Videokanál klubu

Ďakujem. Ja by som chcela potvrdiť moje postrehy z praxe, takisto mám informácie, že riaditelia tomu nerozumejú, tápu, dohadujú sa medzi sebou telefonicky, absolútne nerozumejú tomu, o čo v tejto novele ide. A tie veci, na ktoré ma upozorňujú, sú mnohé. Ale také, čo mňa najviac zarazili, sú tie, že napríklad sa idú rozčleňovať tie jednotlivé stupne odkázanosti a následne aj poskytovaná výška dotácie, na čo mám teda reakcie z praxe, že to v praxi znamená, že čo v jednotlivých typoch zariadení sa teraz budú tí klienti preposudzovať, pretože na tých, ktorí majú ťažší stupeň odkázanosti, bude iná dotácia ako na tých, čo majú nižší? Čiže z klientov, ktorí mali doteraz druhý alebo tretí stupeň odkázanosti, budeme napríklad v zariadení opatrovateľskej služby robiť, umelo im zhoršovať stav, aby sme dostali viac peňazí na skvalitnenie ich života v tomto zariadení?
Ďalší príklad. Obec má vraj vydávať poskytovateľovi sociálnej služby vyjadrenie alebo teda súhlas alebo teda to vyjadrenie o súlade predloženej žiadosti s komunitným plánom sociálnych služieb obce. No viete, v akom stave sú komunitné plány obcí? V hroznom. Veď niektoré ich vôbec nemajú, je to doslova tragédia. S čím, ako môžu vydávať súlad s nejakým komunitným plánom, ktorý často ani neexistuje alebo je teda veľmi formálny? Ako v zákone sa to pekne píše, ale ťažko dodržuje v praxi.
A čo už je podľa mňa úplný vrchol, tak to sú tie lehoty. Ako keď lehota na vypracovanie posudku a odkázanosti na sociálnu službu je 60 dní od začatia konania, potom lehota na rozhodnutie o odkázanosti je ďalších 30 dní od vypracovania posudku, ale ak nemôže príslušný orgán rozhodnúť v tejto lehote, tak môže odvolací orgán predĺžiť túto lehotu na rozhodnutie o ďalších 30 dní. No v reáli to proste znamená, že to sú tri mesiace rozhodovacieho procesu! A ako sa chceme vysporiadať s tým, že proste tí ľudia potrebujú operatívne nejakú pomoc? Buď formou ambulantnej pomoci, veď ja som to sama zažila doma, to je proste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja chcem veľmi pekne poďakovať za ten príspevok. Naozaj pri tých jednotlivých oblastiach bolo pekne pomenované, v čom máme problémy. Ja konkrétne za mestá, resp. skôr za obce, naozaj ten príspevok je nevyhnutné, aby išiel za klientom. To znamená, že nielen do zariadení pre seniorov, ale naozaj aj na opatrovateľskú službu. A je na tom konkrétnom klientovi, ktorú službu si vyberie. Keď navyše chceme, aby čo najviac našich seniorov bolo, im boli tie služby poskytované v ich domácnosti, resp. v domácom prostredí, tak je nezmysel, aby opatrovateľská služba nebola takýmto spôsobom zahrnutá. A navyše si ani nemôžu dovoliť bez tohto príspevku vôbec objednať celú tú službu, napríklad ktorú pri svojom stupni odkázanosti majú, pretože pri nákladoch, ktoré má na tú opatrovateľskú službu obec, jednoducho si nemôžu dovoliť v plnom rozsahu tie hodiny, ktoré by im prináležali, a objednávajú si častokrát jednu, dve, tri hodiny, hoci by mali nárok oveľa na väčšiu starostlivosť. Takže naozaj nie je dôvod nezahŕňať napríklad aj opatrovateľskú službu do týchto príspevkov.

Ďakujem pekne za slovo. Takisto pani podpredsedníčke za jej vystúpenie.
Ja možno len takých pár krátkych poznámok z tých skúseností, ktoré mám za posledné mesiace, keď som sa veľmi komplexne zaujímal o stav domov sociálnych služieb v Banskobystrickom kraji. Skutočne mi viacerí riaditelia podporili tú teóriu o občanoch dvoch kategórií. Niektorí sú skutočne znechutení z toho, že práve na ich domovy sociálnych služieb, na ich zariadenia potom zostáva tá ťarcha, kedy tu máme občanov, ktorí si nemôžu dovoliť či už súkromné, alebo niektoré aj mestské zariadenia a sú na jednom poschodí s mentálne a inak postihnutými občanmi, ktorí tam tiež z nejakého dôvodu sú, a je pre nich mimoriadne zložité potom umiestňovať týchto ľudí napríklad do spoločných izieb. Sú s tým obrovské problémy a komplikácie. A keď som si potom aj osobne išiel pozrieť, ako to fyzicky vyzerá, tak skutočne si neviem predstaviť, že by v takomto prostredí jedného dňa som mal skončiť sám alebo moji rodičia. Takže skutočne je pred nami dlhá cesta, aby sme to naprávali, a to musí byť nevyhnutne v súčinnosti, samozrejme, s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, toto sa nemôže nechať na chrbte len vyšších územných celkov.
Čiže absolútne sa zhodujem s tým, že sa tu jedná o množstvo systémových chýb, ktoré sprevádzajú domovy sociálnych služieb, keď už hovorím konkrétne o tejto problematike, a absolútne súhlasím s tou myšlienkou, ktorá hovorí o tom, že klienti, občania, ktorí sú odkázaní na ten balík financií, ktorý spomínala pani podpredsedníčka, sa dostávajú do veľmi nepríjemnej situácie, pretože ak sa táto vláda, vláda kontinuity, tvári ako sociálna, tak potom ako vysvetlíme to, že človek z iných sociálnych pomerov takú možnosť má, dostať sa napríklad do súkromného zariadenia, zatiaľ čo človek z tých menej dobrých sociálnych pomerov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Tiež pripomínam členom hospodárskeho výboru, že dnes o 13.15 bude pokračovať zasadnutie výboru, ktoré bolo ráno prerušené. Budeme to mať v miestnosti č. 148. Ďakujem.

Ďakujem. Ja mám dva body. Prvý, pripomínam členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že výbor zasadá dnes 12.30 v obvyklej zasadačke dole pod reštauráciou. A druhý, všetky majetkové priznania za rok 2016 budú zverejnené dnes po rokovaní výboru na internete za predpokladu, že, samozrejme, bude schválené k tomu uznesenie.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Preto som sa aj odhlásila z rozpravy, pretože som chcela povedať niečo veľmi podobné, ako povedal kolega Jozef Mihál. Tiež som sa chcela poďakovať pánovi ministrovi, čo teda sa nedeje tak často, že si pripustil k srdcu nami predkladaný, niekoľkonásobne nami predkladaný návrh zákona, respektíve návrh novely, aby sa za nelegálnu prácu nepovažovali stavy, ktoré v tom súčasnom znení sú považované za nelegálne zamestnávanie.
Ale v tom ďakovaní som trošku zdržanlivejšia, pretože som presvedčená, že pokiaľ identifikujeme stav, že máme nastavené nejaké zlé, škodlivé pravidlo, ktoré možno veľkému množstvu podnikateľov naozaj škodí a naozaj ich stavia do svetla, v akom postavení byť nemajú, tak si myslím, že sme povinní čo najskôr a v čo najkratšej dobe takúto zmenu prijať. A tých možností takúto zmenu prijať bolo niekoľko. My sme s Jozefom Mihálom tento návrh zákona, tento návrh novely podávali niekoľkokrát a som presvedčená, že keď už ste neboli ochotní pristúpiť na odsúhlasenie nášho návrhu, mali ste s ním prísť veľmi, veľmi rýchlo. Je to viac ako rok, odkedy sme to podávali my prvýkrát.
A rovnako ako Jozef Mihál chcem sa spýtať, čo bude s prípadmi od momentu, kedy sme identifikovali nesprávny a nespravodlivý stav, čo bude s tými prípadmi. Tí budú nespravodlivo sankcionovaní? Čiže je tu naozaj priestor na to druhé čítanie. A rovnako chcem apelovať na, pán minister, vás, aby ste možno vy predložili takýto pozmeňujúci návrh, pretože bude mať väčšiu šancu na prijatie, ako keď ho predložíme my.
Ďakujem.

Eugen, výborne, ďakujem pekne. Ale chcem povedať, že maličký pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie to bude mať, pretože vo výbore prešiel v spoločnej správe môj pozmeňovací návrh, ktorý som mala v prvom čítaní, aby sa znížila administratívna náročnosť odovzdávania informácií do národného registra a aby bolo umožnené si aj elektronicky, pretože zákon v pôvodnom znení bol, že musia aj v listinnej, aj v elektronickej podobe. No a teraz v spoločnej správe je napísané "alebo". To znamená, že trošičku sa zlepšuje administratívna náročnosť pre podnikateľov.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Nebudem dlho hovoriť a nepoviem ani nič nové, lebo už som podobné hovoril ministrovi financií pánovi Kažimírovi, teraz to isté.
Tento zákon podľa doložky vplyvov nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie, na informatizáciu ani na služby pre občana. Prečo sa potom predkladá? Mali by sa predkladať zákony, ktoré aspoň podľa vlastnej analýzy majú aj nejaký pozitívny vplyv. Znamená toto, že keby sa nepredložil, tak sa nič nestane? Podľa mňa aspoň v prejave predkladateľa by sa v takýchto prípadoch malo zvýrazniť, prečo to vlastne je, ale myslím si, že aj tieto doložky treba robiť. A toto sa netýka len vás, pán minister, ale treba štandardne robiť tak, aby už z toho materiálu bolo jasné, že tie predkladané materiály majú aspoň na niečo pozitívny vplyv.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ono paradoxne je to práve tak, že aj tí, čo si vymenili nejaké staré kotly alebo plynové kotly a prešli akože na ekologický kotol nejakého kombinovaného charakteru, tak tieto zariadenia umožňujú spaľovať aj iný druh paliva, ako načo boli určené.
A to je práve ten problém, že nie je to len tým, že mnohí z ekonomických dôvodov naozaj spaľujú v starých pieckach, myslím si, že tých až toľko nie je. I keď nehovorím, možno je to región od regiónu, ale ten problém, o ktorom som ja hovorila, je aj to, že naozaj si vymení kotol, plynový kotol za takzvaný ekologický kotol nato, aby tam mohol spaľovať aj iné ako palivo, ako je zemný plyn, čiže napríklad pelety alebo štiepku, avšak tá, toto druhé palivo, akože biopalivo nespĺňa tie kritériá, ktoré by mal, svojimi emisiami práve zhoršuje celú situáciu, ako bolo. A na papieri môže mať ten majiteľ, prevádzkovateľ kotol, ktorý je v poriadku, avšak reálne tam spaľuje niečo iné.
Taktiež sú to rôzne novodobé kotly na spaľovanie rôznych olejov, ktoré často používajú napríklad prevádzkovatelia autoservisov, kde vykurujú spaľovaním starých olejov. Je to v podstate ako v povolenom zariadení, avšak nikto nekontroluje alebo nemá tie páky na to, aby prišiel a skontroloval, či to zariadenie spĺňa tie limity, tie prevádzkové parametre, ako má zadefinované, ktoré možno mal aj povolené. A tu treba naozaj hľadať tie cesty, ako donútiť takýchto znečisťovateľov k zlepšeniu situácie. Nie je to jednoduché, ale skúsme sa poučiť v okolitých krajinách, ako to funguje.

Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, máme tu ďalší z dôležitých zákonov, návrh zákona o ovzduší. Úvodom by som chcela povedať jednu informáciu. Dopočula som sa o tom, pán minister, že občania žalujú štát vo veci nedostatočnej ochrany ovzdušia. 13 žalobcov podalo na bratislavskom krajskom súde žalobu na Okresný úrad Bratislava, namietajúc, že jeho materiál s názvom integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia je vypracovaný nedostatočne a v rozpore s platným slovenským zákonom o ovzduší i európskou smernicou. Ja súhlasím. Je to také typické pre Slovensko. Prijímať dokumenty, ktoré sú akože, stratégie, ktoré sa nenapĺňajú, a odčiarknuť si – vybavené.
Dovolím si citovať z tlačovej správy, ktorou informovali o ich podaní. Píše sa v nej, že "znečistenie ovzdušia predstavuje zásadný zdravotný a environmentálny problém. Mnohé štátne inštitúcie sa tvária, že tento vážny problém riešia, ale namiesto skutočných riešení produkujú len zbytočné kopy papierov. Bratislavský integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia je výborný príklad, ako to nerobiť. Názov znie síce honosne, ale nie je to nič iné, iba veľa popísaných strán bez konkrétnych riešení, bez jasných termínov a bez merateľných kritérií. V Bratislave ide prioritne o oblasť dopravy vrátane podpory chodcov a cyklistov."
Jasné, že každý región má svoje požiadavky a ako ste aj vy spomenuli v úvode, že je tu ohlasovací systém varovný pri nejakých smogových situáciách. Avšak tento návrh zákona, ktorý predkladáte, napríklad nerieši situáciu na Slovensku, kde je problém s domácimi kotolňami, ktoré emisiami veľmi znečisťujú, nekontrolovateľne znečisťujú doliny. Chýbajú kontrolné mechanizmy, aby aj títo drobní znečisťovatelia, ktorí v kumulatívnom množstve robia veľmi veľkú záťaž na ovzduší. Mnohokrát sa nespaľujú najmä v kombinovaných kotloch tie palivá, ktoré sú povolené, a príslušné orgány štátnej správy v tomto, na tejto úrovni je to prenesený výkon štátnej správy na obce a mestá, si svoju kontrolnú funkciu vôbec, vôbec nenapĺňajú.
Pravdou je, že aj je veľmi ťažko naplniteľná, pretože tieto malé zdroje znečistenia ovzdušia nemajú nejaké kontroly emisií a vstup do súkromného vlastníctva na to, aby tam vstúpil ten kontrolór, keď vidí, že čo z toho komína na rodinnom dome alebo na prevádzke ide, tak už dávno je to spálené. Ale treba sa tým zapodievať. V Čechách takýto návrh zákona bol predložený, viem, že napokon k schváleniu v niektorej z tých ich parlamentných komôr neprešiel, respektíve bola tam nejaká námietka Ústavného súdu, ale bolo by dobré sa asi inšpirovať a hľadať tak zákonnú cestu, aby došlo aj v tejto situácii k zlepšeniu.
Pokračujem ale v tej informácii o tej žalobe. Čiže žalobcovia, čiže desať občanov Bratislavy a tri mimovládne environmentálne organizácie žiadajú súd, aby preskúmal, či bratislavský integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia či bol vydaný v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a Európskej únie. Píšu, že prijatím nekonkrétneho, nejasného programu bol porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia. Náš zákon o ovzduší i európska legislatíva hovoria jasne. Program musí určiť merateľné, kontrolovateľné a časovo viazané opatrenia. Tento, ale ani obdobné dokumenty, pretože takýchto dokumentov na Slovensku je viacej, tieto požiadavky nespĺňajú. Pričom práve znečistený vzduch každoročne prispieva k viac ako 430-tisíc predčasným úmrtiam v rámci Európy a je povinnosťou všetkých vlád v rámci aj Európskej únie, aby prijali rázne opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia a podporili právo svojich občanov na dýchanie; dýchať čistý vzduch.
V prípade, že súd žalobcom vyhovie, bude musieť Okresný úrad Bratislava materiál v zásade prerobiť, doplniť účinné opatrenia, ktoré pomôžu zlepšiť kvalitu ovzdušia v Bratislave. Minimálne pod limity, ktoré sú stanovené v legislatíve.
Akokoľvek dopadne súdne rozhodnutie, ja sa pokúsim z pozície poslankyne Národnej rady predložiť tie návrhy zákonov, ktoré prinútia príslušné orgány k spracovaniu účinných dokumentov, ktoré budú viesť k zlepšeniu ovzdušia, prijatiu akčných plánov, ktoré sa budú kontrolovať a za ktoré sa bude vyžadovať aj plnenie osobnej zodpovednosti na to, aby tieto programy boli napĺňané. Treba zavádzať účinné opatrenia na redukciu znečistenia najmä štyroch znečisťujúcich látok, ako sú prachové častice PM10, NO2, benzo(a)pyrén a ozón. Sú to látky, ktoré negatívne majú dopady na zdravie, klímu, prírodné prostredie, ale aj ekonomiku. Škoda, že ste pri tejto novele zákona nevyužili možnosti a nereagovali na tento podnet aspoň čiastočne nejakým prijatím aktualizačného momentu v návrhu zákona.
Ale prejdem teraz k tejto konkrétnej novele, ktorú máme na stole. Očakávala som, že bude reagovať aj na situáciu, ktorá vznikla na jeseň minulého roka v Novákoch, keď Slovenské elektrárne umožnili na svojej prevádzke v Elektrárňach Nováky realizáciu pokusu na odstavenom kotli B3. Bol znásilnený zákon o ovzduší a prekrútený zákon o integrovanom povoľovaní. Napokon v tejto veci ešte stále prebieha šetrenie podnetu, ktorý sme podávali s kolegom Karolom Galekom na Generálnu prokuratúru. Ale mohlo sa to riešiť, hovorili sme o tom aj pri zákone o integrovanom povoľovaní, aby takéto zneužívania boli zásadne vylúčené.
V návrhu zákona dávate možnosť zaviesť nízkoemisné zóny v obciach a mestách. Je to dobrý nápad a vítame to, avšak je otázne, že či takto, ako je to nastavené, tá aplikácia bude dobrá a reálna a či to nebude len slúžiť na napĺňanie rozpočtu obcí a miest z titulu udeľovania dočasných alebo trvalých výnimok na vstup do emisnej zóny. Zákon alebo respektíve materiál, ktorý je k zákonu, neprepočítava dôsledne náklady a prínosy. Uvádzate síce, že budú sa platiť správne poplatky a že predpokladaný napríklad náklad a vydanie jednej emisnej plakety bude 5 euro, udávate lehoty na to, aby, že obec musí rozhodnúť do 30 dní o povolení výnimky, avšak to sú veci, ktoré práve možno nahrávajú tomu, čo som povedala, že to bude skôr o výnimkách ako o reálne zavedených nízkoemisných zónach. Pretože povedzme si to na rovinu, na Slovensku – hlavne v mestách – nie sú doriešené situácie s parkovacou politikou. Kde a ako odstaví vozidlo niekto pred vstupom do takejto emisnej zóny?
Nie sú riadne podľa mňa prepočítané vplyvy na podnikateľské prostredie touto, zavedením tejto nízkoemisnej zóny. Pretože v súčasnosti si povedzme tak, že množstvo podnikateľov, ktorí v takýchto potenciálnych lokalitách fungujú, môžu mať vozidlá, ktoré by nespĺňali tieto kritériá. Čiže treba urobiť aspoň modelovo prepočet, čo bude to znamenať pre ľudí žijúcich a pracujúcich a podnikajúcich v týchto zónach, čo to bude znamenať, aby mali výmenu vozového parku, ktorý nebude spĺňať limity, a zvýšenie nákladov súvisiacich s povolením na vstup do tejto zóny. A napokon samotné obce a mestá, veď pozrime si príklad hlavného mesta, ktoré obstaralo vozidlá pre mestskú hromadnú dopravu dieslové. Toto by malo byť v zákone uvedené, že mesto alebo obec, ktorá chce zaviesť nízkoemisnú zónu, nesmie prevádzkovať vozidlá verejnej dopravy, ktoré nebudú spĺňať tieto kritériá. Pretože potom to bude len faloš a bude to vlastne len hra na to, čo som povedala, na napĺňanie rozpočtov samosprávy a stratí sa účel zavedenia nízkoemisných zón.
Toľko v skratke k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.