Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, v podstate včera, ja, ja len v podstate len krátko, nevyužijem ani celý ten čas, len tak vo všeobecnosti skúsim poukázať na tú správu a na nejaký môj pohľad, že ako ju vnímam ja.
Včera sa tu na vás vzniesla spŕška, niektoré veci boli hodnotené pozitívne, väčšina, väčšina je hodnotená asi negatívne, ale v podstate bola tu spomenutá napríklad jedna skutočnosť, že mesačne vaša inštitúcia len na mzdových nákladoch stojí 80-tisíc euro. Niekomu sa to môže zdať veľa, niekomu málo, ja to ale skúsim tak prirovnať k skutočnosti, k Ústave Slovenskej republiky.
V druhej hlave ústavy Slovenskej republiky sú v 8 oddieloch uvedené základná práva a slobody. Sú tam napríklad uvedené politické práva, súdna ochrana, práva národnostných menšín a etnických skupín, právo na ochranu a na priaznivé životné prostredie a v druhom oddiele, konkrétne v čl. 15 sa píše: „Každý má právo na život a ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ To je trocha, je trocha, to je úplné v rozpore, v rozpore s tou právou, so správou, kde, kde máte uvedené v podstate pod takým rúškom, pod takým pojmom, že reprodukčné práva žien, že treba nejako zvýšiť tú ochranu a chrániť ich, ale v skutočnosti tento pojem znamená vraždenie detí a v podstate ponechanie, ponechanie tu potratov. Vy si to členíte aj včera tu v tých rozpravách bolo, niekto to, niekto povedal potrat, potom sa to tak snažili zamiesť, že ale časť z toho je len umelé prerušenie tehotenstva, ako keby to umelé prerušenie tehotenstva bolo niečo iné. Je to tiež len vražda nenarodeného, čiže tu je, tu je absolútny rozpor už, už vôbec s tým, ako, ako vnímam, že keď ste ochranca práv, tak by ste ich mali chrániť.
Keby ste sa zamerali len na týchto osem oddielov, čo sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky, a možno aj na tento konkrétny čl. 15, tak ja si dovolím tvrdiť, že možnože aj tých 80-tisíc euro by vám bolo málo v tom rozpočte, keby ste sa tomu chceli fakt kvalitne venovať.
Druhý článok, ktorý, ktorý ma zaujal, a v podstate pred chvíľkou to aj vo faktickej poznámke spomenul otec, tak v čl. 20 v Ústave Slovenskej republiky je napísané: „Každý má právo vlastniť majetok.“ Dneska síce máme právo vlastniť, my sme zapísaní na listoch vlastníctva, ale my sa nevieme domôcť k tomu, aby sme mali aj reálne právo užívať tieto pozemky a brať z nich úžitky, pretože dneska je tu užívacie právo nadradené nad právo vlastnícke. Áno, samozrejme, sú tam nejaké špecifiká ohľadom, ohľadom hlavne toho spoločenského vlastníctva, alebo teda podielového vlastníctva, kedy, kedy o majetku rozhoduje ten väčšinový vlastník, ale, ale je tu aj druhá stránka veci.
Ja v podstate k tejto správe asi toľko a na záver by som uviedol ešte jednu takú pozitívnu skúsenosť s vami. Včera zhruba v polčase bola vyhlásená prestávka, a keď sme sa znova vracali k tým rozpravám, ja som si vás všimol, ako ste vstúpili tu do tej miestnosti, a zaujal vás, zaujala vás tá kytica, ktorá je tu pred rečníckym pultom. Nebudem na ňu ukazovať, lebo by ma možnože obvinili, že používam vizuálne pomôcky, ale vy ste ku nej pristúpili a zaujala vás až natoľko, že ste asi pochybovali, či je umelá, alebo živá, a dotkli ste sa jej a ja som videl vo vašich očiach vtedy taký záblesk radosti, že ona je skutočne živá, skutočne tu majú živé kvety.
Pani ombudsmanka, ja vám želám, aby ste takú skúsenosť vo svojom živote nadobudli aj pri nenarodenom človeku, aby ste zažili takýto dotyk a aby ste uznali, že aj to dieťa, ktoré je v lone matky, je naozaj živé a zaslúži si našu radosť a ochranu.
Ďakujem, toľko.

Ďakujem za slovo. Ja len chcem zvýrazniť tuná jedna vec, ktorá tuná bola možno veľmi rýchla ako prečítaná, ale zvýrazním ju znova. Vlastnícke právo a právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, to je zhruba nejaká štvrtá kapitola predkladanej správy.
Čo mi chýba tuná veľmi, je tu veľmi veľká skupina mladých začínajúcich poľnohospodárov, a nielen tých, ale malých poľnohospodárov, ktorí chcú podnikať na poľnohospodárskej pôde. Boli tu aféry také, kde už v krajnosti tí poľnohospodári štrajkovali, s traktormi tu prišli, hnoj tu dokonca vykydali pred Národnú radu a nikto nič s tým nerobí. Tu je nespravodlivý zákon, dovolím si povedať, že je protiústavný zákon o prenájme poľnohospodárskeho pozemku č. 504/2003 Z. z., a je to obrovská skupina ľudí, ktoré sú dlhodobo diskriminované tuná. Jednoducho vlastník pozemku je druhoradý, treťoradý alebo kdesi úplne na konci. Či už je to nový nadobúdateľ vlastníctva alebo, už aj starý vlastník, nemôžu sa títo malí poľnohospodári dostať k vlastnej pôde. To je úplne absurdné. Ten, ktorú si, ten, ktorý si prenajme tú pôdu, je zvýhodňovaný oproti vlastníkovi, a keď chcete, pani ombudsmanka, dostať naspäť svoju vlastnú pôdu, nechcú vám títo agrobaróni vydať ani meter štvorcový. To je čosi, čo je neprijateľné v tejto krajine.
Buďte taká láskavá, pozrite sa aj na, aj na túto skupinu ľudí, ktorá tu nie je malá, a iste si pamätáte aj tie protestné akcie, ktoré tuná boli. Nie je tu ani zmienka. ani čiarka.
1 584 eura, nechcem podceňovať, to, čo ste dali do tej správy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem všetkým kolegom čo jednoducho sa nejako zapojili do debaty.
Čo sa týka tých kritických nejakých reakcií, tak jedine asi by som reagoval na pána kolegu Pročka.
Pán kolega, vy asi, vy asi ste buď nepočúvali alebo to nechápete, alebo ste sa ešte nestihli preinštalovať a pochopiť, že robiť pizzu a bravčové kolená nie je to isté čo čítať ústavu. Ja som spomínal, čo sa týka tých homosexuálov, ktorých ste riešili, tak ja som spomínal len to, že v správe jasne pani ombudsmanka píše, že právo preoperovať sa tých interrodových osôb. Lenže ona má zo zákona hodnotiť ochranu základných ľudských práv a v žiadnom základnom ľudskom práve nie je to, že si ráno poviete, že ste muž, potom, že ste žena, potom ste zase muž. Pán Pročko, vám sa to zdá, že je to v poriadku takto? (Reakcia poslanca.) No.
A druhá vec, pán Pročko, druhá vec, že pani ombudsmanka vo svojej správe relativizuje čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, našej ústavy, pilieru štátnosti, ktorý jasne hovorí, že "manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou", nie medzi dvoma mužmi ani medzi dvoma ženami, a to bez ohľadu na sexuálnu orientáciu tých ľudí. Takže, pán Pročko, čítajte s pochopením alebo proste choďte si dať nejaký relax.
A, pán podpredseda, ďakujem za ústretovosť, že sme to takto doklepali.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Marian, ja som rád za to, že si tu poukázal aj v číslach v podstate, že koľko u nás mesačne stojí táto inštitúcia, že nás stojí 80-tisíc euro, a to iba na mzdových nákladoch za mesiac.
Potom si tu správne ukázal na definíciu v ústave v článku 41, že "manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou", a ďalej v tomto článku sa tiež hovorí, že "manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona a zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých". Ale keď tu dneska vidím, že čo všetko sa tu v tejto správe obhajuje, čo tu teda prišla pani ombudsmanka obhajovať, tak ja mám z toho rozhodne divný pocit.
Čo sa týka tých finančných prostriedkov, neviem, na ktorej strane tam bolo spomenuté, že v tom minulom roku sa tam riešilo takmer 2 900 písomných podaní a neviem koľko konaní tam ešte bolo, no ja poviem, že to je smiešne číslo na ten výdavok 80-tisíc eur mesačne na takýto počet, tak to si myslím, že to dvaja ľudia by tam zvládli ľavou zadnou a určite nie za takýto vysoký rozpočet.
Ďakujem za slovo.

Ja to tak dohovorím. Naša krajina, pán predsedajúci, už nepotrebuje nejaký parlament, nič. Poďme domov všetci. Pani ombudsmanka zatiahne to za celú krajinu úplne všetko. Všetko vyrieši, hej, lebo parlament je kdesi na chvoste. Nie raz, nie dva razy, žiaľ, sa to takto ako ukázalo, ale stále máme parlamentný systém v našej krajine, či sa to niekomu páči, alebo nepáči.
Ale k veci. Tak ako to zaznelo, a ja tak len zdôrazním znova, pohlavie nie je možné zmeniť. My keď takéto drísty tuná tárame v parlamente, prepáčte, že to tak hovorím, ale už sa to nedá ani inak ako povedať, my mnohých ľudí a mladých ľudí mýlime. A odstrániť si pohlavné orgány, to nie je, to jak si vytrhnete mliečny zub, keď vytrhnete, narastie vám nový. Ale trváci zub, keď si vytrhnete, tiež vám nenarastie. Rovnako je to aj pohlavnými orgánmi. A nemrzačme ani verbálne týchto ľudí a vôbec nie už mládež, aby sme k tomu nejak nabádali.
Ale presne tá strana 88, ktorú pán kolega spomínal, právo párov rovnakého pohlavia na uznanie ich vzťahu v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je možné, tak ako si to povedal, lebo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A u nás je priamo v ústave zakotvené a to pani ombudsmanka by mohla vedieť, v čl. 41 sa rešpektuje manželstvo medzi mužom a ženou.
Jedna vec, ktorá je tu ešte spomenutá v tej správe, to sú vlastnícke práva. Nedotkli sme sa toho a tuná Slovenský pozemkový fond, ktorý nevyplatil 1 584 eura. Tu sú veľké kauzy, ktoré potláčajú práva súkromne hospodáriacich roľníkov, drobných roľníkov, ani len zmienka nie je tuná v tejto správe. Nič o súkromne hospodáriacich roľníkoch, ktorí sú ožobračovaní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Homosexuál je taká istá ľudská bytosť ako ktorýkoľvek iný človek a zaslúži si rešpekt, zaslúži si úctu a zaslúži si úplne právo na existenciu. To je úplne každému jasné.
To, čo jasné, zdá sa, že nie je, sú rôzne rozsahy práv v rôznych oblastiach spoločenského života, ktoré by, ktorých nositeľom by niekto mal byť. Aj dieťa nemá právo do nejakého veku napríklad šoférovať auto. A to je na spoločnosti, aby určila, kto, v ktorej oblasti, aký rozsah práv niekomu pristúpi. To, ako sa definuje rodina, je úplne výsostné právo každej spoločnosti a každého jedného štátu. A pani ombudsmanka bola zvolená za ombudsmanku na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadi ústavou. Ústavou Slovenskej republiky, ktorá definuje, čo je rodina.
A tento traktát, ktorý tu ona predniesla, je úplne mimo rámca ústavného zákona. A to nie sú teraz urážky na pani ombudsmanku, ale to sa týka jej práce. A jednoducho, či sa to niekomu páči, alebo nie, tak to je naše právo a naša povinnosť jej činnosť hodnotiť. Preto sem prišla, preto nám to sem predložila. A v tomto budeme pokračovať.
A ja to zdôrazním ešte raz, myslí si a som o tom presvedčený, ak pani ombudsmanka a jej správa neprejde, jednoducho mala by odstúpiť, nemá legitimitu, nemá dôveru tejto poslaneckej snemovne.
A týmto aj vyzývam všetkých kresťanských aktivistov v OĽANE, aby ste netrpeli ombudsmanku, ktorá tu predstavila projekty, ktoré možno majú oporu v nejakej úzkej komunite ľudí, ktorá ju podporuje. Zdá sa, že tu je dnes už iba poslanecký klub SaS a sčasti ZA ĽUDÍ.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Je ťažko reagovať na sústavné kritické názory zo strany opozície voči pani verejnej ochrankyni práv, ale musím povedať, že nielen opoziční, ale aj koaliční poslanci vyjadrili veľký, naozaj veľký nesúhlas s prácou a s riadením celého tohto úradu.
Marian Kotleba zhodnotil túto záverečnú správu, ktorá sa mne naozaj čítala veľmi, veľmi ťažko, pretože toľko hlúpostí, toľko fantazmagórie, toľko liberálnych žvástov, za tento výraz sa možno aj ospravedlňujem, som už veľmi dlho v žiadnom dokumente úradu nenašiel. Jednoducho dávať za príklad dúhovú rodinu na konzervatívnom kresťanskom slovenskom území je podľa mňa zvrátené, choré a lživé. Rodinou je vždy muž a žena. Iba tí dvaja môžu splodiť deti. Ak sa podarí dvom mužom alebo dvom ženám splodiť dieťa, vtedy ich aj ja uznám ako rodinu.
Menenie si rodu je podľa mňa úplne choré. Keď som sa raz narodil ako chlap, nemôžem byť zajtra ženou. Keď som dnes ženou, nemôžem byť zajtra chlapom.
Kresťanský náznak Slovenska, a nielen náznak, nám hovorí jasne, liberálne myšlienky môžu byť síce pekné, ale nikdy sa nebudú môcť uplatniť na Slovensku tak, ako si to niektorí ľudia predstavujú.
A ďakujem všetkým poslancom vládnej koalície, ktorí túto správu rovnako ako ja nepodporia.

Ďakujem za slovo. Nedá mi nereagovať. Vidím, že poslanci týchto žaluďov majú problém jednoducho rozpoznať pravdu a neustále tu šíria hoaxy, polopravdy a nezmysly a prisudzujú ľuďom to, čo nikdy nepovedali alebo nenapísali. Ale v poriadku, keď chcete, môžete si tieto svoje hlúposti šíriť ďalej, ale potom si nepíšte do programového vyhlásenia vlády, že bojujete proti propagande, hoaxom a dezinformáciám.
Čo sa týka vystúpenia Mariana Kotlebu, musím, Marian, úplne súhlasiť do bodky. Je to predražená neomarxistická, neoliberálna propaganda, ktorú zaplatia všetci daňoví poplatníci. Ja úprimne neverím, alebo nechcem veriť, bolo by to veľmi smutné, keby to tak bolo, že tu v Národnej rade sedí aspoň jeden poslanec, ktorý do bodky bude súhlasiť s názormi, ktoré do správy implementovala pani verejná ochrankyňa práv Patakyová, ktorá si myslí, že je normálne, tam to tvrdí, že chlap môže rodiť deti. Ktorá si myslí, že je normálne podporovať potraty, ktorá si myslí, že je úplne v poriadku, ak dvaja homosexuáli uzavrú manželstvo, ktorá si myslí, že je normálne dávať takýmto ľuďom možnosť adoptovať si deti. A množstvo ďalších neuveriteľných nezmyslov a extrémne liberálnych názorov, ktoré tam propaguje.
Ja verím tomu, že možno čiastočne niektorí budú súhlasiť, ale naraz takáto porcia úplne zvrátenej liberálnej degenerácie, s tým sa dokáže niekto stotožniť? Úplne všetko naraz? Veď to je priam neuveriteľné, meniť si pohlavie, ako sa nám len chce?
Tie veci, ktoré sú tam napísané, nemajú v mnohom nič spoločné s činnosťou úradu verejného ochrancu práv, ktorý sa má starať o dodržiavanie zákonnosti, Ústavy Slovenskej republiky a práv svojich obyvateľov. Sú to jasné snahy o zavedenie rôznych liberálnych nezmyslov do našej spoločnosti a je smutné, že pani Patakyová zneužíva tento úrad na to, aby šírila túto liberálnu degeneráciu.

Ďakujem za slovo. Mne sa ťažko teraz hľadajú slová, lebo predrečník mi trošku vyrazil dych tým jeho príspevkom, ktorý bol úplne mimo danej témy.
Ja chcem Marianovi Kotlebovi poďakovať za tento síce kritický tón, ale veľmi pravdivý a veľmi reálny, pretože skutočnosť je, priatelia, taká, že občania očakávajú od nás úplne iné veci, ako sa dnes preberajú v súvislosti so správou. To jednoducho nemá, nemá zmysel komentovať všetky tieto kroky a pohnútky, ktoré by mali časom deformovať našu spoločnosť, vnímanie rodiny ako takej a všetky tie veci, ktoré tu dnes odzneli.
Takže ja ďakujem Marianovi Kotlebovi, že to celé zhrnul do takého zrozumiteľného, síce kritického, ale naozaj reálneho balíka.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, za ústretovosť. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani verejná ochrankyňa práv, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že v tej správe som našiel aj mnohé dobré veci, ktoré naozaj pri triezvom pohľade na vec sa musia oceniť. Spomeniem niektoré z nich. Vyžadovanie plnenia legislatívy v oblasti infozákona, boj za dôchodky pre hasičov alebo zlepšenie podmienok pre obyvateľov domovov sociálnych služieb. Naozaj to sú veci, ktoré jednoducho treba povedať, lebo boli spracované, boli tam tie problémy spomenuté, boli mnohé problémy vyriešené, takže za tieto, pani verejná ochrankyňa práv, ďakujeme.
Ale my sme tu hlavne nato, aby sme povedali, čo v tej správe možno nie je celkom úplne ideálne, ako by mohlo a malo byť, a čo sme si možno ako poslanci Národnej rady predstavovali trošku inak.
V prvom rade, pani ombudsmanka, budem tak kratšie, je to rýchlejšie, nie je až toľko času, mi dovoľte vyjadriť obrovské počudovanie nad tým, že vy ste nie že niekoľkokrát, ale mnohokrát vo svojej správe porušili zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, kde ste sa vo svojom, vo svojich vyjadreniach, odporúčaniach a stanoviskách, alebo aj zisteniach, dostávali do konfliktu s § 3 ods. 2 tohto zákona, ktorý jasne hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky nie je vo vašej pôsobnosti nijakým spôsobom. A vy ste si vo svojej správe dovolili odporúčať Národnej rade, aby prijímala legislatívu, pričom Národná rada ako zbor schvaľuje navrhnuté zákony, ale Národná rada predsa tu nie je na to, aby tie zákony vytvárala podľa požiadavky ombudsmanky. To som dosť dobre nepochopil, prečo vy ste priamo porušovali a išli do konfliktu s § 3 ods. 2 vášho vlastného zákona.
Dokonca, a dostanem sa k tomu neskôr, ste v niektorých pasážach subjektívne hodnotili a vyjadrovali akési sklamanie nad hlasovaním poslancov Národnej rady. Ja rozumiem tomu, že vy ste nominantka strany MOST - HÍD. Rozumiem tomu, že sa vám možno nepáči súčasné zloženie parlamentu, ale toto, ako ste sa postavili k Národnej rade ako k celku, bolo pre mňa naozaj prekvapením.
Začnem už k samotnej správe informáciou, ktorá tu ešte dnes nezaznela a možno je aj zaujímavá aj pre občanov Slovenskej republiky, nielen tu pre poslancov, a síce koľko vlastne občania zo svojich daní za toto všetko zaplatili. Náklady na chod Kancelárie verejnej ochrankyne práv dosiahli sumu 80-tisíc eur mesačne. Ja sa pýtam takto verejne, či hodnota, ktorú sme v tejto správe dostali, zodpovedá nákladom vo výške 80-tisíc eur mesačne len na mzdy zamestnancov. Len na mzdy zamestnancov, teraz nehovorím o iných prevádzkových nákladoch. To sú tak vysoké čísla, že dnes v čase tejto koronapandémie, keď mnohí ľudia prišli nie vlastnou vinou o prácu a o mzdu, mnohé rodiny prišli o svojich živiteľov, o svoj jediný príjem, tak my tu máme na stole správu, ktorá za 80-tisíc eur mesačne tu vyvoláva nielen medzi opozičnými, ale aj medzi koaličnými poslancami obrovské kontroverzie.
Čo sa týka toho rozpočtu, pani ombudsmanka, veľmi ma prekvapilo, a veľmi nemilo ma prekvapilo, keď ste sa chválili tým, že jeden z vašich veľkých úspechov je vytvorenie novej vizuálnej identity vášho úradu, kde ste zadali nejakej súkromnej grafickej firme úlohu vytvoriť nové logo a to logo vlastne je len nejaký spracovaný výkričník v tom názve a kvôli tomu ste museli zakúpiť a nainštalovať nový grafický softvér vo vašej vlastnej kancelárii. Ja som informatik a dosť dobre nechápem, ako použitie akéhosi nového loga, nech je akékoľvek, vyvolá potrebu používať v rámci administratívnej činnosti nový grafický softvér. Nepochopiteľné.
Čo je pre mňa z rozpočtového hľadiska, a nebolo to tu spomenuté, preto to chcem povedať, aby aj tí, čo to podrobne nečítali, aby sa do toho dostali, čo je pre mňa veľmi zarážajúce, je to, že vy ste upravovali svoj vlastný rozpočet. Vy ste ho upravovali v kapitole Kapitálové výdavky, kde ste ho zo 145-tisíc eur znížili na 25-tisíc necelých, ale zároveň celú tú položku, celý ten rozdiel ste presunuli do platov. To znamená, o čo menej ste zmodernizovali vašu kanceláriu, váš úrad, o čo menej ste nakúpili toho, čo je možno potrebné pre vašu činnosť, o to viac ste rozdali na platoch svojich zamestnancov. Pričom podľa informácií, ktoré sú v tejto správe uvedené, je priemerný plat vo vašej kancelárii takmer 2-tisíc eur. Či je to veľa, či je to málo, posúďte sami, kolegovia, kolegyne.
Taktiež je v správe tabuľka Výdavky na tovary a služby za rok 2019, kde sú relatívne malé sumy relatívne podrobne zdôvodnené, avšak jedna veľká suma vo výške takmer 90-tisíc eur je len tak stručne označená ako ostatné výdavky. Ja sa pýtam, hráme sa na transparentnosť alebo chceme byť transparentní? Ak sa hráme, potom je to v poriadku, ale ak chceme byť, tak toto, čo tu je napísané, tam radšej byť nemuselo, pretože to naozaj transparentné nie je.
No a poďme teraz k samotnej, samotnému obsahu tej správy. Hneď na strane 16, pani ombudsmanka, píšete, že "bezpečnostné riziko ako dôvod odmietnutia žiadosti cudzinca o udelenie dlhodobého pobytu". A následne v zdôvodnení tohto prípadu úplne spochybňujete celú činnosť Slovenskej informačnej služby o tom, že zisťuje prípadnú nebezpečnosť a toxickosť niektorých žiadateľov o pobyt v Slovenskej republike. A ja som bol štyri roky členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS a vieme, vieme, ako veľmi s týmto Slovenská informačná služba bojuje, že zistia na nejakých cudzincov naozaj citlivé veci a potom presne takéto úrady im povedia, že ale vy porušujete práva tých cudzincov a ochrana republiky nemôže byť uprednostnená pred ochranami, ochranou nejakého práva nejakého cudzinca. A my to tu dnes máme, kolegovia, kolegyne, v parlamente, kde hovoríme, kde tu je napísané, že darmo, že tajná služba, či civilná, či vojenská, dačo zistí, že konkrétny človek je maximálne problémový a nebezpečný, ale treba jeho práva naplniť a treba mu dať tú možnosť.
Ďalší skvost, o ktorom som naozaj si myslel, že sa mi sníva, neuznávanie cestovných dokladov Somálska. Ja sa pýtam, či naozaj občania Slovenskej republiky, daňoví poplatníci, platia 80-tisíc eur mesačne na zamestnancov kancelárie ombudsmanky na to, aby sa dočítali, že problémom ľudských práv na Slovensku je to, že neuznávame somálske pasy a iné cestovné doklady? Veď toto, čo ste tu napísali na strane 17, pani ombudsmanka, je priamo v rozpore s čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý jasne hovorí o tom, za akých podmienok môžu byť cudzinci do takého konania nejakým spôsobom pripustení.
Lahôdka je tiež na strane 20, "proces prijatia usmernenia týkajúceho sa prepisu rodu". Kolegyne, kolegovia, ja som si myslel dodnes, že rod, to je napríklad, že Forgáčovci boli slávny rod alebo Turzovci, alebo rod Beňovských. Také slovenské známe rody. Z uhorských rodov starších Pálffyovci alebo Estérhazyovci. A že raz keď sa niekde v takejto rodine narodíte, tak ste pokračovateľ toho roku. A tu si čítam, že vlastne problémom Slovenskej republiky je to, že my tu ideme riešiť nejaké transrodové osoby v rámci procesu zmeny a prepisu ich rodu.
Pani ombudsmanka, so všetkou úctou k vám, ja som si prečítal teraz počas tejto rozpravy celú Listinu základných práv a slobôd, nachádzajúcu sa v Ústave Slovenskej republiky, a to, že by nejaká, nejaký proces zmeny transrodovej osoby bol ľudským právom alebo právom zakotveným v našej ústave, tam nie je ani písmenko. A vy tu idete tieto, tieto zvrátenosti nám tu dať akože boj za práva.
Na strane 21, to už viacerí kolegovia spomenuli, reprodukčné práva žien. Človek by si myslel, že reprodukčné právo je právo sa rozmnožovať, právo mať deti, právo mať podporu spoločnosti na to, aby ženy mohli mať deti. A vy tu napíšete, že "v mojich stanoviskách som uvítala, že Národná rada tieto návrhy na sprísnenie potratov neprijala". Tak plníte zákonné funkcie, pani ombudsmanka, alebo dávate do toho svoje subjektívne pocity a emócie?
Budem citovať, kolegyne, kolegovia, "upozornila som tiež na to, že opakované návrhy smerujúce k sťaženiu prístupu k interrupciám predstavujú zásah do súkromia ženy a snahu o obmedzovanie reprodukčných práv žien na Slovensku". Ale veď povedzme si na rovinu, ako to je. Pani ombudsmanke sa nepáči, že chceli sme a chceme a, dúfam, aj budeme chcieť v tomto volebnom období obmedziť možnosť vraždiť nenarodené deti. Veď to je celé. My, pani ombudsmanka, tu nebol pokus v Národnej rade obmedzovať reprodukčné práva žien, práva žien mať deti. Naopak, tu bol pokus sprísniť prístup k tomu, aby nejaké ženy mohli svojvoľne zabiť svoje deti.
Ďalšia perlička. "V rámci platnej legislatívy a medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov má štát povinnosť", podľa vás, "vytvoriť rámec, ktorý umožní tehotnej žene uplatniť jej právo na prístup k interrupcii", čiže vytvoriť rámec, ktorý umožní tehotnej žene zavraždiť svoje dieťa. To je to, čo ste tu napísali. Vás mrzí a vám je ľúto, že je zabíjaných málo detí a že ženy nemôžu vraždiť svojvoľne svoje deti. A to za, za to platia občania 80-tisíc eur mesačne na váš úrad.
O tej vode nejdem ani hovoriť, pretože si protirečíte vo vlastnej správe. Na jednej strane hovoríte, že treba, aby aj v nelegálnych osadách bol prístup k pitnej vode, ale na druhej strane, na strane 51, ešte aj po latinsky tu píšete a potom to citujete, že z bezprávia nemôže vzniknúť právo. To je samozrejmá vec. Preto ak nejaká entita, nejaká osada vznikla nelegálne na nelegálnych pozemkoch, tak predsa nebudeme pristupovať k nej, ako keby bola v poriadku, a napĺňať nárok na nejakú pitnú vodu. Ale kolegovia sa tu už k tomu vyjadrili dosť.
Čo je pointa alebo čo je úplné demaskovanie toho, komu táto správa slúžila, ktorú tvorila, aké mimovládky za ňou boli, je strana 59, kde na rovinu píšete, že s francúzskym veľvyslancom ste v júli otvorili tému ochrany práv LGBTI ľudí. LGBT a ešte aj to I, inter, inter, nejakých inter. 80-tisíc eur mesačne, kolegyne, kolegovia.
Na strane 60, pani ombudsmanka, ste dehonestovali všetkých poslancov Národnej rady, všetkých, keď ste napísali, v piatej voľbe Národná rada Slovenskej republiky, a teda vy, pardon, "v piatej voľbe ombudsmanka nenavrhla nikoho, lebo možní kandidáti boli natoľko demotivovaní z prístupu predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky v procese volieb, že odmietli kandidovať", asi na tému ústavných sudcov.
Ja znova podotknem, pani ombudsmanka, že vašou úlohou nie je hodnotiť prácu Národnej rady a poslancov. Vás tu bývalá koalícia zvolila, v poriadku, my sme vtedy veľmi jasne upozorňovali na to, akého človeka volia. Ale vy nemôžte predsa hodnotiť vo svojej správe poslancov Národnej rady a Národnú radu ako takú.
Na strane 61 absolútne a podľa mňa úplne v súlade s tými modernými bruselskými trendami spochybňujete právo rodičov na výchovu. Pod témou alebo pod tým takým parafrázovým názvom, že jedna výchovná ešte nikomu neublížila.
Nasleduje text, kde popisujete, že teda akým spôsobom môžu a nemôžu rodičia vychovávať svoje deti. A vieme veľmi dobre, kde to vedie. Veď v severských krajinách dnes polícia, rôzne pochybné orgány odoberajú rodičom deti len preto, že deti popletené presne takýmito výchovnými metódami a tvrdeniami a mimovládkami volajú na svojich rodičov, keď sa im niečo nepáči, políciu. A sa pýtam, či toto tu chceme. Či toto tu chceme. Keď zakážete decku mobil, počítač, tak zavolá políciu, lebo vy ho šikanujete, týrate, psychicky ho likvidujete!
Dobre. Diskusia o dúhových rodinách, myslím, že to tu bolo dosť povedané. Chválite sa tým, že ste podporili Dúhový Pride, za 80-tisíc mesačne. (Reakcia z pléna.) Osemdesiattisíc mesačne pre zamestnancov.
No, potom je tu na tej, na začiatku prílohy, kolegyne, kolegovia, si môžte pozrieť to nové špičkové logo, ktoré robila grafická firma v externej súťaži, kde je tam ten výkričník spracovaný. Je to tak na úrovni možno, ja neviem, siedmaka základnej školy na informatike.
Diskriminácia, segregácia rómskych detí v slovenskom školstve, pani ombudsmanka. Ja keď som to čítal, ja som si myslel, že vy nepíšete o Slovensku, že vy nepíšete o Slovensku. Ja sám som mal niekoľko cigánskych spolužiakov na základnej škole. Vychovávaní, skúšaní, učení sme boli úplne všetci rovnako bez akýchkoľvek rozdielov, či to bol Kotleba, alebo to bol Havrda, alebo to bol Škrváň, alebo to bol Bučko, alebo do bol Danihel - a o akej segregácii vy rozprávate? O akej segregácii? Absolútne nikto sa nepozeral na to, či ten človek, ten žiak pred tou tabuľou je Cigán alebo biely. Proste, vieš, dobre, nevieš, čau, páky.
No ale podľa mňa úplne najzávažnejšie, čo ste naozaj prepískli, je, hh, to už dneska nemôžem povedať, že na strane 88. (Smiech v sále.) Pani ombudsmanka, právo na udelenie pobytu osobe rovnakého pohlavia na základe statusu rodinného príslušníka. Nič v zlom a naozaj neberte ma v zlom, ale ja musím trošku mať v tom emóciu, lebo veď vy ste sa v tomto odstavci na konci tejto strany vysmiali Ústave Slovenskej republiky, ktorá úplne jasne v čl. 41 hovorí, že man-žel-stvo, pani ombudsmanka, manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou a je chránené zákonom. A vy tu normálne píšete, že išlo o nejakých manželov, ktorí sa zobrali, dvaja chlapi v Austrálii. Veď vy ste úplne popreli Ústavu Slovenskej republiky, vy ako človek, ktorý mal byť prvý (rečník nechtiac buchol do mikrofónu, z ktorého odletela vrchná časť) - a vidíte, pozrite sa, čo sa deje (povedané so smiechom) -, ktorý mal byť (rečník upevňuje na mikrofón odletenú časť), ktorý mal byť prvý v ochrane (reakcia z pléna), v ochrane týchto práv, ktoré ústava jasne definuje, a vy tu vlastne píšete, že keď niekto využije legislatívu krajiny, ktorá umožní sa dvoch chlapom alebo dvom ženám normálne zobrať, ako keby boli že naozajstní manželia, tak my to máme vlastné rešpektovať.
A ja sa potom pýtam, že či vy v tejto správe sa cítite byť nielen nad Národnou radou a nad poslancami, ktorých tam asi 16-krát, im hovoríte, čo majú robiť, ale či sa cítite byť aj nad samotnou Ústavou Slovenskej republiky, kde proste čl. 41 ústavy úplne dehonestujete, ako keby neexistoval. Ako keby neexistoval. A ja od vás ani nečakám odpovede. Ja nečakám odpovede, lebo svoje odpovede ste dali do tohto materiálu, za ktorý občania Slovenskej republiky v minulom roku zaplatili 2 mil. eur, lebo to sú náklady na vašu kanceláriu. Dva milióny eur, pani ombudsmanka, plus plat podpredsedu Národnej rady, ktorý vám patrí zo zákona.
A kolegovia tu spomínali, že či si myslíte, že toto sme tu chceli čítať dnes. Či naozaj si myslíte, že toto sme tu chceli čítať nielen opoziční, ale aj koaliční poslanci, a či si myslíte, že vaša správa je prínosom k zlepšeniu ochrany práv občanov Slovenskej republiky bez akýchkoľvek rozdielov tak, aby ste si mohli povedať, že všetky tie peniaze sú vyhodené účelne, efektívne a hospodárne, ako to zákon predpokladá, a že na svoju prácu môžte byť hrdá.
Ja si myslím, že je to na nie výkričník, ale na otáznik.
Ďakujem pekne za pozornosť.