Takže ešte raz, ďakujem pekne za slovo a ešte raz ďakujem aj všetkým za všeobecný súhlas za to, že tento bod bol presunutý.
Prečo zaviesť teda dvojkolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov a rozšíriť ju aj na starostov a primátorov? Ja by som možno začal trošku nepríjemne, ak dovolíte, ale predsa len nedá mi,...
Takže ešte raz, ďakujem pekne za slovo a ešte raz ďakujem aj všetkým za všeobecný súhlas za to, že tento bod bol presunutý.
Prečo zaviesť teda dvojkolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov a rozšíriť ju aj na starostov a primátorov? Ja by som možno začal trošku nepríjemne, ak dovolíte, ale predsa len nedá mi, aby som to nepovedal. Poznáte to známe slovenské porekadlo, kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. A presne na toto som vás presne pred rokom upozorňoval, keď ste rušili dvojkolovú voľbu županov jednotlivých samosprávnych krajov. Urobil som to opäť v druhom čítaní a urobil som to opäť, aj keď nám pán prezident vrátil tento podľa mňa nezmyselný návrh zákona, ktorý ste nasilu proti vôli opozície a proti vôli pána prezidenta presadili.
Ak by ste sa opýtali, že či by sme mali zaviesť dvojkolovú voľbu bezprostredne po voľbách napríklad vašich kolegov pána Rašiho, pána Blanára a niektorých ďalších, asi by ste dostali celkom inú odpoveď, ako mi možno dáte pri hlasovaní o tomto návrhu zákona, hoci ja stále ešte verím na zázraky v tejto Národnej rade. Každopádne potom, ako pán premiér a s ním spolu celá strana SMER – sociálna demokracia spolu s koaličnými partnermi MOST-om – HÍD a Slovenskou národnou stranou utrpeli víťazstvo v týchto župných voľbách, je zrejmé, že je čas vrátiť sa opäť raz z kratšej cesty a neriskovať podobné, nazvime to, že víťazstvá aj vo voľbách do samosprávy, ktoré nás čakajú v roku 2018, a potom najmä v spojených voľbách v roku 2022. Preto, ako hovorím, stále verím tak trošku aj na zázraky.
Mnohí sa opýtate, prečo s tým prichádza, prepánakráľa, SaS alebo opozícia, však vám jednokolový systém výrazne pomohol. A na to existuje jednoduchá odpoveď, ak raz máme v programe, že väčšinová voľba má byť dvojkolová, pretože má niekoľko výhod, o ktorých budeme za chvíľočku hovoriť, tak v tejto téme zostaneme principiálni bez ohľadu na to, komu to v tej-ktorej situácii vyhovuje.
Už som vám hovoril pred rokom, keď ste rušili dvojkolovú voľbu, že dvoj- a viackolová voľba nie je nápadom novým, je to niečo, čo sa používa roky rokúce. A je zaujímavé, že ako liberál spomeniem v tejto súvislosti Vatikán, kde všetci dobre viete, že prvých sedem kôl na voľbu pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina a potom sa používa systém jednoduchej väčšiny všetkých kardinálov a až potom môže ten pomyselný dym, biely dym vyjsť z komína. Týmto princípom sa inšpirovali, samozrejme, aj tvorcovia rôznych politických systémov naprieč celou Európou a najznámejšie je fungovanie dvojkolového režimu, ak chceme dvojkolového systému, vo Francúzsku, kde slúži nielen vo voľbách prezidentských, kde sa ukázal niekoľkokrát ako mimoriadne dôležitý a v istom slova zmysle aj zaujímavý, k tomu sa tiež ešte dostanem, ale aj vo voľbách do parlamentu, francúzskeho parlamentu.
Ukazuje sa, že táto dvojkolová voľba aj v našich podmienkach má svoj zmysel. Mám tu pripravenú infografiku, ktorú vám ale nemôžem ukázať, ale budem možno párkrát z nej citovať, ak dovolíte.
Začnime voľbami z roku 2004, známe to prezidentské voľby, kedy si vtedajší váš kolega, minister zahraničných vecí a neskôr poslanec Eduard Kukan už myslel, že to má vo vrecku, pretože prieskumy hovorili jasnou rečou, a nakoniec dopadlo to prvé kolo volieb celkom inak. Vladimír Mečiar v prvom kole získal 32,74 percenta hlasov, Ivan Gašparovič 22,28 percenta hlasov. Môžem vám to zhmotniť aj do čísiel, 650 242 hlasov Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič 442 564 hlasov. Vladimír Mečiar vyhral v 39 z daných vtedajších volebných obvodov, zatiaľ čo Ivan Gašparovič len v dvoch. A napríklad taký Eduard Kukan v deviatich a mal 22,10 percenta hlasov.
Do druhého kola voľby sa ale dostal Vladimír Mečiar s Ivanom Gašparovičom a dopadlo to tak, že Vladimír Mečiar mal 40,09 %, Ivan Gašparovič 59,91 % hlasov. To tiež hovorí jasnou rečou, kto bol viac akceptovateľný a prijateľný kandidát. A upozorňujem na to, že hovorím o roku 2004, čiže predstava, že by sa vtedy prezidentom Slovenskej republiky stal Vladimír Mečiar, v čase, keď sme vstupovali do Európskej únie, asi hovorí zasa za seba, prečo to druhé kolo voľby dopadlo tak, ako dopadlo.
Ešte čerstvejšie spomienky sa nám akiste vynárajú z roku 2014, kedy sme mali iné prezidentské voľby, v ktorých vyhral Robert Fico. Dámy a páni, ak by sme nemali dvojkolovú voľbu na voľbu prezidenta Slovenskej republiky, tak dnes by možno celá politická scéna na Slovensku vyzerala celkom inak. Pán premiér by bol prezidentom Slovenskej republiky, záleží, kto by bol premiérom Slovenskej republiky a možno by už ani nebol. Aj to je otázka, o ktorej v politológii máme dôvod špekulovať. Každopádne, vtedy to bolo 28 ku 24, Robert Fico verzus Andrej Kiska. A dnes pán prezident požíva mandát, ktorý získal od 59,38 % voličov, zatiaľ čo pán premiér dostal len 40,61 % voličov. Ak to chceme zhmotniť opäť raz do čísel, v prvom kole Robert Fico 531 919, v druhom kole 455, pardon, v prvom kole Andrej Kiska 455 996, čiže vidíme rozdiel takmer 80-tisíc hlasov. Keď to zhmotníme do druhého kola voľby, 893-tisíc ľudí si myslelo v tejto republike v roku 2014, že premiérom má byť Robert Fico, pardon, prezidentom a 1 307 065 hlasov dostal súčasný prezident Andrej Kiska. Čiže aj tu vidíme, ako druhé kolo koriguje rozhodnutia a hlasy voličov.
Tu sa dostávam k tomu najdôležitejšiemu, prečo predkladáme tento návrh zákona, a to je práve tá hlavná výhoda, ktorú dvojkolový systém pri väčšinovej voľbe má, a to je korekcia prekvapení z prvého kola s tou jedinou výnimkou, Banskobystrický samosprávny kraj v roku 2013. Mám tu niekoľko grafov, ktoré hovoria o tom, ako prebiehali obraty v jednotlivých samosprávnych krajoch. Jeden z nich je akiste zaujímavý aj pre pána poslanca Chudíka, ktorému ďakujem že ma počúva, ktorý sa práve vďaka druhému kolu stal svojho času županom Prešovského samosprávneho kraja, kedy v prvom kole mal len 27,73 % hlasov, Juraj Kopčák 34,4. Ale v druhom kole vyhral síce tesne, ale predsa 50,11 % ku 49,88 %. Čiže aj na jeho konkrétnom príklade je vidieť, prečo je dôležité druhé kolo volieb a možno vtedy naozaj väčšina občanov Prešovského samosprávneho kraja verila, že práve Peter Chudík je ten lepší kandidát na župana. Takto by sme mohli pokračovať, tých príkladov je viacej, kedy k tým zmenám došlo.
Ale aby som nezdržiaval, dostanem sa k tomu roku 2013, kedy došlo tiež k obratu a kedy teda nedošlo ku korekcii k lepšiemu, ale asi sa všetci s výnimkou kolegov, ktorí tu aj tak nie sú, zhodneme, že skôr k horšiemu. Bola to jasná protestná voľba. Dámy a páni, myslím si, že keby vtedy bol stál ktokoľvek zo SMER-u – sociálnej demokracie proti Marianovi Kotlebovi, Marian Kotleba by uspel. To nebolo o Vladovi Maňkovi ako slušnom človeku, ktorý viedol župu relatívne dobrým spôsobom. Bolo to o tom, že bolo potrebné poraziť kandidáta SMER-u. Aj o tom je dvojkolová voľba.
Vy ste sa jakiste zľakli, a preto ste urobili, čo ste urobili, keď ste ju zrušili, ale realita je tá, že, prosím, rok 2013 neberte až tak veľmi do úvahy. Vychádzajme z tých reálií, ktoré okolo toho roku 2013 boli. Ak to chceme zase vyjadriť v číslach, tak doslova a do písmena Vladimírovi Maňkovi ušlo županstvo len o chlp. Mal 49,47 % hlasov, naozaj veľa nechýbalo, aby sa stal županom už v prvom kole, konkrétne to vtedy bolo 60 960 hlasov a Marian Kotleba mal len 26-tisíc hlasov. Ale v druhom kole sa to kompletne otočilo a Marian Kotleba získal až 71-tisíc hlasov, zatiaľ čo Vladimír Maňka, čuduj sa svete, získal menej hlasov v druhom kole, 57-tisíc hlasov, ako to bolo v prvom kole.
Nato sa dostávam ešte k ďalšej dôležitej veci, ktorá súvisí s dvojkolovou voľbou, a nenadarmo som spomínal Francúzsko. Dvojkolová voľba je totiž dobrou poistkou proti antisystémovým a extrémistickým silám. Opäť raz zdôrazňujem, s výnimkou pamätného roku 2013. Francúzi by akiste vedeli povedať, o čom v tejto súvislosti hovorím. Opäť jeden zaujímavý graf, ktorý vám, bohužiaľ, nemôžem ukázať. Ale spomeňme si na voľby francúzskeho prezidenta v roku 2002 alebo aj na tie, ktoré sa odohrali v tomto roku, v roku 2017. Zhodou okolností sa jednalo o človeka s rovnakým priezviskom, a teda konkrétne Jean-Marie Le Pen v roku 2002 a v roku 2017 to bola jeho dcéra Marine Le Penová. Vtedy Jacques Chirac mal v prvom kole 19,88 % hlasov, v druhom kole 82,21 % hlasov, zatiaľ čo Jean-Marie Le Pen prvé kolo 16,86, druhé kolo 17,79. Čiže aj z tohto je jasné, že bol absolútne neprijateľným pre francúzsku spoločnosť. Toto bol najväčší obrat v rámci dvojkolového systému, aký som vo svojej politologickej praxi našiel, a preto som vám ho tu spomenul. Podobne slúži tento systém ako poistka aj v parlamentných voľbách vo Francúzsku a do istej miery napríklad aj v Taliansku a v niektorých ďalších krajinách.
Ďalší veľmi dôležitý dôvod, prečo by sme mali opäť zaviesť dvojkolovú voľbu, a osobitne teraz hovorím o dvojkolovej voľbe napríklad v prípade starostov a primátorov. Mnohí z vás máte konkrétnu prax a deje sa to úplne bežne, že sa prostredníctvom jednokolovej voľby špekuluje s dosádzaním ďalších kandidátov. Takí, ktorí rozdrobia adekvátnym spôsobom hlasy, aby sa niekto iný, vyvolený, stal primátorom alebo starostom. Najčastejšie sa to deje v prípade väčších miest. A stalo sa to napríklad aj v týchto voľbách do vyšších územných celkov.
Dámy a páni, skutočne si myslíme, že 18 kandidátov v Bratislavskom samosprávnom kraji si myslelo, že majú šancu byť županmi Bratislavského samosprávneho kraja? Skutočne si myslíme, že 17 kandidátov v Banskobystrickom samosprávnom kraji to myslelo so svojou kandidatúrou vážne? Určite nie, nakoniec mnohí z nich aj odstúpili ešte pred voľbami. Poslúžilo im to častokrát ako veľmi výhodný systém zviditeľnenia sa, na to, aby sa stali aspoň poslancami samosprávnych krajov. A podobne to funguje aj v prípadoch voľby primátora alebo starostu. Tento problém dvojkolový systém takmer úplne odstraňuje. Práve tieto špekulácie v dvojkolovom systéme nemajú žiadny zmysel.
Nakoniec veľmi dôležité je, že dvojkolový systém dodáva víťazovi zvyčajne podstatne silnejšiu legitimitu. Nech sa na to pozeráme akokoľvek, v tom druhom kole síce je častokrát nižšia účasť, vychádza zo slovenských reálií, ale napriek tomu, ako som vám aj tie čísla čítal, v prípade Ivana Gašparoviča, Andreja Kisku a niektorých ďalších, získali podstatne viac hlasov a tým pádom aj podstatne vyššiu mieru legitimity výkonu mandátu.
A o tejto legitimite nehovorím náhodou, pretože keď sa pozrieme, ako to vyzerá v našich obciach a mestách, tak zistíme katastrofické čísla. Menej ako 7 % hlasov získalo deväť starostov jednotlivých mestských častí alebo obcí. Medzi 10 až 20 percentami hlasov 122 starostov a primátorov, 20 až 30 % hlasov 484, 30 až 40 % hlasov 839, 40 až 50 % hlasov 391 a len 18 % získalo viac ako 50 % hlasov vo svojom meste alebo obci. Ja som rád, že jedným z nich bol napríklad aj môj kolega Milan Laurenčík v Terchovej. Len 18 % starostov a primátorov je zvolených skutočnou demokratickou väčšinou. Aj preto je dôležitá dvojkolová voľba. Škoda, že vám nemôžem ukázať tie čísla aj na infografike, určite by ste ich pochopili trošičku lepšie.
A keď chceme ísť do konkrétnych príkladov, zoberme si mená niektorých rekordérov. Cyrilovi Beňušovi v Ťahanovciach stačilo 6 % hlasov, aby sa stal starostom mestskej časti. Ďalšia zaujímavá mestská časť, Vladimír Bajan 6,3 % hlasov. Neslávne známy Lunik IX, Marcel Šaňa 7,1 % hlasov. Ale aby sme išli aj po nejakých zmysluplnejších príkladoch ľudí, ktorých dobre poznáme: Náš kolega Andrej Hrnčiar získal 12 % hlasov, aby sa stal primátorom mesta Martin. Ivo Nesrovnal, primátor Bratislavy, 12,7 % hlasov a rozhoduje o desiatkach miliónoch eur, s 12,7-percentným mandátom! Rovnako tak môj kolega, primátor Banskej Bystrice Ján Nosko, 14,6 % hlasov. Rozhoduje o 70 miliónoch ako človek číslo jedna v tejto súvislosti.
Nie je toto dostatočný dôvod na to, aby sme mandát a silu mandátu a legitimitu kandidáta výrazne zvýšili dvojkolovou voľbou? Ja osobne sa domnievam, že áno. Keď si to zhmotníme do čísiel napríklad v Banskej Bystrici, 80-tisícového mesta, Ján Králik, 2002, 12-tisíc hlasov, budem to zaokrúhľovať, Ivan Saktor 8-tisíc hlasov v roku 2006, 8-tisíc hlasov v 80-tisícovom meste! Peter Gogola 13 842 hlasov v 2010 a už spomínaný Ján Nosko 9 739 hlasov. Skutočne si myslíme, že nie je dôvod na dvojkolovú voľbu?
Áno, poznám argumenty, ktoré ste mi spomínali, aj keď som tu brojil proti zrušeniu dvojkolovej voľby v decembri, februári a marci. V decembri 2016, februári a marci 2017, kedy ste hovorili o tom, že nás to bude stáť príliš veľa peňazí a zrušenie druhého kola ušetrí verejné prostriedky. Ale áno, demokracia niečo stojí a sila mandátu v tomto prípade tiež. A ja si myslím, že hovoriť o nízkej účasti v tomto prípade je tak trošku chyba, pretože keď sa pozrieme napríklad na prezidentské voľby, volebná účasť v druhom kole nebola zásadne rozdielna oproti prvému kolu. A ja prídem napríklad vo februári s návrhmi zákonov, kde môžme výrazne zvýšiť tú najhanebnejšiu účasť, ktorú máme vo voľbách do Európskeho parlamentu, keď už chceme teda hovoriť o tom, že chceme zvyšovať účasť. A som úprimne zvedavý, koľkí tie návrhy zákonov podporíte. Takže keď sa chceme rozprávať o účasti alebo ušetrených verejných prostriedkoch, prosím, majme na pamäti, aké sú reálne fakty a argumenty v tomto prípade.
Navyše, a to je ešte tiež veľmi dôležité spomenúť, nezabúdajme na to, že touto snemovňou prešiel návrh zákona, ktorým zlučujeme voľby do miest a obcí a do vyšších územných celkov v roku 2022. Aj to hovorí samo osebe, že ak už budeme robiť dvojkolovú voľbu v tom čase, tak to nebude až tak zásadné a kritické, že by tam prišlo veľmi málo ľudí, pretože sa o tej dvojkolovej voľbe bude hovoriť nielen v súvislosti s vyššími územnými celkami, ale aj v súvislosti s mestami a obcami. A tých druhých kôl bude, zdá sa aj podľa týchto tabuliek, celkom dosť.
Aj preto si myslím, že je dôležité nad tým začať uvažovať už teraz. Aj preto s tým prichádzame pár týždňov po voľbách, aby zas nebolo hovorené o tom, že chceme meniť pravidlá tesne pred voľbami. Apropo, pamätajte, keď som vám spomínal, že keď zmeníte pravidlá pár mesiacov pred voľbami, môže sa vám to vrátiť tak ako v prípade Vladimíra Mečiara. Stalo sa. Keď zmeníte pravidlá, že z 31 poslancov v Banskej Bystrici budeme mať len 21, a to už máme v druhom čítaní vo februári, pamätajte, že aj toto sa obráti proti vám.
Takže prosím vás o podporu tohto návrhu zákona, pretože práve dvojkolovou voľbou a jej navrátením do pôvodného stavu v prípade žúp a prípadne rozšírením aj na mestá a obce môžme do istej miery sanovať problém, ktorý dnes v súvislosti s mandátom a legitimitou jednotlivých starostov a primátorov, respektíve županov môžme mať. Takže toľko možno. Vidím, že máme pár faktických poznámok, budem sa tešiť na vaše reakcie.
Ďakujem vám za pozornosť. A ako som povedal, stále verím v zázraky a možno dnes sa ten taký malý vianočný alebo, keď chceme, predvianočný zázrak udeje a podporíte tento návrh zákona, za čo vám vopred ďakujem.
Skryt prepis
