Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Miro, veľmi, veľmi dobrý príspevok, absolútne s ním súhlasím. Chcem vyzdvihnúť niektoré argumenty. Najmä naozaj z pohľadu tej firmy, čo sa týka tej konkurencie, ja naozaj nevidím dôvod, aby, aby sme firmám dávali povinnosť zverejňovať platy zamestnancov, aby potom konkurencia sa teda na toto mohla pozerať, obkukávať, vedieť vyššie, nižšie.
Hovoríte, že takéto opatrenie by zvýšilo platy. Ja si myslím, že v tomto prípade zvýšilo, pretože prečo by konkurenčná firma mala dať vyšší plat ako ja, keď vie, že ja ponúkam napríklad nižší. Takže myslím si, že tu je to vyslovene škodlivé.
Takisto nevidím dôvod, aby nejaká závistlivá susedka videla môj plat napríklad, aby si, vie, v akej firme robím, v akej pozícii, tak si len pozre na Googli, veď to neni ťažké a bude napríklad vedieť, aký mám príjem. Mne sa to zdá mimo.
Ďuri, ty si povedal, že nebudeš používať pojmy pravicový, ľavicový, no mne sa zdá toto byť taký útok zľava na SMER. Takže naozaj tých pádnych argumentov tu padlo niekoľko, myslím si skôr, že tým podnikateľom by sme mali pomáhať a nie klásť im stále nové požiadavky a úlohy, ale skôr vytvárať im podmienky a nechať na nich, ako sa rozhodnú. Pretože sú to práve oni, ktorí zamestnávajú väčšinu národa, a nie my politici. Takže tak.

Ďakujem pánovi kolegovi Ivanovi za veľmi dobrý výpočet argumentov a dôvodov, prečo tento návrh nie je dobrý. Nebudem používať termín ľavicový, pravicový a podobne, ale myslím si, že tento návrh naozaj nie je veľmi šťastný. Jednak z toho dôvodu a za najdôležitejší argument proti považujem to, že informácia o výške platu je vo firmách tajná a mala by ostať tajná z rôznych dôvodov vrátane toho, že konkurencii nemáte prečo vešať na nos výšku platov svojich zamestnancov. Môžte im poskytovať nejaké iné postranné benefity, ktoré možno prevažujú pár desiatok eur za mesiac viac alebo menej atď.
Čiže je to opatrenie podľa mňa, ktoré fakt nepomáha zamestnávateľom a vo svojej podstate škodí zamestnancom, lebo robíte zo zamestnancov ťažšie zamestnateľných ľudí. Presne z dôvodov, ktoré popísal kolega Miro Ivan, za čo mu ešte raz ďakujem.
Takže ja určite za takýto návrh hlasovať nemôžem.

Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, pani kolegyne, kolegovia, máme tu zákon o zverejňovaní miezd a o tom, že toto je nástroj, ako dosiahnuť zvýšenie miezd. Ja som možno očakával, že s takýmto návrhom príde kolega Blaha a nie poslanec Beblavý, ktorého teda stále považujem za pravicového politika. (Reakcia z pléna.) Aj kolegu Mihála. No a vrátim sa najskôr možno trošku do histórie a priznám sa, že každá regulácia nová, ktorá, ktorá do tohto parlamentu prichádza, mi spôsobuje asi až vretie krvi, pretože to, čo od nežnej revolúcie pribúda každý mesiac rok do regulácií, to je jedna veľká katastrofa.
Ja sám som začal podnikať v roku 1991 a potom som dvadsať a možno viac rokov aj podnikal, nakoniec som firmu predal. A keď som začal, regulácie takmer neboli. Začal som v podstate úplne od podlahy. Stačili príjmové doklady, neboli registračné pokladne, neboli počítače, faktúry sme robili na písacích strojoch, nebol internet. Najväčším výdobytkom modernej doby v tom čase bol fax a všetci sme fungovali. A postupne tie regulácie pribúdali. Všetky tie regulácie, samozrejme, boli odôvodňované ochranou spotrebiteľa, prípadne ochranou zamestnancov. A dôsledky boli také, že namiesto ochrany bránili zamestnávaniu, a opatrenia, ktoré mali ochraňovať spotrebiteľov, spôsobovali akurát to, že tí spotrebitelia dostávali vyššie ceny.
Možno... A teraz, keď, keď, keď teraz tých regulácií je toľko a opýtate sa dnes nejakého mladého človeka, ktorý vyjde zo školy, že či nejde podnikať, tak si normálne zaťuká na čelo, či vy, čo sa ho pýtate, či ste sa náhodou nezbláznili. Dnes je tých regulácií toľko, že len sa zobudíte ráno, ak ste zamestnávateľ, tak už vtedy ste porušili možno 20-30 predpisov, pretože dnes už nie je možné ani všetko dodržať. To si povedzme otvorene. A že naozaj záleží len na úrade, ktorý sa rozhodne posvietiť si na vás a príde vám skontrolovať, či plníte všetky, všetky predpisy, ktoré splniť máte.
A to, čo zavádzate, je len ďalšia regulácia. Navyše, navyše ani, ani nie funkčná. Nedalo mi počas tej rozpravy, ako ste, kolega Beblavý, hovorili, že je možno predsa, predsa nastaviť do toho inzerátu nejaký rozsah. A s kolegom Jurzycom sme pozreli na internete niekoľko ponúk v Rakúsku. Tak jeden príklad za všetkých. Java Senior Developer ponúka práce, ponúkaný plat 2 300 až 4 600 eur. No načo je nám toto do zákona? Tak potom každý zamestnávateľ môže dať podľa toho, ak takto si predstavujete, plat od 400 do 1 200 a podmienky zákona splní.
Ďalej mi z toho zákona nie je jasné, naozaj, ktorá inzercia sa myslí. Či naozaj aj prípad, čo spomínala kolegyňa Jana Kiššová, či teda aj na prostriedky MHD, kde je nejaká reklama na voľné pracovné miesto, či aj tam musí byť tá hodinová mzda, alebo hodinová, alebo mesačná. Nezachytil som odpoveď. Tak poprosím teda na toto odpovedať.
Takisto prípad, že, a ja som za tých svojich 20 rokov podnikania prijímal desiatky, možno stovky ľudí, absolvoval som veľmi veľa pohovorov. A stávali sa prípady, že príde na pohovor nie toľko ľudí, koľko by si človek predstavoval. A teraz čo? Dal som do inzerátu 1 000 eur a teraz mám na výber. Nevyberiem žiadneho alebo s nimi začnem diskutovať, viesť dialóg o tom, že napríklad za 800 eur by som ho aj zobral, pretože nie všetky podmienky môjho výberového konania on splnil, napriek tomu niekoho potrebuje do tej práce zobrať. To mám teraz všetkých desať poslať domov a dať nový inzerát za 800 eur?
Ďalší problém, ten tu už bol spomínaný, tak len tak okrajovo. Jednoducho mzdy vo firmách by mali byť tabu. A to preto, že ak dvaja zamestnanci vedia o svojich platoch, ani jeden nie je spokojný. Lebo ten jeden, ktorý má toľko, ktorý má viac ako ten druhý, je nespokojný, lebo si myslí, že by mal mať oveľa viac. A ten, čo má málo, je, samozrejme, nespokojný, že nemá aspoň toľko, čo ten jeho kolega. A vy chcete, aby zamestnávateľ, keď dnes často mzdovú agendu odovzdáva externej firme práve pre tento dôvod, všetko ostatné robí vo vnútri firmy, ale mzdy dáva von, tak aby teraz na tanieri odovzdal takúto informáciu von cez inzerciu svojim zamestnancom?
A nielen to. Ďalší prípad. Čo konkurenti? Konkurenti, ktorí sledujú to, čo robí ich súper na trhu, a budú vidieť, akú politiku, akú mzdovú politiku má tento zamestnávateľ. A keď chce získať tých ľudí a na to nepotrebuje toto, tak presne vie, s čím má ísť do ponuky, aby si stiahol ľudí od konkurenčnej firmy.
Na záver by som len povedal toľko. A hovorilo sa tu o tom, že SaS nepriniesla žiadne návrhy, ako zlepšiť. Nuž základ nie je v tom, že my budeme schvaľovať zákony o tom, koľko má byť minimálna mzda, alebo o tom, aká vôbec mzda má byť. Má to byť o tom, že našou úlohou by malo byť vytvoriť také podmienky, aby bolo toľko ľudí, a v úvode som to hovoril, čo by chcelo podnikať, aby ich bolo tak veľa, že sa budú, obrazne povedané, trhať o zamestnancov. Budú medzi sebou súťažiť, aby si zobrali z trhu to najlepšie. A keď už nebudú tí najlepší a najvzdelanejší, tak budú stredne vzdelaní a budú si ich brať z trhu a budú o nich súťažiť. A keď budú o nich súťažiť, tak im musia dať viac peňazí. A toto je jediná cesta, ako dosiahnuť to, aby u nás boli vyššie mzdy.
Teda zlepšiť podnikanie a vtiahnuť do podnikania mladých ľudí, novú generáciu, a nie sústavne im vtĺkať do hlavy, ste predurčení, budete zamestnaní a my sa o vás, my politici, sa o vás zákonmi postaráme. Nie. To je veľmi zlá cesta.
Ďakujem pekne. To je všetko.

Ďakujem pekne. Téma zverejňovania očakávanej mzdy. Napadá ma spomienka spred mnohých rokov, keď som ako turista CKM navštívil prvýkrát Moskvu, tak na Gorkovskej, dnes už Tverskej, triede bola reštaurácia, kde bol neumelou rukou napísaný oznam: "Iščom povara." Ponúkali 100 rubľov keš. Neviem, či pred zdanením, alebo po. To znamená, že aj v hlbokej totalite sa kuchári hľadali za vopred určený plat.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, áno, ide tu o vyššie platy, čo je cieľ, ktorý je sám osebe chvályhodný, ale ide o to, ako k nim dospieť.
Kolega Krajniak, ktorý práve odchádza, povedal, že poslanci za SMER a SaS tu prezentovali dôvody, ako sa to nedá. Tak možno kolegovia za SaS, ešte Miro Ivan ide po mne, tak povedia, že ako sa to dá, ja za OKS môžem povedať, že viem si predstaviť, ako sa to dá. Dá sa to dosiahnuť znížením daní a odvodov, dá sa to dosiahnuť lepším podnikateľským prostredím, dá sa to dosiahnuť menej, nie viac reguláciami, aj takou drobnosťou, že nekradnúť alebo aspoň kradnúť trochu menej.
To, že nesúhlasíme z takého alebo onakého dôvodu s konkrétnym riešením, či už ako v prípade SMER-u, že si nájdu nejaké dôvody, že legislatívne to nie je v poriadku, ale potom to presadia ako svoj návrh, alebo v prípade pravicovej časti opozície, že nesúhlasia s týmto riešením, ako dospieť k vyšším platom, je úplne legitímna debata. Pretože sú zlé veci, ktoré štát považuje za zlé alebo väčšina spoločnosti považuje, a prostredníctvom štátu ich môže zakázať a prípadne ich postihovať. Niektoré zlé veci postihuje tak, že ak ich spáchate, tak sa môžete dostať do väzenia, iné postihujete iba tak, že zaplatíte pokutu, a ďalšie síce vieme, že sú zlé, ale nestanovuje štát prostredníctvom zákonov žiadne sankcie pre ne.
A rovnako je to aj s dobrými vecami, že niektoré veci sú pre štát také dôležité, že ich nariadi a nejakým spôsobom presadí, uloží to ako povinnosť firmám alebo občanom, alebo vyčlení na to, na to nejaké finančné prostriedky, alebo schváli zákony, ktorými to chce dosiahnuť. Aj tá hranica niekde, niekde je nastavená, že čo robí akým spôsobom.
Vyššie zastúpenie žien v politike, vo verejnom živote, v podnikaní sú podľa môjho názoru dobré veci a bolo by fajn, keby v parlamente a vo vláde sedelo viacej žien. Otázka je len, ako sa máme k tomu dopracovať, keď to považujeme za dobrú vec. Predpokladám, že existujú aj ľudia, ktorí si myslia, že to dobrá vec nie je, alebo ľudia, ktorí si myslia, že je to úplne jedno, ale keď sa zhodneme na tom, že toto je dobrá vec, tak môžme sa baviť o tom, ako tomu dospieť a či má k tomu dospieť vývoj, kde necháme to na prirodzený vývoj, že sa ženy budú viacej aktivizovať, že im v tom budú nejako pomáhať, alebo to dáme do nejakého zákona a schválime, že 50 % alebo minimálne 30 % miest na kandidátkach v parlamentných voľbách, v komunálnych voľbách budú tvoriť ženy, alebo 50 % členov vlády musia byť ženy a, samozrejme, aj existujú krajiny, kde tento dobrý cieľ dosahujú takýmto spôsobom, ale je to prejav akejsi väčšej dôvery k štátu a k tomu, že štát má veci, ktoré väčšina považuje za dobré, nariaďovať a vtláčať, to je taký skôr dôkaz nedôvery v prirodzený vývoj, ktorý v ekonomike predstavuje trh, ktorý dôveruje tomu, že dobré veci sa časom presadia.
A ja to nepovažujem za koniec sveta, ak tu raz SMER nám o pol roka prinesie v pozmenenej podobe povinnosť zverejňovať platy v inzerátoch alebo keď tuto veľká ľavicová väčšina parlamentu schváli zákaz nedeľného predaja o dva roky, alebo v nejakej inej situácii niekto zavedie kvóty pre zastúpenie žien na kandidátkach. Nepovažujem to za správne, považujem to za prejav ľavicového myslenia, ale je to, je to legitímny, legitímny pohľad, akurát, že ja ho nezdieľam, pretože viacej dôverujem tomu prirodzenému vývoju.
To robenie dobra prostredníctvom zákonov, presadzovanie dobrých vecí prostredníctvom zákonov máme práve dnes alebo v týchto dňoch možnosť sledovať. A mám na mysli Európsku úniu, ktorá zrušila roamingové poplatky a my sme sa všetci tešili, ako budeme do zahraničia v rámci Európskej únie, alebo teda zo zahraničia môcť volať, surfovať na internete a že to bude za rovnakých podmienok ako u nás. No, a čo sa nestalo. Jeden z najväčších operátorov pôsobiacich na Slovensku zmenil ponuku poskytovaných služieb a nastavil to tak, že formálne to vyzerá, že žiadne, žiadne internetové služby neposkytuje, ale pokiaľ si ich ako bonus zoberiete, tak môžete ich čerpať a na Slovensku za ne nemusíte platiť a v zahraniční za ne budete platiť. Čiže nájde sa spôsob, akým to obísť. To je jeden problém. A samozrejme, že predpokladám, že aj tá legislatíva sa bude vyvíjať a nájde sa spôsob, akým upchať túto dieru alebo ako zabrániť takémuto obchádzaniu legislatívy.
Ale druhý, ešte vážnejší problém s týmto riešením je, že sú veci, ktoré sú vidieť, a sú veci, ktoré nie sú vidieť. V tomto prípade, hovorím o roamingu, je to skutočnosť, že ono sa to niekde prejaví. A prejaví sa to v tom, že na ostatných službách užívatelia zaplatia viac. Len sa to rozloží, takže to bude menej viditeľné ako to, že tí, ktorí môžu využívať roamingové služby, budú platiť menej alebo nebudú za roaming platiť viac. Ale keď to mám povedať napriamo, tak vlastne tí chudobnejší, ktorí necestujú do zahraničia, nepotrebujú využívať roaming, zaplatia tým majetnejším, ktorí do zahraničia cestujú, a teda ktorým viditeľne sa to môže prejaviť, že nebudú platiť za roamingové služby, ale zaplatia im to tí chudobnejší na vyšších službách alebo menej rýchlo klesajúcich, klesajúcich cenách za služby, ktoré oni využívajú.
No a samozrejme, že nájdeme príklady krajín, kde sa inzeráty zamestnávateľov zverejňujú tak, že obsahujú aj ponúkaný plat okrem už spomínaného Rakúska, je to napríklad Veľká Británia, kde je to, kde je to úplne bežná prax. Ale aj medzi tými krajinami existujú rozdiely, že kým v prípade Rakúska, ako sme počuli, je to upravené v zákone, v prípade Británie, nedostanem, dúfam, za to ešte pokutu, to nie je upravené zákonom, resp. zákonom je upravené povinnosť zverejňovať platy iba pre organizácie, ktoré sú štátne, verejné alebo napojené na finančné zdroje, či už štátne, alebo Európskej únie. Pretože keď ide, ide o verejné, verejné zdroje, tak si tam povedali, že, že má byť aj táto miera informovanosti. A tie ostatné súkromné subjekty to robia z vlastnej vôle alebo sa im to zdá tak lepšie. No a keď si mám vybrať medzi rakúskym a britským prístupom, tak ten britský mi je nielen v tomto, ale aj v tomto ohľade oveľa bližší.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Potešilo by ma, keby pán kolega Krajniak k svojmu výroku, že zlé zahraničné korporácie zdierajú našich zamestnancov a že ich nezaujíma nič iné ako zisk, priložil aj nejaké štatistické dáta, ktoré by nám ukázali, že napríklad v nejakých korporáciách, ktoré tu majú svoje pobočky a ktoré majú sídlo niekde v Amerike, že o čo majú nižšie platy zamestnanci ako zamestnanci v slovenských korporáciách, povedzme tí, čo robia pre Váhostav alebo pre iné význačné slovenské firmy. Bolo by to potom, myslím, viac o niečom, ako len o tom, že si tu naháňame nejaké lacné body na zlých cudzincoch. Ďakujem.

Pán poslanec Beblavý, ja som síce reagoval faktickou poznámkou na vystúpenie pána kolegu Kéryho zo SMER-u, a teda čiastočne som mu dal za pravdu, ale tie dôvody, prečo nepodporím váš návrh, nepovedal pán poslanec Kéry, ale, ale teda sú obsiahnuté alebo boli obsiahnuté vo vystúpení pani poslankyne Kiššovej, a teda v tom, v tom, aké výhrady ona prezentovala.
Ale predsa len aj tá legislatívna čistota ma zaujíma a nedostal som na to celkom odpoveď. Chápem, že legislatívne najčistejšie riešenie by bol nový zákon a to by mohol byť problém, ale teda nerozumiem tej potrebe otvárať Zákonník práce a dať tam odkaz, že vecne to bude upravené v osobitnom, v osobitnom predpise, ktoré sa tam ani nemenuje, lebo však v kódexoch nie sú odkazy, tak je tam iba odkaz, že to bude niekde inde upravené.
Zákonník práce je zákon z roku 2001 a bol 36-krát novelizovaný a 1-krát pozmenený nálezom Ústavného súdu, to je viac ako 2-krát ročne sa mení nejaký kódex, ktorý by mal byť stabilný a ktorý by na rozdiel od bežných zákonov mal vykazovať ešte väčšiu, väčšiu stabilitu a mení sa minimálne 2-krát do roka, a teda chápem, že niekedy vznikne potreba presadiť nejakú, nejakú zásadnú zmenu alebo aj menej zásadnú, reagovať na nejaký drobný problém, ale, ale toto, čo tu vy navrhujete, mi príde ako úplne, úplne samoúčelné. Pretože ak by tam ten článok 1 nebol a bolo by to upravené iba v článku 2, tak sa vecne dosiahne presne to, čo chcete. Ale to je len taká, vravím, legislatívnotechnická výhrada, nie je to podstata môjho postoja k tomuto návrhu.

Ďakujem za slovo. Od pravicového politika by som čakal, že keď zavádza k tým stovkám regulácií ešte nejakú ďalšiu, tak minimálne navrhne dve iné zrušiť a alebo dodá celý zoznam ďalších regulácií a povie, že venujme sa tomuto, ako tieto regulácie obmedziť. To, že niečo môže byť dobrý nápad, neznamená, že sa to musí stať povinnosťou. Možno keď má niekto šedivé vlasy a nafarbí si ich nahnedo, tak môže to byť preňho dobrý nápad, ale neznamená, že musíme schváliť zákon, že kto má sivé vlasy, tak si ich musí prefarbiť nahnedo.
Tiež trošku ten zákon obracia naruby ten princíp, že kto zverejňuje cenu. Lebo je to podobné, ako keby sme prikázali všetkým, čo si idú niečo nakúpiť do potravín, aby uvádzali, neviem, chcú si kúpiť mlieko, chlieb, vajcia, aby prišli do potravín s tým, že uvedú dopredu cenu, za akú sú ochotní kúpiť chlieb, mlieko, vajcia, namiesto toho, aby to uvádzal obchod.
Čiže ja nevidím dôvod, prečo takýto zákon, zákon podporiť. Naozaj som tam nezaregistroval dôvod, prečo by takéto niečo malo byť povinné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade ďakujem veľmi pekne, že tá reakcia bola vecná a bola k veciam, ktoré som naozaj konkrétne hovorila, čo je tu občas také celkom cenné a vzácne. Skúsim začať odspodu.
Ty si, pán poslanec, vyslovil taký predpoklad, že to, že niektorí zamestnávatelia to začali spontánne robiť, pretože tu tá diskusia vo verejnosti je, je pre teba znakom toho, že je to dobrý nápad. No podobnú analógiu by som mohla použiť aj ja, keby som povedala, že to, že to tí zvyšní nerobia, by mohlo byť zase znakom, že to nie je dobrý nápad, ale asi by som ju nevyslovila.
Potom si spomenul, že som povedala, že ste sa mali pýtať tých, čo tomu rozumejú, a že teda tomu rozumejú všetci. Ja som sa asi zle vyjadrila, ak som to tak povedala, tak sa ospravedlňujem, ja som chcela povedať, že tí, čo rozumejú procesu náborov a inzerovaniu. Lebo hovoríme tu o nejakom povinnom nastavení uvádzať nejaké údaje do inzerovania, čiže v procese inzerovania, a chcela som povedať, že tí, čo rozumejú procesu, vedia ako ten proces prebieha, vedia, akým spôsobom vzniká mzdová politika, odmeňovacia politika, ako sú tieto rozhovory vedené, ako sa potom vyjednáva, lebo to nie je úplne tak, že si tam tí dvaja sadnú a potom si plácnu, ono to má, samozrejme, aj nejaké, nejaké hodnotovejšie procesy v sebe.
Potom si povedal, že aj zamestnanci optimalizujú, s týmto úplne súhlasím. Samozrejme, zamestnanci optimalizujú, a napriek tomu im nejdeme zo zákona prikazovať, že keď sa uchádzajú o nejakú pracovnú pozíciu, musia do toho svojho uchádzacieho nejakého formuláru niečo povinne uvádzať zo zákona. Nič také im neprikazujeme.
Potom si spomenul, že to, že ja vnímam negatívne... Aha, už nestihnem. Tak môžme si to asi potom vydiskutovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vy ste sa vyjadrili, že moje argumenty sú odtrhnuté od reality, to je konštatovanie, ale nepovedali ste konkrétne v čom, mňa by celkom zaujímalo, že čo konkrétne je vytrhnuté z reality, pretože ja som hovorila o úplne konkrétnych situáciách z praxe, ktorú som 14 rokov vykonávala, a úplne presne viem, o čom som hovorila.
Vy vychádzate z toho, že každý, kto nechce zverejniť plat, je neférový. Povedali ste, že férový zamestnávateľ by toto nemal mať problém urobiť. Ale ja som úplne presne popísala situácie, kedy vôbec nejde o nejakú férovosť, ale úplne konkrétne situácie, kedy to nie je možné a nie je ani vhodné. A na toto ste nereagovali. Ja chápem, že teda ste mali napísaný prejav skôr, ako som ja predniesla ten svoj, ale možno ste mali na tie veci úplne konkrétne reagovať, lebo ja som povedala úplne konkrétne, jasné situácie z praxe, prečo som presvedčená, že je to ako nereálne, tak obíditeľné a tak nekontrolovateľné a tak nesankcionované tým pádom. A ani jednu poznámku ste k tomuto nepovedali.
Ďakujem.