Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení pani, vážený pán predsedajúci, skôr ako ktokoľvek z nás prinesie do tejto sály návrh zákona, ktorým pridá niekomu nejakú povinnosť, mal by si uvedomiť v prvom rade a zodpovedať otázky, komu týmto prospeje, čo to niekomu prinesie a komu tou povinnosťou spôsobí akú záťaž. A keď bude mať odpovede na tieto otázky, potom si treba odpovedať na ďalšiu otázku, či tá záťaž je primeraná tomu výsledku, ktorý...
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení pani, vážený pán predsedajúci, skôr ako ktokoľvek z nás prinesie do tejto sály návrh zákona, ktorým pridá niekomu nejakú povinnosť, mal by si uvedomiť v prvom rade a zodpovedať otázky, komu týmto prospeje, čo to niekomu prinesie a komu tou povinnosťou spôsobí akú záťaž. A keď bude mať odpovede na tieto otázky, potom si treba odpovedať na ďalšiu otázku, či tá záťaž je primeraná tomu výsledku, ktorý to prinesie. Skúsim povedať zopár výhrad, ktoré k tejto mnohonavrhovanej povinnosti pre zamestnávateľov vidím.
V prvom rade by som chcela naznačiť, že vychádzať pri stanovovaní povinností z toho, že všetci podnikatelia sú zlí a všetci podnikatelia chcú niekoho oklamať alebo podviesť, je veľmi zlé východisko pre takéto štandardizovanie a stavia to aj veľmi poctivých a slušných podnikateľov do zlého svetla. A toto rozhodne nie je prospešné.
Chcem sa ale spýtať, ak navrhovatelia tvrdia, že zamestnávatelia by mali mať povinnosť uvádzať do inzerátov mzdu a tú, minimálnu mzdu, a tú potom dodržať, chcem poukázať na pár vecí, pri ktorých si myslím, že to jednak nič neprinesie, určite nie to, čo tu sľubujú, že by sa mali zvýšiť mzdy, že je to zbytočná, možno nie až tak veľmi náročná, ale napriek tomu povinnosť. A posledná vec, ktorá je možno najpodstatnejšia z toho všetkého, že je to do veľkej miery aj nereálne.
Chcem sa spýtať, že čo je nenormálne na tom, že sa zamestnanec so svojím budúcim zamestnávateľom v trhovom mechanizme má dohodnúť na podmienkach. Ja na tom nevidím nič zlé. Jeden ponúka prácu a jej konkrétnu podobu predstaví až na tom pohovore. Druhý ponúka seba ako kandidáta a tiež až na pohovore seba a svoju kapacitu, svoje znalosti, skúsenosti bližšie predstaví. Až na tom pohovore si obidvaja povedia do veľkej miery veci, ktoré nie je možné dať ani do inzerátu, ani do životopisu, a na tom pohovore obe strany vidia, za akých podmienok by do tej spolupráce chceli ísť. Čo je zlé na tom, nechať týmto dvom zmluvným stranám dohodnúť sa aj na takej podmienke, akou je mzda?
Jedna z dôležitých vecí je aj, že zamestnávatelia svoje výberové procesy optimalizujú. A optimalizujú ich napríklad aj na úrovni inzercie. Ak napríklad vo firme hľadáte štyri pozície, napríklad, aby to bolo jednoduchšie, programátora juniora, programátora seniora, analytika juniora, analytika seniora, možno ešte nejakú pozíciu analytika programátora, pretože aj také sú, a rozhodnete sa pre tieto štyri alebo päť pozícií, na ktoré potrebujete nájsť 10 ľudí, dať jeden jediný inzerát, pretože ten inzerát niečo stojí, tak ho viete nadefinovať tak, aby sa vám presne ľudia v tejto škále týchto piatich rôznych pozícií hlásili. A to, že platy z jednej strany pólu až po druhú stranu je aj násobok, možno aj dvojnásobok ponúkanej mzdy, to asi nemusím o tom nikoho presviedčať. Čiže akú mzdu by sme uviedli do takéhoto inzerátu tak, aby mala nejakú relevanciu táto mzda? Môžeme tam, samozrejme, uviesť nejaké rozpätie, ale to sa potom pýtam, čo bol zamýšľaný zámer?
Som presvedčená, že zverejnená mzda v inzeráte vyšší plat nezabezpečí. Dokonca môžu byť prípady, kedy to bude mať presne opačný efekt. Predstavte si, že vypíšete inzerát na nejakú pozíciu a uvediete tam minimálnu ponúkanú mzdu, napríklad, vymyslím si, 700 eur. Prihlásia sa vám štyria kandidáti a jedného z nich chcete prijať. A je pre vás natoľko kvalitný a natoľko vám rovno sadne do toho vášho profilu, že keby si na tom pohovore vypýtal 1 000 možno, že by ste mu tých 1 000 aj dali, alebo možno o 100 viac, ale viete, že on akceptoval vašu inzerátom ponúkanú sumu, a preto môžete ísť na hranu tejto sumy a on už má veľmi ťažkú pozíciu vyjednávať.
Netvárme sa, že neexistujú vo firmách aj situácie, kedy musíte zamestnanca preplatiť. Je bežnou praxou, že potrebujete kvalitného človeka do tímu, pretože máte rozbehnuté nejaké projekty a závisí od toho, či ho v rýchlej dobe získate, alebo ho nezískate.
Je bežnou praxou vo firme, že sa o platoch nehovorí. Pracovala som vo firme, kde hovoriť o platoch bolo porušenie pracovnej disciplíny, a považujem to za správne. Dostanete sa do situácie, kedy potrebujete zamestnať človeka, ktorého veľmi rýchlo, veľmi kvalitného potrebujete z trhu práce stiahnuť k sebe do firmy. Ale máte tam ďalších 17 pracovníkov na veľmi podobnej pozícii, ktorí historicky nejaký plat majú, a vy tohto človeka, ktorého potrebujete rýchlo, preplatíte, ale nemôžete si dovoliť spustiť vo firme lavínu, že vám prídu ďalší 17 a následne na to ďalší 25 a následne 125 pýtať vyššie platy. Toto sa jednoducho môže stať situácia, ktorú by ste neuniesli, a netvárme sa, že by to bolo v poriadku. Čiže netvárme sa, že je hriech preplatiť zamestnanca, ak jednoducho je na trhu práce taká situácia, že ak ho chcete dostať do firmy, musíte ho preplatiť.
Zamestnanci nie sú rovnakí. Nemajú rovnaké pracovné skúsenosti, nemajú rovnaký výkon, ochotu pracovať ani potenciál, ani chuť rásť. Aj toto sú veci, ktoré sú cenené a odmeňované výškou mzdy, hoci pri rovnakom pracovnom zaradení. Ale to sú veci, ktoré sa z inzerátu ani zo životopisu nedozviete. To sú veci, ktoré zistíte až na pohovore. A stavať si dopredu nejaké limity, o ktorých vopred viete, že nie sú dodržateľné, je podľa mňa veľká chyba a je to potom pravidlo pre pravidlo a nemá reálnu oporu v ničom, ani nie je dodržateľné.
Chcela by som ešte reagovať na pár vecí, ktoré odzneli pri predstavovaní tohto návrhu. Argumentuje sa tým, že zamestnávateľ vychádza z toho, že chce na trhu práce získať čo najlacnejšie zamestnanca, a z kontextu som vyrozumela, že na tomto vidia predkladatelia niečo zlé. Ja na tom nevidím vôbec nič zlé, že podnikateľ optimalizuje výšku svojich nákladov. Koniec koncov aj zo zákona mu vyplýva povinnosť viesť svoje podnikanie tak, aby dosahoval zisk, a myslím si, že je úplne normálne, ak všetci podnikatelia optimalizujú svoje náklady a mzdové náklady rozhodne sú charakterom nákladov, ktorý by nemalo byť zakázané optimalizovať, a ak sa tomu chce nejakým spôsobom brániť, tak ja tu v tomto pléne budem asi vždy oponovať.
Argumentovalo sa tu príkladmi, kedy sa ozvali zamestnanci, alebo teda kandidáti, že sa im stala taká situácia, že absolvovali mnohé pohovory a po pohovoroch, na ktorých povedali výšku svojho platu, tak sa im už potom ani neozvali. A vy si naozaj myslíte, že týmto ľuďom, týmto kandidátom sa tie firmy neozvali preto, lebo povedali výšku svojej mzdy? Nechce sa mi veriť, že si niekto myslí, že práve toto je dôvod, prečo sa týmto ľuďom neozvali. Ja som absolvovala vyše 1 000 pohovorov na rôzne pozície a verte mi, toto rozhodne nebol nikdy dôvod, prečo sme sa nejakému kandidátovi neozvali. Ak išlo o kvalitného kandidáta, vhodného na danú pozíciu, tak bol priestor diskutovať o výške mzdy. Samozrejme, teraz nehovorím o extrémoch, že prišiel niekto s neúmerne vysokými požiadavkami, násobkami nejakej predstavy, o ktorej proste nebolo treba diskutovať, ale hovorím o normálnych, bežných, reálnych prípadoch nohami na zemi.
Ďalšia argumentácia, ktorá tu padla, bola, že 85, ak sa nemýlim, nechcem povedať zlé číslo, opýtaných ľudí sa vyjadrilo, že sa im tento návrh páči. No, ja predpokladám, že keby sme sa spýtali tohto istého spektra ľudí, či by sa im páčilo, keby sme teraz dali do zákona, že od zajtra všetci jednorazovo 1 000-eurový darček od svojho zamestnávateľa a od budúceho mesiaca o 100 euro vyšší plat, tak možnože aj 100 % by bolo za. Sto asi nie, lebo ten zvyšok by boli asi tí, ktorí by to museli zaplatiť celé, ale predpokladám, že návrhy tohto typu by asi mali podobné výsledky v rôznych prieskumoch. Ja sa ale obávam, že dominantne sa treba spýtať na takéto návrhy tých, ktorí reálne tieto procesy absolvujú, reálne tieto procesy majú na starosti, manažujú a potrebujú s nimi pracovať, a to sú v prvom rade zamestnávatelia, sú to personálne pracovníčky, personálne manažérky, tých sa treba spýtať, aká je prax, či si toto vedia predstaviť. Sú to možno aj personálne agentúry, ktoré tiež hľadajú pozície pre rôznych zamestnávateľov, tí, ktorí s tým naozaj reálne pracujú.
Ďalší argument bol, ktorý som si teraz spomenula, bol, že to ušetrí čas všetkým zúčastneným. No, verte mi, že zamestnávateľ je prvý, ktorý chce ušetriť čas všade na akomkoľvek procese, na akejkoľvek povinnosti, byrokratickej záťaži, všade chce ušetriť čas a chce aj optimalizovať svoje procesy. Ak by mu uvedenie sumy mzdy do inzerátu niečo uľahčilo, verte mi, že by to robil. Verte mi, že to nepotrebuje mať prikázané v zákone. Druhá strana je, ak si chce, no, nemá to zakázané zo zákona, to som tým chcela povedať, že dnes tú možnosť a tú voľnosť má. Ak si chce zamestnanec uľahčiť tento výberový proces a chce si ušetriť čas, aby sa až na pohovore nedozvedel, aké sú platové pomery pri danej pozícii, veď on tiež dneska nemá zakázané zákonom do svojho životopisu a motivačného listu uviesť, že, vážená spoločnosť, moja minimálna očakávaná predstava o plate je taká a taká. Na tomto nevidím nič zlé, úplne bežne sa to deje, bežne to uchádzači robia, je to normálna vec, keď sa ide rozprávať o tom, že aké podmienky do vzájomnej spolupráce dávame na stôl, je to jedna z mimoriadne dôležitých náležitostí. A verte tomu, že sa nikto neostýcha tieto veci normálne na stôl dať. A keby aj áno, nič to nemení na fakte, že vyšší plat ani takáto povinnosť neprinesie.
Čo som chcela možno povedať ešte na záver, to je, že vidím tento návrh zákona ako bezzubý, pretože bude podľa mňa nedodržiavateľný, bude ďalšou záťažou pre podnikateľov a nikomu žiadny vyšší plat neuvedie.
Napadla ma ešte teraz jedna vec, že o akých inzerátoch my vlastne hovoríme. Ja som minule išla po ulici a videla som, neviem, či to bol inzerát, povedzte, predkladatelia, na autobuse bol veľký plagát, že prijmeme šoférov autobusov v dopravnom podniku a nič k tomu. Nejaké tri vety. Zrejme niekto vyhodnotil, že takáto forma inzerátu je efektívna, keď je čo najmenej prepísmenkovaná. Aj tu bude potom potrebné uvádzať výšku platu? Alebo nebude? Keď bude jedna personálna agentúra hľadať po štyroch alebo piatich rôznych klientov asistentku, pričom všade budú rôzne požiadavky, dá jeden inzerát, pretože tiež optimalizuje, chcem veriť, že oprávnene svoje náklady na inzerciu, jeden jediný inzerát, pričom každá z firiem ponúka tejto asistentskej pozícii iný plat - čo tam uvedie, aký plat tam uvedie? Zase tam len bude musieť niečo uviesť, lebo tam tá kolónka bude a ten červený dzindzík vás nepustí ďalej, keď ju nevyplníte, ale uvedie tam číslo pre číslo. To číslo nič nezabezpečí.
Dalo by sa o tomto hovoriť asi z tej praxe veľmi veľa, ale myslím si, že tú podstatu som asi vystihla. Aspoň chcem veriť, že áno. Opakujem len, je to nereálne, nič to neprinesie, bezzubé, nekontrolovateľné. Ak dám štyri inzeráty s rôznymi mzdami na veľmi podobnú pozíciu alebo aj na rovnakú pozíciu, kľudne dám štyri inzeráty na pozíciu asistentka s rôznymi štyrmi minimálnymi mzdami. Kto mňa kedy skontroluje, na ktorý inzerát sa tá asistentka, ktorú prijmem, prihlásila? A keď sa aj prihlási a ja nikoho na tú pozíciu nevyberiem, pretože zistím, že pri takejto sume jednoducho nikto vhodný nebol, prinúti ma niekto za každú cenu prijať toho človeka alebo mi tá legislatíva dáva možnosť dať iný inzerát s inou sumou? Ak mi dáva možnosť dať iný inzerát s inou sumou, čo verím, že dáva, tak zasa som len obišla niečo, čo je podľa mňa úplne zbytočnou prekážkou v tom celom procese.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
