Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Opäť po roku prinášame novelu zákona o odbornom vzdelávaní, zákona č. 61/2015 Z. z., pretože v 2015. to mal byť prelomový návrh zákona, ktorý reálne refrešne odborné vzdelávanie a zachráni celý spôsob vzdelávania v odbornom vzdelávaní alebo v odborných školách. Poľa dostupných informácií po troch rokoch fungovania tohto návrhu zákona je zapojených iba 1 370 žiakov a po troch rokoch je to okolo 2,5-tisíc žiakov, ale pri tej informačnej nerovnosti, ktorú v školstve máme, tak v podstate nikto nevie ani, koľko žiakov je vlastne zapojených do duálneho vzdelávania. Hoci v Národnom projekte rozvoja stredného odborného vzdelávania v 2015. bolo minutých 44 mil., čo keď prerátate na počet žiakov, ktorí sú teraz zapojení, je to okolo 17-tisíc euro na jedného žiaka, ktoré boli minuté naozaj z eurofondov. Môžme sa potom pýtať, kde tieto peniaze chcú, sú.
A k tej mojej skúsenosti, školy hlavne kritizujú krátenie normatívu a nedostatočnú flexibilitu, ale o tom by som porozprával priamo pri jednotlivých bodoch, ktoré navrhujeme v tejto novele zákona, a týmto sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.

Pán poslanec Kaliňák, či, pán minister, ospravedlňujem sa, pán poslanec Tomáš porušil ako spravodajca § 27 ods. 9 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že po skončení rozpravy môže k jej výsledkom zaujať stanovisko navrhovateľ. Nezaujal stanovisko k jej výsledkom, hovoril o úplne iných veciach. Hovoril napríklad o včerajšej rozprave, kde nebol spravodajcom. Povedzte mi, aké ustanovenie o rokovacom poriadku som porušil ja. Žiadne. Ja som predsedom OKS a kandidoval som na kandidátnej listine strany Sloboda a Solidarita. Zákon to umožňuje. Všetci to mohli vedieť. Bolo to oficiálne oznámené, ja sa k tomu od začiatku hlásim. Som členom poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. Nie je žiadny problém s tým, že som zároveň členom inej politickej strany. Ak hovoríte, že niečo pod..., niečo obchádzam alebo niekoho som podviedol, tak klamete, ako je to u vás bežné.
Ale predovšetkým som rád, že ste mali potrebu prihlásiť sa k pánovi Mišíkovi a k firme ARK, ktorá, pretože teraz je predmetom kritiky na, na mestskej úrovni, tak evidentne ste potrebovali sa tejto firmy zastať.
Ja som nekritizoval pána Mišíka iba preto, že vystúpil na jednej tlačovke. Ja som poukázal na to, že vystúpil na tlačovke kandidáta, ktorý bol neskôr odsúdený za korupciu. Ja som poukázal na to, že bol vo firme alebo je vo firme ARK, ktorá sa nabaľuje na kšeftoch s bratislavským magistrátom. Ja som poukázal na to, že je tam s pánom Piterkom, ktorý je obchodným partnerom pána Baštrnáka, ktorého vy veľmi dôverne poznáte, a čelili ste aj odvolávaniu kvôli tomu, aké s ním máte vzťahy.
Takže som rád, že sa k tomu hlásite.

Pán poslanec Petrák, to bude nejaký omyl. Napriek tomu, že sa teda poznáme aj osobne, ale zrejme ste si ma v tomto prípade pomýlili s nejakým iným opozičným alebo neviem akým poslancom, lebo teda ja som nikdy nehovoril o tom, že sa mzdy majú riešiť spôsobom, že štát bude, bude niečo meniť v zákonoch, že bude nariaďovať vyplácanie vyššej minimálnej mzdy alebo, alebo zvyšovať príplatky, alebo, alebo niečo podobné. Ja som teda nikdy nič také netvrdil.
Ja si myslím, že mzdy porastú, keď porastie ekonomika.

Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril v druhom čítaní k novele Zákonníka práce, s ktorou prichádzajú poslanci SMER-u.
Na úvod vyjadrujem poľutovanie, že na rozdiel od včerajška tu nie je medzi nami pán poslanec Číž, lebo keď sme diskutovali o novele zákona o službách zamestnanosti, tak napomínal poslancov, že sa vyjadrovali k všetkému možnému, a nie, nielen k tomu, čo sa má čítať v druhom čítaní, že rôzne súvislosti tam nemajú byť spomínané, že sa má hovoriť iba o nejakých pozmeňujúcich návrhoch. No, tak keď som včera počul pána poslanca Podmanického, ako zdôraznil, že tento návrh je predkladaný v rámci sociálneho balíčka SMER-u, tak som si pomyslel, že však je to PR SMER-u, tak to možno pán poslanec Číž by mal potrebu napomenúť kolegu. Dnes, keď som počúval pána poslanca Baláža z SNS, ktorý tu dal prílepok o 13. a 14. platoch opäť v rozpore s legislatívnymi pravidlami, opäť, opäť rieši nejaké nesúvisiace zákony, tak som si zase pomyslel, že, že je to PR SNS, však aj je to PR SNS. No a škoda, že tu ten pán poslanec Číž nie je, lebo prinajmenšom faktickou poznámkou by, by sa určite k tomuto mal potrebu vyjadriť. Takto to nemá kto urobiť.
Ja som hlasoval proti tomuto návrhu zákona aj v prvom čítaní. Budem hlasovať aj v druhom čítaní. Som presvedčený, že, že mzda by mala byť záležitosťou dohody zamestnanca a zamestnávateľa a štát v podobe zákonov by do toho zamestnávateľom a zamestnancom mal hovoriť čo najmenej. Tuto ideme vytvárať nové príplatky, zdvíhať existujúce príplatky, teda štát bude do toho, do toho hovoriť viac. Ale, samozrejme, že rešpektujem, že pohľad ľavicových politikov a pravicových politikov na túto tému, čo všetko má štát robiť, čo ako všetko má, ako má zasahovať do Zákonníka práce napríklad a regulovať trh práce, je rôzny.
Len teda by som také dve drobnosti v tejto súvislosti zdôraznil, že to PR SMER-u ide na úkor zamestnávateľ, zamestnávateľov, lebo tie príplatky budú platiť zamestnávatelia, nie štát, ale teda je to sociálny balíček SMER-u a zaplatia to zamestnávatelia. A to PR SNS, teda tie 13. a 14. platy, na tom je zase zaujímavé, že sa to nebude vzťahovať na štátnych zamestnancov. Čiže dáme niečo súkromnej sfére, ale, ale štát nie. Dobre.
To, ale o čom chcem hovoriť v tých zostávajúcich siedmich minútach, je najmä, že mi príde veľmi paradoxné, ak SMER predkladá takýto návrh, a vidím tam trošku takú dvojitú tvár SMER-u. Trochu odbočím, ale teda vrátim sa, vrátim sa k tejto téme.
Minulý týždeň vo štvrtok, teda presne pred týždňom zvolila Národná rada na návrh SMER-u, predpokladám, že hlasmi SMER-u a časti jeho koaličných partnerov, pána Michala Mišíka za člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Pred tým vystúpením som upozornil na niektoré pochybnosti, ktoré mám v súvislosti s osobou pána Mišíka, a v súvislosti s tým, že, že vystupoval na tlačovej besede prezidentského kandidáta Viliama Fischera, kde škandalizoval vtedajšieho kandidáta Andreja Kisku, na to, že je obchodný partner, jeho obchodného partnera je náš človek, teda váš človek Ladislav Bašternák. A ale aj na to, že pán Mišík je jedným z troch štatutárnych zástupcov konzorcia ARK, ktoré zabezpečuje zimnú údržbu v Bratislave. To ako sa to darí tomuto, tomuto konzorciu, sme mohli vidieť aj včera, keď sme museli odložiť hlasovanie o jedenástej, lebo vďaka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, pán poslanec... (Hovorené súbežne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja sa k tomu dostanem a neprerušujte ma... (Hovorené súbežne s predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
... vy nás furt upozorňujete na dodržiavanie rokovacieho poriadku, tak by som vás chcel aj ja upozorniť...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Áno, áno, toto má priamu súvislosť s tým, o čom pojednáva tento zákon, takže ma neprerušujte, prosím, pán predsedajúci.
A minulý týždeň... Alebo nie. Tento týždeň bola tlačová beseda, na ktorej poslanci mestského zastupiteľstva upozornili na to, že firma ARK, ktorá má zabezpečovať zimnú údržbu a v ktorej je pán Mišík jedným z členov, z členov predstavenstva, teda jedným z troch štatutárov, pri vykonaní námatkovej kontroly nebola schopná dodržať zmluvné podmienky, teda do pol hodiny po, po vyhlásení pohotovosti mať k dispozícii 50 vozidiel, ktoré budú odhŕňať sneh.
Včera bola, bola ďalšia tlačová beseda, kde, kde boli doplnené ďalšie informácie, a medzi tými informáciami bola doplnená aj taká zaujímavosť, že teda jedna z firiem toho konzorcia ARK je firma AII, ktorá tú údržbu zabezpečuje, a jeden z jej zamestnancov vystúpil na tej tlačovej besede a informoval, že firma AII nedodržiava Zákonník práce. A už sa dostávam k téme. Napríklad nevypláca príplatky za prácu v noci alebo príplatky za, za prácu vo sviatok alebo napríklad predlžuje, reťazí, predlžuje zmluvy o pol roka alebo o rok svojim zamestnancom. Stiahnutý návrh novely Zákonníka práce z dielne OĽANO hovoril o tom, že iba pre, pre tých ľudí, ktorí sa podieľajú na europrojektoch, sa má predĺžiť možnosť reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú, ale teda nad dva roky a viac ako dvakrát. Ale to aj vláda napríklad odmietla, že je to v rozpore s právom Európskej únie, tak návrh bol stiahnutý. A vo firme ARK podľa mojich informácií, podľa informácií, ktoré mám pána Ladislava Vašečku, ktorý vystúpil na tej tlačovej besede, a podľa informácie od Združenia bratislavských spotrebiteľov a pána Mihóka dochádza k porušovaniu práce aj ohľadom príplatkov za prácu v noci, aj ohľadom reťazenia pracovných zmlúv.
A čo je na tom zaujímavé, je, že pán Michal Mišík je nielen jedným so štatutárov ARK, ale je aj jedným zo štatutárov firmy AII, ktorá porušuje podľa mojich informácií Zákonník práce, a teda ako štatutár je za to zodpovedný. Čiže keď ide o piár SMER-u, tak SMER sa bije za práva zamestnancov, navrhuje, aby im zamestnávatelia platili vyššie príplatky za prácu vo sviatok, prácu, prácu v noci. Požičiame si od OĽANO nápad zaviesť príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu a tento návrh, predpokladám, že bude, bude schválený týždeň po tom, čo tí istí poslanci SMER-u a vládnej koalície nemali problém zvoliť do Súdnej rady človeka, štatutárneho zástupcu organizácie, ktorá flagrantne porušuje Zákonník práce, dokonca aj v tom bode, ktorý poslanci SMER-u navrhujú ošetriť. A tento človek, ktorý, ak je to tak, tak ako štatutár je zodpovedný za porušovanie zákona, za porušovanie Zákonníka práce, bude teraz najbližších päť rokov dohliadať na to, či kandidáti na sudcov spĺňajú morálne a odborné kritériá, bude dohliadať na dodržiavanie sudcovskej etiky, bude sa podieľať na výbere členov disciplinárnych senátov, ktorí budú kontrolovať prehrešky sudcov.
Čiže pripadá mi to také dosť dvojtvárne, že minulý týždeň vo štvrtok zvolíme človeka zodpovedného za porušovanie Zákonníka práce do Súdnej rady a o týždeň neskôr odsúhlasíme novelu Zákonníka práce, ktoré sa akože bude snažiť zlepšiť postavenie zamestnancov presne v tej istej veci, v ktorej váš kandidát a dnes už zvolený kandidát do Súdnej rady a člen Súdnej rady zodpovedá za ich porušovanie. Nepríde mi to úplne kóšer.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som sa chcel pána poslanca Baláža po prečítaní toho 20, neviem, 25 alebo koľko minút trvalo to čítanie toho paragrafového znenia, ktoré máme všetci písomne k dispozícii a je zverejnené aj na webovej stránke Národnej rady, že aký by mal názor na prípadný návrh na zmenu zákona o rokovacom poriadku, v ktorom by sa vypustila povinnosť čítať paragrafové znenie úplne doslovne pri prednášaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Pán poslanec Číž, možno súhlasiť s tým, že druhé čítanie by mal byť nejaký posun oproti prvému čítaniu, ale myslím si, že je legitímne, ak sa poslanci aj v druhom čítaní vyjadrujú k rôznym súvislostiam zákona. A teda problémom tohto zákona je, že on je tiež trošku taký piár zákon SMER-u, taký, že sociálny balíček a ideme niečo robiť pre Slovákov a Slovenky, ako hovorí pán poslanec Tomáš, ale určite myslí pre občanov a občianky Slovenskej republiky, lebo teda nebudeme vyčleňovať Slovákov od iných občanov.
Ja som, pán poslanec Číž, v tom vašom vystúpení celkom nerozumel a možno je to teda moja chyba, ale vy ste tak razantne hovorili o tých zahraničných investíciách, o tom, aká veľká časť nášho hrubého domáceho produktu je tvorená najväčšími zahraničnými podnikmi, o tom, že sa máme spýtať, aká je priemerná mzda v tých podnikoch, ktoré boli vytvorené na základe zahraničných investícií. Tak ja som celkom nepochopil, že či tie zahraničné investície ako presvedčený ľavičiar kritizujete ako prejav nejakého zlého neoliberálneho kapitalizmu, alebo, naopak, ako vládny poslanec reagujete na kritiku časti opozície na túto časť zákona, zahraničné investície obhajujete. Tak to by ma vcelku zaujímalo, že či to bola kritika, alebo obhajoba zahraničných investícií, lebo som to z toho nepostrehol.
A posledná vec, sociálne práva, právo na prácu. No, právo na prácu predsa znamená, že nikto by nemal nikomu brániť v tom, že keď pracuje. Právo na prácu neznamená, že štát musí všetkým zabezpečiť prácu. To nie je obsahom práva na prácu.

Pán poslanec Mazurek, povedali ste, že ja som ten jediný poslanec, ktorý sa postavil za to, aby sme otvorili slovenský trh práce cudzincom. No áno, som. Ja som vôbec neplánoval vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ale keď som počúval tie orgie populizmu a xenofóbie, tak som zmenil názor a rozhodol som sa, že vystúpim. Ak hovoríte, že problém je, že vláda zhromažďuje investície na západe, no tak ja teda nemám najmenšie sympatie k tejto vláde, ale nie je to vláda, kto zhromažďuje investície. Preboha, to len dokumentuje, že ako si vy predstavujete riešenie ekonomických problémov.
Pán poslanec Petrák hovoril, že ho prekvapilo, že poslanci v Ľudovej strane Naše Slovensko kritizujú iných opozičných poslancov, ku ktorým by mali mať nejakú blízkosť, tak dúfam, že je to len nejaké zvláštne prerieknutie, lebo ja by som bol veľmi znepokojený, ak by poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko mali ku mne akúkoľvek blízkosť.
Pán poslanec Kecskés, cudzinci znižujú mzdy, no, tak potom, potom áno, úbohé Nemecko, tam tí gastarbeiteri tak znížili mzdy chudákom Nemcom, že teraz je tam hrôza žiť v Nemecku a ľudia masovo z Nemecka odchádzajú žiť do iných krajín a iní ľudia nechcú ísť do Nemecka.
Pán poslanec Tomáš, ja by som napríklad zdobrovoľnil, zdobrovoľnil by som niektoré odvody, ktoré dnes sú povinné, myslím sociálne odvody, inak by som riešil aj dôchodkové zabezpečenie, nie je priestor, samozrejme, na odpoveď vo faktickej poznámke. A... už asi nič.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda Národnej rady, na úvod chcem povedať, že tento návrh zákona nepodporím. Nepodporím ho práve preto, že rieši veci, ktoré z môjho pohľadu sú nezmyselné, ako príspevok na presťahovanie za prácou, na dochádzanie za prácou, na mobilitu.
Vystupoval tu pán poslanec Beblavý, povedal, že nie je to nezmysel, podľa neho to veľmi nepomôže, ale ani neuškodí a možno nejako drobne pomôže. Ja, keďže som trochu napravo od kolegu Beblavého, tak podľa mňa to nezmysel je. Považujem to za sociálne inžinierstvo. A cestu k rozvoju ekonomiky a k znižovaniu nezamestnanosti vidím najmä v zlepšení podnikateľského prostredia, znížení regulácií, v nižších daniach, odvodoch a nie v rôznych príspevkoch a nie vo vyššej miere prerozdeľovania, ale myslím, že na túto tému už hovorila aj kolegyňa Jana Kiššová.
Ja by som sa dotkol aj tej druhej oblasti, ktorá je tu možno ešte širšie diskutovaná, a to je to zamestnávanie, zamestnávanie cudzincov. Tá novela, netreba čítať iba dôvodovú správu, netreba čítať iba nejaké vytrhnuté pasáže, na jednej strane naozaj zjednodušuje podmienky pre zamestnávanie cudzincov a na druhej strane stanovuje pre to zamestnávanie cudzincov nejaké podmienky. Čiže aj zjednodušuje, aj sprísňuje, aké podmienky musia zamestnávať; teda tí zamestnávatelia plniť, ako musia zabezpečiť ubytovanie a podobne. Je tam tá hranica tridsiatich percent. No a tu sa dostávame k tej otázke, ktorá je v tejto debate principiálna a ktorá stojí tak, že či máme otvoriť slovenský pracovný trh viac ako doteraz zamestnancom z cudzích krajín alebo nie. A tu by som rád povedal, že tie argumenty, ktoré zaznievajú proti otvoreniu slovenského pracovného trhu, nech už sú zaobalené do takej alebo onakej rétoriky, sú v podstate len populizmom a vozením sa na vlne antiimigračných nálad. Nie je to špecifikum Slovenska, deje sa to, deje sa to aj v iných krajinách.
Mali sme tu utečeneckú krízu, nielen na Slovensku boli vtedy úvahy, že či by sme to nemohli nejako využiť, že prichádzajú sem utečenci, imigranti a bude Európa potrebovať pracovnú silu, tak možnože aj medzi nimi sa nájdu a že môže to byť aj prínosom. Aj vtedy bolo plno kriku, že nie, že to sa nedá, že ide predsa o imigrantov z moslimských krajín, ktorí sú kultúrne niekde inde, nemajú dostatočné vzdelanie, sú s nami kultúrne nekompatibilní a že radšej by sme mali uvažovať, že ak nejakých, budeme potrebovať pracovnú silu a nedokážeme to pokryť z vlastných zdrojov, tak skôr z nejakého takého kultúrne blízkeho prostredia.
Teraz to tu máme na stole, teraz riešime otázku, že či zjednodušiť to, otvoriť slovenský trh práce pre Srbov a Ukrajincov, zasa to nejde. Teraz už nie je problém to, že nie sú kultúrne kompatibilní, že sú to moslimovia, dokonca oni sú to Slovania, bratskí Slovania, ale my ich tu nechceme, lebo nám berú prácu, lebo nám znižujú mzdy. Za seba hovorím, že ak je v krajine dopyt po práci, krajina nie je schopná pokryť ho z vlastných zdrojov, tak je správnym opatrením otvoriť pracovný trh. Je to dôležité aj pre udržanie zamestnanosti tých ľudí, ktorí zamestnaní sú, našich ľudí, ktorí zamestnaní sú. Gastarbeiteri v Nemecku, ľudia prichádzajúci do Spojených štátov amerických dlhé roky, ľudia, ktorí z krajín východnej Európy aj z iných krajín, ale aj zo Slovenska prichádzali do Veľkej Británie, nespôsobovali ani nespôsobujú v týchto krajinách ekonomický pokles, vyššiu nezamestnanosť, nižšie mzdy, naopak, boli jedným zo zdrojov ekonomického úspechu týchto krajín. Nehovoríme o ľuďoch, ktorí chcú prísť na Slovensko, sedieť tu so založenými rukami a brať sociálne dávky za nič. Hovoríme o ľuďoch, ktorí tu chcú ísť pracovať, veľmi tvrdo pracovať za mzdu, za ktorú už ťažko nájsť ľudí, ktorí by tu pracovali, medzi občanmi Slovenska.
V októbri napríklad bola v médiách informácia, že nitriansky dopravný podnik má problém dodržiavať grafikon, lebo nemá vodičov, lebo tie mzdy sú také nízke a aj keď sa zvýšili, tak to nerieši, tak ich hľadajú na Ukrajine. A teda áno, tá otázka, môžme to na tejto ilustrácii povedať, buď v nitrianskych autobusoch budú jazdiť ukrajinskí vodiči, alebo tie autobusy budú jazdiť redšie a budú poskytovať horšie služby obyvateľom Nitry.
Čo sa týka obyvateľov alebo občanov iných členských krajín Európskej únie, tam sa uzavrieť nemôžeme, takže ak nie Srbi a Ukrajinci, tak budú prichádzať Rumuni a Bulhari a z EÚ snáď nikto z nás okrem fašistov odchádzať nechceme, a teda sa ani nemôžeme uzatvárať pred pracujúcimi, ktorí ku nám prídu z iných členských krajín, ale nemali by sme sa otvárať ani pred ľuďmi, ktorí chcú u nás pracovať a prichádzajú z iných krajín. Áno, máme právo si povedať, kedy, koľko ich bude, za akých podmienok, do ktorých regiónov pôjdu, čo všetko musia splniť oni, čo všetko musia splniť ich zamestnávatelia. To sú legitímne otázky, tam môže byť spor medzi pravicou a ľavicou, väčšou alebo menšou otvorenosťou, ale otázka, či áno, alebo nie, nie je otázkou vecnou, nie je otázkou ekonomickou, je to čistý populizmus. Naša ekonomika potrebuje viac pracovnej sily a nie je to schopná pokryť z vlastných zdrojov a to, čo tu máme teraz, dnes ten problém s nedostatkom pracovnej sily, je iba drobnosť oproti tomu, čo nás čaká a čo nás bude čakať so starnutím populácie. Mimochodom, slovenská populácia starne najrýchlejšie z Európskej únie.
Je úplnou ilúziou si myslieť, že ak sem nepustíme cudzincov, automaticky vyriešime nezamestnanosť v rómskych osadách alebo sa tým zvýšia mzdy pre našich zamestnancov, alebo sa naši občania vrátia zo zahraničia. Naša ekonomika ešte veľmi dlho nebude schopná poskytovať mzdy na takej úrovni, aby to bolo atraktívne pre ľudí, ktorí sú, ktorí sú v zahraničí, alebo aby to bolo atraktívne čo i len pre dostatok tých ľudí, aby sa vrátili, lebo samozrejme, že tie náklady môžu byť na Slovensku nižšie ako v zahraničí, ale je normálne, že ľudia cestujú, že ľudia sa sťahujú za prácou a že niektorí z našich rodákov budú žiť v iných európskych krajinách alebo aj v iných krajinách sveta a možno sa už nikdy nevrátia alebo sa vrátia po dlhých rokoch. Riešenie problémov ľudí žijúcich v rómskych osadách nespočíva v tom, že sem nepustíme Srbov a Ukrajincov, a ani mzdy nezačnú raketovo rásť, ak uzavrieme trh práce.
Uzavretosť škodí ekonomike a platí to o obchode, platí to aj o zamestnanosti. Británia mala v prvej polovici 19. storočia protekcionistické, tzv. obilninové zákony, ktoré bránili dovozu lacnejšieho obilia zo zahraničia, a tiež sa argumentovalo, že treba chrániť domácich poľnohospodárov, ale dôsledkom boli vyššie ceny obilia, vyššie ceny potravín a nižšia životná úroveň všetkých a nakoniec aj hladomor, ktorý prispel alebo bol podnetom k tomu, že sa tieto zákony zrušili. A ich zrušenie neviedlo k úpadku poľnohospodárstva v Británii, naopak, viedlo k preorientovaniu sa na inú produkciu, k zvýšeniu efektivity práce aj v poľnohospodárstve a k nebývalému rozvoju hospodárstva a k zvyšovaniu životnej úrovne.
To, čo je problém z tých, čo tu bolo namietané, je, že poskytujeme štátne stimuly zahraničným podnikateľom a potom v nich budú zamestnaní, nemáme do nich ľudí a musíme zamestnávať cudzincov a volať sem cudzincov. Ale riešením podľa môjho hlbokého presvedčenia nie je uzatvárať trh práce, riešením je neposkytovať štátne stimuly a potom tu tento problém mať nebudeme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Len na niektoré zareagujem v rýchlosti vzhľadom na krátkosť času.
Pán Číž, hovorili ste mi, že som mala socialistický prejav. No, keď hovorím o kvalite života, tak neviem, čo je na tom socialistické. Každý chceme mať lepšiu kvalitu života a každý k nej ale dospievame nejakými inými prostriedkami. Vaša vláda sociálnych istôt už preukázala za tie roky, čo vládne, aké sú výsledky v praxi. A ak sa bojíte o nejaké naše opatrenia, to je aj odpoveď pánovi Tomášovi, že nemáme, neprinášame riešenia, len kritizujeme, no prinášame. Strana SaS má program a keď bude vo vláde, tak vie okamžite prevziať moc a správu tejto krajiny tak, aby tie výsledky boli viditeľné. (Reakcia z pléna.)
Dobre, takže, pán Tomáš, inak vaše vystúpenie je veľmi slabé, vy ste si asi dali záväzok, že pri každom jednom vašom vystúpení budete dookola opakovať, ako znižujete nezamestnanosť, okej. Ja som hovorila o tom, že znižovanie nezamestnanosti nemá byť jediné kritérium, ale asi ste ma nepočúvali.
A, pán Mihál, ďakujem za vaše pripomienky, nedá sa než súhlasiť so všetkým, čo si povedal.
Ďakujem.