Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.5.2018 o 18:47 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 17.5.2018 9:07 - 9:20 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, rada by som sa vyjadrila k návrhu zákona o katastri a zopár pripomienok k nemu, ktoré, verím, že pani ministerka a jej tím bude pozorne počúvať a snáď sa do druhého čítania dostanú nejaké vylepšenia. Ale na úvod by som v prvom rade chcela poukázať a opýtať sa na to, že prečo v tomto zákone neriešite tú situáciu, ktorá by mohla vyriešiť súčasné problémy v poľnohospodárstve, a týka sa to vykonania poriadku s nájomnými zmluvami.
Táto otázka zápisu nájomných zmlúv je otázkou, ktorá dlhodobo sa, rezonuje, a poukazuje sa na ňu, že problémy, ktoré vznikli na Slovensku, mnohé z nich pochádzajú práve z toho, že nie sú nájomné zmluvy zapísané v katastri, hoci v § 1 zákona, v ods. 1 sa presne hovorí, že čo je kataster nehnuteľností. Je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach, vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.
Takže ja sa pýtam pani ministerka, prečo ste sa nezamerali na tento bod? A keď to nefunguje v katastri, že argumentami sú, že nie sú dostatočné pracovné kapacity na to, aby sa tieto nájomné zmluvy a ich zmeny zavádzali, tak sa mali robiť nejaké opatrenia na to, aby tento bod zákona sa dodržiaval.
Čiže ide o register užívateľov pôdy a o dokladovaní týchto nájomných zmlúv. Teda ak katastrálny zákon hneď v prvom paragrafe ukladá povinnosť zápisu listín, ktoré sa týkajú nájomných zmlúv, tak stanovuje pokuty za ich nedodržiavanie. Teda sa aj pýtam, prečo sa toto neaplikuje? Ak je to právna závada, tak som očakávala, že v tomto návrhu zákona ju odstránite. Ak nejde o právnu závadu, tak vlastne žiadam vás aj okresné úrady, aby si túto povinnosť, ale samozrejme aj vlastníci a nájomcovia, plnili. Pretože ak ich už tie, tieto zmluvy budeme mať vedené v katastri, tak nie je na základe nich problém spraviť kontrolu žiadostí na priamu platbu voči kultúrnemu dielu, na ktorý žiada subjekt dotácie. Takže už nemusia sa potom dokladovať žiadne zmluvy, parcely, listy vlastníctva a podobne a tony zbytočného papiera, pretože to bude vo verejnom registri. V neposlednom rade by to malo aj veľký význam pre obce, ktoré majú dávať pozor na to, kto ako udržiava svoju parcelu, kto ako kde má nejakú burinu, a môže v tejto činnosti, by mohla konať nie voči len vlastníkovi, ale aj voči nájomcovi. Takýto spôsob evidencie, ktorý by, ktorý my v zákone máme, ale sa jednoducho nedodržiava, ale keby platil a fungoval, tak by viedol k verejnej kontrole nájomných zmlúv. A vedela by si to pozrieť nielen verejnosť, ale aj platobná agentúra. Čiže pri predkladaní zmlúv na kontrolu, ktorý robí PPA-čka, je relatívne zriedka, že užívatelia nemajú nájomné zmluvy verifikované nejakou žiadnou autoritou. A možno že toto by bol problém zápisu do katastra, že či by tie zmluvy mali overené nejakým notárom alebo pred overovateľom na samospráve. Ale verím, že v prechodnom období by ste našli riešenie na to, aby sa vytvoril tlak na kataster, aby tieto zmluvy boli povinne pozapisované.
V súvislosti s tým opakujem, že by to bolo dobré aj pre obce. Aj z pohľadu toho, tvorcov a povinnosti napríklad pri tvorbe čiernych skládok, pretože to je často problém, kedy sa pri čiernych skládkach, ktoré vznikajú na pozemkoch, sa obce alebo aj tie samostatné úrady životného prostredia nevedia dopátrať, kto vlastne na tom pozemku hospodári.
Ďalším bodom, ktorý by som chcela dať ako návrh v súvislosti s nejakým poskytovateľom, subjektom, ktorý by mohol byť poskytovateľom údajov z katastra nehnuteľností. Dnes máme niektoré subjekty, vrátane na pošte môžte dostať list vlastníctva. Ja si myslím, že takýto, takýto prístup by mohli mať aj notári alebo advokáti, že by sa veľmi urýchlili napríklad dedičské konania, ak by notár mohol mať takúto kompetenciu, pretože často sa práve notár, dedičské konania zdržujú s tým, že notár čaká týždne na výpis z katastra ohľadom nehnuteľností, ktoré sú predmetom dedičského konania.
To, čo mi chýba v terajších zápisoch a tiež z aplikačnej praxe sa o tom často hovorí, že nezapisujú sa tam napríklad súdne spory vedené k niektorým pozemkom. A nadobúdateľ nového pozemku vlastne netušiac, že na predmetný pozemok sa vzťahuje nejaký súdny spor, ktorý nie je uvedený v nejakom zápise alebo v ťarche, tak môže sa jedného dňa stať, že súd po rokoch rozhodne, že ten, kto mu pozemok postúpil, vlastne nebol právoplatným majiteľom.
Týka sa to napríklad aj prípadov vyvlastňovania. Napríklad poukážem na konkrétne nedávny prípad, kde NDS-ka vyvlastňuje, Národná diaľničná spoločnosť vyvlastňovala pozemky pod diaľnicu, alebo, resp. ich vykupovala, vykúpila pre kompenzačné opatrenia pre diaľnicu D4 a vykúpila podiel na pozemku za 5 mil. eur. Čiže nie je ani 100-percentným vlastníkom, ale podiel na pozemku, o ktorom sa hovorí, že je jedným z pozemkov, na ktorých je súdny spor s rakúskou, s rakúskymi benediktínmi. Čiže môže sa kľudne stať, že štát vyplatil 5 mil. eur za pozemok, ktorého nie je ani výlučným vlastníkom, a ešte jedného dňa sa môže stať, že bude musieť tento pozemok vydať tretej osobe.
Mám tu ešte dve veci, o ktorých by som rada povedala, a je to aj o, ohľadom ceny nehnuteľností. Vy ste tu spomínali, že aké to bude, že to bude novinka, že to bude dobré. Iste, môže to byť zaujímavé, ale či v danej chvíli a v tejto chvíli to bude ozaj pre spoločnosť a pre ľudí to, čo potrebujeme, je otázne. A v podstate je to, myslím si, že stále ešte predmetom diskusií. Vy ste zrejme na základe svojej, teda poznania alebo zámerov rôznych, ktoré môžu byť rôzne, tento bod zahrnuli do zákona. Avšak nie je jasné, či budú, aké ceny tam budú uvedené. Budú tam ceny trhové, dohodnuté, priznané? Alebo minimálne, či maximálne? Alebo budú to ceny, za ktoré štát bude môcť vykupovať alebo vyvlastňovať? Zbavíme sa povinnosti vyrábať znalecký posudky? Kto ich bude aktualizovať? Že to je toľko nových povinností, na ktoré vlastne na kataster ukladáte, že naozaj odporúčam, aby sme tento bod v danej situácii, kedy nemáme pozapisované to, čo máme povinne v zákone, a síce tie nájomné zmluvy, aby na kataster sme neukladali takéto ďalšie povinnosti, ktoré sú ešte nejednoznačné. Istým spôsobom kataster tie ceny nehnuteľností aj má, pretože pri prevodoch sa tá cena nehnuteľností uvádza. Sa robia, keď sú to darovacie zmluvy, robia sa posudky. Keď je tam kúpa, tak vlastne kataster tú kúpnu zmluvu má k dispozícii a tú cenu tej nehnuteľnosti, predávajúcej, tu má. Čiže je tu veľa otáznikov, ktoré môžu naozaj spôsobiť obrovský problém.
Môžme uvažovať, či teda úmyslom bolo nejakým spôsobom dať nové možnosti pre daňové úrady, pre samosprávy, ktoré by takýmto spôsobom možnože mohli upravovať svoje všeobecne záväzné zariadenia podľa hodnoty tej nehnuteľnosti. Je to však otázne, pretože táto cena nebude dostupná verejnosti. Táto cena bude dostupná z katastra len vybraným subjektom. Čiže obrovský nápor, obrovské, záber kapacít, ľudských kapacít na katastri, na tu tento úkon, ktorý môže byť zneužitý, ktorý je nejasný, má nejasný účel, ale má aj nejasné základy, na základe ktorých (rečníčka si odkašľala), pardon, ten zápis sa bude, na základe ktorých sa ten zápis bude realizovať.
No a na záver mám ešte takú otázku, že prečo neriešime aj listy vlastníctva a vzťah k vojenskému katastru. Vojenský katastrálny úrad, ďakujem (reakcia na podaný pohár vody). Tomu sa hovorí kamarát. Čiže vojenský kataster vznikol v roku 1997 a tie problémy, ktoré priniesol v súvislosti s vydávaním reštitučných nárokov ľudí, ktorým boli zhabané pozemky z tzv. vojenských obvodov, do dnešného dňa robia problémy. Je pravdepodobné, že tento vojenský kataster vznikol účelovo práve preto, aby sa vyhli reálnemu zápisu vlastníctva podľa pôvodných nejakých pozemno-knižných vložiek. Ale opakovane aj vy sama ste vo výbore hovorili o tom, aký problém je s vydávaním vlastníctva ľuďom vo vojenských obvodoch, tí, ktorí vlastne majú tieto nároky. Ja odporúčam, aby sme rozprávali o tom, že tento vojenský kataster bude zrušený a vlastne sa urobí poriadok s týmito pozemkami, aby sa urobil riadny priemet do jedného jediného katastra, ktorý usporadúva vlastníctvo, alebo, resp. eviduje vlastníctvo. Pretože nemôže byť jeden pozemok, ten istý má 10 metrov, druhý má, a ten istý pozemok v inom katastri, má iné, iné metre štvorcové. Čiže je toto čosi, taká Pandorina skrinka, ktorej sa vyhýbate, ale uvítala by som, keby ste možno aj v tomto zákone hľadali ešte možnosť vyriešiť aj tento problém. A ak nie teraz, tak na niektorých z najbližších schôdzí. Z našej strany aj opozície hľadáme riešenia, možno aj prídele s nejakými návrhmi zákonov.
Takže to je v podstate, dá sa povedať, pre túto chvíľu pre prvé čítanie asi všetko. A ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 18:47 - 18:48 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
Pán predseda, ja vám to veľmi rád vysvetlím, ale my sme tu z opozície asi jediní, ktorí odpovedajú na vaše otázky, lebo my keď kladieme otázky, tak vy neodpovedáte a iba zavádzate, tak ako aj navrhovateľka. Niečo podobné zažívame neustále zo strany ministerstva, že keď sa pýtame, že kedy už bude konečne nejaká reforma alebo teda národný program rozvoja, tak budeme iba mesiace počúvať nejaké ďalšie a ďalšie termíny. Takže ja vám veľmi rád teraz odpoviem, ale budem potom nasledovne žiadať na všetkých výboroch a ostatných veciach, aby ste aj vy mi jasne odpovedali na moje otázky.
Takže v rámci osemročných gymnázií, ja to teraz tu aj hľadám, ale neviem to v rýchlosti nájsť, v rámci toho textu je jasne napísané, ktorý sme zverejnili niekoľkokrát, je jasne napísané, že po skvalitnení základného školstva nevidíme zmysel osemročných gymnázií. To neznamená, že ten zmysel nevidíme budúci rok, pretože si uvedomujeme, akým spôsobom fungujú základné školy a že treba vyriešiť množstvo ich problémov, ktoré ony majú, aby skvalitnili to vzdelávanie, aby sme rodičom vydokladovali, že základné školy sú naozaj kvalitné, a tie elitné, ktoré budú, budú na základe tých kritérií, ktoré som vám spomínal, a to je to nadanie cez matematiku, intelekt, šport a jazyk.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 18:23 - 18:43 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, vážená pani ministerka, ďakujem za to obsadenie. To sa už veľmi dlho nestalo, aby ministerka takto neskoro večer prišla, čo veľmi, veľmi teda oceňujem, lebo ja som ten príhovor chcel, alebo ten príspevok chcel začať tým, že stále nevieme, ako ministerstvo v podstate chce riešiť osemročné gymnáziá, a teda vašou účasťou ako keby ste nejako potvrdzovali, že toto je aj návrh, s ktorým vy súhlasíte, ktorý tu je, aspoň tak to budem teda vnímať.
Na druhej strane ale musím povedať, že tá diskusia o osemročných gymnázií, ktorá, ktorá tu bola pred niekoľkými mesiacmi, bola veľmi taká zvláštna, lebo sme stále nepochopili zo strany SNS, že čo vlastne, zo strany ministerstva, že čo vlastne chcú robiť s osemročnými gymnáziami, že aká je tá vízia, lebo určitým spôsobom sa iba držia zákona alebo tej litery zákona, ktorá bola pred niekoľkými rokmi, ktorá sa stále posúvala, kde je stanovených tých 5 %, ktoré vyšli z nejakých prieskumov a ostatných vecí. Tým nechcem teraz zaťažovať, ale že či toto má byť vlastne budúcnosť? Lebo pre nás tá budúcnosť osemročných gymnázií musí byť spojená aj s kvalitou vzdelávania základných škôl. Nemôžu byť tieto veci v podstate oddelené, pretože jedno s druhým súvisí.
Takže tá otázka možno na začiatok aj znie, že či naozaj do budúcna, či už vedenie ministerstva, alebo vy, pani navrhovateľka, si myslíte, že tie gymnáziá by mali byť riešené týmto spôsobom a mali by to byť iba nejaké percentá, nie iba, ale mali by to byť percentá, ktorými určíte, že koľko detí pôjde na osemročné gymnáziá. Neviem, čo by sa stalo, keby to nebolo 5 %, ale bolo by to 7 %, alebo bolo by to 10 %, že či tými percentami určitým spôsobom odstránime záujem rodičov o to, že pôjdu do gymnázia. Keď sa nedostanete do 5 %, tak ste v podstate skončili a nemáte možnosť, keď to posunieme na 7 %, tak tam bude viacej žiakov, tak možno uspokojíme viacej rodičov, ale nevyriešime celý problém základného školstva.
Tým, že budeme určovať nejaké percentá, tak tým neberieme záujem rodičov o to, aby svoje deti dávali na osemročné gymnáziá. Tým iba limitujeme a rozhodujeme v podstate za nich, pri nejakom inom nastavení v podstate rodič by rozhodol o tom, či jeho dieťa pôjde na osemročné gymnázium, alebo zostane na základnej škole. My nemôžme rozhodovať za niekoho, my musíme poskytovať iba informácie a na základe tých informácií by sa rodič sám mohol rozhodnúť, lebo on je ten zákonný zástupca a on nesie zodpovednosť za svoje dieťa.
A ja som aj očakával, že ešte predtým, než predložíte tento návrh zákona, že zažijeme, neviem, ako to mám pomenovať, že či reformu školstva, alebo rozvoj, národný program rozvoja školstva, tak sa to volá, kde bude vlastne pomenované, že čo sa bude diať s tým regionálnym školstvom, a tam aj uvidíme, že čo sa bude diať s osemročnými gymnáziami, lebo my to stále nevieme. Preto ja vyčítam, či už vám, vašej strane alebo celkovo ministerstvu, že nám vlastne nepovie, ako to školstvo chce vidieť a že čo do budúcna chce robiť aspoň v tom najbližšom období, a všetky tie návrhy zákona, či už o odbornom vzdelávaní, o ktorom sme diskutovali, alebo teraz o vysokých školách, alebo teraz aj osemročné gymnáziá. My nevieme, že či sa to objaví v tej vízii alebo sa to, alebo teda v tom národnom programe rozvoja, alebo či sa to tam neobjaví. To sú také zlomkové veci, ktorými sa tu zabávame po dva a pol roku a dva a pol roka naťahujeme celú verejnosť, že v školstve sa niečo bude diať. To bolo tak na úvod.
Ja neviem, že či mám aj rozprávať o tom, že ako by sme chceli to školstvo, základné školstvo zlepšiť, pretože v prvom rade by sme mali základné školy podporiť, aby sme odbúrali ten záujem žiakov. A my sme aj spracovali kompletne celý materiál s pánom Pupalom, že ako by sa mal zmeniť obsah vzdelávania základných škôl, ktorý by v podstate spôsobil to, že nebudeme vytrhávať deti, alebo rodičia nebudú vytrhávať svoje deti zo základných škôl, aby sme to prispôsobili, a nechajú ich tam, kde sme rozdelili základné školy do troch cyklov.
Ten prvý cyklus, ten prvý cyklus bol jedna až štyri ročníky, ktorý sa realizuje a je nejakým priamym nadviazaním či pokračovaním povinnej školskej, povinného predškolského vzdelávania. V tom štátnom kurikule by potom to základné vzdelanie a tento cyklus bol organizovaný výlučne v nejakých vzdelávacích oblastiach a neuplatňovali by sa v ňom v podstate predmety. Tá časová lokácia jednotlivých predmetov by bola za celé to obdobie, ale nebolo by to rozkúskované na jednotlivé predmety a v podstate tá základná vyučovacia jednotka by bol celý deň. Neboli by to nejaké hodiny, ktoré by boli určené, a toto by si v podstate nejakým spôsobom určovala vyslovene že škola. Do toho by nezasahoval a my by sme mali teda výstupy po troch rokoch, že čo chceme.
A to je to správne, kde by štát v podstate mal kontrolovať výsledky, ale nie ten spôsob a zasahovať do toho mikro niečoho a školám vyslovene dirigoval. Mne to potom tak príde, že ministerstvo vlastne diktuje všetkým školám na celom Slovensku, že čo majú učiť, ako majú učiť, koľko majú učiť a nestará sa o ten výsledok. Ono by sa to malo v podstate otočiť, a to navrhujeme aj my, že by sme sa mali v prvom rade starať o ten výsledok, ktorý by mal byť pre nás ten hodnotný, ale nie ten postup, ako sa k nemu dostaneme, lebo aj keď Slovensko je veľmi malé, tak je veľmi rôznorodé a naozaj nie všetky tie spôsoby vzdelávania fungujú tak, ako by mali, všade na celom Slovensku.
Ten druhý cyklus, ktorý by mal byť, mal by byť menej integrovaný ako v tom prvom cykle, ale stále to sú iba vzdelávacie oblasti a nie sú to žiadne predmety, ako aj sumár týždenných hodín a vzdelávacie oblasti je pre celý cyklus, ale nie pre tie ročníky a je to presne to isté. A práveže v tomto druhom cykle my navrhujeme dva kurzy, ktoré by mali byť, a to je ten basic kurz, a to je základný kurz, kde by sa deti, tie, ktoré sú možno vzdelanejšie, sa vedeli rýchlejšie posunúť cez tie dva roky v rámci toho kurzu, a tie, ktoré nedosahujú tie výsledky, ktoré by sme chceli, by sme im tým basic kurzom pomohli. Niečo podobné existuje, ja viem, že možno sa zhrozíte, že v Singapure, ale naozaj je to model na dva roky, ktorý oni využívajú, viete, nieže deti triedia, ale kde ich posúvajú ďalej a dostávajú ich ako keby na jednu úroveň, respektívne ich ťahajú ešte stále ďalej. A toto by bol taký ten spôsob zmeny a nie určovania nejakých percent, ktoré aj vy navrhujete.
V tom, v tej správe, ktorú ste, v dôvodovej správe je, že cieľom návrhu zákona je podľa predkladateľov riešenie určovanie počtu žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe objektívnych merateľných kritérií, kde chcete nejakým neodôvodneným rozdielom zabezpečiť počtu žiakov v rámci regiónu na jednotlivé gymnáziá, ktoré majú možnosť prijať bez ohľadu na kvalitu a poskytovanie výchovy a vzdelávania. A v tej dôvodovej správe sa tiež uvádza, že je potrebné určovať uvedené počty teda jednotne na základe objektívnych kritérií zohľadňujúcich kvalitu školy a špecifiká školského vzdelávacieho programu gymnázia. Ja teda netuším, ako toto chcete realizovať, ale môžme si to kľudne teda rozobrať.
V prvom rade si povedzme, že ako fungujú tie osemročné gymnáziá. Ony fungujú, alebo ten systém zadávania osemročných gymnázií, že okresný úrad, ktorý je pod ministerstvom vnútra, zisťuje ten záujem. Na základe toho záujmu to posiela na ministerstvo školstva, ktoré v podstate určí ten záväzný počet. Z ministerstva školstva to ide naspäť na okresný úrad pod ministerstvom vnútra, ktorý potom medzi ostatných zriaďovateľov prerozdelí jednotlivé počty. Táto dvojkoľajnosť, ktorá začala v 2013. v rámci reformy ESO, je absolútne nezmyselná, pretože netuším, prečo by sme mali logicky financovať v prvom rade z ministerstva školstva a tak trochu nelogicky z ministerstva vnútra. My sme jedna krajina, ktorá; jediná krajina, ktorá má niečo podobné v takom obrovskom rozmachu, že 1,24 mld. je na ministerstve školstva a 1,1 mld. je na ministerstve vnútra. Ale to isté je aj ohľadom rozhodovania jednotlivých, jednotlivého prideľovania žiakov. Nerozumiem, prečo to je stále pod okresným úradom, lebo toto by vlastne, toto bude spôsobovať problém aj do budúcna, čo sme zažili aj pri minulom roku, keď sa určovali jednotlivý, jednotlivé počty žiakov. A ja už som sa vyslovil ikskrát aj v diskusii s pani ministerkou, že naozaj tú podporu, aby sa zjednotilo financovanie školstva a potom aj určovanie a rozhodovanie ohľadom všetkých ostatných vecí, my podporíme a kľudne do toho choďte, máte plné naše hlasy, ak to bude urobené tak, aby to prospelo v podstate žiakom a celému školstvu, tak budeme veľmi radi, pretože aj v súčasnosti tá legislatíva je pod ministerstvom školstva. Takže keď ministerstvo vnútra niečo chce robiť alebo zasahovať, tak stále to riešime pod školstvom.
V rámci; pre mňa tento návrh absolútne nerieši nejaký problém určovania žiakov v osemročných gymnáziách na základe tých zjednotených a objektívnych merateľných kritérií zohľadňujúcich výlučne kvalitu školy. Neviem, ako ju chcete zisťovať, lebo je to v podstate tak nezrozumiteľne a neobjektívne v podstate stanovené. A môžme si povedať; a diskriminuje to jednotlivé deti; a môžme prejsť k tým kritériám, ktoré tam hovoríte. Tu je uvedené, že predbežným záujmom zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka, a to som v podstate teraz aj vyslovoval, že ako sa to robí cez okresný úrad a podľa mňa by to bolo omnoho jednoduchšie, keď tie záväzné počty dáva ministerstvo školstva, aby to zisťovalo ministerstvo školstva, aby to presunulo kompletne do jeho kompetencie a nie do kompetencie okresného úradu.
Druhú vec máte udržateľnosť počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried. Ja netuším, čo je to udržateľnosť, že či okrem tých piatich percent my zažijeme ešte nejaké ďalšie percento, že vy sa teraz rozhodnete, že udržateľnosť v týchto ročníkoch na základnej škole je, ja neviem, 70 percent. Ako budete zisťovať tých 70 %, na ktorej škole to budete zisťovať? Čo je udržateľnosť? Že keď je gymnázium a základná škola na jednej ulici, tak budete zisťovať udržateľnosť tej základnej školy alebo bude to udržateľnosť mesta alebo štvrte alebo kraja alebo; čo je udržateľnosť? Ja si to neviem predstaviť, keď takéto kritérium v podstate zadávate, že či to je, naozaj nerozumiem, to by som chcel vysvetliť. A hlavne osemročné gymnáziá nemôžu sa zodpovedať za záujem rodičov o základnú školu, do ktorej v podstate chodia. Tá zodpovednosť v prvom rade je naozaj na rodičoch a tam by ste ju mali nechať, že rodič sa rozhodne a nie zadávať nejaké ďalšie obmedzenia, ktoré sú.
Ďalšia vec je výsledkom monitorovania hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonanej Štátnou školskou inšpekciou. Pani ministerka tu nebola ešte vtedy, bol tu pán exminister Plavčan, ale, pani podpredsedníčka, vy ste zažili to vystúpenie, keď bola správa z roku ´16 /´17 pani hlavnej školskej inšpektorky, ktorá aj povedala, že nemajú dostatočné množstvo peňazí, aby robili všetky veci a všetky inšpekcie tak, ako by chceli robiť. Potom si myslím, že sa to riešilo cez pani ministerku Lubyovú, ktorá aj vyčlenila nejaké financie alebo neviem akým spôsobom. Tak si neviem predstaviť, ako toto kritérium má byť objektívne, že budete chcieť od inšpekcie, aby monitorovalo hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. Teraz na všetkých tých gymnáziách alebo iba na nejakých vybratých?
Lebo keď som si zobral zo Štátnej školskej inšpekcie plán inšpekčnej činnosti za tento rok, tak oni v podstate na gymnázií urobili 59 kontrol, z toho 20 bolo bilingválnych, bolo 31 štátnych, 18 cirkevných a 10 súkromných. A neurobili viacej, ale osemročných gymnázií v spojitosti máme omnoho viacej. Takže vy im chcete dať viac práce alebo viacej peňazí, lebo to som sa neprečí; to som si neprečítal v dôvodovej správe, lebo v rámci Štátnej školskej inšpekcie sa hovorí, že musia zohľadňovať pri inšpekčnom výkone aj personálne podmienky, miestne a regionálne a v prvom rade finančné podmienky. Alebo to myslíte, že budeme mať nejaké obdobie, ktoré určíte, ja neviem, percentuálne alebo nejakým ďalším číslom, že budete dávať dokopy nie tohoročné výsledky tej inšpekcie, alebo to budú inšpekcie za dva roky, alebo inšpekcie za tri roky, a na základe toho sa bude rozhodovať? Čo mi príde absolútne neuveriteľné a nedomyslené, keď to má byť tretie, čo by malo byť teda tretie najdôležitejšie kritérium na to, na základe čoho budete rozdeľovať, že koľko bude ten záujem a aký bude ten záujem.
Ďalšie body sú, že výsledky celoslovenských kôl súťaží a predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží, s dôrazom na nadpriemerné výsledky. Alebo potom je tu účasť žiakov z osemročných gymnázií, účasť žiakov príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch. Opätovne budete porovnávať dve veci, ktoré sa nedajú porovnávať, lebo budete porovnávať, ja neviem, matematickú olympiádu s nejakým tancovaním alebo s niečím? Neviem, na základe čoho to chcete vyhodnotiť, lebo to sú tak softové a špecifické veci, že vy nebudete vedieť určovať, že akým spôsobom toto kritérium má byť. To jediné kritérium je naozaj v prvom rade záujem tých rodičov, to je to prvé, a druhé je skvalitnenie základného školstva ako takého, aby nevznikalo niečo podobné. Tam ten; a toto všetko, keď ešte zhrniem, aby som sa dostal aj k tomu experimentálnemu, chcete určitým spôsobom, nie určitým spôsobom, ale chcete odstrániť ešte aj správne konanie. Čo pre mňa toto odstraňovanie správneho konania je úplne neprípustné.
Netuším, doteraz mi to nikto nevysvetlil, hoci sme mali debatu aj s pánom generálnym, že prečo by sa to malo robiť, že akým spôsobom v podstate chcete to ďalej riadiť, že či to chcete centralizovať a mať tú moc zasahovať do tých jednotlivých rozhodnutí a že to by malo byť cieľom odstraňovania všetkého správneho konania, alebo; to si prídem, to mi príde, že sme zažívali možno niekedy pred iks rokmi, ale nie teraz.
To riešenie, ktoré ste aj navrhli v rámci tohto roku, kde bolo vlastne určené nadanie, kde to nadanie sa overovalo v rámci matematiky, v rámci intelektu, v rámci športu, a kľudne do toho doplňte ešte jazykové, lebo to by tam bolo potrebné a môžeme to teda experimentálne overiť, ale nie tým spôsobom, ako experimentálne chcete overovať vy tým návrhom zákona, lebo opäť hovoríte, a to prejdem teda k tomu druhému návrhu, ktorého je súčasťou, lebo boli tu rôzne šumy, že sa s tým neviem, čo udeje, tak ja som zvedavý, že čo zažijeme aj v druhom čítaní, alebo poprípade, ak nám vy viete povedať, že zmeníte túto súčasnú úpravu a zmeníte ho na odbornú úlohu, ktorú ministerstvo školstva rieši s príslušnými priamo riadenými organizáciami, už to, keď som čítal, že priamo riadenými organizáciami, ktoré absolútne nefungujú. Máme ich 17, odčerpávajú relatívne veľký balík financií a neprinášajú nič slovenskému školstvu za niekoľko rokov. Ak sa spýtate každého jedného učiteľa alebo riaditeľa, že čo sú priamo riadené organizácie, tak vám to povedia, ja vám to nebudem replikovať, lebo sú to relatívne aj neslušné slová. A obzvlášť teda podľa posledného vyjadrenia, ktoré som zachytili v médiách, dúfam, že sú správne, že vraj aj kredity teraz naďalej budú zostávať a budú ich robiť tieto organizácie a starať sa, ale už odteraz zmysluplne, hej, pre mňa, tak neviem, čo sa udeje v budúcom roku, že do decembra tohto roku to robili nie, nie zmysluplne, ale od januára budúceho roku tie organizácie budú naozaj fungovať tak, ako by mali fungovať.
Pre mňa to je opäť taká centralizácia moci, že odstraňujete všetkých tých garantov, ako ministerstvo ako také chce rozhodovať o tom, že čo je experiment, čo je experimentálne overovanie. A ak sme debatovali o odborných školách, tak práve experimentálne overovanie by malo byť v prvom rade brané v súvislosti s odbornými školami, kde ten vývoj ide naozaj veľmi rýchlo dopredu, a tak ako sme zažili zamestnávateľov, ktorí odhadli tých 12-tisíc žiakov a v konečnom dôsledku ich odhadli naozaj zle, tak vidíme, že tá doba ide veľmi rýchlo, a to experimentálne overovanie by malo byť určené na, pre stredné odborné školy.
Ale ja som si spísal aj zopár otázok, už ich nestihnem všetky, všetky prečítať, lebo v dôvodovej správe sa hovorí v tej litere zákona, že by tam mal byť vysvetlený aj nejaký súčasný stav a v porovnaní s tým navrhovaným stavom, tak ja som očakával, že tam budú, bude nejaká analýza návrhov novely tých uskutočnených experimentálnych overovaní, ich predmetu, ich iniciátorov, priebehov, výsledkov, rozhodnutí, uplatnení, tých naplnení cieľov alebo experimentálneho overovania, možno aj vynaloženie finančných prostriedkov zo štátnych, štátneho rozpočtu, z fondov Európskej únie, zo súkromných fondov, ale niečo také sme v podstate nezažili. Koľko experimentálnych overovaní bolo doposiaľ uskutočnených aj z podnetu ministerstva školstva v porovnaní s počtom experimentálnych overovaní iniciovaných zriaďovateľmi škôl a ich gestormi? Hej, lebo toto navrhovala alebo toto bolo aj v novele alebo v dôvodovej správe, ktorá bola písaná, a ja som to tam nenašiel, tie čísla a to jednotlivé porovnanie.
Podľa mňa ministerstvo má tak bohatý archív experimentálneho overovania, čo sú nové spôsoby overovania, nové spôsoby vzdelávania, že keby urobilo iba nejaký, nechcem povedať, že prieskum, ale sumár jednotlivých vecí a vyhádzali to, čo je staré, a to, čo je nové, tak reálne pustili, ale nie ako školské vzdelávacie, ale uvoľnili celý ten systém ako štátny vzdelávací, tak by to bolo naozaj veľmi prospešné, pretože tých, toho množstva nových spôsobov vzdelávania podľa mňa v rámci toho archívu alebo tých databáz je toľko, že asi by sme ani netušili.
Dve veci, ktoré sú ešte posledné, že pre mňa je, ako chce ministerstvo školstva docieliť, aby to experimentálne overovanie, ktoré bude v podstate direktívne nanútené zo strany ministerstva školstva, ako ho chce, aby fungovalo v rámci zriaďovateľov alebo v rámci tých gestorov a aby bolo ešte aj veľmi kvalitne vykonané. Toto si neviem úplne predstaviť. Ja nakoniec iba poviem, že ak prejde tento návrh v rámci experimentálneho, tak naozaj vaša strana sa stane takou tou pomyselnou brzdou vzdelávania všetkých nových metód, ktoré na Slovensku by mohli začať v najbližšom období.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 16:57 - 16:58 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že ozaj žijeme už v nejakej inej dobe elektronizácie a je úplne bežné, že dokumenty sa vám zobrazia v novom otvorenom okne v prehliadači bez potreby ich sťahovania. Lebo možnože naozaj veľakrát sú dokumenty, ktoré v skutočnosti ani nepotrebujete mať uložené na disku, ale stačí vám len jednoduchý pohľad na ten dokument, že či je pre vás potrebný alebo nie, a takáto funkcionalita; je mi trošku až možno trápne, že to vôbec musíme takto v parlamente o tom hovoriť, ale ja verím, že to je ozaj jednoduchá technická operácia, ktorú naši IT-čkári v Národnej rade zvládnu bez ohľadu na to, či to uznesenie bude prijaté alebo nebude. Ale ja by som bola rada, aby bolo prijaté, pretože je to moderné, je to správne a bude to úspora času poslancov, verejnosti, novinárov, každého, kto bude mať záujem o informácie z Národnej rady.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 16:56 - 16:57 hod.

Klus Martin Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Priznám sa, aj som trošku už stratený z toho, s čím vlastne momentálne máme dočinenia. Aj som chvíľku rozmýšľal, že či ako spolupredkladateľ tohto, nazvime to, že pozmeňujúceho návrhu si nemám sadnúť ako predkladateľ, ale predpokladám, že nájdete nejaký spôsob, pán predsedajúci, ako to vyriešiť.
Ja by som snáď len na margo toho, čo povedala kolegyňa Anka Zemanová chcel poprosiť o podporu tohto návrhu zákona aj z environmentálnych dôvodov. Ono sa to síce na prvý pohľad nemusí zdať, ale otvorenie návrhu zákona napríklad na stránke nrsr.sk v praxi znamená, že sa vám stiahne súbor do počítača a keď takýchto stiahnutých súborov máte stovky, možno tisíce, tak to, samozrejme, vyvoláva náklady na nákup nejakého pevného disku alebo aspoň nejakého iného prenosného zariadenia alebo nejakej inej zálohy, ktorú musíte potom dodatočne spravovať a prípadne platiť. A práve preto, ten návrh bol postavený na tom, že jedným jednoduchým klikom sa vám náhľad zobrazí priamo v prehliadači a v prípade potreby si ho, samozrejme, viete stiahnuť. Ale ak sa vám tento náhľad nezobrazí, ale stiahne sa vám priamo na disk, tak to spôsobuje nielen technické komplikácie, ale ako hovorím, má to aj svoj environmentálny rozmer, a preto sme tento návrh predložili. Je úplne apolitický, a preto verím, že ho kolegyne a kolegovia poslanci podporia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 16:54 - 16:56 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Zemanová, ja, samozrejme, že súhlasím a podporujem ten pozmeňujúci návrh, ktorý si predložila, štandardne by si ho asi predložila spravodajcovi, ale táto parlamentná tlač nemá spravodajcu, tak ako nemá navrhovateľa, tak ale ty si to aspoň mohla predložiť pánu podpredsedovi Bugárovi, ktorý vedie schôdzu, ale ja teda ešte stále neviem, či sa dočkám odpovede na moje otázky, ktoré som položil vo svojom vystúpení, lebo teda nikto sa neprihlásil ani do ústnej rozpravy, ani s faktickou, a teda je pomerne vysoký predpoklad, že nebude záverečné slovo navrhovateľa, keďže žiadny navrhovateľ tu zatiaľ nebol a nebol predstavený.
Tak mám trochu dilemu v tejto chvíli, lebo ja obsahovo súhlasím s tým, že ten dokument Elektronická forma podávania a doručovania materiálov Národnej rade sa má upraviť tak, ako je navrhované, a tá výsledná forma má byť taká, aká je v zmysle toho návrhu. Ale zároveň nie je to v poriadku, lebo ten dokument už je upravený. Väčšina tých zmien, ktoré teraz máme schváliť už sú premietnuté do znenia toho dokumentu, tak ako je zverejnený na webovej stránke Národnej rady, tak ako ho niekto zrejme už dávnejšie upravil a tak ako sa my poslanci podľa neho riadime. Takže veľmi rád by som počul to vysvetlenie, lebo inak budem mať dilemu, že ako mám hlasovať, či mám hlasovať za niečo, s čím síce obsahovo súhlasím a myslím si, že je to v poriadku, ale na druhej strane to nie je v poriadku z hľadiska toho, že akoby sme menili už zmenené. Čiže ideme vypúšťať nejaké slová, ktoré v tom texte už dnes nie sú alebo ideme ich nahrádzať inými slovami, ktoré tam už dnes sú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 16:49 - 16:53 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len veľmi krátko vystúpila a to v súvislosti s úsporou, ďalšou úsporou tlačených materiálov, ale aj so zvýšeným komfortom práce s elektronickou, elektronickým čítaním dokumentov.
Keď si porovnáme webstránku Národnej rady a zverejňované dokumenty a keď si ju porovnáme so stránkou, s webstránkou vlády Slovenskej republiky, kde sú zverejňované dokumenty na rokovanie vlády, tak veľmi ľahko zistíme rozdiel. Na stránke vlády, keď si otvoríte materiály predložené na rokovanie, máte možnosť vidieť dokumenty v tzv. prehliadači bez toho, aby ste celý materiál museli sťahovať do svojho počítača, resp. mobilu. Až; samozrejme, je tam aj táto možnosť si celý materiál stiahnuť v nejakom zipovacom dokumente. Domnievam sa, že táto funkcia, keby bola k dispozícii na stránke Národnej rady, by to veľmi uľahčilo komfort študovania dokumentov aj urýchlilo prácu poslancov, ale istotne aj novinárov a každého občana, ktorý bude chcieť si pozrieť len pre nejakú takú prvotnú informáciu, o čom ktorý materiál je predložený.
Preto si dovoľujeme s pánom poslancom Martinom Klusom dať pozmeňujúci návrh k návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zmene Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a k zmene Elektronickej formy podávania a doručovania materiálov Národnej rade Slovenskej republiky.
Zdôvodnenie ešte prečítam najprv: Čiže navrhuje sa zakotvenie ustanovenia, podľa ktorého bude Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky povinná zabezpečiť zverejnenie jednotlivých materiálov s výnimkou tých, ktorých sa majú prerokovať neverejne, na svojom webovom sídle v podobe ich otvorenia prostredníctvom prekliknutia na stránku, na ktorej si bude možné obsah prečítať bez potreby jeho stiahnutia na pevný disk. Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu je snaha zaviesť osvedčený model, aký používa Úrad vlády Slovenskej republiky na svojom webovom sídle. Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu uľahčí prácu poslancom, zamestnancom Kancelárie Národnej rady, ale aj širokej verejnosti.
Teraz si dovolím prečítať samotný návrh. Čiže príloha č. 2 k uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky Elektronická forma podávania a doručovania materiálov Národnej rady Slovenskej republiky sa dopĺňa takto.
Za bod 29 sa vkladá nový bod 30, ktorý znie:
"30. Doterajší text v čl. 8 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsek 2, ktorý znie:
"(2) Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky zverejňuje na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky v elektronickej podobe súbory, z ktorých pozostávajú parlamentné tlače. To sa nevzťahuje na materiály, ktoré majú byť prerokované na neverejnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky. Súbory podľa prvej vety zverejňuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky aj spôsobom, aby ich obsah bol sprístupnený priamo online bez potreby jeho stiahnutia na pevný disk."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 16:40 - 16:48 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, aj keď neviem teda, kto je predkladateľom tohto návrhu, vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh uznesenia obsahuje dva body, ako už pán podpredseda Národnej rady Bugár uviedol.
V bode A) máme schváliť zmenu Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, a teda ten podstatný návrh je v zmene počtu papierových výtlačkov, ktoré sa dávajú ako návrhy zákona do podateľne. Pre nás poslancov to znamená, že nebudeme musieť dávať päť podpísaných originálov, ale iba dva, a všetky podpisovať, a pre vládu to znamená, že nebude predkladať 55, ale iba 20 výtlačkov. Teda nepochybne z hľadiska ušetreného papiera je to veľmi pozitívne opatrenie, ktoré, myslím si, že stojí za podporu nielen hlasovaním, ale aj verejnú pochvalu. Už dávno sme mali k tomuto pristúpiť.
Návrh uznesenia však obsahuje aj časť B), v ktorej by sme mali schváliť zmenu Elektronickej formy podávania a doručovania materiálov Národnej rade Slovenskej republiky schválenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1146/2008 uvedenú v prílohe č. 2 tohto uznesenia, a keďže ide o návrh uznesenia, nejde o návrh zákona, tak to zdôvodnenie je také iba pomerne stručné a všeobecné, nie je tam podrobná dôvodová správa, preto som si pozrel, čo je uvedené v návrhu, v návrhu zmien Elektronickej formy podávania a doručovania materiálov.
A hneď prvý bod ma trochu zarazil, lebo v prvom bode bolo, že v čl. 1 ods. 2 sa slová "podľa osobitného zákona" nahrádzajú slovami "a osobné údaje podľa osobitných zákonov". Tak som sa pozrel do tých elektronických, Elektronickej formy podávania a doručovania materiálov, ktorá je zverejnená už dnes na, medzi dokumentami na webovej stránke Národnej rady, no ale slová "podľa osobitného zákona", ktoré sa majú nahradiť slovami "a osobné údaje podľa osobitných zákonov" som tam nenašiel, ale našiel som tam slová "a osobné údaje podľa osobitných zákonov", tak som si povedal, že no, asi sa to už zmenilo, ale niekto si nevšimol, tak to znova navrhuje, navrhuje zmeniť.
No a prešiel som k bodu 2. A v bode 2 je v čl. 1 ods. 4 sa slová "je v súlade s odsekom" nahrádzajú slovami "má náležitosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rokovacom poriadku) a je" a teraz som sa pozrel na ten článok 1 odsek 4, ale tam nie je formulácia "a je v súlade s odsekom", ale je tam formulácia "návrh sa považuje za podaný, ak má náležitosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350" a presne tá formulácia, ktorá sa tam má dostať, ona tam už je.
Rovnako je to v bode 3, v bode 4, bod 5 je iný prípad, ten reaguje na tú zmenu, zmenený počet výtlačkov.
V bode 6 sa hovorí, že doterajšie odseky, teda vkladá sa nový odsek a doterajšie odseky 2 až 8 sa označujú 3 až 9, ale v tom zverejnenom dokumente má článok 3 iba 6 odsekov, tak ako sa odseky 7 a 8 môžu označovať ako 8 a 9? A tie odseky 8 a 9 sa potom vypúšťajú, alebo teda 6 a 7 sa vypúšťajú v bode 8.
Čiže v zásade až na zmenu počtu, zmenu počtu predkladaných výtlačkov návrhov zákonov ten, tie pravidlá predkladania elektronických materiálov alebo Elektronická forma podávania a doručovania materiálov, to, čo je na webovej stránke Národnej rady, ten dokument, je už upravený v zmysle tej zmeny, ktorú my máme dneska schváliť. Sú tam nejaké drobné ďalšie úpravy, ale teda toto mi je celkom nejasné, a teda preto som sa na začiatku obrátil aj na neprítomného navrhovateľa, že bol by som rád, keby nám niekto vysvetlil, ako sa to zmenilo. Lebo na webe je tam potom aj taká vec, že v prílohe č. 2 sa; posledný bod, v prílohe číslo 2 sa slová "webová stránka servera" vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami "webové sídlo" v príslušnom gramatickom tvare. A príloha č. 2 je vzor sprievodného listu a nespomína sa tam ani webová stránka, ani webové sídlo.
Takže neviem, či by mi niekto mohol vysvetliť, že akým spôsobom došlo k tejto situácii, že my máme dnes schváliť uznesenie, ktorým v prílohe č.; príloha č. 2 toho uznesenia zavádza zmeny do nejakého dokumentu, ktorý už dnes je na webovej stránke Národnej rady s pár drobnosťami, ale v podstate väčšina tých zmien, ktoré dnes máme schváliť, už sú na webovej stránke Národnej rady. Visia tam a my keď podávame návrhy zákonov, tak sa podľa toho správame. Ten materiál je na webe uvedený ako Elektronická forma podávania a doručovania materiálov v Národnej rade Slovenskej republiky (schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1146/2008 a upravené podľa zákona č. 399/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR o rokovacom poriadku). Môžeme to teda chápať tak, že Národná rada schválila ten dokument svojím uznesením, Elektronická forma podávania a doručovania materiálov Národnej rade, a potom ho niekto zmenil?
Ja chápem, že zákon má prednosť a keď je nejaká úprava v zákone, tak musí mať prednosť pred tým, čo je v nejakom internom dokumente alebo v nejakom dokumente, ktorý je schválený iba uznesením Národnej rady, ale nie je to zákon, ale pýtam sa, ako je možné zmeniť dokument, ktorý je schválený uznesením Národnej rady, a kto a kedy to urobil? Urobil to predseda parlamentu predchádzajúci po tom, ako bol schválený zákon č. 399/2015 alebo to súčasný predseda parlamentu schválil alebo to niekto v Kancelárii Národnej rady schválil? Lebo to sú pravidlá, podľa ktorých postupujú aj poslanci, a teda považujeme ich za záväzné a je teda značne neštandardné, ak nejaký dokument je schválený uznesením Národnej rady, aby bol menený nejakým iným spôsobom ako uznesením Národnej rady. Takže neviem, či keď tu nie je predkladateľ, dostanem odpoveď na tú otázku, ale teda rád by som si ju vypočul.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 16:29 - 16:30 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán poslanec Pamula, naozaj je teda trochu neštandardné, že pozmeňujúcim návrhom predkladateľ vkladá do svojho vlastného návrhu zákona to, čo z neho chcel tým návrhom zákona vypustiť, ale teda uznávam, lebo to reaguje aj na tú diskusiu, ktorá bola napríklad aj na výboroch, že keď sa tam síce dá oprávnenie Policajného zboru vyzvať maloletého na kontrolu, či požil alkoholický nápoj, a nebude tam stanovená, stanovená povinnosť, tak môže to spôsobiť problémy, ak sa tá povinnosť vypustí, alebo teda povinnosť podrobiť sa, podrobiť sa vyšetreniu. Takže z vecného hľadiska to snáď má nejakú, má nejakú logiku.
A len by som teda chcel upozorniť na to, že asi vďaka tomu, že pán podpredseda Národnej rady sa rozpráva s pánom predsedom Národnej rady, vás nezastavil a neupozornil vás na to, že porušujete rokovací poriadok, ktorý ste si schválili, lebo vy ste prečítali ten pozmeňujúci návrh a potom ste ho vysvetľovali, čo bolo síce absolútne logické, v súlade so zdravým rozumom a my sme to vďaka tomu aj pochopili, ale bolo to v rozpore s rokovacím poriadkom, žiaľ, no.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 16:28 - 16:29 hod.

Baránik Alojz Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, neviem, či ste si to všimli naozaj, ale ja som si len, len takto po sluchu všimol, že tam máte terminologickú nejakú nekonzistentnosť v tom, že najprv hovoríte o alkoholických nápojoch a návykových látkach a potom hovoríte, zároveň hovoríte o omamných látkach, ale nie v inej súvislosti. Čiže ja by som vám radil, aby ste sa na toto pozreli, aby to bolo terminologicky jednotné, pretože inak sa zamotávame do niečoho, čo podľa mňa nechceme. Tak dávam to, dávam vám to na zváženie.
Ďakujem.
Skryt prepis