Ďakujem za slovo, pán predseda, ste sa vystriedali, tak ďakujem.
No ďalej uvádzate v tej vašej správe jednu z kapitol alebo podkapitol, v ktorej je aj odmeňovanie odsúdených za prácu.
Celkom ma to zaujalo, ako táto téma, to musím vás ako pochváliť, že aj trebárs touto vecou sa takto ako zaoberajú. Ale možno ešte by som tak podčiarkol, že pre tých väzňov alebo väznených ľudí ešte oveľa väčšia dôležitosť alebo takú prioritu, ako...
Ďakujem za slovo, pán predseda, ste sa vystriedali, tak ďakujem.
No ďalej uvádzate v tej vašej správe jednu z kapitol alebo podkapitol, v ktorej je aj odmeňovanie odsúdených za prácu.
Celkom ma to zaujalo, ako táto téma, to musím vás ako pochváliť, že aj trebárs touto vecou sa takto ako zaoberajú. Ale možno ešte by som tak podčiarkol, že pre tých väzňov alebo väznených ľudí ešte oveľa väčšia dôležitosť alebo takú prioritu, ako dôraz klásť na to, aby tí väzni, bolo im predovšetkým umožnené pracovať. Veľakrát medzi tými väzňami sú ľudia, ktorí pracovať chcú a nie je im to umožnené. Tým, že väzni môžu pracovať, tak, pani ombudsmanka, dovolím si povedať, že ich ľudská dôstojnosť naozaj rastie, to nechcem, že by nejak tuná naznačovať k nejakej otrockej práci a teraz nedostanú žiadnu mzdu, pracovný pomer, pracovnoprávny vzťah tam nevzniká, nejaká tá odmena za tú vykonanú prácu aby bola, prípadne tie podlžnosti, ktoré majú v civile, a poplatky, tak aby časť týchto prostriedkov mohli ako odvádzať.
Ale táto vec ma naozaj zaujala ako pri týchto väzňoch, lebo musím sa priznať, že bol som vo väznici, a keď som videl, pýtal som sa cca nejakých 400 väzňov zavretých v malom priestore a videl som len dvoch pracovať, akurát zvárali tam čosi alebo čosi také. A tak som sa pýtal, že či tí väzni nemajú záujem ako o tú prácu. Oni povedali, naopak, že majú, ale častokrát je to problém aj im tú prácu prideliť. Samozrejme, sú rôzne stupne stráženia tých väzňov a tých delikventov, ale tým, tí, ktorí môžu pracovať, aby im to bolo umožnené.
Ďalšia taká, tak pôjdem tak rýchlejšie, tu máte, hej, zase taká citlivá téma, aby ste sa tak vyhli ako týmto citlivým témam, ale ten proces prijatia usmernenia týkajúceho sa prepisu rodu. No, na papieri by sme to mohli prepísať, ale pohlavie nie je možné zmeniť, neni možné zmeniť. To môžem aj uviesť príklad, ktorý sa skutočne stal. Štrnásťročné dievča, ktoré prišlo domov a povedalo, že ona chce byť chlapec. Rodičia plakali. Je to študentka, konkrétny prípad, autentický, ktorý bol sprostredkovaný. Nie je to u nás prípad. Rodičia sa proste sťažovali, policajti povedali nie, ona má právo, oni argumentovali tým, že má štrnásť rokov. Na jednej strane volebné právo nemá, ale o svojom pohlaví môže ako rozhodnúť. Nechala sa zmrzačiť, amputovali jej prsia. Mesiac bola hviezdou, lebo si ju chodili obzerať, aj chlapci, aj všetci. Po mesiaci prišla so slzami domov, plakala, mama, ja chcem byť zase naspäť dievča. A ona jej hovorí, nie je to možné.
Viete, ako to vyústilo? A to sú konkrétne tragédie ľudí, ktoré tuná sú. My takto mýlime mladých ľudí a naše deti, dostanem sa aj k tej prednáške, nerobme to, lebo to je čosi, za čo budeme niesť raz zodpovednosť. To dievča plakalo a mama jej to nevedela ani vysvetliť, skončilo to tragicky, obesila sa. Tak toto, ja myslím, že nie je cesta. To je jeden z konkrétnych príkladov.
Tuná máte podkapitolu Odškodnenie obetí nezákonných sterilizácií. To je, táto téma tiež ma nejak takto zaujala. Ona, tá téma, ona je staršia, pani ombudsmanka, ako tridsať rokov, hej. A je dobré, že sa tomu ako venujete, ja som za, aby tie všetky ženy, ktoré boli sterilizované, jednoducho neoprávnene, nevedeli o tom, boli prípady také, že rómske matky, ktoré boli na opakovanom pôrode, možno piaty, šiesty alebo aj siedmy, lebo sú to početnejšie rodiny, bolo to zaužívané, ale bolo to ešte aj pred ´89. rokom, kedy sa vlastne tej matky nepýtali, jednoducho ju sterilizovali, túto ženu, a naozaj zostala neplodná.
Ak my vieme, a neviem, tu chýba mi nejaká štatistika, ak to viete, tak poprosím, aby ste to doplnili, že koľko naozaj takýchto žien je postihnutých. Dovolím si povedať a nebojím sa to označiť, že boli zmrzačené, lebo plodnosť nie je chorobou. Nie je plodnosť choroba. Naopak, je zdravím, a keď takto boli ako zmrzačené, nech naozaj aj štát aj nájde prostriedky na to, aby sme tieto ženy odškodnili.
Vo svojej správe uvádzate, že väčšinou sa to týkalo rómskych žien. Aj ja mám túto skúsenosť, že boli to prevažne rómske ženy, lebo boli to jednoduché ženy, nevedeli sa možno brániť dostatočne a podobne, ale boli tam aj nerómske ženy, ktoré boli sterilizované a jednoducho nemohli mať viac detí. Toto je naozaj veľmi závažným zásahom do integrity človeka a potláča tú jeho dôstojnosť.
Reprodukčné zdravie žien. Prečítam tú vetu, s ktorou nesúhlasím, ale ja ju prečítam, lebo ju uvádzate tu vo svojej správe: "V roku 2019 bolo v Národnej rade Slovenskej republiky predložených celkom päť návrhov zákona, ktorých zámerom bolo obmedzenie prístupu k interrupciám. V mojich stanoviskách som uviedla, že Národná rada tieto návrhy neprijala."
A vy sa s tým stotožňujete a súhlasíte s tým. Áno, je to vaše právo, váš postoj. Ja ten postoj mám, naopak, iný. Kolega to tu spomínal, predstavte si, pani ombudsmanka, že chýbal jeden hlas a bol by už prijatý aspoň aký-taký zákon na ochranu života.
Tu sa pozriem takto ako do pléna, lebo kolegovia tuná všelijako tlieskajú, ja som zvedavý, ako budete hlasovať, nie ako teraz ako tlieskate, ale ako budete hlasovať, či budete hlasovať za túto správu, ja za ňu nemôžem hlasovať. Je to v rozpore s mojím svedomím a vedomím, aj to, čo som si prečítal a som preštudoval.
Naopak, je tu pán predseda, v rámci ešte tej diskusie alebo tej rozpravy, ako rozprávam, dovolím si dávať aj procedurálny návrh taký, aby správa bola vzatá späť na prepracovanie, aby ju zobrala pani ombudsmanka späť a prepracovala. To je môj procedurálny návrh. Poprosím, aby to bolo aj zadokumentované.
Ochrana, ochrana práv žien počas pôrodnej starostlivosti. Tuná takto podrobne nikto sa nevenoval možno tejto téme, je to skôr gynekologický problém a pohľad možno pri tom pôrode na ženy, kde tá hrádza je nastrihovaná, uvádzate to, že v slovenských učebniciach, teda študenti medicíny, v podstate tí budúci gynekológovia, ktorí mali byť, tak sa učili to, aby tej matke, možno aj tomu dieťatku pomohli na svet, tak sa nastrihovali, hej. Svetová zdravotnícka organizácia tuná má na to ako iný názor. Uvádzate to v tej svojej správe.
Viete, ono je to veľmi diskutabilné aj pri tých pôrodoch, ono ex post sa to dobre ako hodnotí, hej, aj veľakrát aj tie ženy, naozaj ten pôrod môže byť veľmi komplikovaný a veľmi ťažký a tam, keď je to rozhodovanie možno medzi tým, záchranou toho dieťaťa alebo zásahu do tej integrity tej matky a tak, je to naozaj veľmi ťažká dilema. Prirovnal by som to, ako keď je človek, ktorý potrebuje pomocnú ruku a topí sa, tak ja nebudem rozmýšľať nad tým, že aby som ho chytil za ruku a vytiahol z tej vody, ale ho chytím za nohu alebo za vlasy a z tej vody ho ťahám von, aby som ho zachránil. Tak veľakrát je to aj, práve aj pri týchto situáciách.
Sociálna ochrana detí, ktorú tu uvádzate, skôr by som tu tak, hej, vyzval k tomu, aby, aby naozaj tie manželstvá a rodiny sa nerozpadali, nerozpadávali, lebo to, čo uvádzate, a tie traumy, ktoré maloleté deti tuná zažívajú, je to veľký stres pre nich a naozaj tí rodičia, či otec, alebo matka chce získať to dieťa na svoju stranu, veľakrát je to obrovský problém a naozaj aj tá psychika toho dieťaťa je, môže byť aj narušená, resp. poškodená. Nevie, komu má patriť, či otcovi, či matke.
Materské školy. To len veľmi tak okrajovo sa dotknem. Tu máte to rozpísané ako skoro na dvoch stranách, kde upozorňujete na ten fakt, že tie kapacity materských škôl nepostačujú aj tým, že sa zaviedol zákon povinnej predškolskej dochádzky. Viete, ja už som generácia taká, ktorá prežila aj to obdobie pred ´89. aj po ´89. Dovtedy sa veľmi kritizovali tie škôlky. Najideálnejšie by bolo, keby dieťa bolo čo najdlhšie s matkou, vytvárali sa tie podmienky, aby na materských, predĺžených týchto dovolenkách ako mohli byť, ale s tým účelom, aby tie ženy-matky starali sa o tie deti. Boli aj pohľady rôzne ako aj pediatrov a tiež odporúčali, že dieťa čím najdlhšie je doma, tak je to najlepšie. My sme všetky tie škôlky zrušili, dali ich na komerčné účely a proste kdekade skončili tieto zariadenia. Dneska odrazu zisťujeme, že chýbajú.
Dovolím si pri tej príležitosti vysloviť vlastný názor, čo sa týka povinnej predškolskej dochádzky vo veku od tých piatich rokov, ja by som to dal, pani ombudsmanka, na báze dobrovoľnosti, aby sa rodičia dobrovoľne rozhodli. Tí, ktorí chcú to dieťa dať do tej škôlky, a tí, ktorí, tie matky, ktoré chcú to dieťa mať doma, nech ho majú doma. Stačí úplne, keď nastupujú tie deti od šiestich rokov. Deväť rokov sú v povinnej školskej dochádzke, nič nezmeškajú tieto deti. Nevidím tam problém.
Právo na sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc, práva seniorov, tiež tu, sa tu na nejakej strane a pol venujete tejto problematike, ale je to veľmi citlivá téma, aj mňa to tak oslovilo, keď som si v podstate pozrel a za to chcem aj poďakovať, že tento postreh máte. Ja to tak budem citovať a prečítam z tej vašej správy.
A napríklad: "Na základe vykonaného prieskumu som zistila, že v zariadeniach sa často vyskytujú negatívne znaky inštitucionálnej kultúry, ako je povinná večierka." Hej? To je, hej, však niekto chce ísť neskôr spať, prečo to nerešpektovať...
Pevné časy stravovania. Seniori veľakrát sú takí, že tie raňajky alebo aj obed, chcú si to odložiť, posunúť, dokonca vynechať, hej, aby sme nepáchali tam to násilie na tých ľuďoch. Uzamykanie priestorov, automatické odobratie osobných dokladov, viete, to je čosi nedôstojné, keď odoberiete tým seniorom tie doklady a zostávajú bez všetkého. Potom pri nástupe zariadenia, pri nástupe zariadenia alebo skorá ranná hygiena. Sú seniori, ktorí chcú si pospať, chcú byť dlhšie a teraz, hej, všetko dávať ako toto, spomínate tiež v tej správe, že sú niektoré sociálne zariadenia, ktoré to dokážu, ako naplniť a rešpektujú tú slobodu a tú variabilitu u tých, u tých seniorov, ale sú také, kde vlastne striktne to dodržiavajú.
No. Potom vstupovanie do izieb, hej, bez zaklopania. To nie je len do izieb alebo pri hygienických úkonoch a toalety bez tých zásten. Naozaj toto je znižovaná ľudská dôstojnosť. A najviac čo sa ľudia ako bojíme, tak bojíme sa bolesti a straty ľudskej dôstojnosti. To sú dva také rozmery. Bolesť odmietame, resp. sa jej veľmi bojíme, a straty ľudskej dôstojnosti, tieto dva rozmery, ktoré sú. A strata ľudskej dôstojnosti môže byť naozaj veľmi bolestivou a veľakrát títo seniori, ale to je aj v nemocniciach, sú pozraňovaní na dušiach a toto je čosi, čo je neprípustné. Veľakrát ten personál, sa stáva aj to, že toho surovo odkryjú, toho pacienta, hej, a proste nerešpektujú to, že on možno ešte spí a možno ani neni oblečený poriadne, ako by mal veľakrát, títo ľudia, myslíme si, že to nevnímajú, ale bolestne sa ich to dotýka.
Čo sa týka, ale máte na strane 63, kolega to spomínal, diskusia o dúhových rodinách. Hej? Právnici Kancelárie verejnej ochrankyne práv sa v novej Cvernovke tu v Bratislave zúčastnili diskusie o dúhových rodinách spolu s niekoľkými pármi rovnakého pohlavia. Myslím si, že, pani Patakyová, nie je to vhodné, aby sme takto tie deti konfrontovali s týmito ľuďmi. Ja som vyrástol bez toho a mne to nechýba. Nevedel som o tom nič. A to je teraz taká odrazu veľká téma a naše deti musia vedieť všetko, aj predčasný spôsob života, sexuálneho života, potom to riešime potratmi a všelijakými týmito vecami. Najprv proti plodnosti bojujeme sterilizáciami a antikoncepciou, potom dievčatá a ženy plačú, lebo ony chcú byť tehotné a nemôžu byť. No a keď ty si si poškodila svoje vlastné zdravie, teraz darmo nariekaš, že si stratila tú plodnosť.
Pozerám, že je záver. V závere by som chcel poďakovať pani prezidentke, ktorá tu prišla. Myslel som, že tu bude dlhšie, ale predovšetkým jej chcem poďakovať za to, že bol Istanbulský dohovor zamietnutý, vrátený späť, prosím, aby ste to brali na vedomie, aby sme tuná neplakali ako nad tým. Národná rada trikrát rozhodla v tejto veci a po treťom raze pani prezidentka sa rozhodla, že Slovensko sa nehodlá stať zmluvnou krajinou pri Istanbulskom dohovore. Treba to rešpektovať a za to jej chcem srdečne a zo srdca poďakovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
