Videokanál klubu

Ďakujem, pán predseda. Ja by som začal tradičným, vážený pán minister, ale pán minister je zrejme rozrušený predchádzajúcim vystúpením. A, už sa vracia.
A ja teda len sa, ešte by som sa rád spýtal, že či naozaj nepočkáme na toho pána Fica, lebo tie zápchy v Bratislave sú strašné a on určite je niekde na ceste a rád by sa zúčastnil určite rozpravy, aj keď nie je písomne prihlásený, ale možno faktickými poznámkami aspoň, lebo teda keď bolo potrebné vyradiť z programu schôdze 60 opozičných návrhov kvôli tomu, aby sme mali dostatočný a dôstojný priestor na rokovanie o zákone roka, tak by sa patrilo, aby ten, ktorý to navrhol, bol prítomný v rokovacej sále. Tak... Nie? Tak nie, dobre. Škoda, no.
Tak k samotnému návrhu rozpočtu by som rád povedal tri veci.
Po prvé, začnem tým, že sa vrátim k tohtoročnému rozpočtu, ktorý mal byť vyrovnaný, a pred rokom k nemu pán premiér Pellegrini, ktorý na rozdiel od pána ministra financií Kamenického už bol vtedy vo funkcii, uviedol, že, citujem, „v etickej rovine sa za podstatné považuje, že sme skončili so zadlžovaním našich mladších generácií“. Nuž, neskončili sme, pán, tiež neprítomný na rokovaní o zákone roka, pán premiér, neskončili, bohužiaľ, ale čoskoro snáď skončíte vy.
Predložený návrh štátneho rozpočtu počíta s deficitom viac než 2,6 mld., vláda zadlžuje každého zamestnaného občana platiaceho štátu dane a odvody ďalšími ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) 1 000 eurami verejného dlhu. Lebo to nie sú peniaze, ktoré nám niekto dá, to sú peniaze, ktoré raz bude musieť niekto zaplatiť.
Návrh rozpočtu na rok 2020 počíta s miernym rastom ekonomiky, ako aj s rastom daňových príjmov. Je to falošné očakávanie, keďže naša ekonomika v roku 2019 značne spomaľuje a daňové príjmy sa nenapĺňajú ani len podľa predpokladov na tento rok.
Po druhé. Ešte väčší problém než samotný deficit v predloženom návrhu rozpočtu je fakt, že číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí dnes nikto, možno ani pán minister ako jeho predkladateľ. A číslam v predloženom návrhu rozpočtu neveria nielen opoziční poslanci, ale aj dôležité inštitúcie, ktoré majú k tomu čo povedať. Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej vládou schválený rozpočet nie je podložený reálnymi predpokladmi o vývoji príjmov a výdavkov verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť neverila ani číslam o tohtoročnom štátnom rozpočte, ktorý sa prijímal v tomto parlamente ako na papieri vyrovnaný. Ale ako vieme, skončí to - tak ako vždy - s ďalšou zaťatou sekerou a krvácajúcimi verejnými financiami, pričom túto dlhovú ranu budú musieť zaplatiť občania v budúcnosti.
Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí ani Národná banka Slovenska, ktorá neverí ani číslam v tohtoročnom štátnom rozpočte, keď v minuloročnej analýze rozpočtu boli identifikované riziká v celkovej výške 0,7 % HDP, pričom ako upozorňuje Národná banka ohľadom reálneho plnenia rozpočtu na rok 2019, aktuálne sa všetky riziká napĺňajú, niektoré dokonca vo väčšej výške, ako boli identifikované. A celková bilancia rozpočtu by mala podľa scenára NBS dosiahnuť schodok 1,1 % HDP.
Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí ani Najvyšší kontrolný úrad, ktorý hodnotí návrh štátneho rozpočtu na rok 2020 pesimisticky. Riziká vidí v oblasti daňových príjmov, viaceré legislatívne zmeny, ktoré nie sú v rozpočte vyčíslené, totiž podľa úradu znížia príjmy ešte viac, ako sa uvádza v návrhu. Problémom môže byť tiež krytie výdavkov spojených s dôchodkami, oddlžovaním univerzitných i fakultných nemocníc, ale aj nákladmi na nevyhnutnú rekonštrukciu havarijných úsekov hlavných cestných ťahov či aktívnou podporou vzdelávania a výskumu.
Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí ani Európska komisia, podľa ktorej nie je úplne v súlade s požadovanými pravidlami, napriek tomu ho však Európska komisia akceptovala a dala mu zelenú aj vďaka tomu opatreniu, ktoré parlament schválil včera, teda tomu kreatívnemu účtovníctvu s bankovým odvodom, ale hlavne preto, lebo rozhadzovačné a nedostatočne zodpovedné sú aj viaceré iné členské krajiny v Európskej únii, čo nie je dobrý signál do budúcnosti pre malé otvorené ekonomiky, ako Slovensko obzvlášť.
Jedenásť štátov Európskej únie predložilo rozpočty, ktoré sú podľa Komisie viac či menej v súlade s kritériami Paktu stability a rastu, pri ďalších štyroch krajinách, medzi ktorými je aj Slovensko, je možnosť, že nenaplnia požadované kritériá na 100 %.
K minuloročnému rozpočtu sám premiér Pellegrini uviedol, že v zahraničnopolitickej oblasti je to odkaz partnerom v eurozóne, že si ctíme pravidlá a záleží nám na jej stabilite a prosperite. Nuž aký odkaz partnerom vysiela vláda, ktorá dáva na papier ťažko uveriteľné čísla.
Toto kreatívne rozpočtovanie pripomína kreatívne rozpočtovanie alebo kreatívne rozpočtovanie Grécka, vďaka ktorému sa dostalo do eurozóny, a vieme, ako tento príbeh neslávne dopadol, keď Grékov dobehla realita. Dávať do rozpočtu čísla, ktorým sa nedá veriť, nie je nič iné než nastupovanie na grécku cestu.
Po tretie a na záver, mnohí ekonómovia upozorňujú, že európska, ako aj svetová ekonomika s vysokou pravdepodobnosťou v budúcom roku vstúpi do recesie. To môže mať zásadný dopad aj na slovenskú ekonomiku, ktorá je vysoko otvorená a prepojená s globálnymi trhmi. Vlády SMER-u – sociálnej demokracie nepreukázali ani základnú zodpovednosť k správe verejných financií a budúcnosti Slovenskej republiky. Ani raz nedokázali vyrovnane hospodáriť, pričom zároveň umožnili organizovaným zločineckým skupinám s kontaktmi na najvyšších predstaviteľov štátu rozkrádať už aj tak deficitné verejné financie.
Vlády SMER-u pod vedením Roberta Fica a Petra Pellegriniho sa doslova vykašľali na akékoľvek ekonomické reformy. SMER brzdí ešte i reformu zdravotníctva, ktorú predkladá jeho vlastná nominantka na poste ministerky zdravotníctva. Zvyšovaním daní, odvodov a zavádzaním nových špeciálnych daní a odvodov postupne smerácke vlády dusia ekonomické prostredie, čo vedie k zníženej ochote ľudí podnikať, byť samostatne zárobkovo činnými.
Slovensko je najviac zadlžené vo svojej samostatnej histórii, navyše nad nami visí hrozba globálnej ekonomickej recesie. Slovensko je v horšej situácii z hľadiska verejných financií ako v roku 2012, keď SMER opäť získal moc. Prostredie nízkych úrokových sadzieb, ktoré vytvorili centrálne banky v eurozóne, vlády SMER-u len zneužili na ďalšie zadlžovanie Slovenska. Slovensko je dnes v zlej ekonomickej kondícii, na čo reagovali aj ratingové agentúry zmenou výhľadu na rating krajiny. SMER zakončuje svoje vládnutie ďalším návrhom deficitného štátneho rozpočtu. Vláda, ktorá ani v super dobrých časoch nebola schopná hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, dáva sama sebe vysvedčenie svojej mimoriadnej neschopnosti.
Vlády SMER-u začali tým, že po Dzurindových vládach najprv skonzumovali efekty reforiem pravice, na ktoré neustále tak veľkohubo kydajú, a vlády SMER-u končia, verme, že definitívne končia, tým, že prejedajú slovenskú budúcnosť a nechávajú krajinu nepripravenú na meniaci sa svet. Dôsledok vládnutia a rozpočtovania kreatívneho účtovníctva SMER-u je, že nám zanecháva rozkradnutú krajinu, prejedenú budúcnosť. Ešte šťastie, že už vo februári budeme tomu môcť urobiť koniec.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pozdravujem všetkých pätnásť kolegov, ktorých tu môže byť, a z toho štyroch koaličných? Šiestich? To bude tým, jak ich strašne zaujíma rozpočet, preto sme museli odložiť, alebo ani nie odložiť, museli sme zrušiť rokovanie o všetkých opozičných návrhoch zákonov. Pán predkladateľ, pán poslanec z poslednej lavice Robert Fico tu ani neni napriek tomu, že teda prejavil obrovský záujem, až taký, že zrušil všetky opozičné návrhy zákonov. Ale nevadí, veď teda budeme dúfať, že to možno niekde sleduje, resp. si to pozrie, keď ho to tak veľmi prudko zaujímalo.
Mala som pripravené čísla, ale dnes som ich tu počula, musím pochváliť svojich kolegov, hlavne Mariána Viskupiča, Eda Hegera, teraz tu nie je, ale snáď počuje, myslím si, že to dokonale vystihli, 1,5 mld. sú, je upozornenie Národnej banky, vášho bývalého kolegu pán Kažimíra, že je nezrovnalosť v rozpočte, že o toľkoto viacej nás môže hospodárenie s vašimi opatreniami stáť v ďalšom roku. 1,5 mld. tam nie je priznaných. Je to klamstvo. 1,5 mld. je 550 euro na každú pracujúcu osobu, pretože nikto iný to nezaplatí, ak k tomu príde, budú to pracujúce osoby, 550 euro každá pracujúca osoba zaplatí, aby sa poskladali na tento dlh, ktorý, ktorý v podstate v tomto rozpočte tajíte, na čom sa zhodujú viacerí odborníci.
Preto mi dovoľte, pán minister, vám ukázať, čo si váš rozpočet zaslúži. (Rečníčka roztrhala papiere a hodila ich na zem.) Asi takto moje vyjadrenie k vášmu rozpočtu. Toto je jeho hodnota, toto je jeho cena, toto je výsledok vašej práce.
Čo sa týka zdravotníctva, pretože to je teda moja parketa...
Nebojte sa, ja to, samozrejme, upracem, nenechám tu ten bordel. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, ja vás musím aj tak prerušiť. Máme nejaké pravidlá v Národnej rade. Vyzývam vás na zachovanie poriadku v sále, prerušujem a skúste, aby sme to dali do poriadku, dobre, aby som vám nemusel odňať slovo. Potom môžte pokračovať.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre. Pozbieram. A môžme pokračovať?

Danko, Andrej, predseda NR SR
Zatiaľ by som od vás chcel, aby ste to pozbierala.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre. Ďakujem pekne. A potom by som chcela, aby ste chceli aj od ministrov, aby neklamali. Bolo by to rovnako účinné. (Rečníčka zbiera roztrhnuté papiere, ktoré hodila pred rečnícky pult. Po ich pozbieraní ich zámerne položila na lavicu predsedajúceho.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ďakujem. Len toto som myslel, že 3 roky už je za nami, takéto správanie.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem, že môžem pokračovať. Nečudujem sa, že vás ten bordel vyrušil. Mňa by to vyrušovalo tiež, ale oveľa viac ma vyrušujú klamstvá v rozpočte. Oveľa viac.
Tak sa ospravedlňujem a pokračujem teda s časťou zdravotníctva, ktorá v rozpočte je zahrnutá.
No, čo sa týka zdravotníckeho rozpočtu, poisťovne budú mať k dispozícii 5,418 mld., je to o 181 mil. viac ako v podstate očakávaná skutočnosť na tento rok. Je to rast 3,45 %, a teda menej než predpokladaný rast HDP. Toto je nešťastné a v podstate to znamená, že to zabetónuje zlý stav. Ďalej budeme mať plesnivé nemocnice, ďalej budeme čakať v ambulanciách, čakať na operácie, ďalej budeme musieť uplácať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby sme sa dostali k zdravotnej starostlivosti, bude sa prehlbovať nedostatok personálu a katastrofálny stav zdravotníctva. Za toto všetko zaplatia pracujúci občania v priemere 1 826 eur, za ekonomicky neaktívnych zaplatia tí istí pracujúci občania cez odvody a dane, resp. cez odvody v tomto prípade, 400 eur.
Tým chcem povedať, že štát opäť historicky znížil platby za poistencov štátu, dal o 33 mil. eur menej ako tento rok, čo je už úplná drzosť, lebo je to práve štát, ktorý má v rukách celú legislatívu. Pri vláde je 12 rokov SMER a výsledok je taký, že sestrička v Lidli zarobí viacej, ako keď sa stará o ľudí. A na toto absolútne nemá problém SMER stále uberať. Bolo by načase dať tým ľuďom, ktorí robia v zdravotníctve, viac peňazí, pretože ak ste si nevšimli, pán minister, o nás sa už nemá kto starať a o naše deti sa už vôbec nebude mať kto starať.
Pri nezmenených politikách - inflácia, starnutie obyvateľstva, platový automat lekárov, mzdy ostatných zdravotníckych pracovníkov a tak ďalej - sa ráta s nárastom 232 mil. Upozorňujem, že teda bude o 181 mil. viac. Len tento základ je 232 mil., z toho 144 mil. sú len, len zákonom dané mzdy. Žiadne, že navyše, že robíš viac, lepšie sa staráš, pacient je s tebou spokojný. Nič, žiadne odmeny navyše. Základ, o ktorom hovorí zákon. To je všetko. Nikto nedostane v zdravotníctve nič navyše a toto bude stáť 144, dokopy všetko sa ráta 232 mil.
Ak zarátame zmenené politiky, to znamená všetky tie veci, ktoré sme tu schválili, drvivú väčšinu z nich nie my práve preto, že si uvedomujeme, aký je stav, ale napríklad exekúcie, ukončenie exekúcií, nový typ záchraniek, bude rast cezhranične poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale okrem toho bude aj treba zafinancovať dlhodobku, dofinancovanie nemocníc a ambulancií, lieky na zriedkavé ochorenie, nové lieky v kategorizáciách, toto všetko dokopy bude stáť až 400 mil. eur.
Rozpočet teda počíta aj s úsporami, tie sú vo výške 148 mil., sú však, jemne povedané, nerealistické, čo ukazuje aj minulé roky, napriek tomu, že myslím si, že ministerstvo zdravotníctva najlepšie reflektuje na projekty, ako je hodnota za peniaze, naozaj sa snaží, myslím si, že bolo tu aj vyzdvihnuté, že jediná tá zdravotnícka časť obsahuje aj tie reálne budúce stavy, tie zmenené politiky, napriek tomu mám veľkú obavu, že sú tieto peniaze, ktoré sú zdravotníctvu poskytnuté, opakujem, zabetónujú šialene zlý stav a budú ho tým pádom ešte prehlbovať.
A navyše nie je tam ani euro na to, čo treba urobiť. Treba riešiť stratifikáciu alebo reformu nemocníc, reformu ambulantnej siete. Keď si niekto myslí, že to nič nebude stáť, tak to nie je pravda. Tam treba sťahovať oddelenia, vybavovať ich, motivovať lekárov a zdravotníckych pracovníkov, aby sme ich nechytili pod krk a nepresunuli, ale aby sa oni presunúť chceli, pretože sa im to aj finančne oplatí, pretože už konečne budú môcť žiť ako ľudia. Nie ako sociálne odkázaní.
Treba pracovať na DRG, konečne ho dokončiť, aby sme mali normálne financovanie zdravotníckych zariadení. Riešiť personálnu krízu, to znamená zvyšovať platy. My sa tu môžme tváriť, zvyšovať platy treba. My potrebujeme personál, o nás sa nemá kto starať. Naše sestričky sa starajú o 30 ľudí, kým niekde za hranicami o 6. A potom keď urobia chybu, tak ich ženieme pred súd. Treba to riešiť.
Treba riešiť návštevy doma pacientov, dlhodobú starostlivosť. Treba postaviť národnú nemocnicu, 30 rokov ju staviame. Haló, kde je v rozpočte? Kde sú peniaze na Rázsochy? Zmizli? Veď sa s nimi predsa ráta 30 rokov. Nenájdete ich, tam treba HTA agentúru. Agentúru, ktorá vyhodnocuje každú jednu investíciu do zdravotníctva a v podstate efektivitu vynakladaných peňazí. Agentúru, ktorá rozhodne, či sa viac oplatí dať niekomu 100 euro na narodenie dieťaťa alebo radšej 100 euro zvýšiť tej sestričke plat a vyhodnotiť, čo je efektívnejšie, pretože my tých peňazí nemáme nekonečno, máme ich obmedzené zdroje a treba sa veľmi, veľmi prísne rozhodovať o tom, akým smerom ich použiť.
To sú len úplne že základné body toho, čo treba spraviť. S ničím z tohto rozpočet neráta. Je to zdrap papiera, je to znôžka klamstiev, ktorá na konci bude stáť každého jedného pracujúceho občana 550 eur minimálne na zdravotníctvo, lepšieho zdravotníctva sa nedočkajú. A ako som počula kolegov, nemôžu pri tomto rozpočte rátať ani s lepším školstvom, lepšou dopravou a akýmkoľvek iným sektorom, ktorý je dôležitý.
Takže nemôžem ani poďakovať, môžem povedať, že nie som ani prekvapená, som sklamaná, je to vizitka SMER-u a bola by som rada, keby to občania vo voľbách ocenili tak, ako si SMER zaslúži.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Edo, takisto veľmi pekne ďakujem za realistický, podrobný popis situácie, ale chcem poukázať jednu vec, že práve teraz pri prerokovaní rozpočtu je vidieť, ako, ako aj absurdný zákaz bol používania vizuálnych pomôcok. Všetci sa tu úporne snažíme tie trendy, grafy, čísla prezentovať ústne, pričom možnosť takto ukázať jeden graf by to bolo oveľa jednoduchšie. Tu jednoznačne platí, raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť.Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou zákon roka a rád by som tu videl plnú sálu. Rád by som tu videl všetkých koaličných poslancov. Veď pán Fico svojím vyradením 60 návrhov zákonov z programu schôdze vytvoril veľa priestoru na kvalitné prerokovanie rozpočtu.
Pán Fico, preto vás vyzývam, zaujmite svoje miesto a vráťte sa do lavice. Mali by ste tu sedieť prvý a mali by ste ísť príkladom všetkým koaličným poslancom. Avšak ako vidíme, veľmi vám záleží na kvalitnej debate.
Rozpočet sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky. Štátny rozpočet spolu s komplexným rozpočtom verejnej správy bude počas celého roka 2020 vytvárať základný rámec všetkého, čo sa bude diať vo verejnej sfére. Drvivá väčšina príjmov rozpočtu však pochádza zo súkromného sektora, od firiem, ale hlavne priamo od občanov. Rozpočet je preto zákonom roka aj pre ľudí.
Podľa Nadácie F. A. Hayeka bol na tento rok pripadol deň daňovej slobody na 27. mája, teda občan robí na štát celých 147 dní, kým si splatí svoj účet na chod verejnej správy a samospráv. Občania sa vzdali takmer polovice svojich potenciálnych príjmov v prospech štátu. Právom od nás všetkých očakávajú pravdivý a kvalitný rozpočet, ktorý bude hospodárne, efektívne, zmysluplne vynakladať financie, ktorých sa museli vzdať. Právom predpokladajú, že rozpočet je pripravený odborne, s využitím všetkých dostupných skúseností a znalostí, rešpektujúci všetky možné riziká a pravdepodobnosti ich vzniku. A, áno, práve aj z tohto dôvodu by som rád videl aj plné lavice nás opozičných poslancov.
Na začiatku schôdze som dal procedurálny návrh, aby sme umožnili vystúpiť predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Chcel som, aby Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dostala možnosť odprezentovať svoje hodnotenie rozpočtu. Je to úloha, ktorou ich poverili naši predchodcovia, keď v roku 2011 táto snemovňa prijala hlasmi takmer všetkých poslancov ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Myslím si, že až história ukáže, že prijatie tohto ústavného zákona bolo jedno z najlepších rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti vyznieva tristne, že Národná rada Slovenskej republiky odmietla umožniť vystúpenie predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Je smutné, že poslanci koalície nechcú počuť vysvetlenia a zdôvodnenia, že ich nezaujíma, že obraz verejných financií, ktoré namaľovala vláda, je úplne iný od obrazu, ktorý popisuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ten iný znamená riziká v sume asi 1 300 mil. eur, to je fakt veľa peňazí. Preto som sa rozhodol, že časť môjho vystúpenia venujem prečítaniu zhrnutia hodnotenia, ktoré vypracovala RRZ.
Takže citujem zo zhrnutia: „Vláda predložila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022, v ktorom odsúva dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu za horizont roka 2020. Vláda tak v oblasti rozpočtovej politiky nepredpokladá splnenie svojho vlastného cieľa, ktorý deklarovala v programovom vyhlásení. Oproti pôvodne rozpočtovanému vyrovnanému hospodáreniu v roku 2019“, teda tento rok, „odhaduje vláda deficit verejnej správy vo výške 0,68 % HDP. V roku 2020 návrh rozpočtu predpokladá medziročné zlepšenie deficitu na úroveň 0,49 % HDP. Rozpočtovým cieľom v roku 2021 a 2022 je dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia, pričom vláda v súčasnosti pre tieto roky nemá pripravené opatrenia, ktoré by viedli k jeho dosiahnutiu. Vplyvom nastavenia aktuálneho návrhu rozpočtu by sa deficit mal postupne prehĺbiť k úrovni 1,5 HDP do roku 2022. Podľa prepočtov ministerstva financií by mal návrh rozpočtu v roku 2020 plniť európske a národné fiškálne pravidlá, v ďalších rokoch však je ich plnenie podmienené prijatím dodatočných opatrení.
Návrh rozpočtu predpokladá znižovanie dlhu z úrovne 49,4 % HDP v roku 2018 na úroveň 46,7 % HDP v roku 2022. Výraznejšiemu poklesu dlhu bráni rastúci deficit. Zastavenie znižovania dlhu v kombinácii s klesaním sankčných pásiem ústavného limitu na dlh spôsobí, že v rokoch 2021 a 2022 by sa dlh opätovne dostal do prvého sankčného pásma. V prípade dosiahnutia vyrovnaného hospodárenia v rokoch 2021, 2022 by dlh klesol výraznejšie na úroveň 4,48 % HDP v roku 2022 a zostal by mimo sankčných pásiem počas celého horizontu.
Cieľom stanovísk Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je poskytnúť nezávislý pohľad na rozpočet a posúdiť, či je aktuálne nastavenie fiškálnej politiky postačujúce na dosiahnutie stanovených cieľov, a identifikovať prípadné riziká, ktoré by bolo nutné následne dodatočnými opatreniami eliminovať. V súlade so svojím mandátom RRZ poukazuje aj na to, či aktuálny rozpočet vytvára predpoklady pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a plnenie národných fiškálnych pravidiel. S týmto cieľom RRZ poukazuje na nasledujúce hlavné závery svojho hodnotenia."
Ešte raz opakujem, čítam správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Rok 2019 je východiskovým rokom pre zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 – 2022, ak nebudú prijaté do konca roka dodatočné opatrenia, deficit môže v roku 2019 dosiahnuť až 1,27 % HDP v porovnaní so schváleným rozpočtovým cieľom v podobe vyrovnaného hospodárenia aj aktuálnym odhadom vlády, ktorý prezentuje aj pán minister, by to bolo výrazné zhoršenie. Dôležité je, že odlišný vývoj v roku 2019 v porovnaní s predpokladmi vlády bude negatívne vplývať aj na vývoj rozpočtu v roku 2020.
V rokoch 2020 až 2022 dosahujú podľa RRZ celkové riziká návrhu rozpočtu každoročne 1,3 % hrubého domáceho produktu za predpokladu, že sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka 2019, tak môže deficit v roku 2020 dosiahnuť až 1, 8 % HDP a následne sa zvýšiť na 2 % HDP v roku 2021 a až 2,5 % HDP v roku 2022. Dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia, tak ako to deklaruje vláda, by si vyžiadalo dodatočné opatrenia vo výške 1,3 % HDP v budúcom roku, 2 % HDP v roku 2021 a 2,5 % HDP v roku 2022.
Štrukturálny deficit by sa z úrovne 1,6 % HDP v roku 2018 postupne zhoršil na 2,1 % HDP v roku 2022. Takýto vývoj však nie je v súlade s požiadavkami národného pravidla o vyrovnanom rozpočte, na základe ktorého by Slovensko malo v strednodobom horizonte smerovať k vyrovnanému rozpočtu.
Vzhľadom na veľkosť rizík RRZ očakáva, že dlh môže v rokoch 2019 – 2020 dosiahnuť úroveň 48,2 % HDP, čím by zostal v prvom sankčnom pásme. Bez dodatočných opatrení bude viesť prehlbujúci sa deficit k nárastu dlhu o 6,1 mld. eur v úrovni 50,4 HDP na konci roku 2022. V kombinácii s postupným poklesom hraníc sankčných pásiem by to znamenalo, že sa dlh v roku 2022 môže ocitnúť dokonca až v treťom pásme ústavného limitu na dlh.
Bez prijatia dodatočných opatrení sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií zhorší. Horší vývoj deficitu v porovnaní so situáciou bez prijatých opatrení, tzv. scenár nezmenených politík, prispieva sumou 0,6 % HDP a zavedenie stropu na dôchodkový vek a zvýšenie minimálneho dôchodku sumou 1 % HDP.
Splnenie rozpočtových cieľov môže ovplyvniť aj fakt, že realizácia rozpočtu bude z veľkej časti už v rukách novej vlády. Odlišné priority novej vlády môžu vplývať na spôsob dosahovania rozpočtových cieľov. Príkladom je prehodnocovanie plánovaných výdavkov, ktoré môže viesť k spomaleniu ich čerpania s pozitívnym vplyvom na deficit, na druhej strane realizácia nových politík bez prijatia kompenzačných opatrení môže riziká ešte zvýšiť.
Vládou schválený rozpočet nie je podložený reálnymi predpokladmi o vývoji príjmov a výdavkov verejných financií. Rozpočet už v čase jeho schvaľovania opakovane obsahuje riziká veľkého rozsahu. RRZ vníma negatívne, že v roku 2019 došlo k výraznému zhoršeniu deficitu a zároveň vláda upustila od prijatia dodatočných opatrení na dosiahnutie pôvodne stanoveného rozpočtového cieľa. Aktuálne riziká identifikované RRZ na roky 2020 až 2022 dosahujú najvyššiu úroveň od začiatku hodnotení návrhov rozpočtov zo strany RRZ. Návrh rozpočtu opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty. Ako napríklad nadhodnocovanie nedaňových príjmov, podhodnocovanie výdavkov samospráv a zdravotníctva a takisto Správny fond Sociálnej poisťovne, ktorých negatívne vplyvy na hospodárenie sa pred rokom 2019 podarilo kompenzovať neočakávanými dodatočnými daňovými príjmami. Kým však odchýlky pri odhade daní sú zdôvodniteľné ich povahou, chyby, na ktoré upozorňuje RRZ, vznikajú nerealistickým rozpočtovaním alebo nesprávnym zohľadňovaním metodiky ESA 2010.
Vlády opakovane odsúvajú dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu. Napriek negatívnym dôsledkom ekonomickej krízy v rokoch 2008 až 2009 na úroveň deficitu a dlhu Slovenska ekonomický vývoj v nasledujúcich rokoch poskytoval dostatočné príležitosti na dosiahnutie vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Opakované odsúvanie splnenia cieľov znižuje kredibilitu rozpočtových cieľov plánov vlády. V situácii, kedy na dosiahnutie vládou deklarovaného cieľa - vyrovnaného rozpočtu - je potrebné podľa ministerstva financií prijať opatrenia vo výške viac než 1 % HDP a podľa RRZ až 2,5 % HDP, je prezentovanie vyrovnaného rozpočtu v návrhu rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 vrátane hlavných indikátorov pri plnení tohto cieľa (hrubý dlh, štrukturálne saldo, výdavkové saldo) skresľujúce. Tento spôsob prezentácie rozpočtu neodôvodnene vytvára pozitívnejší obraz o návrhu rozpočtu a potláča do úzadia informácie o skutočných rozpočtovaných hodnotách a dôsledkoch pre plnenie európskych a národných fiškálnych pravidiel.
Napriek tomu, že vláda deklaruje dlhodobú udržateľnosť ako hlavný cieľ fiškálnej politiky, návrh rozpočtu tento cieľ neodráža. Ak sa prijmú opatrenia, ktoré zásadným spôsobom zhoršujú vývoj verených financií v dlhodobom horizonte, nie je dobré, ak sa to pri príprave rozpočtu nezohľadní. Nedávne zmeny v dôchodkovom systéme zhoršujú dlhodobú udržateľnosť o 1 % HDP, čo je suma, ktorá by sa mala premietnuť do kompenzačných opatrení tak, aby sa eliminoval negatívny vplyv týchto opatrení na dlhodobú udržateľnosť. V takejto situácii aj prípadné dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je nepostačujúce a v súlade so závermi správ o dlhodobej udržateľnosti verejných financií publikovaných RRZ je potrebné cieľovať prebytkové hospodárenie alebo prijímať iné opatrenia s dlhodobým pozitívnym vplyvom. Odsúvanie termínu dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu je preto v rozpore s touto požiadavkou.
Napriek ekonomickému spomaleniu sa podľa prognózy, z ktorej vychádza návrh rozpočtu, bude ekonomika pohybovať v roku 2020 na úrovni svojho potenciálu a v rokoch 2021 a 2022 mierne nad jeho úrovňou. Z pohľadu ekonomického vývoja ide teda o štandardné ekonomické časy, ktoré výrazne neovplyvňujú hospodárenie rozpočtu ani pozitívne, ani negatívne. Z očakávaného zhoršovania deficitu za týchto ekonomických podmienok vyplýva, že štruktúra príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy nie je optimálne nastavená z pohľadu udržateľného vývoja verejných financií. Prijímanie opatrení si preto vyžaduje dôslednejšie dopadové analýzy v strednodobom a dlhodobom horizonte. Na strane výdavkov by mali pokračovať revízie výdavkov a výsledné odporúčania by mali vo väčšej miere ovplyvňovať prípravu rozpočtu.
Návrh rozpočtu predpokladá, že k zníženiu rozpočtovaného deficitu na rok 2020 prispeje pokles investícií o 0,8 % HDP. Z pohľadu RRZ týmto spôsobom plánované zlepšenie hospodárenia verejných financií môže byť len dočasné, nakoľko odsúva potrebu investovania do nasledujúcich rokov. Obmedzovanie investícií tiež nepriaznivo vplýva na potenciálny rast ekonomiky.
Kvalita a transparentnosť rozpočtového rámca na Slovensku sa dlhodobo nezlepšuje. RRZ opakovane upozorňuje na nedostatočnú záväznosť trojročného rozpočtu a chýbajúce výdavkové limity.
Existencia nezávislého Výboru pre makroekonomické prognózy a Výboru pre daňové prognózy pomáhajú nastaviť realistické očakávania ohľadne daňových a odvodových príjmov," v tom sa skutočne s pánom ministrom zhodneme, „v rozpočte však pretrvávajú nerealistické predpoklady najmä v oblasti nedaňových príjmov a výdavkov, ktoré takémuto nezávislému posúdeniu nepodliehajú. Bolo by dobré, aby sa posilnili mechanizmy, ktoré by zabezpečili zahrnutie realistických predpokladov do rozpočtu aj v týchto oblastiach.
Príčinou horšieho vývoja rozpočtového deficitu v roku 2019 nie je horší makroekonomický vývoj. Nesplnenie rozpočtového cieľa v roku 2019 je najmä dôsledkom nadhodnotenia nedaňových príjmov a podhodnotenia výdavkov v rozpočte.
V čase schvaľovania rozpočtu na rok 2019 RRZ identifikovala riziká na úrovni 0,7 % HDP. Podľa aktuálneho odhadu RRZ riziká pre splnenie rozpočtovaného cieľa – vyrovnaného hospodárenia – dosahujú 1,27 % HDP. Minister financií avizoval prijatie úsporných opatrení vo výdavkoch na úrovni 0,2 % HDP, spomínaných 215 mil. eur, ktoré sú už v odhade RRZ zohľadnené. Za predpokladu, že v závere roka nebudú prijaté žiadne ďalšie opatrenia, deficit verejnej správy by v roku 2019 na základe aktuálnych informácií a predpokladov dosiahol úroveň 1,27 % HDP.
Zhoršenie výhľadu ekonomického vývoja nemá zásadný vplyv na vývoj salda v tomto roku. Daňové príjmy súvisiace s makroekonomickým vývojom sú oproti rozpočtu nižšie o 34 mil. eur. Výpadok na daniach je na úrovni 0,2 % HDP a je spôsobený v plnej miere nerealizovaním, resp. posunom realizácie konkrétnych legislatívnych opatrení, ktoré boli rozpočtované nad rámec prognózy nezávislého Výboru pre daňové prognózy. Jedná sa o posunutie účinnosti e-Kasy, zrušenie osobitného odvodu obchodných reťazcov a nezavedenie označovania palív, tzv. nanomarkery.
Deficit odhadovaný vládou len čiastočne zohľadňuje aktuálny vývoj a v plnej miere neodráža existujúce riziká. Zreálnený bol odhad len v časti nedaňových príjmov, výdavkov na sociálne dávky a transfery a výdavkov zdravotníctva. Nad rámec odhadu vlády stále pretrvávajú riziká v oblasti nedaňových príjmov asi v hodnote 208 mil. eur, výdavkov samospráv 200 mil. eur a výdavkov štátneho rozpočtu 350 mil. eur.
Hlavné riziká návrhu rozpočtu spočívajú v podhodnotení výdavkov štátneho rozpočtu samospráv, Sociálnej poisťovne a v zdravotníctve.
Návrh rozpočtu obsahuje v rokoch 2020 – 2022 riziká, ktoré po zohľadnení rozpočtovaných rezerv každoročne dosahujú okolo 1,3 mld. eur. Znamená to, že ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, deficit podľa RRZ môže dosiahnuť 1,8 % HDP v roku 2020 a následne sa zvýši na 2 % HDP v roku 2021 a už spomínaných 2,5 % HDP v roku 2022."
Tuto pre objektívnosť musím doplniť, že napríklad včera prijatým bankovým odvodom sa riziká v roku 2020 znižujú o cca 15 stotín HDP. Takže prognózovaný deficit klesne na 1,65 HDP.
„V roku 2020 riziká v nedaňových príjmoch dosahujú 231 mld., mil. eur, pardon, a vyplývajú najmä z opakovaní nadhodnotených príjmov z emisných povoleniek, nedostatočne vysvetlených očakávaných vyšších príjmov z dividend a zatiaľ neschváleného zvýšenia poplatku za správu núdzových zásob ropy. RRZ odhaduje aj nižšie výnosy z daňových príjmov o 90 mil. eur, čo súvisí najmä s rizikom nezave...“ (zaznel gong), aha, „nezavedenia označovania pohonných látok nanomarkermi.

Významná časť rizík v roku 2020 sa koncentruje na strane výdavkov a dosahuje takmer 960 mil. eur:
Podhodnotené sú výdavky štátneho rozpočtu najmä na vlastné investície a financovanie investícií na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc a diaľnic. Riziko tu dosahuje 443 mil. eur.

Nie sú dostatočne vysvetlené nízke predpokladané investície samospráv. Riziko hodnotenia hospodárenia samospráv dosahuje 215 mil. eur. Úspory vo výdavkoch Sociálnej poisťovne na prevádzku a mzdy 51 mil. eur a nižšie očakávané bežné výdavky Železničnej spoločnosti Slovensko asi 25 mil. eur.
V rámci bežných výdavkov existujú riziká najmä v sociálnych dávkach v sume 246 mil. eur. Ide najmä o podhodnotené výdavky na nemocenské a dávku v nezamestnanosti bez uvedenia konkrétnych úsporných opatrení, pričom k nárastu výdavkov prispeje aj schválené navyšovanie minimálnych dôchodkov, ktoré návrh rozpočtu neobsahuje." Obsahuje to teda v predloženom pozmeňovacom návrhu.
"Riziká existujú aj v oblasti zdravotníctva v sume 138 mil. eur v dôsledku možných sklzov v implementácii úsporných opatrení, nerozpočtovaných splátok záväzkov súkromnými poisťovňami a z podhodnotenia prevádzkových výdavkov poisťovní. Riziká vyplývajú aj z toho, že po troch etapách oddlžovania nedošlo k stabilizácii oddlžovaných nemocníc, keďže pokračujú v tvorbe záväzkov po lehote splatnosti."
Teraz pozitívne, doteraz to bolo viac-menej skôr o rizikách.
"Riziká vo výdavkoch budú čiastočne kompenzované pozitívnymi vplyvmi v celkovej sume asi 158 mil. eur, ktoré spočívajú najmä v nižšom odhadovanom odvode prostriedkov do EÚ a v úsporách v iných subjektoch verejnej správy.
Pozitívny príspevok makroekonomického vývoja ku zlepšovaniu salda sa výrazne znížil, hospodárenie zhoršujú najmä opatrenia vlády.
Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, štrukturálny deficit dosiahne v roku 2019 podľa RRZ úroveň 1,7 % HDP, v ďalších rokoch by sa štrukturálny deficit kumulatívne zhoršil o ďalšieho 0,4 % HDP a v roku 2022 by dosiahol úroveň 2,1 % HDP. V scenári nezmenených politík RRZ odhaduje zlepšenie štrukturálneho deficitu do roku 2022 o 0,3 % HDP. Čistý príspevok opatrení prijatých vládou k trvalému zlepšeniu salda je preto negatívny, za roky 2020 až 2022 dosahuje celkovo mínus 0,8 % HDP.
Upravené výdavky budú rásť v rokoch 2019 a 2020 rýchlejšie ako potenciálny HDP a budú prispievať k zhoršovaniu štrukturálneho salda, v ďalších rokoch by tempo rastu upravených výdavkov malo postupne spomaliť pod úroveň potencionálneho rastu ekonomiky. Medzi rokmi 2019 až 2022 výdavky prispejú k zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,4 % HDP.
V rokoch 2014 až 2018 sa odhadovaná úroveň neočakávaných pozitívnych vplyvov pohybovala v intervale 0,4 až 2 % HDP. Ak by sa v každom roku tieto neočakávané vplyvy na zlepšenie salda aktuálneho roka, ak by sa využili tieto neočakávané vplyvy na zlepšenie salda aktuálneho roka, od roku 2014 mohol byť deficit pod hranicou 1 %. Skutočnosť, že tieto pozitíva neviedli k rýchlejšiemu zlepšovaniu hospodárenia verejných financií, je dôsledkom naplnenia významných rizík vopred identifikovaných RRZ, ako aj z realizovania dodatočných opatrení vládou, ktorá využívala priestor poskytnutý týmito pozitívami. V roku 2019, teda tohto roku, sú neočakávané vplyvy blízke nule a z tohto pohľadu nemajú vplyv na aktuálny vývoj rozpočtu. V rozpočte na rok 2020 sa situácia zmenila a neočakávané vplyvy negatívne ovplyvnili rozpočet vo výške 0,5 % HDP najmä v dôsledku nižších daňových príjmov, vyšších výdavkov v sociálnej oblasti a zdravotníctve, pričom saldo sa zhoršilo o 0,6 % HDP.
Transparentnosť a dôveryhodnosť rozpočtu by sa zvýšila posilnením záväznosti využívania daňových prognóz schválených nezávislým výborom a nezávislým posudzovaním výšky nedaňových príjmov a sociálnych transferov.
Realistickosť makroekonomických predpokladov a daňových príjmov bola posúdená nezávislými výbormi v súlade s ústavným zákonom, negatívom je zvýšenie daňových a odvodových príjmov nad rámec tých, ktoré boli schválené Výborom pre daňové prognózy. Celkovo došlo k navýšeniu príjmov o 180 mil. eur v roku 2020 o", alebo a príde, príde, "o 190 mil. eur v roku 2021 a o 200 mil. eur v roku 2022. Nezahrnutie aktuálnych prognóz a dodatočné zvýšenie prognóz bez ich schválenia nemožno z pohľadu RRZ považovať za dôveryhodné, pričom v minulosti sa takýto krok už viackrát opakoval. Znižuje sa tým zároveň funkčnosť fiškálneho pravidla umožňujúceho navýšenie hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu najviac o 1 %. Po získaní dodatočných informácií je tiež možné skonštatovať, že ministerstvo financií rozpočtuje pozitívny vplyv na rok 2020 zo zavedenia označovania palív, pričom v skutočnosti chýbajú reálne kroky k tomu, aby nanomarkery boli uvedené do praxe v priebehu roka 2020.
V návrhu rozpočtu sa opakovane objavujú nepresné informácie o celkovej výške daňových a odvodových príjmov, návrh rozpočtu v textovej časti prezentuje tabuľky, ktoré nezodpovedajú daňovým príjmom skutočne zahrnutým v rozpočte." Toto ale predpokladám, že asi už bolo vyriešené medzičasom.
"Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opakovane poukazuje na to, že návrh rozpočtu v niektorých položkách – emisné kvóty, úrokové náklady dlhu – nie je zostavený v zmysle metodiky ESA 2010. Významným nedostatkom je nezahrnutie schémy dotovania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do návrhu rozpočtu pre roky 2019 až 2022, keďže v rozpočte 2018 zvýšila daňové príjmy a výdavky o 0,7 % HDP. Došlo, došlo tým k skresleniu vývoja výdavkov v roku 2019, pričom zároveň existuje aj riziko negatívneho vplyvu na saldo verejnej správy.
V návrhu rozpočtu opätovne chýbajú informácie o hospodárení podnikov, MH Manažment, zdravotníckych zariadení s majetkovou účasťou ministerstva zdravotníctva. Napriek žiadostiam o dodatočné vysvetlenie neboli poskytnuté vierohodné informácie o predpokladoch pre rozpočtovanie dividend SPP a VSE.
Pozitívom je prezentovanie opatrení v rezorte zdravotníctva. Ide o jedinú oblasť, v ktorej je návrh rozpočtu zostavený na základe scenára nezmenených politík na najbližšie tri roky, ku ktorému sú v roku 2020 pripočítané vplyvy nových opatrení. Jednotlivé opatrenia sú zároveň popísané. V budúcnosti by bolo potrebné rozšíriť tento prístup aj na ďalšie roky trojročného rozpočtu, ako aj na ostatné zložky rozpočtu verejnej správy.
Chýbajú transparentné pravidlá pre použitie rezerv zahrnutých v návrhu rozpočtu a povinnosť ich zverejnenia, povinnosť zverejnenia ich skutočného použitia. Veľkosť rezerv štátneho rozpočtu sa v porovnaní s minuloročným rozpočtom znížila, pričom všetky rezervy majú špecifikovaný svoj účel. Z pohľadu miery kontroly Národnej rady nad výdavkami rozpočtu to možno vnímať pozitívne. Na druhej strane aj napriek ich špecifikovaniu môžu byť tieto prostriedky na základe rozhodnutia ministra financií alebo vlády použité na iný účel."
Toľko zhrnutie hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aktuálneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť a budeme pokračovať asi v debate ďalej. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby sme ešte chvíľu počkali so začiatkom rokovania.
Návrh odôvodňujem tým, že pán poslanec Fico dal najavo, že má záujem o tento zákon roka a odsunul kvôli tomu 60 poslaneckých návrhov, aby sa vytvoril dostatočný priestor, tak predpokladám, že pán poslanec Fico je už niekde na ceste, možno, možno na chodbe, takže by sme mohli pár minút, pár minút počkať. Určite by mu bolo ľúto, keď by si v sále nevypočul úvodné vystúpenie pána ministra. Myslím, že by sme mohli byť natoľko ohľaduplní.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Využijem túto sálu a teraz tú ozvenu v sále ako jediná poslucháčka z radov poslancov v tejto chvíli, ale snáď nás počúvajú aj niekde vonku. A chcem len toľko povedať, že folklór áno, dnes je folklór, podporovať folklór a ja som rada, že tradície folklóru sa dostávajú do našeho života, že sa to stáva takou súčasťou aj mladých ľudí. A je to, je to správne. Nechcem sa vôbec vyjadrovať k tomu, že treba nejaké ďalšie fondy alebo nie, ale chcem to využiť, rozprávať niečo o folklóre. Pretože ja som členkou folklórnej skupiny Vajnorský okrášľovací spolok, ktorý vlastne sa snaží zachovávať a rozvíjať tie typické, klasické kultúrne ľudové tradície. To znamená, je to taká ľudová, ľudové zoskupenie. Čiže nie je to nejaká štylizovaná folklórna skupina. A myslím si, že tieto činnosti týchto ľudových skupín, kde tí miestni obyvatelia zachovávajú a rozvíjajú tie miestne tradície, to je to základné. Nemali by sme sa snažiť štylizovať sa do nejakých umelých súborov, umelých prvkov, umelých, možno vytvárania nasilu nejakých festivalov alebo niečoho takého sileného, ale práve treba nejakým spôsobom vytvárať priestor. Nehovorím ani o financiách, lebo nie je to o financiách. Je to o tom, aby ľudia mali napr. podporu v rámci svojich obcí, kde sa stretávajú, kde mali možnosť tie svoje tradičné zručnosti vytvárať.
Takže tento môj príspevok je o tom, že folklór je skvelý, a naozaj som rada, že sa o folklóre rozpráva, ale zase nie som rada, keď sa hľadajú takéto umelé finančné mechanizmy, pretože v prvom rade je to o ľuďoch.

Pani poslankyňa Kaščáková, my v poslaneckom klube SaS to vidíme veľmi podobne ako vy v Demokratickej strane. Opäť je toto jeden z tých takých zaujímavých poslaneckých návrhov, lebo, ako si spomenula, buď teda je zvláštne, že zriadenie novej inštitúcie sa predkladá cez poslanecký návrh zákona. Však áno, áno, môže sa stať, len teda keď ide o poslanecký návrh zákona naozaj, tak potom je to zvláštne z toho dôvodu, že človek by očakával skôr, že s takouto iniciatívou príde ministerstvo kultúry, ktoré to má na starosti a ktoré teda môže domyslieť aj všetky tie súvislosti a aj tú legislatívu zodpovedne pripraviť a prípadne aj teda vyčleniť na to finančné prostriedky. No ale potom samozrejme že je tu ešte aj druhá možnosť, teda že v skutočnosti naozaj to predkladá ministerstvo kultúry, akurát, teda nechce to predkladať ako ministerstvo kultúry, no tak využilo vládnych poslancov, poslancov SMER-u, aby s takýmto návrhom vystúpili a aby sa tak, ako v mnohých iných prípadoch, vyhli normálnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu.
No a mňa to len zaráža z toho dôvodu, že tesne pred týmto bodom sme tu rokovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, ku ktorému musíme pristupovať aj z toho dôvodu, že o tom návrhu zákona, aj keď je diskutabilné, že či to mal byť vládny návrh alebo poslanecký, nebola dostatočná diskusia so zainteresovanými. Ja nevravím, že to hrozí v tomto prípade, ale v každom prípade takáto prax nie je dobrá.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zvyknem z tohto miesta kritizovať návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie, pretože obvykle si myslím, že tie dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, nie sú naplnené, a to zdôvodnenie, ktoré sa k návrhom dáva, je nedostatočné, len sa tak povie, že hrozia značné hospodárske škody alebo sú ohrozené základné práva a slobody bez toho, aby sa to nejako bližšie vysvetlilo. A keď si rozoberieme ten samotný návrh, tak obvykle dospejeme k názoru, že tie dôvody naplnené nie sú, že, že je tam iba deklarované, hroziaca hospodárska škoda napríklad. To je také najobľúbenejšie.
V tomto prípade sa zákon, teda návrh na skrátené legislatívne konanie tiež odvoláva na hroziace hospodárske škody, ale som presvedčený, že v tomto prípade je to oprávnené a tie dôvody naozaj, naozaj existujú. Ide v podstate o nápravu asi nie celkom zvládnutej legislatívnej činnosti, činnosti parlamentu. Keď sme sa usilovali nejako novým spôsobom zadefinovať zástupcov štátu v hospodárskych subjektoch, teda v obchodných spoločnostiach a, a teda v iných, iných subjektoch, kde sú nominanti štátu, tak najprv v tej novele, ktorú predložila skupina poslancov vládnej koalície a ktorá bola prijatá pomerne konsenzuálne, teda aj hlasmi opozície, aby som sa z toho nevyvliekal, tak prišla nejaká definícia, ktorá ale bola nedostatočná, našli sme tam chybu. Tak potom prišiel, myslím, návrh výboru a bola tá definícia zmenená. Ale jak bol ten zákon opäť schválený, tak zrazu sme zistili, že sú tam, teda je tam niekoľko problémov. Niektoré z tých problémov išlo alebo by išlo vyriešiť aj cez nejakú interpretáciu zákona, ktorú by dal výbor a potom možno neskôr Ústavný súd pri sťažnostiach alebo pri opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ale boli tam aj problémy, ktoré riešiť nešlo.
Sú tam v zásade dve, dva vážne okruhy problémov. Jeden sa týka toho, že tak ako je to naformulované, tak by do skupiny verejných funkcionárov spadli zástupcovia súkromných investorov v podnikoch, ktoré sú čiastočne štátne a čiastočne súkromné. U materských podnikoch to nie je nejaký zásadný problém. Tam by sa to možno dalo preklenúť nejakým výkladom, lebo tam tá interpretácia bola rôzna. Ale u dcérskych firiem, napríklad energetických spoločností, tak tie úplne jednoznačne tam spadli všetci nominanti tých prevažne štátnych firiem bez ohľadu na to, že v tých prevažne štátnych firmách majú manažérsku kontrolu súkromní investori. A teda tí nominanti, ktorí sú v tých dcérskych spoločnostiach, sú nominantmi súkromných investorov. Častokrát ide o ľudí, ktorí sú v manažmentoch rôznych spoločností napriek, napriek celou Európou. My by sme z nich, ak by ten zákon nebol zmenený do 1. januára budúceho roku, spravili verejných funkcionárov, ktorí by museli podávať oznámenia, ako podávajú aj poslanci Národnej rady, členovia vlády, a tak ďalej. A zároveň by sa na nich vzťahovali obmedzia vrátane zákazu, zákazu podnikania. Čiže snažili sme sa vo výbore nájsť riešenie, aby, aby zástupcovia súkromných investorov do toho nespadli. Lebo to nebol úmysel parlamentu, a teda ani navrhovateľov, ani tých, čo hlasovali za ten návrh, aby do toho spadli aj zástupcovia súkromných investorov. Čiže snažíme sa tou formuláciou ich z toho vyňať, ale ako už kolega Sloboda, predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, povedal, tak v rámci toho, samozrejme, zase sa vytvoria nejaké nové problémy, že aj nejakí zástupcovia zase štátu alebo štátnych podnikov nám z toho uniknú. Ale dokonalé riešenie asi, asi neexistuje alebo prinajmenšom sme ho, sme ho nenašli.
Druhý okruh problémov sa týka členov dozorných orgánov, ktorí opäť, a to sa netýka iba, iba zástupcov štátu, ale aj zástupcov teda súkromných investorov, ale teda naopak, netýka sa to zástupcov súkromných investorov, ktorých dáme na bok a vyjmeme ich z pôsobnosti zákona. Ale týka sa to aj zástupcov štátu, ktorí v dozorných orgánov častokrát majú aj vlastné podnikateľské aktivity, ktoré sú im zakázané. Čiže vo vzťahu k týmto sa tým návrhom navrhuje vyňať ich z niektorých obmedzení, čiže ostanú v režime verejných funkcionárov, budú predkladať oznámenia, budú kontrolovaní, ale povedzme ako poslanci obecných, teda mestských zastupiteľstiev alebo župných zastupiteľstiev, nebude sa na nich vzťahovať zákaz podnikania alebo členstva v štatutárnych orgánoch podnikateľských subjektov. Čo je nepochybne problém, ktorý by vznikol štátu, lebo, lebo by hrozilo, že ho nebude mať kto v orgánoch týchto spoločností kontrolovať. Rovnako by ale aj bol problém, ak by sa, povedzme, zástupcovia tých súkromných investorov rozhodli, že nebudú za takýchto okolností ochotní v tom pokračovať. A teda vznikol by problém tým firmám. A, žiaľ, je to potrebné ošetriť do 1. 1. 2020, lebo inak by tá situácia nastala a výbor v podstate by mal začať konať napríklad voči takým, ktorí porušujú obmedzenie alebo zákaz podnikania.
Takže nedalo sa nič iné robiť. Pripravil výbor, a teda tu chcem oceniť aj spoluprácu so zástupcami ministerstva spravodlivosti, ministerstva hospodárstva a teda aj v rámci diskusie so zástupcami dotknutých subjektov, pripravil návrh, s ktorým snáď aspoň čiastočne budú všetci spokojní, a teda je aj pre mňa dôvodom, aby som podporil to, aby sme návrh prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, aj teda na prekvapenie mojich kolegov z klubu, ktorí sú zvyknutí, že v takýchto situáciách odporúčam hlasovať, hlasovať proti.
Ale predsa len si neodpustím poznámku, že aj to, že teraz rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, aj za to čiastočne môže nie celkom transparentný proces prípravy zákonov. My sme tu vo viacerých prípadoch, keď poslanci predkladali návrhy zákonov podobné, teda rozsiahlejšie, hovorili kolegom z koalície, že lepšie by bolo, keby to bol vládny návrh zákona, keby to išlo riadnym legislatívnym procesom, medzirezortné pripomienkové konanie, že by sa tam vychytalo viacej vecí. Ústavný zákon bol novelizovaný dvakrát v tomto roku po nejakých 12 či 13 rokoch, keď ostával nezmenený. Raz to bol návrh skupiny koaličných poslancov. Druhýkrát to bol návrh výboru. Čiže ani v jednom prípade sa neuskutočnilo pripomienkové konanie, klasické medzirezortné pripomienkové konanie. Pričom je, je pomerne pravdepodobné, že ak by sa uskutočnilo pripomienkové konanie, tak by si to mohol všimnúť aj niekto z tých dotknutých firiem napríklad alebo, alebo teda možno dotknuté ministerstvá či už hospodárstva alebo spravodlivosti by sa tým možno podrobnejšie zaoberali, ako keď to bol iba poslanecký návrh alebo návrh výboru.
Uvedomujem si, že je to špecifický zákon, ktorý upravuje povinnosti verejných funkcionárov vrátane, vrátane poslancov. Čiže tuto je asi aj na mieste, aby to riešil, aby to povedzme bol poslanecký návrh alebo návrh výboru, keďže to vyžaduje ústavnú zhodu. Ale možno je to len taký odkaz aj pre nás, že ak sa v budúcnosti budú meniť takéto zákony, ktoré sa netýkajú iba poslancov, ale aj ďalších skupín, tak napriek tomu, že pôjde o návrh poslancov alebo návrh výboru, tak to prerokovanie s verejnosťou má byť širšie alebo teda vôbec nejaké má byť, lebo keď nebude, tak sa stane, že budeme musieť krátko predtým schválený zákon opravovať. A potom zistíme, že sme to opravili zle a budeme to musieť opravovať ešte raz a dokonca v skrátenom legislatívnom konaní.
Napriek tomu, ako som povedal, podporujem skrátené legislatívne konanie a odporúčam aj ostatným kolegom, aby hlasovali v tomto prípade za skrátené legislatívne konanie.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Takže zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 28. novembra 2019 (nová voľba II).
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 105 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 105 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 104 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných a 91 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta č. 1
– František Janíček, za 14 poslancov, proti 32 poslancov, zdržalo sa hlasovania 45 poslancov,
kandidát s poradovým č. 2
– František Pecho, za hlasovalo 43 poslancov, proti hlasovalo 18 a zdržalo sa hlasovania 30 poslancov.
Na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden z navrhnutých kandidátov. Keďže kandidát na člena Rady nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú obaja nezvolení kandidáti. Navrhuje sa, aby opakovaná voľba bola v utorok 3. 12. 2019 o 17.00.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktoré sa konalo 28. novembra 2019.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 105 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 105 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 104 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 14 neplatných.
Z 90 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Petra Helexu za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb hlasovalo
– za 32 poslancov, proti 27 poslancov a zdržalo sa hlasovania 31 poslancov.
Na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zvolený Peter Helexa. Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.