Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, 13. decembra 2016 sa vyjadril primátor Žiliny, tu prítomný pán poslanec Choma pre denník SME, že už viac nebude kandidovať na miesto primátora. Z jeho rozhovoru si dovolím odcitovať odpovede na nasledovné otázky.
Prečo uvažujete, že už ďalej nebudete kandidovať na post Žilinského primátora? Odpoveď: „Mám rodinu, ktorá dopláca na moje pracovné vyťaženie. Keď ste primátor, tak pre vás neexistuje piatok ani sviatok, služba občanovi je na 24 hodín 7 dní v týždni. Časová náročnosť je stále vyššia. Priestor pre rodinu a oddych sa neustále skracuje.“
Ďalšia otázka: Ste aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, čo si asi tiež vyžaduje nesmierne veľa času. „Áno máte pravdu, preto sa musím rozhodnúť, ktorou cestou pôjdem ďalej.“
Ako vidíte, pán primátor Choma tiež potvrdil, že ak chce človek vykonávať túto prácu dobre a poctivo, tak nemôže sedieť na dvoch stoličkách, pretože v opačnom prípade musí zákonite jednu zanedbávať. Pán poslanec Choma si rozhodnutie o tom, že nebude sedieť na dvoch stoličkách, necháva na koniec volebného obdobia. Z vlastnej skúsenosti mu môžem povedať, že ten krok môže urobiť ihneď. Naša legislatíva je na to pripravená a neudeje sa žiadna kríza v meste, resp. v Národnej rade.
Ďalším politikom, poslancom Národnej rady, ktorý plánoval v budúcnosti vykonávať len jednu stoličku, je Andrej Hrnčiar, podpredseda Národnej rady a zároveň primátor mesta Martin. Tento krok avizoval v apríli minulého roku. Vyjadril sa, že sa vzdá funkcie primátora po tom, čo, citujem, „zastabilizuje mesto, dostane ho z nútenej správy, nechá pripraviť rozpočet na rok 2017 a urobí kroky pre podanie na Ústavný súd“. Potom sa vzdá funkcie. Odhadoval to na niekoľko týždňov v apríli minulého roku. Odvtedy už bude takmer rok a 9 mesiacov. V októbri minulého roku skončila aj nútená správa mesta Martin, rozpočet na 2017, samozrejme, už pripravil a veril som, že keď je v strane, kde charakter rozhoduje, tak svojej slovo dodrží a bol by ďalším politikom, ktorý by sedel iba na jednej stoličke.
Myslím si, že by to bol dobrý príklad pre ďalších kolegov v parlamente, a ak by ho nasledovali, tak by sme nemuseli o zákonoch, ktoré znemožnia politikom, aby si zhromažďovali moc vo svojich rukách, ako je tento návrh, rokovať a ich ani navrhovať. Malo by to byť vo výbave, v zásadách každého slušného, normálneho a zodpovedného človeka. Po župných voľbách, ktoré sa konali pred mesiacom, avizovali tento krok ďalší zvolení župani. Žiaľ, nie všetci. Urobia tak Juraj Droba, Erika Jurinová a Jozef Viskupič. Pánom poslancom Blanárovi a Chudíkovi to povedali voliči, že si neželajú, aby sedeli na dvoch stoličkách. Pán poslanec Baška na dvoch stoličkách sedieť zostáva aj v nasledujúcom volebnom období.
Zákon, ktorý by mal zamedziť politikom sedieť na dvoch stoličkách, je v tomto volebnom období na rokovaní Národnej rady už tretíkrát, preto si vás dovoľujem požiadať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu tohto nášho návrhu ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka a vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s poslancami Národnej rady Martinom Klusom a Jurajom Drobom.
Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť kumulácie exekutívnych funkcií v samospráve. Predseda vyššieho územného celku, starosta obce, resp. primátor mesta, starosta mestskej časti, ako aj štatutárnych funkcií vo verejnoprávnych inštitúciách s mandátom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedená kumulácia funkcií otvára možnosť získavania neodôvodnených výhod pre riadený subjekt, obec, mesto, vyšší územný celok alebo verejnoprávnu inštitúciu a takýto stav stavia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do permanentného konfliktu záujmov pri rôznych hlasovaniach, najmä pri štátnom rozpočte a daniach, ale napríklad aj pri hlasovaniach o zákonoch upravujúcich príslušné verejnoprávne inštitúcie, kde výhoda v prospech konkrétnej obce, mesta, VÚC alebo verejnoprávnej inštitúcie môže ísť na úkor iných subjektov alebo spoločnosti ako celku.
Schválením predloženého návrhu sa uvedený konflikt záujmov eliminuje. Navrhovanou legislatívnou úpravou by sa zaviedol princíp jedného mandátu pri výkone tejto verejnej funkcie a poslancom Národnej rady by sa rozšíril priestor, aby vykonávali svoju funkciu zodpovedne, plnohodnotne, nezávisle a predovšetkým naplno. Ako predkladatelia sme si vedomí, že už bol schválený skôr mäkší a pre závistlivú časť verejnosti príťažlivejší model založený na princípe viacero funkcií - jeden plat, resp. za ostatné funkcie plat minimálny, ktorý platí od tohto volebného obdobia. Týmto modelom sa len zakonzervoval stav, pri ktorom vždy existuje riziko, že za volebným úspechom daného politického subjektu bude okrem iného aj prepojenosť záujmov v procese rozhodovania na celoštátnej a regionálnej úrovni. Samotný plat toho-ktorého funkcionára je preto na mocenskej šachovnici zanedbateľný a títo funkcionári nemajú problém sa ho zriecť a pred verejnosťou to prezentovať ako nezištné obetovanie sa. Zavedenie princípu jedného mandátu nebráni uplatneniu základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako ani práva zúčastňovať sa na správe veci verejných priamo v zmysle článku 30 ods. 1 ústavy. Rozširuje sa len výpočet funkcií a povolaní, ktoré sú už teraz v zmysle čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezlučiteľné s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
V porovnaní s doterajšou úpravou sa predloženým návrhom výpočet funkcií rozširuje o funkciu predsedu vyššieho územného celku, starostu obce, resp. primátora mesta, starostu mestskej časti, ako aj o funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej zákonom. Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.
Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv.
Toľko na úvod. Ďakujem za vašu pozornosť.

Karol Galek je tu tak často, že si ho mýlia. (Povedané so smiechom.)
Chcel som povedať v záverečnom slove k nášmu návrhu zákona v podstate len ešte jeden argument, ktorý, ktorý som si dnes všimol v Hospodárskych novinách. A to bola, bolo porovnanie ceny ročnej známky k počtu diaľničných kilometrov, ktoré na Slovensku máme, a aj tu sme jedna z najdrahších krajín po prepočte na diaľničné kilometre na Slovensku. Čiže aj toto je jeden z ďalších dôvodov, kedy, prečo by sme mali podporiť takú zmenu zákona, aby, ak už platia motoristi jednu z najdrahších cien za kilometer diaľnic, aby naozaj ročná platila 365 dní, a nie tak, ako je tomu dnes.
Ďakujem za slovo. To je všetko. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili k mojej rozprave. Pán Vašečka, áno, tam môžme, môžme pristúpiť k tomu, ak sa návrh dostane do druhého čítania. Tam to precizovať môžme ďalej tým, že sa tam spraví nejaké prekrytie, pár dní navyše, aby to nemuselo, a nemusí to tak byť, ale to je vec diskusie. Pokiaľ je to, ale pokiaľ by toto bolo 365 dní, ja si myslím, že každý motorista by toto ocenil.
Pani Kiššová, áno, súhlasím s tým, že práve zavedenie takéhoto komfortu by prinieslo motoristom tú motiváciu ročnú známku na počet 365 dní si kupovať, a napadlo ma práve počas tejto diskusie, že sú predsa motoristi, ktorí napríklad potrebujú ísť len jedenkrát v mesiaci, niečo robia pravidelne. Prvého v mesiaci niekam cestujú alebo tridsiateho v mesiaci, alebo pätnásteho, ale každý mesiac. Presne pre týchto ľudí sa neoplatí zakaždým kupovať desaťdňovú ani len známku a chodia potom po cestách iných ako diaľniciach. A tak nám spôsobujú len zápchy, zbytočné zdržanie, samozrejme, nebezpečenstvo nehôd a tak ďalej a tak ďalej.
Pán Marosz, súhlasím aj s vami. Ja som už ministra upozorňoval niekoľkokrát, aby konečne začal v tomto konať. Dva roky prebehli, minister nekoná. Desiatky miliónov nám ležia vlastne vo vačkoch, keď to tak poviem nadnesene, zahraničných motoristov, ktorí, ktorí vedia, že nedostanú pokuty, jazdia po našich diaľniciach. Už má ministerstvo len jeden rok podľa zákona, aby od týchto ľudí tie pokuty vymáhalo. Zatiaľ sme nedostali stopercentné ubezpečenie, že sa to aj podarí.
A už len jednu malú poznámku. No, už to nestihnem.

Ďakujem za slovo. Takisto ako spolupredkladateľ by som sa chcel prihovoriť teda všetkým poslancom a poďakovať Mirovi za uvedenie tohto zákona a prihovoriť sa k tomu, aby takýto návrh zákona podporili, pretože je to ozaj jednoduchý a rozumný návrh, ktorý nie je o žiadnej politike. Je to o tom, aby sme našim motoristom pomohli, aby sme poplatok za diaľnicu považovali za poplatok a nie za nejakú skrytú daň, pretože keď ten poplatok alebo tá diaľničná známka má platiť 365 dní a platí menej, tak vlastne na ten jeden deň to vychádza viac a je to nejaká skrytá daň. Keďže je to aj technicky možné, tak nevidím žiaden dôvod, aby tomu tak nebolo. A chcem len podotknúť, že aj v susedných krajinách to takto je. Myslím, že v Maďarsku majú takúto známku, ktorá platí 365 dní, a ten problém tam nemajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa chcem tiež pridať ako spolupredkladateľ k podpore tohto návrhu zákona, pretože som presvedčená, že ak má Slovensko taký progresívny systém diaľničných známok, aký má, tak jeho jediná modernosť nemá byť len v tom, že papierové nálepky, papierové známky sa už nebudú lepiť na sklo, ale predovšetkým jeho výhoda má byť v tom, že má byť flexibilný, má byť spravodlivý a má vyjsť v ústrety hlavne potrebám zákazníkov. Teda tým, ktorí ich platia. A rovnako som presvedčená, že okrem toho, že by malo byť možné kúpiť si diaľničnú známku na celý rok, mala by to byť, mala by tu existovať aj možnosť kúpiť si ho na ľubovoľný počet dní, pretože toto technicky možné je. A keď je to technicky možné, tak by bolo naozaj spravodlivé, aby aj reálne takú možnosť motoristi mali.
Som presvedčená, že ak je dnes možné kúpiť si túto známku na 10, 30 alebo 90 dní, tak to musí by možné aj na ľubovoľný počet dní, tak ako to zákazník potrebuje. Bolo by to ďaleko spravodlivejšie napríklad voči tým, ktorí celý rok diaľničné známky nevyužívajú, ale potrebujú napríklad niekam ísť, niekam prísť po diaľnici alebo prídu na dva týždne na dovolenku zo zahraničia alebo na nejaký víkendový nákup do Bratislavy. Som presvedčená, že, tak ako spomenul navrhovateľ, že tie finančné dopady naozaj nesmú byť argumentom v brzdení tohto návrhu zákona.
Je tu ešte jedna dôležitá vec, že ak napríklad je možné kúpiť si diaľničnú známku len na 10, 30 alebo 90 dní a nie je možné si ju kúpiť napríklad na deň, dva, tri, tak mnohých motoristov aj s autami dostaneme mimo diaľnic, dostaneme ich na, na okrajové cesty a tuto bude trpieť aj bezpečnosť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Takže dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, odôvodniť náš návrh, ktorým chceme zlepšiť ten súčasný stav, ktorý je a ktorý podľa nás je nespravodlivý.
Asi vám nemusím pripomínať, že rok má 365 dní, každé štyri roky 366. S kolegami, tu Eugen sa už usmieva, sme preberali aj rôzne iné kalendáre, aj o tom, že ešte by sa dal precizovať ten náš návrh, aby to bolo ešte lepšie, ako to je, ale predpokladám, že takto, ako to je, to je dostatočne precizované. Keď si objednávate služby typu mobil alebo internet na doma, alebo napríklad povinné zmluvné poistenie na svoje motorové vozidlo, všetky tieto zmluvy trvajú, ak ich podpisujete na rok, tak 365 dní.
Ale na Slovensku máme jednu výnimku. Pri kúpe ročnej diaľničnej známky toto neplatí. Túto veľmi zlú a negatívnu výnimku chceme naším zákonom zmeniť, chceme to, chceme túto nespravodlivosť v zákone odstrániť a chceme, aby, ak motorista zaplatí 50 eur za ročnú známku, aby mu platila naozaj rok, teda 365 dní. Mám tu aj výpočty, o koľko takto oberáme motoristov ročne, a to na základe predaja ročných známok v jednotlivých mesiacoch roka. Po výpočte a násobku počtom mesiacov, ktoré skutočne takáto ročná známka platí, a straty za mesiace, kedy táto známka neplatí, sme prišli k sume 2,8 mil. eur pri výbere sumy približne 82 až 83 mil. eur ročne. Takto štát vyberá navyše od motoristov 2,8 mil. eur, ktoré zaplatia, ale nevyužívajú.
Ďalší problém a dôvod, prečo prichádzame s touto novelou, je ten, že pred dvoma rokmi, kedy sme zaviedli elektronické diaľničné známky, sme vlastne neurobili nič iné, len to, že sme nálepky, ktoré dovtedy boli 10-dňové, 30-dňové a ročné, sme nahradili len elektronickou formou.
To znamená, nevyužívame žiaden potenciál, ktorý nám elektronická podoba známok dáva. Naším návrhom ten potenciál chceme využiť. Je mi veľmi ľúto, že ministerstvo dopravy do dnešného dňa, kedy už má dostatočne precízne informácie o predaji známok, ešte neprišlo s takýmto ústretovým krokom pre motoristov. A len pre vašu informáciu vám prečítam, ako rástli tržby od roku 2014, aby sme vedeli porovnať aj obdobia pred zavedením elektronických známok, aj po zavedení.
Za rok 2014 výnosy 67,2 mil., za rok 2015, to boli ešte nálepky, 71 mil.
Po zavedení elektronickej formy, rok 2016: 81,2 a rok 2017, po tom, ako som si od ministra dopravy vyžiadal informácie o predaji za jednotlivé mesiace až do konca novembra, predaj 84,2 mil. To ešte nemáme koniec roka.
To je ďalší dôvod, prečo by ministerstvo malo pristúpiť k tomu, aby vyšlo v ústrety motoristom, ktorí si platia ročné známky a nevyužívajú ich, bohužiaľ, dnes celý rok.
Samozrejme, na túto tému som ja s pánom ministrom diskutoval, diskutovali sme viackrát, niekedy aj na výbore a, a počul som úvahy o tom, že by mohla, mohli nastať akési výpadky v prípade, výpadky financií, ak by sme zaviedli naozaj to, že diaľničná známka by platila 365 dní, a nie tak, ako je to dnes. Zobral som si teda predaj po jednotlivých mesiacoch za roky 2016 až 2017 a fakty sú nasledovné.
Priemerný predaj mesačných známok je približne 20-tisíc s výnimkou letných mesiacov, kedy je predaj niekde na úrovni 70- až 90-tisíc. Toto vyplýva z nákupov mesačných známok tých, ktorí prichádzajú na Slovensko zo zahraničia na dovolenku. Potom ale v mesiacoch október, november a december už máme predaj nie na priemere 20-tisíc, ale 40-tisíc. A analogicky z tohto vyplýva, že práve 20-tisíc predajov mesačných známok je dôvod, alebo to sú tí motoristi, ktorí by si inak za, za iných okolností kúpili známky ročné, pretože v mesiacoch október, november a december sa im už ročná neoplatí kupovať, keďže im platí len tri mesiace, a to je trikrát štrnásť, štyridsaťdva a to je menej ako ročná za 50 eur. Z tohto vyplýva, že ak by títo motoristi si kúpili namiesto mesačných známok alebo trikrát mesačná známka, kúpili by si ročnú, ktorá by platila potom ale už 365 dní v objeme 20-tisíc kusov, z tohto mi vyplýva, že výpadok, ak ho môžem takto nazvať, sa pohybuje na úrovni 150-tisíc eur až nula, a to v závislosti od toho, či to bude 20-tisíc, alebo 19-tisíc, alebo 18-tisíc motoristov, čo, uznáte, pri výnose 84 mil. je zanedbateľná suma.
Zároveň, a to chcem podotknúť, v prípade zavedenia takejto známky, ktorá by platila skutočne 365 dní, sa radikálne zvyšuje komfort pre motoristov a aj tí, ktorí jednoducho chodia po diaľnici len náhodne v niektorých dňoch alebo mesiacoch roka, by si v takomto prípade kúpili už ročnú známku a nechodili by po cestách povedzme 1. triedy, 2. alebo 3. triedy, pretože by to pre nich nebolo také výhodné, ako chodiť po diaľnici.
Samozrejme, máme v strane Sloboda a Solidarita predstavy, ako ešte lepšie sflexibilniť elektronizáciu diaľničnej známky, a podľa nášho názoru by mala byť možnosť taká, aby si motorista mohol kúpiť známku na ľubovoľný počet dní. Samozrejme, tak, aby tam tá suma sa skladala z dvoch častí, jednej pevnej, ktorá by zohľadňovala účtovné náklady Národnej diaľničnej spoločnosti, a potom jednoducho cena každého dňa, pričom potom celková suma na daný počet dní bola tá pevná časť plus násobok dní alebo ceny za jednotlivý deň. Takto si my predstavujeme, že by mala vyzerať forma nákupu diaľničnej známky na Slovensku. Už dnes ten kontrolný systém umožňuje kontrolovať 10-dňovú, umožňuje kontrolovať 30-dňovú. Nevidíme žiaden technický problém, prečo by to nemohlo byť aj na ľubovoľný počet dní. Vždycky tam vlastne ten systém vyhodnocuje deň po tom, ako vám končí platnosť tej známky.
Pevne verím, že som vás presvedčil, že úvahy o tom, že by tu boli nejaké straty, sú neopodstatnené, a chcem vás, samozrejme, týmto požiadať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o podporu tohto zákona. Nerobíte to pre nás, nerobíte to pre stranu Sloboda a Solidarita, robíte to pre motoristov Slovenskej republiky, ktorí sú, keď to tak poviem nadnesene, skutočne dojnou kravou tohto štátu a zaslúžia si konečne aspoň v tomto jednom segmente, ktorým financujú údržbu, opravu diaľničnej siete konkrétne, povedal by som, serióznejší prístup zo strany štátu.
Týmto by som skončil. Samozrejme, vidím, že sú aj nejaké faktické, na ktoré rád potom odpoviem.
Ďakujeme pekne za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme zákon alebo novelu zákona o diaľničnej známke. Účelom alebo cieľom našej novely je zaviesť spravodlivosť pri úhrade ročnej diaľničnej známky. Tá v súčasnosti neplatí skutočne rok, ak si ju kúpite inokedy ako, ako v decembri alebo v januári. A podrobne o obsahu tohto zákona a dôvodoch, prečo predkladáme tento návrh zákona, vám porozprávam detailne v rozprave, do ktorej sa hneď teraz hlásim. A toto na úvod.
Tu by som na úvod skončil so svojím slovom.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, ako ste zvyknutí, my z opozície predkladáme len drobné zmeny. Neusilujeme sa o veľké koncepčné prevraty a rovnako aj táto zmena vyplynula z praxe.
Cieľom predloženého návrhu je zvýšiť vekovú hranicu pre získanie spôsobilosti nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, pokiaľ ide o nárok na sirotský dôchodok z doterajších 15 rokov veku oprávnenej osoby na 18 rokov veku. Súčasné znenie zákona o sociálnom poistení stanovuje spôsobilosť nadobúdať práva a brať na seba povinnosti dovŕšením 15. roku veku. Predloženým návrhom sa do zákona o sociálnom poistení zakotvuje výnimka pre spôsobilosť dieťaťa nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v súvislosti s nárokom na sirotský dôchodok, a to dovŕšením 18. roku veku. Predložený návrh tak reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, kedy nezarábajúce 15-ročné siroty v pubertálnom veku sú príjemcami pomerne veľkých súm, ktoré využívajú ako vreckové v súlade so svojimi subjektívnymi prioritami. Toto nastavenie deformuje u mladého človeka vnímanie hodnoty peňazí ako ekvivalentu práce a do budúcna výrazne znižuje šance osvojiť si pracovné návyky a vlastnou prácou si zabezpečiť zdroj príjmov tak, aby neboli svojmu okoliu alebo štátu na príťaž.
Pre názornosť uvediem príklad. Pestúnska matka, ktorá má niekoľko súrodencov v starostlivosti, má rovnako chlapca, ktorý má 15 rokov a poberá sirotský dôchodok po svojich zomrelých rodičoch, a keďže má k nemu voľný prístup, tak podľa svojich úvah nakladá s týmito peniazmi. Vieme, že deti v tomto veku všeobecne nie sú zrelé k takým, k takýmto, k nakladaniu s takýmito veľkými sumami, a preto sa stáva to, že chlapec vynakladá mnoho peňazí úplne neúčelne, pričom pestúnskej matke je krátený pestúnsky príspevok práve o tú sumu, ktorú chlapec úplne neúčelne minie na svoje vlastné potreby. Čiže ide aj o to, aby sme výchovne pôsobili na deti, o to, aby mali primerane veku svoje povinnosti, ale aj svoje práva.
Preto vás prosím o podporu tejto malej, drobnej zmeny, ktorá však uľahčí život mnohým náhradným rodičom, a, naopak, bude akýmsi výchovným momentom pre deti, ktoré ešte nie sú spôsobilé narábať so stovkami euro.
Ďakujem pekne.