Videokanál klubu

Pán poslanec Baláž, ja som teraz úprimne šokovaný. Vy naozaj že nesúhlasíte s prílepkom, lebo teda pokiaľ si prílepky robíte sami v rámci koalície, tak za ne veselo hlasujete. (Reakcia z pléna.) Ste dávali, ste dávali prílepky k zákonu o podmienkach výkonu volebného právu, dali ste prílepok 50-dňové moratórium v zákone o volebnej kampani a to vám nevadilo, za to ste hlasovali. Úplne bežne, úplne bežne táto vládna koalícia, asi nebola schôdza, na ktorej by nebol nejaký prílepok, a vy si to vždycky odhlasujete, a teraz zrazu vám záleží na legislatívnej čistote. No, ja som úplne šokovaný a teda verím, že tento taký zdravý prístup a rešpekt k legislatívnym pravidlám si nielen vy, ale aj zvyšok súčasných koaličných strán zachová aj v zbytku volebného obdobia.

Pán poslanec Kondrót, ja len by som si chcel ujasniť, by som mal inak faktickú, ale teda mali ste iba úvodné slovo, povedali ste, že keď teda nebude zvolený kandidát, tak tú ďalšiu voľbu navrhujete vykonať na ďalšej schôdzi Národnej rady. Teda či, aby to bolo jasné, že myslíte na tej, na ktorej budú prerokované tie opozičné návrhy zákonov, ktoré boli vyradené z programu tejto schôdze a presunuté na tú nasledujúcu. Čiže na tejto bude, ak nebude zvolený kandidát. (Reakcia z pléna.) Áno. No, ale ak nebude? Až na tej ďalšej, kde budú tie opozičné návrhy?

Mňa to mrzí, ale keby som mala normálny zákon nedávam to sem. Naozaj ma to mrzí aj voči predkladateľom. Bohužiaľ, nemala som inú možnosť.
Ďakujem veľmi pekne, Ondro, že ma v tomto podporuješ. Od teba si to zvlášť vážim. Bola by to aj škoda nepodporiť to, nakoľko naozaj tento návrh zákona alebo pozmeňujúci návrh v tomto prípade zakazuje platiť si zisk z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť poisťovniam, určuje rozšírenie technických rezerv určené práve na najdôležitejšie veci, ako sú preventívne prehliadky a ďalšiu liečbu a určuje takzvané parametre efektívnosti, ktoré keď poisťovňa nesplní, následne je možné povedať jej, že teda nemá nárok na žiadny zisk.
Je to prediskutované s poisťovňami, komunikovala som s ľuďmi na ministerstve zdravotníctva, je to v prospech občanov, je to naozaj veľmi dobrý návrh zákona. Mrzí ma, že ho podávam ako prílepok. Inú šancu som naozaj nemala. Mrzí ma, že nemôžem s vami o tom diskutovať. Som k dispozícii komukoľvek, kto bude chcieť, ale chcem vás veľmi pekne poprosiť, na konci schválenia tohto návrhu zákona je lepšia zdravotná starostlivosť, viac peňazí pre ľudí a konkrétne požiadavky na poisťovne. To sme tu doteraz nemali. Chcem vás v tom preto poprosiť ešte raz všetkých o podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

No, pani poslankyňa Cigániková, to, čo si navrhla, je klasický prílepok, ktorý zvyknem kritizovať. Ale v tomto prípade urobím výnimku, keďže to, čo si navrhla, si navrhla aj ako návrh zákona. Lenže pán predseda, nie síce výboru, ale SMER-u, Fico, ktorý sedáva na mieste, ktoré patrí predsedom výboru, vyhodil z programu všetky naše poslanecké návrhy zákonov, tak sme o ňom nemohli normálne rokovať. Bolo nám uprené právo predložiť a predniesť svoje návrhy zákonov v pléne. hovoriť o nich, diskutovať o nich. A bolo to trápne zdôvodnené tým, že sa potrebuje vytvoriť priestor pre diskusiu o štátnom rozpočte. Pred chvíľou som pozeral do prihlasovania k rozpočtu. Už je tam prihlásených deväť poslancov. Z toho iba jedna koaličná poslankyňa. Tak opäť to zasa bude parlament sa venovať rozpočtu tak, že o ňom budú medzi sebou diskutovať iba opoziční poslanci. Ale teda to bol dôvod, pre ktorý bolo treba vyhodiť opozičné poslanecké návrhy zákonov z programu schôdze.
No a keďže takto postupovala koalícia, tak považujem za legitímne, aby opoziční poslanci, pokiaľ majú takú možnosť, predložili svoje pozmeňujúce návrhy, teda svoje pôvodne riadne predložené, v termíne predložené návrhy zákona ako takého prílepky. Nie je to spôsobené nimi, je to spôsobené Robertom Ficom a vládnou koalíciou, ktorá takýto postup odhlasovala.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som tu preto, lebo som podala pozmeňujúci návrh zákona, ktorý, musím povedať na rovinu, nemá nič s týmto zákonom. Je to úplný prílepok. A urobila som to preto, lebo ste opozícii zabránili v tom, aby mohla podávať zákony, tak si ho podám týmto spôsobom. Nehnevajte sa, za normálnych okolností, keby ste ma k tomu neprinútili, tak to samozrejme nerobím, ale teda ako som deklarovala, mne ťažko zavrieť ústa, takže idem na to.
Tento môj návrh zákona je naozaj návrh, ktorý je veľmi potrebný. V podstate rieši poisťovne, zdravotné poisťovne. Je známe, že istá súkromná zdravotná poisťovňa si pred iks rokmi vybrala úver, ktorým vyplatila svojich akcionárov, bolo to cez 400 mil. eur a tieto peniaze, čo už je známe menej, si v pravidelných splátkach rok čo rok vlastne vypláca alebo spláca ten úver. Keď sme sa pozreli na účtovníctvo, je veľmi zaujímavé, že tieto splátky sa v podstate neukazujú ani v prevádzkových nákladoch spoločnosti, ani v zisku nie sú zarátané, čo vlastne logicky znamená, že sú vyplácané priamo z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť. Toto nepovažujeme za správne, toto si myslím, že treba proti tomu zasiahnuť.
Ak by môj pozmeňujúci návrh alebo môj návrh zákona, ak by bol platil už minulý rok, tak za minulý rok by sme mali v zdravotníctve o 56 mil. eur viacej. Preto chcem poprosiť kolegov, aby za tento pozmeňujúci návrh hlasovali, pretože obsahuje také ustanovenie, ktoré zabráni poisťovniam vyplácať si úvery určené na zisk, na výplatu zisku svojim akcionárom, zabráni im vyplácať si takéto úvery z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť.
Ďalšiu vec, ktorú rieši tento návrh zákona, je rozšírenie tzv. technických rezerv poisťovní na schválenú zdravotnú starostlivosť v cudzine a na preventívne prehliadky. Technické rezervy je akási, je to akési odložené peniaze na už schválenú zdravotnú starostlivosť a v súčasnosti túto povinnosť poisťovne nemajú, a potom sa môže stať občanom Slovenskej republiky, že dostanú nejaký prísľub, ktorý jednoducho nebude na konci dňa uhradený a nedostanú sa k nemu. Čo sa týka preventívnych prehliadok, tam sa všetci zdravotníci zhodujeme v tom, že je to veľmi dôležité, veľmi potrebné, šetrí to verejné zdroje, šetrí to zdravie a životy občanov, a preto myslíme si, že poisťovne by na toto mali brať väčšie ohľady, ak chceme týmto spôsobom na nich viac tlačiť. Musím povedať, že tento návrh zákona mám prediskutovaný so všetkými troma poisťovňami a s touto tvorbou technických rezerv nemala žiadna poisťovňa vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne žiadny problém.
Ďalší bod, ktorý je v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, myslím si, výborný, a to najmä v spojitosti s pohľadom do budúcna. Je to bod, ktorý určuje tzv. parametre efektívnosti. My dnes nič také v zákone nemáme. Všetci vieme, že zdravotné poisťovne fungujú takým spôsobom, že, že ich zisk je to, čo neminú. A teda logicky každá súkromná poisťovňa najmä je vlastne motivovaná urobiť iba to, čo musí a zvyšok jej zostane, čo vieme teda z našej pozície. A ja to opakovane hovorím, že my to vieme z našej pozície nejakým spôsobom ovplyvniť. To, ako to ovplyvníme, je práve prostredníctvom legislatívy, a to tak, že povieme poisťovniam: milá poisťovňa, toto musíš splniť, a keď toto nesplníš, tak žiadny zisk nedostaneš. Pretože, keď si raz niekto nerobí svoju robotu, tak nemá čo chcieť zisk a nemá čo chcieť peniaze. Toto tu teraz robíme, vlastne zavádzame parametre efektívnosti, ktoré budú merateľné, jednoznačné, majú jasný pozitívny, alebo negatívny charakter, jasne sa to dá definovať, musia byť všeobecne platné, nemôžu byť ovplyvniteľné, teda pardon, musia byť poisťovňou ovplyvniteľné a takisto musia byť primerané. Všetko toto, čo to znamená, je tam presne definované, akým spôsobom sa tieto parametre definujú.
Aby ste mali predstavu, o čom hovorím, tak medzi ekonomické parametre možno zaradiť napr. platobnú schopnosť poisťovne, štruktúru pohľadávok, prehľad pohľadávok, spôsob zabezpečenia, atď., tieto sú neni až tak zaujímavé, je ich viac, sú opísané v zákone, čo ale je zaujímavé najmä pre občanov, sú medicínske parametre, kde môžme zaradiť perinatálnu úmrtnosť, odvrátiteľnú úmrtnosť, prenosné ochorenia, skríning rakoviny, podpora primárnej starostlivosti, riešenie nerovnomerného rozloženia zdravotníckeho personálu v rámci regiónov. Lebo je pravda, že jednoducho v niektorých oblastiach Slovenska nedostanete takú zdravotnú starostlivosť ako napr. dostanete v Bratislave. Lepšia podpora zdravia a predchádzanie chorobám, systematickejšie používanie hodnotenia zdravotnej technológie pre rozhodovací proces, podpora mobilných tímov a návštev lekárov v domácom prostredí, idea posilnenia pacienta, manažmentom, chronického ochorenia, vyhodnocovanie indikátorov kvality.
Ja osobne do budúcna budem tlačiť na to, aby v týchto parametroch bolo napr. objednávanie na konkrétny čas pacientov. To sa ale samozrejme nedá urobiť dnes, na to potrebujeme najprv spojazdniť objednávkový modul e-Zdravia a potrebujeme na to samozrejme finančné prostriedky, aby sme motivovali poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zapojiť sa do tohoto objednávacieho systému. Čo je ale dôležité, je to, že prvýkrát sa do zákona dostane parameter, na základe ktorého sa bude môcť povedať, milá poisťovňa, ak tieto parametre nesplníš, nemáš nárok na zisk. Naozaj si myslím, že je to veľmi užitočný, veľmi dobrý zákon. Je veľká škoda, že aj takýto zákon ste sa rozhodli hodiť do koša, lebo sa vám to práve nehodí, pretože toto je zákon, ktorý doslova zachraňuje životy. A chcem vidieť toho, kto bude hlasovať proti, pretože by to bola veľká, veľká chyba.
Ďakujem veľmi pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pozmeňovacie návrhy ste nepredložila, takže...

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Ale som bola úderná, že? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No, ešte máte pár minút, takže skúste.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Jasné, znenie, znenie. Áno, predložím pozmeňovák, aj to sa hodí. Tak teraz, ako končím s vystúpením a prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu.
Naozaj to musím čítať všetko, že? Hm, tak choďte na kávu zatiaľ.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Cigánikovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Baláža, Evy Smolíkovej a Petra Pamulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z., zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 25/2006 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 12/2007 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 232/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 79/2011 Z. z., zákona č. 97/2011 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. Z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 317/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 257/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z, zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 192/2018 Z. z., zákona č. 345/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z. a zákona č. 23112019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 sa odsek 9 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
"d) na úhradu zdravotnej starostlivosti v cudzine, na ktorú udelila súhlas podľa osobitných predpisov, 17d)
e) na úhradu preventívnych prehliadok podľa osobitného predpisu. 17e)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 17d a 17e znejú:
"17d) § 26 zákona č. 43112002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 561/2004 Z. z.
17e) § 2 a príloha č. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.".
Doterajší odkaz 18a sa označuje ako odkaz 17d.
2. V § 6a odsek 2 znie:
"(2) Výdavky na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne podľa odseku 1 sú všetky výdavky zdravotnej poisťovne, ktoré nie sú uvedené v odseku 3.".
3. V poznámke pod čiarou k odkazu 28 sa citácia "§ 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov." nahrádza citáciou "§ 17 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
4. V § 15 sa odsek 1 dopĺňa písmenom ah), ktoré znie:
"ah) plniť parametre efektívnosti; zoznam parametrov efektívnosti zdravotnej poisťovne, označenie oblasti, na ktorej hodnotenie parameter efektívnosti slúži, názov parametra efektívnosti, popis parametra efektívnosti, úroveň parametra efektívnosti a prípustnú odchýlku, určenie časového obdobia, za ktoré bude parameter efektívnosti hodnotený, označenie zdroja údajov, z ktorých bude parameter efektívnosti spracovaný, formát údajov, ktoré je zdravotná poisťovňa povinná poskytnúť ministerstvu zdravotníctva pre vyhodnotenie parametra efektívnosti, metodiku spôsobu získania výslednej hodnoty parametra efektívnosti (obsah čitateľa, obsah menovateľa, spôsob výpočtu vrátane štandardizácie, ak je potrebná), formu prezentácie parametra efektívnosti, spôsob interpretácie parametra efektívnosti ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.".".
Tento článok nadobúda účinnosť 1. januára 2020.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani kolegyňa Sárközy, veľmi dobre povedané, musím oceniť vystúpenie. A hlavne to som ja úplne nezvládla, tie paragrafy, zvládli ste to oveľa lepšie. A to je myslím si trafený úplne klinec po hlavičke, o toto presne ide, aj ste to prečítali.
Opakujem, že rozumiem, pán Zelník, veď my sme sa o tom rozprávali, že má ísť o prevenciu, ale teda teraz ste presne povedali, že toto už, to už máme v zákone. Napriek tomu niekto si môže povedať, že no však čo, však to zazichrujeme, hej, že napíšem to ešte raz a potom možno ešte štyrikrát a na všetky trestné činy, čo samé osebe mi ináč akože až tak nevadilo, však nech je to päťkrát trestné, však nemusí byť iba raz. To samé osebe nijak nevadí. Ale čo to môže spôsobiť, čoho sa úprimne obávam, my budeme mať pocit, že sme vyriešili problém, ale my sme problém nevyriešili, pretože ak je to dnes trestné, tak potom možno je polemika o tom, či daný článok, o ktorom som hovorila, či autor nemal byť potrestaný, ale na to, ako sme počuli, už predsa dnes zákony máme. Čiže my sa, my keď napíšeme ďalší a schválime ďalší zákon, môže byť znova rovnako neúčinný. My sa musíme to, čo som hovorila, my sa musíme postarať o to, aby súčasné zákony boli dodržiavané a vymáhané, a nie sú, to je úloha štátu. A nie písať stále dokola nové a nové a všetky budú vlastne neúčinné, lebo tak ja len pre vysvetlenie.
Ďakujem ešte raz za výborné vystúpenie. Vďaka.

Dobrý? Ďakujem. Ja len tak v rýchlosti chcem povedať preto, lebo my sa zrejme držíme, teda ja určite, pri tomto návrhu zákona a chcem vysvetliť prečo, aby nám neboli dávané nálepky, ktoré nám typicky niektorí možno trošku jednoduchší ľudia radi dávajú. Chcem to vysvetliť. Ja už som to urobila aj na výbore, myslím si, že išlo o korektnú diskusiu, nakoľko naozaj uznávam snahu predkladateľov a zámer.
Len teda to, čo chcem povedať, je to, že rozumiem tomu, že tento celý návrh sa odohráva preto, lebo istý denník zverejnil istý článok, ktorý naozaj, ja som to tiež povedala už, bol nepríjemný aj pre mňa ako liberála. Tento článok popisoval v podstate nejaký život pedofila a jeho nejaké zvyky a v spoločnosti, ako žije a ako čelí svojim problémom a podobné veci. Myslím si, že viacerí z vás ste ho čítali. A teda musím povedať aj mňa ako liberála trošku zdvihol zo stoličky, lebo som si tak povedala, že načo je toto dobré, že načo, to už potom sa to nejak zovšeobecnieva. A myslím si, že sa všetci do jedného zhodneme a chcem teda povedať za nás, že my určite teda sme proti pedofílii tak ako proti všetkým tým veciam, ktoré považujeme za choré, ktoré kolegynka spomínala.
To, prečo sa ale chceme v tomto prípade zdržať, je to, že všetky tieto činy, pedofília, nekrofília, rôzne iné, nechcem ich tu menovať, nie je to vôbec pekná téma, tie už dnes trestnými činmi sú. Už, už to existuje, už sa to dá teda nejakým spôsobom potrestať. Dokonca aj, možnože aj daný článok by sa dal, pretože aj akási propagácia týchto vecí sa dá považovať za reklamu. Čiže my už podľa mňa dnes máme inštitúcie, cez ktoré vieme zakročiť, a my sa tu totiž dostávame na veľmi tenkú hranicu, pretože veľa vecí tu nie je jasne definovaných a je to, zostávajú také otázne. A môžme sa dostať do situácie, keď napríklad niekto napíše vedecký článok o pedofílii alebo niečo podobné a nejaký neprajník to môže považovať, nejakým spôsobom považovať za propagáciu, alebo poukázať. Jednoducho bude to ďalšia páka, keď tým, že je ten zákon úplne nepresný a sú tam nevyjasnené pojmy, tak jednoducho môže sa stať, že nebude slúžiť dobre svojmu účelu, ale práve naopak.
Veľa zavážil aj názor Slovenskej sexuologickej spoločnosti, ak si nemýlim ten názov, ktorý hovoril presne toto v podstate, že tie veci už dneska trestné sú, že je to teda nepresne formulované. A ešte pre mňa podstatný argument bol to, že niektoré veci v ňom chýbajú. Typický prípad, ako som hovorila na výbore, je napríklad sadizmus. Ten v tom nie je. Teraz rozumiem tomu, že áno, že môžme prísť s pozmeňovákom a doplniť to tam, čo samozrejme beriem, ale potom každý z nás, ako tu sedíme a sme teda že v predvolebnom období a 150 poslancov a samozrejme len my a nikto iný vie, ako ľudia majú žiť a čo je morálne a čo neni, tak sa tu môžme začať predháňať a do toho zákona dávať rad radom všetko, čo považujeme za nesprávne. A jednoducho nemyslím si, že v situácii, keď už raz tieto veci trestné sú, takže toto je úplne najšťastnejšia cesta. Nebudeme však ani proti, pretože ešte raz opakujem, rozumieme tomu úmyslu, ale myslíme si, že oveľa účinnejšie by bolo využívať súčasne platné zákony a vyžadovať ich plnenie a na toto sa sústrediť ako vymýšľať nové a nové. A to teda z toho dôvodu, že ako vieme, v zákone je aj napísané, že kradnúť sa nemá, a vieme, aká je skutočnosť. Zákon jednoducho máme, len musíme dohliadnuť na to a to by mala byť naša prvá, prvoradá úloha, aby sa naozaj tieto zákony dodržiavali, lebo myslím si, že neni tu v sále jediný človek, ktorý by súhlasil s propagáciou tých vecí, ktoré ste, pani kolegyňa, uvádzali a ktoré, na ktoré reaguje tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister financií, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená jedna kolegyňa a dvaja kolegovia, ktorí sa teraz nachádzajú v sále. Jeden opozičný poslanec, jeden koaličný a jedna koaličná poslankyňa. No museli sme vyhodiť tie opozičné návrhy z programu schôdze, jasné, lebo, lebo treba venovať pozornosť rozpočtu, parlament sa musí sústrediť na ten základný zákon roka a súvisiace veci, a toto je súvisiaca vec. A tu vidíme prázdne lavice koaličných aj opozičných poslancov, keď sa rokuje o zákone, ktorý keď neprejde, tak predpokladám, že rozpočet by mal vážne problémy. No to len ukazuje, ako dôveryhodné a ako reálne zdôvodnené bol ten návrh na vyhodenie všetkých opozičných poslaneckých návrhov.
Rokujeme o návrhu na zvýšenie osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií a na jeho zmenu nejakého jeho dočasného inštitútu, ktorý podľa toho pôvodného plánu mal skončiť budúci rok, na trvalý inštitút, ktorý tu bude, až kým ho nejaký parlament nezruší. Rokujeme o tom v skrátenom legislatívnom konaní, hoci, ako sme si včera povedali, na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade nie je žiadny vecný dôvod. A dôsledkom toho skráteného legislatívneho konania je, že sa ani my ako poslanci nemôžeme tým návrhom dôkladne zaoberať, na výboroch sa všetci ponáhľali, výbor bol cez obednú pauzu, alebo výbory, pardon, boli cez obednú pauzu po tom, čo sme to o jedenástej schválili. Čiže poslanci, ktorí napríklad chceli by predložiť k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, teda k tomuto, k tejto novele nejaký pozmeňujúci návrh, počkali si do prvého čítania, kým bol návrh posunutý do druhého čítania, tak mali približne od nejakej pol dvanástej čas do, teraz je pol štvrtej. Čiže mali štyri hodiny na to, aby nejaký pozmeňujúci návrh, ak by, ak by ho chceli urobiť, vôbec predložili.
Čiže je to nekorektné voči verejnosti, je to nekorektné voči poslancom. Lebo nedá sa povedať, že nám znemožňujete, ale výrazne nám sťažujete to, aby sme si uplatnili svoje návrhy predkladané, teda svoje právo predkladať návrhy, ale nielen návrhy zákonov, ale aj pozmeňujúce návrhy. Lebo teda skúste za štyri hodiny, dve hodiny z ktorých sú obedná pauza a potom je hodina otázok, keď sa poslanci rozpŕchnu napísať pozmeňujúci návrh a zohnať pod neho 15 podpisov.
No ale aby to nebolo také nevyvážené, že je to nevýhoda a mínus pre poslancov, alebo teda v tomto prípade pre opozičných poslancov, lebo však koaliční poslanci, aj keď sú tu iba dvaja – traja v tejto chvíli, tak ten návrh schvália, lebo však je to návrh vlády. Je to do istej miery, to skrátené legislatívne konanie, povedal by som, taká otrava aj pre, aj pre členov vlády, ktorí majú tú smolu, že návrh predkladajú, a spravodajcov, ktorí sedia v rokovacej sále a musia počúvať, čo rečníci hovoria. A to, čo rečníci hovoria, je veľmi často takmer to isté, ako, ako hovorili predtým v prvom čítaní. Alebo dokonca to musia počúvať trikrát, ako pán minister, lebo najprv to povieme pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní, potom to povieme v prvom čítaní a potom to povieme v druhom čítaní. A častokrát je to v priebehu 24 hodín. Keby ste to mali rozložené, bolo by to iba dvakrát, bolo by to s odstupom mesiaca. Možno by ste už na to zabudli alebo, alebo by ste, by ste, aby sme hovorili o niečom inom, by sme, aby v rámci rozpravy v druhom čítaní by sa podarilo, podarilo vniesť tam nové témy. Takže, bohužiaľ, keďže vy ste nám to sťažili, ani ja to vám nebudem, nebudem uľahčovať.
A rád by som teraz zopakoval to, čo zaznelo v skrátenom legislatívnom konaní. To, čo zaznelo, zaznelo v prvom čítaní, a to, čo napríklad zaznelo aj vo výboroch, kde na našom výbore ústavnoprávnom nebol pán minister, ale bola pani štátna tajomníčka. A tiež otvorene priznala, že v zásade tu ide o rozpočet. Mňa to svojím spôsobom až fascinuje, že ministerstvo je také otvorené. Že aspoň sa nesnaží tváriť, že zvyšujeme bankový odvod preto, lebo chceme riešiť potenciálnu krízu v bankovom sektore, ale že to chceme len preto, aby sme mali, mohli vykázať vyššie príjmy. Nemali reálne vyššie príjmy rozpočtu, lebo toto musí ostať viazané, ale aby sme mohli vykázať vyššie príjmy rozpočtu a tým pádom môžme mať aj vyššie výdavky a financovať z toho všetky tie sociálne balíčky.
Na jednej strane je to sympatické, že sa, že sa ani nepretvarujete a že to otvorene hovoríte. Ale na druhej strane je to divné, ak tu máme nejaký odvod, ktorý má vytvoriť rezervu pre krytie problémov, do ktorých sa môžu dostať banky. A vy otvorene priznávate, že idete tento odvod zvyšovať z úplne iného dôvodu, že vám ide o to, aby ste mohli viacej míňať a aby ten rozpočet, ktorý vykážete prostredníctvom tohto kreatívneho účtovníctva, bol nižší deficit. No ale keďže sme v druhom čítaní, tak ste si museli vypočuť v priebehu jedného dňa dvakrát to isté alebo trikrát to isté. Ja by som sa predsa len pokúsil vylepšiť ten návrh. Predpokladám, že ho, že ho prijmete, že teda prijmete ten zákon, ale možno zvážite možnosť jeho vylepšenia. A mám pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spolu s kolegom Mariánom Viskupičom. Ja som ho predkladal aj na ústavnoprávnom výbore, ale teda asi boli poslanci kolegovia koaliční zaskočení, tak tam ho neschválili. A ten pozmeňujúci návrh spočíva v tom, že by sa z návrhu zákona, ktorý v čl. I má dva body, vypustil ten prvý bod a ostal by tam iba ten druhý bod. Skúsim vysvetliť, že, že v čom to spočíva.
V čl. I, teda v bode 1 v čl. I je vlastne to samotné zvýšenie na 0,4 % osobitného odvodu zo súčasných 0,2. Ale tam je vlastne napísané doteraz, že má nulovú sadzbu, ak sa v § 11 neustanovuje inak. A v § 11 sa ustanovuje, že v rokoch 2017 až 2020 je sadzba 0,2 % ročne, sadzba odvodu. Čiže ak prijmeme oba body, tak ten prvý bod hovorí, že miesto tej nuly v § 3 ods. 2 zákona bude miesto nuly 0,4. A ten druhý bod hovorí, že ustanovenie § 11, ktoré hovorí, že je to 0,2 % ročne ešte aj v roku 2020, sa neuplatňuje. Bude, bude, že sa toto ustanovenie neuplatní budúci rok v roku 2020.
Ak by sme však vypustili ten prvý bod, tak by tam zostal iba ten druhý bod. V § 3 ods. 2 by ostala nezmenená nulapercentná, nulapercentná sadzba a zároveň, zároveň by sme tým prechodným ustanovením platným od 1. januára 2020 schválili, že ustanovenie § 11 sa v roku 2020 neuplatní. A síce ustanovenie § 11 hovorí, že v roku 2020 je tá sadzba 0,2 %, ale keďže vieme, že neskorší zákon má prednosť pred skorším, tak by platil § 11a a tým pádom by ten § 11 neplatil. Čiže by sme zostali na nulapercentnej sadzbe bankového odvodu už od roku 2020. Čiže by sme to trochu urýchlili.
Čiže inými slovami s podporou 15 poslancov, ktorú sa nám napriek tomu skrátenému legislatívnemu konaniu a tomu, že štyri hodiny po schválení v prvom čítaní, rokujeme o návrhu zákona v druhom čítaní, sa nám podarilo zozbierať tých 15 podpisov a teda predkladáme takýto pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme de facto zrušiť osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, resp. stanoviť jeho nulovú sadzbu už od roku 2020 a nie až od roku 2021, ako to bolo podľa pôvodného právneho stavu, ktorý platí doteraz.
Čiže nebudem vás už ďalej trápiť a prečítam samotný text pozmeňujúceho návrhu a dúfam, že nájde toto vylepšenie zákona alebo návrhu zákona pozitívnu odozvu a že ho poslanci koalície schvália. Môžem vám za seba sľúbiť, že ak schválite tento pozmeňujúci návrh, tak ja budem hlasovať aj za zákon ako celok. A určite o tom presvedčím aj, aj kolegov v poslaneckom klube SaS. Takže končím a začínam čítať.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1761).
V čl. I sa vypúšťa bod 1. V čl. I sa označenie, sa zrušuje označenie doterajšieho bodu 2.
To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani kolegyňa, kolegovia. Bankový odvod vznikol v roku 2012 ako dobrý a zmysluplný nápad. Dávalo zmysel vytvoriť peňažný fond, ktorý slúži na úhradu strát, ak by teda pri budúcej kríze mali banky problémy. Aby sa neopakovala situácia ako v rokoch 2009, 2010, keď boli vlády rôznych krajín sveta nútené zachraňovať súkromné banky peniazmi daňových poplatníkov. Ale aj najlepší nápad je skutočne dobrý vtedy, keď po dosiahnutí účelu sa na ňom ďalej netrvá.
Náš bankový systém je stabilný, plní všetky svoje úlohy, je aj ziskový, čo dáva istý predpoklad stability aj pre budúcnosť. V uvedenom fonde je aktuálne naakumulovaných asi jedna miliarda eur a samotná Národná banka Slovenska hovorí, že je to dostatočná suma a netreba nič zmeniť. To znamená, bankový odvod mal v roku 2020 zostať na úrovni 0,2 % a v roku 2021 mal naplnením svojho účelu skončiť úplne. Ukončenie bankového odvodu k aktuálnej fáze ekonomického cyklu aj zafungovalo proticyklicky. Navyše tento fond nie je možné používať priamo na sociálne programy. Fond je súčasťou štátnych finančných aktív a má zákonom presne vymedzené použitie.
No, do nastaveného a fungujúceho systému teda vstúpila vláda a rozhodla sa natrvalo zvýšiť bankový odvod na 0,4 percenta. Čo však toto navrhované opatrenie znamená v realite? Banky musia vygenerovať dodatočných asi 140 miliónov eur a problém, základný problém je v tom, že odvod zasahuje proporčne všetky banky a aj vtedy, ak netvoria zisk. Zisk sektora však banky negenerujú proporčne, práve naopak, veľkú väčšinu produkuje päť najväčších bánk. Teda nie každá banka bude bez problémov schopná vygenerovať dodatočné zdroje.
Ešte stále žijeme dobré časy a keby sme si porovnali zvýšený bankový odvod, z tohtoročného zisku bánk by ukrojil, povedzme, dve pätiny. Ale ak by tento odvod bol v krízovom roku 2009, tak by tvoril 200 % zisku bánk, čiže v tom roku bánk, celý bankový sektor nevygeneroval dostatočný zisk na výšku bankového odvodu.
A toto je jeden zo základných problémov zvýšenia odvodu. Banky bude zasahovať aj v rokoch, keď nebudú produkovať zisk. A toto nie je nereálna situácia, tak to bolo v minulosti, môže to byť aj v budúcnosti. Aj teraz máme na trhu banky, ktoré produkujú len minimálny zisk, máme aj banku, ktorá je dokonca ľahko stratová. A nezisková banka znamená jediné, je to ohrozenie bezpečnosti úspor občanov. Banky, samozrejme, budú hľadať dodatočné možnosti ako zarobiť a treba jasne povedať, že zvýšený bankový odvod zaplatia v končenom dôsledku občania Slovenska.
Predstavme si menšiu banku, ktorá funguje na princípe nižších nákladov, nemá kamenné pobočky alebo minimálne množstvo. Poskytuje úpravy, úvery s nižšími úrokmi, výber z bankomatu či vedenie bežného účtu je bez poplatkov. V takejto banke, ktorá neprodukuje veľké zisky, práve výrazne zvyšujeme náklady. Až tak, že možno bude musieť zmeniť svoj podnikateľský model, pretože zrazu nevygeneruje dostatočný zisk. Bude musieť reagovať tak, že bude musieť zvýšiť poplatky a úroky. Ale tým sa stratí jej konkurenčná výhoda oproti veľkým bankám. Teda môže sa stať, že posúdi svoje možnosti a môže odísť zo Slovenska. Na trhu bude zrazu menej konkurencie a menej konkurencie zasa znamená len jediné – vyššie ceny. Takže takto vlastne zvýšený bankový odvod občania zaplatia druhýkrát.
Pár faktov k bankovému odvodu. Už sadzba 0,2 % je najvyššia v eurozóne. Ak ju zvýšime na 0,4, už budeme druhý najvyšší v celej Európskej únii. Odvod mal pôvodne skončiť v roku 2016 a mal byť nahradený Národným rezolučným fondom, ktorý bol vytvorený pravidlami Európskej únie a mal rovnaký účel ako tento náš bankový odvod. Tento odvod samozrejme v roku 2015 vznikol, alebo fond, rezolučný fond, v roku 2015 vznikol, no vláda však zabudla zrušiť bankový odvod, takže banky platia na rovnaký účel dvakrát. Plus ešte teda platia do Fondu ochrany vkladov a príspevok na dohľad. Takže banky skutočne majú, majú dosť poplatkov.
V roku 2015 sa navyše vláda pokúsila novelizáciou "získať" prostriedky na kauzu Váhostav a ak by sme si pozreli tú históriu, tak po proteste Európskej centrálne banky sa musela táto novela zrušiť. No a keď mal odvod znovu zaniknúť na konci roku 2020, vláda prichádza s jeho zdvojnásobením a zavedením natrvalo.
Dovoľte mi ešte v tejto súvislosti zacitovať z vyjadrenia šéfky Európskej centrálnej banky, a síce tu sa už budem opakovať, ale je to dôležité. Citujem: "Navrhované zvýšenie bankového odvodu môže ohroziť finančnú stabilitu na Slovensku. Môže totiž disproporčne znížiť ziskovosť bankového sektoru alebo systému, čo bude mať negatívne dôsledky na internú tvorbu kapitálu a úverovanie. Odstránenie časového ohraničenia odvodu môže byť, mať (proticyklické dôsledky, pro, pardon,) procyklické dôsledky, keďže banky môžu platiť odvod aj v obdobiach nepriaznivej ekonomickej situácie. Európska centrálna banka preto odporúča, aby návrh sprevádzala analýza vplyvov, ktorá by detailne zhodnotila benefity navrhovaných zmien. Návrh by mal zachovať primerané časové ohraničenie platnosti odvodu v súlade so zhodnotením jeho dopadu, aby sa znížila nejasnosť týkajúca sa všeobecného vplyvu odvodu v budúcnosti." Toľko citácia z listu guvernérky Európskej centrálnej banky.
Vážení koaliční kolegovia, keď už nepočúvate výhrady slovenských expertov, výhrady Národnej banky Slovenska, výhrady samotných bánk, ale aj občanov, prosím, počúvajte aspoň výhrady Európskej centrálnej banky. Fakt sa nám v poslednom čase čoraz častejšie stáva, že takmer každý zákon, ktorý táto snemovňa prijme, ma nejaké negatívne prvenstvo.
Na záver už len zopakujem. Skutočne aj v tomto prípade celé zvýšenie zaplatia naši občania. Ak sme začali s tým, že pán Fico chcel znížiť zisky bánk alebo znížiť poplatky, ktoré sú teda možno niekedy vysoké, tak toto opatrenie ich nezníži. Toto opatrenie zvýši poplatky, zvýši úroky a zníži konkurencieschopnosť odvetvia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán minister, ďakujem za prečítanie odpovede pána ministra obrany. Len tri veci ako smerom k doplneniu by som chcel povedať.
Jednak tiež, podobne ako kolegyňa Veronika Remišová, chcem vyjadriť pobúrenie, že tu nie je pán minister Gajdoš, keď sa dejú tak závažné veci v jeho rezorte, že tu nie je pán predseda vlády Pellegrini a že tu nie je kopu ďalších členov vlády. To, že bude hodina otázok, je známe skoro rok dopredu, keď je schválený harmonogram. A teda je zvláštne, že si členovia vlády dávajú iný program v čase, keď majú odpovedať na otázky poslancov.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, chcem sa ospravedlniť, lebo to súvisí s tou Bezpečnostnou radou. Ak som nejako nepresne informoval o tom, že bola Bezpečnostná rada v tejto veci pána Jaroslava Naďa v otázke na pána premiéra, keď mi pán Raši hovoril, že nebola Bezpečnostná rada, iba stretnutie vybraných členov Bezpečnostnej rady. Ja len upozorňujem, že na web stránke Úradu vlády je informácia, že pán premiér Pellegrini mal v tom čase zasadnutie, normálne rokovanie Bezpečnostnej rady. Tak si to tam opravte, aby ste nezavádzali verejnosť.
A posledná vec. Vy ste povedali, že keby som naďalej trval na, alebo teraz pán minister tvrdí, že keby som naďalej trval na tej otázke, tak by som sa mohol dopustiť trestného činu, zrejme toho istého ako pán Jaroslav Naď. Ale čo v prípade, že, že nebudem trvať, iba som sa spýtal. Nevyzvedám, iba som sa spýtal podobne, ako pán Naď poslal nejakú esemesku. Nedostal na ňu odpoveď alebo dostal odpoveď, že sa to nedozvie. Ja som vám položil otázku, nedostal som odpoveď. Dobre, rešpektujem. Vy ste právnik, pán minister, a zaujímal by ma váš právny názor, či toto je dôvod na trestné stíhanie niekoho, že takúto otázku položí. Už samotný fakt, že takú otázku položí.