Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh, ktorý predkladáme. Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava schvaľovania všeobecného hospodárskeho záujmu v energetike a ustanovenie povinnej regulácie ceny domáceho uhlia, ktoré vstupuje ako základný ekonomický oprávnený náklad do ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky práve v tomto všeobecnom hospodárskom záujme.
Návrh zákona reaguje v prvom rade na potreby aplikačnej praxe, ktorá si vyžaduje ustanovenie maximálnej doby trvania raz schváleného všeobecného hospodárskeho záujmu, upresnenie obsahu analýzy, ktorú predkladá ministerstvo vláde Slovenskej republiky spolu s návrhom na schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj ustanovenie povinnosti ministerstva predkladať raz ročne, konkrétne do 31. mája aktualizáciu analýzy za účelom následného preverenia potreby ďalšieho trvania všeobecného hospodárskeho záujmu.
Keďže opatrenia vo všeobecnom hospodárskom záujme môžu obsahovať aj prvky štátnej pomoci, je potrebné ustanoviť povinnosť predchádzajúceho posúdenia aspektov štátnej pomoci zo strany koordinátora štátnej pomoci, a to Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a predloženia stanoviska v zmysle zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne je potrebné zohľadniť aj závery ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti so všeobecnými hospodárskym záujmom, a to predovšetkým požiadavky na primeranosť opatrení ukladaných vo všeobecnom hospodárskom záujme, respektíve ukladania opatrení vo všeobecnom hospodárskom záujme len v rozsahu a na čas, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie jeho účelu.
Návrhom zákona sa tiež zavádza obligatórna regulácia ceny domáceho uhlia, ktorá ako hlavný náklad vstupuje do ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia. Reguláciu by mal od 1. januára 2018 vykonávať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako cenový orgán podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Ja iba dodám, že v súčasnosti platné, platné nariadenie o všeobecnom hospodárskom záujme končí svoju platnosť k 31. 12. 2018. A viacej o tomto zákone si dovolím potom povedať v rozprave, do ktorej sa súčasne hlásim.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, členovia vlády, reagujem na odpoveď na interpeláciu č. 12, ktorá bola určená ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a týkala sa, týkala sa riešenia konfliktu medzi starostom obce Malčice a miestnym dobrovoľným hasičským zborom, a položil som ju v júni. Pán minister tu bol prítomný a reagoval a sľúbil, že situáciu preverí. Upozornil som v interpelácii, že pán starosta sa rozhodol koncom februára odvolať veliteľa miestneho dobrovoľného hasičského zboru, hoci na tento krok ho nič neoprávňovalo a takouto právomocou nedisponoval. Následne sa pán starosta rozhodol vymeniť zámky na hasičskej zbrojnici a znemožniť tak miestnym hasičom prístup k zbrojnici a technike, ktorú v nej majú uschovanú, a to vrátane vozidla, ktoré im pán minister Kaliňák osobne slávnostne odovzdal ešte v roku 2015.
Od začiatku marca 2017, keď sa to udialo, je to už viac než šesť mesiacov, stav, že dobrovoľný hasičský zbor v Malčiciach nemôže kvôli svojvôli miestneho starostu Františka Lopašovského, nominanta strany SMER – sociálna demokracia, na svoje výjazdy používať svoju techniku, čím dochádza k zjavnému všeobecnému ohrozeniu a hrozia škody na majetku. Preto som sa na pána ministra obrátil s otázkou, či je ministerstvo vnútra o tomto niekoľko mesiacov trvajúcom stave ohľadne konfliktu medzi starostom a dobrovoľným hasičským zborom v Malčiciach informované a ako dosiaľ príslušné zložky ministerstva v tejto veci konali, resp. mienia konať a ako mieni pán minister postupovať voči konaniu starostu obce.
Toto sa udialo v júni, keď problém v Malčiciach netrval 6 mesiacov, ako je to dnes, ale, v úvodzovkách, len 3 mesiace. Následne prišli dovolenky, leto, takže nedostal som na svoju otázku odpoveď od pána ministra Kaliňáka priamo, hoci tá téma ho evidentne zaujala priamo na rokovaní parlamentu, ale odpovedala pani štátna tajomníčka Saková. Tá sa však vo svojej odpovedi takmer výlučne venovala poukázaniu na to, že podľa jej názoru Hasičský zbor v Malčiciach nie je dobrovoľným hasičským zborom, ale že ide o dobrovoľný hasičský zbor obce, a teda, že pán starosta mal právo konať tak, ako konal. Len jednou vetou pani štátna tajomníčka sa zmienila aj o tom, čo bolo podstatou mojej interpelácie, a to je vyriešenie nefunkčnosti hasičskej stanice, do ktorej boli z verejných zdrojov investované nemalé finančné prostriedky, a dnes nemôže slúžiť v prospech občanov Malčíc a plniť svoj účel.
Pani štátna tajomníčka uviedla, citujem, "že starosta obce Malčice však prisľúbil, že v najbližšom období zabezpečí vymenovanie nového veliteľa dobrovoľného hasičského zboru obce s odbornou spôsobilosťou". S touto odpoveďou pani štátnej tajomníčky Sakovej nemôžem vyjadriť spokojnosť, nemôžem vyjadriť spokojnosť preto, že problémový stav obce Malčice, za ktorý je zodpovedný jej starosta pán Lopašovský, trvá naďalej.
Vzhľadom na informácie a dokumenty, ktorými disponujem priamo od občanov obce, aj vzhľadom na odpoveď pani štátnej tajomníčky si dovolím poukázať na to, že zrejme niekde v systéme došlo k nesprávnemu zaradeniu Hasičského zboru v Malčiciach. V obci totiž roky existoval len jeden dobrovoľný hasičský zbor, ktorý roky fungoval podľa stanov dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. Nešlo teda o dobrovoľný hasičský zbor obce, toho si bol vedomý zrejme aj starosta obce, ktorý 28. februára 2017 rozhodol o znefunkčnení hasičskej stanice, čo oznámil okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Michalovciach a kópiu na vedomie zaslal aj Miroslavovi Koložimu, ktorého sám starosta tituluje ako veliteľa dobrovoľného hasičského zboru, nie ako veliteľa dobrovoľného hasičského zboru obce.
Dňa 2. marca 2017 veliteľ dobrovoľného hasičského zboru Miroslav Koloži na polícii oznámil, že niekto vymenil zámky na hasičskej zbrojnici a znemožnil tak prístupu hasičov k ich technike. Následne 10. marca 2017 starosta obce František Lopašovský odvolal Miroslava Koložiho, veliteľa dobrovoľného hasičského zboru z jeho funkcie, hoci starosta disponuje len právomocou odvolať veliteľa dobrovoľného hasičského zboru obce. Následne sa veliteľ dobrovoľného hasičského zboru Miroslav Koloži obrátil na republikovú organizačno-právnu komisiu Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky, ktorá vo svojom uznesení konštatovala, že nesúlad pojmov dobrovoľný hasičský zbor a dobrovoľný hasičský zbor obce v liste, nakoľko v súlade so zákonom č. 314/2001 má starosta obce, resp. obecné zastupiteľstvo právo odvolať veliteľa dobrovoľného hasičského zboru obce, o čom musí byť uvedený písomný zápis. Dobrovoľný hasičský zbor Malčice je občianske združenie, ktoré sa riadi stanovami, a veliteľa môže v súlade so stanovami odvolať výročná členská schôdza, členská schôdza, no nie starosta. Je potrebné preveriť, či sa v obci nachádza zriaďovacia listina dobrovoľného hasičského zboru obce, či plní funkciu dobrovoľného hasičského zboru obce a sú zaradení do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov hasičských jednotiek. To, že v obci nebol zriadený a nefungoval dobrovoľný hasičský zbor obce, ale dobrovoľný hasičský zbor, potvrdzuje aj pozvánka starostu Františka Lopašovského zo dňa 8. marca 2017, v ktorej pozýva, citujem, "na prvé zasadnutie novovzniknutého dobrovoľného hasičského zboru, zasadnutie sa uskutoční 11. marca 2017 o 10.00 hod. v hasičskej zbrojnici Malčice". Starosta sa tým priznáva nielen k tomu, že dobrovoľný hasičský zbor v obci neexistuje, keďže pozýva na jeho prvé zasadnutie, ale zároveň sa priznáva k tomu, že je to on, kto disponuje novými kľúčmi k zbrojnici. On je teda tým, kto znemožňuje prístup hasičov v Malčiciach k ich technike.
Nesúhlas s konaním starostu vyslovili 11. marca 2017 aj poslanci obecného zastupiteľstva obce Malčice. Desiateho septembra sa v Malčiciach konala členská schôdza dobrovoľného hasičského zboru Malčice a z jej zápisnice citujem, "v schôdzi pokračoval podpredseda a veliteľ Miroslav Koloži, ktorý informoval prítomných členov o oficiálnej návšteve na obecnom úrade v obci Malčice u starostu obce pána Lopašovského, s ktorým jednali o ďalšom fungovaní dobrovoľného hasičského zboru. Na jednaní so starostom boli členovia výboru, citovaní, a starosta obce sľúbil, že nebude zasahovať do činnosti dobrovoľného hasičského zboru, ale pod tou podmienkou, že ak chce fungovať dobrovoľný hasičský zbor, musia vstúpiť do dobrovoľného hasičského zboru obce. Veliteľ dal členom dobrovoľného hasičského zboru slobodne sa rozhodnúť a hlasovať za to, kto chce vstúpiť do dobrovoľného hasičského zboru obce. Členovia dobrovoľného hasičského zboru sa jednohlasne zhodli a odhlasovali, že do dobrovoľného hasičského zboru obce nevstúpia. Výsledok hlasovania – jednohlasne zamietnutý vstup členov dobrovoľného hasičského zboru do dobrovoľného hasičského zboru obce".
Je evidentné, že v obci Malčice funguje dobrovoľný hasičský zbor, ktorého členov starosta nedokáže prinútiť, aby vstúpili do jeho dobrovoľného hasičského zboru obce, ktorý sa pokúša založiť. A dobrovoľný hasičský zbor v Malčiciach je kvôli obštrukciám starostu nútený zasahovať s vypožičanou technikou od okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Michalovciach.
Ja si uvedomujem, že pána ministra táto téma zaujíma a teda neberie ju na ľahkú váhu, a preto by som ho chcel požiadať, aby preveril túto situáciu. Nejdem dávať návrh na vyslovenie nespokojnosti s odpoveďou na interpeláciu, pretože nejde mi o to, aby sa hlasovalo v parlamente a aby niekoľko opozičných poslancov dalo najavo, že tá odpoveď je nedostatočná, a koaliční odhlasovali, že je dostatočná. Ide mi o to, aby sa vyriešila situácia v obci Malčice, a myslím si, že pán minister k tomu môže prispieť, tak ho chcem k tomu aj touto formou vyzvať.
Ďakujem za pozornosť.

Pred chvíľou tu pán podpredseda vlády Pellegrini povedal, že napriek tomu uzneseniu vlády on vo svojej pôsobnosti znížil to zo 40 na 10 miliónov, tak sa chcem spýtať, že vy máte nejaké, nejaké kritériá, čo dáte a čo nedáte posudzovať Útvaru hodnota za peniaze. Teda chápem, že ste komunikovali, ale teda ide mi o priame posudzovanie.

Ďakujem. Ďakujem za odpoveď. Teda neviem, či mi budete vedieť odpovedať za pána ministra financií, ale možno aj váš názor by ma zaujímal, či si myslíte, že by takéto tendre mali alebo nemali byť posudzované Útvarom hodnota za peniaze, aj keď nedosahujú tú spomínanú čiastku 40 miliónov eur, alebo či si myslíte, že napríklad ten tender na nákup obrnených vozidiel, ktorý presahuje, by mali ísť do vlády s doložkou od Útvaru hodnota za peniaze. Čiže zaujíma ma aj váš názor na uplatňovanie tohto princípu prostredníctvom posudzovania všetkých takýchto projektov. Ďakujem.

Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ja oceňujem prístup ministerstva obrany v tom, že začína uvažovať strategicky a teda riešiť veci, ktoré v minulosti neriešilo. Myslím si, že v tomto má podporu aj odbornej komunity a ohľadom plnenia si záväzkov má aj podporu zo strany opozície. Len teda by som bol rád, keby ste odpovedali aj na tie otázky, ktoré som položil, lebo teda tam som odpoveď nejako nezachytil. Ja som sa pýtal, že či ste už požiadali ministerstvo financií, aby prostredníctvom Útvaru hodnota za peniaze tie uvažované spôsoby nákupu obrnených vozidiel, ktoré zvažujete, boli posúdené z hľadiska vplyvu na verejné financie a ich efektívne vynakladanie, nie iba či komunikujete s ministerstvom financií, ale či ste o toto požiadali. Ak nie, či tak mienite urobiť konkrétne vo vzťahu k Útvaru hodnota za peniaze. Ak nie, prečo? A teda už ak stihnete, tak by ma aj zaujímalo, že v akom štádiu je príprava toho nákupu, lebo samozrejme, že je to dôležité. Treba modernizovať armádu, len teda aj napriek špecifickosti rezortu obrany si myslím, že by sa to malo udiať formou otvorenej súťaže a nejakého transparentného postupu, aby nevznikli ďalšie pochybnosti o tom, že to bolo nejako nekalo dohodnuté. A myslím si, že to je v záujme celej krajiny, aj v záujme vlády, aj v záujme ministerstva.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predniesť návrh skupiny poslancov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Ľubomíra Galka a mňa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve. Tento návrh odbúrava v porovnaní s európskou legislatívou neúmerne prísne nastavené limity pre povinné overovanie účtovnej závierky audítorom. Súčasná, voči európskej legislatíve veľmi prísna úprava predstavuje nemalé administratívne a aj finančné zaťaženie podnikateľských subjektov, čo samozrejme zhoršuje celkovo podnikateľské prostredie.
V návrhu navrhujeme upraviť podmienky na povinné audity nasledovne, a je to tak, ako to definuje európska legislatíva: V prvom bode navrhujeme zvýšenie celkovej sumy majetku účtovnej jednotky zo súčasného milióna eur na úroveň 4 milióny eur. V druhom bode navrhujeme zvýšenie hodnoty čistého obratu účtovnej jednotky, ktorého presiahnutím má obchodná spoločnosť povinne vytvárajúca základné imanie a družstvo povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom z 2 mil. eur na 8 mil. eur. A v treťom bode navrhujeme zvýšenie priemerného prepočítaného počtu zamestnancov účtovnej jednotky v jednom účtovnom období, pri prekročení ktorého vzniká obchodnej spoločnosti, povinne vytvárajúcej základné imanie alebo družstvu povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, a to zo súčasných 30 zamestnancov na 50 zamestnancov.
V Slovenskej republike je približne 6500 podnikateľských subjektov, ktorým podľa súčasnej právnej úpravy vzniká povinnosť mať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom. Po prijatí nami navrhovaných zmien by počet touto povinnosťou zaťažených podnikateľských subjektov klesol na približne 2-tisíc. Čiže predpokladané zníženie administratívnej záťaže sa teda bude týkať približne 4500 podnikateľských subjektov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie. Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, dopad na hospodárenie mnohých podnikateľských subjektov sa odhaduje v celkovej výške približne 22 mil. eur ročne, keďže môže predstavovať zníženie administratívnej záťaže u 4500 podnikateľských subjektov.
Zníženie výdavkov u týchto podnikateľských subjektov možno predpokladať od približne 1160 eur do 15-tisíc eur. V nadväznosti na navrhované zmeny možno predpokladať čiastočnú stratu v segmente trhu audítorských spoločností, to treba otvorene povedať, že takýto dopad tu bude, ale pokiaľ máme štátom garantovaný biznis pre určitú skupinu podnikateľov, je dôvodné neprihliadať na takýto dopad, je dôvodné prihliadať na oprávnenosť takejto vynútenej služby.
Predložený návrh nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí, rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Účinnosť tejto navrhnutej legislatívnej zmeny navrhujeme na 1. januára roku 2018.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím ctené plénum o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona predkladáme spolu s dvoma kolegami, s Natáliou Blahovou a s Jurajom Drobom, a cieľom predloženého návrhu je zavedenie podobnej úpravy poskytovania materského v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, aká dnes funguje v systéme sociálneho poistenia civilov. Jedná sa o dve úpravy. V prvom rade navrhujeme zvýšiť výšku materského podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov obdobne, ako je to v zákone o sociálnom poistení, na úroveň 75 % čistého denného služobného platu z pôvodnej sadzby 70 percent. Ide totiž o to, že, myslím, v máji 2017 na základe dobrých ekonomických výsledkov a hospodárskych výsledkov bola zvyšovaná materská o 5 % všetkým civilom a na vojakov, alebo teda vojačky, policajtky, hasičky, príslušníčky Zboru väzenskej, justičnej stráže, na príslušníčky NBÚ a Slovenskej informačnej služby sa takpovediac nemyslelo alebo zabudlo a my nechceme nič iné, ale aby aj ony sa podieľali na tom, že sa ekonomike darí. To je po prvé.
Po druhé, chceme zrovnoprávniť príslušníkov ozbrojených zborov s civilmi, z hľadiska čerpania materskej. Máme na mysli čerpanie materskej pri ich partneroch. Civili to môžu robiť a príslušníci ozbrojených zborov to robiť nemôžu. Tento náš návrh zákona je plne v súlade aj s tým, čo nedávno povedal minister obrany, a síce to, že treba zatraktívniť službu v ozbrojených silách, pretože počet uchádzačov o ozbrojené sily, neustále klesá, a toto je, tento návrh zákona je plne v súlade s tým, čo hovoril. Určite to ten problém nevyrieši, ale ako určitá malá pomoc a príspevok zo strany najsilnejšej opozičnej strany by to malo byť chápané a pevne verím, že tento náš návrh podporíte.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako jeden zo spolupredkladateľov povedal ďalší z motívov, ktorý nás viedol k takémuto jednoduchému zmeneniu pravidiel, ktoré by umožnili, aby sme ďaleko aktívnejšie využívali princípy, ktoré sa často skloňujú najmä a v súvislosti s európskou integráciou, a to je princíp subsidiarity a proporcionality.
Jedná sa samozrejme o to, že tu máme určitú hierarchiu právnych zákonov, a jedná sa samozrejme o to, že ako poslanci Národnej rady alebo poslanci vyšších územných celkov by sme mali mať možnosť predstúpiť pred tých, ktorých sa bezprostredne práve naša legislatíva týka. Ak som za posledné obdobie, kedy som prešiel desiatky, možno až stovky miest a obcí, narazil na nejakú zásadnú požiadavku predovšetkým starostov a primátorov, tak to bolo práve to, aby s nimi ďaleko aktívnejšie komunikovali tí, ktorí majú bezprostredný vplyv na život v ich obci alebo v ich meste, a teda práve poslanci vyšších územných celkov alebo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Práve aj vďaka takémuto ustanoveniu rozšírime túto možnosť aj pre mestské časti v Bratislave a v Košiciach a som presvedčený o tom, že to môže mať pozitívny vplyv na to, aby sme si vzájomne porozumeli, a to presne v zmysle starého známeho hesla, že kde viazne komunikácia, tam začína konfrontácia.
A preto som presvedčený o tom, že je to výhodné pre nás všetkých, že je to nadpolitické rozhodnutie, a vzhľadom na to, že sa netýka konkrétne opozície, ale týka sa rovnako tak všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve všetkých poslancov vyšších územných celkov, tak by nemal byť zásadnejší problém s prijatím tejto legislatívy a ako jeden zo spolupredkladateľov vám všetkým vopred ďakujem za podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Ide vlastne v tomto materiáli o zosúladenie takých tých obligatórnych povinností a možností vystúpiť príslušných poslancov v orgánoch, ktoré sú trošku vyššie ako zastupiteľstvá na úrovni samospráv, aby mohli vystúpiť v územne príslušnom obvode, kde sú poslancami. Totižto stalo sa, keď pri tvorbe zákona o samosprávnych krajoch sa vlastne táto, táto možnosť, aby poslanec Národnej rady mohol vystúpiť na zasadnutí samosprávneho kraja bez toho, aby mu bolo slovo udelené, nie mohlo byť udelené, tak vlastne táto, táto povinnosť sa nejakým spôsobom stratila.
Taktiež pri analýze je obdobná situácia na samosprávach nižšieho stupňa, kedy mestský poslanec nemôže vystúpiť na zasadnutí miestneho zastupiteľstva, samozrejme to sa týka len hlavného mesta Bratislavy, ktoré má samostatné orgány na úrovni mestských častí, a mesta Košice. Čiže týmto zákonom dávame do súladu, aby títo poslanci bez toho, aby zastupiteľstvo hlasovalo o ich možnosti vystúpiť na rokovaniach, im jednoducho bolo slovo udelené.
Viedlo nás k tomu, aj situácia, ktorá sa stala, kedy sme s kolegyňou poslankyňou Kaščákovou išli na zastupiteľstvo mesta Handlová, kde vlastne bol to istý taký problém, respektíve obštrukcia s umožnením nášho vystúpenia, aj keď, samozrejme, bolo by nám umožnené, nárok sme na to mali. Ale pri analýze týchto situácií navrhujeme úpravu tak, aby bola väčšia previazanosť a tým viacej aj možnosť zapojenia občanov prostredníctvom svojich volených zástupcov do riešenia problémov, kedy zas poslanec vyššieho zastupiteľstva môže ísť vyjadriť svoj názor poslancov na zastupiteľstvách samospráv.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, pardon, aby som to správne prečítala, čiže návrh zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. A predkladajú ich na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Zemanová, Renáta Kaščáková, Milan Laurenčík, Martin Klus a Vladimír Sloboda.
Návrh novely zákona o obecnom zriadení má za cieľ upraviť príslušné ustanovenia zákona tak, aby na rokovaniach zastupiteľstva obecných a mestských samospráv mohol vystúpiť aj poslanec zastupiteľstva príslušného samosprávneho kraja. Rovnako sa toto pravidlo navrhuje upraviť aj na zasadnutiach zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach, kde sa bude môcť rokovania miestneho zastupiteľstva zúčastniť s právom udelenia slova okrem poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja aj poslanec mestského zastupiteľstva. Súčasná právna úprava takúto situáciu neupravuje, avšak vzhľadom na vzájomnú previazanosť samosprávnych otázok sa navrhuje obligatórna povinnosť predsedajúceho obecného, resp. mestského alebo miestneho zastupiteľstva uvedeným poslancom slovo udeliť.
Ďakujem pekne za úvod. Skončila som.