Videokanál klubu

Ďakujem, pán podpredseda, ďakujem pánovi poslancovi za faktickú poznámku.
Doplním jednu vec, míňať, samozrejme, keď máte prebytkové, keď máte teda vysoké, vysoké príjmy, dane proste stúpajú, daňové príjmy, tak vy môžte, samozrejme, míňať, ale nemôžte to robiť tak, že zároveň zhoršujete aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a práve tie predchádzajúce vlády nám ukázali, že ony nielen míňali, ale ešte aj zhoršovali dlhodobú udržateľnosť, takže tam proste po všetkých stránkach si myslím, že to hospodárenie bolo absolútne zlyhané a tam by sme si mali zobrať príklad, ako sa to nemá robiť.
Hovorili ste, že ste nepočuli nejakú kritiku v minulom volebnom období, pán poslanec, tak asi by ste si to mali trošku viacej naštudovať, možno pozrieť nejaké vystúpenia, aby ste vedeli, že rovnaká kritika bola aj v minulom volebnom období, len možnože tým, že ste neboli poslanec, tak ste to nemali možnosť aktívnym spôsobom počúvať.
A nekorektné vystúpenie, ste povedali, že to bolo nekorektné vystúpenie, pán poslanec. Ja sa snažím byť maximálne korektný, snažím sa hovoriť o konkrétnych číslach aj dávať konkrétne návrhy, nechcem len kritizovať, ale chcem aj povedať to, čo by sa malo zlepšovať. Neviem teda, akým spôsobom si predstavujete, že sa má opozičná politika robiť, či proste máme byť ticho a nepovedať nič. Myslím si, že prístup, ktorý som zvolil, je správny a že takto by sa mali správať aj ostatní poslanci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte poďakovať ministerstvu a NKÚ za vypracovanie týchto správ. A na úvod chcem hneď vyjadriť, chcem sa vyjadriť, že dúfam, že tie opatrenia alebo tie upozornenia, ktoré v tej správe NKÚ boli napísané, ktoré tu pán predseda predstavil, že nezostanú nepovšimnuté a že tie ministerstvá a tie úrady, ktoré sa nimi majú zaoberať, sa nimi aj zaoberať budú.
Každoročne schvaľujeme zákon o štátnom rozpočte, vždy na jeseň každého roku. Ten zákon je považovaný za zákon roka, s tým sa, samozrejme, nedá nič iné, len súhlasiť, avšak myslím si, že aj rokovanie a schvaľovanie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky by si tiež zaslúžilo podobnú pozornosť, pretože štátny záverečný účet nám ukazuje a dáva informáciu o tom, ako celá verejná správa hospodárila. Mali by sme túto správu postaviť a porovnať aj s návrhom rozpočtu na daný rok, hľadať tam rozdiely, identifikovať slabé stránky a poučiť sa z toho do budúcnosti.
V návrhu uznesenia k tomuto bodu budeme ako Národná rada Slovenskej republiky schvaľovať text, ktorý tu prečítal aj pán spravodajca, v ktorom teda konštatujeme a berieme na vedomie, že schodok bol vo výške 5,6 mld. eur, čo predstavuje mínus 6,2 % hrubého domáceho produktu, konsolidovaný dlh k 31. decembru 2020 sumu 55,2 mld. eur, čo predstavuje 60,6 % hrubého domáceho produktu, a hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe dosiahlo schodok 7,7 mld. eur.
Hneď tu pri návrhu uznesenia môžeme identifikovať jednu oblasť, ktorú by sme mali alebo vy, pán minister, mohli v rámci aj zvyšovania transparentnosti a zároveň v rámci lepšieho rozpočtovania a kontrolovania štátnych výdavkov zmeniť, a tým je vykazovanie hospodárenia štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe, ktorý je v porovnaní s akruálnym princípom a schodkom celej verejnej správy o 2,1 mld. eur vyšší, čo si myslím, že aj pre laickú verejnosť sú tie čísla neporovnateľné.
V pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet, čo znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách a takisto to znižuje transparentnosť aj zvyšuje komplikovanosť. O výhodách akruálneho princípu voči hotovostnému nemusím hovoriť, pretože sú každému určite zrejmé. Akruálne limity by sa mali zaviesť aj pre rezorty, aby bola vyššia disciplína a bolo ich ťažšie obchádzať ako hotovostné limity, vďaka tomu môžeme mať menej prekvapení a väčšiu kontrolu výsledku hospodárenia celého verejného sektora, preto dúfam, že sa zváži toto odporúčanie.
Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2020 úroveň 6,16 % HDP, pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,49 % HDP. Na deficit, ktorý sa vyjadruje ako percentá HDP, vplývajú, samozrejme, dve veličiny. Jednou je samotný deficit v reálnych číslach a druhou samotná ekonomika, teda výška HDP, na ktorej zníženie najviac pôsobilo zníženie investícií. Ďalšie roky, keď budeme môcť čerpať ďalšie prostriedky z eurofondov aj z plánu obnovy, máme veľkú šancu ekonomiku začať prehrievať a napomôcť tak všetkým sektorom. K tomu však musíme výrazným spôsobom zlepšiť čerpanie eurofondov a zapracovať na znížení korekcií.
Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je dôležitý dlhodobý rast ekonomiky. Ten sa dá podporiť aj tvorbou nového kapitálu cez efektívne verejné financie. Nakoľko tok eurofondov je daný dlhodobejším plánom čerpania, je zaujímavé sledovať vývoj domácich verejných investícií. Je pozitívne, že aj v krízovom roku 2020 tieto investície dosiahli úroveň mierne vyššiu, ako bol historický priemer od predchádzajúcej krízy; čerpanie investícií výrazne nekleslo napriek ich nízkemu rozpočtovaniu. Za prudkým nárastom deficitu bola, samozrejme, predovšetkým pandémia, ktorá znížila výkonnosť ekonomiky a príjmy verejnej správy a vyžiadala si nákladné protipandemické výdavky v zdravotníctve, sociálnej politike a na podporu ekonomiky. Celkovo negatívny vplyv pandémie na saldo verejnej správy dosiahlo úroveň 3,9 % HDP.
Tu treba zdôrazniť to, čo hovorím pravidelne, vždy pri takýchto finančných zákonoch a návrhoch a to, že pandémia nebola jediným dôvodom vysokého deficitu, ďalším bola predkrízová hospodárska politika, politika predchádzajúcich vlád, ktoré v dobrých časoch míňali namiesto toho, aby v dobrých časoch šetrili, a táto politika nás dostala do úplne inej pozície ako napríklad v susednej Českej republike, kde mali v rovnakých dobrých ekonomických rokoch prebytkové rozpočty a pripravili sa na krízu oveľa lepšie ako na Slovensku.
Slovenské verejné financie neboli pripravené na krízu a to ani z pohľadu výšky salda ani úrovne dlhu verejných financií. Do krízy sme vstúpili s odhadovaným deficitom 2,5 % HDP, ktorý už je veľmi blízko hraničného maastrichtského kritéria deficitu na úrovni 3 % HDP. Táto úroveň už neposkytuje dostatočný manévrovací priestor ani na väčšie cyklické výkyvy ekonomiky, už vôbec na veľké krízy. Ak by sa pred krízou splnilo vládou odsúvané dosiahnutie strednodobého cieľa v podobe štrukturálne vyrovnaného rozpočtu, celkový deficit by bol v roku 2020 nižší o 2,2 mld. eur, čo predstavuje 2,4 % HDP. Alternatívne by sme mohli v krízovom roku poskytnúť o to väčší jednorazový stimul pri výrazne lepšom stave dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Táto pandémia nám ukázala vysokú potrebu proticyklickej rozpočtovej politiky a potrebu prijatia výdavkových limitov, ktoré okrem iného tiež fungujú v akruálnom svete, čiže o ďalší dôvod viac rozpočtovať štátny rozpočet v akruálnych číslach.
Hrubý dlh dosiahol koncom minulého roka úroveň 60,6 % HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň dlhu. Medziročný nárast hrubého dlhu o 12,3 percentuálneho bodu HDP zároveň znamená, že prišlo k prekročeniu najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy. Na raste hrubého dlhu sa však výrazne podieľal aj nárast hotovostnej rezervy, z hľadiska posúdenia vývoja dlhu je preto vhodnejšie sledovať vývoj čistého dlhu, ktorý narástol o miernejších 7 percentuálnych bodov na úroveň 50,6 % HDP.
Výdavky v sektore zdravotníctva mali v roku 2020 negatívny vplyv vo výške 86 mil. eur, čo predstavuje 0,1 % HDP v porovnaní so schváleným rozpočtom. Na tomto vývoji sa v najväčšej miere podieľalo zhoršené hospodárenie nemocníc a transfery súkromných zdravotných poisťovní svojim akcionárom, čo bolo čiastočne kompenzované nižšími výdavkami zdravotných poisťovní na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dôsledku pandémie. Nemocnice po oddlžovaní, ktoré prebehlo v rokoch 2018 až 2020, naďalej tvoria nové záväzky a aj na základe týchto informácií dávam do pozornosti programové vyhlásenie vlády, konkrétne časť, ktorá hovorí, že ak súčasný systém zdravotných poisťovní po analýze nebude prinášať hodnotu pre pacienta a dosahovanie zdravotných celospoločenských cieľov, vláda Slovenskej republiky zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia. Práve na tomto príklade, ktorý sa stal v minulom roku, si myslím, že nám zdravotné poisťovne súkromné ukazujú, že by sme tu na Slovensku ten unitárny systém zdravotného poistenia mali mať. V predlžovaní zdravotných zariadení nenastal systémový pokrok a je možné očakávať ďalší tlak na zvyšovanie nákladov v období, keď sa prejavia dôsledky odloženej zdravotnej starostlivosti o iných pacientov než s COVID-19.
Po zohľadnení vplyvov pandémie na deficit a nerozpočtovaných vplyvov platí, že veľká časť rizík negatívne prispela k rastu deficitu hospodárenia verejnej správy. Bolo tam viacero vplyvov, medzi také významnejšie patrí napríklad podhodnotenie kapitálových výdavkov alebo nadhodnotenie nedaňových príjmov, podhodnotenie sociálnych transferov a dávok alebo podhodnotenie výdavkov na zdravotníctvo a tvorby záväzkov nemocníc.
Na záver chcem len vyjadriť presvedčenie, že hospodárenie mohlo byť v minulom roku určite lepšie, treba sa však poučiť z chýb, ktoré boli minulý rok urobené vládou, ktorá, dá sa povedať, že nemala nejaké veľké skúsenosti, a treba určite využiť príležitosti, ktoré nám súčasná situácia dáva a že sa nám podarí obnoviť tú krivku, po ktorej sme išli od krízy v roku 2009/2010 a znovu sa vrátime k hospodárskemu rastu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 13. septembra 2021 a gestorský výbor do 14. septembra 2021.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca zaujal stanovisko k rozprave k tomuto návrhu zákona. Ja zopakujem niektoré myšlienky z toho, čo som povedal vo faktických na tých, ktorí tu vystupovali.
Náš poslanecký klub Ľudovej strany Naše Slovensko je jednoznačne za dobrovoľnosť v očkovaní a to nielen proti ochoreniu COVID-19, ale proti akémukoľvek ochoreniu a v podstate z tých istých dôvodov, ktoré tu už zazneli, pretože si myslíme, že v demokratickej spoločnosti nemôže byť nikto nútený do toho, aby bol, musel podstupovať nejaký lekársky zákrok, akýkoľvek, teda vrátane očkovania. Čiže tento návrh zákona podporíme bez debaty, o tom sa tu nemusíme nejakým spôsobom rozprávať.
Chcel by som však ale zareagovať na nejaké výčitky, ktoré tu boli povedané k mojej osobe. V prvom rade z mojej strany nešlo o nejaký útok na predkladateľov, pretože naozaj tento návrh zákona podporujem a každý človek so zdravým rozumom by ho mal podporovať. Išlo skôr o kritiku vo vzťahu k jednému konkrétnemu poslancovi, pánovi poslancovi Urbanovi, ktorý síce nie je predkladateľ návrhu zákona, ale predpokladám, že keďže patrí do tej skupiny nezaradených poslancov, že za ten návrh zákona bude hlasovať. A moja výčitka nesmerovala k nemu z toho dôvodu, že by som ho považoval za človeka, ktorý by nebol za dobrovoľné očkovanie, lebo povedal, že je teda za dobrovoľné očkovanie proti COVID-u-19, ale smerovala k tomu, že ako lekár dáva jednoducho príklad, svojimi vystúpeniami dáva príklad celej slovenskej spoločnosti, že očkovanie, aj keď teda on je za dobrovoľné očkovanie, ale že to očkovanie samo osebe ako také je správne, a teda že ľudia by si mali brať z toho príklad a mali by sa nechať sami zaočkovať rovnako ako on.
No a k tej výčitke, že aj my máme v našom poslaneckom klube poslanca, ktorý propaguje očkovanie, ide teda, bolo povedané, že ide o pána poslanca Šimka. Ja som sa s pánom poslancom Šimkom na túto tému nikdy nerozprával, čiže neviem potvrdiť ani vyvrátiť, či takéto niečo robí, či ho podporuje, očkovanie, alebo nie, či sám je zaočkovaný alebo nie. Každopádne musím povedať, že jeden jediný poslanec, ktorý tu za týmto pultíkom vystúpil a povedal, že sa dal zaočkovať, teda poukázal na svoj príklad alebo teda na to, čo on osobne urobil, ktorý tu v podstate obhajoval očkovanie ako také, teraz nehovorím o tom, že obhajoval očkovanie povinné, ale obhajoval očkovanie ako také, jediný poslanec, ktorý dával príklad a v podstate tu šíril tú vakcinačnú propagandu, aj keď si to možno neuvedomuje, tak je práve pán poslanec Urban. To jednoducho treba povedať. Žiadny iný poslanec, ani pán poslanec Šimko tu nevystupoval, nikto sa tu nechválil tým, že bol zaočkovaný, jedine pán poslanec Urban. Takže toľko možno k rozprave.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Urban, tvoji kolegovia predkladatelia tu opakovane v rámci rozpravy k tomuto návrhu zákona hovorili, že to očkovanie proti COVID-u-19 je len experimentálnymi vakcínami, ktoré prinášajú so sebou mnohé riziká. Preto sa chcem spýtať, či ti ako skúsenému lekárovi nevadí, že si v podstate tým, že si sa dal zaočkovať, čím sa teda netajíš, že si sa stal v podstate sám takým pokusným králikom týchto experimentálnych vakcín, či ti nevadí, že vlastne týmto svojím rozhodnutím aj tým svojím postojom, ktorý si tu prezentoval, že v podstate si síce za dobrovoľnosť očkovania, ale na druhej strane považuješ to očkovanie za správne, preto si sa nakoniec dal aj ty sám zaočkovať, či týmto svojím príkladom v podstate len nevedieš ľudí k tomu, že sami musia teda, alebo teda podstupujú riziká ohrozenia svojich životov a zdravia tým, že sa dajú zaočkovať, možno aj tým, že si zoberú z tvojho rozhodnutia príklad, či týmto svojím rozhodnutím vlastne neprispievaš len k tomu, že tie mnohé nadnárodné farmaceutické giganty, ktoré vyrábajú tie experimentálne vakcíny, prichádzajú k tým ohromným ziskom, lebo aj to tvoji kolegovia kritizovali.
A chcem sa spýtať aj to, že či keď prídu tie ďalšie vlny, tretia, štvrtá, piata, tie ďalšie mutácie, či sa dáš opäť zaočkovať trebárs, keď to bude nutné preočkovávať sa každý rok, či to budeš robiť teda každý rok, opäť sa ťa pýtam teda ako skúseného lekára, či to teda budeš robiť.
No a potom ešte posledná moja otázka, hovoril si o tom, že ani Svetová zdravotnícka organizácia neodporúča očkovať deti nad 12 rokov. Naozaj ako neodporúča, je to pravda, čo, ako by si sa k tomu staval v prípade, že by odporúčala, v prípade, že by napríklad odporúčala dokonca očkovať deti už dajme tomu v pôrodniciach, od narodenia proti COVID-u-19. Zmenil by si v tom prípade ako lekár svoj názor kvôli tomu, že teda Svetová zdravotnícka organizácia povie, že teraz poďme očkovať deti od narodenia, tak či by si sa teda priklonil len na základe tohto rozhodnutia k názoru Svetovej zdravotníckej organizácie.
Ďakujem.

Ďakujem. Z toho, čo tu bolo povedané, mi je už celkom jasné teda, že predkladatelia tohto návrhu zákona, a teda osobitne pán poslanec Kočiš, sú za dobrovoľnosť očkovania proti COVID-u-19. Tu musím povedať, že rovnako v tomto sa zhodneme a takisto aj poslanecký klub Ľudovej strany Naše Slovensko je za dobrovoľnosť očkovania proti COVID-u-19.
Na druhej strane ale náš poslanecký klub je aj za dobrovoľnosť očkovania proti iným chorobám, možno vakcínami, ktoré si prešli tými rôznymi skúškami, a teda sú teda časťou odbornej verejnosti pokladané za bezpečné, ale aj v tomto prípade teda, ak ide o, ja neviem, záškrt, osýpky a mnohé iné choroby, aj tu sme za dobrovoľnosť očkovania, o čom svedčia aj naše návrhy zákonov z minulého volebného obdobia, kde sme navrhovali zrušiť pokuty a sankcie za nepodstúpenie očkovania proti týmto chorobám.
Preto ma zaujíma aj, aký majú postoj k tejto otázke, teda nielen k dobrovoľnosti očkovania proti COVID-u, ale aj k dobrovoľnosti očkovania proti týmto ostatným chorobám. A teda osobitne sa chcem spýtať pána poslanca Kočiša, či on napríklad, ako sa teda on osobne stavia k tejto otázke, či má zaočkované svoje vlastné deti. A pýtam sa aj preto, lebo viem, že do tejto skupinky nezaradených poslancov patrí aj pán doktor Urban, ktorý sa teda netajil tým, že je stúpenec očkovania a to nielen teda proti tým ostatným chorobám, ale aj proti COVID-u-19.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja len krátko k samotnému zákonu aj pozmeňovaciemu návrhu.
V prvom rade mi dovoľte vyjadriť poďakovanie Národnému bezpečnostnému úradu za prípravu tejto novely a jej korektnú komunikáciu aj so subjektami, ktoré sú povinne pripomienkujúcimi, ale aj so subjektami, ktoré si vyhradili určité pripomienky počas tohto schvaľovacieho procesu.
Najviac boli teda komunikované také tri body, ktoré boli napadnuté ako príliš, príliš veľké kompetencie, ktoré by možno mohli byť zneužívané alebo využívané, a to teda obmedzenie používania produktu, procesu, služby, automatizované poskytovanie informácií a blokovanie. Prvé dve, prvé dva nástroje v pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Krúpa, sú určitou formou pozmenené. Viac-menej nemáme s tou novou formuláciou žiadny problém, avšak úplne odtiaľ vypadáva tá služba blokovania, kde aj v samotnom pozmeňovacom návrhu predkladatelia poukazujú na súčasné znenie zákona, konkrétne § 27, podľa ktorého úrad dnes už podľa súčasnej legislatívy môže vyhlásiť v prípade nejakej kybernetickej výstrahy, kybernetického útoku môže vyhlásiť výstrahu, uložiť určité povinnosti alebo požadovať návrh opatrení. Podľa nášho posúdenia to nové, novelizované ustanovenie, to, ktoré teda to blokovanie z toho, z tejto novely zákona sa snaží vyradiť, nie je dobré, preto chcem dať navrhnúť pánovi spravodajcovi, aby dal pri tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať osobitne o bode č. 1, 7 a 12 spoločne. 1, 7 a 12 spoločne a potom o bodoch 2 až 6, 8 až 11, 13 až 14, teda všetky ostatné, tiež osobitne, spoločne.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čo ste tu zostali, dovoľte teda, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Tento návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 14. septembra 2021. Zo znenia tohto návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Preto ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Stančík, vy rovnako ako ja ste z Piešťan, takže asi to máme v krvi, takú tú korektnosť, slušne vystupovať. A vy ste hovorili, tých 600-tisíc podpisov, teda reagovali ste na mňa ohľadom tých 600-tisíc podpisov, ja som to nespomínal vo svojom prejave, ale rozumiem teda, že čo ste mysleli. Vy ste spochybnili to, že či to referendum je občianske, že keď to organizovali politické strany, ale to nie je zakázané, veď politické strany môžu zorganizovať referendum, to nie je zakázané a podľa mňa je to úplne bežné aj v iných krajinách.
A na záver chcem povedať, že ak sa stane taká vec, že ten Ústavný súd nakoniec z nejakého dôvodu povie, že proste nemôže byť volebné obdobie skrátené prostredníctvom referenda, myslím si, že by sa mala okamžite na Slovensku otvoriť odborná diskusia o tom, ako ten stav napraviť, pretože podľa mňa je to, podľa mňa by to bol stav, ktorý je v rozpore so zásadami demokracie, a vôbec toho, že kto má právo určovať veci na Slovensku, kto vlastne drží tú moc v tých rukách, a to sú práve občania Slovenskej republiky. Verím, že sa to nestane, ale ak sa to stane, tak si myslím, že by sme v parlamente mali v čo najskoršej dobe potom rokovať o tom, ako zmeniť ten stav a aplikovať aj výhrady toho Ústavného súdu do našej legislatívy, aby sa to jednoducho už neopakovalo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja nebudem veľmi dlhý vo svojom prejave. Chcem na úvod vyjadriť podporu k tomuto návrhu zákona, určite zahlasujeme za. Nie som síce nejaký právnik a už vôbec nie ústavný právnik, ale ako taký laik alebo poslanec Národnej rady nemám pochybnosť o tom, že občania Slovenskej republiky ako nositelia moci majú svoje ústavné právo skrátiť volebné obdobie, jednoducho povedať poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, že ich mandát chceme, aby skončil a tým pádom budú musieť byť vyhlásené predčasné voľby. Túto pochybnosť nemám hlavne z dvoch dôvodov.
Prvý dôvod je ten, že už dnes existuje možnosť skrátiť volebné obdobie ústavným zákonom, teda sami poslanci si môžu skrátiť volebné obdobie. Stačí na to, aby za to zahlasovalo 90 poslancov, teda ústavná väčšina, tých zvyšných 60 môže byť kľudne proti, tam nikto nemá nejakú pochybnosť o tom, že bolo pošliapané nejaké ich právo na to vykonávať mandát celé volebné obdobie.
A hlavne chcem dať do pozornosti zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý v § 13a ods. 3 písm. a) hovorí, že obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak o to petíciou požaduje aspoň 30 % oprávnených voličov. To znamená, že tento zákon dal právo občanom Slovenskej republiky alebo v tomto prípade občanom, obyvateľom obce odvolať priamo voleného zástupcu, to znamená starostu alebo primátora a preto nemôže byť žiadna pochybnosť o tom, že takisto aj občania Slovenskej republiky majú právo skrátiť priamo volených zástupcov, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ak takáto pochybnosť existuje a naozaj ju vyslovujú aj niektorí ústavní právnici, som rád, že prišla takáto iniciatíva, aby sme do Ústavy Slovenskej republiky zakotvili ustanovenie, ktoré jasne hovorí, že mandát poslanca uplynie v čase, kedy sa skončí skrátené volebné obdobie na základe platného referenda.
Takže my tento zákon určite podporíme a verím, že sa nájde vôľa prerokovať tento zákon aj v druhom čítaní a prípadne tam doplniť aj nejaké ďalšie ustanovenia, ktoré by zabránili tomu, aby poslanci Národnej rady zneužili svoje právo vyhlásiť výsledky referenda ako zákona, nejakým spôsobom zabrániť tomu, aby to referendum mohlo byť platné v prípade, že o to občania Slovenskej republiky požiadajú.
Ďakujem veľmi pekne.