Videokanál klubu

Vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegovia prítomní, ja som ani teda nemal pôvodne v úmysle vystupovať, ale pán poslanec Pamula ma pristavil v bufete, že či vystúpim k jeho návrhu, tak v duchu dobrej tradície nechcem sklamať, sklamať kolegu, a teda aby celý jeho návrh zákona prešiel úplne, úplne bez diskusie.
Tie návrhy, s ktorými, s ktorými, s ktorými prichádza, akože majú istú logiku, pokiaľ ide o to regionálne, alebo teda cenové diferencovanie, cenové diferencovanie dôsledkov, pred chvíľou sme sa tu bavili o minimálnej mzde, či by tiež nemala byť regionálne diferencovaná, tak akože tá logika by tam za tým mohla byť, mohla byť podobná. Potom, potom ale je tam zaujímavý ten, ten, ten návrh v článku, v čl. 2, ktorý sa týka dobrovoľných dražieb, a v prípade zákonného záložného práva podľa osobitného predpisu nie je možné dražiť byt alebo nebytový priestor, ak hodnota nedoplatku na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na úhradách na plnenie neprevyšuje 15-násobok ich mesačného určenia, tak tá podmienka je v porovnaní so súčasným stavom sprísňujúca, hej, že... (Reakcia z pléna a odmlčanie sa rečníka.) Suma nebude rovnaká, ale, ale ten počet mesiacov. Dobre, tak to si vybavíme v bufete, ale ja som teda chcel, keď ste, keď ste to uviedli tak, že, že teda bolo tam množstvo problémov aj z aplikačnej praxe, a teda na časť ste už reagovali novelou, ktorá už prešla týmto parlamentom v tomto volebnom období, tak ja dovolím si v rámci prvého čítania, možno by som sa s k tomu, k tomu vedel vrátiť, vrátiť aj v druhom čítaní nejakým pozmeňujúcim návrhom.
Jeden z problémov, s ktorým som sa stretol na základe podnetu, keď sa prerokovávala tá vaša predchádzajúca novela, ktorý som, myslím, že aj otvoril na ústavnoprávnom výbore, ale keď vás tu mám ako predkladateľa, tak využijem túto možnosť, je aj otázka predsedu spoločenstva, teda tam, kde nie je správca bytového domu, ale, ale vlastníci si spravujú, spravujú svoje záležitosti sami prostredníctvom spoločenstva a je tam, je tam podmienka, že predseda je štatutárny orgán, to je § 7c ods. 2, predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene, predsedu volí zhromaždenie na 3 roky, za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, je vlastníkom a spoluvlastníkom..., alebo spoluvlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome a je bezúhonná.
No a ten problém, ktorý tam, ktorý tam nastal, je, že či, či naozaj by predseda mal byť iba vlastník alebo spoluvlastník bytu, čo, samozrejme, má nejakú logiku, že je to spoločenstvo vlastníkov a spoluvlastníkov, tak by to mal byť vlastník alebo spoluvlastník bytu. Ten podnet, ktorý som dostal, bol človek, ktorý chcel byť predsedom spoločenstva v byte svojich rodičov, pretože on tam nebýval, ale jeho rodičia bývali, bývali v dome, kde, kde mali spoločenstvo, nemali, nemali správcu, a teda v tom dome sú prevažne starší ľudia, ktorí by uvítali, keby v ich mene mohol konať niekto iný, niekto, niekto, komu, komu dôverujú, povedzme syn niekoho z nich, ale tým, že nie je vlastníkom alebo spoluvlastníkom, tak, tak to nie je možné. Ja si uvedomujem možné riziká, že by to bolo zneužívané, že by, že by to niekto, a to bol, myslím, aj dôvod, prečo sa to obmedzilo v zákone, že, že niekto miesto toho, aby, aby konal alebo poskytoval služby ako, ako správca, tak bude akože predsedom spoločenstva a bude mať, bude mať z toho nejaký, nejaký vlastný formálny alebo neformálny biznis a nebudú sa na neho vzťahovať tie regulácie, ktoré, ktoré dnes upravujú činnosť správcovských spoločností.
Samozrejme, táto výhrada je legitímna, ale domnievam sa, že je možné nájsť nejaké riešenie, nejaký kompromis, aby aj vlk bol sýty a koza ostala celá, že by sa to nejako uvoľnilo, nie úplne navoľno, že táto podmienka úplne vypadne a nebude tam, nebude tam ničím, ničím nahradená, ale aby sa to podmienilo tým, že, že tá osoba nebude predsedom správcovskej, teda predsedom spoločenstva vlastníkov vo viac ako v dvoch spoločenstvách, alebo by sa to naviazalo na nejaký vzťah príbuzenský povedzme k vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v tom dome, aby to naozaj ošetrilo tie situácie, ktoré v realite nastávajú.
Ja neviem, ako, ako často, možno je to úplne výnimočný prípad, ale viem si predstaviť, že to nie je úplne výnimočný prípad, že existuje spoločenstvo, nechcú mať v tom dome správcu, chcú to riešiť prostredníctvom spoločenstva a vzhľadom na zloženie obyvateľov toho domu sa nikto nemá k tomu, aby bol, aby bol predsedom spoločenstva a vedel by im tŕň z päty vytrhnúť povedzme nejaký syn niektorého, niektorého z tých obyvateľov, tak len teda avizujem, že ak si to predkladatelia budú vedieť predstaviť, tak možno by som sa usiloval smerom do druhého čítania a prísť s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý by sa venoval tejto téme.
Ďakujem.

Ja tu teda nechcem nejako vystupovať za OĽANO, len teda doplním, že OĽANO nebolo členom vládnej koalície, OĽANO malo štyroch poslancov, ktorí boli na začiatku členmi poslaneckého klubu SaS, potom už len traja, nebolo, nebolo koaličným, koaličným partnerom.
No a pokiaľ ide, a pokiaľ ide o toho pána guvernéra Petra Kažimíra, tak ja som rád, že to neberiete ľahkovážne a v tejto časti, v časti jeho odporúčania beriete. Len potom celkom nerozumiem, prečo hovorí, že táto téma si zaslúži viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami, lebo politický marketing, to určite nie je pre opozičných kritikov tohto návrhu. Z toho, že nechceme zvyšovať minimálnu mzdu alebo myslíme si, že je nastavená príliš vysoko, sa zasa nejako príliš veľa politických bodov vytĺcť nedá a navyše, navyše tá rozprava prebieha asi až teraz. Tak len tak budem rozmýšľať, že čo myslel pán bývalý minister financií a bývalý podpredseda strany SMER - sociálna demokracia tými slovami, že táto téma si zaslúži viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami. Ďakujem.

Budem pomerne stručný. Vážené kolegyne, kolegovia, „členom vlády a poslancom parlamentu by som pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy poradil, aby ňou nenarábali ľahkovážne. Je to vážna a legitímna, poväčšine ľavicová agenda a zaslúži si viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami. Chce to skôr osadenie do volebného programu a následne aj do programového vyhlásenia vlády.“ Koniec citátu. Toto vám totiž neodporúčam ja, to vám odporúča Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska zvolený hlasmi koaličných poslancov, donedávna minister financií za SMER - sociálnu demokraciu, donedávna podpredseda tejto politickej strany.
Pán Tomáš tu najprv pekne hovoril o tom, že ako je fajn, že tu zvádzame hodnotové spory a že je to lepšie ako, ako iné typy sporov. A vzápätí v reakcii na pani poslankyňu Gaborčákovú tu hovoril o nejakej pravicovej mantre znižovania daní a odvodov. No tak buď sa tešíme z hodnotových sporov a k hodnotovým sporom medzi pravicou a ľavicou úplne prirodzene patrí to, že, že dane chceme zvyšovať alebo znižovať. To je taký možno jeden z najzákladnejších hodnotových sporov medzi pravicou a ľavicou. Alebo ten druhý postoj nazveme, nazveme pravicovou mantrou, alebo teda ľavicovou mantrou.
Dovolím si poopraviť, nie je to tak, že len Ficova vláda znižovala dane a odvody, výrazne zníži... (Reakcia z pléna.) Odvody, odvody, dobre. Dane znižovali, znižovali aj, aj pravicové vlády. Prvá Dzurindova vláda, ktorá nebola čisto pravicová, výrazne znížila daň z príjmu právnických osôb, v tom čase na návrh Jána Langoša bola zrušená daň z dedičstva a potom úplne aj daň z darovania, myslím, že počas daňovej reformy. Čiže ja nie som spokojný s tým, ako dôsledne pravicové vlády znižujú dane a odvody, a teda súhlasím s pánom Tomášom, že, že teda pravicové vlády by v tom mohli byť razantnejšie. Čiže nemôžem, nemôžem s tým byť spokojný ani ja, ale, ale nie je to celkom pravda, že teda dane a odvody, lebo to je v zásade, v zásade jeden balík daňovo-odvodového zaťaženia.
Keby sme sa chceli baviť o hodnotových, hodnotových sporoch, no tak môžme ísť aj ešte ďalej, ako sa hádať, či odvíjať to od priemernej mzdy, alebo od mediánu, a aké percento, či 50, alebo 60 %. Pokojne by sme mohli v rámci hodnotového sporu začať diskutovať napríklad aj o tom, či minimálnu mzdu úplne nezrušiť ako inštitút na základe, na základe zákona. Zákonný inštitút minimálnej mzdy nie je vo všetkých krajinách Európskej únie, napríklad v takom, v takom Dánsku, čo teda nie je úplne nejako striktne neoliberálna krajina, možno aj sociálni demokrati by k nej isté sympatie mohli mať. Alebo potom - a to tu tiež aj u predrečníkov čiastočne zaznelo - pozrieme sa na to regionálnou optikou. Začala sa diskusia o tom, či, či nejako regionálne nediferencovať aj, aj platy niektorých povolaní, lebo, samozrejme, že priemerná mzda aj medián v rôznych regiónoch je rôzny, aj životné náklady, tak či regionálne nediferencovať napríklad, napríklad aj minimálnu mzdu, lebo tam je ten problém veľmi podobný.
Ale asi nás tu nie je dosť na, na vedenie takýchto hodnotových sporov, tak ja by som si ešte raz, a teraz už budete vedieť, že vám to neodporúčam ja, ale že vám to odporúča váš bývalý, bývalý podpredseda, váš bývalý minister financií, prečítal jeho odporúčanie, ktoré povedal v ankete Denníka E Peter Kažimír: „Členom vlády a poslancom parlamentu by som pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy poradil, aby ňou nenarábali ľahkovážne. Je to vážna a legitímna, poväčšine ľavicová agenda a zaslúži si viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami. Chce to skôr osadenie do volebného programu a následne aj do programového vyhlásenia vlády.“
Mal som pocit, že napríklad pán minister Mihál si toto odporúčanie vzal k srdcu, teda pán poslanec Mihál keď hovoril o tom, že idú v programe predstavovať svoje predstavy o tom, čo by spravili s minimálnou mzdou. Tak ja len dúfam, že nejako by si to k srdcu mohla zobrať aj politická strana, v ktorej bol pán Kažimír donedávna podpredsedom.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, dovolím si požiadať, predkladám procedurálny návrh, aby sa bod 92, návrh poslancov Národnej rady Zemanovej, Galeka, Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, presunul ako termínovaný bod na utorok 24. septembra o 14.00 hod. Ako zdôvodnenie uvádzam svoje osobné zdravotné problémy, som chorá a dosť mi problém robí sedieť tu a čakať na také operatívne sedenie, čiže možno budem na péenke, neviem.

Ďakujem veľmi pekne. Asi stihnem reagovať len na jednu vec, ktorá odznela od obidvoch diskutujúcich predrečníkov. Ja som nespochybnila, že na Slovensku klesá nezamestnanosť. Jednoducho v ekonomicky dobrých časoch, tak ako aj v okolitých krajinách, tak aj na Slovensko tá nezamestnanosť je skutočne rekordne nízka.
Ale my sa musíme pozrieť na štruktúru tej nezamestnanosti. A ja hovorím o tom, že my tu máme zakonzervovanú skupinu ľudí, nie malú, veľmi veľkú skupinu ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorú nedokážeme pri takto vysoko nastavenej minimálnej mzde zamestnať. A pokiaľ tú minimálnu mzdu budeme stále tlačiť hore, hore, hore, tak ich ani nikdy nezamestnáme. O tomto hovorím. Ideme zakonzervovať ešte oveľa viac jednu už minimálnou mzdou znevýhodnenú skupinu ľudí. Veď ja veľmi dobre viem, že na Slovensku už je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, že tu musíme prijímať opatrenia na to, aby sme dokázali na Slovensko dostať ľudí z tretích krajín, pretože je tu nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Ale my práve diskriminuje tých, ktorí jednoducho na ten trh práce vstúpiť nevedia, pretože za takúto mzdu ich nikto nezamestná. A tí kvalifikovaní na tom trhu práce aj v tom konkurenčnom boji, v tej konkurenčnej súťaži dokážu si vyjednať u zamestnávateľa pri nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily vyššiu mzdu. Títo ľudia nie sú tí, ktorí bojujú o hranicu minimálnej mzdy. Tí sú na poriadku.
Ja hovorím, že my tu ideme stále viac a viac škodiť tým nízkopríjmovým a vytvárame týmto opäť len rozdiely regionálne, ktoré prehlbujeme, pretože to, čo nie je problém v Bratislave, možno v Trnave, v Trnavskom kraji, to je problém na východe.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa za klub SaS vyjadrila k tomuto návrhu o minimálnej mzde. My v strane SaS dlhodobo deklarujeme, že minimálna mzda nesmie byť politickým nástrojom, že má odrážať objektívne podmienky v Národnom hospodárstve. Je načase, aby táto téma prestala byť po dlhých rokoch nástrojom populizmu, ktorým sa niektorí politici snažia nahrávať si len politické body.
Preto kladne hodnotíme návrh, v zmysle ktorého sa má mesačná minimálna mzda neurčovať už ďalej dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, ale má byť určená akýmsi vzorcom, avšak navrhovaných 60 % priemernej mzdy je už za touto únosnou hranicou, a skúsim vysvetliť prečo.
V porovnaní s inými krajinami ide o absolútny extrém, nakoľko napríklad v Česku tvorí minimálna mzda 41,19 priemernej mzdy, v Maďarsku je to 40,31 % priemernej mzdy a v Poľsku 43,73 % priemernej mzdy. Navyše podľa odborníkov žiadna z krajín OECD nemá minimálnu mzdu vo výške 60 % z priemernej mzdy. V Európskej únii sú len dve krajiny, ktoré sa dostali k 50 %, a všetky ostatné majú pod úroveň 50 % alebo minimálnu mzdu nemajú. Pomer minimálnej a priemernej hrubej mzdy vo vyspelých ekonomikách západnej Európy dosahuje od 42 do 48 % priemernej mzdy. Všetko nad týmto pomerom ohrozuje rozvoj hospodárstva a zamestnanosť predovšetkým v nízko rozvinutých regiónoch s nízkymi príjmovými skupinami v nízkopríjmových sektoroch. Z výšky minimálnej mzdy sa odvíjajú aj ďalšie aspekty, ako napr. výška príplatkov za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov. Minimálna mzda je ďalej naviazaná aj na príplatky za sťažený výkon práce, za náhrady za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, uplatňuje sa aj na odmeny za dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti.
Z tohto dôvodu zamestnávateľa pociťujú zvyšovanie minimálnej mzdy hneď niekoľkonásobne, a to už nehovoriac o ďalších nákladoch, ktoré na zamestnanca majú, či už sú to rôzne rekreačné poukazy, stravné poukážky, najnovšie nejaké športové poukážky a tak a tak ďalej.
Vážené dámy, vážení páni, keď diskutujeme o minimálnej mzde, tak sa najčastejšie hovorí o základnej minimálnej mzde, ale treba si uvedomiť, že minimálna mzda má aj ďalšie štyri pásma. Každé pásmo predstavuje 20 % navýšenie oproti základnej minimálnej mzde. Napríklad druhé pásmo minimálnej mzdy sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú odborné práce alebo práce s hmotnou zodpovednosťou. To znamená, že ak sa zamestnanec čo i len dotkne v svojej práce, práci hotovosti, tak sa naňho automaticky vzťahuje tento druhý stupeň. Keďže sa vždy snažím opierať o objektivizované dáta, tak pomôžem si nejakými číslami. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska a Inštitútu INEKO o minimálnej mzde z druhej polovice júla tohto roku až 66,2 % podnikateľov pocítilo v posledných rokoch negatívne dôsledky umelého zvyšovania minimálnej mzdy. S týmito problémami sa rôzne firmy vysporiadavali rôzne. Najviac, a to až 43,1 % ich obmedzilo rast miezd a odmien zamestnancov, ďalej 28,5 %, títo zvýšili ceny a ďalší, 22,2 % firiem obmedzili počet zamestnancov. Z tohto jednoznačne vyplýva, že na umelý, príliš vysoký rast minimálnej mzdy doplácajú práve zamestnanci, ktorých práve vy chcete takýmito návrhmi vehementne ochraňovať.
Paradoxne zvýšenie minimálnej mzdy práve slabšie zarábajúci veľmi nepocítia. Občania pracujúci za minimálnu mzdu sú zo strany štátu zaťažení stále vyššími a vyššími daňami a odvodmi. Podnikateľská aliancia Slovenska poukazuje na to, že kým päť rokov dozadu zamestnanec s minimálnou mzdou štátu odvádzal na daniach a odvodoch 29 %, budúci rok to bude už viac ako 40 %. Lepšou cestou je preto znižovanie daní a odvodov, odstraňovanie byrokracie, finančnej záťaže a zlacňovanie zamestnávania, aby všeobecne rástli mzdy a ľuďom ostalo v čistom v peňaženkách viac, teda bez tých negatívnych dopadov, o ktorých som hovorila, pretože len znížením daní alebo odvodov bez toho, aby sa zamestnávateľov navýšili náklady, môže zamestnanec v čistom viac zarobiť.
V tejto súvislosti treba spomenúť aj fakt, že slovenská ekonomika začína, aj keď veľmi pomaly, ale, ale začína ochladzovať. Viaceré indikátory ukazujú príchod ekonomicky horších časov, a to nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Výroba v hutníctve klesá, stavbárom sa nedarí od začiatku roka, zhoršenú situáciu cítia gumári, textilky, farmaceutické firmy, znižuje sa produkcia áut. A podľa odhadov štatistov výroba na Slovensku klesla o viac ako..., v polovici priemyselných odvetví. A v takomto prípade, o akom hovorím, to znamená pokles výroby, avíza na spomalenie ekonomiky v takomto prípade prudké zvyšovanie minimálnej mzdy, čo znamená záväzok, do budúcna povedie k razantnejšiemu prepúšťaniu ľudí a práve v tých ekonomicky slabších regiónoch.
Opäť sa opriem o nejaké čísla. Inštitút INESS poukazuje na skutočnosť, že počas posledných 6 rokov schválili vlády zvýšenie minimálnej mzdy o 47,7 %, čo je dvojnásobná rýchlosť oproti rastu priemernej mzdy. Tam to bolo o 23,9 %. Takýto nárast minimálnej mzdy konzervuje stav desiatok tisícov ťažko zamestnateľných ľudí v zaostávajúcich okresoch. To vidíme aj na medzinárodnom porovnaní. Na Slovensku tvorí podiel dlhodobo nezamestnaných 60 %. A to je v porovnaní s našimi susedmi dvojnásobok. Maďarsko má 35%, Česko 32 % a Poľsko 22 %. Práve títo ľudia s tou nízkou kvalifikáciou, ktorí majú už dnes obrovské problémy sa zamestnať, ak bude umelo zvyšovaná minimálna mzda, jednoducho toto budú naďalej nezamestnateľní ľudia, pretože v živote pre toho zamestnávateľa nevyprodukujú takú pridanú hodnotu, akú štát povie, že má zarábať.
Podľa spomínaného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovensko a INEKA viac ako polovica, konkrétne 54,2 % odpovedajúcich potvrdzuje, že už súčasná úroveň minimálnej mzdy spôsobuje problémy v ich podnikaní. Vo väčšej miere sú medzi nimi zastúpení podnikatelia z chudobnejších regiónov, konkrétne z Prešovského, Žilinského a Banskobystrického kraja. Dramatické a hlavne umelé zvyšovanie minimálnej mzdy vplýva negatívne okrem iného aj na udržateľnosť a rast pracovných miest, a to, opäť hovorím, predovšetkým v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. V dôsledku zvýšených mzdových nákladov budú zamestnávatelia nútení znižovať objem výroby, čo môže opäť spôsobiť prepúšťanie. A ak ľudia prídu o prácu, tak opäť sa regionálne rozdiely len prehĺbia.
Dámy a páni, ak by som to mala teda zhrnúť. Pozitívne vnímame to, že minimálna mzda už nemá byť stanovovaná od stola bez akýchkoľvek analýz, bez akejkoľvek viazanosti na možnosti ekonomiky. Na druhej strane ale 60 % je skutočne neúnosná miera, ktorá má množstvo negatívnych dopadov.
A mám jednu veľkú prosbu v tejto diskusii k tejto téme. Ak mňa chce niekto obviniť z toho, že nechcem, aby ľudia zarábali viac, je to lož. Ja som sa snažila všetky svoje tvrdenia postaviť na číslach, na faktoch, na prieskumoch. Ak chcete skutočne zvýšiť čisté príjmy ľuďom, treba znížiť dane a odvody. Len takto budú ľudia zarábať viac bez toho, aby prichádzali o prácu, bez toho, aby sme konzervovali dlhodobo už aj tak dosť zakonzervovaný stav, to znamená nezamestnateľnosť ľudí s nízkou kvalifikáciou. Presne tak ako sa nedá zákonom nakázať, nariadiť blahobyt, tak do zákona sa to napísať, samozrejme, dá. Otázka je, či skutočne ľudia budú žiť v blahobyte, len keď to dáme do zákona. A toto isté platí o opatreniach, ktoré jednoducho nie sú ekonomicky únosné. Ak takéto opatrenia do zákona dáme, bude to mať množstvo negatívnych dopadov.
Preto chcem veľmi pekne poprosiť predkladateľov, aby sa nad tou sumou, nad tým číslom 60 % ešte zamysleli, a bude v druhom čítaní priestor ju upraviť.
Ďakujem.

Pán poslanec Baláž, ďakujem za to dovysvetlenie, mňa tam trochu asi, asi zmiatlo to nevyplatenie mzdy, a teda som prepočul, že to nie je v súvislosti s neplatnou výpoveďou, tak to, to je moja chyba, to uznávam.
A ešte vlastne druhá vec, na ktorú som sa pýtal, že možno by to bolo lepšie robiť, robiť tak systémovejšie, teda že vy ste aj na predchádzajúcu schôdzu, myslím, tiež s pánom poslancom Ficom predkladali novelu zákona, ktorá sa týkala aj súdnych, súdnych poplatkov, čiže možnože ak je tam viacej vecí, ktoré si myslíte, že by trebalo, trebalo riešiť napríklad oslobodením od súdnych poplatkov, no tak sa to mohlo, mohlo spraviť naraz.
A jedným z najväčších problémov slovenskej legislatívy je opakované otváranie zákonov, keď pozerám na ten zákon o súdnych poplatkoch, no nemám to spočítané, ale 20-krát minimálne bol novelizovaný, a teda ak cítia poslanci alebo vláda, v tomto prípade poslanci, potrebu, potrebu upraviť nejaký zákon, no tak možno by bolo dobré, keby, keby to naraz navrhli a nepredkladali opakovane schôdzu za schôdzou návrhy na novelu toho istého zákona. Ešte je to možno pochopiteľné u opozičných poslancov, ktorí tak nejako tušia, že im to, že im to neprejde, a môžu sa odprezentovať raz pri drobnej novele, ktorá rieši problém A v tom istom zákone, a druhýkrát drobný problém B v tom istom zákone.
Ale vy ste koaliční poslanci, ktorým návrhy v parlamente prechádzajú, a teda predpokladám, že máte dohodnutú podporu aj, aj pre tento zákon, tak z nejakej teda úcty, úcty k tým zákonom, aby sme ich neotvárali príliš často, možno v takýchto situáciách by to bolo lepšie sfúknuť naraz.

Vážený pán predkladateľ, pán poslanec Blanár, som sa tešil, že teda budete, bude to predkladať váš spolupredkladateľ pán poslanec Fico a konečne si ho vypočujeme, ale teda je zdravotne indisponovaný, tak skoré uzdravenie, aby sme konečne mohli voliť aj ústavných sudcov.
Ja som sa chcel spýtať, lebo neviem teraz, či som dobre pochopil to, čo ste uviedli, že, že chcete rozšíriť to oslobodenie od súdnych poplatkov aj na teda pracovnoprávne spory, keď napríklad žaluje niekto rozviazanie pracovného pomeru, že tam, že tam musí, koľko, 6 % alebo koľko z tej požadovanej, z požadovanej sumy, že keď príde o prácu, tak z tej sumy, čo chcú, čo chcú vysúdiť, ale, ale teda ono to už dnes je oslobodené, lebo, lebo žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
To sú také, povedal by som, že najčastejšie, najčastejšie spory, tak ja len teda, že či, či, keď to tam dopĺňate o iné individuálne pracovnoprávne spory, ktoré nie sú uvedené v bode 1, že čo konkrétne teda máte na mysli, a či to, či to naozaj bolo potrebné, potrebné teda riešiť nejakou, nejakou samostatnou legislatívnou iniciatívou, lebo teda mi nie je celkom jasný ten okruh, okruh tých problémov, alebo teda sporov, ktoré, ktoré potrebujete, potrebujete riešiť touto cestou.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste v svojej rozprave použili dva pojmy. Raz ste hovorili, že zamestnanie, druhýkrát ste povedali povolanie. Ja sa, ono je to rozdiel, hej. Povolanie, väčšinou sa považuje to, čo človek nejako vyštudoval, ale neznamená, že aj to, čo vyštudoval, na čo bol nejak možno povolaný, aj v momentálnej situácii, keď sa hlási do kandidátky, že v tej situácii momentálne aj tú prácu vykonáva, čiže... A ešte nebodaj, aby volebná komisia kontrolovala, či naozaj to zamestnanie spĺňa.
Čiže toto na, toto by sa tiež, keď teda to chcete to nejak upravovať, malo jednoznačne zadefinovať, že teda čo je to povolanie, som ekológ, environmentalista alebo v momentálnej situácii môže pracovať niekde, ja neviem, ako skladník. Tak si tam musím napísať, že som skladník, lebo som sa ako ekológ alebo environmentalista nezamestnal? Tak ak chcete meniť, tak naozaj aj tieto veci, tieto detaily by mali byť jednoznačné a myslím si, že malo by tam byť to, čo naozaj človeka identifikuje.
Ako ste povedali aj príklad, že v mnohých obciach sa ľudia, majú podobné rovnaké priezviská, krstné meno aj priezvisko a identifikuje ich potom meno, adresa ešte zväčša, lebo aj tá sa uvá..., teda neviem síce, či tá je na volebnom lístku, myslím, že nie je. Ale potom je to aj tá prezývka, tak potom, keď má byť tá identifikácia, tak potom malo by to byť, že to je prezývka, hej. Raz som, som Zemanová a mám prezývku, že som starostka, hej. (povedané zo smiechom), lebo máme Zemanových vo Vajnoroch veľmi veľa. Tak aby z toho nevznikli potom takéto komické situácie (povedané zo smiechom), ktoré môžu viesť, ale pozor, možno až k vylúčeniu z kandidátnej listiny, lebo volebná komisia bude usudzovať, že to nie je pravdivé.

Pán poslanec, mňa prekvapuje, že ste nazvali podvodom to, keď niekto o sebe povie pravdu. Lebo ak niekto prizná svoju príslušnosť, tak nikoho nezaviedol, proste povedal pravdu.
Ja považujem za podvod napríklad to, ak si dám bilbordy, že „Viete si predstaviť vládu bez SMER-u?“, a nakoniec s tým SMER-om vládnem. Takisto ste povedali, že vy nie ste proti aktivistom, ale taktiež ste povedali, že dobre, nech sa združujú pod tými názvami, tým pádom Banskobystrická alternatíva, že to nepatrí na tie kandidátky. Tak potom ste proti nim, alebo nie? A ja súhlasím s tým, že Team Vallo nie je zamestnanie, ale títo kandidáti asi boli k tomu dotlačení okolnosťami a neporušili zákon a nespáchali ani podvod, povedali iba pravdu. A tie názvy nie sú nejakým nezmyslom, lebo sa tu pýtate, že čo je Team Vallo, čo je Tím Hattas. Je to reálny názov nejakého možno neformálneho združenia.
V Českej republike si jeden komunálny kandidát napísal ako zamestnanie „místní alfa samec“. Tak to považujem za nezmysel, ale nie Team Vallo.
Ďakujem.