Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, ctené plénum, vážený pán minister, ja som ináč rád, že zo zástupcov vlády tu sedíte práve vy, lebo vo svojom príspevku sa chcem venovať životnému prostrediu a takisto lesom, a tým veciam, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády.
Čo sa týka životného prostredia a zmeny klímy, v súvislosti s identifikáciou bilancie čistého bohatstva SR s proklamovaným záverom je potrebné upozorniť, že na zabezpečenie ekosystémových služieb budú užívateľom poskytnuté finančné príspevky podľa vykalkulovanej výšky poskytnutej externality pre verejnosť.
V prípade nezaradenia užívateľov pozemkov a vytvorenia finančného rámca pre tieto subjekty zámer bilancovania čistého bohatstva môže existovať len v rovine deklaratívnej a štatistickej. Väčšinu externalít, ktoré, ktoré dneska sú produkované, tak užívatelia pozemkov ich znášajú na svoje náklady, alebo aj, inak povedané, my ostatní ich všetci užívame zadarmo.
Zabezpečenie jednotnej správy chránených území pod gesciu ministerstva životného prostredia tuná nie je jednoznačne definované a evokuje to domnienku, že sa jedná o prevod pod správu Ministerstva životného prostredia SR.
Ďalej nie je jasné, o aké chránené územia sa jedná. My dneska máme na Slovensku 60 % lesných pozemkov, ktoré spadajú do nejakých chránených alebo do nejakej kategórie chráneného územia a z pohľadu lesníctva by to znamenalo jeho likvidáciu, pričom v dôsledku tohto opatrenia by došlo aj k ohrozeniu udržateľnosti drevospracujúceho priemyslu v podmienkach Slovenskej republiky. Navrhované opatrenie za predpokladu, že táto interpretácia korešponduje s predstavou predkladateľa, zrealizovanie bez predchádzajúceho prehodnotenia chránených území je v rozpore so štátnou envi..., so Stratégiou environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030.
Návrh zonácie národných parkov nepracuje s prioritou zaradenia územia do národného parku na základe jeho hodnoty. Tu, tam je len v podstate matematicky určené, že my ideme proste 50 % výmery rozlohy zaradiť do národného parku, kde sa nebude robiť teda nič. Ako príklad môžem uviesť návrh zonácie Národného parku Muránska planina, z ktorého maximálne 18 % územia spĺňa kritériá na zónu bezzásahového územia, napriek tomu štátna ochrana prírody navrhla do bezzásahového režimu až 50 % územia, ktoré je väčšinou tvorené nepôvodnými lesmi. V tomto prípade tento postoj znamená likvidáciu lesníctva s negatívnym vplyvom na zamestnanosť, navrhovaný nesystémový postup nereflektuje zmenu politiky Európskej únie, ktorá zmenila priority z podpory biodiverzity, ktorá podporuje presadzovanie bezzásahových území, práve na boj s klimatickou zmenou, to dáva do popredia dneska Európska únia. A tu sa vlastne zneužíva tá tzv. kategória prísnej rezervácie alebo toho bezzásahu na dosiahnutie cieľa nastoliť bezzásahový režim aj na územiach, ktoré vlastne nespĺňajú tieto podmienky pre zaradenie do tejto kategórie, a to len za účelom čerpania fondov. Určite by sa mala podľa mňa vykonať aktualizácia siene chránených území na Slovensku založená na ich odbornej a kritickej revízii a rešpektovanie prísnej ochrany cenných a významných lesných spoločenstiev chránených rastlín a živočíchov. Výsledkom by mal byť nový zoznam chránených území, v ktorom každé chránené územie bude vytvorené iba so súhlasom vlastníka. Takisto dostatočne sa programové vyhlásenie vlády nevenuje otázke náhodnej ťažby.
Posledná novela zákona o ochrane prírody spôsobila schematické zastavenia sanovania kalamity aj na územiach, v ktorých sa v minulosti podarilo dôslednou aktívnou ochranou zastaviť šírenie kalamity, napr. územie takých Tatier je toho príkladom. Zásadnou podmienkou je v týchto prípadoch včasnosť zásahu, čo dnes nie je možné garantovať. V dôsledku tohto stavu dôjde ku znegovaniu vynaloženého úsilia užívateľov pozemkov zrealizovaných v minulosti, ďalšie schematické neodborné obmedzenia v tejto oblasti v podstatne navýšia vzni..., už vzniknuté doterajšie škody na majetku. Plošné zavádzanie bezzásahové režimu v lesoch bez zváženia, kde, v akej výmere, pri splnení akých podmienok, ale hlavne bez dôslednej realizácie v ochranných pásmach týchto území proti šíreniu škodcov do okolitých lesov má za následok tisícky hektárov rozpadajúcich sa porastov.
Neuváženým spôsobom zmeny filozofie starostlivosti o prírodu z aktívnej na tú pasívnu došlo k poškodeniu a rozvratu lesných biotopov. Výsledkom tohto vývoja dneska je, že Slovensko má dnes na základe nezávislého monitoringu najhorší zdravotný stav lesov v celej strednej Európe a východnej.
Čo sa týka kapitoly lesníctva, najväčšia slabina celej kapitoly je znova jej finančná náročnosť a takisto ciele, niektoré z tých cieľov sú nastavené iba ideologicky. Vo všeobecnosti všetky aktivity spojené s ľudskou činnosťou prinášajú so sebou okrem veľkého množstva pozitív aj konania, ktoré neboli správne. Podobne tomu bolo aj v oblasti životného prostredia a ochrany prírody ako takej, čo je však pre mňa zarážajúci, je fakt, že jedinou oblasťou, kde sa toto uvádza a podčiarkuje sa to, je práve lesníctvo.
Je potrebné uviesť, že práve vysokou odbornou, dlhodobou a celoeurópsky a celosvetovo uznávanou plánovitou starostlivosťou o lesy disponuje Slovensko takou rozmanitosťou, ktorú tu v podstate dneska máme. Stav lesov nie je zlý len v dôsledku klimatických zmien, veľkou mierou je tento stav spôsobený aj vplyvom nekompetentných a neodborných opatrení realizovaných pod tlakom zo strany mimovládnych ochranárskych organizácií. Jedným z dôsledkov je nekontrolovateľne sa šíriaca kalamita podkôrneho hmyzu v smrečinách, a kto sa tvári, že toto neexistuje, tak, si myslím, že nemá dostatočne otvorené oči.
Jedným zo zámerov predkladateľa je dlhodobý spor lesníkov a ochranárov vyriešiť v prospech ochrany lesa. Základom má byť vypracovanie jednotného zákona o lesoch, o ochrane prírody, ktorý odstráni súčasné rozpory. V prípade, že sa jedná o jeden zákon, nie je zrejmé, ktorý rezort by bol nositeľom tejto úlohy.
Ďalej v časti životné prostredie sa hovorí o zvážení spojenia štátnej správy o ochrane prírody so štátnou správou pozemkovou a lesnou. V časti ohľadom pozemkových úradov sa hovorí o špecializovaných pozemkových úradoch. V tejto časti zase o jednom zákone o lesoch a ochrane prírody. Ale tam je potrebné jednoznačne definovať, k čomu sa vláda v tejto, v tomto časti programového vyhlásenia skutočne zaväzuje, či sa nejedná už o viackrát medializovaný prechod kompetencie lesného hospodárstva vrátane štátnej správy pod rezort životného prostredia. Alebo vo mne to evokuje teda aj, aj tak, že je to vlastne nejaký návrh na vytvorenie nového, nového rezortu, nového ministerstva, neviem, lesov, vody a ovzdušia, čo ako ja osobne nepokladám za zlé, a takisto sa k tomu hlási aj platforma Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska.
Ďalej. Krátkosť času, už sa nedostanem k všetkým tým témam, tým ekologickým a environmentálnym, ktorých som chcel dotknúť, ale spomeniem tu ešte stať z PVV.
V štátnych lesoch vrátane vojenských bude povinná certifikácia Forest Stewardship Council, v neštátnych sa podporuje jej dobrovoľné zavedenie. Ja tvrdím, že sa jedná o diskriminačnú podmienku. Preferovanie pomerne finančne náročného certifikačného systému EVSC oproti rovnocennému certifikačného systému PEVS, ktorého iniciátormi vzniku sú členské štáty EÚ na Slovensku, sú členské štáty. Na Slovensku v súčasnosti, áno, vieme, existuje aj jedna, aj druhá certifikačná schéma, ale pri existencii už fungujúceho systému certifikácie lesov, čo dnes máme a funguje to tu 15 rokov, tak to neprináša pozitívum, ale, naopak, to bude vyžadovať vynaloženie nových finančných prostriedkov, takisto personálne kapacity a tak ďalej.
V prvom rade treba podotknúť, že certifikácia lesov vznikla a funguje ako dobrovoľný nástroj. Pohľad na ciele trvalo udržateľného rozvoja v PVV uvedené pod skratkou SDGS sa výrazne zmenil. Lesy pri trvalo udržateľnom obhospodarovaní a výrobky z dreva získaného z takýchto lesov majú pozitívny vplyv na väčšinu cieľov SDGS. Aktuálne je na Slovensku v schéme PEVS certifikovaných viac ako 60 % výmery lesov. Takisto je tu 130 spoločností, ktoré preukazujú svoju spoločenskú zodpovednosť prostredníctvom zapojenia sa do tejto certifikácie. Preferovanie schémy EVSC považujem za bezdôvodné a neopodstatnené aj vzhľadom k tomu, že schéma EVSC je od svojho založenia v roku 1993 podporovaná a využívaná globálnymi nadnárodnými spoločnosťami, ktoré v záujme presadzovania svojich globálnych stratégií plne nezohľadňujú národné priority.
Na záver len poviem, že slovenské lesy v prvom rade potrebujú bezodkladnú odbornú pomoc, a nie pretláčanie rád, ktoré pramenia len z rôznych pocitov pseudoodborníkov.
Ďakujem za pozornosť.