Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

7.12.2017 o 14:32 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 12.12.2017 10:14 - 10:22 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Mal si prísť, vedel si. Takže ešte raz, drahé kolegyne, drahí kolegovia, drahé všetko a obzvlášť drahé teplo. Chcem sa vás opýtať, bude to iba taká básnická otázka, pretože pán Glváč mi minule povedal, že toto neni diskusný krúžok, ale predsa len tak na zamyslenie. Viete, koľko platíte za teplo doma, za teplo, ktoré odoberáte napríklad z centrálneho zdroja, ak bývate v bytovke? Ak bývate v dome, tak si to teplo zabezpečujete asi sami. Platíte toľko, koľko vám váš dodávateľ vyúčtuje, a tomuto dodávateľovi nejakú tú hornú hranicu stanoví práve regulačný úrad.
Máme takisto rôzne definície energetickej chudoby, ktorá hovorí aj o tom, kedy niekto spadá pod túto hranicu alebo je energeticky chudobný, neexistuje nejaká uznávaná všeobecná, nejaké uznávané všeobecné pravidlo, ale v zásade sa má za to, že toto sa stáva vtedy, keď platíte za svoje energie viacej, ako je 10 % z vašich mesačných výdavkov na bývanie. A presne, presne o tomto je aj teplo, pretože aj teplo je súčasťou tých platieb za energiu. A našim zákonom by sme radi, aby sme aj túto položku, ktorú platíte v cene za energie alebo ktorá je ich súčasťou platieb za energie, aby sme ju znížili. Tento zákon predkladáme celkovo v tomto parlamente už po štvrtý-, po štvrtýkrát, myslím, v tomto volebnom období druhýkrát a dvakrát to bolo aj v tom minulom, vtedy, myslím, ešte Martin Poliačik mi pomáhal s týmto zákonom, Lucka Nicholson, takže dneska ho tu máme po štvrtýkrát. Veľa už bolo v minulosti povedané, myslím, že k tomuto zákonu je vsjo jasno, ja to nebudem teda nejak zbytočne naťahovať. Aj našej tajomníčke Mati som sľúbil, že budem vecný a stručný. Ale predsa len, čo sa týmto zákonom dosiahne.
My dneska, ako som aj povedal v úvodnej reči, máme tu vlastne nejaké teplárenské nevoľníctvo. To znamená, máte nejakého dodávateľa tepla, vy fungujete v rámci jeho vymedzeného územia, a ak sa rozhodnete vybudovať si vlastnú kotolňu vo vašom bytovom dome, tak čo sa stane, idete na stavebný úrad a dotknutým účastníkom konania je stávajúci dodávateľ tepla. Tento má v rámci tohto konania dokonca postavenie také, má právo veta, a môže vám v podstate zablokovať, keď povie, že nie. No a, pochopiteľne, že toto právo aj využije, pretože nechce prísť o zákazníkov.
Ale čo sa vďaka tomu deje? My tu na Slovensku dneska nemáme vôbec žiadnu možnosť, ako reálne zatlačiť na to, aby výdavky toho vášho dodávateľa boli nejakým relevantným systémom znižované, tlačené dole, aby tam bol nejaký tlak na tú efektivitu. Pretože akékoľvek výdavky, ak sú teda v tej kategorizácii, ktoré predpisuje ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak sú tam nejakým spôsobom začlenené, tak on im ich uzná. Proste to zoberie, uzná a ceny tepla nám idú hore. Na budúci rok vieme, že pôjdu hore ceny elektriny, pôjdu mierne u niektorých dodávateľov aj ceny plynu, mierne ide aj cena tepla. A to práve vďaka tomu, že dneska väčšinu toho tepla vyrábame práve z tohto plynu. Takže nejaká tá korekcia tam bude, ale my stále tvrdíme, že v týchto cenách je priestor aj na ich ďalšie znižovanie, a toto vieme dosiahnuť práve tým, že otvoríme to konkurenčné prostredie.
Toto obmedzenie, ktoré chceme vypúšťať, sa dostalo do zákona ešte v roku 2014, no takou malou nenápadnou novelou, zmenou, ktorá sa dostala do tohto zákona po úplatku, dovolím si to tak nazvať, 10-tisíc eur, ktoré dostal práve jeden lobista, a preloboval túto zmenu v tomto zákone. Toto sme napadli aj na Generálnej prokuratúre. Bohužiaľ, bolo nám oznámené, že skutok sa nestal.
A teraz možno k tomu, čo to, čo to vlastne znamená v praxi. Keď som povedal o tom, že to tu môžme vytvoriť nejakú tú prirodzenú konkurenciu a tlak na cenu. To je presne to isté, ako keď by ste si doma chceli upiecť chleba. Dneska máme všelijaké pekárničky na chleba, dokonca už som počul, že si viete doma pripraviť aj vlastné pivo. Ešte to nemám, ale tak dúfam, že niekedy aj túto možnosť využijem, pretože čo je doma, to sa počíta. A teda máte, má možnosť aj dneska človek si vybrať. Buď si upečie ten chlebík z nejakej zmesi sám doma, alebo ide teda k tomu pekárovi. Samozrejme, obidve opcie, obidve možnosti majú svoje výhody, majú svoje nevýhody. Jak využijem a pečiem v nejakej tej pekárničke, tak pochopiteľne elektrina, obstaranie toho zariadenia na to pečenie, obstaranie toho, tej zmesi múky, plus čas, nejaký čas to trvá, ale mám domáci chleba a som pánom svojho, svojho času, svojich peňazí. Keď sa rozhodnem nakúpiť si to u pekára, no tak idem do potravín alebo idem priamo k pekárovi a tam si ten chleba kúpim a tieto všetky veci neriešim. Ale mám tu možnosť vybrať si. A prečo toto neumožníme ľuďom aj v tejto tepelnej energetike?
Obrátili sme sa v tejto veci aj na Európsku komisiu. Richard Sulík písal pánovi Canetemu ešte v roku 2015. A veľmi konkrétne otázky. Odpoveď bola, že áno, odpájanie ani pripájanie nie je predmetom európskych smerníc ani smernice o energetickej efektívnosti. To znamená, nevieme prikázať, zakázať alebo nejakým zákonom cez Európsku komisiu zatlačiť sami na seba, na nás ako zákonodarcov, aby nevytvárali takéto bariéry.
Ale na druhej strane opísal jednu veľmi zaujímavú vec. Podľa smernice o energetickej efektívnosti sa má účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom podporovať vtedy, keď je nákladovo efektívnejšie ako individuálne vykurovanie a chladenie. Toto je, toto je, myslím, že veľmi jednoznačná a veľmi dôležitá veta, ktorej sa musíme aj do budúcnosti držať. Skrátka, my dneska nevieme, či to účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom je nákladovo efektívnejšie, pretože dneska si tí ľudia nemôžu vybudovať tú vlastnú kotolňu, tú individuálnu kotolňu, no a tým pádom sa nám to veľmi ťažko porovnáva. Takže dajme zadosť aj tomuto, tejto odpovedi a uvoľníme toto teplárenské nevoľníctvo. Dosiahneme aj tým, aj tak, dosiahneme tým teda aj to, že tá cena tepla od tých monopolných dodávateľov bude pod tlakom konkurencie a klesne naozaj pre všetkých.
Takže toľko za mňa a ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.12.2017 10:13 - 10:14 hod.

Ivan Miroslav Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Karola Galeka, Eduarda Hegera a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.12.2017 10:10 - 10:12 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Spravodajca. Spravodajca. (Reakcia z pléna.) Cítim sa taký nesvoj, keď tu nie si, prepáč. (Povedané so smiechom a reakcia z pléna.)
Takže dobré ráno prajem všetkým prítomným aj všetkým, ktorí nás sledujú na televíznych obrazovkách, predkladáme zákon alebo novelu zákona o tepelnej energetike.
Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadateľ o stavebné povolenie, napríklad keď sa bavíme o spoločenstvách vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, mohlo zvoliť také dodávky tepla, aby boli preňho výhodné, a tiež aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v ich vlastných priestoroch.
Návrhom zákona sa tiež upravuje vydávanie záväzného stanoviska obce pri výstavbe novej sústavy tepelných zariadení tak, aby sa ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú zdrojov tepla s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, vzťahovali na zdroje tepla s nižším výkonom iba primerane. Zároveň zo zákona vypúšťame ustanovenia, podľa ktorých má pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné. V praxi je toto neprijateľné. Dodávateľ ako dotknutý orgán v podstate má právo veta ako miestna tepláreň na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch, teda akési teplárenské nevoľníctvo.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viacej si dovolím k tomuto povedať v samotnej rozprave, do ktorej sa súčasne ako predkladateľ hlásim.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

12.12.2017 9:59 - 10:00 hod.

Sloboda Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani (tlač 784). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.12.2017 9:05 - 9:06 hod.

Baránik Alojz Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 29. januára 2018. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán, pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2017 10:54 - 10:56 hod.

Baránik Alojz Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a kolegyni za dobré vystúpenie. Jedinú výhradu, ktorú by som k jej vystúpeniu mal, je síce drobná, ale myslím si, že dôležitá. Asi z dôvodu toho, že sme vyrastali v nejakom inom režime, tak sa u nás dosť často stáva, že keď formulujeme nejakú výtku, tak ju formulujeme tak, že je to chyba štátu. No nie je to chyba štátu, je to chyba vlády a vieme ktorej vlády. Takže treba veci pomenovať. Štát za nič nemôže, za všetko môže vláda. My z opozície sme tu na to, aby sme kritizovali nie štát, ale aby sme kritizovali vládu.
A zaujímavá téma samozrejme k tomuto je aj tá, že či mobilita trpí alebo je akosi sťažovaná tým, že ako fungujú právne vzťahy. Ja už som to tu hovoril a poviem to znova, to, že ľudia nechcú bývať v prenajatých bytoch, je spôsobené tým, že len vo vlastnenom byte sa cítia ako-tak bezpečne, pokiaľ ide o to, že či tam budú bývať ešte aj zajtra alebo za týždeň alebo, alebo za rok. Pretože náš právny systém je tak slabý, že prostá nájomná zmluva nedáva dostatočnú istotu nájomcom v tom, že by sa mali usadiť a vytvoriť si domov v prenajatom byte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2017 16:51 - 17:01 hod.

Ivan Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom slova možno zareagujem na to, ako pán minister uviedol tento zákon. A dával som veľmi pozor, kedy spomenie slovo "ministerstvo dopravy" a čísla okolo tohto ministerstva. A dával som aj pozor, keď hovoril, že na jednotlivých ministerstvách sa zriaďujú analytické odbory. To ministerstvo dopravy tam zmienené nebolo, možno bolo v tej skupine "a ďalší", ale to je asi aj dôvod, prečo ministerstvo dopravy nakoniec v tomto rozpočte dostalo toľko peňazí, koľko dostalo.
Aj v časti, kde hovoril o tom, komu sa pridalo, tak padlo v rámci témy o ministerstve dopravy len jeden krátky text v zmysle "pridáva sa 90 mil. na" a tam bola taká zmes tých kapitol, že zlepšenie infraštruktúry, zatepľovanie, modernizácia bytového fondu a tak ďalej a tak ďalej. No, takto si rozhodne nepredstavujem detailný rozpis kapitol ministerstva dopravy alebo merateľnosť akýchsi cieľov.
To, ako dopadol, a teraz by som sa teda konkrétne už radšej chcel venovať kapitole ministerstva dopravy a aj to, čo budem hovoriť, smeruje k pánovi ministrovi dopravy Érsekovi. Škoda, že tu nie je, bolo by to veľmi dobré aj vypočuť si možno aj jeho reakciu. Nakoniec ešte predtým bol tu predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sám skonštatoval aj v svojej správe, čo sa ministerstva dopravy týka, citujem: "V rozpočte kapitoly ministerstva dopravy a výstavby upozorňuje na nesystémové čerpanie v oblasti prostriedkov Európskej únie. Zároveň identifikoval riziko v oblasti financovania údržby a opráv diaľnic, rýchlostných ciest, ale aj ciest prvej triedy. NKÚ Slovenskej republiky vníma riziko aj v nedostatočnom rozpočtovaní výdavkov pre Železničnú spoločnosť Slovensko v rámci zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme." Tu ďalej je to rozpísané, nejdem to čítať. Predpokladám, že ste si to prečítali.
Ale chcem sa venovať podrobnejšie niektorým kapitolám z ministerstva, rozpočtu ministerstva dopravy. A úvodom poviem, že čísla, ktoré som tam našiel a porovnával s rokom 2017 a aj s možnosťami, ktoré by ministerstvo dopravy mať mohlo, je to naozaj zmes kuriozít, až by som povedal absurdít. Možno je to preto, že z nejakých dôvodov pán minister dopravy už úplne rezignoval na svoj rezort a neobhajuje záujmy ministerstva dopravy a tých, ktorí prispievajú do balíka rozpočtu obrovskou sumou, a to sú slovenskí motoristi. Dôvodom môže byť aj to, že ministerstvo dopravy ako jediné zatiaľ nie je ochotné akceptovať výsledky a analýzy odboru hodnoty za peniaze a toto je akási odplata z ministerstva financií. Bohužiaľ, tými porazenými nie je pán minister, ale slovenskí motoristi a to, čo ich čaká vonku za bránami tejto budovy.
K jednotlivým častiam rozpočtu ministerstva dopravy sa nechcem úplne detailne venovať. (Ruch v sále.)
Pardon. Pán predsedajúci, mohol by som vás poprosiť, aby ste ukľudnili plénum? (Zaznievanie gongu.) Ďakujem.
Takže k jednotlivým kapitolám rozpočtu ministerstva dopravy, ktoré som si veľmi jednoducho rozdelil na cestnú infraštruktúru, v rámci nej cesty I. triedy a diaľnice, železničnú a potom dopravné služby na tejto infraštruktúre.
Slovenskí motoristi prispievajú cez spotrebné dane na pohonných hmotách, mýte, dani z motorových vozidiel, DPH pri nákupe vozidiel súkromnými osobami, DPH na pohonných hmotách, registračných poplatkoch a podobných sumou približne dve miliardy eur ročne. Čo títo motoristi z toho majú? Na cestnú infraštruktúru ide na rok 2018 344 mil. eur. Teraz hovoríme o prostriedkoch zo štátneho rozpočtu, lebo sme separovali tie prostriedky, ktoré sú z eurofondov. Podotýkam, že minulý rok to bolo o 50 mil. viac. Takže motoristi, toto je reakcia na tento rok ministerstva dopravy a financií pre vás za peniaze, ktoré do štátneho rozpočtu platíte, 344 miliónov. A najväčší pokles je práve v investičných nákladoch alebo v kapitálových výdavkoch, kde je pokles o 40 miliónov.
Už to tu bolo povedané v pléne, v akom stave máme cestnú infraštruktúru ciest I. triedy, a skutočne 1 400 km z cestnej siete v objeme asi 3 300 km je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. To isté mosty na nich. A v samotných materiáloch ministerstva dopravy v strategickom pláne rozvoja dopravy uvádza 600-miliónový investičný dlh na tejto infraštruktúre. Takže naozaj nechápem, že prečo a z akých dôvodov minister dopravy takto rezignuje na svoj rezort. Na toto nakoniec, ako som čítal v úvode, dal Najvyšší kontrolný úrad stanovisko v úplne identickom znení.
Čo sa týka diaľnic, tu ide zo štátneho rozpočtu rovnaký balík, približne 97 mil., tak ako to bolo minulý rok. Čo však tuná treba vytknúť ministerstvu, že chýba základná transparentnosť v informovaní motoristov, ako a čo sú priority a čo priority nie sú. Chýbajú riešenia, ktorými by sme mohli pomôcť ľuďom na Slovensku oveľa skôr ako výstavbou investične náročných diaľničných úsekov. Tiež to tu bolo spomínané, nejdem sa k tomu vracať, to znamená posilnenie verejnej dopravy a tak ďalej a tak ďalej.
Čo sa týka železničnej sieti, tuná sú, tu je veľký priestor na úsporu. Zase v rozpočte sa opakovane objavuje jedna suma, 272 mil. ide na železničnú infraštruktúru, pričom – a to je veľmi dôležité – v hlavnej knihe, čo sme našli na ministerstve financií, je uvedená očakávaná skutočnosť o 20 mil. väčšia. Chýba vysvetlenie a chýba tiež vysvetlenie, prečo tých 20 tam nie je aj na budúci rok. (Ruch v sále.)
Pán predseda, a keby ste mi aj zastavili, lebo však to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte minútu a pol buďte ticho, prosím vás.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
A čo sa týka dopravných služieb, tak Železničná spoločnosť Slovenska dostáva, spolu teda s malou časťou je tam Regiojet, spoločne 218 mil. na výkon dopravy vo verejnom záujme. Tu zase v hlavnej knihe nájdeme sumu o 40 mil. vyššiu ako očakávanú skutočnosť tento rok. Tak potom treba napísať, pán minister, do rozpočtu, že sú to vlaky zadarmo napríklad, nech to verejnosť vie. A prečo potom nie sú plánované aj na budúci rok v ďalšom rozpočte? Klameme sami seba.
Takže toľko k rozpočtu. Ja len môžem skonštatovať, že skutočne som sklamaný z toho, ako minister dopravy nekoná, ako jednoducho rezignoval, vyslovene rezignoval na svoj rezort. A ten, kto očakáva zlepšenie cestnej infraštruktúry na Slovensku, ten sa jej budúci rok nedočká. A motoristi teda u mňa prehrali, alebo nie u mňa, ale na Slovensku a u ministra dopravy, na celej čiare.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 7.12.2017 14:32 - 14:33 hod.

Ivan Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcel som sa spýtať, dobre, hovoríte, že chceme ísť tou cestou dohody medzi, v rámci Európskej únie, to je chvályhodné alebo podľa mňa dobré riešenie, len viete, že máme už len jeden rok, pán minister, na to, aby sme tých prvých od roku 2016 začali pokutovať, a to sú desiatky miliónov, ktoré nám tam ležia. A otázka teda je, či si myslíte, že sa to stihne v priebehu roka 2018 prijať takúto dohodu o výmene informácií o takýchto motoristoch. Alebo druhá doplňujúca, že či neuvažuje ministerstvo dopravy v spolupráci s ministerstvom vnútra povedzme jednoducho nastaviť taký systém, že motoristov zo zahraničia, ktorí nemajú uhradenú diaľničnú známku, bude jednoducho zastavovať pri opúšťaní Slovenska na hraničnom prechode a tam rovno ho skasíruje, ľudovo povedané. Čiže nedovolí mu odísť z krajiny, pretože len tak sa dá potom tú pokutu naozaj dostať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2017 8:55 - 8:55 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem. Mrzí ma, že pán Budaj nestihol dokončiť svoje vystúpenie, ale dúfam, že bude mať priestor potom ešte v ústnej.
Ja by som rád povedal zopár svojich pripomienok k štátnemu rozpočtu. Ako ma viacerí z vás poznajú, venujem sa hlavne tej časti energetiky a o nej budem aj hovoriť, tak ako som o nej hovoril aj v minulom roku. Pozrel som si svoje pripomienky, ktoré som mal k tomu rozpočtu na ten rok 2017, a musím povedať, že veľa zmien som tam nenašiel, ale tak je to pochopiteľné, pretože naozaj tie kapitoly aj tie položky sa opakujú.
Bola tam však jedna pomerne významná zmena, ktorá sa síce netýka priamo rozpočtu, ale má s ním veľmi úzke prepojenie. V minulosti, minulý rok som kritizoval práve pána Holjenčíka kvôli tomu, akým spôsobom viedol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. No a teraz tam máme pána Jahnátka. Ja si dovolím povedať, že je to taká zmena z dažďa pod odkvap, pretože to, čo som vtedy vyčítal, bola situácia, kedy sme mali netransparentnú, nesystémovú reguláciu. Dneska ju máme ešte aj priamo politicky závislú a od tohto všetkého sa potom odvíja aj to, akým spôsobom sú regulované ceny energií, akým spôsobom stúpajú a akým spôsobom jednotlivé regulované poplatky ovplyvňujú ceny energií, ovplyvňujú štátny rozpočet. K tým jednotlivým položkám sa dostanem dneska vo svojom príhovore.
Ale čo som si všimol a čo som vlastne kritizoval aj priamo na výbore, bolo, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví si požiadal a dostane o 1 104 190 eur viacej. V návrhu rozpočtu regulačného úradu to bolo označené sumou "len", ale pre mňa zvýšenie o 30, takmer 32 % určite "len" nie je. Pritom už aj samotný rozpočet pána Holjenčíka, napr. v roku 2015, bol výrazne nafúknutý, aj keď vtedy to bolo určené na tú kontrolu distribučných spoločností, ktorá sa uskutočnila, ale, bohužiaľ, nepriniesla žiadne nejaké výraznejšie zmeny v stanovovaní distribučných poplatkov.
Dneska teda máme vyšší rozpočet tohto regulačného úradu o 1 100 000 a ako dôvod je tam uvedené najmä to, že tomuto úradu pribudli noví zamestnanci, konkrétne je to 15. Dokonca pán Jahnátek pre svoju bývalú poslaneckú asistentku vytvoril novú sekciu na úrade. Plus pribudli nám tam dvaja noví podpredsedovia, jeden, ten tam bol už predtým, ale teda na jeho poste sa vymenila osoba, kým predtým to bol zamestnanec, ktorý išiel podľa tabuľkového platu, tak po zmene zákona o regulácii z minulého roka títo budú mať po 5-tisíc eur. Čo ale vítam v prípade práve tej mzdovej položky, ktorá tam narástla o tých 800-tisíc eur, je tá valorizácia platov existujúcim zamestnancom, pretože ja si myslím, že naozaj títo si to zaslúžia a práve keď ich relevantne ohodnotíme, tak môžme potom očakávať aj to, že tie regulované ceny budú posudzované omnoho exaktnejšie a budú si dávať záležať na svojej práci.
Pán Kažimír, preto otázka, čím vás presvedčil pán Jahnátek, že má nárok na 30 % vyšší rozpočet pre úrad. Pýtam sa hlavne preto, že minulý rok bol zavedený alebo zdvojnásobený a predĺžený osobitný odvod z podnikania v regulovaných činnostiach. Vtedy ste to odôvodňovali najmä tým, že to malo nedokonalosť regulácie. Chcem sa teda opýtať, či po navýšení tohto rozpočtu ÚRSO dôjde k zdokonaleniu tej regulácie a tým pádom bude môcť byť tento osobitný odvod zrušený minimálne v tej energetike. Alebo opačne, ak ministerstvo financií pozná tú hodnotu neprimeraného zisku regulovaných subjektov, tak potom je to možnože priestor na zrušenie tých regulačných úradov alebo minimálne na osekanie tých ich kompetencií. Keď by sme zrušili regulačný úrad, teraz myslím ÚRSO, bohužiaľ, nie je to možné, keď sa pozrieme aj na fungovanie v ostatných krajinách, ale minimálne tu by bola úspora minimálne 4,4 mil. eur alebo menej podľa toho, ako by ten úrad naďalej fungoval.
Ja si totižto myslím, že vláda by nemala zneužívať výdavky ľudí, ktoré sú priamo v tých regulovaných cenách energií, pokiaľ títo ľudia majú iba malú šancu ovplyvniť ich výšku, a to práve cez to zaťažovanie rôznymi daňami alebo neprimeranou reguláciou. Včera túto tému otvoril aj pán Krajniak vo svojom príhovore. A ja by som sa tak isto dneska venoval troška aj elektrine a poplatkom, ktoré sú s ňou spojené, pretože ako sme sa dozvedeli, práve tá elektrina na budúci rok pôjde hore nielen pre domácnosti, ešte výraznejšie aj práve pre tých podnikateľov.
A tu by som sa chcel povenovať aj tým podnikom, ktoré sú v 100-percentnom vlastníctve štátu a sú aj regulované. Včera pán Krajniak začal tému Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, to znamená SEPS-u, ktorý je na 100 % štátny, na 100 % regulovaný, a tie prenosové poplatky sú súčasťou ceny elektriny pre konečného spotrebiteľa. Sú teda veľmi významným zdrojom príjmu do štátneho rozpočtu. V roku 2016 práve v prípade SEPS-u došlo k nárastu z príjmov z dividend od SEPS-u oproti plánovanému o 5,9 mil. eur. Výplata dividendy do štátneho rozpočtu v roku 2015 bola napríklad 66 mil. eur, hoci pôvodne bolo naplánovaných iba 15. To znamená, keď sa vrátime naspäť k tej regulácii, pokiaľ by sme naozaj správne regulovali tie prenosové poplatky, tak tieto by mali byť znížené z môjho pohľadu tak, aby nevytvárali nejakú nepriamu daň a nezaťažovali tým zbytočne cenu elektriny, ktorú platíme potom my všetci ako spotrebitelia, či už v domácnostiach, alebo podnikatelia, ktorí to následne prenášajú do cien svojich produktov.
V roku 2017 bol plán výplaty dividendy 16,6 mil. eur. Očakávaná skutočnosť je napokon 37 mil. eur, to znamená dvojnásobok. Nehovorím, že jediným príjmom Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy sú iba prenosové poplatky, ale rozhodne sú významným, a teda ja budem naďalej tvrdiť, že ten SEPS by mal hospodáriť plus-mínus okolo nuly, maximálne vytvárať si nejakú rezervu na vlastné investície.
V roku 2018 má byť príjem z dividendy SEPS-u 14,7 mil. eur. A ja sa opäť pýtam, koľko bude chýbať na konci roku 2018 v tom štátnom rozpočte, a teda o koľko sa táto dividenda opätovne navýši. Vieme, že dneska SEPS investuje a bude investovať do toho prepoja na Maďarsko, je to aj v súvislosti s dostavbou Mochoviec, ale napriek tomu si myslím, že práve tá položka tých prenosových poplatkov, ktorá je priamo zahrnutá v cene elektriny, by mala ísť výrazne nižšie.
Čiže ako funguje dneska tá nesystémová a politicky závislá regulácia aj práve kvôli osobe, ktorú dneska máme na regulačnom úrade, nášho bývalého kolegu? Máme neodôvodnené vysoké poplatky za prenos, neprimerané zisky idú potom na úkor spotrebiteľov. A ešte raz zopakujem, SEPS je 100-percentne štátna firma, 100-percentne regulovaná teda v oblasti tých prenosových poplatkov, a teda všetko, celý ten ich zisk, sú vlastne nepriame dane. Je to skrátka taká stabilná barlička, keď treba látať, tak sa táto dividenda môže veľmi ľahko vyplatiť.
Druhou spoločnosťou, kde má štát 100 %, je SEPS. Tí sa venujú predaju plynu, či už domácnostiam, alebo podnikateľom. Pred voľbami 2016 tam bolo vyplatených 48 mil. eur na vratky za plyn. Keď som sa teraz na výbore pýtal pána štátneho tajomníka, lebo vtedy bolo avizované, že tie vratky za plyn sa budú opakovať, prečo sa nevyplácajú, či sa teda SEPS-u už nedarí, alebo čo je toho dôvodom, lebo vidím aj dneska v návrhu štátneho rozpočtu, že opäť tá dividenda každoročne vyplácaná má byť 300 mil. eur, pričom tam opätovne nie sú tieto vrátky za plyn, tak povedal, že jednoducho si to nenaplánovali. Uvidíme, možnože sa ich ľudia opäť dočkajú, ale asi až v tom 2020., keď opäť pôjdu voľby. V roku 2016 sme mali v dividende zo SEPS-u vyplatené o 3 mil. viacej, v roku 2017 je očakávanie, že to bude o 10 mil. eur viacej. No a potom v roku 2018 a ďalších to má byť 300 mil. eur. Napriek teda takémuto skvelému hospodáreniu, týmto dividendám, tieto vratky sa neuskutočnia.
Ale keď si pozrieme, ako ten SEPS naozaj hospodári, SEPS je firmou, ktorá slúži na predaj plynu. Vo výročnej správe v roku 2015 mali príjmy z predaja plynu a elektriny 1,36 mld. eur. Ostatné výdavky boli vo výške 1,44 miliardy. Ich strata teda predstavovala 85 mil. eur. Napriek tomu vykázali oficiálny zisk vo výške 435 mil. eur a to je kvôli tomu, že tam majú takú položku zisk z finančných investícií. Tieto finančné investície, to sú vlastne dividendy, ktoré plynú z Eustreamu a SPP distribúcie. V roku 2016 to bolo podľa výročnej správy z predaja plynu 1,3 mld. eur, ostatné výdavky 1,32 miliardy. Tá strata bola celkovo 16 mil. eur. Napriek tomu opäť v tejto výročnej správe sa hovorí o 463 mil. eur, opäť vďaka zisku z finančných investícií. Eustream, SPP distribúcia, tu má štát 51 %, no a ten zvyšok má spoločnosť EPH. Skrátka tie zlaté vajcia z Eustreamu a SPP distribúcie sú vložené do SPP infra a tu je to teda takýmto spôsobom prerozdeľované.
Stratový segment predaja plynu domácnostiam, lebo tento je naozaj naďalej stratový, je spojený so segmentom predaja plynu podnikateľom a stále naozaj nevieme tú stratu úplne na 100 % vykryť. No a čo je úplne najhoršie, no najhoršie, aj v prípade SPP distribúcie sa bavíme o regulovanej spoločnosti, v prípade Eustreamu táto má dokonca ešte aj 100-percentný monopol. Aj SPP distribúcia, ale vlastne Eustream, tam v žiadnom prípade nemôže vzniknúť žiadna konkurencia. No a tá druhá polovica tej neprimeranej regulácie, teda jedna časť nám tečie do SPP a vlastne vykrýva straty, no a tá druhá časť ide EPH. Jedna pani povedala, že v tejto spoločnosti má svoje aktíva aj Robert Fico, ale ja tomu neverím, hoci toto by naozaj mnohé vysvetľovalo, ale úprimne, ak by to naozaj tak bolo, tak ten účet na Belize, ten by musel dávno prasknúť.
Čo sa týka týchto regulovaných spoločností, máme tu potom distribučky. Tak isto máme tam 51-percentný podiel a cez dividendy si štát tam vyťahuje po 30 mil. eur ročne. To znamená, cca je to tých 90 miliónov. Všetko v poriadku. Koniec koncov dividendy k tomu prislúchajú. Opäť je na mieste iba otázka tej oprávnenej alebo tej regulácie, v akej má byť výške. Opäť sa ich týka osobitný odvod, a teda nedokonalosť tej regulácie. No ale na budúci rok, ako som spomínal na úvod, tá elektrina porastie, a teda keď tu máme nejaké dividendy, ktoré idú nám do štátu, tak človek by očakával, že sociálna vláda práve toto zníženie; zvýšenie cien, pardon, vykryje znížením nároku na dividendu. Ale toto sa, bohužiaľ, nedeje. Práve naopak, tá dividenda je dokonca naplánovaná vo vyššej výške, ako tomu bolo v minulom roku. Neni to nejaký výrazný poskok, ale sú to, ja neviem, jeden milión na jednu distribučku cca, niekde je to viacej. Takže ľudia na jednej strane doplácajú na nedokonalú reguláciu, tak isto na vývoj ceny na trhu, no a potom ešte aj na tú chamtivosť vlády vo forme nepriamych daní v cene elektriny.
A potom tu mám ešte jednu energetickú firmu, ktorá ale v štátnom rozpočte nefiguruje, resp. príjem z jej ziskov. Hovoríme o Slovenských elektrárňach. Tu má štát naďalej 34 percent. Plánovaná strata v roku 2017 bola vo výške 48 mil. eur, ale napokon to vyzerá, že budú mať zisk 90 miliónov. V roku 2018 je potom opäť naplánovaná strata, tých 32,6 mil. a potom to ide dole. Z pohľadu rozpočtu je však úplne jedno, že či SEPS je, pardon, SEPS; či Slovenské elektrárne sú v zisku alebo v strate, resp. nie je to tak celkom, lebo keď sú v strate, tak potom si musia brať úvery, ale na základe dohody v roku 2008 všetky dividendy, všetky zisky, ktoré táto spoločnosť vygeneruje, tak idú práve na dostavbu Mochoviec.
A teraz možnože taká otázka na zamyslenie. To znamená, my tu máme nejakú spoločnosť. Všetky jej zisky idú na dostavbu elektrárne, ktorú táto spoločnosť vlastní. Je to na základe nejakej dohody štátu so samotným vlastníkom, ale nejedná sa náhodou o nedovolenú štátnu pomoc? Nebolo by vhodnejšie, aby táto dividenda natiekla najprv do štátneho rozpočtu a potom sme z nej prerozdeľovali na dostavbu? Otázka do vzduchu na zamyslenie do budúcnosti. Ja si myslím, že toto bude naozaj ešte témou najmä v súvislosti s tým, že práve ten tretí blok v Mochovciach má byť na budúci rok uvedený do prevádzky, rok na to aj ten štvrtý, uvidíme.
No a tiež to bolo vlastne v rámci rozpravy k zákonu o dani z príjmov, som spomenul ešte jednu oblasť. Som vtedy hovoril, že budem sa tomu venovať aj v rámci rozpočtu, a to je elektromobilita. Elektromobilita v minulom roku a v rozpočte na rok 2017 mala naplánovaných 5,2 mil. eur z tzv. Recyklačného fondu. My sme mali pred dvoma týždňami aj tu s kolegom Mirom Ivanom komisiu pre technologický rozvoj inovácie, kde sme sa venovali elektromobilite. Prišli nám zástupcovia ministerstva hospodárstva, dopravy, výstavby, životného prostredia, prišli nám od podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Boli tam zástupcovia združenia automobilového priemyslu, Slovenskej asociácie pre elektromobilitu a bavili sme sa aj o tom, čo bude s elektromobilitou na budúci rok. Totižto v rozpočte takáto dotácia, v rozpočte ministerstva hospodárstva táto dotácia už nefigurovala. Áno, ona mala byť ukončená do konca tohto roku a ja viem, že aj pán minister s ňou nebol uzrozumený. Jednoducho nesúhlasil s tým, aby takýmto nesystémovým opatrením sa to podporovalo. Úprimne, ani ja sám.
Ale práve na komisii sme hovorili aj o iných možných opatreniach, napríklad o skrátení odpisov pre elektromobility alebo zelenom verejnom obstarávaní. Na komisii sme sa teda dozvedeli, že nevyčerpané prostriedky z recyklačného fondu bude možné čerpať aj na budúci rok a to do konca júna 2018. Je možné, že to bude až do konca roku 2018. Takže uvidíme, hovorím, neni to veľmi systémové opatrenie, ale budiš aj za toto. Určite sú aj iné neinvestičného charakteru, ktoré tak isto by v tomto mohli napomôcť, ale teda toto bolo na komisii prezentované ako jedna z možností.
A chcel by som sa pána ministra opýtať, či už práve toto predloženie tej dotácie z Recyklačného fondu, či už je schválené, lebo v tom rozpočte ministerstva hospodárstva bola stále nula, ale pán štátny tajomník vravel, že oni majú nejakú rezervu, v rámci ktorej to vedia presúvať. Takže toto by bola jedna z mojich posledných otázok.
A ešte predsa len niečo k tomu, čo v štátnom rozpočte nie je a malo by to tam byť. V energetike je veľké množstvo rôznych politických opatrení, ktoré si vymysleli politici, zaviedli úradníci a tú ťarchu tej zodpovednosti preniesli na plecia spotrebiteľov. O cenách elektriny sa bavíme, najmä o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, obnoviteľných zdrojov, z kombinovanej výroby elektriny a tepla. Toto všetko je tzv. tarifa za prevádzku systému (TPS). No a dneska nám ceny elektriny na trhoch stúpajú a tieto položky, ktoré s tou komoditou nemajú nič spoločné, vytvárajú nejaký ten priestor na jej redukciu. Toto avizoval už pán minister Žiga v programovom vyhlásení vlády, že s tým niečo urobí, ale zatiaľ sa tak nestalo. My sme toto chceli riešiť aj v našich opozičných návrhoch, ktoré nám neprešli. Nevadí, predložíme opäť a dúfame, že keď dneska nám ceny elektriny, energií na trhu rastú, tak toto, týmto dosiahneme aj nejaké to alikvotné zníženie.
Pán Kažimír, tak ako v minulosti hovoríme nielen a, hovoríme aj b, určite povieme, kde sa na takéto opatrenie, pretože budú mať určite aj nejaký vplyv na ten štátny rozpočet, kde sa na toto dá nájsť, ako sa to dá legislatívne, ale najmä legálne riešiť. Pretože v minulosti sme tu mali aj nelegálne riešenia zo strany Regulačného úradu od bývalého predsedu, no a tieto riešenia označil aj Ústavný súd za ne-do-vo-le-né.
Ja osobne vás, pán minister, považujem za veľmi schopného ministra, o tri dĺžky lepšieho ako je Kaliňák, hoci pán premiér tvrdil niečo úplne iné, a ja som presvedčený, že ak by ste nemuseli plniť rôzne nezmyselné príkazy na vytváranie záplat na nejaké korupčné diery práve v tom štátnom rozpočte, tak určite by ste ho vedeli nastaviť tak, aby napokon bol dodržaný a nemuseli sme počúvať nejakú kritiku z Európskej únie o nedodržovaní deficitu, pretože naozaj ten deficit dneska opätovne nám narástol oproti nejakým tým predikciám. Ja dúfam, že ten tohtoročný sa nám podarí, dodrží, ale pokiaľ by sme naozaj postupovali tým systémom, že stále ten deficit nedodržíme, aj keď sme si teda naplánovali ho v nejakej nižšej výške, tak toto by mohlo viesť v nejakom čase tej svetovej krízy až k bankrotu štátu.
Takže toľko z mojej strany. Mám ešte 15 sekúnd. Bolo tam niekoľko tých otázok, jednak sa to týkalo toho osobitného odvodu. To znamená, ak dneska zdokonaľujeme reguláciu, či bude tento odstránený, znížený alebo či bude nejakým spôsobom ovplyvnené ÚRSO. Potom tam bolo k tej elektromobilite a to je asi všetko z mojej strany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2017 18:41 - 18:56 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, napriek optimistickému uvedeniu rozpočtu pánom ministrom musím ako opozičný poslanec konštatovať, že vláda plánuje aj budúci rok betónovať deficitné hospodárenie a opäť odsúva vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, a to napriek tomu, že ekonomike sa darí, nezamestnanosť klesá a príjmy štátu rastú.
Napriek tomu, že verejná správa má v budúcom roku hospodáriť s o 341 mil. eur menším deficitom, ako bol naplánovaný na tento rok, čo je iste pozitívne, vláda plánuje naďalej dieru v rozpočte aj na budúci rok, a to v objeme 743 mil. eur, teda 0,83 % HDP. Ťažko preto možno hovoriť o nejakom významnom úspechu. A to najmä, keď si uvedomíme, že príjmy verejnej správy od čias, kedy prvá vláda Roberta Fica zostavovala svoj prvý rozpočet, teda rozpočet pre rok 2007, narástli až o 80 percent. Hovoriť o úspechu v prípade, že sa vláde podarí zaťať ďalšiu sekeru vo výške trištvrte miliardy a preniesť tak záťaž na daňovníkov do budúcnosti je vzhľadom na stav ekonomiky výsmechom.
Ak by vláda nenavrhla, hovoril o tom kolega Edo Heger, a nepresadila nijaké dodatočné legislatívne zmeny, teda ak by došlo k scenáru nezmenených politík, inak povedané, ak by vláda ostala so založenými rukami stáť, tak sme mohli mať už budúci rok vyrovnaný rozpočet. A vyplýva to priamo z aprílového programu stability Slovenska z dielne ministerstva financií.
Vláda mohla bez námahy, dokonca bez akýchkoľvek úsporných opatrení, čo by sme to žiadali od vlády, predložiť vyrovnaný rozpočet, namiesto toho návrh rozpočtu obsahuje také opatrenia na strane výdavkov, ktorých vplyv zhoršuje saldo verejnej správy v porovnaní so scenárom nezmenených politík alebo teda tých založených rúk.
Rozpočtová sekera na budúci rok má byť pritom o 0,4 % HDP väčšia ako tá, ktorú vláda naplánovala v minuloročnom rozpočte. Analogicky sa to týka aj ďalších dvoch rokov a neustáleho každoročného posúvania cieľu vyrovnaného rozpočtu. Pred rokom vláda tento cieľ svojej predchodkyne alebo teda možno aj samej seba, keď berieme, že to bola tiež Ficova vláda, presunula z roku 2018 na rok 2019 a teraz deklaruje cieľ vyrovnaného rozpočtu v roku 2020, čím de facto odsúva naplnenie tohto cieľa až za horizont súčasného volebného obdobia.
Zatiaľ čo na Slovensku Ficova vláda neustále odsúva vyrovnaný rozpočet, ktorý už dnes sme mohli mať, tak v dvanástich krajinách Európskej únie hospodárili verejné správy vyrovnane už v minulom roku, teda v roku 2016. Boli medzi nimi nielen také krajiny ako Nemecko alebo pobaltské štáty, Malta, Cyprus, Bulharsko, Česko a dokonca aj Grécko. Napriek tomu, že v iných krajinách Európskej únie sa dá hospodáriť zodpovedne, vláda Roberta Fica len potvrdzuje, že nie je schopná zostaviť a naplniť vyrovnaný či prebytkový rozpočet ani v čase, keď priaznivé ekonomické podmienky a iné externé vplyvy významne vylepšujú výsledky hospodárenia s verejnými financiami.
Je to neustále sa spoliehanie na priaznivé externé rozpočtové vplyvy a veľký prílev celkových príjmov, ktoré chce vláda opäť v značnej miere utopiť vo zvýšených výdavkoch. Len mierne znížený deficit verejnej správy na budúci rok oproti plánovanému na tento rok má byť opäť dosiahnutý vďaka výraznému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy pri značnom, hoci mierne nižšom náraste verejných výdavkov. A ešte výraznejšie to má byť v nasledujúcich dvoch rokoch.
Neospravedlniteľným prístupom vlády k rozpočtu je aj to, že čím viac príjmov očakáva, tým horšie hospodárenie s verejnými financiami plánuje. Porovnajme si napríklad plán na budúci rok podľa aktuálneho rozpočtu s rozpočtom spred dvoch rokov. Dnes vláda očakáva na budúci rok až o 1,3 mld. eur viac daní a odvodov ako pred dvoma rokmi a hospodárenie verejných financií pritom plánuje horšie o 743 mil. eur oproti cielenému saldu, resp. o necelých 300 mil. eur oproti rozpočtovanému saldu spred dvoch rokov.
Za naplánovanú sekeru verejnej správy na budúci rok pritom môže primárne vláda, ktorá má štátny rozpočet v rukách a má na neho priamy vplyv. Vďaka prebytkovému hospodáreniu iných verejných subjektov má celkový rozpočet, celkový deficit verejnej správy v roku 2018 dosiahnuť len 743 mil. eur, pretože na rozdiel od štátu iné subjekty musia hospodáriť zodpovednejšie a prebytkovo, napríklad obce, vyššie územné celky, ktoré by niektorí radi zrušili, či Environmentálny fond alebo Národný jadrový fond.
Dovolím si vyjadriť aj istú skepsu, že ani tak málo ambiciózny cieľ v podobe deficitu na úrovni trištvrte miliardy nemusí byť dodržaný a skutočnosť bude tak ako v predchádzajúcich rokoch horšia, ako bol, ako bol plán. Obávam sa, že tak to bude aj, aj v tomto kalendárnom roku.
Na reálne riziko vyššieho deficitu v budúcom roku, ako si vláda naplánovala, upozorňuje ministerstvo Európska komisia aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Európska komisia odhaduje budúcoročný deficit na úrovni 1 % hrubého domáceho produktu a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zasa upozorňuje, že ak vláda neprijme žiadne nové opatrenia, naplnia sa všetky riziká a využijú všetky potenciálne zdroje ich krytia, deficit verejnej správy by v roku 2018 mohol dosiahnuť 1,4 % hrubého domáceho produktu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení rozpočtu na roky 2018 až 2020 ďalej upozorňuje, že v ňom prevažujú negatívne riziká nad možnými zdrojmi krytia a za reálne riziká na úrovni 0,6 až 0,8 % HDP ročne považuje napríklad nadhodnotenie nedaňových príjmov oproti minulosti, nízke bežné výdavky samospráv, prevádzkové výdavky Sociálnej poisťovne, a to, že v mzdových výdavkoch nie je zapracované zvyšovanie platov v štátnej správe a ďalšie očakávané zvýšenie miezd v školstve v rokoch 2019 až ´20, či riziko nejasných výdavkov na nákup vojenskej techniky, vzhľadom na utajovaný režim.
Chcem pripomenúť aj niektoré ďalšie možné riziká, ktoré podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť existujú v strednodobom horizonte, napríklad nečerpanie kapitálových výdavkov obcí bez financií z eurofondov, či napríklad optimistické plánovanie hospodárenia štátnych podnikov, z ktorých viaceré sú dlhodobo v strate a ich prípadná štátna podpora bude mať negatívny vplyv na deficit a dlh verejnej správy.
Ku koncu budúceho roka má hrubý dlh verejnej správy dosiahnuť až 8 245 eur na každého obyvateľa Slovenska a v pomere k celkovým daňovo-odvodovým príjmom verejnej správy, teda k zdrojom, ktoré má štát reálne k dispozícii, približne 170 percent. Na splatenie verejného dlhu by štát hypoteticky potreboval všetky príjmy z daní a odvodov od ľudí za rok a dve tretiny z toho ďalšieho roku, pričom by štátu neostali žiadne zdroje na verejné výdavky v takých kľúčových oblastiach, ako je školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby a vyplácanie dôchodkov, o obstarávaní obrnených vozidiel v utajenom režime ani nehovoriac.
Verejný dlh sa za Ficových vlád nabaľuje ako snehová guľa do objemu, ktorý je nebezpečenstvom pre budúcnosť. A hovorím to opakovane, že netreba sa naňho pozerať iba relatívne, iba vo vzťahu k hrubému domácemu produktu, ale aj v absolútnych číslach. Pri historicky najnižšej nezamestnanosti a hospodárskom raste v období najväčšieho prítoku eurofondov nielenže vládna koalícia naďalej tvorí nový dlh, ale zároveň sa objavujú snahy z radov vládnej koalície atakovať v parlamente ústavný zákon o dlhovej brzde. Som rád, že potrebná menšina parlamentu týmto snahám zatiaľ odoláva, pretože dlhovú brzdu určite netreba kvôli infraštrukturálnym a ani iným dôvodom uvoľňovať. Presadenie uvoľnenia dlhovej brzdy by znamenalo nebezpečné otvorenie dverí smerom k nárastu ďalšieho zadlžovania, a teda k dlhodobo nezodpovednejšiemu prístupu k verejným financiám.
Vláda ani týmto rozpočtom neprináša viditeľnejšie úspory vo verejnej správe, redukciu verejných výdavkov a naštartovanie systémových zmien na výdavkovej strane. V roku 2018 sa majú verejné výdavky zvýšiť až o 641 mil. eur a v ďalších dvoch rokoch až o 2,2 mld. eur a takmer 1,6 mld. eur, teda celkovo za tri roky o 4,4 mld. eur. Ale teda čo by sme očakávali od vlády, že bude robiť úspory a systémové zmeny, keď nie je schopná robiť ani to, že si založí ruky a nechá, nechá samotný vývoj ekonomiky na to, aby sme tu nemali deficitný rozpočet, ale aby sme mali rozpočet vyrovnaný?
Ak sa na aktuálne hospodárenie vlády s peniazmi daňovníkov pozrieme z dlhodobejšieho horizontu, ružovými okuliarmi to rozhodne vidieť nemôžeme. Je známe, že Slovensko čaká jedna z najhorších demografických prognóz spomedzi členských krajín Európskej únie, hrozí nám expresné starnutie populácie a zároveň chýbajú adekvátne sociálne a zdravotné služby pre starnúce obyvateľstvo. A v tejto situácii nie je hrozbou pre budúcnosť len dlh, ktorý rok čo rok vytvára svojou rozpočtovou činnosťou Ficova vláda, je tu stále prítomný aj dosiaľ nesplatený modernizačný dlh zdedený ešte z čias socializmu, ku ktorému sa pomaly nabaľuje aj skrytý dlh z nereformovania systémov vo verejnej správe. Tu sa opäť vrátim k poukazovaniu na to, že vláda dodnes nepredložila parlamentu komplexný audit činností verejnej správy a je to vláda, ktorej dominantnou stranou a v minulom volebnom období jedinou stranou je SMER – sociálna demokracia, ktorej poslanci prijatie takého uznesenia parlamentu v roku 2011, pozajtra budeme mať šieste výročie, iniciovali.
Podľa Občianskej konzervatívnej strany, keďže tu nie je pán poslanec Číž, tak si dovolím povedať aj názor OKS, Ficova vláda pokračuje vo svojej rozpočtovej nezodpovednosti. Ficova vláda reformná nikdy nebola a v tomto je naozaj vládou kontinuity. Kontinuity od prvého Fica až po tretieho. A verím, že už aj posledného. Na to, aby naša krajina, Slovensko, zvládla trvalé zmeny a zlé časy, musí byť pripravená. Ficova vláda Slovensko dnes, keď žijeme relatívne dobré časy, našu krajinu na budúcnosť nepripravuje. Preto za takýto rozpočet pochopiteľne hlasovať nemôžem.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis