Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja len stručne. Ondrej vystihol opäť raz podstatu toho, o čom tu už od rána debatujeme, a som veľmi rád, že aj on sa dotkol tej vážnej, problematickej situácie, akou bola deklarácia o smerovaní Slovenskej republiky podpísaná tromi ústavnými činiteľmi, ktorá bola do necelého mesiaca v podstate podrytá kompletne, tak ako bola podpísaná, jednak vystúpením predsedu Národnej rady v ruskej dume, ako som spomínal aj vo svojom príspevku, kde hovoril okrem iného o nejakej všeslovanskej vzájomnosti, a tak trošku opomenul, že aj Ukrajinci sú Slovania, a vieme, čo sa deje na východe Ukrajiny a kto za týmto celým stojí, ale aj vystúpeniami premiéra Roberta Fica, ktorý veľmi urážlivo hovoril na adresu okrem iného aj tretieho sektora, mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia na Slovensku a ktoré sa pokúšajú o zlepšenie kvality demokracie v tejto krajine.
Je mi veľmi ľúto, že sa tento rozkol ešte viacej prehlbuje, o čom svedčí nakoniec aj dnešná diskusia, a bude mi ešte viac ľúto, keď tie protieurópske a protiatlantické sily vo vládnej koalícii prevážia.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii je vhodnou príležitosťou povedať si niečo o tom, akou optikou vnímame na Slovensku Európsku úniu.
Vidím ako problém, že veľmi často vnímame Európsku úniu optikou eurofondov, optikou európskych peňazí. Ten pohľad je taký, že z Únie dostávame viac, ako tam platíme, tak je to pre nás výhodné, preto je členstvo Slovenska v Európskej únii v záujme Slovenska. Samozrejme, neupodozrievam pána ministra, že by naše členstvo v Európskej únii vnímal takto zjednodušene až sploštene, ale, žiaľ, je to pohľad, ktorý je prítomný aj vo vyjadreniach mnohých politikov, aj vo vnímaní mnohých politikov. Pre mnohých politikov a držiteľov moci sú eurofondy príležitosťou v tom horšom prípade na korupciu a rozkrádanie, v tom lepšom alebo teda povedzme, že v menej zlom prípade na PR aktivity, budovanie, prezentovanie sa, predražené projekty, ktorých skutočná potreba je často veľmi diskutabilná.
Ale ak si aj odmyslíme tieto dva aspekty, ktoré si na Slovensku, žiaľ, celkom odmyslieť nemožno. A zvlášť v poslednom čase, po tých informáciách, ktoré sme dostali napríklad o tom, ako sa na Slovensku využívajú agrodotácie nie na reálnu podporu poľnohospodárstva, ale na veľmi jednoduchý zisk ľudí, ktorí reálne s poľnohospodárstvom nemajú veľa spoločné. Ak si aj toto odmyslíme, tak veľmi často je aj vo vnímaní verejnosti Únia videná ako tá, ktorá nám dáva, dáva peniaze. A teda v istej symbolickej, možno nechcenej forme sa tento pohľad nachádza aj vo výročnej správe, kde hneď po úvode prvá kapitola Všeobecné záležitosti, prvá podkapitola je Politika súdržnosti, a hneď druhá veta hovorí o tom, že Slovenská republika je od svojho vstupu do Európskej únie prijímateľom značného objemu finančných prostriedkov z fondov EÚ. Takmer 80 % všetkých verejných investícií v Slovenskej republike je financovaných z rozpočtu Európskej únie prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov.
A hneď ďalšia podkapitola sa nazýva Čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, až potom nasleduje Právny štát a ďalšie veci. Čiže optika eurofondov, optika čerpania možno má svoju logiku, ale som hlboko presvedčený, že je to nesprávny prístup k Európskej únii a z dlhodobejšieho hľadiska je aj nebezpečný.
Členstvo Slovenska v Európskej únii je jeho životným záujmom. Dôvodom však nie sú eurofondy, dôvodom nie sú peniaze, ktoré prúdia na Slovensko z Európskej únie, ale civilizačné zakotvenie krajiny za Západe. Európska únia spolu so Severoatlantickou alianciou sú toho najsilnejším prejavom. A, samozrejme, Európska únia je záujmom Slovenska a jeho obyvateľov aj z toho dôvodu, že tu máme spoločný európsky trh založený na 4 základných slobodách, voľnom pohybe tovaru, služieb, kapitálu a osôb. To, že máme možnosť v Európskej únii pracovať, študovať, podnikatelia majú možnosť podnikať, obchodovať bez zbytočných prekážok, možno si vzájomne konkurovať, to sú skutočné výhody Európskej únie, to je to, prečo je naším životným záujmom byť v Európskej únii, to je to, čo ťahá Slovensko a jeho ekonomiku dopredu.
Ak budeme vnímať Európsku úniu len optikou peňazí, ktoré sem prichádzajú, tak môže to mať dramaticky negatívne následky v okamihu, keď sa Slovensko zmení z čistého príjemcu na čistého platcu alebo prispievateľa. Inými slovami, v okamihu a ten okamih raz príde, keď Slovensko bude do rozpočtu Európskej únie viac dávať, ako z neho prijímať. Aký bude potom dôvod, aby verejnosť podporovala členstvo v Európskej únii, keď zrazu to pre nás bude finančne nevýhodné. Preto by sme mali menej hovoriť o tomto finančnom, eurofondovom aspekte a snažiť sa nie utvrdzovať vo verejnosť tú eurofondovú optiku, ale práve naopak, snažiť sa hovoriť o skutočnom význame členstva Slovenska v Európskej únii, v Únii pre našich občanov.
Problém je aj to, že vnímame Európsku úniu často ako niečo vonkajšie, my sme tu, Európska únia, Únia je tam a, samozrejme, že pohľad na členstvo v únii optikou záujmov Slovenskej republiky je legitímny, nemal by sa však obmedziť len na to, koľko peňazí od Európskej únie dostaneme alebo prípadne akú agentúru alebo inštitúciu si vylobujeme, či aké opatrenie, ktoré sa nám zdá výhodné pre nás, dokážeme v Európskej únii presadiť. Mali by sme Európsku úniu vnímať aj viac ako niečo, čo je nám vlastné, čoho sme súčasťou, a tak by sme sa mali pozrieť napríklad aj na nedávno zverejnený návrh rozpočtu Európskej únie na ďalšie 7-ročné obdobie, teda nielen pohľadom toho, čo zasa z Európskej únie v ďalšej sedemročnici dostaneme, ale aj to, na čo sa tie peniaze majú použiť a koľko ich má byť celkovo, či máme podporovať zvyšovanie prerozdeľovania, alebo, naopak,naopak, nie. A tam by sa mali odrážať naše vnútorné priority a pohľady a, samozrejme, že pohľad, pohľad pravicovo zmýšľajúcich ľudí bude v tomto iný ako pohľad, pohľad trebárs sociálnych demokratov.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť v súvislosti s výročnou správou, je to, ako vážne berieme našu príslušnosť k Západu, či už v Európskej únii, alebo, alebo k Severoatlantickej aliancii, to, ako zodpovedne sa správame, akým zodpovedným a lojálnym spojencom našim západným partnerom sme. To, o čom tu pán poslanec Blaha pred pár desiatkami minút hovoril ako o morálke gangu alebo morálke, morálke kmeňa, ale tá otázka je pomerne jednoduchá, sme a chceme byť súčasťou Západu alebo chceme byť súčasťou sféry vplyvu Putinovho Ruska, tak stojí tá podstatná otázka a my by sme sa mali správať tak, aby sme dali jasne najavo, že chceme byť a sme súčasťou Západu. A teraz tu nejde iba o nejaké vyjadrenia, či už tuto spoza parlamentného pultu, alebo niekde na sociálnych sieťach od pána predsedu výboru pre európske záležitosti Blahu, to je tak trochu smutné a trochu možno v niektorých situáciách aj hanba pre slovenský parlament, ale to nie je podstatné, to je taký folklór. Podstatné je to, ako sa chová krajina, ako sa chovajú jej oficiálni predstavitelia.
A problém je to, že aj ten postoj Slovenskej republiky ako celku je často prinajmenšom diskutabilný, či už ide o vyjadrenia našťastie už bývalého premiéra Roberta, Roberta Fica, alebo aj niektoré výroky pána predsedu parlamentu, parlamentu Danka, či už ide o nelojálny postoj Slovenskej republiky v kauze Skripaľ, alebo aj v správe spomínané sankcie proti, proti Ruskej federácii, kde aj z tých formulácií vyznieva, ako keby sme to v skutočnosti nerobili preto, že si uvedomujeme, že Rusko vedie agresiu, naďalej vedie agresiu proti Ukrajine, protiprávne okupovalo Krym a naďalej sa na Ukrajine bojuje, naďalej sú na Ukrajine ruskí vojaci, ale robíme to len preto, že nechceme narúšať, narúšať konsenzus v rámci Európske únie, ale v skutočnosti si to až tak veľmi neželáme. Rétorika bývalého premiéra Fica bola presne takáto.
Tretia a posledná vec, o ktorej by som chcel hovoriť v súvislosti s výročnou správou, je diskusia. Diskusia o Európskej únii, o jej budúcnosti, diskusia, ktorá prebieha v Európskej únii a v nejakej forme prebieha aj na Slovensku. V správe sa konštatuje, že brexit sa stal katalyzátorom diskusie o budúcnosti Európskej únii a spomína sa biela kniha o budúcnosti Európske únie a ďalšie, ďalšie dokumenty, bolo zadefinovaných 5 scenárov možného budúceho vývoja Európskej únie, len akosi celkom nevidieť, že kam sme sa v tej, kam sme sa v tej diskusii posunuli, ktorý z tých scenárov sa bude, bude realizovať, alebo bol to dokument, ktorý, ktorý niečo zadefinoval, ale realita sa bude vyvíjať úplne iným spôsobom, a rovnako chýba aj definovanie pozície Slovenskej republiky.
Aká je pozícia Slovenskej republiky vo vzťahu k budúcnosti Európskej únie? Sú to len tie reči o jadre? Alebo už ani tie reči o jadre neplatia? A ako sa na Slovensku diskutuje o Európskej únii? Je dobré a je potrebné oceniť, že traja najvyšší ústavní činitelia v októbri podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej sa jednoznačne prihlásili k proeurópskej orientácii. Iná vec je, že bolo by žiaduce, aby sa všetci traja aj ďalší politickí predstavitelia, ktorí reprezentujú Slovenskú republiku, podľa toho aj reálne správali, a nie ako bývalý premiér Fico, ktorý svojimi konšpiračnými rečami o Sorosovi, o zasahovaní zahraničia do vnútropolitického vývoja a podobne, ako aj spochybňovaním lojality voči západným spojencom svoj podpis pod spoločnou deklaráciou spochybňuje tak, ako ho spochybnil aj pán predseda Národnej rady Danko svojím vystúpením v ruskej dume.
Čiže áno, dôležité sú deklarácie, ale dôležitá je aj reálna politika. Reálna politika smerom navonok aj reálna, reálna, reálna vnútorná politika. A dôležitá je aj diskusia, ktorú, ktorú vedieme, vedieme vnútri, a ako tá diskusia prebieha, máme tu národný konvent, máme tu ďalšie diskusné formáty a dobré sú, samozrejme, akékoľvek diskusie, ktoré priblížia občanom tému Európskej únie, len sa obávam, že častokrát sú to také diskusie pre diskusie, že niekedy sa diskutuje preto, že aby sme si urobili, urobili nejakú, nejakú čiarku.
Oveľa viac by sme mali na Slovensku riešiť témy, o ktorých sa, o ktorých sa rokuje a rozhoduje na úrovni Európskej únie, pretože tie témy sa nás týkajú, sú to naše vlastné témy. O 10 dní napríklad nadobudne účinnosť nariadenie o ochrane osobných údajov GDPR, ktoré sa významne dotkne fungovania firiem, organizácií aj na Slovensku, a na Slovensku možno mimo nejakej odbornej komunity, úzkej odbornej komunity nebola takmer žiadna širšia verejná diskusia, alebo teda bola, ale až vo chvíli, keď už to celé bolo, bolo schválené, a keď už, už sme sa mohli baviť len o tom, akým spôsobom to máme implementovať a zaviesť do praxe.
Postoje Slovenskej republiky k európskej legislatíve by nemali byť iba vecou, vecou vlády, či nebodaj len expertov a úradníkov, ktorí na tých rokovaniach zastupujú Slovenskú republiku de facto, samozrejme, že rokuje o nich výbor pre, pre európske záležitosti, no ale asi je chyba, že niektoré, aspoň tie dôležitejšie veci, sa nedostanú aj na rokovanie pléna, pretože mnohým veciam chýba plnohodnotná celospoločenská, politická a aj politická diskusia o konkrétnych návrhoch, ktoré majú byť schválené, aj o budúcom smerovaní Európskej únie, diskusia v parlamente, v pléne parlamentu, diskusia medzi politickými stranami, diskusia v médiách. A diskusia predpokladá aj spor. Je úplne legitímne, ak máme rôzne názory na budúce smerovanie Európskej únie, na, na budúcnosť európskej integrácie, ak máme rôzne názory na konkrétne regulácie, ktoré sa na úrovni Európskej únie majú schvaľovať, spájať by nás malo vedomie, že členstvo Slovenska v Európskej únii je jeho životným záujmom, a verím, že toto nás aj spája všetkých okrem skupinky fašistov, ale o tom, ako by sa Európska únia mala ďalej vyvíjať na inštitucionálnej úrovni, na úrovni vzťahov medzi, medzi krajinami, o tom by sme mohli viesť oveľa intenzívnejšiu diskusiu vrátane polemiky, vrátane, vrátane toho, že sa budeme sporiť, lebo spor je niečo úplne normálne.
Takže záverom, čo potrebuje Slovensko vo vzťahu k Európskej únii, som presvedčený, že potrebujeme silnejšie vedomie o skutočnom význame Európskej únie a členstva Slovenskej republiky v Európskej únii nielen optikou eurofondovou, potrebujeme silnejšie pociťovanú lojalitu voči Európskej únii ako voči niečomu, čoho sme súčasťou, čo je našou vlastnou, vnútornou vecou, nie niečím vonkajším, a zároveň potrebujeme oveľa intenzívnejšiu diskusiu aj o Európskej únii, o jej budúcom smerovaní aj o konkrétnych otázkach, ktorými aktuálne žije.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, Veronika, za tvoje vystúpenie komplexné. A pomenovalo mnohé veci, ktoré bolo potrebné pomenovať. A som rád, že si spomenula aj to, čo som ja nestihol dokončiť vo faktickej poznámke, a teda ako je to vlastne s tým neustálym obhajovaním oslobodenia. Tým pádom by sme mali zavrieť oči pred všetkým ostatným. Nikto z nás nespochybňuje dôležitú úlohu Červenej armády pri oslobodení územia Slovenskej republiky. To v žiadnom prípade. Ale treba povedať aj to B. A to bola práve tá 40-ročná totalita, ktorú si spomenula vo svojom príspevku, a treba povedať aj to, čo tomuto oslobodeniu predchádzalo. Kolegovia, ktorí tu neustále budú hovoriť len o týchto veciach, by si mali doštudovať o tom, čo to bol pakt Ribbentrop - Molotov, o tom, čo to bola zimná vojna s Fínskom. (Reakcie z pléna.) A mali by si doštudovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko!

Klus, Martin, poslanec NR SR
... akým spôsobom Sovietska armáda obsadzovala pobaltské krajiny, našich súčasných spojencov zo Severoatlantickej aliancie. Aj toto sú dôležité fakty, ktoré predchádzali územia oslobodeniu územia Československa.
A ešte jedna dôležitá vec, ktorú si spomenula. Áno, agentúra to bola možno trošku diplomatická chyba, ktorú sme urobili, a verím, že sa nebude opakovať. Okrem pracovnej agentúry, ktorú si spomínala v rámci Európskej únie, o ktorú by sme mali uchádzať, a kde už, verím, že naše šance budú výrazne vyššie, sa spomínala aj nová agentúra súvisiaca s kyberbezpečnosťou, ktorá obzvlášť pre tento priestor je mimoriadne dôležitá a verím, že Slovenská republika by ju potrebovala ako soľ. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo a dovolím si teda na poslankyňu a poslancov strany, ktorá rozdáva šeky s neonacistickou symbolikou, nereagovať, ale zareagujem na pána poslanca Blahu a na pána poslanca Marčeka.
No, Ľuboš, ono ten základný rozdiel je v tom, že my aktívne kritizujeme aj prezidenta Trumpa, možno si zaregistroval za posledné obdobie hneď niekoľko kritických postojov aj našej strany, aj mňa osobne práve k tým veciam, ktoré si spomínal ty, a verím tomu, že trumpizmus nie je atlanticizmus, a verím tomu, že Trump je len smutným príbehom v histórii prezidentov Spojených štátov amerických, a verím tomu, že sa už čoskoro uchýli ku koncu. Aktívne teda na rozdiel od poslancov KĽSNS a musím povedať, bohužiaľ, aj teba, kritizujem aj tú druhú stranu, veľmi rád si vypočujem tvoju kritiku prezidenta Putina, tak ako aj ja si veľmi rád vypočujem kritiku aktivít tohto autoritárskeho prezidenta aj zo strany poslancov KĽSNS, ktorí ho tu hája napriek tomu, že ich veľkým vzorom bol fašistický prezident Jozef Tiso, ale to je téma sama osebe a schizofrénia, ktorá by potrebovala asi odborné vyšetrenie.
No a čo sa týka pána poslanca Marčeka, no ja vám skúsim zacitovať, ako je to, z roku 2007, kedy Krym mal 2 005 000 obyvateľov, z toho približne 58 % sa hlásilo k ruskej národnosti, 24 % k ukrajinskej, 12 % tvoria Krymskí Tatári, okrem toho tam žijú ešte Bielorusi, Arméni, Židia, Poliaci a tak ďalej a tak ďalej. Nuž, pán poslanec Marček, keď hovoríte o tom, že Krym bol ruský odjakživa, odporúčam doštudovať si trošičku históriu aj hlbšie, ako je len dajme tomu 17. alebo 18. storočie, a ak sa vám teda veľmi páči to, čo predviedli naši veľkí ruskí bratia, hovorím to v úvodzovkách, na Kryme, tak si uvedomte aj to, že aj Komárno a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pekné dobré ráno prajem. Ďakujem pani podpredsedníčke za udelené slovo.
Vážený pán minister, dámy kolegyne poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť pár slov k všetkým trom bodom, ktoré sme zlúčili v tejto rozprave. Bol som poverený druhým najväčším poslaneckým klubom Strany Sloboda a solidarita v tomto parlamente, aby som k niektorým témam v rámci týchto bodov vystúpil. Ja sa teda vrátim o krok späť. Nebudem hovoriť tak intenzívne o súčasnom zahraničnopolitickom alebo európskom dianí, budem hovoriť o tom, čoho sa týkajú dokumenty, ku ktorým prebieha rozprava, a mám tam pripravených hneď niekoľko otázok na pána ministra a budem veľmi rád, pokiaľ by pán minister potom v záverečnom slove k nim zaujal stanovisko.
Začnem, ak dovolíte, teda prvým bodom programu a to je výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, a teda hodnotenie, aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie. Hneď na začiatku v úvode tohto dokumentu čítame o Rímskej deklarácii, ktorá by mala do istej miery nadväzovať na to, čo odštartovalo naše predsedníctvo, a to bol bratislavský proces. Táto rímska deklarácia so sebou niesla aj určité dôležité výzvy a tieto výzvy si načasovala na najbližšie obdobie. Veľmi bezprostredne sa tieto výzvy týkajú aj aktuálneho diania na Slovensku, pretože mnohé z nich súvisia práve s tým, čo pomenoval pán minister, a to je boj proti neustále klesajúcej podpore európskych integračných procesov. A mňa by teda zaujímalo, ak teda môžem položiť prvú otázku pánovi ministrovi, ako sa z jeho pohľadu alebo z pohľadu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí darí tieto výzvy napĺňať.
Ďalším veľmi dôležitým faktorom, o ktorom sme sa rozprávali a ktorý veľmi intenzívne ovplyvnil európske integračné procesy, ale aj dianie globálne, bol, samozrejme, brexit. Som veľmi rád, že pán minister pomenoval niekoľko základných faktov, ktoré s týmto podľa môjho názoru nešťastným procesom súvisia, ale predsa len nedá mi neopýtať sa, ako hodnotí pán minister a ministerstvo zahraničných vecí dosiahnuté výstupy v rámci brexitu posledné mesiace. Mám na mysli predovšetkým tzv. prvú fázu, ktorá bola ukončená na konci minulého roka. Podarilo sa síce dosiahnuť konsenzus zo základných parametroch vystúpenia v troch kľúčových otázkach, akými boli občania, financie a otázka hranice s Írskom. Ale ako ukázali aj tieto, táto druhá časť rokovaní, predsa je tu ešte pomerne veľké množstvo otvorených otázok, a teda tá moja otázka smerujúca k pánovi ministrovi okrem spokojnosti s ukončením prvej fázy je aj to, ako on vidí budúce rokovania o brexite, a možno či je vôbec reálne očakávať, že by 29. marca 2019 reálne Veľká Británia z Európskej únie vystúpila, a keď, tak v akej podobe v akom režime, pretože sa predpokladá už dnes, že tu budeme mať pomerne dlhé prechodné obdobie a toto bude možné dlhodobo rozširovať. Bezprostredne sa to týka odhadom 90- až 110-tisíc obyvateľov, alebo keď chceme, občanov Slovenskej republiky.
A možno práve preto je to téma, ktorá veľmi možno emocionálne zaujíma mnohých občanov Slovenskej republiky, takže aj na to by som rád v súvislosti s mojou otázkou nadviazal.
Trošku mi chýbalo vo vystúpení pána ministra to, že sa veľmi málo venoval otázke budúcnosti Európskej únie, alebo keď chceme Európy ako takej. Nie je žiadnym tajomstvom, že táto téma je tak trošku tabuizovaná, a s výnimkou naozaj vášho ministerstva, pán minister, som nezachytil, že by sa k nej nejakým zásadnejším spôsobom vyjadrovali hoc aj najvyšší ústavní činitelia, snáď s výnimkou pána prezidenta, obzvlášť expremiér Robert Fico sa v tejto téme, pokiaľ ma pamäť neklame, v podstate nikdy konkrétne nevyjadril, stále to rieši len akýmsi zaklínadlom o jadre Európskej únie, ktoré bezprostredne po úkladnej vražde dvoch mladých ľudí akoby prestala platiť, pretože v tej chvíli sme sa už stali krajinou, ktorá začína veriť na konšpirácie o svetovom sprisahaní voči malej Slovenskej republike, čo vôbec nie je v súlade s tým, o čom hovorí aj predložený dokument, a teda jednoznačné sa hlásenie k proeurópskej orientácii, ktorá je postavená na určitých zásadách a pravidlách, ktoré pán premiér práve takýmto spôsobom podľa mňa nehanebne nehanebne, nehanebne pošliapal ešte v čase, keď bol premiérom Slovenskej republiky.
Veľmi zaujímavé v tejto súvislosti je spomenúť to, na čo sa odvoláva predmetný dokument, a teda, že sme tu mali akýsi konsenzus troch najvyšších ústavných činiteľov z 20. októbra 2017. Je pravda, že takýto konsenzus bol mimoriadne dôležitý a že vyslal určitý signál do sveta, ale o to smutnejšie bolo to, čo sa potom následne necelý mesiac nato udialo 15. novembra 2017, kedy zhodou okolností v ten istý deň pán prezident vystupoval v Európskom parlamente a jasne sa prihlásil k našej proeurópskej orientácii a k tomu, že Slovenská republika chce byť dôležitým spojencom našich priateľov a partnerov v Európskej únii, ale aj v Severoatlantickej aliancii, zatiaľ čo pán predseda Národnej rady Andrej Danko vystúpil v ten istý deň v Ruskej Dume a hovoril celkom iným jazykom o celkom iných veciach, ktoré rozhodne nie sú v súlade s našimi základnými zahraničnopolitickými dokumentami a ani s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, čo som spomínal okrem iného, aj keď sme prerokovávali akoby nové programové vyhlásenie vlády, keď nastupovali, nastupovala akoby nová vláda Slovenskej republiky.
Túto časť by som si ale dovolil možno istým spôsobom zavŕšiť aj tým, že by som chcel pochváliť ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí aj vás osobne, pán minister, v súvislosti s tým, že naozaj ministerstvo ako jedno z mála v tejto republike robí všetko, čo je v jeho silách, v súvislosti so snahou preniesť agendu európskej integrácie, ale aj zahraničnej politiky do širšej verejnosti, a to prostredníctvom, ako ste spomínali aj vo svojom úvodnom príhovore, aktivity, ktorá dnes je označovaná ako konvent o Európskej únii. Veľmi sa mi páči hashtag, ktorý ste začali využívať, že My sme Európska únia a My sme NATO, toto je veľmi dôležité, aby si občania uvedomovali, čiže strategická komunikácia bola výrazne posilnená na vašom ministerstve a toto je niečo, čo aj z pozície opozície treba oceniť.
Celkom na záver tejto časti by som rád poznal ešte váš názor, pán minister, na naše aktivity v rámci štruktúrovanej spolupráci v oblasti obrany, tzv. PESCO. Slovenská republika sa zapojila do tejto iniciatívy, a predsa len už máme niekoľko mesiacov, odkedy Slovenská republika deklaratívne pristúpila k PESCU, a možno by som sa rád opýtal, ako konkrétne sa to už začalo prejavovať na našich aktivitách v rámci európskych integračných procesov.
No, uzavriem túto časť ešte tromi témami, ak dovolíte, a potom prejdem už k zahraničnej politike od tej európskej. Tvorí sa nám viacročný finančný rámec, poznáme už jeho nejaké jeho základné východiská. Tu by ma zaujímalo, pán minister, aká bude pozícia Slovenskej republiky k tomu, čo predstavila Európska komisia. Takisto nám prichádzajú voľby do Európskeho parlamentu, som veľmi rád, že tu nastala určitá zhoda medzi opozíciou, demokratickou opozíciou, to by som zdôraznil, a vládnou koalíciou, že je potrebné, aby voľby do Európskeho parlamentu nedopadli rovnakou blamážou ako v roku 2014, a mám na mysli, samozrejme, 13 % účasť. A takisto oceňujem váš veľmi otvorený postoj k niektorým konkrétnym riešeniam, ktoré aj opozícia predstavila, o ktorých tu budeme rokovať ešte aj na tejto schôdzi, ako je napríklad posilnenie možnosti voľby zo zahraničia. A, no a možno trošku kriticky ešte, ak by ste si našli čas vo vašom záverečnom slove k dvom témam, ktoré zarezonovali v súvislosti s Európskou úniou, a to bolo nepridelenie Európskej liekovej agentúre, agentúry Slovenskej republiky napriek tomu, že sme boli horúcim uchádzačom, čiže možno niečo ako poučenie z tohto vývoja pre Slovenskú republiku, čo by sme možno mohli urobiť inak, hoci viem, že vaše ministerstvo gesčne nemalo túto agendu na starosti, ale predsa len bolo veľmi dôležitou súčasťou celého procesu.
A potom s tým súvisí aj možno nie celkom vydarená schopnosť Slovenskej republiky presadiť si svoje záujmy v súvislosti s obsadzovaním vysokých diplomatických postov a mám v tejto súvislosti na mysli obsadenie miesta šéfa euroskupiny, kde takisto váš kolega minister financií Peter Kažimír bol jeden z favoritov, ale nedopadlo, nedopadlo to podľa našich predstáv, podobne ako vo vašom prípade nás v tomto prípade preskočili Portugalci a portugalský kolega sa stal šéfom euroskupiny. Čím si toto môžme vysvetliť, je to takisto pomerne malá krajina, je to takisto krajina, ktorá je plne integrovaná v rámci Európskej únie v rámci schengenu, eurozóny a tak ďalej, je síce trošku dlhšie v Európskej únii ako Slovenská republika, ale nejde mi celkom do hlavy, ako je možné, že v tom poslednom kroku Slovenská republika práve v dvoch uvedených prípadoch ťahala za kratší koniec. Ako si to teda vysvetľujete dajme tomu vy osobne?
No, dovolím si teda prejsť k tej druhej časti a tá súvisí so zahraničnou politikou. Budem vychádzať najmä z východísk Správy o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2017 a s tým zameraním, ktoré ste nám predložili na rok 2018. Tam som si vypichol hneď niekoľko dôležitých tém, ktoré by takisto zniesli trošku komplexnejšiu diskusiu a možno aj vysvetlenie zo strany ministerstva zahraničných vecí.
V týchto východiskách sa totiž píše, že rok 2017 bol kľúčový aj z hľadiska bezpečnosti, to bolo spomenuté aj vami, aj kolegom Ľubošom Blahom, ale zároveň sa tam píše, že Slovenská republika prijala novú bezpečnostnú stratégiu. Priznám sa, bol som trošku sklamaný z týchto riadkov, pretože neviem o tom, žeby bezpečnostná stratégia bola prijatá Národnou radou Slovenskej republiky, ešte sme tu o nej nediskutovali. A som tak trošku sklamaný aj z toho, že bezpečnostná stratégia sa zasekla v určitom okamihu práve na tom, že vo vládnej koalícii je ten rozkol, o ktorom sme tu hovorili bezprostredne po vystúpení kolegu poslanca Ľuboša Blahu, kedy je zrejmé, že minimálne jedna značná časť vládnej koalície možno nezdieľa celkom proatlantické videnie našej bezpečnostnej stratégie, tak ako je to v prípade ministerstva zahraničných vecí, prípadne ministerstva obrany.
Hovorili ste aj vo svojom úvodnom príhovore o tom, že došlo k istej stabilizácii, veľmi správne ste ale spomenuli, že sa to týka, bohužiaľ, len oblasti Kórejského poloostrova, zatiaľ čo v predmetnom dokumente sa píše o stabilizácii blízkovýchodného vektora európskeho susedstva. Súvisí si to pravdepodobne s tým, že tento dokument bol formulovaný ešte v čase, kedy sme nevedeli o odstúpení Spojených štátov amerických od iránskej jadrovej dohody, a tu ma takisto zaujíma možno pohľad ministerstva zahraničných vecí a aj vás osobne, ako to s tou stabilizáciou blízkovýchodného vektora a európskeho susedstva bude, keďže táto téma sa nás bezprostredne dotýka okrem iného napríklad tým, že som opäť raz tankoval drahšiu naftu, okrem iného napríklad tým, že sme v prvej rane, pokiaľ ide o ilegálnu migráciu, a okrem iného aj tým, že balistické strely z Iránu by mohli byť v istom okamihu nebezpečné aj pre Európu a Európsku úniu ako takú.
Hovorili ste o multilateralizme, ktorý v roku 2017 činil serióznym výzvam. Tu by som chcel oceniť, že máme takého dôležitého zástupcu v Organizácii Spojených národov, konkrétne teda vás ako zvoleného predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia. Snažíme sa rešpektovať vaše pomerne dlhé uvoľnenie z funkcie ministra zahraničných vecí, ale zároveň mi nedá nepopýtať sa, pán minister, ako vy hodnotíte možnosť v podstate pred koncom ukončenia svojej misie v OSN svoje pôsobenie a aká bola pridaná hodnota pre Slovenskú republiku v tejto súvislosti, keďže sme strádali ministra zahraničných vecí, a v mnohých okamihoch sa ukázalo, že vás tu naozaj bolo cítiť menej, ako by bolo potrebné, pán minister. Tak aká je potom tá pridaná hodnota z toho, že ste boli uvoľnený na tento post, na túto pozíciu práve počas výkonu funkcie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí?
V tomto dokumente sa píše o tom, aká je dôležitá, samozrejme, aj bilaterálna oblasť našej spolupráce predovšetkým s našimi susedmi, konkrétne sa spomína aj Vyšehradská skupina, ktorá má svoje opodstatnenie a má svoj význam. Predsa len Slovenská republika bude od 1. júla od tohto roku predsedať Vyšehradskej skupine a tu možno doplňujúca otázka, ktorú som sa nedočítal v týchto dokumentoch, čo je asi pochopiteľné vzhľadom na to, že boli tvorené v určitom časovom okamihu, či máme teda už vytypované nejaké konkrétne priority, ktoré by sme v rámci predsedníctva Vyšehradskej skupiny chceli presadzovať, a do akej miery dnes cítiť v rámci tej našej bilaterálnej, alebo keď chceme, vyšehradskej komunikácie s našimi susedmi a priateľmi a spojencami, že by prípadne tieto priority boli ochotní reflektovať a nasledovať.
Veľmi dôležitá časť tohto dokumentu je venovaná ekonomickej diplomacii, ktorá citujem: „...sa svojimi nástrojmi, a najmä využívajúc synergiu zainteresovaných aktérov, bude zameriavať na spoluprácu s krajinami so silným inovačným vedecko-výskumným potenciálom, ako aj na energetiku ako strategickú tému a tiež možným dopadom brexitu na slovenskú ekonomiku.“ Tu by ma zaujímali možno, ak dovolíte, nejaké konkrétne výsledky, ktoré sa našej ekonomickej diplomacii v roku 2017 podarilo dosiahnuť, pretože ono je to s touto ekonomickou diplomaciou najmä v takom širšom kontexte, ktorý sa rozvíja v našej spoločnosti ako s Columbovou ženou, a teda, že mnohí o nej počuli a hovoria o nej, ale, bohužiaľ, tie konkrétne výsledky zatiaľ nie sú také citeľné, ako by možno bolo žiaduce.
No a je tu spomenuté aj to, že sú tu uzatvárané ďalšie dohody o zastupovaní vo vízovom konaní, čiže možno tam takisto, pokiaľ by bolo možné, pán minister, spomenúť nejaké konkrétne výsledky z roku 2017, a prípadne to, čo nás čaká v tejto súvislosti v roku 2018.
Niekoľko otázok ešte k témam, ktoré boli potom osobitne skapitalizované, alebo teda mali vlastné kapitoly v rámci predmetného dokumentu, hovorilo sa v ňom pomerne konkrétne o našich vzťahoch s Ruskom a Ukrajinou. Tu nadviažem možno na tému, ktorú otvoril aj pán predseda eurovýboru Blaha, a teda aké sú dnes vlastne vzťahy s Ruskou federáciou a s naším bezprostredným susedom Ukrajinou, a možno tak prognosticky sa skúsme zamerať na to, aké sú šance, že by konflikt, ktorý dnes máme na východe Ukrajiny, mohol byť v roku 2018 diplomatickou, verme, že diplomatickou cestou riešený, prípadne ako vidíte budúcnosť poloostrova Krym, ktorý bol nehanebným spôsobom v rozpore s medzinárodným právom okupovaný Ruskou federáciou ešte v roku 2014. Máme štyri roky od tejto udalosti a začínam mať nedobrý dojem, že sa tvárime, akoby sa nič nestalo, a začínam mať nedobrý dojem, že začíname čoraz viacej rozmýšľať nad tým, ako tento nehanebný čin dodatočne legalizovať. A tu by ma zaujímala pozícia ministerstva zahraničných vecí a možno v širšom kontexte aj vlády Slovenskej republiky, ktorú zastupujete.
Kóreu a Irán som už spomenul, predsa len jedna možno otázka na vás, aké sú vaše očakávania od stretnutia Trump - Un, Kim Čong-un, keď chceme, či je teda reálne očakávať, že by mohlo dôjsť k denuklearizácii Kórejského poloostrova, a keď, tak v akom časovom horizonte by takéto niečo bolo očakávateľné.
A osobitná časť je venovaná ešte energetickej bezpečnosti. Tam by ma zaujímal postoj predovšetkým k čoraz viac reálnemu projektu Nord Stream , aké konkrétne aktivity urobila slovenská diplomacia v súvislosti s hájením strategických energetických záujmov Slovenskej republiky.
A ešte dve témy na záver ak dovolíte. To je spolupráca s mimovládnym a neziskovým sektorom, resp. Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Tam by som sa rád opýtal, pán minister, či existuje nejaký vnútorný monitoring na ministerstve alebo hodnotenie úspešnosti rôznych grantových schém, ktoré sa týkajú mimovládneho, neziskového sektora, ktoré ja teda veľmi vítam, a som veľmi rád, že ministerstvo sa do týchto aktivít zapája, ale chýba mi akýsi odpočet tých aktivít a chýba mi možno aj odpočet nejakých konkrétnych výsledkov, ktoré boli v tejto spolupráci dosiahnuté. A to sa týka aj spolupráce so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, predovšetkým teda v súvislosti so spoluprácou s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraniční, ktorých v predmetnom dokumente spomínate.
No a na záver ešte jedna dôležitá téma k tomuto bodu rokovania a to je pokračovanie procesu reforiem, ktorý bol iniciovaný v roku 2017 na samotnom ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitosti. Chcel by som sa poďakovať pani veľvyslankyne Tomovej, ktorá ma informovala o tom, akým spôsobom tento proces funguje, čo všetko je potrebné počas tohto procesu urobiť a aké by mali byť závery tohto procesu. A tu patrí teda poďakovanie nielen jej, ale samotnému ministerstvu, že takýmto aktívnym spôsobom komunikuje aj s opozíciou a že rešpektuje to, že súčasné politické rozpoloženie tu nemusí byť na veky vekov, ale verme tomu, že už čoskoro nebude realitou a že ministerstvo zahraničných vecí, naopak, bude dlhodobo po tejto reforme fungovať podľa vašich predstáv. Čiže možno ak by ste sa vedeli ešte dotknúť tohto bodu konkrétnejšie, a povedať, v akom štádiu sa momentálne nachádzame a čo ešte všetko budeme musieť urobiť preto, aby ministerstvo pod vaším vedením bolo zreformované do podoby, ktorú si predstavujete.
No a na záver tá posledná téma, ktorá súvisí s výborom pre európske záležitosti, ktorého som aj podpredsedom. A tu by som sa chcel poďakovať v prvom rade za spoluprácu medzi koalíciou a opozíciou, ktorá sa pomerne jasne prejavuje aj na našich vyslaniach, či už je to predsednícky COSAC, alebo plenárny COSAC, alebo naša spolupráca v rámci vyšehradskej spolupráce, kde má náš výbor pre európske záležitosti veľmi dôležitú úlohu a kde naozaj sa snažíme takmer za každých okolnosti ťahať za jeden povraz. Sú témy, ktoré nás dosť intenzívne rozdeľujú, ako je napríklad Ruská federácia, ale tie našťastie do výboru pre európske záležitosti až tak často nepatria.
Nehovorí sa to opozičnému ľahko, ale naozaj je pravda, čo povedal aj pán predseda Blaha, a teda naozaj expremiér Fico napriek tomu, že k nemu máme množstvo rôznych výhrad, sa k rokovaniam výboru pre európske záležitosti vždy staval veľmi korektne, a je teda namieste poďakovať sa aj jemu a, samozrejme, všetkým ministrom, ktorí sa pravidelne na naše vyzvanie zúčastňovali na rokovaniach výboru pre európske záležitosti, a rád by som vyjadril nádej, že to podobne bude aj s novým pánom premiérom Petrom Pellegrinim. Pokiaľ ma pamäť neklame tak zajtra 8.30 hod. príde na rokovanie nášho výboru. Mňa osobne teda ten čas veľmi neteší, nie som zrovna ranné vtáča, ale verím, že to je len výnimka, pretože o 12.00 hod. potom máme ďalšie rokovanie výboru, kde sa budeme rozprávať o veľmi vážnej téme ako indexácia detských prídavkov v Rakúsku, a teda očakávame pána veľvyslanca Rakúska.
A tu možno ďalšia dôležitá vec, ktorú treba zdôrazniť, a teda, že náš výbor veľmi aktívne pristupoval ku komunikácii s veľvyslanectvami, ktoré sú zastúpené v Slovenskej republike pri rôznych vážnych témach. Spomeniem len napríklad tému brexitu, ktorú sme tu už dnes spomínali niekoľkokrát. Veľmi oceňujem, že pán veľvyslanec Andrew Garth prišiel na náš výbor, vysvetlil pozíciu Veľkej Británie a bol by som veľmi rád, keby sme toto jeho stretnutie zopakovali v krátkom čase, keďže sa nám rokovanie o brexite a o tom, akým spôsobom tento bude vyzerať, posunuli do ďalšej fázy.
Podobne to bolo aj v prípade francúzskeho veľvyslanca, ktorý nám prišiel veľmi detailne vysvetliť pohľad jeho krajiny a predovšetkým prezidenta Emmanuela Macrona na perspektívne reformy v Európskej únii, a takto by sme mohli pokračovať, dokonca aj kubánska veľvyslankyňa sa u nás zastavila tiež s pohľadom na európske integračné procesy z pohľadu Kuby.
Takže tu naozaj nie je čo výboru pre európske záležitosti vyčítať a plníme si svoju úlohu tak, ako by bolo potrebné. Rovnako tak pri vypočutí našich veľvyslancov, ktorí, designovaných veľvyslancov, ktorí odchádzajú na územie krajín, ktoré sú súčasťou Európskej únie. Je veľmi dôležité poznať ich priority a pýtať sa na témy, ktoré aj s témami výboru pre európske záležitosti bezprostredne súvisia.
Oceňujem aj to, že sme sa aktívne venovali zmluvám typu CETA alebo aj TTIP, najnovšie, ako som už spomínal, aj problému indexácie detských prídavkov Rakúskom a mnohým ďalším témam, ktoré bezprostredne s Európskou úniou súvisia.
Veľmi dôležité bolo zaujatie stanoviska, pokiaľ ide o súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity, Lisabonskej zmluvy, ktorá zaviedla mechanizmus kontroly subsidiarity, tá umožňuje národným parlamentom Európskej únie prijímať odôvodnené stanoviská a toto sme urobili napríklad aj v súvislosti so známou smernicou o vysielaní zamestnancov. Som rád, že výbor pre európske záležitosti v tomto prípade podporil našich priateľov zo strednej a východnej Európy a že sme vystavili tzv. žltú kartu Komisii. Podstatne menej rád som už tomu, akým spôsobom sa Komisia k tejto našej žltej karte postavila, a možno ešte menej rád som, keď vládna koalícia potom bez akýchkoľvek diskusii v rámci výboru pre európske záležitosti zmenila naše, našu pozíciu k tejto téme, a s výnimkou teda autodopravcov sa Slovenská republika tak trošku zblamovala svojou žltou kartou voči stanovisku, ktoré neskôr bolo vládou Slovenskej republiky vyjednané. Takže tu by som rád upozornil na to, aby sa do budúcnosti prinajmenšom podobné veci v európskom výbore konzultovali a aby tu naozaj bol aj mandát zo strany parlamentu, nakoľko sme ešte stále parlamentná demokracia, pri podobných krokoch.
Rád by som ešte spomenul dôležitosť využívania tzv. zelenej karty, ktorá je dôležitým mimozmluvným nástrojom medziparlamentnej spolupráce v rámci politického dialógu, a prostredníctvom ktorej národné parlamenty môžu požiadať Európsku komisiu o vypracovanie nových alebo zmenu už existujúcich aktov Európskej únie. V roku 2017 sme to využili pri diskusii návrhu, ktorý bol prednesený predsedníčkou výboru pre európske záležitosti Národného zhromaždenia, parlamentu Francúzskej republiky. Možno by sme naozaj mohli zvážiť, či aktívnejšie a častejšie nevyužívať tento, tento nástroj, pretože existuje v našom výbore pre európske záležitosti zhoda v dôležitosti národných parlamentov a ich úlohe v rámci európskych integračných procesov, ale potom už keď máme možnosť konkrétne využiť tento nástroj a možno poukázať na dôležitosť náročného parlamentu a konkrétne nášho výboru, tak využívame pomerne málo tento nástroj, ktorý sa nám ponúka.
Takže tým by som možno uzavrel moje vystúpenie aj v súvislosti s tým tretím bodom a to je správa o fungovaní nášho Výboru pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky a rád by som sa ešte poďakoval našej tajomníčke pani Márii Krošlákovej a kolegyniam a kolegom z výboru za ich pomoc a prístup k správe alebo riadeniu, administratívnemu riadeniu tohto výboru. Aj vďaka nim totiž náš výbor funguje dobre a myslím si, že to treba na tomto mieste aj z pozície opozície oceniť. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a pánovi ministrovi vopred aj za jeho odpovede.
Držím palce pri ďalšej rozprave.

Prejav pána poslanca Blahu, skôr by som teda povedal súdruha poslanca Blahu, v sebe niesol všetko, čo, všetko to, čo by v takejto situácii predniesol dobrý komunista. Boli tam reči o západných mocnostiach, o tom, že západné mocnosti presadzujú vlastné mocenské záujmy, robia to pod zámienkou reči o slobode a demokracii, Briti sú podľa neho hanbou, zastáva sa Putinovho Ruska, používa ruskú rétoriku cez to, že spochybňuje, že by existovali dôvody na zákroky, či už, či už v Sýrii, alebo, alebo spoločnú akciu európskych krajín alebo západných krajín voči ruským diplomatom a špiónom, bol tam prítomný latentný antiamerikanizmus.
No škoda len, že išlo o prejav predsedu výboru pre európske záležitosti. Dávam do pozornosti, možno by bolo dobré zriadiť v parlamente aj výbor pre vzťahy s Ruskou federáciou a funkcia predsedu takéhoto výboru by pánu poslancovi Blahovi svedčila nepochybne oveľa viac a nepochybujem aj o tom, že by sa v nej lepšie cítil.
A napokon veľmi výrečné je aj to, že sa mu poďakoval pán poslanec Kotleba. Nie je to náhoda, komunisti a fašisti mali k sebe vždy veľmi blízko a vaše vystúpenie to znovu potvrdilo.
Gratulujem.

Ďakujem za slovo. No, historicky prvýkrát a trošku sa za to aj hanbím, budem súhlasiť s poslancami KĽSNS, a teda v súvislosti s tým rozporom, ktorý, bohužiaľ, v strane SMER - sociálna demokracia je evidentný. Presne ako povedali kolegovia poslanci za túto stranu, počúvať najprv ministra zahraničných vecí a potom predsedu výboru pre európske záležitosti, hovoríme o dvoch celkom rozdielnych veciach a ja si tiež dovolím pripomenúť dve citácie, ak dovolíte, v súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec Blaha, a teda s útokom na Sýriu.
„Slovenská republika vníma cielený zásah spojencov na vojenskú infraštruktúru pod kontrolou sýrskej vlády ako snahu zamedziť ďalšiemu používaniu chemických zbraní proti civilistom v Sýrii.“ V reakcii na vojenský útok USA, Veľkej Británii v Sýrii to uviedlo slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.
A druhý dôležitý citát: „Premiér Peter Pellegrini považuje za neakceptovateľné akékoľvek použitie chemických zbraní voči civilistom. Útok na Sýriu vníma predovšetkým ako výstrahu znovu zamedziť ďalším takýmto útokom.“
Čiže máme tu pomerne silný rozkol vo vašej politickej strane. Viem, že taká štandardná odpoveď teba, Ľuboš, bude, že podobne je to asi aj v našej strane, ale myslím, že takýto rozkol, aký ste tu predviedli pred chvíľočkou práve vy dvaja reprezentanti tejto politickej strany, rozhodne nemôžme porovnávať s ničím iným v akejkoľvek politickej strane na Slovensku.
A ešte k tomu oslobodeniu. Nedá mi nezareagovať, moje mesto Banskú Bystricu oslobodila rumunská armáda, Plzeň oslobodila americká armáda. Nespochybňujme, prosím, úlohu spojencov pri víťaznom ťažení voči fašizmu. A nedá mi nepovedať aj to, že tak ako nám prišlo oslobodenie v roku 1945 s výdatnou pomocou a absolútne najväčšiu zásluhu na tom má Červená armáda, to nikto nespochybňuje, ale rovnako táto armáda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nevidím v tom nejaký zlý úmysel, naozaj asi ide o nepripravenosť tých registrov, čo možno teda je dosť prekvapujúce, že vzhľadom na tú miliardu eur, investovanú do informatizácie verejnej správy v uplynulom programovom období, registre ešte nie sú dostatočne prepojené alebo vôbec prepojené a nefunguje všetko ako hodinky a musíme ísť, ísť iba postupne.
Čiže my sme mali aj rozporové konanie k našej hromadnej pripomienke na úrade podpredsedu vlády, ešte vtedy pána Petra Pellegriniho, a tiež to bolo jedno z tých rozporových konaní, ktoré prebehli veľmi, veľmi korektne. A teda naozaj aj tam ide o nejakú praktickú nepripravenosť, resp. o pripravenosť práve týchto, týchto registrov. A samozrejme, že niektoré z tých vecí, o ktorých som hovoril a ktoré boli predmetom hromadnej pripomienky, naozaj asi nejde, že mávnutím prútiku urobiť, lebo by si to vyžadovalo zásadnejšie zmeny. Ale niektoré veci, ako napr. doplnenie tých neziskových organizácií rôznych typov, by tam bolo možné zapracovať. A príde mi to trochu ako premárnená príležitosť, lebo keď sa otvára stovka zákonov a novelizuje sa stovka zákonov, aby sme mohli uplatniť tento princíp nejako reálne, aby to nebola len nejaká deklarácia, lebo tam sa musí toto všetko premietnuť do ustanovení konkrétnych zákonov špeciálnych. No tak keď nabudúce tam budeme ďalší informačný systém dávať, tak znova budeme otvárať ďalšiu stovku zákonov alebo možno nejaké desiatky alebo ešte viacej. No tak, škoda.

Ďakujem za slovo. Ondrej, výborné vystúpenie ako obvykle. Pre nás, ktorí nevyužívame tento systém pravidelne alebo často, je tak trošku aj prekvapením, že toto všetko, čo si tu vymenoval, sa tam vlastne nenachádza. Čiže moja otázka, možno aj na teba, čím si vysvetľuješ, že sa v tej aktuálnej, v tom aktuálnom znení návrhu, tak ako ho máme predložený, tieto veci jednoducho nevyskytli? Je to otázka financií? Je to otázka technických možností? Alebo je to proste len nedostatočné pripravenie verejnej správy na to, aby takéto veci boli už dnes súčasťou štandardného, moderného spôsobu života v 21. storočí?

Vážený pán podpredseda vlády, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení zvyšní kolegovia, vystúpim teraz, dnes to mám tak na striedačku, že kritizujem a chválim, tak toto bude skôr pochvalné vyjadrenie. Tento návrh zákona je nesporne pozitívom, nesporne je niečím, čo stojí za to, aby dostal tuto v pléne veľmi širokú podporu, čo, čo, ak mu niečo možno vyčítať, tak sú to možno dve veci. Jedna vec je, že už to malo byť dávno, lebo o princípe jedenkrát a dosť sa hovorí najmä v súvislosti s informatizáciou verejnej správy už veľmi dlho a veľmi dávno si vlády dávali zámer premietnuť tento princíp do reality, a teda najmä do legislatívy, a toto je prvý významný krok, ktorý má naplniť tento princíp, teda že ak verejná správa disponuje nejakými údajmi, tak nebude tie údaje potom pýtať od iných, alebo od fyzických a právnických osôb.
A druhá vec, ktorú možno tomuto, tomuto návrhu zákona vyčítať, je, že nie je širší, nejde ďalej, nerieši aj ďalšie situácie. Ten návrh rieši výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a z registra trestov, ale ten okruh informácií, ktorými disponuje verejná správa vo svojich informačných systémoch a ktoré by mohla podobným spôsobom spracovávať, že si ich bude posúvať medzi sebou, v optimálnom prípade automaticky cez informačné systémy, ale aj v tom neoptimálnom systéme aj priamou komunikáciou štátnych alebo verejných orgánov, je ďaleko, ďaleko viac.
Ja sa k tomu vyjadrím teraz z pohľadu vecí, ktoré mi tam chýbajú a ktoré boli aj predmetom hromadnej pripomienky verejnosti, keď bol tento návrh zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Tie veci sú, tie veci sú v zásade štyri.
Jedna vec je pravidlo prednosti princípu jedenkrát a dosť. My tu síce máme doplnenie správneho poriadku, ktoré hovorí o tom, že údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich okrem údajov a výpisov z registra trestov sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považuje za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej povinnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Čiže vo všeobecnosti tam to pravidlo síce je, ale problém môže zastať, keď toto pravidlo nie je premietnuté do osobitných zákonov, ktoré sú potom ďalej novelizované.
Preto by sa hodilo explicitne zakotviť, že toto ustanovenie alebo táto má prednosť pred ustanoveniami osobitných zákonov, ktoré to od účastníka konania vyžadujú, ak ide o doklady a skutočnosti, ktorých zoznam teda je buď, upravený buď v zákone, alebo ho nejakým nariadením, trebárs my sme vtedy v tej hromadnej pripomienke navrhovali, aby ho upravila vláda. Čiže keby nastala kolízia právnych úprav, tak by malo prednosť pravidlo jedenkrát a dosť. Lebo teraz keď nastane kolízia, tak síce to deklarujeme v správnom poriadku, ale špeciálny zákon v konkrétnom prípade bude mať prednosť pred osobitnou úpravou.
Ako druhé, čo mi tam chýba a čo by bolo dobré doplniť, neviem si veľmi predstaviť to doplniť formou pozmeňujúceho návrhu, je zrušenie povinnosti predkladať výpisy z verejných registrov aj pre iné typy organizácií, konkrétne pre mimovládne neziskové organizácie, lebo sú tam výpisy z obchodného registra, výpisy zo živnostenského registra, ale sú aj iné typy právnických osôb, ktoré majú pri rôznych príležitostiach povinnosť predkladať výpisy, ktorými disponuje či už ten konkrétny štátny orgán alebo iný orgán verejnej správy, verejnej moci. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, neinvestičné fondy, ale aj občianske združenia, aj keď tam je teda problém s tým, že register nie je dobudovaný a neobsahuje všetky potrebné údaje, ale to je teda zase predovšetkým problém ministerstva. Čiže aj tieto typy údajov by tam mali byť zapracované.
Tretí bod alebo tretí okruh, ktorý v tom návrhu zákona chýba je, že by sa vôbec nemali vyžadovať informácie, ani ďalšie informácie, ktorými disponuje verejná správa, potvrdenia o tom, že dotyčný subjekt nemá nedoplatky na daniach, alebo neporušil predpisy upravujúce, teda Zákonník práce a ďalšie predpisy upravujúce zamestnávanie, alebo že nemá dotyčný subjekt nedoplatky u Sociálnej poisťovne alebo u zdravotnej poisťovne. To je tak isto možné riešiť prepojením informačných systémov a nezvyšovať alebo nezachovávať tú byrokratickú záťaž, ktorá v niektorých situáciách naďalej existuje.
No a posledný bod, ktorý v tom zákone chýba, je, aby sa princíp jedenkrát a dosť neuplatňoval iba vtedy, keď občan alebo firma, alebo organizácia niečo predkladá a niečo od tej organizácie, teda od štátneho orgánu žiada, ale aj v situáciách, keď hlási nejaké zmeny. Keď mení trvalý pobyt, tak aby stačilo nahlásiť zmenu trvalého pobytu raz a netrebalo súvisiace, súvisiace zmeny hlásiť aj na iných ustanovizniach, že by sa to automaticky premietlo v informačných systémoch, ktoré sú vedené. Trebárs keď je, keď zmení trvalý pobyt živnostník, ktorý je zároveň konateľom obchodnej spoločnosti a štatutárnym zástupcom nadácie a vlastní nejakú nehnuteľnosť, tak aby vo všetkých tých ostatných registroch sa premietlo, že zmenil trvalý pobyt. Čo je, uznávam, zmena, ktorá je zásadnejšia, ale verím, že v rámci uplatňovania princípu jedenkrát a dosť, k tomu skôr či neskôr, a teda dúfam, že skôr, skôr ako neskôr, dospejeme. Takže toto sú veci, ktoré tam chýbajú, a myslím si, že mohol byť ten návrh ambicióznejší, mohol byť predložený rýchlejšie, ale napriek tomu aj v tej podobe, v akej je, tak si zaslúži podporu poslancov.
Ďakujem.