Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja by som chcela zareagovať len na ten jeden bod ohľadom čistého bohatstva, kde permanentne, čo som v Národnej rade ten štvrtý rok, poukazujem na to, že či pri tvorbe štátneho rozpočtu, alebo pri výročných správach je koncept čistého bohatstva nedôsledne určovaný, nie je správna metodika a chýbajú tam viaceré položky, ako záväzky modernizačné, záväzky voči životnému prostrediu a podobne.
Ale s týmto chcem trošku vystúpiť v rozprave.

Pani poslankyňa Kiššová, asi tu budeme viacerí, ktorí budeme so záujmom počúvať, neviem, či sa pán minister prihlási ešte do rozpravy, ako to zvykol robiť jeho predchodca, ktorý prihlásil sa do rozpravy, tak aby ešte mohli naňho zareagovať prípadne aj, aj poslanci, či už faktickými, alebo dokonca prihlásením sa do ústnej časti rozpravy, alebo to povie až v záverečnom slove, ale naozaj ak máme posúdiť, či sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, tak to samotné konštatovanie je o hroziacich škodách alebo značných hospodárskych škodách bez nejakého bližšieho vysvetlenia, je absolútne nedostatočné a tie hroziace škody by, samozrejme, mali nejako súvisieť s tým, na čo sa osobitný odvod má používať, teda s bankovým sektorom, a mali by mať charakter nejakého bezprostredného ohrozenia, teda nie takého, ktoré možno zvládnuť riadnym legislatívnym procesom, ale teda že je to dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Takže sme tu asi viacerí, ktorí netrpezlivo čakáme na odpoveď pána ministra.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v zmysle § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku, už to tu dnes zaznelo, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Ja som sa pozrel ešte aj na ods. 2, či náhodou tam by sme nenašli dôvod. Podľa ods. 2 umožňuje rozhodnúť o skrátenom legislatívnom konaní Národnou radou aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydanej podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona. V tomto prípade dokonca nie je potrebný ani návrh vlády.
No mne sa takisto ako kolegom predrečníkom nezdá, že by boli splnené podmienky na, na skrátené legislatívne konanie. Z podmienky, ktorá by pripadala do úvahy, že teda štátu hrozia značné hospodárske škody, je to aj podľa môjho názoru práve naopak. Hospodárske škody hrozia, ak prijmeme navrhovaný zákon.
V tejto súvislosti si dovolím zacitovať z včerajšieho vyjadrenia šéfky Európskej centrálnej banky pani Christine Lagardeovej. Európska centrálna banka nám poslala oficiálny list včera. Citujem: „Navrhované zvýšenie bankového odvodu môže ohroziť finančnú stabilitu na Slovensku, môže totiž disproporčne znížiť ziskovosť bankového systému, čo bude mať negatívne následky na internú tvorbu kapitálu a úverovanie. Odstránenie časového ohraničenia odvodu môže mať procyklické dôsledky, keďže banky môžu platiť odvod aj v obdobiach nepriaznivej ekonomickej situácie.“
Európska centrálna banka nám preto odporúča, aby návrh sprevádzala analýza vplyvov, ktorá by detailne zhodnotila benefity navrhovaných zmien. „Návrh by mal zachovať primerané časové ohraničenie platnosti odvodu v súlade so zhodnotením jeho dopadu, aby sa znížila nejasnosť týkajúca sa všeobecného vplyvu odvodu v budúcnosti.“ Toľko citácia z včerajšieho listu guvernérky Európskej centrálnej banky.
Vážení koaliční kolegovia, prosím, keď už nepočúvate výhrady slovenských expertov, výhrady Národnej banky Slovenska, výhrady samotných bánk, ale aj občanov, prosím, počúvajte aspoň výhrady Európskej centrálnej banky. V poslednom čase sa nám stále častejšie stáva, že takmer každý zákon, ktorý táto snemovňa prijme, má nejaké negatívne prvenstvo. Tak teraz budeme mať najvyšší bankový odvod v celej eurozóne a druhý najvyšší v celej Európskej únii. Neviem, či sú to prvenstvá, o ktoré teda táto krajina stojí a ktoré by nás niekam posúvali.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pánu poslancovi Pčolinskému ďakujem aj za odpovede, ktoré som položil pánovi ministrovi Kamenickému, ale predsa len radšej by som bol, keby mi odpovedal pán minister financií.
Áno, kríza bude, otázka je, kedy a v akom rozsahu. Tak len neviem, či toto je dôvod na skrátené legislatívne, skrátené legislatívne konanie. A ja som to nemyslel naozaj nijako konfrontačne voči pánu ministrovi ani som mu nepripisoval vinu a zodpovednosť za všetky tie populistické návrhy, ktoré poschvaľoval parlament, len som sa teda naozaj úprimne zaujímal o to, že, že čo hrozí, a teda malo by hroziť niečo bezprostredné bankovému sektoru, lebo, lebo na to majú ísť prostriedky získané z osobitného odvodu, nie na znižovanie, znižovanie deficitu.
To, čo hovoril kolega Heger, že škody hrozia strane SMER - sociálna demokracia, no možno aj Slovenskej národnej strane hrozia nejaké škody, ak by sa to blbo vyvíjalo, MOST-u - HÍD už asi veľmi nie. Ale to by ma teda tiež zaujímalo, či ten dôvod môže nejako súvisieť s tým odmietnutím dane na cigarety, lebo to sú dve úplne odlišné veci, a teda predpokladám, že aspoň by sme sa mohli tváriť, že, že teda keď sa nepodarí do rozpočtu získať prostriedky z dane na cigarety, ktoré by bolo možné použiť normálne ako prostriedky rozpočtu, tak to získame z osobitného odvodu vybraných bankových inštitúcií, lebo to nie je príjem, ktorý ide priamo do štátneho rozpočtu, to je tak, tak akože môžme sa potom tváriť, ale akože to ide na tie banky a ich prípadné krízy budúce.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, študenti zrejme nepočkajú až na diskusiu o samotnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. To by sa tuná načakali, keďže to až po 17.00 hod. budeme rokovať, teda ak vôbec to bude schválené.
A teraz sme v bode návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií.
Zdôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie je teda veľmi diétne, tri krátke odstavce, s tým, že pri prvom prečítaní, sa priznám, že som ani, ani nenašiel ten dôvod, ktorý pozná zákon o rokovacom poriadku, niekoľko dôvodov, pre ktoré možno skrátiť legislatívne konanie. Ale je to, je to tam tak napísané, že z dôvodu predídenia značným hospodárskym škodám navrhuje sa pokračovať v platení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, t. j. podieľať sa na nákladoch prípadných kríz a ochrany stability finančného systému.
No mňa by teda zaujímalo, ale teda pán minister nepočúva, že, že aké krízy nám tu, aké krízy nám tu hrozia, lebo ono je to také, také až dramatické, že bankový sektor je v nejakom predkrízovom stave a očakávame, že, že budúci rok tá kríza prepadne, prepukne naplno a teraz budeme musieť sanovať banky, a teda potrebujeme ten osobitný odvod zvýšiť a predĺžiť ho, predĺžiť ho natrvalo. Teda neviem, či ministerstvo financií má nejaké takéto informácie o hroziacej, bezprostredne hroziacej kríze, a neuviedlo, neuviedlo ho do toho zdôvodnenia, lebo v opačnom prípade nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Samozrejme, že je vecou politického rozhodnutia parlamentu, či taký odvod vôbec bude existovať, alebo nebude existovať, či bude dočasný, alebo trvalý, v akej bude výške, či sa zvýši, alebo zníži, alebo, alebo zruší, my všetci máme na to nejaký názor.
Ja si myslím, že by bolo ho lepšie zrušiť, alebo teda vôbec, vôbec ho nezavádzať. A myslím si, že nie je žiadny dôvod zvyšovať tento odvod a robiť z neho trvalý, trvalý odvod a že je to v podstate iba, iba finta, ktorou sa SMER - sociálna demokracia snaží zaplátať dieru v rozpočte, ale dobre, to je vecou politického rozhodnutia. Ale to, čo by nemalo byť vecou čisto politického rozhodnutia, ale malo by byť vecou posúdenia toho, či naozaj existujú dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá pre skrátené legislatívne konanie, je normálny, vecný a korektný dialóg na tému, či naozaj hrozia nejaké značné hospodárske škody a či hrozia tým, že návrh nebude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo tam nestačí, že hrozia značné hospodárske škody niekedy vo vzdialenej budúcnosti, keď v roku 2057 sa zrúti slovenský bankový systém, a potrebujeme si už teraz, teraz na to sporiť. Na to, aby bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, tak by predsa malo niečo bezprostredne hroziť, čo by sme pri normálnom prerokovaní toho návrhu tomu nevedeli zabrániť.
Čiže ja sa pýtam, hrozí slovenskému bankovému systému nejaká katastrofa, o ktorej približovaní sa vie ministerstvo financií, vie vláda, ale verejnosť nevie? Ani odborná verejnosť nevie, ani poslanci nevedia? Lebo, keď nie, máte právo predkladať zákony ako vláda, parlament má povinnosť sa nimi zaoberať, ale nie je dôvod, aby sa nimi zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo ak to nie je bezprostredne hroziace riziko, no tak na tejto schôdzi mohol byť prerokovaný návrh v prvom čítaní, na, na januárovej alebo februárovej schôdzi mohol byť schválený, ak by ste pre ne našli, našli podporu v parlamente. Takže sa pýtam, že čo je teda dôvod, prečo to nemôže ísť normálnym legislatívnym procesom, lebo ak tu nehrozí bezprostredne nejaká vážna kríza bankového sektora, mohol ten návrh ísť, ísť riadnym legislatívnym procesom a mohli sme si ušetriť túto diskusiu a absolvovali by sme iba tú, ktorá ešte bude nasledovať po hlasovaní o 17.00 hod., keď budeme o návrhu rokovať v prvom čítaní.
A druhú vec, ktorú by som sa chcel spýtať pána ministra, je, že vlastne kedy prišiel na to, že je potrebné robiť takéto opatrenie, lebo ak je nejaký problém s bankovým systémom, tak predpokladám, že ministerstvo financií má prehľad, sleduje situáciu a vie to odhadnúť aj s určitým predstihom. Teda mohlo navrhnúť ten zákon, ak sa naozaj domnieva, že, že existujú nejaké vážne problémy hroziace bankovému sektoru, ktoré, aspoň tak sa ten odvod tvári, ktoré by mohli byť sanované týmto osobitným odvodom. Tak to nejako náhle ministerstvo zistilo? Lebo ak to nezistilo náhle, tak ten návrh malo dať, malo dať na nejakú septembrovú alebo októbrovú schôdzu a predpokladám, že medzi, medzi tým časom, keď to mohlo byť prerokované v riadnom legislatívnom procese aj tak, aby to trebárs platilo od 1. 1., ak je to potrebné, a, a tým, kedy bol návrh zákona predložený do parlamentu, sa zrejme dôležité stalo. Niečo, niečo ste sa dozvedeli. A tým dôvodom by ale nemala byť to, že parlament schvaľuje populistické návrhy, ktorým zvyšuje rozpočtovú sekeru, vďaka ktorým nebude, nebude štát schopný dodržať plánovaný deficit, alebo teda nedeficit ani tento rok, a budúci rok hrozí až dramaticky veľký oproti tým predchádzajúcim predstavám o vývoji deficitu v ďalších rokoch schodok verejných financií.
Populistické zákony schvaľované parlamentom nie sú nepredvídateľné okolnosti a ťažko ich možno, možno kvalifikovať ako hospodárske škody, tak ako o nich hovorí zákon o rokovacom poriadku, aj keď hospodárske škody reálne často tie návrhy, návrhy spôsobujú. Ale dobre, tak sa aspoň tvárme, že ten osobitný odvod má byť, má byť určený na sanovanie nejakých kríz, do ktorých sa dostane bankový sektor.
Takže moja druhá otázka je, že čo ste sa dozvedeli tak náhle a kedy ste sa to dozvedeli, že je potrebné nielenže zvýšiť osobitný odvod a zvýšiť ho natrvalo, zmeniť ho z dočasného na trvalý, ale že to treba robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže udialo sa niečo v posledných týždňoch také, na základe čoho, čoho je potrebné sa týmto návrhom zaoberať, dokonca sa ním zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní?
Ďakujem.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o potravinách a predmetom ktorého je nakladanie s tovarom po dátume minimálnej trvanlivosti, teda konkrétne s potravinami a povinnosti darovať tieto potraviny charitatívnym organizáciám.
Moja predrečníka navrhovateľka zákona pani Antošová predložila pozmeňovací návrh, ktorý trochu mení ducha pôvodného, pôvodného návrhu, kde teda sme ostro napádali povinnosť darovať. Trošku sa mení na povinnosť uzatvoriť zmluvu o darovaní. Ja si ešte tento pozmeňovací návrh musím prejsť s mojimi kolegami a budem rada, teda naozaj keď hlasovanie by nebolo, bolo, vytvorený časový priestor na to, aby sme si mohli poriadne naštudovať tento návrh zákona, teda pozmeňovací návrh. Principiálne, samozrejme, je dôležité, aby sa odpad, ktorý vzniká z potravín, nejakým spôsobom riešil, aby sa účelne vynakladal, resp. aby tovar, ktorý sa dá ešte, spotreboval sa, nestal, nestával odpadom, ale aby sa do maximálnej miery spotreboval.
Môžme hovoriť o konzume, môžme hovoriť o spotrebe, môžme hovoriť aj o tom, že či naozaj človek už niekedy nevie, čo od radosti, a vyrába množstvo potravín, ktoré možno by ich ani nebolo potrebné toľko vyrábať, ale ide tu na prvom rade o tovary a potraviny, ktoré slúžia ako základné suroviny pre prežitie, a bola by veľmi škoda, aby takéto, keď takéto potraviny sa stávajú odpadom a musia sa likvidovať v nejakých biologických staniciach, nemôžu sa dokonca ani skrmovať.
Takže okrem týchto potravín z obchodov je dôležité, aby sme si možno do budúcna naozaj premysleli a otvorili diskusiu aj o odpade, ktorý vzniká z uvarených jedál, to znamená z reštaurácií, z jedální, z iných prevádzok verejného stravovania, kde taktiež navarené jedlo sa stáva odpadom. V minulosti sa stávalo pomyjami pre ošípané, dnes už ani to nie je možné, lebo aj tu už platia prísne regulácie.
Samozrejme, tak ako je to v súčasnosti nastavené, že môžu darovať tieto potraviny, je to určite veľký krok vpred a už aj charitatívne organizácie mnohé oceňujú túto, túto možnosť. My máme pripravený pozmeňovací návrh, ktorý možno ešte rozširuje spôsob, spôsob, ktorý by mohol prispieť k tomu, aby sa takýto tovar po dátume minimálnej trvanlivosti, jeho množstvo minimalizovalo. Samozrejme, takýto tovar nemôže byť na pultoch predajní. A ak sa takýto tovar na pulte z predajní nájde, ak ho teda nájde kontrola, tak sú za to vysoké sankcie.
Napriek tomu najmä pri veľkých prevádzkach, samozrejme, môže sa takáto, takáto situácia nastať a sú ľudia, ktorí radi sa aj v súčasnosti prehrabávajú v tých pultoch a hľadajú takýto tovar, a aby preukázali na to, že tá prevádzka nejakým spôsobom možno nedodržiava predpisy, aby dostala sankcie, tak tuná chceme vlastne predísť, lebo nie je naším cieľom prevádzky sankcionovať. Je naším cieľom, aby sa dodržiaval zákon a aby takýto tovar nekončil na skládkach. Ale, samozrejme, nie je správne, aby sa takýto tovar na pultoch bez označenia predával.
Preto dávame, trošku možno je to taký z pohľadu niekoho zvláštny návrh, ale tento náš návrh umožňuje tým ľuďom, ktorí by predsa len našli na pultoch predajne tovar po dátume minimálnej trvanlivosti, tento tovar, ak je bezpečný, tak v podstate mohol by si ho on bezodplatne zobrať za podmienky, že s týmto mechanizmom ten prevádzkovateľ bude súhlasiť a takúto informáciu viditeľne zverejní v svojej prevádzke, čím vlastne on sa ochráni vopred voči náhodným kontrolám, a v prípade, že teda naozaj takýto tovar by sa na jeho pultoch našiel, tak v podstate ten, čo by ho našiel, síce získa ten tovar, ale on nedostane pokutu. Čiže je to trošku taká reakcia na povinnosti darovať. Dávame reakciu, možnosť takýto tovar získať a s tým, že vlastne sa chráni ten prevádzkovateľ, a bude, bude vlastne tiež to upravené legislatívne.
Dovoľte teda, aby som prečítala návrh, pozmeňovací návrh, pozmeňovací a doplňujúci návrh pani poslankyne, návrh zákona, ktorý predložila pani poslankyňa Eva Antošová k zákonu č. 152/1995 Z. z. o potravinách.
V čl. I sa pred doterajší bod vkladá nový bod 1, ktorý znie:
V § 6 ods. 5 písm. d) sa slová „bezodplatného prevodu podľa ods. 7“ nahrádzajú slovami „uzavretia darovacej zmluvy podľa odseku 7 alebo odseku 8“.
Nasledujúce body sa prečíslujú.
V čl. I doterajší bod 1 znie:
V § 6 ods. 7 znie:
Prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkarni s predajnou plochou väčšou ako 400 m2, je povinný uzatvoriť... Jéj, pardon, toto ja čítam váš návrh. Sekundičku, som si... (Rečníčka odišla od rečníckeho pultu pre podklady.) Chybička sa dostavila.
Takže ešte raz, čítam pozmeňovací návrh (povedané so smiechom) k zákonu pani poslankyne Antošovej.
V čl. I body 1 až 3 znejú:
1. V § 6 ods. 5 písm. d) sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „odseku 7 alebo okrem vopred poskytnutého verejného prísľubu podľa ods. 12.“
2. § 6 sa dopĺňa odsek 12, ktorý znie:
„(12) Prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkarni, môže dať verejný prísľub, ktorým sa zaviaže, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nachádzajúce sa v predajni si môže bezplatne vziať ten zákazník, ktorý o ne prejaví záujem. Zákazník je povinný prejavenie záujmu pred opustením predajne s takýmto tovarom oznámiť ktorémukoľvek zamestnancovi prevádzkovateľa zodpovedajúcemu za pokladňu. Verejný prísľub podľa prvej vety sa vykonáva jednostranným písomným vyhlásením umiestneným v priestoroch prevádzkarne; veľkosť písmen vyhlásenia musí byť najmenej 1,5 cm a na každých aj začatých 100 m2 prevádzkarne, ako aj pri každej pokladni sa musí v priestoroch predajne nachádzať aspoň jedno takéto oznámenie umiestnené na viditeľnom mieste. Na prevádzkovateľa, ktorý dal verejný prísľub podľa prvej vety, sa nevzťahujú povinnosti súvisiace s potravinami po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti § 10 písm. c) a 12 ods. 1 písm. h).“
3. V § 28 ods. 4 písm. i) sa slová „podľa § 6 odseku 7“ nahrádzajú slovami „podľa § 6 odseku 7 alebo okrem vopred poskytnutého verejného prísľubu podľa § 6 ods. 12“.
V čl. 1 sa vypúšťa bod 4.
Odôvodnenie: Navrhuje sa zavedenie modelu, podľa ktorého sa bude môcť prevádzkovateľ rozhodnúť, že umožní zákazníkom, aby si bezplatne odniesli z predajne potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, ktoré v predajni nájdu. Ak sa prevádzkovateľ rozhodne pre tento model, bude to mať preňho tú výhodu, že nebude môcť byť pokutovaný podľa § 28 ods. 4 písm. i). Zároveň sa z návrhu vypúšťajú ustanovenia navrhujúce povinné darovanie charitatívnym organizáciám. Možnosť dobrovoľného darovania zostane paralelne zachovaná popri možnosti poskytnutia tovaru bezplatne zákazníkom.
Ďakujem pekne. Návrh je vyložený.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ja nebudem dlho hovoriť, lebo to, čo som potrebovala k tomuto návrhu zákona, som povedala v prvom čítaní a neprišla nejaká razantná zmena zo strany pozmeňovacieho návrhu zo strany koalície, takže nebudem sa opakovať, a najmä po slovách, ktoré tu vypovedal môj predrečník, ktorý naozaj sa téme podrobne venuje, a ďakujem za tie odborné pripomienky, ktoré, ktoré si, Martin, predniesol, a riziká, ktoré aj tento návrh zákona predkladá.
Ja mám len jeden krátky pozmeňovací návrh, ktorý čiastočne aj korešponduje aj s tým, čo kolega Fecko predo mnou predostrel, a týka sa § 14 ods. 8 a prečítam najprv odôvodnenie a potom, potom pozmeňujúci návrh.
Čiže v tomto paragrafe sa navrhuje zakotvenie jednoznačného zániku... Takto. Môj pozmeňovací návrh upravuje vzťah k nájomným zmluvám po ukončení pozemkových úprav. Čiže ten náš pozmeňovací návrh hovorí, zakotvuje jednoznačný zánik nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam bez prednostného práva na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Dôvodom predloženia tohto návrhu je snaha o ochranu vlastníckeho práva, ktoré v sebe zahŕňa aj dispozičné právo s danou nehnuteľnosťou. Tento návrh je odôvodnený verejným záujmom a v súlade s našimi právnymi predpismi a ústavou.
Teraz prečítam aj pozmeňovací návrh.
1. V čl. I bod 67 znie:
67. V § 14 odsek 8 znie:
„(8) Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom.“
Poznámka pod čiarou 10a sa vypúšťa.
2. V čl. I sa za bod 67 vkladá nový bod 68, ktorý znie:
„V § 14 ods. 9 sa vypúšťa prvá veta.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, ja len jednu vetu. Chcela by som poprosiť o vyňatie na osobitné hlasovanie v mojom pozmeňujúcom návrhu bod č. 3, týka sa to tých starých vozidiel a vrakov. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za teda reakciu, avšak poviem toľko, že skládka odpadov vzniká na zemi a jej parametre sú určené objemom, nie hmotnosťou. Je irelevantné, že či tam dá v komunálnom odpade nejakú ťažkú vec, keď bude mať malý objem. Čiže v porovnaní na to, že aké množstvo sa zaberie na tej skládke, pretože o to ide, keď raz je zaplnená, nie je zaplnená tým, že sa váži, koľko váži tá skládka, ale sa zapĺňa jej objem. Čiže my ideme vlastne spoplatňovať váhu, ktorá je irelevantná vo vzťahu k skládkovaniu odpadov. Malo by to zostať na dobrovoľnej báze, pretože aj v súčasnosti sa vlastne od obyvateľov odoberá objem aj v tých vreciach. Tie vrecia sa nevážia, ale majú nejaký objem, 50 alebo 100 litrov, a nie je potrebné, aby ich vážili. Vážia ich prípadne až na samotnej tej, tom zbernom mieste, keď tie vrecia nahádžu tí pracovníci na korbu nejakej multikáry a prídu na zberný dvor, kde sa odváži celé vozidlo. Vy ako primátor, si myslím, že práve tuto by ste si mali chcieť nechať tú samostatnosť v rozhodovaní, čo je pre vás a pre vašich občanov lepšie, aby sa dosiahol cieľ životného prostredia.
Tuná sa zavádzajú často opatrenia, ktoré sú nejaké, ale nemajú na pamäti ten cieľ, ktorý by sme mali mať všetci my na pamäti, že čo tým opatrením dosiahneme, či dosiahneme lepšiu separáciu, znižovanie množstva odpadu, väčší spôsob recyklácie, ale zavádzame opatrenia, ktoré sa zdajú ľúbivé, ale neprinesú zisk pre životné prostredie.

Pekný podvečer. Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadrila k návrhu zákona o odpadoch a taktiež mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý by som potom prečítala a zdôvodnila.
V úvode mám ešte zopár takých, neviem, možno akademických otázok. Neviem, či pán minister mi bude vedieť na ne zodpovedať, ale ešte stále sú nezodpovedané otázky, resp. odôvodnené stanovisko k informácii o dôvodnom stanovisku z Európskej komisie, kde ešte v roku 2016 otvorila Európska komisia voči Slovenskej republike EU Pilot, ktorý sa týka nedostatočnej transpozície smernice o odpade a elektrických, elektronických zariadeniach. Toto konanie z dostupných zdrojov, ktoré mám, do dnešného dňa, to je tri roky od podania, nebolo ešte ukončené, resp. nemám o tom žiadnu informáciu. Takže pýtam sa, či, pán minister, mi viete na toto odpovedať a či nejakým spôsobom boli do zákona, do návrhu zákona nedostatky zapracované.
Okrem iného voči Slovenskej republike je vedené konanie o porušení práva EÚ č. 2017 z roku 2035, ktoré sa týka nesprávnej implementácie čl. 14 smernice Rady o skládkach odpadov a v ktorom bolo ešte v marci tohto roka, t. j. pred ôsmimi mesiacmi, adresované slovenské odôvodnené stanovisko. Takže to je tiež moja ďalšia otázka, ako sme sa s týmto vysporiadali a že či vlastne nejaká, premietlo sa do tohto, veľkej novely zákona, nedostatky, ktoré nám boli vytýkané, o ktorých teda nemám podrobné informácie, pretože tieto veci nie sú verejné, len teda viem, že takéto konania sú vedené. Pýtam sa, či komunikuje Slovensko, Komisia so Slovenskou republikou ohľadom týchto, týchto konaní, aký je ďalší posun a či sú teda tie nedostatky riešené v návrhu, v návrhu zákona.
Predložená novela zákona je veľmi, veľmi náročná. Náročná určite aj pre úrady, ale, samozrejme, je náročná aj pre ľudí, ktorí sa musia, nielen fyzické osoby, nielen obce a nielen podnikateľský sektor, ale každý jeden týmito zákonmi riadiť. A nekonečné novely v desiatkach bodov, ktoré menia zákon o odpadoch, v podstate predurčujú tento zákon o tom, k tomu, že je prakticky nevykonateľný, resp. ťažko, ťažko vykonateľný, s tým, že tie nedostatky, ktoré prináša aplikačná prax, sú veľmi veľké.
Dovoľte mi odcitovať dnešný blog alebo článok jedného starostu z menšej obce, na; ktorý starostuje na, v blízkosti rieky, teda nádrže Domaša a ktorý upozorňuje v súvislosti s plávajúcimi odpadkami na Ružíne, že čo vlastne je dôsledkom takýchto plávajúcich odpadkov. A postrehy tejto, tohto starostu, ktorý má naozaj praktické skúsenosti, tak myslím si, že by mali byť tiež, poukazujú na to, že tá aplikačná prax je ťažká a vlastne návrh zákona, ktorý je predostretý v tej súčasnej podobe, myslím si, že ju iba skomplikuje.
Návrh zákona o zálohovaní jednorazových fliaš, pán minister, ste vlastne avizovali, že je to vlastne boj proti litteringu, to znamená boj proti pohodeným plastovým fľašiam, a to bol ako hlavný dôvod spoplatnenia návrhu na zálohovanie, na zálohovanie fliaš. A keď si teda pozreme aj zábery z Ružína, tak okrem teda plastových fliaš tam plávali, plávali chladničky, pneumatiky, drevo, odpad, handry, všetko možné. Podľa vyjadrení správcu toku Slovenského vodohospodárskeho podniku ide o niekoľko, možno viac ako sto ton, sto ton odpadu. Treba sa však zamyslieť, ako sa tam ten odpad dostal, či naozaj z dôvodu toho, že obce si neplnia alebo nedokážu plniť svoje povinnosti, že správca toku si neplní alebo nedokáže plniť svoje, svoje povinnosti, že či vlastne to je dôvod na to, aby sme teda zavádzali ten, zálohovanie plastových fliaš, o čom ale teraz nechcem hovoriť.
Chcem hovoriť prvé práve o tom, že prečo si nedokážu, nedokážu plniť tieto, tieto svoje, svoje povinnosti a či novela zákona, ktorú prinášate, im napomôže k tomuto plneniu alebo ešte možnože aj sťaží celú situáciu. Váš návrh zákona neuveriteľným spôsobom zaťaží, samozrejme, obce ohľadom skládkovania, samozrejme. Je to správne, aby sme neskládkovali, neskládkovali odpad, resp. surovinu, ktorá môže ešte medzi odpadom byť, a aby na skládky išli naozaj len komponenty z odpadu, ktoré už nie sú využiteľné a že skládky naozaj treba predtým, než sa uloží odpad, triediť. Avšak povedzme si aj pravdu, že naša spoločnosť, váš rezort nepripravil na takúto zásadnú zmenu, že neexistujú triediace linky, nedokážu jednoducho obce zabezpečiť ani cez zberové organizácie, aby dostatočným spôsobom triedili tento odpad. Nie je to o neochote, je to o financiách, je to o technickom, technickom zabezpečení. A týmto, toto je tiež jeden z bodov pozmeňujúceho návrhu, kde, kde navrhujem, aby účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na rok 2025, kde teda zdôvodním, prečo tento návrh takto je, že termín uvedenia do praxi, ktorý ste navrhli v roku 2021, i keď viem, že na výbore bol posunutý, myslím, na rok 2022, tak aj ten je technicky nezvládnuteľný, nakoľko zakúpenie zariadení na úpravu skládok je v mnohých prípadoch potrebné obstarávať, podlieha rozsiahlemu schvaľovaciemu procesu, taktiež cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. A ministerstvo doposiaľ nešpecifikovalo detaily toho, čo bude považovať za úpravu odpadu.
Z definície úpravy odpadu v návrhu zákona možno predpokladať významné zvýšenie nákladov na vybudovanie zariadení na úpravu odpadov, ktoré je však pre prevádzkovateľov skládok, ktoré majú predpokladaný termín ukončenia už o krátky čas, celkom neefektívnou a nerentabilnou investíciou. Napríklad budú musieť zakúpiť triediacu linku alebo sito na komunálny odpad, teda preinvestujú napríklad 300-tisíc eur, ale o rok musia skládku uzavrieť, lebo im končí životnosť skládky a povolenia.
Slovensko nemá zabezpečené kapacity na koncovku z úpravy odpadov. Predpokladaný výstup z úpravy odpadov nemá spracovateľa, takže bude musieť plynúť do zahraničia, ktoré však rovnako čelí problému s naplnenými kapacitami na zhodnotenie komunálneho odpadu. Pán minister, myslím, že aj na toto by ste sa mali zamerať, či pri poskytovaní príspevkov z environmentálneho fondu, ale ako priorita naozaj by malo byť spôsob ako, akým spôsobom sa dá spracovať a využiť vytriedený odpad zo skládok. Lebo jedna vec je dávať príkazy, druhá vec je ich realita a aplikácia v praxi.
V ďalšom bode navrhujete, aby sa zaviedol poriadok, povinnosť mať vážiaci systém. Nedávno bol ocenený starosta obce, respektíve obec Košeca za to, že dokázala digitálnym spôsobom zaviesť evidenciu odpadu. Pretože to je motivácia, keď sa vie, koľko ktorý občan odovzdá odpadu vytriedeného, koľko odovzdá odpadu na, na skládku. V tejto obci, v ktorej som bola na návšteve, je tzv. vrecový systém, to znamená, odpad sa neváži, ale je to na základe vriec, respektíve pri bytovkách sú kontajnery, ktoré majú nejaký, nejaký objem. Po zavedení tohto vášho opatrenia, kde je povinnosť vážiť každý jednotlivý odpad, tak obec Košeca sa vráti o niekoľko rokov späť a môže zavádzať celý systém nanovo, ale v podstate ten cieľ, ktorý oni teraz dosahujú, to znamená, že dosahujú, že odovzdávajú veľmi dobre vytriedený odpad na skládku, že sa im znížili výdavky na túto odpadovú, odpadové povinnosti, tak ich vrátite späť a výdavky, ktoré budú musieť investovať do podľa mňa v tejto chvíli ako nezmyselného opatrenia, ak je zavedené ako povinnosť. Preto povinnosť, si myslím, nie je dobre premietnutá do, do návrhu zákona. Navrhujeme v mojom pozmeňovacom návrhu, aby to bolo zo zákona vypustené. Istotne, následne po zavedení vašej povinnosti aj miestna daň o komunálnom odpade, ako poplatky, tak tie tiež sú zavedené iným spôsobom, nielen na základe hmotnosti vyseparovaného, alebo od hmotnosti odpadu, ktorý je odovzdávaný.
Čiže tento váš návrh zákona má množstvo nedostatkov a spôsobí veľmi veľkú ťažkosť pri praxi, najmä pri malých obciach. Viem si to predstaviť u veľkých obcí a miest, ktoré túto povinnosť aj dnes, si myslím, že už spĺňajú, pretože i keď nevážia možno jednotlivé nádoby, samozrejme, aj to sa technicky dá, tie vážiace systémy, vážiace systémy sa dajú na tie kukavozy namontovať, avšak je to veľmi drahé. Môžu vážiť možno celé vozidlá na nejakých mostových váhach, to sa tiež, samozrejme, robí na skládkach. Avšak to opatrenie, ktoré vy ho zavádzate, že to musí byť na tých vozidlách, je predražené. A veľmi zaujímavé bolo, že sa mi ozval práve výrobca týchto váhových zariadení, ktorý reagoval na to, že som pochválila obec Košeca za dôslednú, dôsledné opatrenia, ktoré zavádza pri svojom odpadovom hospodárstve, že práve oni budú trpieť, budú potrestaní za svoju dôslednú prácu zavedením opatrenia, ktoré nebude pre nich prínosom pre životné prostredie.
Zdôvodnenie, prečo ešte, prečítam aj z dôvodovej správe k môjmu pozmeňovaciemu návrhu, ktoré potom prečítam samotné paragrafové znenia. Ale k tomuto bodu, prečo ho navrhujeme vypustiť, bod 36, ktorý teda hovorí o tomto vážiacom systéme. Uvedené vypustenie sa navrhuje z nasledujúcich dôvodov: Povinnosť vážiaceho systému nie je potrebné zavádzať, nakoľko obce so zavedeným paušálnym poplatkom ich nepotrebujú. Na niektoré staršie typy áut sa vážiaci systém nedá domontovať. Súčasné vozidlá nie je v mnohých prípadoch možné z technického hľadiska vybaviť vážiacim systémom. Váha reálneho množstva vyzbieraného odpadu je známa. Vozidlá sa pred vysýpaním vážia na certifikovaných váhach v spaľovni, taktiež na skládkach a v zariadeniach na spracovanie triedeného odpadu. Opatrenie spôsobí vysoké investičné náklady, ktoré sa môžu premietnuť do cien za zber komunálneho odpadu, čo bude mať negatívny dopad na výrobcov vyhradených výrobkov aj na obyvateľov. Vážiaci systém namontovaný na vozidlách je užitočný v prípadoch, kedy vozidlo nakladá odpad napríklad z viacerých obcí, na to však namontovanie, postačuje namontovanie váhy na dobrovoľnej báze.
Mám ešte ďalší osobitný návrh k zákonu o odpadoch a týka sa problematiky, ktorá je veľmi, žiaľ, rozšírená stále v našej spoločnosti a sú to staré vraky, motory, staré vraky vozidiel, ktoré sú už odpadom. V súčasnosti stále pretrváva problematika, problém ako obciam, aby sa mohli týchto vrakov zbaviť.
Je to problém aj preto, že autorizované zariadenia, ktoré ako jediné môžu odoberať tieto staré vozidlá, ktoré sa stali odpadom, tak ich môžu odoberať len od držiteľov vozidiel, čo, samozrejme, obec, pokým to nie je jej vozidlo, v súčasnosti nemôže v zmysle zákona urobiť.
Vozidlá sú to väčšinou staršieho typu, ktorých vraky, ktoré sú, poškodzujú životné prostredie, často z nich vyteká olej a už naozaj je to len kopa, kopa šrotu. Je aj ťažko sa dopátrať majiteľa. Preto navrhujeme v novele zákona, aby tieto odstavené vraky, ktoré ohrozujú podzemné vody, mohli, mohli byť odovzdané aj prostredníctvom obce, samozrejme, s tým, že ak sa držiteľ tohto vozidla dodatočne nájde, tak potom je obec oprávnená si od neho požadovať úhradu výdavkov, ktoré by mala spojené s likvidáciou týchto vrakov. Či sa takýto držiteľ dodatočne nájde alebo nie, je to možné, že áno, pretože v súčasnosti sa môže stať, že takíto ľudia, ktorí odhodia vozidlo ako odpad, odstránia z neho nejaké svoje poznávacie či VIN číslo alebo, alebo, samozrejme, ŠPZ-ku alebo iné identifikátory, tak následne sú poťahovaní, tie okresné úrady, z dôvodu, že nemajú platnú STK-čku na vozidlo, ktoré nie je odhlásené, a taktiež je aj povinnosť aj na neodhlásené vozidlo platiť zákonnú poistku, takže sú naháňaní poisťovňami za vozidlo, ktoré stojí niekde ako vrak. Takže je možné, že aj po čase sa takíto držitelia, keď ich začne naháňať exekútor, začnú sami prihlasovať k nejakým vrakom, kde, samozrejme, následne obec by tento poplatok, výdavky spojené s likvidáciou tohto jeho starého vozidla by mala aspoň od koho inkasovať.
Ďalším pozmeňovacím bodom, ktorý mám, je návrh toho, aby sa zvýšili sankcie za krížové dotácie, krížové dofinancovávania odpadového hospodárstva zo strany obcí. Je to problém, ktorý v súčasnosti je častý. Samozrejme, obec nerada zvyšuje poplatky za odpad, avšak tie výdavky sa násobne zvyšujú a tak ich dofinancováva, dofinancováva ich zákonom, spôsobom, ktorý v zákone, zákon neumožňuje, z iných zdrojov ich príjmov obce. Je tam, aj v súčasnosti je tento počin ako správnym deliktom, za ktorý sa určuje nejaká sadzba. V súčasnosti je to sankcia v rozsahu 800 až 80-tisíc eur a v návrhu zákona navrhujeme, aby sa presunula, neplnenie tejto povinnosti, do prísnejšej kategórie, kde budú pokuty v rozmedzí od 4-tisíc do 350-tisíc eur.
Toľko k samotnému návrhu zákona. A teraz dovoľte, aby som prečítala samotný pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam už bez odôvodnení, pretože som vám ich predstavila, tie jednotlivé body, vo svojej rozprave.
Takže pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I bod 24 nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 36.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 68 vkladajú nové body 69 a 70, ktoré znejú:
"69. V § 64 ods. 2 písmená a) a b) znejú:
"a) prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa alebo od obce; ak ide o komplexné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby,
b) vystaviť pri prevzatí starého vozidla potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie a odovzdať držiteľovi starého vozidla alebo obci potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie."
70. § 64 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Obec je oprávnená požadovať od držiteľa starého vozidla úhradu nákladov za odvoz starého vozidla, ako aj úhrad za súvisiace poplatky a výdavky so zberom starého vozidla."."
Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. júla 2020, čo sa premietne do čl. VI upravujúceho účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 148 vkladá nový bod 149, ktorý znie:
"149. V § 117 ods. 2 sa slová "§ 81 ods. 6, 7, 8, 12" nahrádzajú slovami „§ 81 ods. 6, 7, 8"."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2020, čo sa premietne do čl. VI upravujúceho účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 151 § 117 ods. 6 sa za slová „§ 79 ods. 16, 24;" vkladajú slová „§ 81 ods. 12;".
To je koniec pozmeňovacieho návrhu.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.