Videokanál klubu

Pán poslanec Mihál, hovorili ste o nedostatku priestoru pre diskusiu. Poukázali ste na to, že takéto návrhy zákonov by mali byť prerokované v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by sa k nim mohla vyjadriť verejnosť, zamestnanci, zamestnávatelia. Samozrejme, že je toto lepšie, ako keby podobnú zmenu sme realizovali nejakým prílepkom. Lebo však aj to sa mohlo stať, že by sme nemali ani to prvé čítanie a druhé čítanie vo výboroch, ale k nejakému inému, možno aj kľudne nesúvisiacemu zákonu by, keď by bola vôľa v koalícii, tak jednoducho by sa pripojila novela či už tohto zákona, alebo toho nasledujúceho, teda novela Zákonníka práce, lebo chceme ju mať predsa čím skôr. Aj to je bežná prax, tak treba oceniť, že toto je to menej zlé riešenie, ak teda ten návrh predložia poslanci, aj keď vzhľadom na jeho charakter by bol oveľa väčší priestor, ak by to bol vládny návrh.
Ale tu by som rád spomenul jednu perličku, ktorá ilustruje, že ono to svojím spôsobom vládny návrh je, aj keď ho predkladajú poslanci. Mali sme zasadnutie ústavnoprávneho výboru a pán poslanec Madej, teraz už neviem, kto tam bol ako predkladateľ, tak myslím, že aj pán Petrák zrovna, tak pán poslanec Madej požiadal pána poslanca Petráka, aby uviedol vládny návrh zákona o službách zamestnanosti, a až potom o chvíľu si uvedomil, že to nie je z formálneho hľadiska vládny návrh, že je to poslanecký návrh, tak sa opravil, ale bolo to také milé prerieknutie, ktoré v podstate asi odráža realitu.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, vy ste hovorili, že nerozumiete tomu, prečo kritizujeme, prečo vás kritizujeme za opatrenia, ako je napríklad zvýšenie minimálnej mzdy, zavádzanie rôznych príplatkov, a že čo nám na tom prekáža. Tak ja vám poviem, čo nám na tom prekáža. Samozrejme, aj my chceme, aby ľudia dôstojne a slušne zarábali, ale to, čo nepocítia v Bratislave, čo nepocítia firmy v Bratislave, pretože toto je proste ekonomicky silnejší región, tak to naozaj na tom východe môže byť problém. A toto je to, čo mi na tom prekáža, že takéto opatrenia, ktoré v Bratislave a na západnom Slovensku zvládnu, tak to na východe a v prešovskom okrese nezvládnu a toto tie regionálne rozdiely opäť len prehlbuje. Čiže mne na tom neprekáža, že ľudia budú zarábať viac, mne na tom prekáža to, že to mnohí nezvládnu a že to prehĺbi regionálne rozdiely. A to, že takéto opatrenie aj navýši náklady podnikateľov, potiaľto vám to neprekáža, ale odtiaľto, že tie zvýšené náklady prenesú do cien, ktoré zaplatia ľudia a zaplatia ich aj tí ľudia, ktorých sa zvýšené príplatky nedotknú, pretože nepracujú cez víkend a v noci, tak tieto budú znášať aj títo ľudia. A toto by už mohlo prekážať aj vám.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.
Pán poslanec Petrák, vy hovoríte, že nikto nenastavuje vyľudňovanie, nenastoľuje vyľudňovanie a prehlbovanie regionálnych rozdielov. No veď ja som ani nepovedala, že vy ste to napísali do zákona, že od zajtra sa zo zákona budú musieť vyľudňovať regióny a budú sa musieť zvyšovať regionálne rozdiely. Ja hovorím, že vaše, dopady vašich opatrení tak dopadnú. A to, že sa vám s týmito opatreniami desať rokov nedarí, to je holý fakt. To je holý fakt, veď tu neklesá počet regiónov, ktorým už nie je potrebné pomáhať, ten počet tých regiónov rastie. A to nehovorím ja, hovoria o tom čísla. A skúsme, prosím, spochybniť niektoré z týchto čísiel, ja si veľmi rada na to sadnem. Ja nechcem maľovať čerta na stenu, ja len cítim za svoju povinnosť na tieto veci upozorniť, pretože si myslím, že možno niektoré opatrenia nenavrhujete v zlom, ale jednoducho bez uváženia dopadov negatívnych, ktoré tieto opatrenia môžu mať. A možno, keď máte naozaj že úprimný záujem na tom, zlepšovať život na Slovensku, tak by malo byť vašou snahou počúvať aj takéto možné scenáre, ktoré môžu nastať. A komentovať to len tým, že je to politické a že len maľujem čerta na stenu, no každý si z toho, čo som povedala, zoberie to, čo chce. Ja si myslím, že som celkom jasne pomenovala úplné fakty.
A, pán poslanec Tomáš, vy hovoríte, že máme tu 70-tisíc voľných pracovných miest a pribudnú ďalšie. Ale veď v tomto je tá nekonzistentnosť. Vy už dnes viete, že sú tu voľné pracovné miesta, ktoré nemáme kým obsadiť. Druhým dychom platíte za to, aby sem niekto prišiel podnikať a vytvoril nové pracovné miesta, ktoré nie je kým obsadiť. Veď o tomto ja stále hovorím, že jedna ruka nevie, čo robí druhá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som reagovala na predložený návrh zákona, respektíve možno na niektoré opatrenia v ňom, na ktorých chcem poukázať to, že ich nepovažujem za šťastné a že ich považujem za také, ktoré sú možno krátkodobo ľahko viditeľné, ale nevidíme alebo teda možno len nekomunikujeme niektoré dopady, ktoré môžu priniesť.
Skúsim začať pár číslami. Slovensko patrí podľa OECD medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov aj v miere nezamestnanosti. Príčinou sú najmä dlhodobo nižšie príjmy regiónov v porovnaní s Bratislavou, ako aj dlhodobé zaostávanie regiónov východného a juhu stredného Slovenska v miere nezamestnanosti. Kým región východného Slovenska v roku 2017 vykazoval 9 500 eur hrubého domáceho produktu na osobu, tak v Bratislave to bolo 34-tisíc eur. Toto je naozaj veľmi vysoká disproporcia, takže o takýchto regionálnych rozdieloch hovoríme.
Napriek tomu, že dosahujeme historické minimá v počte nezamestnaných, a toto je holý fakt, ale nedá mi nepovedať k tomu poznámku, pretože tak ju cítim, že je to celosvetový aj celoeurópsky trend, a dovolím si tvrdiť, že tento stav nie je vďaka, ale napriek mnohým opatreniam súčasnej vlády, tak regionálne rozdiely v krajine sa neznižujú. Čiže napriek tomuto pozitívnemu trendu, pozitívnym, dobrým ekonomickým časom sa nám regionálne rozdiely neznižujú. Nezamestnanosť v okresoch na západe krajiny klesá rýchlejšie ako v okresoch, kde je najviac ľudí bez práce. Dôvodov je mnoho, určite je to aj geografická poloha, chýbajúce diaľnice, infraštruktúra, možno rozdiely vo vzdelaní, ale za hlavný dôvod týchto regionálnych rozdielov sú práve konkrétne kroky alebo opatrenia niekoľkých vlád strany SMER.
Ficove vlády sa znevýhodnenými regiónmi zaoberajú podľa vlastných slov už desať rokov a s objektívne mizivými výsledkami. Objektívne, nie preto, že to tvrdím ja alebo opozícia, ale preto, lebo čísla sú také. Prichádzajú len ďalšie a ďalšie subvenčné schémy bez toho, aby sa vláda reálne a hlavne systémovo a koncepčne zaoberala efektívnosťou, udržateľnosťou a rozvojom zamestnateľnosti. A tu skúsim zopakovať udržateľnosťou. Neustále prichádzate len s jednorazovými, žiaľ, väčšinou populistickými opatreniami, ktoré si navyše častokrát aj odporujú, či už je to neprimerané umelé zvyšovanie minimálnej mzdy, poskytovanie väčšiny investičných stimulov na západné Slovensko, rôzne pracovné príplatky, likvidačné najmä pre podnikateľov v slabších regiónoch. Teraz tu máme príspevky na presťahovanie sa za prácou a to je to, čo chcem z tohto návrhu vypichnúť.
Vláda sa na jednej strane, ako som už povedala, desať rokov zaoberá bojom proti regionálnym, teda proti regionálnym rozdielom, teda za ich vyrovnávanie, a na druhej strane ide platiť ľuďom za to, aby sa z tých zaostalých regiónov odsťahovali. Znie to možno fajn, ale nespôsobí toto opatrenie práve opak? Ako naozaj si neviem predstaviť, čo konkrétne je cieľom tohto návrhu a či navrhovateľ sa zaoberal aj následkami takéhoto opatrenia. Myslel niekto na to, čo sa stane, ak by sa väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva presťahovala z východu na juh a západ? Tieto dnes už aj tak chudobnejšie regióny prídu o daňových poplatníkov, teda o príjmy z výberu daní, a tieto regióny ostanú poloprázdne. Ostanú v nich poloprázdne nemocnice, školy, škôlky, tieto budú musieť prevádzkovať poloprázdne. Samozrejme, vieme, ako vyzerá prevádzka takýchto zariadení, že veľká časť toho sú fixné náklady, nejaká časť menšia sú prevádzkové náklady. A pokiaľ títo ľudia sa odtiaľ presťahujú, tak tie fixné náklady nám tam ostanú, tie prevádzkové sa relatívne, tie sa znížia, ale nie dostatočne na to, aby boli pokryté tými daňovými príjmami, ktoré tam ostanú.
Toto nie je jediný dopad, zníži sa tam tým, ak nám z týchto regiónov sa odsťahujú ľudia, tak v týchto regiónoch ekonomicky slabších bude aj prirodzene menší dopyt po tovaroch a službách, čo bude mať zase len vplyv na to, že mnohí, ktorí tam tie tovary predávajú alebo poskytujú nejaké služby, aj títo prídu o prácu, prídu podnikatelia o príležitosti podnikateľské, čiže ak aj sa budeme baviť o tom, že to nebudú masové odchody ľudí z týchto regiónov, budú to nejaké odchody, ktoré toto budú spôsobovať a tieto dopady sa budú na seba nabaľovať. A preto sa pýtam, či nie je toto opatrenie práve jedno z takých, ktoré regionálne rozdiely opäť len prehĺbi. Poloprázdne stratové nemocnice bude následne oddlžovať štát z peňazí všetkých občanov tak ako doteraz? Školy s nedostatkom žiakov budeme zatvárať, obchody budeme bez zákazníkov zatvárať, učiteľov a zamestnancov prepúšťať a potom im dáme príspevky, aby sa tiež odsťahovali, takýto má byť vývoj tohto opatrenia? A teraz ja nechcem maľovať čerta na stenu, že teda od zajtra sa všetci odsťahujú, ale ten trend takýto nastavujete, nastavujete, aby sa toto začalo diať.
A ešte je tu jedna vec, ktorú by som chcela v tejto súvislosti spomenúť, a to je uvedené aj v dôvodovej správe k návrhu tohto zákona, a tá ma naozaj zaskočila. Hovorili sme o tom aj s pánom predkladateľom na výbore. Navrhovateľ odhaduje, že v roku 2018 využije príspevok na presťahovanie za prácou 75, v roku 2019 87 a v roku 2020 92 ľudí. Čiže my zavádzame takéto opatrenie kvôli 75 ľuďom za rok. Naozaj si myslím, že energia na legislatívne zmeny by mala smerovať na ďaleko efektívnejšie opatrenia s ďaleko väčšou pôsobnosťou, ak už nehovorím o tom, že ideálne je teda, samozrejme, s pozitívnymi dopadmi.
A keď si to takto v kontexte celé zoberiem, tak sa naozaj neviem zbaviť pocitu, že pod nejakou zásterkou znižovania regionálnych rozdielov ste sem schopní priniesť skutočne čokoľvek, čokoľvek, čo sa tvári, že ideme ľuďom niečo rozdať alebo ideme zákonom niekomu nariadiť, aby to ľuďom dal, zo svojho samozrejme. A toto naozaj si myslím, že nie je dobrý trend, myslím si, že takto by to byť nemalo a je tu obrovský potenciál naozaj pomôcť vyrovnávať regionálne rozdiely, len museli by ste na to počúvať a možno trošku koncepčnejšie a systémovo na krajinu pozerať. Nie na jednotlivé opatrenia hodne populistické, krátkodobo pekne znejúce, ale z dlhodobého pohľadu neudržateľné a z dlhodobého pohľadu škodlivé.
A možno keby, páni predkladatelia, ste takýto návrh zaradili ako vládny návrh zákona, keby s ním prišla vláda, vaša koalícia prostredníctvom vlády, tak možnože v rámci medzirezortného pripomienkového konania by ste dostali za stôl všetkých, ktorí sa k tomu chcú a môžu vyjadriť, nielen tých, ktorých ste sa vy rozhodli k tomu stolu, k tej diskusii potom prizvať, a možnože by sa podarilo práve cez relevantné pripomienky od niektorých opatrení aj upustiť. Ja nehovorím, že sú všetky zlé, ale na tomto som chcela ukázať, že rozhodne medzi tie dobré nepatrí.
Ďakujem.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Zimenová nie je ani v Národnej rade, ani dnes nepríde, lebo je chorá, takže nevystúpi. Ja vystúpim k tomu, k čomu by vystúpila ona, pretože chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s ňou, teda s pani poslankyňou Ďuriš Nicholsonovou a s pani poslankyňou Simonou Petrík. A je to iniciatíva pani poslankyne Zimenovej a týka sa to práve toho problému, nie veľmi elektronickej komunikácie, ale týka sa to jedného z ustanovení návrhu zákona, konkrétne toho novelizačného bodu 2, ktorým sa mali prostredníctvom nového § 5, teda ods. 16 § 5 riešiť, že ktoré rozhodovania, o ktorých rozhodujú riaditelia škôl a školských zariadení, sa nepovažujú za výkon verejnej moci, a teda sa na ne nemá vzťahovať správny poriadok, pričom ale teda to, na ktoré ustanovenie sa vzťahuje správny poriadok, je riešené v ďalších ustanoveniach, teda v § 38 ods. 4, kde je priamo stanovené, na ktoré rozhodnutia riaditeľov škôl a školských zariadení alebo teda iné typy rozhodnutí sa správny poriadok priamo vzťahuje. Čiže na tie ostatné sa správny poriadok z povahy veci nevzťahuje, keď je vyslovene uvedené, na ktoré rozhodovania sa vzťahuje.
No, a správny poriadok je v podstate rozhodovanie podľa nejakých pravidiel, ktoré sú napísané priamo v zákone. A má to dve stránky. Jedna stránka je, že tí, ktorí majú podľa toho rozhodovať, najčastejšie sú to úradníci, ale v niektorých prípadoch aj riaditelia škôl, to majú komplikovanejšie. Musia zachovať nejaké formálne procedúry, musia postupovať v súlade s princípmi správneho konania, ktoré sú zadefinované na úvod správneho poriadku. Čiže z hľadiska, keď sa na to pozrieme teda z hľadiska riaditeľov škôl, tak áno, je to komplikácia, ak majú postupovať podľa správneho poriadku.
Ale správny poriadok ani žiadne iné pravidlá, alebo nie žiadne, ani iné pravidlá nie sú vymyslené len tak, aby boli nejaké pravidlá a aby niekomu, úradníkom alebo riaditeľom škôl komplikovali život, aby to bolo samoúčelné. Tie pravidlá sú vymyslené z dôvodu, aby chránili práva účastníkov konania, aby chránili práva dotknutých osôb, aby občan, keď komunikuje s úradom, mal garantované, že jeho vec, nech už je akákoľvek, bude vybavená zákonom stanoveným spôsobom, že bude mať možnosť sa brániť, že rozhodnutie úradu bude zdôvodnené. Čiže keď hovoríme o tom, že chceme zjednodušiť život riaditeľom škôl a chceme odbyrokratizovať rozhodovanie riaditeľov, tak má to aj tú druhú stránku, že keď to spravíme a keď nejaké rozhodnutie vyjmeme mimo rámca správneho poriadku v tomto prípade, tak tým spochybníme, obmedzíme alebo narušíme práva účastníkov konania, v tomto prípade práva detí a práva rodičov týchto detí, ktoré sú napríklad prijímané do škôl. Preto v určitých prípadoch má zmysel, aby aj rozhodovanie riaditeľov škôl bolo upravené postupom podľa správneho poriadku.
Ja som sa opravil, že akékoľvek pravidlá sú stanovené, nie samoúčelné, lebo teda určite je množstvo pravidiel, ktoré sú pravidlá preto, aby boli pravidlá a nemajú nejaký reálny význam. Ale myslím si, že tie pravidlá, ktoré sú stanovené správnym poriadkom, sú užitočné a ich význam pre účastníkov konania, teda pre občanov, je ďaleko vyšší ako tie náklady, ktoré sú s tým spojené, lebo, samozrejme, že je s tým spojená aj nejaká byrokracia.
My naším pozmeňujúcim návrhom chceme spraviť niečo, niečo iné, ako v návrhu zákona navrhovala pani poslankyňa s kolegami. A chceme sa teda upriamiť na rozhodovanie riaditeľov materských škôl, ktorí majú verejného zriaďovateľa. Dnes je situácia totiž taká, že rozhodovanie riaditeľov základných škôl beží v režime správneho poriadku. Rozhodovanie riaditeľov stredných škôl beží v režime správneho poriadku s nejakými výnimkami typu pochvala alebo pokarhanie, kde, samozrejme, že nie je nutné, aby voči pochvale mal možnosť žiak sa odvolať alebo aby to bolo nejako odôvodnené zo zákona.
Rozhodovanie riaditeľov materských škôl takto upravené nie je, ale v § 38 ods. 6 alebo 6 až 9 je upravené, aké náležitosti má mať rozhodovanie riaditeľov materských škôl, ktoré sú súkromné alebo cirkevné. A hovorí sa tam o tom, že rozhodnutie musí byť písomné, musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť zákonnému zástupcovi žiaka alebo žiakovi, ktorý dovŕšil osemnásty rok veku, do vlastných rúk, čo je v podstate nejaký malý správny poriadok. A potom je tam popísané v ďalších troch odsekoch, akým spôsobom môže zákonný zástupca žiaka alebo žiak, ak dovŕšil 18 rokov veku, požiadať o preskúmanie rozhodnutia riaditeľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy a akým spôsobom sa to rozhodnutie preskúmava.
Tak máme tu pomerne absurdnú situáciu, že vo vzťahu k riaditeľom súkromných a cirkevných materských škôl máme stanovené pravidlá, podľa ktorých musia postupovať, lebo sú vyňatí z rozhodovania podľa správneho poriadku, ale vo vzťahu k rozhodovaniu riaditeľov verejných škôl nemáme žiadne pravidlá, podľa ktorých by mali rozhodovať okrem nejakých princípov, aké dieťa má byť uprednostnené v zákone, že to má byť rozhodnutie a nie oznámenie. Odôvodnenie nemusí byť, možnosť preskúmania nie je v zákone stanovená. Čiže je absurdné, aby sme nie že na verejné školy, čo sa týka rozhodovania, jeho odôvodnenia a možnosti jeho preskúmania kládli vyššie nároky ako na súkromné a cirkevné školy, ale nekladieme na ne, na to rozhodovanie ani také nároky, ako kladieme na cirkevné školy.
Nebol by to problém, keby na školách bol, na materských školách bol dostatok miest, ale na Slovensku materské školy odmietnu vyše 10-tisíc žiadostí o prijatie dieťaťa z dôvodu nedostatočnej kapacity. A samozrejme, že keď zavedieme, že aj rozhodnutia riaditeľa materskej školy majú byť v režime správneho poriadku, teda hovoríme o riaditeľoch verejných materských škôl, nie súkromných a cirkevných, kde je to už upravené, tak tým nevyriešime problém nedostatočnej kapacity, ale pravidlá sú dôležité práve v situácii, keď záujem je väčší ako možnosti poskytovať nejakú službu, teda najmä v situácii, keď rozhoduje verejná správa. Keď rozhodujú súkromníci, tak je to v podstate na nich, ale keď rozhoduje verejná správa, tak malo by to byť na základe pravidiel, ktoré sú upravené v zákone. Malo by to byť odôvodnené a malo by tam, mala by tam existovať možnosť podať opravný prostriedok.
Materské školy pôvodne neboli, ale tento rok to už bude desať rokov, čo sú zaradené do sústavy škôl ako školy, rovnako ako stredné alebo základné školy. Tak je podľa nášho názoru, podľa názoru predkladateľov, potrebné upraviť aj to, aby sa na rozhodovanie riaditeľov materských škôl vzťahoval správny poriadok, podobne ako sa vzťahuje na rozhodovanie riaditeľov základných škôl a stredných škôl. Tá situácia v počte evidovaných nevybavených žiadostí do materských škôl sa zhoršuje z roka na rok. Máme to uvedené v odôvodnení nášho návrhu. Máte tam graf, ktorý si môžete pozrieť, a dúfam, že sa k nemu vrátim ešte aj pri novele zákona o rokovacom poriadku, lebo to nie je vizuálna pomôcka.
Preto navrhujeme, aby, zopakujem, v druhom bode nášho návrhu navrhujeme, aby boli aj materské školy zaradené pod režim správneho poriadku. A v prvom bode navrhujeme z novelizačného bodu 2 vypustiť to ustanovenie, že riaditelia niektorých druhov škôl a školských zariadení nerozhodujú v správnom konaní alebo pri výkone verejnej moci, a teda ich rozhodovanie nie je výkonom verejnej moci práve vo vzťahu k rozhodovaniu riaditeľov materských škôl, ak by tam ten bod zostal.
Ale ak dobre rozumiem vášmu pozmeňujúcemu návrhu, tak vy úplne meníte znenie novelizačného bodu 2, čiže nebude sa realizovať ten, to doplnenie odseku 16 do § 5. Takže ak prejde váš návrh, o ktorom sa bude hlasovať skôr, tak potom tento náš návrh sa stane bezpredmetným, myslím ten bod 1 nášho pozmeňujúceho návrhu. To je aj dôvod, pán spravodajca, prečo žiadame o týchto bodoch hlasovať samostatne.
A teraz mi už len dovoľte, aby som na záver v súlade s rokovacím poriadkom prečítal znenie pozmeňujúceho návrhu bez odôvodnenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej, Ondreja Dostála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Simony Petrík k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 775).
1. V čl. I bode 2 sa vypúšťa čiarka za číslovkou "6" a slová "13 a 14" sa nahrádzajú slovami "a 13".
2. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
"14. V § 38 ods. 4 sa za slová "podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods." vkladajú slová "14 a"."
O každom z bodov pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu žiadame hlasovať samostatne.
Ďakujem za pozornosť.

Kolega Poliačik, ja sa chcem výnimočne zastať v tomto prípade pani poslankyne Smolíkovej ako vládnej poslankyne voči kritike opozičného poslanca, lebo myslím si, že v časti toho, tej tvojej kritiky, tá kritika nebola celkom opodstatnená, teda v tej časti, v ktorej sa hovorilo o prílepku. Prílepok je najčastejšie používané slovo pre to, keď sa má v druhom čítaní pridať novelizácia iného, nesúvisiaceho zákona. Samozrejme, môžme to používať aj v širšom slova zmysle, ak sa tam v tom istom zákone majú meniť ustanovenia úplne iné, ako sú tie, ktoré sú v pôvodnom návrhu. To je také voľnejšie použitie slova prílepok. Ale teda klasický prílepok je naozaj, že sa daň z príjmu mení v rámci novelizácie zákona o lanových dráhach a podobne.
Ani tá výhrada, že, lebo to ja uznávam, že systémové zmeny by sa mali diať cez vládne návrhy, medzirezortné pripomienkové konanie alebo prinajmenšom mali by byť obsiahnuté už v tom návrhu, ktorý ide do parlamentu v prvom čítaní, a ak sa to ide meniť, tak by sa to malo meniť tak, že v druhom čítaní radšej cez výbory a cez spoločnú správu ako na poslednú chvíľu. Ale tento návrh nebol predložený na poslednú chvíľu a nemali sme naňho iba päť minút, aby sme sa s ním oboznámili, teda v systéme Národnej rady je tam od 1. februára, čiže predpokladám, že vtedy ho pani poslankyňa podala.
Takže ja som veľkým kritikom toho, ak sa na poslednú chvíľu v druhom čítaní až v pléne dávajú návrhy, ale s týmto návrhom sme sa mali možnosť oboznámiť aj vopred.

Pani ministerka, ja by som rád ocenil, že ste vystúpili k tejto dôležitej téme napriek tomu, že ide o poslanecký návrh zákona, ale niektoré poslanecké návrhy zákona, prinajmenšom niektoré, naozaj si zaslúžia, aby sa k nim vyjadrili aj členovia vlády aj takouto formou, to je plus. K dvom vašim vyjadreniam by som ale zaujal trochu iný, kritickejší postoj. (Ruch v sále, zaznievanie gongu.) Pokiaľ ide o to, že nikto ani z opozície neriešil problém blížiaceho sa konca tých kvót alebo zavedenia tých päťpercentných kvót vopred a riešime to až teraz, nie je to celkom pravda a skupina poslancov opozičných z poslaneckého klubu SME RODINA na čele s pani poslankyňou Pčolinskou už vo februári minulého roku predložila novelu školského zákona, ktorá okrem iných vecí riešila aj túto problematiku. Tá novela, samozrejme, že nebola prijatá.
A druhá vec je, že áno, to postavenie akéhosi protikladu medzi inklúziou a osemročnými gymnáziami je zaujímavé, ale dúfam, že tak ako sa inklúzie dovolávate pri debate o osemročných gymnáziách, že budete rovnako dôsledne pristupovať aj k tej reálnej inklúzii, napr. v otázke vyčlenenia dostatočných finančných prostriedkov na asistentov na školách, bez ktorých je tá reálna inklúzia a tá, ktorá predstavuje vážnejší problém, iba ilúziou.
Ďakujem. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Ja nie som zástancom toho, že by elitnosť populačného ročníka určovalo vopred arbitrárne dohodnuté percento. Naopak ale, som zástancom trvalej existencie elitných škôl s tou podmienkou, že v nich budú sedieť elitní študenti. A elitných študentov nezistím tým, že určím vopred 10 % populačného ročníka, ale že zavediem prísne, rovnaké, súbežné skúšky uchádzačov a určím počet získaných bodov alebo percent, ktoré sú podmienkou, aby dotyčný vôbec mohol na takej škole študovať a potom je povinnosťou štátu zabezpečiť mu to štúdium. To, samozrejme, sa nedá urobiť tým, že my rozhodneme vopred, kde bude rovných 10 %, lebo niekde možno ani 2 % nesplnia a niekde možno 7. Z toho vyplýva pre mňa záver, že by malo existovať prijímacie konanie do elitných škôl, kde sa nesmie stať, že bude na Slovensku študent s lepším výsledkom niekde neprijatý a inde prijatý len preto, že tam nie sú lepší. To je podľa mňa krajne neférové a to by mala byť budúcnosť malého množstva vysoko elitných škôl. Ani Cháru sme nedržali do smrti na Slovensku, aby ťahal kolektív, išiel do NHL a to je tá cesta.

Pán poslanec Petrák, použili ste zaujímavé čísla o tom, ako sa jednotlivé kraje vysporiadali s tou zníženou kvótou, a teda argumentovali ste, že kým napríklad nitriansky dokázal reflektovať to, že v meste Nitra je väčší záujem, a teda sú tam, sú tam nad kvótou, ale v Nitrianskom kraji ako vcelku to dodržujú, podobne ste spomenuli príklad Liptovského Mikuláša, kde je to 11 % z populačného ročníka, ale Žilinský kraj sa s tým dokázal vysporiadať, a teda len jedine tá Bratislava to nedokáže. No, to je síce zaujímavé porovnanie, ale trochu kríva, ako zvyknú krívať porovnania, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, a toto je vytrhnuté z kontextu. Lebo počet obyvateľov Bratislavy, mesta Bratislava na počte obyvateľov Bratislavského kraja je zhruba 66 %, počet obyvateľov Nitry, mesta Nitra na Nitrianskom kraji je zhruba 11 % a počet obyvateľov Liptovského Mikuláša na Žilinskom kraji je 4,5 %. Tak, samozrejme, že ak aglomerácie, kde je vyššia úroveň vzdelania a vyšší dopyt aj po vzdelávaní v osemročných gymnáziách, predstavujú 11 % alebo 4,5 % z obyvateľstva kraja, je to drobný, ale významný rozdiel oproti situácii, špecifickej situácii Bratislavy a Bratislavského kraja, kde mesto Bratislava tvorí počtom obyvateľov dve tretiny celého kraja.

Pani podpredsedníčka, ja som veľmi rád, že si to priniesla, taký ten pohľad matky a zodpovedného človeka voči svojmu dieťaťu. Ja si myslím, že naozaj tú diskusiu by sme stále mali ťahať ku kvalite základných škôl. My sme aj prezentovali pred pár týždňami reformu základného vzdelávania, čo sa týka toho obsahu a štruktúry obsahu. A ja by som ti ako matke reálne ponúkol základnú školu, ktorá ten obsah by mala rozdelený do troch cyklov. V tom prvom cykle by sa neučili, ktorý by bol 1. až 3. ročník, by sa neučili predmety, ale oblasti a bol by to taký ucelený a zmysluplné témy, veľmi voľné, dynamické a nie podľa vyučovacích hodín, kde by sa uvádzalo vlastne do gramotnosti. Ten druhý cyklus by bol 4. a 5. ročník, kde by sa začalo vyučovať už jazyk a komunikácia, samozrejme, materinský alebo cudzí, kultúrna gramotnosť a tá časová dotácia by bola na tých školách a školy by si... (V pozadí zaznel ťahavý zvuk, asi zvonenie mobilného telefónu.) Anička, teraz vybuchneme tu všetci kvôli tomu, že sa rozprávame o osemročných gymnáziách. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nemusíte sa báť. My sme tvrdší.

Gröhling, Bratislav, poslanec NR SR
A tá časová dotácia by bola na jednotlivých školách, základných školách. A v tom 4. a 5. ročníku, kedy sa aj žiaci delia a odchádzajú možno na osemročné gymnáziá, by sme zavádzali taký že subject basic bending, čo sú hodiny, ktoré bežne fungujú v ostatných štátoch, ktoré by sa rozdeľovali na základné a štandardné a tam by si si už vyberala jednotlivé predmety. A v tom treťom cykle by už boli voliteľné predmety, aby si si v 7., 8. a 9. ročníku normálne mohla vybrať tú špecifikáciu pre svojho žiaka. Dokonca sme mysleli na to, ako by boli vyriešené málotriedky, lebo jednotlivé školy by mohli mať iba prvý cyklus alebo druhý a tretí cyklus. A toto je riešenie, ktoré by sme mali ponúkať, ako zvýšiť kvalitu a štruktúru obsahu základných škôl.
Ďakujem veľmi pekne.