Videokanál klubu

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Dobre si to povedal, Ondro Dostál. Drobučké pripomienky alebo doplnenia možno z mojej strany. Takto ako ten zákon, takto vyzerajú alternatívy k súčasnému vládnutiu. A ďakujem teda predkladateľovi, že s týmto prišiel. Veľmi dobrá vec. Takýto zákon môže viesť pri dobrej aplikácii k minimalizácii predraženia investícií a nákupov. A ak to myslí niekto vážne s korupciou, tak preto hovorím, že nulové predraženie by znamenalo nulovú korupciu. Jednoducho, keď nebude z čoho, tak bude poriadok.
Pripomienku k tomu, čo si aj ty hovoril, tá analýza dopadov, ja mám takú, že návrh zákona prináša text, že nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy. Ja si myslím, že má, že pozitívny, pretože vidím, veľakrát som sa rozprával s ľuďmi, ktorí majú softvérové firmy, že nemôžu získavať ľudí, pretože dotované firmy im ich sťahujú na projekty, ktoré neprodukujú takmer nič. Čiže má vplyv na, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tým pádom aj na sociálne, pozitívne sociálne vplyvy.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Je mi ľúto, že máme dnes na programe rokovania tento návrh zákona, je mi ľúto, že sa musíme zaoberať novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dielne kolegov z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Je to totiž dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom štáte a dokonca je to dvojnásobný dôkaz toho, že žijeme v nefungujúcom štáte. Slušný, demokratický a fungujúci štát by informácie, ktoré kolegovia navrhujú povinne zverejňovať, zverejňoval alebo teda prinajmenšom sprístupňoval aj sám od seba, aj bez toho, aby tu vôbec nejaký zákon o slobodnom prístupe k informáciám existoval. Už samotná existencia zákona o slobodnom prístupe k informáciám je svojím spôsobom dôkazom nefunkčnosti tohto štátu, pretože slušný, demokratický a fungujúci štát by takéto informácie, teda informácie, ktoré má k dispozícií a kde nie je dôvod ich utajovať, zverejňoval a sprístupňoval občanom sám od seba bez toho, aby ho k tomu nútil akýkoľvek zákon. Bohužiaľ, nežijeme v úplne slušnom, demokratickom a normálne fungujúcom štáte, a preto zákon o slobodnom prístupe k informáciám potrebujeme.
Tento zákon je, alebo návrh zákona je však dôkazom, že ani zákon o slobodnom prístupe k informáciám nestačí. Všetky informácie, ktoré sú návrhom zákona, ktorý máme teraz na stole navrhované na povinné zverejňovanie, sú totiž informácie, ktoré sa majú, nemusia sa zverejňovať, ale prinajmenšom by sa mali na žiadosť sprístupniť, pretože neexistuje žiadny zákonný dôvod na ich nesprístupnenie. To, že tu teraz rokujeme o tomto návrhu, je dôkazom toho, že štát a, žiaľ, aj samospráva zákon o slobodnom prístupe k informáciám nerešpektujú. Je to diera, ktorú je potrebné zapchať.
Ja bývam často skeptický k legislatívnemu aktivizmu, teda k tomu, že sa vyskytne hocijaký problém, tak si vymyslíme návrh zákona alebo novelu zákona, ktorou to ošetríme a vyriešime, miesto toho, aby sme sa snažili uplatňovať existujúce zákony, ktoré tie situácie pokrývajú a úplne by stačilo, keby sme sa podľa nich riadili a keby sme ich dokázali vymáhať. Žiaľ, žijeme v krajine, keď miera vymožiteľnosti práva je taká nízka, že niekedy to inak ako cez novelu zákona nejde. Preto je dobré, že kolegovia prišli s týmto návrhom zákona, a myslím si, že zákon si zaslúži podporu.
Keďže mám také tušenie, že nebudem mať možnosť sa bližšie k obsahu návrhu vyjadriť v druhom čítaní, tak skúsim pár poznámok k textu už v prvom čítaní, hoci normálne by to bolo až, asi až v druhom čítaní, ale teda pre prípad, že by to neprešlo, tak by som rád povedal niečo aj k obsahu toho návrhu.
Samotné, teda samotný obsah, že sa majú zverejňovať analýzy, správy, ankety, prieskumy, expertízy a ďalšie informácie, ktoré sa získali za finančné prostriedky, s ktorými táto verejná, povinná osoba, čiže orgán štátu alebo samosprávy, hospodári, to je podstata zákona. A to je myslím, že bez diskusie v poriadku, aj keď to iba nahrádza to, že nedokážeme si vymôcť od orgánov verejnej správy, aby dodržiavali už existujúci zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Je tam potom bod 2, ktorý hovorí o tom, že takéto informácie sa zverejňujú na dobu najmenej piatich rokov od dňa zverejnenia. Tu si myslím, že navrhovatelia sú malo ambiciózni. Prečo päť rokov, prečo nie desať, prečo nie 25, prečo nie na dobu neurčitú? Aj novela zákona, ktorá sa pripravuje na pôde ministerstva spravodlivosti, počíta s tým, že povinne zverejňované informácie, či už zmluvy alebo iné, by mali byť zverejňované na dlhšiu dobu ako na 5 rokov. A keďže hovoríme o zverejňovaní na webe, nie je vôbec žiadny dôvod, aby tie informácie neboli zverejnené natrvalo. Nie je to žiadny, alebo teda ak je to nejaký finančný náklad, tak je ten finančný náklad úplne zanedbateľný a myslím si, že ak teda sa dostane návrh zákona do druhého čítania, tak v tomto by som určite predložil pozmeňujúci návrh, aby sme tú dobu povinného zverejnenia informácie predĺžili aj vo vzťahu k týmto informáciám, aj vo vzťahu k všetkým iným informáciám. Nie je žiadny dôvod, aby raz zverejnená informácia na webe nebola zverejnená natrvalo.
Potom by som sa ešte chcel dotknúť prechodného ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že ten zákon nemá byť retroaktívny, teda sa má týkať iba štúdií, analýz, prieskumov a tak ďalej, ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Aj tu by som bol pravdepodobne ambicióznejší. Nemám konkrétny návrh formulácie, ale mnohé dôležité informácie, ktoré boli získané za verejné prostriedky a neboli zverejnené a neboli sprístupnené a naďalej ich povinné osoby majú k dispozícií, myslím si, že takéto informácie by mali byť zverejnené, aj keď sa objavili aj pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, pretože sú to informácie, ktoré majú byť sprístupnené. A keď majú byť sprístupnené, nie je žiadny reálny dôvod, aby neboli aj zverejnené. Možno by, možno by sa to mohlo ošetriť tak, že by sa to týkalo napríklad informácií, ktoré po nadobudnutí účinnosti boli sprístupnené na žiadosť, teda sú to informácie, o ktoré sa niekto zaujímal, tak povedzme, že tie informácie, aj keď vznikli aj pred účinnosťou tohto zákona, majú byť zároveň aj zverejnené.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je, sú rozpočtové dopady tohto návrhu. Predkladatelia v doložke vplyvov píšu, že "napriek mierne zvýšeným požiadavkám administratívneho charakteru sa od návrhu zákona očakáva výrazný pozitívny vplyv v oblasti vplyvov na rozpočet verejnej správy a to najmä vďaka úsporám pri nakladaní s verejnými financiami, osobitne pri zadávaní zákaziek spočívajúcich vo vypracovaní analýz, štúdií a podobne. Ide o predpoklad, ktorý sa nemusí naplniť, a sekundárny efekt návrhu zákona, preto sa pozitívny vplyv ani nevyčísľuje. Od návrhu zákona sa očakáva aj významný pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovanie poskytne verejnosti dostupnosť ďalších údajov prostredníctvom informačných technológií". Tu ma zarazila reakcia ministerstva financií, ktoré dávalo k návrhu skupiny poslancov stanovisko, v ktorom sa uvádza, "v dĺžke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s možnými úsporami pri nakladaní s verejnými financiami, osobitne pri zadávaní zákaziek", atď., zároveň je v bode A 3. uvedené, že "z návrhu vyplývajú mierne zvýšené požiadavky administratívneho charakteru, t. j. možno predpokladať zvýšené výdavky rozpočtu verejnej správy". Ministerstvo financií k tomu uvádza: "Vzhľadom na uvedené je potrebné v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy uviesť a kvantifikovať predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov."
No musím sa priznať, že toto stanovisko mi príde maximálne formalistické, pretože áno, ak sa bude musieť zverejňovať viacej informácií na weboch povinných osôb, tak asi to tie povinné osoby bude čosi stáť. Neviem si predstaviť, ako by predkladatelia, ktorí sú poslancami, dokázali takéto niečo vyčísliť. To si myslím, že by nedokázalo ani ministerstvo financií vyčísliť. A áno, možno očakávať nejaké pozitívne vplyvy, že sa nebudú dávať proforma zákazky na vypracovanie nejakých analýz, ktoré nemajú úplne žiadnu hodnotu, alebo sú úplne nezmyselné alebo sa to prinajmenšom obmedzí a tým sa ušetria aj nejaké finančné prostriedky, alebo tie analýzy budú vypracované kvalitnejšie. Takže áno, bude to mať aj pozitívny vplyv, ale kvantifikovať ho nemožno. A ministerstvo financií s tým má problém a žiada, aby to bolo kvantifikované.
Tu by som rád poukázal na analógiu s návrhom novely Obchodného zákonníka, ktorý tu minulý týždeň predkladala pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorý má viesť aj k tomu, aby sa obmedzili podvody pri narábaní s odbornými spoločnosťami a pri ich fúziách, a teda možno očakávať, že ten zákon bude mať aj nejaké pozitívne vplyvy, ak sa obmedzia podvody. Napriek tomu tie pozitívne vplyvy nie sú vyčíslené. Myslím, že pán poslanec Heger sa na to pýtal, že či existuje nejaká kvantifikácia tých vplyvov, a tiež je to dôležitá vec a pani ministerka mu normálne a poctivo odpovedala, že pokiaľ vie, tak sa žiadna kvantifikácia nerobila. Lebo ako urobíte kvantifikáciu vplyvov, že keď sa obmedzia nejaké podvody, tak ako ich vyčíslite, keď neviete ani presný rozsah dnes? A neviem, teda, či s tým ministerstvo financií malo nejaké problémy. Teda je to vládny návrh zákona, išiel pokiaľ viem do parlamentu bez rozporov. Takže ministerstvo financií od ministerstva spravodlivosti, od ministerstva nežiada nejakú podrobnú kvantifikáciu a v analogickej situácii vyčíta skupine poslancov, že žiadnu kvantifikáciu nespravili, alebo teda, že nevyčíslili presne dopady na rozpočet verejnej správy.
Myslím si, že napriek tejto výčitke ministerstva financií je zjavné, že návrh bude mať pozitívne dopady na rozpočty subjektov verejnej správy, a nielen preto si zaslúži našu podporu v prvom aj v prípadných ďalších čítaniach.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánu poslancovi Grendelovi za to, že veľmi presne a jasne opísal "hlavu XXII", teda pomery, aké panujú na Bratislavskom magistráte, pokiaľ ide o zverejňovanie auditov. Zároveň sa mu chcem teda poďakovať, že napriek mojim obavám nevyčerpal všetko to, čo som mal v pláne a čo mám v pláne povedať ja, ako sa mi to často stáva pri jeho vystúpeniach, keď vystupuje k tej istej téme ako ja. A po tretie, myslím si, že tento návrh zákona si treba zapamätať, pretože keď sa nás pán primátor Nesrovnal nabudúce bude pýtať, že čo sme ako poslanci Národnej rady urobili pre Bratislavu, no tak určite mu budeme môcť povedať, že ste predložili a že sme hlasovali za tento návrh zákona, ktorý určite je v záujme aj Bratislavy, aj iných samospráv, aj inej verejnej správy. Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ku ktorému by som sa tiež rád vyjadril potom vo svojom vystúpení v rozprave, do ktorej som sa písomne prihlásil, tak predpokladám, že po pánovi predkladateľovi až dostanem priestor.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Rovnako ma veľmi príjemne prekvapila pomerne široká a dlhá rozprava k tomuto bodu, ktorý je naozaj iba takou pomerne malou zmenou, ako sa hovorí, možnože malý krok pre človeka, veľký krok pre ľudstvo.
Tento zákon, ako aj povedal pán Budaj, tu nebol prvýkrát. Už v minulosti bol predkladaný, vtedy aj spolu s našimi poslancami. Myslím si, že bol predkladaný aj v minulom období. Ale toto nie je zákon, kde by sme my mali riešiť politiku. Toto je zákon naozaj o lesoch Slovenskej republiky, ktoré potrebujú dneska nejakým spôsobom našu pomoc. Súčasne sme sa veľmi pekne, myslím si, že vyfarbili. Každý, kto sa prihlásil do tej debaty, ukázal, že naozaj má také nejaké to zelené cítenie a debatovali sme hlavne v takom možnože troška užšom kruhu.
Ale boli tu aj poslanci vládnej koalície. Ja si myslím, že hoci sa do tej rozpravy nezapojili, veľmi dobre pochopili a povedia kolegom, o čom toto je, že je to naozaj apolitický zákon a je potrebné ho podporiť. Ak ho nepodporíme, nepodporia, my ho podporíme. Ak ho nepodporia teraz, nech si ho kľudne osvoja. Ale čo by som chcel hlavne teraz ešte zaapelovať na tú liberálnu časť týchto poslancov, ktorí sedia v Národnej rade, nebudem menovať, iba sa pozriem. Bolo tu veľmi veľa povedané aj takých možnože emotívnych vyjadrení. Častokrát sme hovorili aj teda o tej ekológii, ktorá možnože s takým tým liberálnym pohľadom na tú ekonomiku až tak nesúvisí.
Ale dovolím si ešte raz pripomenúť tie čísla. My máme spotrebu palivovej drevnej biomasy, ročnú, 2,95 mil. ton. A celkový potenciál, to znamená aj z tých lesných aj nelesných pozemkov je 4,7 mil. ton. Takže naozaj ten potenciál je výrazne vyšší ako tá spotreba, a preto nie je vôbec žiaden dôvod na to, aby sme my pílili, štiepkovali a pálili kvalitné drevo a pľundrovali lesy práve na energetické účely. A k tomuto smeruje práve aj tento zákon. Čiže preto aj prosba o podporu tých, ktorí možnože nie sú takí zelení, ale myslia to aj s tou ekonomikou dobre.
Ďakujem.

Aj ja by som chcel veľmi pekne poďakovať pánovi Budajovi, ktorý upozornil na naozaj jednu schizofréniu, obrovskú schizofréniu tejto vlády. To znamená, na jednej strane tu životné prostredie chránime a na druhej ničíme. Hovoril o podpore uhlia a na druhej strane podpore obnoviteľných zdrojov. Iba si dovolím ho trocha poopraviť. Tých štyristo miliónov eur nejde na uhlie, ale naopak na tie obnoviteľné zdroje. Na uhlie ide sto miliónov. Ale naozaj ten vplyv tých sto miliónov je tak devastačný, že tých štyristo miliónov sa absolútne akýmkoľvek spôsobom zneguje.
Hovorili ste tiež o takzvanej tarife za prevádzku systému, čo je podpora uhlia a obnoviteľných zdrojov kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktoré sú v podstate nejakou skrytou daňou, ktorú my všetci platíme v cenách elektriny. Celkovo to ročne dosahuje 550 až 600 mil. eur. Tak ako je nastavený zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, tie sa budú podporovať minimálne do 2025 alebo aspoň tie prvé, po tom sa začne postupne vypadávať. Čo sa týka uhlia, toto má byť až do roku 2030. Čiže naozaj neskutočné, neskutočné údaje.
Dovolím si ale pripomenúť náš návrh zákona, ktorý sme na minulej schôdzi s Jankou Kiššovou predkladali, ktorý hovoril práve o tom, že táto tarifa za prevádzku systému ako politické opatrenie alebo rozhodnutie by sa mala presunúť na štátny rozpočet, aby naozaj tí politici prevzali zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Bohužiaľ, tento nám vtedy neprešiel. My sme vtedy dokonca aj vyčíslili, kde máme v tom rozpočte na to nejaké rezervy.
No a posledný bod, čo si dovolím upozorniť. Na tejto schôdzi predkladáme zákon, kde chceme regulovať cenu uhlia ako komodity, pretože naozaj my dneska nevieme, čo všetko platíme práve v tej podpore uhlia, a týmto by sme tomu mohli zabrániť.
Ďakujem.

Prajem pekný deň. Pán podpredseda, vážení kolegovia, v krátkosti by som rada vystúpila tiež k tomuto návrhu zákona, ktorý sa do tohto parlamentu dostáva už opakovane. Bola som pred niekoľkými dňami na takom poslaneckom výjazde na strednom Slovensku v Národnom parku NAPANT z dôvodu vidieť na vlastné oči v súčasnosti, ako ozaj vyzerá lokalita katastrálne územie, konkrétne Vyšná Boca a Čertovica, kde ľudia často poukazujú aj na sociálnych sieťach, alebo aj vypisujú, že naozaj tam takýto ten pohľad je naozaj veľmi kritický.
Tejto téme sa venujem, získala som aj množstvo leteckých snímok, kde vidno od roku 2000, presne ako v rokoch niektoré oblasti strácajú lesný porast. A som rada, že téme sa venujeme, že sa téme venuje aj Slovenský ochranársky snem. Tu by som chcela povedať, že som jeho členkou. Je to neformálne združenie, apolitické, ktoré vzišlo vlastne z takého ľudového hlasovania ochranárov, kde vytipovali stovku ľudí, ktorí sa rôznym témam, ochrane životného prostredia venujú a navzájom komunikujú a dávajú spoločné odborné stanoviská, najmä s výzvou ku strane, vláde a k spoločnosti. Takže som rada, že ste to, pán kolega, prečítali tu na pôde parlamentu, a Slovenský ochranársky snem tu získava určite aj väčšiu, najmä odbornú váhu.
Ja sa chcem len prihovoriť vlastne k tejto samotnej téme, ktorú dnes máme. A síce sa hovorí, že v roku 2014 sa v domácnostiach, v odvetviach energetiky a drevospracujúceho priemyslu a medzi ďalšími výrobcami a spotrebiteľmi spotrebovalo približne 4 mil. ton drevnej biomasy. Sú to len odborné odhady. Ďalšie číslo, ktoré chcem povedať, je, že, píše sa, že odvetvie lesného hospodárstva dodalo vlani, to znamená v roku 2016, to je údaj zo zelenej správy, na trh 1,45 mil. ton palivovej drevnej biomasy vo forme palivového dreva, čo je 830-tisíc ton a štiepok 620-tisíc ton. Údaje o spotrebe stanovilo ministerstvo na základe údajov o množstve a pôvode drevnej biomasy u veľkých a stredných výrobcov energií a spoločností pôsobiacich v zásobovacích reťazcoch palivovej drevnej biomasy.
Odkiaľ môže pochádzať takéto drevo? Drevo používané na energetické účely sa okrem suroviny vznikajúcej pri výrobe sortimentov produkuje z ťažbových zvyškov formou samovýroby tenkého dreva, ktorého ťažba nie je evidovaná, a tiež korunové časti stromov dreva predávaného na pni. Toľkoto je tiež písané v tejto zelenej správe.
Avšak treba povedať, že celá správa aj údaje, ktoré sa často dávajú pri tých úbytkoch lesných porastov alebo lesa, je hra s číslami. A štatistika, si povedzme, že to je umenie hry z čísiel, aby vám vlastne veci vyšli tak, ako ich chcete, ako ich chcete interpretovať. Keď si pozrieme zelenú správu, ktorá bude prerokovaná pravdepodobne na najbližšom výbore životného prostredia, tak vidíme, že má veľa nedostatkov práve v tejto oblasti energetického dreva. Nie sú tam evidované extra energetické porasty. Zvlášť nie je evidovaná biomasa z údržby verejnej zelene, lebo zeleň je popri vodných tokoch a cestnej zelene, čiže nevie sa naozaj identifikovať to množstvo tej, tých tón štiepky, ich skutočný pôvod. A môže to byť aj nedbanlivosť, môže to byť aj úmysel, ale rozhodne to pridáva na hre tomu, že tá situácia, ktorá je v našich lesoch, ale nielen v lesoch, treba povedať, že, v úvodzovkách, vďaka biomase dochádza aj k veľmi veľkým výrubom brehových porastov, taktiež veľkým výrubom vetrolamov a zelene popri cestách. A, žiaľ, je to pod rúškom životného prostredia.
Keď sa začínala táto téma obnoviteľných zdrojov energie a rôzne kombinované kotly, tak množstvo aj samospráv prechádzalo na takúto výrobu kombinovanú s tým, že vlastne využije takéto v rámci údržby zeleň. Avšak sa ukázalo, že toto nie je veľmi populárne, pretože je to veľmi prácne. Oveľa jednoduchšie je získať tú štiepku inak a, žiaľ, zisťujeme, že to inak je štiepkovanie zdravého dreva. Nie je to výmysel, ale naozaj v roku aj 2014 sa potvrdilo, že pôvod štiepky, ktorý sa využíval v tom čase v príslušných spaľovniach, bol z takéhoto kvalitného dreva.
Jedna hrozba je v zelenej správe, kde sa píše, že, doslova: "Lesné pozemky sú v podmienkach Slovenskej republiky najväčším potencionálnym zdrojom palivovej drevnej biomasy. Ich ročný využiteľný potenciál sa pohybuje na úrovni 2,8 mil. ton." Tu je presne tá obava, pretože zrejme to nebudú tie množstvá myslené z nejakých haluzí ako odpadové drevo z ťažby, ale zrejme je, môže tam byť v tých číslach aj číslo dreva, ktoré je oveľa vyššej kvality.
Tak ako som hovorila, ročná produkcia štiepok bola v minulom roku 610-tisíc ton. Chcem povedať toľko, že zelená správa má byť prerokovaná vo výbore, ale dám návrh na uznesenie, aby plénum rozhodlo o tom, že táto závažná dokumentácia, aby bola predložená tomuto plénu, aby mohla byť k tomu verejná diskusia, pretože už dnes cez médiá, cez rôzne vyjadrenia aj odborníkov k tejto zelenej správe poukazujú na jej nedostatočnosť a rozhodne do budúcna treba, aby tie údaje, ktoré potrebujeme, boli jasné. Bo stále pretrváva nepomer medzi produkciou a spotrebou energetickej dendromasy.
Chcem povedať ešte jednu vec, že v prílohe samotnej zelenej správy je jedna závažná, závažná chyba. Či to je chyba alebo úmysel, alebo kamufláž, ťažko povedať. Ale v prílohách, kde sa hovorí o štruktúre dodávok dodávok surového dreva podľa jednotlivých sortimentov, je uvedené, že drevo na energetické účely, ihličnaté drevo, v roku 2015 bolo spolu vyťažené 32 603 metrov kubických. A v roku 2016 221 869. Keď však spočítam čísla, ktoré mali predchádzať tomuto súčtu, tak to číslo je oveľa, oveľa vyššie. Malo by tam byť podľa súčtu nejakých 20-tisíc niekoľko, do 30-tisíc ton. Pýtam sa, či náhodou, ale to číslo, tých 220, naozaj nie je správne, že sa niekto pomýlil, že tými číslami, ktoré tam boli predtým, bola hra. Čiže to sú veci, ktoré musí pani ministerka určite zodpovedať.
Tento návrh zákona je veľmi potrebné schváliť. Treba si uvedomiť, ide o dve vety v zákone, dve vety, ktoré ale pomôžu k tomu, aby došlo k jasnej definícii, čo biomasa je. Aby takáto hra štatistiky, hra producentov štiepky a taktiež hra prevádzkovateľov spaľovní tejto biomasy musela skončiť, pretože aj v predchádzajúcom období, keď sme schvaľovali novelu zákona, kde sa definovala štiepka, tak toto plénum neodsúhlasilo, neodsúhlasilo jeden z mojich pozmeňujúcich návrhov, kde som poukazovala na tú nohu v dverách, ktorá umožňuje napriek novele zákona stále využívať aj iné drevo na štiepku, ako by malo byť využiteľné. Takže podporíme určite tento návrh zákona a poprosím plénum, aby tak urobilo tiež.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobré ráno vám prajem. S Ondrom Dostálom sme práve v piatok riešili, že čo je lepšie, či vystupovať v rozprave v piatok poobede, alebo v pondelok doobeda, ale myslím si, že to ten pondelok je o čosi lepší a v podstate na obidvoch stranách, keď to tak môžem porovnať vzhľadom k ostatným skúsenostiam s inými zákonmi.
Ale poďme teda rovno k tomu zákonu, dneska máme na stole zákon, ktorým sa novelizuje zákon 309/2009 Z. z., je to zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Konkrétne sa jedná o § 2 ods. 1 písm. a) bod 5.
Dneska v zákone máme definované, že predmetom podpory podľa tohto zákona je biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania. Jediné, čo sa teraz pridáva, do toho zákona, čo pán Budaj navrhuje, je, aby sa – ďakujem pekne (reakcia na podaný pohár vody) – aby sa táto biomasa ďalej rozšírila, aby to bolo, teda zúžila, okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom. Toto je veľmi dôležité, pretože naozaj dneska, ako aj pán Budaj v piatok povedal v rozprave, dochádza častokrát k štiepkovaniu kvalitného dreva, ktoré môže byť určené na úplne iný účel alebo môže, naopak, ostať rásť v týchto lesoch.
Podľa slovenských technických noriem drevo rozdeľujeme do šiestich kategórií. Tá drevná štiepka, ktorá práve slúži na tieto energetické účely, patrí do tej najnižšej triedy, a to je tá šiesta. Potom tu máme európske normy. Nie, nezhodím to, neboj sa, Milan (rečník dvíha pohár vody). Európske normy poznajú zase štyri kvalitatívne triedy a biomasa je zas v tej najnižšej, v tej déčkovej. Táto sa má vyrábať z drevného odpadu po spracovaní alebo sa za týmto účelom cielene pestuje. V máji 2015 dokonca regulačný úrad novelizoval vyhlášku 490/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a biometánu, a táto mala sprísniť práve tú klasifikáciu aj využívanie na energetické účely z drevospracujúceho priemyslu To znamená, že my už dneska v podstate nejakým spôsobom v jednej podzákonnej norme máme tú definíciu zahrnutú, ale napriek tomu stále sa to nedodržuje. (Reakcie z pléna.) Prosím? (Rečník sa obracia na predkladateľa.) Jaj, chcem sa... Prepáčte. (Rečník pije vodu z pohára. Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR.
Páni poslanci, to nie je debatný krúžok. Nech sa páči. Diskutujete.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Takže potom máme práve v tejto vyhláške v § 6 popísanú kvalitu a parametre biomasy, v ods. 3 je povedané to, že je biomasa vyrobená z dreva, musí okrem kvality podľa ods. 1 a tam sa hovorí hlavne o tej vlhkosti a o tej výhrevnosti, spĺňať aj kvalitu podľa odseku, teda podľa ods. 1 musí spĺňať aj podmienku zaradenia dreva, a to buď medzi energetické štiepky alebo piliny podľa technických noriem. To je kategória 4, alebo musí byť zaradená do kvalitatívnej triedy D podľa technických noriem, to je to, čo som spomínal, tie európske, a to v prípade, ak ide o ihličnatú guľatinu alebo listnatú guľatinu, t. j. drevný odpad po spracovaní dreva alebo cielené pestovanie. Čiže to sú tie tzv. energetické porasty rýchlorastúcich drevín. Určite ste sa s tým už niekedy stretli. To sú všetky tie rýchlorastúce vŕby, ktoré sa pestujú najmä na takých tých zamokrenejších pôdach.
Takže v podstate dneska v podzákonnej norme toto, čo dneska chceme dať do zákona, nejakým rámcovým spôsobom máme už aj ošetrené. Ale mali sme tu napríklad kontroly ÚRSO práve z toho roku 2005. Pán Budaj spomínal spoločnosť Bioenergy Bardejov, táto dostala pokutu v dvetisícpätnástom15-tisíc eur za to, že to nebolo zaradené do tej správnej, alebo nepoužívali tú štiepku, ktorá vyhovovala práve tejto vyhláške. Potom sme tu mali Bioenergy Topoľčany, tak isto dostali pokutu 10-tisíc eur. A odvtedy sa žiadne takéto kontroly, alebo aspoň ja o tom nemám žiadnu informáciu, nekonali. To znamená, raz sme si nejakým spôsobom splnili túto povinnosť, je to z vyhlášky, okej, a odvtedy nič.
A teraz si pozrime doplatok, ktorý práve táto Bioenergy Bardejov má za výrobu elektrickej energie. Hovorím iba o doplatku, to neznamená, oni ešte dostávajú, pochopiteľne, zaplatené za vyrobenú elektrickú energiu, ktorú dodajú do siete, tak to je 5 a pol milióna eur za takmer 70-tisíc MWh. Toto všetko je v poriadku, veď oni splnili všetky podmienky, keď spúšťali túto elektráreň, alebo teda, pardon, túto kogeneračku do prevádzky, ale dnes neplnia alebo neplnili, nechcem sa ich nejako dotknúť, pretože som presvedčený, že medzičasom to už uviedli do toho zákonného stavu, alebo teda do toho stavu v súlade s tou vyhláškou, tak neplnili vtedy práve tie podmienky tej kvality. Ale to hovoríme o jednej spoločnosti.
V roku 2014 urobilo ÚRSO rozsiahlejšiu kontrolu, sledovali aj nákupnú cenu biomasy, pri ktorej sa zohľadňovali parametre ako výhrevnosť či vlhkosť štiepky. Podľa regulátora boli zistené zásadné rozdiely v nákupnej cene štiepky, v niektorých prípadoch dokonca malo prísť k umelému navyšovaniu tejto ceny. ÚRSO sa teda rozhodlo znížiť korekčný koeficient, z ktorého sa vypočítajú ceny tepla z biomasy pre rok 2015, a z pôvodnej hodnoty 1 sa znížil na 0,74. Vtedy regulátor toto dôvodnil tým, že by malo dôjsť k ochrane spotrebiteľov pred rastom cien a zrovnoprávnenie podmienok podnikania pre výrobcov tepla, ako aj zdroje využívajúce biomasu pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla. No ale na druhej strane treba aj povedať, že keď sa plošne regulujú takto náklady práve na nákup tej štiepky, tak toto môže byť, toto nie je pre každého výrobcu relevantné, vecne neopodstatnené, pretože oni nesúťažia na rovnakom trhu. Oni nebudú voziť štiepku z Bratislavy do Košíc alebo opačne.
Potom mám tu jednu informáciu z enviroportálu, táto bola publikovaná v novembri 2016, bola to informácia o ťažbe dreva v Slovenskej republike. A teraz v nadväznosti na to, čo povedal pán Budaj v piatok. Od roku 1990 tu máme nárast, o 75,3 % nárast ťažby dreva oproti roku 2000, teda o 10 rokov neskôr je to nárast o 48,7 percenta. A jedno dôležité info, po roku 2010, alebo teda od roku ´90., v rokoch ´94 až 2011, v tomto období bola každoročne prevyšovaná únosná ťažba. To znamená, že sme vyťažili viacej, ako stihlo toho dreva v tom roku dorásť. Od roku 2014 táto mierne klesala, ale v roku 2014 opäť nastal taký mierny nárast, toto bolo kvôli víchrici Žofia, ktorá vtedy sa prehnala našimi lesmi. Čiže bol to taký ten kalamitný stav, prišla víchrica, pochopiteľne, bolo potrebné toto vyťažiť.
Inak neviem, či ste si všimli, v podstate hovoríme o víchrici Žofia, teraz tu máme Irmu, pred tým sme tu mali Katrinu, čiže práve takéto víchrice dostávajú ženské mená, neviem si to teda vysvetliť, že či to má nejakú spojitosť aj s tým bežným životom, dúfam, že nie. Ja teda nemám také osobné skúsenosti.
Ale späť teda k zákonu. Čo je dneska veľmi dôležité, pri tej samotnej ťažbe dreva, treba si pozrieť, aký máme podiel tzv. náhodných ťažieb, pretože tieto tvoria skutočne to gro, a to je až 40 až 60 percent. Ono sa to ťažko plánuje, pretože hovoríme o náhodných ťažbách, a národné lesnícke centrum, ktoré sa vyjadrovalo aj k tejto informácii o ťažbe dreva, už vtedy povedalo, napriek všetkým týmto skúsenostiam, napriek tomu, že sme tu mali roky, kedy sme mali presiahnutú únosnú ťažbu, napriek tomu, že tu máme vysoký podiel náhodných ťažieb, tak oni túto ťažbu neplánujú znižovať a minimálne tridsať rokov ju chcú udržať na súčasnej úrovni.
Neviem, či je to v poriadku, alebo či sa naozaj budeme z tých náhodných ťažieb ďalej presúvať do tých nejakých plánovaných, ale máme tu ďalšiu správu, z ktorej by som si dovolil zacitovať, je to Správa o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2016, tzv. zelená správa. Táto bola prerokovaná minulú stredu na vláde, predkladalo ju ministerstvo pôdohospodárstva. V tejto správe je uvedených takisto veľmi veľa informácií o tom, ako prebieha samotná ťažba na lesopoľnohospodárskych pozemkoch a vyslúžila si pomerne značnú kritiku zo strany inštitútu pre environmentálnu politiku. Vyčítali tejto správe mnohé veci, chýbali tam info, na základe ktorých by bolo možné definovať stav lesov na úrovni menších celkov. To znamená, že naozaj tá správa bola veľmi všeobecná, chýbali tam informácie o druhovom a vekovom zložení. A práve tento inštitút si povedal, no dobre, tak máme tu nejakú informáciu o našich lesoch. Ako to funguje v zahraničí? A, čuduj sa svete, častokrát práve tie krajiny, ktoré sú na východ od nás, ako napr. Bulharsko, tak uviedli tam ten príklad, ktorý majú na internete, je dostupné, povolenie na ťažbu dreva vrátane tých zmien a ešte k tomu je tam aj prepojenie na to mapové zobrazenie.
To znamená, že my tu v podstate ťažíme drevo, v podstate je to v poriadku, pochopiteľne, máme na tom nejaký hospodársky záujem, ale na druhej strane máme tu tie náhodné ťažby a naozaj dneska veľmi dobre nevieme kde, kto, nemáme to nejakým spôsobom pravidelne aktualizované. Mali by sme si na toto dávať pozor.
A bavím sa o energetickej biomase a je tam aj jedna kapitola, ktorá sa práve tomuto venuje, a v tejto chýba akýkoľvek prehľad o takisto nejakom tom plošnom rozčlenení. Dovolím si z tejto kapitoly zacitovať, resp. najprv informácia. V roku 2016 celková spotreba tuhej palivovej drevnej biomasy, t. j. palivové drevo, štiepka, jemnozrnné a kusové zvyšky po spracovaní a manipulácii dreva dosiahli hodnotu 2,95 mil. ton.
A teraz zo samotnej správy: "Lesy, lesné pozemky sú v podmienkach Slovenskej republiky najväčším potenciálnym zdrojom palivovej drevnej biomasy. Jeho ročný využiteľný potenciál, hovoríme o potenciáli, sa pohybuje na úrovni 2,8 mil. ton a tvorí okolo 60 % celkového ročného využiteľného potenciálu tejto suroviny. Dodávky palivového dreva a energetických štiepok z lesného hospodárstva dosiahli v roku 2016 hodnotu 1,44 mil. ton, čo znamenalo pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 10-tisíc. Ročná produkcia štiepok bola 610-tisíc ton a palivového dreva o 830-tisíc ton. Dodávky z lesných pozemkov pokrývali len 48,8 % ročnej spotreby drevných palív. Jej ďalšími zdrojmi boli zvyšky po mechanickom spracovaní dreva a drevná biomasa z porastov drevín na nelesných pozemkoch."
Tak som si zobral do ruky kalkulačku a počítal som. Podľa správy máme palivové drevo a energetické štiepky z lesných pozemkov v objeme 1,44 mil. ton, z toho štiepka 0,61 mil. ton, palivové drevo 0,83 mil. ton. Ročný využiteľný potenciál pre drevnú biomasu, keďže hovorili o tom, že teda z toho lesa je to iba 60 %, teda pardon, z lesného hospodárstva je 2,8 mil. ton a celkový potenciál po prepočte tým koeficientom, tými 60 %, je 4,7 mil. ton. No spotreba palivovej drevnej biomasy celkom je 2,95. Takže máme tu spotrebu, máme tu potenciál, a napriek tomu stále sa nájdu prípady, kedy dochádza k štiepkovaniu kvalitného dreva, ktoré na tento účel nie je určené.
V správe sa ďalej uvádza, že takmer 50 % využiteľného potenciálu lesnej, palivovej, drevnej biomasy zostáva nevyužitá z dôvodu vyšších výrobných nákladov v porovnaní so zdrojmi na nelesných pozemkoch a zvyškami po spracovaní dreva. A ja teda doplním, po tých mojich prepočtoch, z celkového potenciálu drevnej biomasy, teda tej z lesného hospodárstva, ako aj z energetických porastov, využívame 63 percent. Takže moja otázka je, načo štiepkujeme a pálime kvalitné drevo, ktoré by sme z toho hospodárskeho hľadiska mohli využiť v drevospracujúcom priemysle, či už v nábytkárskom alebo v stavebníctve? Alebo by jednoducho ostali tieto stromy v lese a ďalej plnili tú svoju funkciu v rámci krehkého ekosystému, ktorý takto narúšame.
No a ešte možno by som si dovolil niečo povedať aj k tej aplikačnej praxi samotného zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Tú kritizoval v piatok aj pán Budaj. Za jediný motív, prečo teda tí výrobcovia dneska fungujú v tomto systéme, označil práve dotácie. Ja si v tomto bode dovolím mierne oponovať, pretože nie všetci to tak berú a stále, stále sa nájde naozaj aj medzi tými výrobcami alebo teda v tej odbornej obci aj dostatok nadšencov. Ja sám som sa venoval obnoviteľným zdrojom od roku 2004, bola to najmä geotermálna energia, veterná, solárna. Pôsobil som na viacerých pozíciách v Spojených štátoch, v Rakúsku, na Slovensku. No a ten systém feed-in tarifu, alebo po slovensky tých výkupných cien, tento majú zavedený vo všetkých týchto krajinách. Je to systém, ktorý prišiel niekedy v 80. rokoch, práve bol zavedený jeho, bol vymyslený v Spojených štátoch, ale práve na Slovensku sme to doviedli do takej tej našej slovenskej dokonalosti. V iných krajinách tento systém slúžil hlavne na to, aby tu bola nejaká podpora inovatívnych technológií na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ale práve naopak, u nás sa toto stalo predmetom politickej korupcie. Nechcem byť veľmi, alebo aby som nebol kritický iba ku Slovensku, táto politická korupcia v prípade tohto systému feed-in tarifov sa prejavila aj v Českej republike, v Maďarsku, v Bulharsku, Rumunsku, ale ja stále tvrdím, že medzi týmito plevami sa nájde dostatok zrna alebo ľudí, ktorí sa venujú tým obnoviteľným zdrojom práve z toho presvedčenia, a preto by sme nemali všetky tieto zariadenia hádzať do jedného vreca.
Ale zoberme to teda konkrétne, aby sme hovorili aj o tých plevách. Pán Budaj hovoril aj o fotovoltike, možnože si ešte spomeniete na jednu dlhú noc, ktorá prebiehala práve na SEPS-e, Slovenská elektrizačná priemyslová sústava, kedy si prakticky z noci do rána rozdelili 120 megawattov, 120 megawattov kapacít práve na pripojenie fotovoltiky. Ale spomeniete si aj na tých ľudí, ktorí za tým boli a ktorí sa dajú dneska dohľadať podľa toho zoznamu, či už to bol pán Brhel, ktorý sa tým koniec koncov ani netají, pán Malatinský takisto bol zverejnený podľa Obchodného registra, pán Lazar. Takto by som mohol pokračovať. Ale viete tiež, kto bol vtedy ministrom hospodárstva, práve v tom čase, kedy táto dlhá noc prebiehala? No, bol to pán Jahnátek. Ten istý minister, ktorý pripravoval zákon o obnoviteľných zdrojoch, a ten istý človek, ten istý pán Jahnátek, ktorý dneska sedí na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Takže my sme si vlastne z capa, ktorý aj za týmto zákonom a za celou touto podporou stojí, tak z takého capa sme si dneska urobili záhradníka. Ľudia sa však menia a ja verím tomu, že to bude tak aj v prípade pána Jahnátka. S tou podporou, ktorá bola priznaná tým, aj jednotlivým výrobným zariadeniam, hlavne tým, aj napr. tým kogeneráciám, ktoré teraz riešime, dnes už nič neurobí, ale v prípade biomasy, ktorú tu dnes, o ktorej dneska hovoríme, tak aspoň tu by mohol zatlačiť na to dôsledné dodržiavanie vyhlášok, resp. zákona, keď ho dneska naozaj v dostatočnej miere upravíme.
Ja som preto za to, aby sme dneska preklopili tento, túto vyhlášku alebo tieto ustanovenia práve do toho zákona a práve tou formuláciou, ktorú navrhuje pán Budaj, a aby sme dodali práve týmto ustanoveniam tú potrebnú vážnosť a aby sa tým naozaj každý riadil. Chcel by som preto ctené kolegyne a kolegov poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Šup-šup, nech sa páči, pani podpredsedníčka. Ja obsahovo vôbec nič nemám proti tomuto zákonu a my ho, samozrejme, podporujeme dlhodobo a podporíme ho znovu. Len jedna vec mi troška vadí, pán poslanec Budaj, načo tie trápne detinské hry a hranie samého na seba? Ja som v roku 2014 na východe stál pred tými obrovskými kopami dreva aj spolu so zástupcami VLK-a, biomasaker sa vtedy iba rozbiehal. Vy ste vtedy ešte v parlamente ani neboli. A predkladali sme tento zákon tu. Vy ste ho potom predkladali spolu s kolegom Dostálom a neviem, či nie s Galekom, to je jedno, ale, a zrazu mi príde signál od samotných ochrancov prírody, že keď v tom Budaj nebude sám, tak to nebude podporené zo strany OĽANO. Nehnevajte sa, toto je trápna hra. Trápna.
A bolo by fajn, keby témy, ktoré sme tu dlhodobo ťahali spolu, sme mali možnosť potiahnuť aj naďalej, aby veci, ktoré vyžadujú široko ťahaný spoločenský konsens naprieč politickým stranám, sme ťahali spolu a nie aby tu každý hral na seba, lebo potom zbytočne budeme mať každý príhovory a statusíky a videjká, ako sa niečo podarilo, keď sa spoločné aktivity, ktoré vyžadujú naprieč celému politickému spektru jednotnú podporu, trieštili len na základe egoistických pohnútok jednotlivých hráčov.
Takže ja, samozrejme, obsahovo nemám proti tomuto nič. Podporím to, ako som to podporil vždy predtým, len by mi, by som bol radšej, keby sme dokázali v takých veciach, ktoré naozaj nerozdeľujú spoločnosť, sú nepolitické, ťahať všetci za jeden povraz.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti mal určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 586. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.