Videokanál klubu

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť by som rád využil prvé čítanie na teda ujasnenie si zámeru predkladateľov, ktorý v zásade, tak ako bol zdôvodnený, je na ňom, samozrejme, že niečo, že pokiaľ obce majú príjmy, ktoré nie sú schopné efektívne použiť na výsadbu novej zelene, tak treba hľadať spôsoby, ako ich v súlade so zákonom použiť na iné účely, ktoré bezprostredne súvisia s tým zámerom, pre ktorý sa ten poplatok vyberá.
A opäť by som mal dve drobné otázky. Prvá sa týka tej dokumentácie, že či tá dokumentácia je nejako zadefinovaná, že čo konkrétne to môže byť, lebo, aby sa nestalo, že miesto toho, že sa budú miesto vyrúbaných stromov sadiť nové stromy, tak alternatívou bude, že sa budú písať štúdie o tom, ako by sa mohli sadiť nové stromy, a na to sa spotrebujú všetky peniaze. Teda že či je to nejako vymedzené a existuje tam nejaká, nejaká poistka teda, aby sa miesto výsadby nových stromov nepísali štúdie o výsadbe nových stromov, teda, samozrejme, v nejakej primeranosti, že má to byť možné v zmysle zákona, ak bude schválená vaša novela, ale teda aby sa tam neminulo viac peňazí na štúdie ako na novú zeleň. Jedna otázka.
Druhá otázka je, že vlastne všetky tie účely, ktoré sú tam zadefinované, sú, dá sa povedať, nejaké také že verejnoprospešné, všeobecnoprospešné. Možno s jednou výnimkou a to sú tie zelené strechy, že teda bolo by to možné použiť aj na zelené strechy súkromných domov? Že keď niekto si postaví 20-poschodovú budovu súkromnú, čisto súkromnú, kde na strechu majú prísť... (Reakcia z pléna.) No, ide mi o to, že aká je predstava, lebo teda obecné peniaze asi nemožno investovať do súkromného majetku, tak čo sa myslí tými zelenými strechami, že na obecnom úrade bude zelená strecha alebo na škole alebo teda na aký účel by to malo byť, aby to rešpektovalo ten verejnoprospešný alebo všeobecnoprospešný charakter. Nekritizujem ten návrh, iba sa pýtam.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho hovoriť a chcem sa vyjadriť k tomu zvýšeniu limitu pre školské jedálne zo 40- na 200-tisíc. A, samozrejme, že táto vec má dve stránky, podobne ako celý zákon pre verejné obstarávanie.
Na jednej strane naozaj to môže zjednodušiť situáciu školským jedálňam alebo školským zariadeniam, ktoré nakupujú potraviny. Na druhej strane to rozširuje možnosti subjektívneho rozhodovania a až korupčného správania, samozrejme. To je ale problém celého verejného obstarávania, že keby všetci boli slušní, poctiví a zodpovední, tak nepotrebujeme žiadny zákon o verejnom obstarávaní. Jednoducho všetci, ktorí narábajú s verejnými prostriedkami, by sa snažili používať ich efektívne, používať ich tak, aby za ne nakúpili kvalitné tovary a služby, nikoho by nezvýhodňovali, nijako by sa nedali korumpovať, nedávali by žiadne malé domov. Ale práve preto, že to tak nie je, nie je to tak nikde vo svete, možno by som povedal, že u nás zvlášť, tak práve preto existuje zákon pre verejné obstarávanie, ktorý stanovuje pravidlá, ktoré, áno, niekedy pre tých slušných spôsobia ako zbytočná byrokracia, a dokonca niekedy znemožňujú vybrať si najlepšiu ponuku, lebo kvôli tomu, aby ste dodržali nejaké formálne postupy, sa nemôžete rozhodnúť pre riešenie, ktoré je reálne najlepšie, ale nezodpovedá nejakým formálnym postupom.
Napriek tomu je asi potrebné, aby taký zákon existoval a ak majú existovať z neho nejaké výnimky, tak tie výnimky musia byť dostatočne odôvodnené. A túto nejakú výnimku ideme zaviesť alebo rozšíriť povedzme. A preto sa chcem spýtať, že čo sú tie dôvody, že prečo práve zo 40 na 200, že ako ste dospeli k tomu číslu, lebo to nie je, že o 10 %, o 20 %, to je, päťnásobne zdvíhate ten limit. To je jedna otázka, ktorá by ma zaujímala, že ako predkladatelia uvažovali, z akých analýz vychádzali.
A druhá otázka je, že prečo práve školské jedálne, lebo podobný problém zrejme majú jedálne v zariadeniach sociálnych služieb, v domovoch dôchodcov, v nemocniciach. Čiže prečo špeciálne školské jedálne majú mať takúto výnimku a nie aj iné zariadenia, ak sa teda bavíme o jedálňach a nebavíme sa teda o iných nákupoch. Teda že v čom je to odôvodnené.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Zaznievajú tu celkom vážne obvinenia o nehospodárnom vynakladaní prostriedkov. Viem si predstaviť, že ak toto zistí správna rada v roku 2014, má hádam istú povinnosť, ak je presvedčená o svojej pravde, obrátiť sa na orgány, ktoré môžu viac ako laický názor súboru ľudí posúdiť, či sa tak stalo. Dozvedáme sa, že sa porušuje Zákonník práce. Opäť, neexistujú inštitúcie, ktoré dohliadajú v tejto krajine nad dodržiavaním Zákonníka práce? Čo urobila správna rada, ako sa obrátila na inštitúcie, aby rozhodli, či dochádza k tomu, čo tvrdí? Dozvedáme sa, že v roku 2014 je ústav v úplnom rozvrate. Ja som sa v rokoch, ktoré po tomto úplnom rozvrate nasledovali, zúčastňoval podujatí poriadaných ÚPN a nikto tam rozvrátený nebol.
Takže pokiaľ ide o legendárny vstup do volebnej kampane, ak niekto bez súhlasu kohosi na svoj volebný poster či pútač do rohu dá akési logo, tak, samozrejme, došlo k nejakému porušeniu. Ale vyvodiť z toho, že je za to zodpovedný ten, ktorý reprezentuje inštitúciu, ktorej logo bolo využité kýmsi, je taká zložitá úvaha. To znamená opäť, o tom, či bol porušený zákon, musí rozhodnutí nestranný – v civilizovanej krajine – súd. Musím povedať, že všetky tieto tvrdenia sú presne vzaté, ak sa neodhodlali ísť s nimi pre rozsudok, na vode. Takže v tomto zmysle je ľahko urobiť znôšku tvrdení, ale nejsť za nimi do dôsledkov a nedokázať, že to tak bolo.

Ďakujem pekne. Už tu zaznelo opakovane ten prímer o štatutároch a ja skutočne, už nech si myslím čokoľvek, predstava, že by rada prokurátorov hlasovaním väčšinovým, neviem, akým kvórom, rozhodla o tom ako ďalej s Bašternákom alebo s Kočnerom a potom by oznámila Čižnárovi, čo má povedať, sa mi jednoducho nezdá celkom primeraná, ale dobre.
Boli tu reči o inom chápaní ÚPN, ako historického ústavu. Každý iste chápe ich v svetle procesov, ako je ten s Babišom a iných, že toto nie je skúmanie gánoveckého odliatku mozgu, toto nie sú tatárske vojny, toto nie je ani halštatská kultúra. To je jednoducho niečo, čo je ešte príliš živé, aby to mohol byť historický ústav. Rimania v Gerulate sa nebudú brániť na súde. Ale toto nemôže byť historický ústav.
Ja musím povedať, že som vo svojej ére zažil spoluprácu s ÚPN i v čase pána Petranského, teda tú výstavu na univerzite som robil v čase Petranského. A bol to dobrý počin, univerzita teda to prevzala na svoje ramená, ale nemali sme nijaký problém pri dobrej veci spolupracovať so štatutárom zvaným Petranský. Keď som dostal od vedenia univerzity za úlohu urobiť novú tabuľu na počesť obetí zastrelených Červenou armádou pred Univerzitou Komenského, tak som dostal na požiadanie od historikov alebo od pracovníkov ÚPN absolútne detailné podklady o obetiach, o ktorých sa dovtedy takmer ani nehovorilo.
Teda ešte raz hovorím, to je živá inštitúcia, to nie sú tatárske vojny. A preto si myslím, že jeho fungovanie, také, aké bolo, bolo dobré a toto je účelový podnik.

Pán poslanec Hrnko, veľmi sa mi páčila tá vaša veta, že tak, ako ste vy hľadali možnosť odstrániť Petranského, tak aj my hľadáme, potom ste to nejako zahovorili, ale to bolo také veľmi milé prerieknutie a teda som vám zaňho vďačný. Tri veci by som vám chcel povedať.
Po prvé, vtáka poznáte po perí, strom poznáte po ovocí. Ja neviem, s kým sa kamarátil alebo nekamarátil pán Krajňák, pán Lacko, aké mal kto vzťahy, dôležité je, čo robí Ústav pamäti národa. Ústav pamäti národa si v súčasnosti plní svoju funkciu, pre ktorú bol vytvorený a ktorú si zo zákona plniť má. A že ho v tejto situácii vy chcete nejako destabilizovať alebo posunúť niekam inam, hovorí veľa o vašich motívoch.
Tvrdíte, druhá vec, že som si zle niečo prečítal, keď tvrdím, že to má byť nejaký kolektívny orgán, správna rada a ako má správna rada ako kolektívny orgán vo funkcii štatutára nahradiť predsedu správnej rady ako štatutára v tej každodennej agende. Vy mi tvrdíte, že sa tam vytvára nejaký štatutár mimo správy úradu? Pán poslanec Hrnko, vy ste si zle prečítali ten návrh, ktorý ste obhajovali, nič tam také nie je. Štatutárny orgán sa mení z individuálneho na kolektívny, z predsedu správnej rady na správnu radu. Ak mi neveríte, tak sa spýtajte predkladateľov návrhu zákona, je to tak, ja som si to dobre prečítal na rozdiel od vás.
Posledná vec a ja sa musím ohradiť voči tomu, čo ste povedali na adresu Jána Langoša. Ján Langoš určite tento zákon nepresadil, aby si vytvoril nejakú fabriku. Ján Langoš mal hlboký záujem o túto tému a mali by sme mu byť všetci vďační, že takýto zákon sa podarilo prijať vďaka nemu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolega Hrnko, na vás je strašne pekné ako vaše vystúpenie a nech už hovoríte o čomkoľvek, vlastne trošku zobrazujú vás, duchovný a duševný svet. Proste ten svet prebieha vždy v mantineloch, čo za to, keď my toto a čo bude. Furt vyratúvate, že sa toto deje k väčšej sláve božej, KDH a OĽANA. A ja sa teraz, hergot, sám seba pýtam, čo tu OKS v podobe Dostála a SaS v podobe Osuského za toho Ondreja Krajňáka bojujú, čo z toho my máme mať podľa Hrnkových predstáv chodenia sveta?
Inak zvlášť pozoruhodný bol váš výpad proti tomu, že si nechá predseda alebo riadiaci štatutár akejsi inštitúcie urobiť právnu analýzu zákona, ktorý sa bytostne dotýka tej inštitúcie. Ak sa vám to zdá divné, tak sa vám divím, že sa to zdá divné.
A úplne nakoniec teda útok úplne hanebný, nemôže sa brániť, bránim ho ja, na Jána Langoša. Viete, podľa vašej logiky budovania trafík, to je presne to jadro vášho myslenia: vybudujem, zabezpečím sa, dostanem. Vy ste vstúpili do komunistickej strany, aby ste mali lepší kariérny vzostup. To bola trafika, pomerne dobrá, 90 % obyvateľov v tej strane nebolo a muselo prežiť svoj život aj bez tejto trafiky. Asi aj dôstojný farár, pán farár Gauck, ktorý sa stal zriaďovateľom toho nemeckého inštitútu, ktorý je pendantom Ústavu pamäti národa, si zrejme chcel vybudovať trafiku. No vyšlo mu to, stal sa spolkovým prezidentom.

Ďakujem kolegovi Osuskému za tú reakciu. Naozaj je ťažké reagovať po kolegoch, ktorí povedali veľkú časť toho, čo som už ja chcel povedať, a teda špeciálne, špeciálne po ňom, ktorý to povedal ešte aj sebe vlastným spôsobom. A teda oceňujem tú myšlienku, že škoda, že sa toho nedožil Alexander Mach, lebo s Lorencom by, s Alojzom Lorencom by vytváral vhodné personálne zloženie pre inštitúciu podľa predstáv zrejme časti koalície.
Ja by som len teda doplnil, že je príznačné, že tento návrh zákona vyvoláva pozitívnu odozvu práve v laviciach fašistických poslancov. Je to niečo podobné, ako keď SNS prišla s návrhom na zvýšenie tej hranice pre registráciu nových cirkví a náboženských spoločností a najhorlivejšie tento návrh SNS obhajovali práve fašisti. Vy ste to hovorili tak, v takej trošku decentnejšej, uhladenejšej forme a oni to povedali úplne napriamo. Tak možno by ste sa mohli zamyslieť, že keď teraz prichádzate s týmto návrhom a niekto ho kritizuje, tak kto vás bráni? Bránia vás fašisti. A nehovorím, že škoda, že tu dnes v parlamente nesedí komunistická strana, lebo to je dobré a zlé, že nie je zakázaná, ale keby sedela v parlamente komunistická strana, tak nepochybne aj z jej strany by sa vášmu návrhu dostalo zaslúženej podpory a tiež by to nebola náhoda.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Človek nemá ľahkú úlohu, ak nasleduje v takejto rozprave ako štvrtý, a musím povedať, že je mi potešením, že sedím vedľa človeka Ondreja Dostála, ktorý dokáže nájsť aspekty, ktoré my na rozdiel od neho – právnika, stále sa zlepšujúceho, vynikajúceho právnika – nemusíme postrehnúť.
Na margo toho, o čom hovoril, o štatutárovi, ma napadá taká vec, že by sme prípadne zrušili štatutárnosť primátorov a starostov a nechali vládnuť mestské rady. Mestské rady budú hlasovať o tom, o čom normálne rozhoduje primátor a starosta, a iste by to dokázal niekto podobnou argumentáciou obhájiť.
A úplne na margo, napadá má taká kacírska myšlienka v súvislosti s Bobákom a Lackom. Alexander Mach sa dožil pomerne vysokého veku, vyšiel von z väzenia a žil ďalej. Ak by padol komunizmus, červená totalita o niečo skorej, možno by vyhovovalo niektorým, aby ako historici alebo ľudia, ktorí vedia, o čo ide, pracovali v tom Ústave pamäti národa Alexander Mach a generál Lorenc, lebo obidvaja vedeli, o čo ide.

Vážené kolegyne a kolegovia, máme pred sebou veľmi zvláštny, povedal by som, priam paradoxný návrh zákona. Paradoxný prinajmenšom z troch dôvodov.
Prvý. Zákony zvyknú upravovať nejaké právne vzťahy a ich podstata býva v samotnom znení zákona a k tomu niekedy z dôvodov, že musí sa niečo vyriešiť, niečo prechodné, sa pridávajú prechodné ustanovenia, ktoré majú upraviť to, ako sa majú správať vzťahy po nadobudnutí účinnosti nového zákona, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy. Ale zvyčajne tie prechodné ustanovenia bývajú iba akýmsi doplnkom k tej podstate, ktorá sa rieši v samotnom zákone alebo v návrhu zákona, alebo aj v návrhu novely zákona.
V tomto prípade, a to je prvý paradox, je to úplne naopak. V tomto prípade podstata zákona je v prechodnom ustanovení bodu 22 § 30 ods. 1: "Výkon funkcie doterajšieho predsedu správnej rady skončí dňom 15. októbra 2017, pričom doterajší predseda správnej rady naďalej ostáva členom správnej rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený." Toto je podstata vášho návrhu zákona. A pokiaľ by to išlo, tak toto by ste zrejme napísali iba takto ten zákon, no ale zákon nemôže mať iba prechodné ustanovenie, tak ste tam museli dodať aj niečo ďalšie. Prvý paradox.
Druhý paradox. Zákony sa zvyčajne schvaľujú na to, aby stanovili všeobecné pravidlá, podľa ktorých sa majú správať ľudia, fyzické osoby, právnické osoby, firmy, podľa ktorých majú fungovať štátne inštitúcie. Tento zákon je zameraný na riešenie nejakých sporov existujúcich na jednom konkrétnom pracovisku. A toto má byť dôvod schválenia novely zákona, schválenia novely zákona, ktorá sa prijíma iba preto, aby sa z funkcie odstránil doterajší šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.
Je veľmi zlé, keď sa menia zákony iba z dôvodu, aby sa mohla urobiť nejaká personálna zmena. Ale je možné, že sú také situácie, keď je situácia výnimočne zlá, katastrofálna, inštitúcia sa rozpadá a urobí sa takáto účelová zmena. Aj vtedy je to zlé. Ani vtedy by sa to nemalo robiť, ale aká, preboha, výnimočná a katastrofálna situácia je dnes v Ústave pamäti národa? Čítali ste o tom v médiách? Povedal vám to niekto? Napísali ste to v dôvodovej správe? Povedali ste to tu? Nie. Nič také. Neexistuje reálny dôvod okrem toho, že sa chcete zbaviť šéfa správnej rady.
A taký tretí paradox, ktorý je spojený s týmto návrhom zákona, je, že Ústav pamäti národa má dokumentovať a kriticky analyzovať našu históriu a najmä obdobie neslobody. Obdobie dvoch zločineckých režimov. Obdobie dvoch totalít. Fašistickej totality počas slovenského štátu a komunistickej totality počas obdobia vlády komunistov. A je úplne jedno, že to boli československí komunisti. To s čechoslovakizmom nemalo nič spoločné. Budete vystupovať, pán Hrnko, potom môžte, nemusíte mi tu vykrikovať.
Ondrej Krajňák, zhodou okolností sa vyostrili vzťahy na pracovisku až do tej miery, že skupina poslancov považuje za potrebné novelizovať ten zákon, keď sa dostal do konfliktu, a teda vyhodil, rozviazal pracovný pomer s dvoma osobami, ktoré v Ústave pamäti národa nemali nikdy pracovať, s pánom Lackom a s pánom Bobákom.
Je absurdné, aby obdivovateľ fašistického štátu alebo obdivovateľ komunistického režimu a jeho významný aktér pracovali v inštitúcii, ktorá má kriticky skúmať obdobie neslobody, to obdobie, ktoré oni dvaja obdivujú, oslavujú, ospevujú. Teda dve obdobia. Boli to dve rôzne obdobia, ale obe boli rovnako zločinné a obe boli obdobia neslobody.
Sme síce ešte iba v prvom čítaní, ale ja by som sa teda rád aj spýtal na nejaké konkrétnosti, lebo z toho, čo ste napísali, mi nie je jasné, že ako si to vlastne predstavujete a čo tým chcete dosiahnuť, teda okrem toho, že sa chcete zbaviť predsedu správnej rady. Ale tie praktické ustanovenia, lebo ten zákon je veľmi zvláštnym spôsobom napísaný. A tá dôvodová správa, ktorá by mala vysvetľovať, čo je v zákone napísané, v tomto prípade dôvodová správa v podstate iba reprodukuje to, čo je napísané v paragrafovom znení. Napríklad hneď prvý bod. "V § 8 ods. 1 úvodnej vete sa vypúšťa slovo "najmä"." Paragraf 8 upravuje úlohy ústavu. "Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä" a potom sú vymenované písmená a až k. V čom je problém? V čom je problém, komu vadí to "najmä"? To, to, nevyplýva to automaticky z toho zákona. V dôvodovej správe sa k tomu dozvieme, že "ustanovenie § 8 ods. 1 spresňuje úlohy zverené štátom". No ako spresňuje, keď vypustí "najmä"? Neviem.
Potom by som sa chcel spýtať, že ako si prakticky predstavujete to fungovanie štatutárneho orgánu kolektívneho, ako bude rozhodovať, lebo dnes štatutárnym orgánom je predseda správnej rady. Je tam jasná zodpovednosť. Je jasné, že on má riadiť ústav, on má rozhodovať. A ako to bude fungovať, keď to bude kolektívny orgán? Teraz tam každý deň budú chodiť všetci členovia správnej rady, každý deň alebo každý druhý deň budú mať zasadnutia a budú riešiť tie veci, ktoré riešil predseda správnej rady?
Alebo. Potom je tam zaujímavá vec, že ustanovujete nový spôsob voľby a odvolávania predsedu správnej rady samotnou radou, keď už vlastne predseda ani nebude štatutárnym orgánom. Štatutárnym orgánom bude rada. Tak prečo toto považujete za nejaký lepší alebo demokratickejší, alebo efektívnejší, alebo transparentnejší, v čomkoľvek lepší spôsob ako ten doterajší, keď to bolo v rukách priamo parlamentu?
A teda pýtam sa to najmä v kontexte toho, že tento mesiac aj minulý mesiac sme tu mali na programe schôdze rôzne zmeny spôsobov volieb, ktoré vládna koalícia presadila, a keď išlo o predsedov samosprávnych krajov, tak ste presadili zmenu z dvojkolovej voľby na jednokolovú. Neviem, či je jednokolová transparentnejšia a demokratickejšia, asi ani nie. Ale teda v každom prípade účelovo vám to vyhovuje, lebo si myslíte, že v prvom kole získate viacej. To sa asi týka viacej SMER-u ako Slovenskej národnej strany, samozrejme.
Zmenili ste spôsob vymenovania šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V čom bude demokratickejšie alebo transparentnejšie, keď ho nebude menovať prezident na návrh vlády, ale priamo vláda nevedno, ale teda keďže už prezidentom nie je pán Gašparovič, ale pán Kiska, tak zasa len z takéhoto účelového dôvodu zmeníme zákon a zmeníme spôsob voľby.
Včera sme prelamovali veto k tomu slávnemu lex Raši, teda aby starostu na takmer alebo primátora na takmer štvrtinu volebného obdobia mohol si určiť odchádzajúci primátor alebo starosta. Opäť účelový zásah. Ani ste nemali potrebu nejak to brániť. Tak mňa len zaujíma, že akými kritériami sa riadi vládna koalícia, keď navrhuje zmenu spôsobu voľby a ustanovovania do funkcie, lebo mne to vychádza úplne jednoznačne: Účelovo, potrebujem sa niekoho zbaviť, zmením zákon. Myslím si, že si zlepším vyhliadky vo voľbách, zmením im zákon.
Ján Slota chcel Ústav pamäti národa zrušiť. Neviem, či by sme mali oceniť to, že vy ho zrušiť nejdete, ale to, čo idete robiť, určite je krokom k menšej funkčnosti a k tomu, aby si svoje funkcie, ktoré si doteraz plnil, plnil oveľa menej efektívne. Ústav pamäti národa je dielom Jána Langoša, ktorý bol jeho prvým šéfom. Potom za pána Petranského sa fungovanie Ústavu pamäti národa dostalo do pozícií, ktoré sa výrazne odkláňali od dedičstva a odkazu jeho zakladateľa. Nechcem hovoriť, že pán Krajňák je dokonalý, že nemá žiadne chyby, že pod jeho vedením neexistujú žiadne problémy, ale pod jeho vedením má Ústav pamäti národa bližšie k tomu, ako ho zakladal Ján Langoš. A to, čo vy dnes chcete urobiť, ho od dedičstva Jána Langoša vzdiali.
A zrejme už na záver by som zacitoval z vašej dôvodovej správy, kde hovoríte, že "počas svojej pätnásťročnej existencie sa ÚPN etabloval v spoločnosti a zaujal neodmysliteľné miesto pri odhaľovaní zločinov totalitných režimov. A práve dnes v období negatívneho vzrastu extrémistických myšlienok v spoločnosti je jeho význam a úloha o to nepostrádateľnejšia."
"A práve dnes v období negatívneho vzrastu extrémistických myšlienok v spoločnosti je jeho význam a úloha o to nepostrádateľnejšia." To je jedna z mála vecí, aj keď je to iba všeobecná časť dôvodovej správy, s ktorou sa aj ja dokážem stotožniť, len potom nerozumiem, prečo ste nám tu predložili návrh zákona, ktorý ide úplne, ale úplne opačným smerom ako to, čo máte napísané v prvom odstavci všeobecnej časti dôvodovej správy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. No, ja nie som celkom ten, ktorý by si prečítal jedno vyhlásenie a potom išiel na barikády. Cítim sa ako minimálne niekto, kto stál v pozadí vzniku Ústavu pamäti národa a staral som sa oňho. Ako prorektor univerzity som sa podieľal na zorganizovaní výstavy, ktorú robil ÚPN s tzv. Gauckovým inštitútom v Nemecku pod názvom Feind ist wer anders denkt - Nepriateľ je ten, ktorý rozmýšľa inak. Sledoval som a zúčastňoval som sa podujatí Ústavu pamäti národa. Kupoval som si jeho časopis i jeho produkciu knižnú. A viem teda, aké je postavenie, akú úctu požíva, ako je akceptovaný podobnými inštitúciami, počínajúc Gauckovým inštitútom cez český inštitút, poľský a ďalšie. I na tomto sa podieľa Ondrej Krajňák.
A pokiaľ ide o štek, ktorý tu teraz zaznel, že Titusa Zemana prenasledovali čechoslovakisti, no, zrejme teda čechoslovakisti zamaskovaní za ústredný výbor komunistickej strany, robotnícku triedu a jej železnú päsť ŠtB. Ešte sa nakoniec dozviem, že aj farára Toufara, ktorého umučili v Čechách, umučili preto, lebo chcel nezávislé Slovensko. Zobuďme sa, historici!