Videokanál klubu

Áno, ďakujem. Ja si na rozdiel od kolegu Antala podobne ako pani poslankyňa Zemanová myslím, že je potrebné prihliadať aj na ten ekonomický rozmer. Samozrejme, že nie je spor o to, či riešiť alebo neriešiť životné prostredie a robiť opatrenia v prospech životného prostredia. Ale zase len tak mávnuť rukou nad tým, že je úplne jedno, koľko to bude stáť a ľudia si to tak želajú, si myslím, že je to neprimerané a je potrebné zvažovať aj ekonomické náklady jednotlivých riešení. A najmä v situácii, keď máme k dispozícii viacej možností ako riešiť problém zberu plastových fliaš a ich recyklácie. Takže jedna vec je, čo, povedzme, povedia respondenti v nejakom prieskume, keď sa ich pýtajú, že chcete zaviesť – nechcete zaviesť a ako sa reálne budú potom správať. Lebo to reálne správanie bude oveľa viac podmienené aj ekonomickými nákladmi, ktoré to prinesie, ako iba nejakým deklarovaným zámerom.
Ale teda nadviazal by som aj na tú časť vystúpenia pani poslankyne Zemanovej, kde hovorila o tých hrozienkach, ktoré sa tu vyberajú z koláča, lebo naozaj plastové fľaše sú najlukratívnejšia časť plastového odpadu, ktorý sa dnes robí ako separovaný odpad. A vlastne separovaný zber odpadu sa tým stane menej rentabilným. Tak to by ma zaujímalo. Aj, pán minister, že či máte spočítané, aké to bude mať dopady na separovaný zber ako taký. Lebo ten sa netýka iba plastových fliaš. To je to hrozienko v koláči.

Ďakujem pekne za slovo. Toto je ten jeden zo zákonov, ktorý je ten píár, ktorý bol zadaný aj Inštitútu pre environmentálnu politiku, environmentálnu politiku z dôvodu, že áno, ľudia to chcú, ľuďom sa to páči, ľudia chodia do Chorvátska, tam to funguje, tak prečo by to nemalo fungovať aj u nás. A rozhodli ste sa, že bude to pekné, keďže na základe prieskumov takýto návrh sa bude ľuďom, bude páčiť, tak ste išli do toho a zadali ste inštitútu urobiť analýzu o zálohovaní jednorazových plastových obalov a obalov z tých plechoviek. Nezadali ste úlohu, aby našli čo najlepšie riešenie, aby zanalyzovali naše právne prostredie v odpadovom hospodárstve, aby zanalyzovali spotrebiteľské správanie sa našich ľudí, aby zanalyzovali spôsob separácie, aby zanalyzovali možnosti recyklácie na Slovensku, ale jednoducho ste zadali úlohu, aby urobili analýzu, čo bude stáť a ako urobiť zálohovanie týchto obalov. Takto to je a vy ste to, v podstate na niektorých z výborov v diskusii to bolo potvrdené. Áno, tá analýza je dobre spravená, voči nej sa v podstate nedá veľmi vytknúť, poukazuje na obrovské, obrovské finančné náklady, vo výške najprv 80 miliónov, dnes už je to na úrovni možno 100 miliónov. Keď by sa priložila k tomu aj analýza toho nápadu, zaviesť plastovú daň, tak táto suma sa naozaj môže vyšplhať na viac ako 100 miliónov eur a k tomu aj jednorazové každoročné poplatky a každoročné výdavky. Tie budú na úrovni či už tej plastovej dane, ktorá sa môže zvýšiť oproti tomu ako vaše inštitúty predpokladajú, že to bude 11 alebo 15 miliónov. Však čo to je pre náš rozpočet? Táto plastová daň sa má práve odvíjať od výšky miery recyklácie na Slovensku ale nielen jednorazových obalov, má sa odvíjať od výšky miery recyklácie plastov ako takých.
A toto je aj jedna z mojich výtok, ktoré voči tomuto systému mám, že, pán minister, tento zákon nehovorí o tom ako zlepšiť životné prostredie, ako mať čistejšiu krajinu, ako znížiť množstvo pohodených plastov v krajine. Tento zákon hovorí o tom, aby ste vy stáli na barikádach a splnili si túžbu občanov, ktorí v podstate veľmi prirodzeným spôsobom si myslia, že takýmto spôsobom sa to naše životné prostredie zníži, že sa zníži napríklad aj ten litering, o ktorom vy hovoríte, že sú tu pohodené fľaše, fľaše v prírode. No treba si ale pravdu povedať, že tie pohodené fľaše v prírode, teraz keď sa rôzne aktivity a zbiera sa odpad v krajine, tak tieto sa do toho systému jednoducho nedostanú. Nedostanú sa do tohto systému ani fľaše, ktoré donesú turisti alebo si zakúpia v okolitých štátoch, v blízkom Maďarsku alebo v Poľsku, kde ľudia bežne chodia na nákupy, kde je pre nich, žiaľ, mnohokrát cena potravín výhodnejšia, ale nielen potravín, ale aj iného spotrebného tovaru. A nakúpia si tam, donesú si tieto, keď už hovorím o fľašiach, fľaše na Slovensko a tieto nebudú môcť byť zavedené do, vrátené ako oproti, oproti zálohu.
No a čo sa potom stane? No tak ten zodpovednejší, ktorý teda je nútený kupovať si nápoje v plastových obaloch, tak bude musieť, pribudne mu ďalšia smetná nádoba, ďalšie vrece, pretože tieto fľaše, ktoré vy zavádzate do systému, nesmú byť pokrčené, musia byť, čitateľný ten kód, nesmú byť, nebudú môcť byť pravdepodobne ani znečistené, ale o tom sa nehovorí, ale teda nesmú byť pokrčené. To znamená, že budeme, ľudia budú doma skladovať prázdny vzduch, hoci sme ich učili na to, aby fľašu poctivo pokrčili a čo najmenej zaberala tá fľaša priestor v tých nádobách na separovaný zber. Takže tieto návyky, ktoré si už oni, oni osvojili, o čom svedčí naozaj, že napriek tomu, že to prostredie v odpadovom hospodárstve u nás je, je veľmi komplikované, keď nechcem hovoriť zlé, je veľmi komplikované, tak napriek tomu tá miera separácie týchto plastových fliaš už dnes napĺňa limity, ktoré nám ukladá Európska únia. V štatistikách je to okolo 60, hovorí sa až, hovorí sa 63 percent. Tú mieru tej separácie, ktorú vy navrhujete, aby sme získali viacej, sme povinní získať až o 9, o 10 rokov, o 10 rokov neskôr, čiže naozaj je ešte čas na poctivú analýzu toho prostredia, na poctivé zavedenie, vyzvanie podnikateľov v odpadovom hospodárstve, aby využili, že toto je naozaj surovina aby sa tá cirkulárna ekonomika u nás rozbehla. Toto nefunguje, nefunguje to ani na úrovni vedy a výskumu.
Pán minister, vy ste sa ani nesnažili vstúpiť do týchto projektov, aby napríklad veda a výskum sa vo väčšej miere zapodievala s možnosťami efektívnejšej, odberu vyseparovaného odpadu. Pretože čo sa teraz stane? Vy vyberáte to kvalitné hrozienko z celého systému, to, ktoré má zavedený nejaký systém recyklácie. A organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré, proste ich vznik bol sprevádzaný mnohými ťažkosťami, ale sú už na svete, nejakým spôsobom fungujú.
Funguje aj ten systém platieb, ktoré výrobcovia do tohto celého kolotoča vkladajú, tak vy teraz vlastne vyberáte ten, tieto obaly z tohto celého kolesa. Zavádzate zálohu, ktorá nepôjde, aby ju spravovali tieto organizácie zodpovednosti výrobcov, ale vlastne vy im odoberáte najcennejšiu surovinu, ktorou mohli oni potom ďalej nejakým spôsobom obchodovať, tak a dávate ju správcovi. Správcovi, ktorého chcete vyberať vy. Chcete ho vybrať do, za pár týždňov. Prvého decembra chcete, aby už správca bol na svete. Správca, o ktorom nevieme nič, ktorý ešte neexistuje, ešte tá organizácia nie je založená, nevieme, kto tam bude. No tak si len môžme myslieť. Môžte namietať, že to bude asi niekto, kto bude blízky, blízky vám, blízky tejto vládnej koalícii, pretože to nebude nezaujímavá činnosť. Pretože okrem toho, že teda má akože pracovať a nastaviť ten systém, systém celej, celého tohto zálohovania, tak on má spravovať aj tých zhruba 15 miliónov eur, ktoré sa dostanú do tohto systému zo zálohovania. A budú to tie peniaze, ktoré si ľudia nevyberú z toho zálohovacieho systému, pretože je zrejmé, že mnohí sa nezapoja do toho, aby nosili prázdne, ako Mikuláš na pleci prázdne vrecia s prázdnymi fľašami a za tých ozaj 12 centov, aby merali cestu, vláčili to v aut. Tak im to za to stáť nebude a budú pokračovať možno práve týmto systémom, ktorý dodnes mali, že tuná tú fľašu pokrčia, dajú v lepšom prípade do tej, do tej žltej nádoby.
Čiže vy odoberiete peniaze z relatívne nejakého ako-tak fungujúceho systému, to, aby vlastne tie ozetvéčky mohli naďalej fungovať, aby mohli s tým ostatným plastovým odpadom, ktorý sa dostane do toho systému separácie, mohli s ním a musia s ním nejakým spôsobom nakladať. Tak samozrejme to sa prejaví v cene tých výrobkov, pretože ten, jednoducho oni zdvihnú cenu pre tých výrobcov a tá cena porastie. Tá cena sa následne pretaví v cenách spotrebného, spotrebného tovaru. Toto napríklad vôbec vaše analýzy neobsahujú.
Ďalšie riziko, o ktorom, vás aj upozorňoval Zväz obchodu, že hrozí tu naozaj, že menšie prevádzky, ktoré nebudú môcť z akýchkoľvek dôvodov vykupovať, odoberať takto, odoberať naspäť tieto fľaše, jednoducho môžu prísť o svojich klientov, zákazníkov. Pretože vy nepriamo nútite mať nové spotrebiteľské návyky, ktoré budú v tom, že áno, tak si kúpiš tieto plastové, tieto nápoje v obaloch v malom obchodíku v malej obci, ale nebudete ich tam môcť vrátiť, pretože ten malý obchodník nebude mať možno z kapacitných dôvodov možnosť odoberať tieto obaly z nápojov vo svojich priestoroch. To sú rôzne dôvody, hygiena, pracovné miesto, priestorové možnosti. Vy hovoríte len o obchodoch, ktoré budú povinné, nad 300 metrov štvorcových. Áno, tvrdíte, môžu aj menšie a že dokonca im aj cez ten finančný systém ste ochotní prispieť na tie, na tie zariadenia. Avšak nehovoríte o ďalších výdavkoch pre toho malého, malého predajcu, priestor, stavebné povolenia, tieto všetko náležitosti. Toto nie je, nebolo predmetom analýzy. Tento zákon naozaj za obrovské peniaze ide zavádzať niečo, čo má slúžiť len pre vašu píár. Táto, toto zavádzanie neprináša hodnotu pre životné prostredie. Ten littering, o ktorom vyhovoríte, že je v prírode, že je v lesoch, že je na vodných plochách. No ako sa tam dostane? Dostane sa tam, áno, od nezodpovedných ľudí, dostane sa tam aj po rôznych povodniach alebo takýchto situáciách. Ale v iných materiáloch sa uvádza, kde Slovenský vodohospodársky podnik vyčíslil náklady na dozbieravanie týchto plastových nádob, plastových odpadov z hladín vodných nádrží, kde bolo vyčíslené, že 500-tisíc eur za tri roky ich stáli tieto výdavky. No tak 500-tisíc delené troma aj nejakých 120-tisíc ročne. Keď by sme im dali hoc 500-tisíc ročne, aby pravidelne dočisťovali rieky, nádrže, brehy, keď by sme vyčlenili a zaviazali tie lesy, aby sa, alebo správcovia lesov viacej starali o čistotu svojich priestorov, nestálo by to tých 100 miliónov eur, ktoré vy prinášate, a bol by ten efekt ďaleko vyšší. Pretože, pozor, v prírode nie sú len tieto plastové fľaše, ktoré ku podivu len teda sú viditeľné, ale svojím spôsobom nie sú až tak škodlivé pre životné prostredie ako iné plasty, ktoré sa v tej prírode nachádzajú. Ako sú to napríklad rôzne fólie, igelity alebo, ja neviem, proste znečistené, znečistené obaly, tak tie sú rizikom pre životné prostredie. Ale tie vás nezaujímajú pretože tie vám v prieskumoch verejnej mienky nevykázali, že ľudia, ľudia toto chcú.
Vy hovoríte, že Európska únia odporúča systém zálohovania. No, neodporúča. Ona hovorí o tom, že máme poctivo separovať a hlavne nielen separovať, ale poctivo recyklovať. Ale tá recyklácia u nás naráža taktiež na problémy, pretože nie sú dostatočné recyklačné kapacity, nie sú dostatočné triediace linky. Množstvo plastového odpadu sa nachádza stále v komunálom odpade a ide na skládky. Ste za systém, áno, zavedenia zvýšenia poplatku za uloženie na skládky. Istým spôsobom tlačí, bude tlačiť aj na samosprávy, keď nechcú platiť, tak teda budú musieť nejakým spôsobom skúšať motivovať občanov, aby viacej, viacej separovali. Avšak keď tie organizácie zodpovednosti výrobcov a následne tie zberovky nebudú mať kam, nebudú mať toho odberateľa, tak ten problém pre životné prostredie tuná zostáva. A vy tento kardinálny problém, o to by vám malo ísť, o zlepšenie životného prostredia, vy neriešite zodpovedne.
Na splnenie cieľa toho, separácie, máme ešte čas. Je to, hovorím, viac ako desať rokov. Nie je dôvod sa takýmto spôsobom, drahým spôsobom ponáhľať. Naozaj toto všetko chce zodpovednú analýzu. A ja na nej budem trvať, či ktokoľvek bude vo vláde, tak budem žiadať, aby tieto analýzy boli, boli dostatočne dorobené.
Problémom je nedostatočne vytriedený komunálny odpad. Prečo ste napríklad neurobili to, čo je v niektorých krajinách? Ľudia, teda chceme, aby separovali, nerobia to dôsledne. Je aj alternatívou, dobre, dávajte to všetko do jedného mechu, ale potom následne sú triediace linky, ktoré zodpovedne z toho komunálneho odpadu vytriedia. Alebo v našom prípade, keďže už sme naučili ľudí alebo učíme ich, aby separovali, tak aby sa ten komunálny odpad zodpovedne dotriedil. Toto sa nedeje. Tuto máte rezervy. Tu ste sa mali snažiť, aby vlastne z toho komunálneho odpadu sa dostali tie zložky, ktoré tam vlastne ľudia nevedia ako vytriediť alebo ich nesprávne vytriedia, ktoré nám potom následne zaťažujú skládky a životné prostredie.
Existujú alternatívy. Existujú alternatívy aj v spolupráci s obcami. Majú zavedené, prakticky každá obec má zavedený nejaký systém zberového dvoru. Prečo ste neskúmali možnosti prostredníctvom dohody so samosprávami, aby samosprávy boli schopné a mohli osobitne odoberať tieto plastové fľaše s tým, že cez tú organizáciu zodpovednosti výrobcov by im tie zvýšené náklady boli uhrádzané. Toto je napríklad cesta. Motivácia, motivácia občana, aby poctivo separoval a aby za svoju separáciu bol finančne odmenený. Záloha nie je finančná odmena za jeho poctivé separovanie. Pretože my sa musíme snažiť aj o separáciu aj ostatných odpadov, ktoré znečisťujú životné prostredie. Je známe, že tie krajiny, kde to zaviedli, im sa zvýšilo množstvo nevyseparovaného odpadu. Pretože, žiaľ, ľudská povaha je taká, že sa mu zdá, že tých 10 centov alebo 12 centov mu je cennejších ako, následne ako životné prostredie.
Česi odstúpili od tejto cesty. Usúdili, mali sme na výbore senátorov českého senátu, pripadá im to, blbosť, my do toho nejdeme. Ustúpili od toho. A pritom spotrebiteľské správania Čechov a Slovákov je veľmi podobné. Majú iný trochu zákon, ale proste tá mentalita ľudí, sme si veľmi blízki, stále. Čiže keď ich analýzy poukázali na to, že to nebude fungovať, mali ste sa týmto viacej zapodievať a nie ísť vytrvalo len svojím píár a postaviť sa na Bari, ja som zaviedol zálohovanie.
Pretože to nie je, občania, zálohovanie, ako sme boli kedysi zvyknutí, na sklenené fľaše, alebo ako sme stále zvyknutí, na niektoré sklenené fľaše, že vlastne sú to vratné obaly, že ich vrátime, tú nepokrčenú fľašu, ktorú budeme chrániť v tom vreci, a že do nej sa potom, tá sa umyje a vráti sa do nej ten nápoj. Nie. Tá, následne sa tá fľaša drví, tak ako sa drví dnes, keď ju vyberú tie spoločnosti, ktoré ten odpad od ozetvečiek zoberú, a od zberoviek, tak aj tu, to sa podrví. To nie je systém zálohy. To je len zneužitie istým spôsobom alebo šikovné využitie, aby som bola slušnejšia tohto pojmu a toho, čo sme boli v minulosti naučení, že aj mlieková fľaša sa vracala. Tá sa umyla a znovu sme do sklenenej fľaše dostali mlieko.
Je to len vaša túžba postaviť si pomník. A výsledkom bude, že vytiahnete obrovské peniaze z vreciek výrobcov, ale aj z vreciek nás, občanov, pretože tá cena sa, zvýšenie tej ceny a výdavkov na separáciu sa prejaví v cene výrobkov. Váš pomník bude aj slzami pokropený tých malých obchodníkov, ktorí budú nútení zavrieť svoje obchody, a to z toho dôvodu, že jednoducho vy nútite v malých obciach ľudí zavedením tohto krásneho pre vás systému, a vy namiesto toho, aby si išli nakúpiť do svojho obchodíka v obci s tým vrecom, s vidinou nejakých 5 - 10 eur išli nakúpiť do nejakého, veľko-, do veľkopredajne, kde odnesie tieto fľaše. A keď tam už je, tak, samozrejme, si tam aj nakúpi. A tie jeho návyky, ktoré mal v tej svojej obci, kde chodil na nákup, zmení na nákup vo veľkopredajniach. Vy, ktorí hovoríte, že ja obhajujem nejakých nadnárodných obchodníkov, ale vy to robíte. Týmto spôsobom vlastne naháňate klientov do týchto veľkých reťazcov, do týchto veľkopredajní a likvidujete, zlikvidujete malých predajcov. To budú slzy, ktorými budú pokropené, systém zálohovania fliaš, ktoré dnes máme na stole.
Ďakujem.

Ja by som poprosila vrátiť mi čas na dve minúty. Áno, ďakujem za pripomienky, môžem v podstate súhlasiť s obidvoma kolegami. Zvýšená miera separácie áno, je. Napriek tomu, že ten zákon je zlý, aký je alebo, no ja ho hodnotím ako zlý, tak tá miera separácia sa zvýšila, avšak tieto všetky zmeny, ktoré prichádzajú tú mieru separácie ohrozujú. Na jednej strane je separácia, na druhej strane je recyklácia.
Dnes naozaj nemáme dostatok kapacít, ani veda a výskum nedostatočne reaguje na požiadavky trhu na zvýšenie miery recyklácie. A nedôvera v rezort životného prostredia, nedôvera k štátnej správe bráni vytváraniu aj nových podnikov a priemyselných odvetí, ktoré by s nejakou recykláciou robili, lebo ľudia sa automaticky bránia, lebo nevedia, neveria štátnej správe.
To, že tento zákon bude, nie je, nie je dobrým spôsobom nastavený, svedčí aj o tom, že v rámci analýzy pre takzvanú plastovú daň sú grafy, kde napriek všetkým opatreniam nárast množstva plastov uvedených na trh narastá a miera recyklácie stagnuje. To znamená, že inštitút, ktorý robil vlastne prieskum, už pritom poznal zámer ministerstva v zálohovaní plastových fliaš, kde proste niekoľko desaťtisíc ton plastov by malo ísť do nejakého iného systému, napriek tomu nevidno, žeby, žeby dochádzalo k nárastu spotreby recyklácie a poklesu alebo aspoň ustáleniu sa miery plastov uvedených, uvedených na trh.
To, čo som povedala, že si vyberáte zo smerníc to, čo sa vám páči, to, čo je jednoduché a čo je ľúbivé, to je jednoducho pravda, pretože len tak povedať, že zakážem jednorazové obaly a budeme prví vo V4-ke, to je naozaj, by som povedala, hrdinské postavenie sa na barikády. Ale tie iné ďalšie časti, ktoré smernica ukladá a ktoré, ktoré by sme sa, ktorým by sme sa mali venovať, lebo ich nesp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň prajem. Nebudem k tomuto návrhu zákona rozprávať dlho, len chcem poukázať na skutočnosti, ktoré sa v odpadovom hospodárstve, v odpadovom hospodárstve dejú. A, pán minister, možno vy by ste nám vedeli povedať, ktorá novela už zákona o odpadoch toto je, ďalšia rozsiahla novela a už naozaj tie, účinnosť a vymožiteľnosť a vykonateľnosť všetkých tých zmien a ustanovení je veľmi, veľmi komplikovaná. Viem, že sa schvaľujú aj na úrovni Európskej únie, množstvo smerníc a nariadení, ktoré je nevyhnutné implementovať do slovenského právneho poriadku. Avšak tie kroky, ktoré ministerstvo robí, je, že si vyberá v podstate hrozienka z týchto, z týchto smerníc a nariadení a namiesto toho, aby naozaj sa komplexne vyhodnotil zákon ako, ako taký a napravili sa nedostatky, ktoré ešte pretrvávajú z obdobia, kedy ste neboli súčasťou vlády SMER-u a podpísali ste aj podanie na Ústavný súd, ktoré do dnešného dňa vlastne nie je doriešené, tak bolo by lepšie, keď by sa podrobil zákon komplexnej, komplexnej analýze a nerobili sa len čiastkové úpravy, ktoré sú skôr také aj pí-ár aktivitami v odpadovom, odpadovom hospodárstve, tak ako sú to aj v ďalšom prípade ďalšie zákony, ktoré budeme prerokúvavať.
Argument, že chceme byť prví niekde na bariérach v odpadovom hospodárstve, že chceme dokazovať niečo druhým, akí sme my dobrí, keď vlastne celý náš zákon nie je dobrý, je nefunkčné a poškodzuje, poškodzuje životné prostredie. Ja by som radšej, radšej bola, keď by už zákon, ktorý je v platnosti štyri roky, nejakým spôsobom sme sa všetci museli naučiť s ním žiť, nielen my ako občania, ktorí pridávame odpad do komunálneho odpadu, ale aj tie zložky, ktoré boli nastavené ako organizácie zodpovednosti výrobcov, ako, ako obce a samosprávy vrátane ich zberných dvorov, ako aj podnikateľské prostredie, ktoré následne by malo odoberať a vytvárať priestor na zvýšený podiel recyklácie, tak týmito všetkými zmenami zákonov, ktoré vytvárajú nestabilné prostredie v odpadovom hospodárstve neustálymi, neustálymi zmenami, hoci vy deklarujete, že vašou snahou je zlepšiť životné prostredie, tak, tak ja spochybňujem to, že ten efekt zlepšenia životného prostredia tieto všetky zmeny, zmeny budú mať. A táto rozsiahla zmena o odpadovom hospodárstve, ktorá znovu prichádza, znovu len zamieša kartami, a obávam sa, že onedlho prídete s ďalšou novelou, ktorá bude naprávať nedostatky návrhov v odpadovom hospodárstve, ktoré pravidelne takmer na každej schôdzi nejakým spôsobom sa predkladajú.
Ďakujem pekne.

Vymazať rámček!!!

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, chcem len pripomienku k tomuto návrhu zákona.
Akonáhle tento návrh zákona sa dostal navonok, tak už sú tu špekulanti. Už sú tu špekulanti, ktorí vypisujú inzerciu, že vykúpia vozidlá, ktoré nie sú prihlásené, vozidlá, ktoré nemajú evidenciu, vozidlá, ktoré stratili STK-čku, a už vlastne čakajú na to, že proste začnú takéto špekulácie s týmito starými vozidlami, ktoré v podstate, ak by sa dodržiaval zákon o odpadoch, tak vyradené, o motorových vozidlách, že takéto vozidlo by vlastne ani nemalo existovať už na slovenskom, na slovenskom, v Slovensku, neviem, ani nie že trhu, ale na Slovensku, lebo tieto sú povinné vozidlá, vlastník vozidla dať na, na šro..., na, autorizovanej osobe na autorizovanú recykláciu. Takže vidím to naozaj ako, ako problematické. Sme už v druhom čítaní, ja som sa stretla s takouto špekulatívnou ponukou (povedané so smiechom), bolo to minulý týždeň a obávam sa, že, teda pevne verím, že to bol dobrý úmysel nejako z vašej strany, ale znovu vidíme, že akákoľvek dotácia, akékoľvek dotácie sú v momente, v momente zneužívané na, na rôzne druhy špekulácií a neprináša to nič dobré.
Pripomeniem vám, pán minister, ešte aj špekuláciu, ktorú váš rezort v spolupráci s rezortom životného prostredia vykonal v rámci Environmentálneho fondu, kedy pri situácii, kedy Recyklačný fond zanikal a bola, bolo prijatá tých 5 mil. dotácia pre Zväz automobilového priemyslu, kde zanikajúci Recyklačný fond podpísal s týmto zväzom priemyslu podľa mňa nezákonnú zmluvu o poskytnutí tejto 5-miliónovej dotácie, ktorá mala mať, po úprave projektu akože identifikovať možnosti, ako sa budú recyklovať tie elektrobatérie. Samozrejme, tieto veci sa do, do zmlúv pre vlastníkov týchto vozidiel, ktorí dostali, pre boháčov, ktorí si kúpili vlastne tieto elektrovozidlá aj drahé, do zmlúv nedostala, čiže absolútne žiaden efekt a predpokladám, že aj tieto dotácie takýmto spôsobom skončia a že vlastne nabalia sa na tom v prvom rade špekulanti. Nepôjde o to, že teda aby sa akože deklarovaný ušľachtilý cieľ stal tým hlavným, že teda sa staré spaľovacie motory vozidiel dostanú z prevádzky a že nahradia ich nejaké vozidlá s alternatívnym pohonom, to, čo vítam teda, keď, aby som aspoň niečo vyzdvihla, že nie je to teraz len o tých elektromobiloch, ale je to o motoroch s alternatívnymi palivami, pretože aj to bola jedna z kritík, kedy ste ten, tú pomýlenú dotáciu z Recyklačného fondu, ktorá bola poskytnutá.
Ja, ja len na toto chcem poukázať, pán minister, na týchto špekulantov, a aby sa to nejakým spôsobom sledovalo a aby možno aj teda z vašej strany dobrý úmysel, ktorý my, samozrejme, nepodporíme, ale, ale aby aspoň vami deklarovaný dobrý úmysel neskončil v rukách takýchto priekupníkov zo starých vozidiel, ktorí potom následne, vlastne aj preto životné prostredie to môže byť ďaleko väčšia, väčšia záťaž ani si to vôbec neviem administratívne predstaviť, že vlastne akým spôsobom tieto staré vozidlá budú vyradené, pretože dnes máte na to presné pokyny, postupy z polície a v podstate vozidlá staršie ako 15 rokov, ktoré nie sú zaevidované a ktoré vôbec by ani nemali existovať.
Tak len toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán... Vážený pán predsedajúci, podávam procedurálny návrh, aby Národná rada prijala toto uznesenia:
Národná rada Slovenskej republiky žiada mandátový a imunitný výbor podľa rokovacieho poriadku Národnej rady prerokovať vzdanie sa mandátu bývalej pani poslankyne Moniky Jankovskej zo dňa 27. 6. 2019 a podal o tom plénu informáciu, aby Národná rada Slovenskej republiky mohla o to, toto zobrať na vedomie, a zároveň že prerušuje rokovanie 49. schôdze, a to až do podania informácie Mandátovým a imunitným výborom Národnej rady podľa predchádzajúceho bodu a podanie informácie, či poslanecký klub SMER-u - SD rokuje v legitímnom zložení poslancov.
Odôvodnenie: Nepodaním informácie došlo k porušeniu rokovacieho poriadku. A je... Takisto nemáme vedomosť o tom mechanizme, náhradníctve v poslaneckom klube SMER - SD. Tiež je potrebné vysvetlenie, prečo uvedená informácia nebola podaná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Musím sa priznať, že keď sa na minulej schôdzi presunul tento bod, resp. sa vypustil z rokovania s tým, že sa presúva, tak som sa celkom potešila, že sa teda niečo stalo, že nakoniec možno ani tento bod z nejakého dôvodu nezaradíte na rokovanie Národnej rady, ale, ajhľa, a idete do boja znova. Ja možno iba zopakujem to, čo už som veľakrát povedala. Nemám ani až tak veľa čo nového povedať, ale možno len zhrniem to, čo sú moje hlavné výhrady voči tomuto zákonu, ktoré hovorím opakovane, a to sú hlavne tie, že on sa tvári, ako ide pomôcť našej ekonomike.
Ale keď si to tak rozoberieme, tak to tak nie je, je výsledkom lobizmu, to treba veľmi otvorene povedať. Myslím, nielen tento zákon, ktorým meníte výšku vratky z 20 % na 33 %, ale, ale v podstate celý zákon už v jeho pôvodnom znení vznikol ako výsledok lobizmu produkčných firiem. Som stále presvedčená, že to bol zákon ušitý na mieru konkrétnym ľuďom z okolia bývalého ministra, konkrétne tých, ktorí stoja za firmami SONAF, akciová spoločnosť, resp. Spectral, ktorí ho vymysleli a hneď ako prví aj svojho času získali zázračne prvú vratku v hodnote 412-tisíc eur. Sú to známe, známe fakty, ale možno stojí za to ich tu zopakovať.
A po druhé je to zákon, ktorý, ako hovorím, nerieši podporu filmovému priemyslu nijakým spôsobom, aj keď sa tvári, že chce naštartovať nejakú ekonomiku filmového priemyslu. Ak by to tak bolo, tak by to už bolo badať dnes, pretože dnes už platí zákon o 20 % vratkách, ale ako sa tento stimul, ak ho mám tak nazvať, odráža v nejakých reálnych ekonomických číslach, či sa nám naozaj nejako zvyšuje zamestnanosť vo filmovom sektore, či máme vyšší výber DPH alebo daň z príjmu, ja neviem, či máme tu viac podnikov, ktoré by vznikli za účelom teda nejakých činností, ktoré súvisia s filmom, to sa povedať, ale vieme už s určitosťou povedať, že 20 % je málo, že im treba dať 33 %. Jediný dôvod - a to je ďalší argument, kvôli ktorému som proti tomuto zákonu - je, že veď to tak majú aj v okolitých krajinách, veď aj inde fungujú takéto stimuly, tak ich, ho musíme mať aj my, to bolo v podstate jediné odôvodnenie, ktoré mal aj pán štátny tajomník, ktorý tu namiesto vás bol minule tento zákon predkladať, resp. ho odôvodňoval. A tento jediný dôvod je aj v dôvodovej správe takpovediac, ale nie je to ničím, ničím podložené a to odôvodnenie je teda, je na veľmi, veľmi slabých nohách.
Takže ja len zopakujem, že ak by ten úžasný akoby efekt z tohoto stimulu mal nastať, tak by sme ho už videli, lebo už nejaký čas proste tie 20 % vratky fungujú, ale ako viem, tak podporených bolo len zopár projektov, boli to viac-menej slovenské projekty, zopakujem, ako prvý získal tento stimul projekt Marco Polo v hodnote vyše 400-tisíc, potom to bol film Hana, 130-tisíc, od toho istého producenta, čiže Spectral, s. r. o., potom to bol jeden slovenský film Nech je svetlo v hodnote 35-tisíc a štyri slovenské seriály: Inšpektor Max, Mária Terézia, Milenky a Sestričky. A to znamená, že tieto stimuly zatiaľ získali projekty alebo majú výšku nejakých 1,3 mil. eur, to znamená, že tým efektom naozaj nie je to, že by sme týmto stimulom priťahovali nejakým významným spôsobom zahraničné produkcie, zahraničné investície, ktoré by sem prišli, avšak tento stimul je porovnateľný so stimulmi do, do iných priemyselných sektorov.
Ak podporujeme niekde automobilový priemysel, tak, samozrejme, že tieto efekty sa snažíme potom nejakým spôsobom merať, avšak vo filmovom priemysle nejakým spôsobom tieto efekty merať nevieme. Neviem o tom, možno inštitút Hodnoty za peniaze už nejaké analýzy pripravuje, ale myslím si, že to tak nie je.
No a ak mám povedať teda za seba, tak mám veľké pochybnosti aj o celom procese, akým sa, akým sa tieto vratky vlastne uplatňujú alebo prideľujú. Nemám úplne presne, čo obnášajú tie vaše pozmeňovacie zákony, z toho vášho výkladu som to úplne presne tak napochytro nepochopila, musím si ich preštudovať, je to pre mňa novinka, ale nemyslím si, nejakým významným spôsobom idete teraz meniť to, ako sa tento systém stransparentní, on je totižto úplne netransparentný, a ak hovoríme o tom, že sedem projektov tieto vratky, už im bolo vlastne, tieto vratky boli pridelené, tak v hre je, je ešte ďalších okolo 30 alebo 35 projektov, a keby sme napočítali všetky tie ich žiadosti, ktoré vlastne, o ktoré, ktorými sa uchádzajú o tieto vratky, tak je to okolo 5,5 mil. eur, čo znamená, že ak je to 5,5 mil. eur, je 20 % z nejakej sumy, tak to znamená, že prehlasujú, že tu na Slovensku týmito svojimi projektami filmovými proste produkciami vyprodukujú alebo preinvestujú 30 mil. eur, z toho 20 % sa im má vrátiť, čiže žiadajú 5,5 mil. naspäť. No ja si myslím, že investícia 30 mil. už musí byť cítiť, aj makroekonomicky musí byť cítiť, ale teda opakujem, som zvedavá, že či ju budeme nejako, nejakým spôsobom merať tieto dopady, a ako budeme cítiť, že tu niekto preinvestoval 30 mil. eur. Vravím, ani pán štátny tajomník to zatiaľ odôvodniť nevedel.
A to, prečo mám pochybnosť o tom, že to celé nejako zaváňa takým lobizmom, je to, že naozaj nemáme kontrolu, nemáme nejakým spôsobom odkontrolované, akým spôsobom tie investície v skutočnosti na tom Slovensku prebiehajú. Jednoducho v tom zákone je to, je to tak, že tie podmienky sú nastavené veľmi vágne, Audiovizuálnemu fondu stačia naozaj len, len administratívny, administratívne úkony, predloženie nejakých faktúr za práce, ktoré tu teda údajne boli, boli urobené.
Ja to zdokumentujem na príklade jednej žiadosti, ktorá je na ďalší projekt, opäť kupodivu od firmy Spectral, s. r. o., Dracula, kde sa požaduje dotácia 800-tisíc eur, to znamená, že ak to má byť 20 % z nejakej sumy, opäť tak to znamená, že len tento jeden projekt by mal na Slovensku preinvestovať 4 mil. eur. V tej žiadosti sa proste deklaruje, že pôjde o 10 dní nakrúcania a 20 dní postprodukcie. Možno opakujem informácie, ktoré som už hovorila na minulej schôdzi, ale naozaj stojí za to si uvedomiť, že, že čo to vlastne je preinvestovať za 10 dní produkcie, resp. nakrúcania a 20 dní post produkcie 4 mil., 4 mil. preinvestovať je dosť. A podľa mojich informácií teda tento projekt už, už sa nakrúcal a priamo od tých ľudí, ktorí teda sa na ňom zúčastnili, viem, že to bolo nie 10, ale možno nejakých 6 dní, z toho 4 dni v Banskej Štiavnici, dva dni na Oravskom hrade a plus teda možno bolo spravených tých 20 dní postprodukcie, ale aj keby sme ako počítali, tak jednoducho tie 4 mil. za tento čas, kedy tu tá produkcia prebiehala, sa dal preinvestovať veľmi ťažko.
Ja som zvedavá na to teda vyúčtovanie, akým spôsobom to bude celé vyúčtované a čo sa tam teda nejak ukáže, ale ako mám zopár známych filmárov aj v Čechách, nielen na Slovensku a zhruba viem, asi koľko stojí jeden nakrúcací deň. A keby sme to naozaj veľmi veľkoryso prešvihli, keby sme si povedali, že jeden nakrúcací deň, no nech stojí 100-tisíc, ale neviem, aký komparz by tom už musel byť a aké veľké kulisy, tak jednoducho 10 nakrúcacích dní, čo teda zatiaľ hovoríme, že bolo ich nejakých 6, tak nech ich je 10, by stálo nejakých milión eur a postprodukcia 20-dňová na takýto film nemôže stáť podľa mojich informácií viac ako radovo nejakých 100-tisíc.
Aj to sme veľmi veľkorysí, už aké efekty by tam museli byť, aby tá postprodukcia, nejaká proste filmová grafika bola používaná za ďalších 3 mil., keď hovoríme, že tá produkcia by stála zhruba milión, pri veľkej veľkorysosti. Ale tie postprodukčné práce ani nemáme kde vytvoriť, pretože na Slovensku ani nie sú takéto štúdiá, ktoré by robili takéto obrovské teda tie postprodukčné, postprodukčné práce, takže ma naozaj zaujíma, že akým spôsobom sa tie 4 mil. vlastne dokážu preinvestovať, a preto tvrdím, dovolím si tvrdiť, že tá kontrola je nedostatočná a transparentnosť poskytovania týchto peňazí takisto. A to, že či to bude 20 alebo 33 % tak to máme nejaké vytiahnuté, vycucané z prsta, ako sa hovorí, a používame to len preto, lebo to majú aj inde, ale to je proste absolútne slabý argument, ten hlavný dôvod, prečo je tento zákon na stole, je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
111.
Pani poslankyňa.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... záujem, konkrétny záujem konkrétnych ľudí a o tom som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
113.
Desať minút už uplynul.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... o tom som presvedčená.
Ďakujem.

Vymazať rámček!

Vymazať rámček.