Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Rozumiem tomu, že pán minister sa cíti dotknutý tým, že sa tu hovorí o tom, že tá zákazka v sebe nesie veľké riziká korupcie alebo predpokladaná zákazka, že nesie v sebe riziko korupcie a že sa tu jedná o veľké peniaze. A predpokladám, že pán minister vie, že v prostredí, v ktorom pracuje, bohužiaľ, sa vyskytujú situácie, kde korupcia je, že sa, a je jasné, že pán minister je súčasťou vlády, ktorá podporuje korupciu, ktorá zakrýva korupciu a ktorá proti korupcii nič nerobí. Teda nie je možné sa rozumne diviť tomu, že opozícia poukazuje na slabé stránky toho celého zámeru a že sa obáva, že pri tak obrovskom presune prostriedkov, že sa korupčné prostredie nejakým spôsobom prejaví. A teda je nám to ľúto, že to takto je. Pán minister by to nemal brať osobne, ale mal by akceptovať to, že vláda, pre ktorú pracuje, má punc korupčnosti a jeho osobné snahy, vcelku verím, že sú úprimné a že on v žiadnej korupcii namočený nie je, ale avšak to sa, bohužiaľ, nedá povedať o jeho vláde ako celku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, vy hádam o mne viete, že som vždy ten, ktorý v duchu posudkov marxistu Blahu som warmonger, teda vojnový štváč a vždy stojím za vami, keď pôjde o otázku navýšenia financovania našej obranyschopnosti, že som dokonca na rozdiel od možno vašich koaličných partnerov za rýchlejšie a razantnejšie splnenie nášho záväzku vo veci financovania našej obranyschopnosti.
Podobne ako kolega Krajniak, aj keď nám to komunistický luhár iste rád podsunie, nie sme zástupcami zbrojárskych firiem. Ani kolega Krajniak nezastupuje Boxera, ani ja akúkoľvek firmu. A domnievam sa, že hádam, preboha, ani vy nie ste obchodným zástupcom firmy Patria. Teda ak odhliadneme od demagógov a luhárov, toto by sa tu hádam vznášať nemalo. Dokonca som ochotný veriť tomu, že by kontrakt s fínskou vládnou protistranou nemal byť nadmerne ohrozený korupciou, i keď diskusie okolo Pandurov a ponevieranie sa rôznych Výbohov, dá sa povedať, robí neistú niekedy i pôdu vládnych kontraktov. Chcem ale každopádne povedať, že ak sa teda domnievame, že Slovensko je plné vodných tokov a nebudeme môcť stavať most cez Váh v Mikuláši, ak bude ten pôvodný vyhodený do vzduchu, tak nemám námietok, aby ten obrnený transportér plával. Nech si v mene božom pláva, ale nech pláva za peniaze, ktoré je hoden, lebo ako povedal správne kolega predrečník Vašečka, jedná sa o peniaze daňových poplatníkov a skúsenosti nás učia, že tí nie sú vždy v tejto krajine vynakladané zvlášť kontrolovane a spoľa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda Danko, oceňujem že ste vystúpili hneď po poslancovi Krajniakovi. Neoceňujem, že ste odišli a nepočúvate tie faktické poznámky. Spomínali ste, že noviny, Google a Facebook nie sú zdrojom informácií pre ľudí, ktorí sa chcú vyjadriť odborne. No ale keď si teraz porovnám vystúpenie pána poslanca Krajniaka a vaše, tak v tom prvom som počul fakty, čísla porovnania, súvislosti. Ak si niekto vypočuje to vystúpenie a nemal predtým o tomto probléme ani tušenia, tak po tom vystúpení bude tomu problému aspoň rámcovo rozumieť. Vo vašom vystúpení som počul všeobecné frázy, prázdne floskule, nereagovali ste na nič z toho, o čom hovoril pán poslanec Krajniak a čo je predmetom tejto schôdze. Nič konkrétne, žiadne argumenty. Prihovárali ste sa novinárom, hovorili o úsmeve Eugena Kordu, spomínali cestu do Arménska s pánom Vašečkom, robili narážky na opozičných politikov a novinárov. To neviem, či je z Googlu alebo odkiaľ to máte. Hovorili ste o tom, že treba to nechať na diskusiu odborníkom, že nejaký tieňový minister z opozície má zájsť za ministrom a tam si to vydiskutovať. Ale to je absolútne nepochopenie zmyslu tieňových ministrov. Tieňoví ministri nie sú na to, aby chodili do kancelárie ministra a za zatvorenými dverami sa o niečom bavili s ministrom. Tieňoví ministri aj opoziční politici sú na to, aby v parlamente diskutovali s členmi vlády a s vládnymi poslancami. Toto je to miesto, kde má prebiehať diskusia.
A povedali ste, že pán Gajdoš je jeden z najlepších ministrov obrany. Myslím, že to nebolo veľmi šťastné, lebo toto slovné spojenie, podobné používa pán premiér Fico, keď hovorí o pánovi Kaliňákovi, že je najlepším ministrom vnútra. A teda dnes budeme hovoriť asi kriticky aj vo vzťahu k ministrovi obrany, ale prirovnanie ku Kaliňákovi si asi ešte nezaslúži.

Pán poslanec Krajniak, neholdujem parlamentnej disciplíne, ktorá spočíva v tom, že vystúpi poslanec a potom s faktickou poznámkou členovia jeho politickej strany alebo kluby, klubu mu poďakujú za to vystúpenie a ocenia ho, ale v tomto prípade urobím výnimku. Bolo to výborné vystúpenie a veľmi sa teším na reakciu aj pána ministra obrany. A teda ešte zvlášť sa teším na to, čo k tejto téme povie pán predseda Národnej rady a Slovenskej národnej strany Andrej Danko, ktorý je predsedom strany, ktorá nesie zodpovednosť za rezort obrany, a som teda presvedčený, že má čo povedať aj k tejto téme a že bude obhajovať postup ministerstva v tejto veci.

Pani poslankyňa Grausová, to s tým nevoľnom pri pohľade na slovenský dvojkríž je hoax. Radi šírite takéto nezmysly, ale, ale... Toto je jeden z nich. Položili ste dramaticky otázku, že či je pre Čechov slovenčina všeobecne zrozumiteľný jazyk, tak ako my tvrdíme, že čeština je všeobecne zrozumiteľný aj pre malé deti na Slovensku. A chápem, že ste sa možno pripravovali na vystúpenie a nezaregistrovali ste, ako som reagoval na pána poslanca Schlosára, a mali ste to už napísané, no tak ste to prečítali, ale ja som to vysvetlil, koho je to výhoda a koho je to nevýhoda. Je predsa výhoda tých slovenských detí, že rozumejú po česky. A nevýhoda tých českých detí, že nerozumejú po slovensky, nie všetky, ale mnohé deti už nerozumejú po slovensky v Čechách. A my sa tým máme trápiť? Však oni sa nebudú vedieť dohovoriť na Slovensku a naše deti sa vedia dohovoriť v Českej republike.
No a to vaše poľutovanie nad tým, že zo zákona o štátnom jazyku boli vypustené pokuty. No tie pokuty boli tiež taká smiešnosť, lebo keď v roku 2009 boli pokuty obnovené, tak ja som začal vedome a verejne porušovať zákon o štátnom jazyku, napríklad že som vylepil nejaký plagát v angličtine priamo pred ministerstvo kultúry alebo som rozdával nejaké letáky sprievodnej akcie na hru Mareka Maďariča, ktoré boli, ja neviem, v španielčine, alebo som, alebo som recitoval haiku vo flámštine a chodil som sa udávať na ministerstvo kultúry a ani raz mi nedali pokutu. Ja som sa toho dožadoval a nedali mi.
Tak načo sú také pokuty?!

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No pokiaľ ide o nevoľnosti pri pohľade na dvojkríž, na ktorý tu pozerám, tak musím komparatívne povedať, že nevoľno človeku môže prísť pri pohľade na iné objekty, ktoré pod tým krížom občas defilujú, a tiež na produkciu, ktorá z tých objektov vychádza.
A keď sme už u tej úrovne slovenčiny, je to trošku tak ako, že v dome obesenca by sa nemalo hovoriť o povraze, a nehádzať kamením, ak si v sklenenej veži. Nechcem tým globálne a generalizovane odsúdiť istú kategóriu diskutujúcich na rôznych fórach. Ale jedným z takým poznávacím znamením patriotov za Boha a za národ je to, že ich úroveň slovenčiny je katastrofálna. Už len slovo hanba s m je signifikantným, o prídavných menách v prvom páde množného čísla ani nehovoriac, a preto ak sa tu hovorí o tom, ako formuje nezrozumiteľne, teda pre občana mladého, dieťa, to, aby nerozumelo svojmu rodnému jazyku, keď sa pozerám na písomné prejavy ľudí z brehu národne uvedomelých, tak ma jíma pocit, že nepočúvali české rozprávky, ale snáď maorčinu alebo jazyk Tuarégov, pretože tá ich úroveň by rozhodne pri Spejblovi a Hurvínkovi tak strašná nebola.

Ďakujem kolegom spolupredkladateľom za reakcie, ale teda dovolím si zareagovať na kritikov alebo kritiku zo strany poslancov Kotlebovej strany.
Pán poslanec Schlosár, začali ste, že nemáte nič proti češtine, ale čo hneď som si spomenul, že nie som rasista, ale... A presne tak ste aj pokračovali v duchu tejto slávnej formulky a poukázali ste na to, že, že v Česku všetko dabujú do slovenčiny, teda do češtiny. No ale však aká medzinárodná reciprocita v dabovaní, preboha, no tak to, že naše deti rozumejú po česky dobre a české deti nerozumejú po slovensky dobre, je predsa výhoda našich detí a nevýhoda českých detí, keď, keď české deti budú mať obmedzený priestor na Česko a na Slovensku, Slovensko budú vnímať ako, ako cudzí jazyk, jazyk, ktorým sa hovorí na Slovensku, tak, tak to ochudobní ich. Slovenské dieťa sa môže, môže prejsť, prejsť, prejsť po Prahe a dokonca dokáže rozprávať po česky, nielenže rozumie, rozumie po česky. Takže toho, toho, to je úplne absurdné hovoriť o nejakej reciprocite.
Koho záujmy zastupujem? No zastupujem záujmy tých občanov a občaniek Slovenskej republiky, ktorí mi dali svoj hlas bez ohľadu na ich národnosť a náboženské presvedčenie a tak ďalej.
A pán poslanec Kotleba, som rád, že teda dávate za pravdu, za pravdu tým kolegom, ktorí vás upozorňujú je to, že to, že to nemajú, nemáte podporiť a že sme to prepískli a že je to maskovaná snaha o svetoobčiansky prístup, keby sa náhodou rozprávky nevysielali nadabované do slovenčiny, lebo napríklad v takom v krajinách Beneluxu alebo Škandinávie sa vysielajú v angličtine s titulkami a potom tie deti vedia oveľa lepšie po anglicky ako naše.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, povedal by som to tak, počuli ste dobré slovo Slovákom i Neslovákom súcim na slovo, koaličným i opozičným, tak prehovoril Ondro Dostál.
Samozrejme, tým, ktorí sú nesúci na slovo, ani keby anjelskými trúbami trúbil, aj tak to do tých lebení nevôjde. Ale každopádne Ondro tu minucióznym prístupom, ktorý je mu vlastný a ktorý ukazuje rozdiel medzi púhym absolventom práva a človekom, ktorý to vie i nám neprávnikom vysvetliť tak, že len tupec nepochopí, tak nám tuná obnažil paradox, že sa vysielateľ zrejme musí tváriť, že šarmantný princ v podobe nebohého Vladimíra Ráža alebo bohého Jozefa Zímu vlastne vystupuje v poloerotickom príbehu o pyšnej princeznej či princeznej so zlatou hviezdou na čele, a tým pádom to bude deklarovať ako niečo, čo je pre deti nad 12 rokov. Je skutočne výborná perspektíva, že kráľ Kazisvět VI., hlava pomazaná, bude predávaný proti duchu tohto hrozného a smiešneho paragrafu ako príbeh pre deti nad 12 rokov. A dvojica Ján Werich a Vlasta Burian v slávnom detskom filme Byl jednou jeden král bude očividne tiež deklarovaná ako niečo, čo deti do 12 rokov nesmú zhliadnuť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa na úvod svojho vystúpenia poďakoval môjmu predrečníkovi Pertovi Osuskému za jeho vystúpenie, pretože ja sa chcem vo svojom vystúpení venovať najmä tým právnym a jazykovým aspektom, a teda nejdem až tak riešiť nejaký historický alebo kultúrny kontext, ale som rád, že Peter Osuský svojím vystúpením vzbudil dojem, že ten náš návrh je taký československý a tatíčko-masarykovský, u pána Kotlebu, aby to nevyzeralo, že tým, čo teraz poviem, sa snažím presvedčiť poslancov Kotlebovej strany, aby nebodaj hlasovali za náš návrh. Tak to nie je myslené, aj keď budem sa, budem sa teda venovať skôr tým právnym aspektom vo svojom vystúpení, ktoré by vás možno mohli presvedčiť, ale zostaňte v tom, áno, máme radi Československo, hlásime sa k československej tradícií, hlásime sa k tatíčkovi Masarykovi. Nie je to určené primárne vám, alebo teda nie je to určené vám. Je to určené ako argument pre všetkých poslancov, ktorí chcú počúvať, ktorí rozumejú tomu, že dabovať české rozprávky do slovenčiny je niečo absurdné.
Hovoril som pri uvádzaní návrhu zákona, že sme uvažovali nad názvom Lex Spejbl, a teda priklonili sme sa k názvu Lex Hurvínek, čo sa nám zdalo také absurdnejšie. No zaujímavé na týchto, uvažovanom aj, aj teda zvolenom názve, je to, že, že impulz, ktorý nás k tomu viedol, bol v podstate omyl, ktorý sa objavil v médiách. Minulý rok sa v médiách objavila informácia, že v slovenských kinách bude, bude vysielaný film Spejbl a Hurvínek a bude nadabovaný do slovenčiny, lebo to, lebo to prikazuje zákon, čo teda sa nám zdalo absurdné, aby zákon prikazoval dabovanie Spejbla a Hurvínka do slovenčiny, tak sme sa do toho zákona pozreli a zistili sme, že to tak nie je, že napriek tomu, že to médiá písali, slovenský zákon neprikazuje distribútorom ani kinám, aby českú rozprávku, pôvodnú českú rozprávku dabovali do slovenského jazyka. Prikazuje to iba televízia. Zákon o štátnom jazyku upravuje používanie jazyka v médiách, a teda v televíznom a rozhlasovom vysielaní v § 5 a v odseku 1 § 5 je stanovená všeobecná povinnosť vysielať v štátnom jazyku, ale zároveň sú tam stanovené aj niektoré výnimky z tejto povinnosti. Povinnosť vysielať v štátnom jazyku sa netýka, napríklad situácia, keď ide o inojazyčný televízny program s titulkami v štátnom jazyku alebo inojazyčný rozhlasový program určený pre príslušníkov národnostných menšín, alebo ide o vysielanie do zahraničia, jazykové kurzy, hudobné diela s pôvodnými textami a podobne. Čo by teda bolo, bolo absurdné, aby keď, keď by televízia vysielala taliansku operu, že by tá musela byť nadabovaná do slovenčiny. Takže tie výnimky tam už boli. A jedna z výnimiek sa týka audiovizuálnych diel alebo zvukových záznamov umeleckých výkonov šírených vysielaním v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka. Pod touto definíciou sa skrýva český jazyk, ktorý je na Slovensku všeobecne zrozumiteľný. Je zrozumiteľný dospelým, ktorí zažili Československo a žili časť alebo veľkú časť svojho života alebo aspoň detstvo vo federálnom štáte, a teda s češtinou sa stretávali úplne bežne, ale je zrozumiteľná aj mladším ľuďom, ktorí sa narodili po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, a dokonca aj malým deťom je čeština zrozumiteľná, lebo sa s ňou môžu stretnúť vo vysielaní televíznych staníc, ktoré nepodliehajú regulácii slovenského zákona, môžu sa s ním stretnúť na internete, na dévedéčkach, v knihách a podobne.
Preto je v tom § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku stanovená výnimka, že pôvodné české programy sa môžu v slovenských televíziách vysielať aj bez toho, aby boli dabované alebo titulkované do slovenského jazyka, aj keď myslím, že raz nejaká televízia vysielala myslím, že to bol nejaký český film, ktorý bol so slovenskými, so slovenskými titulkami, teda v pôvodnom znení v češtine so slovenskými titulkami, ale, ale to bol asi iba pokus o žart a recesiu.
No, ale vo vzťahu k vysielaniu pre deti do 12 rokov je špeciálna úprava obsiahnutá v § 5 ods. 2 zákona o štátnom jazyku a tá je v porovnaní s tou všeobecnou úpravou striktnejšia, nepozná toľko výnimiek. Hovorí iba o tom, že inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov, šírené vysielaním musí byť povinne dabované do štátneho jazyka a jedinou výnimkou je vysielanie audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostným menšín v rámci inojazyčných televíznych programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby. Čiže iba výnimka pre vysielanie deťom, ktoré patria k národnostným menšinám a pôvodne dokonca ani, ani táto výnimka v zákone nebola, teda ani pre národnostné menšiny a tá povinnosť, že audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov bola širšie definovaná, bola, bola definovaná nielen pre, pre vysielanie v televíziách, ale všeobecne týkala sa aj kín, videopožičovní a podobne. Toto sa zmenilo v roku 2009 a výnimka pre národnostné menšiny sa dostala, zúženie tej povinnosti pre programy šírené vysielaním sa dostali do zákona o štátnom jazyku novelou v roku 2009 za prvej vlády Vladimíra..., Roberta Fica, pardon, Vladimír Mečiar bol koaličný partner a Ján Slota bol druhý koaličný partner, za ministrovania súčasného ministra Mareka Maďariča, ktorý bol ministrom aj v prvej vláde Roberta Fica, a tieto výnimky, teda že národnostné vysielanie, národnostné menšinové vysielanie pre deti nemusí byť v štátnom jazyku. Teda tá sa dostala do štátneho jazyka aj sa to zúžilo na úpravu, úpravu vo vzťahu k vysielaniu nie vo vzťahu k iným, k inému šérovaniu audiovizuálnych diel, ktorá je upravená v audiovizuálnom zákone. To zdôrazňujem, len preto, že to nebolo povedzme jedna z tých zmien, ktoré boli neskôr presadené za Radičovej vlády, keď sa upravoval zákon o štátnom jazyku a vypúšťali sa z neho programy, toto urobila vláda Roberta Fica č. 1. Dôsledkom existujúcej právnej úpravy je zákaz vysielania českých rozprávok a ďalších pôvodných audiovizuálnych diel určených deťom do 12 rokov. Kým české filmy pre dospelých je možné aj v slovenských televíziách vysielať v češtine, české rozprávky pre deti do 12 rokov musia byť dabované do slovenčiny alebo musia byť prezentované ako diela určené pre divákov nad 12 rokov. Lebo je fakt, že tie české rozprávky sa do slovenčiny veľmi nedabujú a televízie obchádzajú zákon tým, že povedia, že to dielo nie je určené pre deti do 12 rokov. Ale načo je taký zákon, ktorý, všetci si uvedomujeme, že nie je dobrý, že, že je až absurdný, a dokonca všetci vieme, že ten zákon sa obchádza a ani kompetentné orgány s tým nič nerobia, ale máme to v zákone, lebo rozprávky musia byť v slovenskom jazyku. A tu teraz zdôrazňujem, že nehovorím o amerických rozprávkach s českým dabingom, hovorím o pôvodných českých rozprávkach. Ja si viem predstaviť aj liberálnejšiu úpravu, kde by, kde by sa rozprávky mohli vysielať aj v angličtine alebo kde by, kde by sa mohol používať český dabing, ale to naším návrhom zákona neriešime. Naším návrhom zákona riešime iba pôvodné české rozprávky.
Ak televízie porušia túto povinnosť, tak im hrozí pokuta od 99 do 1 659 eur. To je zaujímavé to, že väčšina pokút bola pri novelizácii zákona o štátnom jazyku v roku 2011 vypustená zo zákona o štátnom jazyku za vlády Ivety Radičovej, a teda aj Peter Osuský, aj ja sme vtedy boli poslanci a hlasovali sme za tú novelizáciu, ale pokuty vo vzťahu k televíziám nie sú riešené v zákone o štátnom jazyku, ale sú riešené zákonom o vysielaní a retransmisii, kde je tiež povinnosť, aby, aby televízie, alebo teda vysielatelia dodržiavali iné zákony vrátane zákona o štátnom jazyku, ktorý im tieto povinnosti stanovuje a ich porušenie umožňuje trestať pokutami od 99 do 1 659 eur, a teda už sa aj stalo, že, že televízie boli sankcionované pokutou za vysielanie diela v češtine. Ďalšou zaujímavosťou je, že inou úpravou, akože aj Peter Osuský spomínal, ako som aj ja spomínal, sú, je upravené audiovizuálne diela, ktoré sú šírené napríklad vysielaním v kinách alebo premietaním v kinách, alebo, alebo v..., požičiavaním na DVD alebo, alebo videokazetách. Tu neplatí všeobecná úprava o zákone o štátnom jazyku, ale špeciálna úprava v zákone o audiovízii, ktorá hovorí o tom v § 15 ods. 2, že distribútor audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje audiovizuálne dielo, ktoré je podľa jednotného systému označovania klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave – teraz to príde –, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, je povinný zabezpečiť pre toto audiovizuálne dielo slovenskú jazykovú úpravu s dabingom v slovenskom jazyku.
Za touto pomerne komplikovanou formuláciou sa skrýva obsah spočívajúci v tom, že šíriť audiovizuálne diela inak ako vysielaním, aj keď sú určené deťom do 12 rokov a sú v češtine, aj a ak ide o pôvodné dielo, tak ich nie je potrebné dabovať a obdobná úprava sa potom nachádza aj vo vzťahu k audiovizuálnych, k uvádzaniu audiovizuálnych diel na verejnosti prevádzkovateľom audiovizuálneho technického zariadenia. Dabovanie inojazyčných audiovizuálnych diel pre maloletých do 12 rokov je teda povinné iba pre vysielateľov. Ani dévedéčka, ani požičovne, videopožičovne, ani kiná nemusia nevyhnutne dabovať z češtiny do slovenčiny, a aj keď by sme schválili ten návrh, ktorý vám teraz predkladáme, tak namali, nezaviedli by sme tú povinnosť, ale ani, ani by nič nebránilo tomu, aby, ak sa nejaké, nejaká firma, ktorá distribuuje filmy do, do kín rozhodne, že bude dabovať Spejbla a Hurvínka do slovenčiny, bude to môcť urobiť, my neprikazujeme, že to musí byť všetko v češtine.
Tu by som rád upozornil aj na ďalšiu vec, že ten predchádzajúci audiovizuálny zákon, ktorý platil od roku 2007, nariaďoval povinné dabovanie diel určených pre maloletých do 12 rokov do slovenského jazyka aj pre pôvodné české rozprávky a zmena nastala až schválením nového zákona o audiovízii v roku 2015, teda za druhej vlády Roberta Fica a opäť za ministrovania pána Mareka Maďariča.
Predkladatelia považujú stav, keď pod hrozbou pokuty sa zakazuje v slovenských televíziách vysielať české rozprávky, za nesprávny a vecne neodôvodnený žiadnym verejným záujmom. Pritom navrhujeme upraviť zákon o štátnom jazyku podobný spôsobom, ako boli v roku 2015 na návrh ministerstva kultúry vedeného Marekom Maďaričom upravené podmienky pre vysielanie, alebo teda pre šírenie českých rozprávok v rámci audiovizuálneho alebo zákona o audiovízii, a teda navrhujeme, aby české rozprávky mohli byť vysielané v českom jazyku.
Inšpirovali sme sa právnou úpravou navrhnutou pánom ministrom Maďaričom, neviem, či to bude mať nejaký vplyv na rozhodovanie poslancov strany SMER - SD a vládnej koalície, ale rád by som veril tomu, že zdravý rozum nakoniec zvíťazí nielen vo vzťahu k premietaniu českých rozprávok v kinách a ich šíreniu na dévedéčkách a videokazetách, ale aj vo vzťahu k ich vysielaniu v televíziách, ak to nebude zajtra, tak snáď niekedy nabudúce.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, ak ste si všimli alebo možno nevšimli, nezmienil som sa o prvej Československej republike. Vonkoncom som tam nič neidealizoval. (Povedané so smiechom.)
To, čo som mal na mysli, je podstatne skôr napríklad legenda František Filipovský, majstrovsky dabujúci Louisa de Funes a dá sa povedať, nejde oňho, lebo jedná sa o vysielanie do 12 rokov, ale o to, že je predsa smiešne, aby sme ho teraz silou mocou nadabovávali do slovenčiny. O Masarykovi tam nepadlo ani slovo, ale všímam si, že za prvé platí staré slovenské, keď sa pes chce biť, palica sa nájde a potom § 2, ktorý ukazuje aj PISA-nská štúdia, síce u mladých, ale platí to plošne, že je očividne problém porozumieť hovorenému slovu či písanému textu, pretože ste v mojom vystúpení našli neuveriteľné položky, ktoré som jednoducho ani omylom nezmienil.