Videokanál klubu

Ja musím na podporu tohto zákona a toho, čo tu bolo povedané v rozprave zo strany kolegu Beluského povedať, že pri tom, ako sa, v akom stave sa nachádza súčasné slovenské hospodárstvo a ekonomika, ako je rozvrátené všetkými týmito totalitnými opatreniami vlády, ako sme sa za posledný rok zadlžili a zadlžila nás aj Matovičova, aj Hegerova vláda, tak za týchto okolností naozaj neostáva nič iné, ako hľadať všade, kde sa dá, prostriedky na to, ako ušetriť. A v tejto veci by sme mali ísť príkladom ako politici, ako politické strany.
Čiže ak chceme, aby ľudia šetrili, aby sa nejako uskromňovali, tak začnime sami od seba. Začnime pri politických stranách, pretože tie peniaze, ktoré by sme týmto spôsobom ušetrili, tie by naozaj politickým stranám nechýbali.
A naozaj treba povedať aj to, že ten ukazovateľ, tá minimálna mzda, kde navrhujeme teda, aby sa štátne príspevky odvíjali od minimálnej mzdy a nie od priemernej, tak tá naozaj je lepším ukazovateľom skutočnej životnej úrovne obyvateľstva ako priemerná mzda. Čiže naozaj tento zákon vedie k tomu, aby sme šetrili prostriedky, ale šetrili na nás politikoch a nie na obyčajných občanoch.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ešte raz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som trošku obšírnejšie uviedol dôvod predloženia tejto novely zákona č. 85/2005 o politických stranách a politických hnutiach.
Podľa § 25 až § 28 tohto zákona majú politické strany, ktoré vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali viac ako 3 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, nárok na finančný príspevok vo forme buď príspevku za hlasy získané vo voľbách, alebo príspevku na činnosť, alebo príspevku na mandát. Príspevok za hlasy a príspevok na činnosť sa vyplácajú v rovnakej výške, a to stranám, ktoré vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali viac ako 3 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Ministerstvo financií uhradí za každý taký hlas zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky príspevok vo výške 1 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Príspevok na mandát patrí stranám podľa počtu získaných mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky. Príspevok na mandát je vyplatený v sume násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza roku, v ktorom sa konali voľby.
Za každý získaný mandát, a to najviac za dvadsať mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy. Za dvadsiaty prvý mandát a každý ďalší mandát patrí strane príspevok na mandát v sume dvadsaťnásobku priemernej mzdy. To znamená, že všetky tie príspevky sa počítajú v závislosti od priemernej mzdy, ktorá stabilne na Slovensku, okrem teda asi jedného roku, rastie, a preto aj príspevky politickým stranám každé voľby narastajú.
V minulých volebných obdobiach sa viaceré politické strany a politické hnutia snažili z pozície opozičnej strany presadiť úplne zrušenie financovania politických strán zo štátneho rozpočtu. Avšak po zvolení týchto strán do koalície z tohto sľubu upustili. Ľudová strana - Naše Slovensko preto do Národnej rady Slovenskej republiky prichádza s kompromisným návrhom, aby sa zmenil spôsob výpočtu týchto príspevkov. Navrhujeme, aby sa výška príspevkov nepočítala v závislosti od priemernej mzdy, ale v závislosti od minimálnej mzdy, čím dôjde k radikálnemu zníženiu výdavkov zo štátneho rozpočtu. Pri zohľadnení stavu verejných financií, zdravotníctva, školstva a mnohých ďalších rezortov je nemorálne, aby zo štátneho rozpočtu sa naďalej zákonom dotovala činnosť politických strán v takom vysokom rozsahu ako doteraz.
Príspevky pre politické strany po každých voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vzhľadom na zvyšujúcu sa priemernú mzdu rastú. Aj v roku 2020, to znamená v roku, kedy ekonomika Slovenska bola zasiahnutá opatreniami proti šíreniu koronavírusu, sme zaznamenali nárast priemernej mzdy. Len pre taký prehľad, napríklad v roku 2010, kedy sa konali voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, sa príspevky počítali od priemernej mzdy, ktorá bola rok predchádzajúci vo výške 745 eur, v 2012 už to bolo 786 eur, v 2016 už 883 eur a v roku 2020 už to bolo 1092 eur. V roku 2010 vznikol stranám nárok v celkovej výške takmer 38 mil. eur, po voľbách v roku 2020 tento nárok predstavoval už 63 mil. eur, čo je takmer dvojnásobok.
Ak by sa príspevky počítali v závislosti od minimálnej mzdy, štátny rozpočet by ušetril zhruba polovicu zdrojov daňových poplatníkov. Podrobnosti je možné vidieť v predloženej tabuľke, v priloženom grafe, ktorý prosím poslancov, aby si v dôvodovej správe pozreli.
Ďalším z dôvodov na predloženie tejto novely je aj negatívny vývoj dlhu Slovenskej republiky. Podľa schváleného vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2021 sa očakáva, že celkový hotovostný dlh Slovenskej republiky prekročí 55 mld. eur. To znamená, že každý obyvateľ Slovenska tak okrem svojich súkromných dlhov bude dlhovať v prepočte ďalších viac ako 10-tisíc eur. Zodpovednosť za tento stav nesú v rozhodujúcej miere práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a ďalší vedúci ústavní činitelia, ktorí dopustili, aby dlh Slovenska vzrástol do takejto extrémnej výšky.
Je zrejmé, že ani poskytovanie štátnych finančných príspevkov politickým stranám v takomto vysokom rozsahu v skutočnosti nezabránilo ovládnutiu mnohých politických strán oligarchami, ale viedlo len k zvýšeniu súm, za ktoré si oligarchovia kupujú priazeň niektorých politikov. Rovnako ako ani zvyšovanie platov sudcov neobmedzilo korupciu na súdoch, ale len zvýšilo sumy úplatkov. Ani zvýšenie, ani udržanie súčasnej úrovne štátnych príspevkov politickým stranám nezaručí odolnosť proti korupcii, pretože tá vychádza z charakteru ľudí a charakter rozhoduje.
Činnosť politických strán a hnutí by mala byť financovaná len v minimálnej miere zo štátneho rozpočtu. Súčasná výška štátnych príspevkov sa však viaže na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, čo považujeme za neprimerané. Podľa predloženého návrhu zákona by sa po novom výška štátnych príspevkov viazala na minimálnu mesačnú mzdu, ktorá lepšie odzrkadľuje reálne platové pomery väčšiny bežných ľudí na Slovensku.
Predložený návrh má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pretože by viedla len v rámci jedného volebného obdobia k úspore viac ako 30 mil. eur.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme ochotní baviť sa aj o iných možnostiach a nástrojoch ako znížiť alebo zastabilizovať financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu či už napríklad zmrazením týchto príspevkov, alebo iným spôsobom. A uvítam akékoľvek ďalšie otázky a pripomienky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanecký klub Ľudová strana - Naše Slovensko predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.
Cieľom tohto legislatívneho návrhu je zníženie zaťaženia štátneho rozpočtu na financovanie politických strán a politických hnutí. Ako isto všetci dobre viete, každá politická strana, ktorá prekročí 3 % vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, má nárok na príspevky podľa počtu percent. Z toho boli príspevky za hlasy získané vo voľbách, príspevky na činnosť a príspevky na mandát. V minulosti, v minulých volebných obdobiach bola snaha niektorých poslaneckých strán a poslaneckých klubov nájsť alebo bola snaha, aby sa politické strany nefinancovali zo štátneho rozpočtu. Nikdy sa však nenašla dostatočná podpora, preto sme prišli s kompromisným návrhom, ktorý nebude úplne, ktorý neodstrihne úplne politické strany od financií zo štátneho rozpočtu, ale takým výraznejším spôsobom to financovanie zníži. Viac uvediem potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, sme si zvykli, že na na Slovensku sú písané zákony úplne nejasne, aby sa v nich dalo kľučkovať, a presne aj v tomto zákone vidím, že aj v tom vašom pozmeňováku bolo by treba upresniť niektoré pojmy, aby, ak by to išlo do nejakej trestnoprávnej roviny, aby sa dalo o to aj po... oprieť, pretože ak tento zákon pôjde napríklad na Ústavný súd, tak nemôže v žiadnom prípade prejsť, pretože treba si tam riadne definovať niektoré veci, čo to je krátka reťaz napríklad, čo to je nevyhnutný čas. Hej, že napríklad priviazanie psa na nevyhnutný čas. Kto určí, či to bol nevyhnutný čas, alebo to nebol?
Ďalšia vec, ak ide o mimoriadne nebezpečného psa, kto určí alebo kto povie, že ten pes je naozaj nebezpečný, pretože je to taký skôr subjektívny pohľad. Pre niekoho to nebezpečný pes je, pre niekoho nebezpečný pes nie je. Čiže podľa mňa tieto výrazy by tam bolo potrebné nejako doplniť alebo nejako to ohraničiť, aby v prípade riešenia nejakého takéhoto problému, aby sa tí ľudia vedeli o ten zákon aj oprieť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tak v Bratislave, v Košiciach, ale aj v iných väčších mestách je problém s množstvom umiestnenia detí v materských školách, pretože ako bola tá pôrodnosť niekedy vyššia, materské školy fungovali. Následne sa materské školy porušili, pretože pôrodnosť klesla. Teraz máme opäť taký boom, čiže tých detí je stále viacej. Naozaj tie deti nie je kde umiestňovať a tie škôlky, ktoré boli niekedy otvorené, sú momentálne zatvorené alebo už sú tam rôzne centrá a neslúžia ako materská škola. Čiže podľa mňa do budúcna tento istý problém bude aj so základnými školami.
A poslednú iba jednu otázku, pani kolegyňa, na vás, či ste tento zákon riešili aj so Štátnou školskou inšpekciou, pretože Štátnej školskej inšpekcii vlastne narastú priestory, alebo teda škôlky, ktoré by do budúcna mohla kontrolovať.
Iba toľko, ďakujem.

Ďakujem pekne za odpoveď a dúfam, že či už na výbore, alebo potom aj osobne sa o tom porozprávame, aby sme si to ujasnili. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru, ja som chcel faktickou na vás reagovať, len ste sa neprihlásili do rozpravy. Mňa by zaujímal iba jeden bod v čl. I, ak to máte otvorené, a je to dvad... bod č. 21 a citujem: „Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, v ktorej bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktoré...“ Potom je tam po a), po b).
A chcem by som sa opýtať, že či teda napríklad okresný úrad alebo nejaký orgán určí direktívne rodičom, že z dôvodu kapacity ktorú škôlku majú navštevovať, že ak by išlo o nejaký okres, že či by to potom nebolo aj pre tých rodičov náročné, ak by museli dochádzať tie deti niekde inde do školy. Iba tak, že či im to direktívne určí a že či ten, či ten rodič bude môcť odmietnuť plnenie tej, toho predprimárneho vzdelávania v tej danej škôlke a bude si môcť napríklad vybrať súkromné zariadenie. Iba to by som sa chcel celé spýtať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja mám, ja mám takú pripomienku aj k obsahu, aj k forme predloženia pozmeňujúceho návrhu.
Najprv k tomu obsahu. Vy ste, pán poslanec Krúpa, povedali, že boli tam nejaké nedostatky, ktoré ste potrebovali napraviť. Avšak ja som presvedčený, že ten návrh zákona, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania, mal nedostatky, ktoré boli potrebné napraviť, avšak tie boli po tom medzirezortnom pripomienkovom konaní dostatočným spôsobom napravené. Vaším pozmeňujúcim návrhom sa teraz precizujú alebo sa spresňujú ustanovenia o automatizovanom poskytovaní informácií, obmedzovanie poskytovania produktov, procesov alebo služby. To je v poriadku, s tým súhlasím, s tým vlastne nemám problém. Avšak úplne ste odtiaľ dali preč ustanovenia týkajúce sa blokovania. A v tom pozmeňujúcom návrhu sa odkazujete na § 27 súčasného zákona, kde hovoríte o nejakej dostatočnej kompetencii úradu, s čím ja úplne nemôžem súhlasiť, pretože podľa toho paragrafu úrad môže len vyhlásiť nejakú výstrahu alebo uložiť povinnosť nejakému poskytovateľovi základnej služby. Predtým, si myslím, že to bolo dôkladnejšie a lepšie. Boli tam jasné definície škodlivého obsahu, škodlivej aktivity, plus tam bola aj vyhláška, ktorá presne precizovala aj spôsob vykonávania toho blokovania. Takže podľa mňa zbytočne ste to dali odtiaľ preč. Ale rozumiem, že na tom nebola nejaká zhoda v koalícii, takže ste to museli nejakým spôsobom prerobiť.
A teraz k samotnému procesu. To, čo spomenul aj pán podpredseda, zákon o rokovacom poriadku jasným spôsobom hovorí, akým spôsobom má byť prednesený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Avšak okrem toho, že vy ste čítali to odôvodnenie počas prednesu toho pozmeňujúceho návrhu, s čím by som nemal až taký zásadný problém, ale mám problém s tým, že vy ste čítali niektoré slová, ktoré tam vôbec neboli napísané a hlavne vy ste vynechali veľmi dôležité veci. Vy ste vynechali ten úvodný text, vy ste napríklad v bode 6 v článku I bod 37... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. No, pán minister školstva si nevie predstaviť nič. Nikdy nežil v takých oblastiach, on má len vzdušné zámky, chiméry. Býva možno 300 metrov od parlamentu. V tej dedine, kde som ja učil, by nebýval ani týždeň a keby tam nebodaj chcel učiť, keby mal na to kvalifikáciu, po jednom týždni by buď dostal infarkt, alebo by skolaboval a skončil v Pezinku či v inom podobnom ústave. On totižto nepozná skutočný život. Vzťahy v oblastiach, kde je vysoký počet detí s rôznymi poruchami a ich rodičia detto. Už deti integrované v bežných triedach, lebo tak sa, taká je prax, vyháňajú deti do škôl desiatky kilometrov od tej školy v mieste bydliska a kde sú integrovaní žiaci v bežných triedach. Takže pozor, pozor!
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Len ja som chcel vedieť, že vlastne namiesto tej rady, kde bude prebiehať diskusia k tým, dajme tomu k tým akčným plánom. Toto mňa zaujímalo, že keď tam boli tí tajomníci, dajme tomu neprišli, bolo to možno komplikované, že čo vlastne namiesto toho bude, že aký, aký nejaký orgán bude zriadený, ktorý sa bude, v ktorom sa bude môcť diskutovať aj o tých akčných plánoch, teda už potom vo vašom novom názve sa to bude volať inak. Čiže toto by mňa zaujímalo. Potom, ak by ste ešte mohli.
A tie akčné plány, ja som vravel o tom, že v tých momentálne čo prebiehali, tak v zápisniciach boli rôzne pripomienky, ale teraz, ako prišla nová vláda, tak nebolo žiadne pripomienkovanie na tých stretnutiach. Čiže či už tie akčné plány, ktoré teraz dochádzajú, už nikto nerieši a čaká sa na nové. To by ma iba zaujímalo.
Ďakujem pekne.