Videokanál klubu

Pán poslanec Sloboda, súhlasím s tou argumentáciou, a to, ktorá sa týka miestneho referenda. Ide tam naozaj o to, že neviem o tom, že by sa nejako zneužívala možnosť, aby zastupiteľstvo vyhlásilo referendum o odvolaní starostu. Text dôvodovej správy ako keby napísali priamo v ZMOS-e, nie na ministerstve vnútra, lebo tie vety sú úplne tendenčné a odrážajú výlučne starostovský pohľad, znižuje sa informovanosť obyvateľov o konaní miestneho referenda, ktoré môže byť aj o odvolaní starostu obce. Pritom volebný kódex zákona o podmienkach výkonu volebného práva predpokladá, že občania budú mať doručené oznámenie do domácnosti, teda voliči a zrejme, zrejme pri miestnom referende takýto záujem neexistuje. Je len teda výrečné, že tú argumentáciu o znižovaní počtu poslancov považujú za akceptovateľnú a súhlasia s ňou fašisti, lebo príliš dlhé diskusie sú podľa nich zbytočné, ale to skôr svedčí o vzťahu k demokracii.
A úplne na záver by som ťa chcel doplniť, kolega, a teda asi aj všetkých ostatných kolegov, že sme zabudli na dobrú tradíciu, ktorú tu zaviedol pán poslanec Beblavý, tak by som sa chcel k nej vrátiť a vyzvať pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie, lebo akékoľvek rokovanie tohto parlamentu je zatienené skutočnosťou, že na poste ministra vnútra sedí človek podozrivý z obchodov s daňovým podvodníkom.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj kolegovi Vladovi Slobodovi za to, že predniesol takýto zaujímavý prejav. Ja osobne si myslím presne to isté, čo on, a teda, že je potrebné tento návrh zákona vrátiť na prepracovanie, keď už pre nič iné, tak preto, že tu máme opäť raz dvojaký meter v Národnej rade Slovenskej republiky, keď sme my, opoziční poslanci, tí, ktorí predkladáme návrh, ktorým chceme upraviť hoci len veľmi čiastkovo fungovanie samosprávy, pretože s nimi máme osobné skúsenosti, tak sme tí, ktorí sa ako poslanci Národnej rady staráme do kompetencií samosprávy, ale keď tu potom máme ministerstvo vnútra, ktoré pripraví zákon, ktorý má niekoľko vážnych problémov, tak vtedy je všetko, samozrejme, v poriadku.
Ja by som rád poukázal možno aspoň na dve také dôležité veci, na ktoré, o ktorých hovoril aj kolega Vlado Sloboda. Jedno je napríklad otázka znižovania počtu poslancov. Dobre, urobme to. Ale pýtam sa, akým spôsobom potom chceme zabezpečiť prácu v komisiách, pretože už dnes nemáme dostatok kompetentných poslancov v niektorých mestách a obciach, ktorí by dokázali pracovať v niektorých komisiách? Tak isto by som sa chcel opýtať, do akej miery je vhodné, aby naozaj vláda Slovenskej republiky zasahovala do takéhoto rozhodnutia, koľko poslancov má mať vlastne hornú hranicu obec?
A druhá dôležitá vec je referendum. My sme v našej brožúrke "Šesť krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie Slovenskej republiky" spomínali ešte jednu dôležitú vec, ktorá súvisí s referendom, a to je otázka petičných práv. Pýtam sa, ako chceme napríklad v takých Košiciach vyzbierať 30 % podpisov všetkých obyvateľov? Čiže bavme sa aj na túto tému a znížme napríklad túto hranicu na 10 %, pretože to je omnoho zmysluplnejšie ako sa baviť skutočne len o tých čiastkových veciach, ktoré sa o referendovej demokracii na samosprávnej úrovni objavili v tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že asi každý, kto tu vystupoval práve v tomto bode, je nejakým spôsobom zapojený do aktivít miestnej samosprávy. Ja takisto musím pripomenúť, že som poslancom miestnej časti Bratislava – Ružinov. Čo sa týka samotného zákona, ktorý bol predložený, to, čo tu najdôležitejšie zaznelo, naozaj že je predkladaný len v spolupráci so zástupcami ZMOS-u a vôbec neboli brané do úvahy ani neboli prizvané na konzultácie ostatné organizácie. Keď už náhodou to nebolo naozaj Združenie obyvateľov miest a obcí Slovenska, aspoň Únia miest Slovenska a prípadne aspoň asociácia prednostov miestnych úradov, prípadne združenie hlavných kontrolórov. Tieto všetky organizácie, ktoré naozaj, si myslím, že združujú odborníkov krížom-krážom po celom Slovensku bez ohľadu na akúkoľvek politickú príslušnosť, k tomu prizvané neboli. Čo je obzvlášť dôležité, z toho samotného zákona naozaj priam srší to, že sú to čisto prostarostovské zmeny.
Jedným z bodov, ktoré hneď na úvod rieši zákon, sú nefunkčné obce, čo ma teší, že konečne sa niekto začína venovať tomu, že čo s obcami, v ktorých dlhodobo nevieme nájsť či už poslancov alebo starostov, ale keď si vlastne prečítate obsah toho, toho textu, tak vlastne áno, základ je, musí tá obec, ku ktorej sa má tá nefunkčná obec priradiť, musí s tým súhlasiť. V prípade, že nebudú súhlasiť ani jedna z tých susediacich, tak vlastne sa zase nič nebude diať a ministerstvo vnútra to ponechalo v pôvodnom stave, čo si neviem predstaviť, že ktorá obec by súhlasila s tým, že vlastne jej pribudnú tam len ďalšie náklady súvisiace s tou menšou obcou.
Takže z tohto hľadiska naozaj je, sú tieto ustanovenia, budú pravdepodobne nefunkčné. Bol by som rád, keby sme si zobrali skôr príklad naopak z iných štátov, ktoré sa naozaj začali venovať aj týmto nefunkčným obciam, či už z dôvodu toho, že je tam málo obyvateľov a nemá sa kto venovať samospráve, alebo je to aj z toho dôvodu, že naozaj samotná samospráva je príliš nákladná v takej malej obci. Uvediem ako jeden príklad: v Luxemburgu za posledných desať rokov zlúčili nieže niekoľko obcí, ale každoročne tam zlučujú nejaké obce, ktoré sa postupne spájajú do väčších a väčších celkov. Motivujú ich k tomu. Takže a takisto platí, že musia referendum mať, aj obec, ktorá, ktorá sa zlučuje, aj obec, do ktorej je to, je táto prvá obec zlučovaná, a napriek tomu sú úspešní. Takže bol by som rád, keby sme si aspoň z takéhoto príkladu zobrali poučenie a snažili sa to preklopiť možno na naše pomery.
Ďalšia vec je samotné znižovanie počtu poslancov. Je otázka, že, teraz to tu pred chvíľou bolo povedané, že aký to má zmysel, keď vlastne dopad zmeny zákona je nulový. To znamená, že neprinesie to žiadne úspory.
Druhá vec je, zoberme si položky, celkové náklady na mzdy a odvody starostov a ich zástupcov verzus platy poslancov miestnych samospráv. Nemyslím si, že to budú také výrazné, výrazné rozdiely, pretože naozaj v tých malých obciach to sú skôr symbolické hodnoty, ktoré dostávajú poslanci miestnych samospráv, radovo až desiatky eur ročne, kdežto platy starostov máme určené na celkom slušných sumách a tie sú vždy stanovené, že je to minimum, to znamená, že pod to sa nemôže ísť. Takže naozaj skôr to, čo by pomohlo, pomohlo znižovaniu, keď už sa tu spomenulo, že náklady, tak to je práve znižovanie počtu obcí ako takých, nie znižovanie počtu miestnych poslancov.
To, čo mňa zarazilo, pretože práve teraz sme to riešili, bolo, boli dve pravidlá, ktoré sa týkajú konania miestneho referenda. Prvá, že páni starostovia si presadili, že druhé, druhé ustanovenie týkajúce sa možnosti vyhlásenia miestneho referenda o odvolaní starostu, to konkrétne, že ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, zo zákona vypadne. To znamená, že na základe tohto nie je možné zrealizovať referendum. Ja viem, že je vždy problematické sa napasovať do tohto ustanovenia, ale keď starosta často porušuje predpisy, tak vedia to poslanci presne zdôvodniť a aj vydokladovať, keby s tým mal niekto problém. Tak nerozumiem, prečo zrovna toto ustanovenie zo zákona vypadáva.
Ďalšia, čo považujem za chybu, vypadáva takisto aj povinnosť, resp. obec môže mať VZN-ko o organizovaní miestneho referenda. Teraz po novom už to tam nie je uvedené. Takisto je to zrušené z textu samotného zákona. Ja to vnímam teraz naozaj extra, pretože v pondelok v jednej malej obci pri Trnave, volá sa to Naháč, taký krásny názov, si vyhlásili práve obyvatelia obce miestne referendum o odvolaní starostu. Našťastie, toto VZN-ko majú, to znamená, že vedia presne do detailu, ako si zorganizovať referendum, pretože naše volebné zákony nedostačujú na to, aby podľa nich mohlo byť to miestne referendum zorganizované.
Čo ma mrzí takisto, je síce čiastočne riešená téma, ktorú, ktorá, tí, ktorí fungovali naozaj na miestnych úradoch a venovali sa napríklad životnému prostrediu, na čo večne narážali, a to je definícia verejného priestranstva. Je síce zadefinované krásne, že ide o ulicu, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ale ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobný zákon neustanovuje inak. Je síce dobré, že sa tam dostalo toto ustanovenie, ale vlastne jedno, jednu nejasnú definíciu sme nahradili druhou nejasnou definíciou, a to je to všeobecné užívanie, pretože to nikde v zákonoch nie je napísané, čo to je. A len tak mimochodom, vďaka tomuto ustanoveniu a podotýkam, bavíme sa o aj iných priestoroch prístupných verejnosti na všeobecné užívanie, čo v podstate je také všeobjímajúce ustanovenie, sa hneď ustanovuje o bod nižšie povinnosť vlastníkom budovy nechať si strpieť označenie budovy názvom tohto iného verejného priestranstva. Teda nebavíme sa len o ulici, námestí, prípadne parku, čo myslím si, že asi vlastníci budov môže akceptovať, naozaj o iných priestoroch či trhoviskách. Takže toto je len zbytočné zasahovanie do vlastníckych práv vlastníkov budov a nebavíme sa tu o právnických, ale o obyvateľoch.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Klus. Pardon.

Sloboda, Vladimír, poslanec NR SR
Pardon. Chcem len ešte doplniť jedno super pozitívum, ospravedlňujem sa, jedno super pozitívum, a to je, že konečne sa dostalo do zákona to, že starosta musí zverejniť aj na webstránke obce program zastupiteľstva, to znamená, že nielen na úradnej tabuli. Síce to tu bolo donekonečna omieľané aj pri našich návrhoch zákonov, ale vždy nám to nebolo umožnené, aby to naozaj zapracované do zákona bolo. Ja uvediem konkrétny príklad.
Je tu v Bratislavskom kraji obec Tureň, ktorá program ani pozvánku nezverejňuje nikde inde, len na úradnej tabuli presne podľa zákona tri dni vopred, to znamená, že nemáte šancu sa dozvedieť, kedy vôbec zastupiteľstvo bude, pokiaľ nechodíte každý jeden deň pozerať úradnú tabuľu. A podotýkam, je to v Bratislavskom kraji, nie je to žiadna zapadnutá dedinka niekde, kde majú 50 obyvateľov, čo chápem, že je problém sa dostať vôbec k webstránke. Táto obec webstránku má.
Ale aby som to zhrnul, keď si pozriete všetky tie body, ktoré sú tam zahrnuté, ide o ďalšie narušenie vzťahu medzi starostami a poslancami obcí, kde väčšie kompetencie získavajú starostovia a prichádza k nepomeru toho vzťahu medzi nimi, narušuje sa postavenie hlavných kontrolórov a hlavne toho, že hlavný kontrolór je orgán obce, ktorý vykonáva kontrolu pre miestne zastupiteľstvo. Vôbec sa nerieši ten hlavný problém, a to je počet obcí a kapacity a možnosti a schopnosti obcí riešiť výkon samosprávnych činností a prenesený výkon od štátnej správy.
Preto som rád, že kolegovia tu navrhli, ja to teda nenavrhujem, nech to opakovane nezaznie, vrátiť tento zákon na prepracovanie predkladateľovi.
Ďakujem.

Pán poslanec Grendel, úplne súhlasím, že to zníženie počtu poslancov je problematické najmä z hľadiska väčších miest a obcí, pretože väčšie mestá alebo mestá a väčšie obce rozhodujú o väčšom množstve agendy, viacerých veciach, väčšom majetku, väčších financiách, a tak samozrejme, že pre lobistov a pre ľudí, ktorí prípadne chcú zneužívať činnosť samosprávy na nejaký svoj, svoj osobný prospech, je jednoduchšie si olobovať menší počet poslancov. Ale aj z hľadiska, aj keď teraz odhliadneme od nejakých takýchto nekalých zámerov, aj z hľadiska normálneho fungovania predsa ak má samospráva väčšie množstvo agendy a teda zastupiteľstvo prerokúva väčší počet bodov, tak pokiaľ existuje dostatočne početné teda zastupiteľstvo, tak sú schopní si tí poslanci rozdeliť, rozdeliť tie body a rokovať o nich podrobnejšie.
No a ešte by som chcel doplniť jednu vec, ktorú možno budú chcieť doplniť aj ďalší kolegovia. Ja som pôvodne mal v úmysle povedať na začiatku svojho vystúpenia, že v súlade so zákonom o, s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov, hovorím, že som poslancom mestského zastupiteľstva Bratislavy a miestneho zastupiteľstva Starého Mesta, aj keď, aj keď tí majú zákonnú úpravu v inom zákone, ale aby náhodou nevznikli pochybnosti o tom, tak moje vystúpenie súvisí aj s tým, že mám skúsenosť zo samosprávy vlastnú a osobnú. Mal by som tieto názory, samozrejme, bez ohľadu na to, či práve som alebo nie som komunálnym poslancom, lebo ich považujem za správne.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová, súhlasím s tou kritikou, súhlasím s tým tvrdením, že sa návrhom oslabuje postavenie komisií ako poradných orgánov. Oslabuje sa postavenie obecnej rady. Tam by som teda doplnil, že ide o, o to, že dnes starosta, keď nepodpíše uznesenie, tak má povinnosť pred tým, ako sa rozhodne nepodpísať uznesenie a tým pozastaviť jeho účinnosť, má povinnosť prerokovať toto rozhodnutie v obecnej rade. Názor obecnej rady nie je pre neho záväzný a naozaj častokrát je to len, len formalita. Keď ale ministerstvo navrhlo, aby sa to úplne vypustilo zo zákona, keďže je to len formalita, my sme v rámci pripomienkového konania v rámci hromadnej pripomienky iniciovanej ZOMOS-om dali návrh, aby mal starosta povinnosť, ak nepodpíše uznesenie, tak aby mal povinnosť informovať o tom všetkých poslancov, aby mal povinnosť to zverejniť, vrátane dôvodov, pre ktoré, pre ktoré to uznesenie nepodpísal. Teda miera informovanosti poslancov a verejnosti o tom, prečo starosta nepodpísal nejaké uznesenie zastupiteľstva, by sa zvýšila. Samozrejme, ministerstvo vnútra túto našu pripomienku ignorovalo. Nebude sa zvyšovať miera informovanosti poslancov, nebude sa zvyšovať miera informovanosti verejnosti, nebude musieť starosta podrobnejšie zdôvodňovať, prečo, prečo nejaké uznesenie zastupiteľstva nepodpísal a dokonca ho ani nebude musieť prerokovať v obecnej rade. Pekný obrázok.

Ďakujem kolegom za reakcie. Pani poslankyňa Dubačová, no nekomunikovalo sa so ZOMOS-om ani s inými organizáciami, ktoré zastupujú iných aktérov samosprávy, ako je napríklad združenie hlavných kontrolórov, z dôvodu, že to ministerstvo vnútra nenapadlo. A potom aj z dôvodu, že keď sme mu to pripomenuli a napísali sme mu, že by to bolo žiaduce, tak, tak ministerstvo to odmietlo, že stačí, stačí, keď to pripravia so ZMOS-om. Ja som sa na to pýtal aj pána ministra Kaliňáka v rámci hodiny otázok. A teda dostal som odpoveď v tomto duchu.
A Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami a mnohými poslancami zastupiteľstiev obecných a mestských pripravilo rozsiahlu hromadnú pripomienku, vyzberalo viac ako 500 podpisov, bolo aj rozporové konanie, ale len minimum z tých pripomienok sa v nejakých čiastkových veciach premietlo do návrhu novely, tie podstatné veci, podstatné problémy tam ostali. My predkladáme na túto schôdzu poslanecký návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorí rieši práve tie podstatné problémy, o ktorých som hovoril, teda väčšiu transparentnosť vo fungovaní samosprávy, vyváženejšie postavenie starostov a zastupiteľstiev, podmienky pre lepšiu participáciu zo strany občanov a podmienky pre efektívnejší výkon kontrolnej činnosti zo strany hlavných kontrolórov.
A, pán poslanec Laurenčík, no nie je celkom pravda, že som sa nenechal vyviesť z miery pánom poslancom Kaliňákom, do istej miery som sa nechal, lebo už sa nevie zmestiť do kože, a teda zrejme vládna kríza spôsobila to, že reaguje absolútne neadekvátne a vykrikuje počas vystúpenia poslanca.

Ďakujem za slovo. Ondro, chcem oceniť, že si sa nenechal vyviesť z miery, keď pán minister tam začal s tebou nevhodne komunikovať, vyzerá to, že zrejme má z teba alergiu, pretože nakoniec opustil to svoje miesto.
Chcel by som sa ale len vrátiť k tomu, že si hovoril, že ministerstvo rokovalo iba so ZMOS-om a že to je tá hlavná organizácia, ktorá zastupuje starostov. Je to síce pravda, ale už aj tam sa uskutočňujú nejaké pohyby a pomerne veľa obcí, už je 143 obcí, ktoré už nie sú členmi ZMOS-u, lebo už zistili, že táto organizácia im neprináša to, čo by mala. A z tých väčších by som si dovolil prečítať, že nie sú teda malé obce, poviem iba tie, ktoré majú nad 10-tisíc obyvateľov. Napríklad Bratislava, Devínska Nová ves, Dúbravka, Karlova Ves, Ružinov, Bytča, Dunajská Streda, Komárno, Košice – Dargovských hrdinov, Nad jazerom, Košice – Sever, Sídlisko KVP, Sídlisko Ťahanovce, Staré Mesto, Pezinok, Púchov, Spišská Nová ves, Šamorín. Takže vôbec nie sú to malé obce a táto organizácia postupne stráca vplyv aj medzi starostami. Už len tým, ako sa riadi a spravuje. Je to taký, ja som bol teda členom, ako obec Terchová, aj tejto organizácie, ale je to v podstate taký moloch tých starých bývalých čias a tak aj funguje. Ďakujem.

Ďakujem, Ondro, presne si asi zhrnul všetky tie podstatné body, ktoré boli v tomto návrhu zákona problematické. Hlavne som rád, že si na záver naozaj podal ten procedurálny návrh, pretože tak, ako je to postavené bez zapracovania tých pripomienok, ktoré mali v pripomienkovom konaní, tak naozaj by bolo nezmysel prijať túto novelu.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že pani poslankyňa Dubačová by mala vziať späť svoje ospravedlnenie. Ten návrh na zníženie počtu poslancov nie je žiadny hlas z iného sveta, je to hlas starostov, reprezentovaných ich lobistickou organizáciou, ktorá sa volá Združenie miest a obcí Slovenska, ktorá dostala od ministerstva vnútra privilégium, ako to už niekedy lobistické organizácie majú, že iba ona sa podieľala na príprave novely zákona o obecnom zriadení, ktorú máme teraz na stole.
A ZMOS síce je reprezentatívna organizácia, ale reprezentatívna organizácia starostov a primátorov, nie samospráv. Samosprávy okrem starostov a primátorov tvoria aj zastupiteľstvá, tvoria aj poslanci, tvoria aj hlavní kontrolóri a tvoria aj občania, ktorí sa na nich podieľajú. Žiadny iný z aktérov samosprávy, ktorí sa na ich činnosti podieľajú, nemal možnosť zapojiť sa do prípravy návrhu zákona.
Tu by som chcel poukázať na výrazný kontrast medzi tým, ako ministerstvo vnútra pána Kaliňáka pripravovalo novelu zákona o obecnom zriadení a tým, ako napríklad ministerstvo spravodlivosti pani ministerky Žitňanskej pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ide o porovnateľne dôležité zákony z hľadiska verejnosti, z hľadiska občianskej verejnosti. Avšak kým návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám pripravovala pracovná skupina, v ktorej boli zastúpení zástupcovia štátnej správy, samosprávy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, verejnosti, a snažila sa nájsť kompromis, pretože samozrejme, že tie názory a záujmy rôznych aktérov sú rôzne, ministerstvu vnútra stačilo, aby ten návrh pripravilo v spolupráci iba s jedným jediným aktérom, so ZMOS-om, bez toho, aby prizvalo ostatných, a dokonca, aj keď sme ho vyzvali, keď Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré zastupuje aktívnych občanov, komunálnych poslancov, aktivistov, vyzvalo ministerstvo vnútra, aby prizvalo k tvorbe zákona aj iné organizácie, napríklad Združenie hlavných kontrolórov alebo ZOMOS alebo mimovládne organizácie, ktoré sa venujú postaveniu a fungovaniu samosprávy, ministerstvo vnútra to odmietlo, že stačí, keď to bude robiť ZMOS. V tomto ohľade je to horšie ako napríklad aj to, čo v minulom volebnom období sa pokúšal urobiť predchádzajúci minister spravodlivosti v jednofarebnej vláde SMER-u pán Borec. Ten tiež, keď pripravoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak nie síce až s takým širokým fórom, ale tiež tam bola pracovná skupina, kde to nebolo ukuchtené iba so štátnou správou, ale boli tam, boli tam prizvaní aj zástupcovia samosprávy a mimovládnych organizácií.
Tomu, akým spôsobom bol pripravovaný tento návrh, zodpovedá aj jeho výsledok. Je tam pár technických drobností, veci, ktoré treba aktualizovať, poznámky pod čiarou, definície, áno, to sú nejaké drobnosti. Je tam jedna dobrá vec a to je to už spomínané pričleňovanie obcí. Je to krôčik a zdôrazňujem slovo "krôčik" správnym smerom, lebo keď obec si nedokáže zvoliť opakovane trikrát ani starostu, ani zastupiteľstvo, tak naozaj treba s tým niečo robiť, ale v skutočnosti je to iba veľmi malý krôčik, ktorý nerieši problém s rozdrobenosťou obcí, nerieši systémovým spôsobom existenciu stoviek maličkých obcí, ktoré nemajú dostatočné prostriedky na svoje fungovanie, nemôžu poskytovať služby občanom, lebo sú také malé, že peniaze, ktoré dostávajú, im stačia ledva na ich samotnú správu. Je potrebné, aby bola komunálna reforma, municipalizácia, ale k tej žiadna z doterajších vlád nemala dosiaľ odvahu, a tie vlády, ak začneme Dzurindovými, tak sa líšia od seba tým, že pokiaľ premiérom tých vlád nie je Robert Fico, tak tie vlády sú ochotné aspoň uvažovať o tom, že by sa malo niečo robiť s problémom rozdrobenosti obcí, prípadne si to napíšu aj do programového vyhlásenia, reálne s tým aj tak nič nespravia, alebo keď je premiérom pán Fico, tak sa ani netvári, že by toto vôbec bol nejaký problém. (Reakcia predkladateľa.) Ide to, samozrejme, že to ide a je to potrebné a dokázali to, dokázali to.
Ja by som poprosil predsedajúceho, aby zarazil, aby zarazil pána ministra. No dobre, ak to zavedieme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, poprosím skľudniť.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... zavedieme móresy, že keď bude niekto vystupovať, tak mu budeme do toho nejako vykrikovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás!

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... ako to robí pán minister Kaliňák, tak dobre, aj ja to tak môžem robiť. Ja som v prvej lavici, takže môžem vždycky, keď budete hovoriť, tak vám budem do toho, budem do toho brblať. Nerobím to vždy... (Reakcia predkladateľa: "Vždy to robíte.") Pán Kaliňák, vy ste strašný klamár. To je neuveriteľné, aký ste vy klamár. (Reakcia predkladateľa.) Nie. Kedy som vám ja skákal do reči? (Reakcia predkladateľa: "Vždy. Z tej prvej lavice.")
Poprosím pána podpredsedu, aby urobil kľud v rokovacej sále, lebo niektorí, niektorí prítomní ústavní činitelia sa nevedia zmestiť do kože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán Pčolinský, nevykrikujte, poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Toto je neuveriteľné, pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ale samozrejme, ja som to myslel teraz s humorom, takže...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Bolo to, bolo to vtipné, ale teda bol by som rád, keby ste si urobili poriadok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže poprosím všetkých ústavných činiteľov v tejto sále, aby dodržovali rokovací poriadok.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Prejdem teda plynulo k tým veciam, ktoré sú v tej novele, novele podľa môjho názoru negatívne a z veľkej časti sú dôsledkom lobingu ZMOS-u, lobingu starostov.
Zníženie počtu poslancov. Áno, Slovensko má veľmi veľa poslancov, má veľmi veľa poslancov v porovnaní, v porovnaní s inými krajinami. Ale čo je príčina toho, že Slovensko má veľmi veľa poslancov? To, že je veľa poslancov v mestách a vo väčších obciach? No veď to je úplný nezmysel. Slovensko má veľa poslancov preto, že má veľmi veľa obcí a že má veľmi veľa malých obcí. A veľmi veľa malých obcí robí to konečné veľké číslo. A miesto toho, aby sme to teda riešili systémovo, čo pán minister v rámci svojej faktickej poznámky hovoril, že sa nedá, a znižovali počet, počet malých obcí, tak ideme znižovať počet poslancov vo veľkých obciach a v mestách, teda tam, kde už dnes pripadá násobne, mnohonásobne viac obyvateľov na jedného poslanca ako v tých malých, malých obciach. Pretože keď je, v úplne malej obci s pár desiatkami obyvateľov traja poslanci, tak na jedného, na jedného poslanca pripadajú desiatky voličov alebo obyvateľov, kdežto v mestách pripadajú na jedného poslanca častokrát tisíce obyvateľov. Takže nič iné ako lobing, lebo navrhuje sa tu zníženie počtu poslancov, ale iba v mestách a väčších obciach, nie v malých obciach, nerieši sa problém, nerieši sa problém malých obcí a, samozrejme, že ide to v trende zmien zákona o obecnom zriadení úplne od začiatku. Keď na začiatku v roku 1990, keď bol tento zákon schválený, bolo vyvážené postavenie dvoch orgánov zastupiteľstva a starostu a odvtedy sa prakticky neustále posilňuje postavenie starostov a primátorov na úkor zastupiteľstiev.
Príklad. Na začiatku zástupcov starostu alebo zástupcov primátora volilo zastupiteľstvo. Potom sa právna úprava zmenila tak, že zástupcov starostu volilo zastupiteľstvo na návrh starostu a nakoniec sa právna úprava zmenila tak a máme ju tak doteraz, že zástupcov starostu si menuje sám starosta. Takých vecí je tam, je tam veľa a sú obsiahnuté aj v tomto návrhu, ktorý nepadol len tak z neba, ale opakujem, prelobovali si ho starostovia prostredníctvom ZMOS-u, ktorých ako jediných bralo ministerstvo vnútra a berie Ficova vláda ako partnerov hodných diskusie o fungovaní obecnej samosprávy.
Už tu bolo spomínané postavenie hlavného kontrolóra. Miesto toho, aby sme riešili reálne problémy v nezávislosti hlavného kontrolóra, v tom, ako efektívne funguje, v tom, aké má praktické problémy, tak ideme zavádzať právo starostu ukladať úlohy hlavnému kontrolórovi. A hlavný kontrolór je predsa orgánom zastupiteľstva. Kontrolným orgánom zastupiteľstva, prostredníctvom ktorého má zastupiteľstvo kontrolovať starostu, primátora, fungovanie úradu, fungovanie obecných firiem. Tam, kde nie je problém, tam, kde zastupiteľstvo a starostovia, starosta, komunikujú, kooperujú, tak tam zrejme ani táto zmena nespôsobí reálny problém. Ale reálny problém môže nová právomoc starostu úkolovať hlavných kontrolórov vzniknúť tam alebo spôsobiť v tých obciach, kde je konflikt, kde sú napäté vzťahy, kde zastupiteľstvo kontroluje starostu a starosta teraz získa vynikajúci nástroj, ako eliminovať fungovanie hlavného kontrolóra tým, že ho bude zahlcovať úlohami na kontrolu nepodstatných, nedôležitých vecí. Je to zlé aj systémove, že kontrolór má byť nezávislým a má byť orgánom zastupiteľstva, nie starostu, ale môže to spôsobiť aj praktické problémy. Nie je to len teoretický problém.
Ďalšia zmena, ktorá, ktorá posilní postavenie starostov, schvaľovanie programu zastupiteľstva. V činnosti samosprávy sa deje taká nemilá vec a to je problém, že zverejní sa nejaký návrh programu a potom sa ten návrh programu, programu mení a niekedy sa tam pridávajú, pridávajú veci, ktoré neboli, neboli dopredu avizované, a teda z hľadiska verejnosti je to nesporne negatívny fakt, že sa takto deje, tak návrh novely predpokladá, že toto je možné iba nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Čiže dáva sa tam vyššie kvórum. To by samé osebe nebolo zlé. Problém je ale v tom, že návrh programu zastupiteľstva nezostavuje zastupiteľstvo, nezostavujú ho poslanci, neurčujú si ho sami poslanci, navrhuje ho starosta. Čiže starosta, ktorý nechce dať do programu body, na ktorých má záujem zastupiteľstvo alebo poslanci, jednotliví poslanci, tak ich tam jednoducho nezaradí, môžu to navrhnúť poslanci pri schvaľovaní programu, ale podľa tejto novely už na to bude potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Keď poslanec Národnej rady navrhne zákon, tak je povinnosťou predsedu Národnej rady zaradiť ho do programu rokovania. A teda nepamätám si na, na prípad bez ohľadu na to, aký tu bol predseda, modrý, červený, zelený, že by to nejaký predseda Národnej rady nerobil. Starostovia nemajú takúto povinnosť. Starostovia si dajú do návrhu programu zastupiteľstva to, čo chcú. A teraz, ak schváli parlament túto novelu, tak budú mať ešte silnejšie postavenie, lebo poslanci, ktorí nemajú možnosť dávať veci do návrhu programu, čo je mimochodom vec, ktorá by sa mala ošetriť, a samozrejme, že tento reálny problém, problém vládny návrh nerieši, tak ťažšie ho dostanú do programu zastupiteľstva.
Rovnako ten návrh je nelogický z hľadiska, z hľadiska toho, že vyžaduje nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov na akúkoľvek zmenu navrhnutého programu. Vyžadovať vyššie kvórum na zaradenie nového bodu, ktorý napríklad nebol zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke, má v sebe istú logiku, lebo chceme, aby občania boli informovaní, no tak, tak, ak tam chceme na poslednú chvíľu niečo zaradiť, v poriadku. Ale tam sa nehovorí o dopĺňaní programu, tam sa hovorí o zmenách programu. Čiže aj keď, aj keď sa zastupiteľstvo rozhodne, že chce nejaký bod vypustiť, alebo ak chce zmeniť, zmeniť, zmeniť poradie bodov, tak podľa logiky ministerstva vnútra, logiky vlády je na to potrebné zvýšené kvórum.
A sú tam, sú tam, sú tam ďalšie veci. Je tam napríklad úprava toho, akým spôsobom sa obyvatelia obce dozvedia o konaní miestneho referenda. Dnes je povinnosť informovať všetkých obyvateľov obce, teda zaslať im oznámenie o tom, že sa koná miestne referendum. Podľa navrhovanej úpravy bude stačiť, keď táto informácia bude zverejnená na úradnej tabuli a na webovej, webovej stránke. Čiže sa oslabuje informovanosť obyvateľov obce o konaní miestneho referenda a zrejme úplne len tak náhodou, lebo miestne referendá, jednou z ich najčastejších tém býva odvolávanie starostu a stáva sa, že stroskotajú na tom, že nemajú nadpolovičnú účasť. Čiže v koho záujme je, aby bola menšia informovanosť o konaní miestneho referenda? Verejnosti? Zastupiteľstiev? Alebo starostu?
Návrh obsahuje oslabenie postavenia komisií. Keď dnes existuje povinnosť, aby si zastupiteľstvo pred prerokovaním bodu, ku ktorému zaujal stanovisko poradný orgán, čo je teraz väčšinou komisia alebo môže to byť výbor mestskej časti, si má vyžiadať jeho stanovisko, je fakt, že nie vždy sa to robí, ale ak schválime novelu, tak táto povinnosť zo zákona vypadne a komisie, kde nie sú, ktoré sú poradný a nejaký odborný orgán zastupiteľstva, nie sú tam vždy zastúpení iba poslanci, ale najmä v tých menších obciach tam bývajú aj občania, v mestách tam zase bývajú niekedy odborníci z radov, z radov neposlancov, tak ten hlas vypočutý nebude, nebude musieť byť.
Sú tam aj ďalšie veci, ktoré, ktoré posilňujú postavenie starostu, ako je možnosť zvolať zhromaždenie obyvateľov obce, ktorú doteraz malo ako výhradnú právomoc obecné zastupiteľstvo, teraz sa tá právomoc dáva aj starostovi. Je tam pokračovanie pracovného pomeru s obcou iba teda aj pre poslancov, aj pre starostu v prípade zvolenia, akurát sa teda pozastaví, ale nezanikne, no ale teda neviem si ani predstaviť, že koľkí zamestnanci obce by túto možnosť využili. Nepochybujem o tom, že starostovia, ktorí tú možnosť budú chcieť využiť, sa nájdu.
Návrh nerieši veci, ktoré dnes spôsobujú problém vo fungovaní samosprávy a ktoré by novela, dobrá novela zákona o obecnom zriadení mala riešiť. Tými problémami sú potreba väčšej transparentnosti, potreba podmienok pre väčšiu participáciu zo strany občanov, nehovorím o priamej demokracii, hovorím o participácii, vyváženejšie postavenie zastupiteľstiev a starostov a podmienky pre lepšiu a efektívnejšiu kontrolu. prostredníctvom posilnenia postavenia a efektívnosti hlavných kontrolórov. Nič z týchto dôležitých vecí vládny návrh neobsahuje, a preto by som chcel dať procedurálny návrh pánu spravodajcovi, aby sme vrátili predkladateľovi návrh na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne obom diskutujúcim.
Pán Krajčí, áno, osobitne ďakujem, len poznamenávam, tu sme s Jankou Cigánikovou hovorili, že my sme až tak ten úrad nespochybňovali, ale mali sme nejaké poznámky k nemu, áno.
Pán Zelník, no dobre, pekný príklad s tým Mexikom a Českou republikou. Verte mi, že viem, o čom hovorím, keď hovorím, že školáci to isté hovoria. Chceme mať školstvo na úrovni Mexika alebo Fínska? Majú veľmi podobný argument. Nechcem, nechcem to nejak pritvrdzovať týmto smerom, ale hovorím, že aj druhí majú, hovoria, že málo peňazí, a myslím si, že v medzinárodných porovnaniach sa to dá dokázať, že ich majú menej než porovnateľné krajiny, povedzme, ale ten systém je dôležitý. Majú systém, ktorý nepúšťa, nepúšťa tie peniaze do dlhov. Silnejšie argumenty sú podľa mňa cez hodnotu za peniaze, cez tzv. QUALID, na ministerstve vedia, aká je hodnota života, a dobre, toto je argument na zvyšovanie výdavkov na zdravotníctvo.
A k tomu mzdovému automatu, no veď to sa práve bojím, že zvýšia sa peniaze a príde populistický politik a zdvojnásobí mzdový automat. Kľudne, tak čítam dnešnú politiku.
Ďakujem.