Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážený pán, ja v prvom rade nerozumiem tomu, prečo, keď tu ideme riešiť predlžovanie núdzového stavu, ktorý sa zásadným spôsobom dotýka života každého jedného občana Slovenskej republiky, prečo tu dnes nesedí samotný predseda vlády Igor Matovič a prečo tu nesedia všetci ostatní ministri? Prečo je tu len jeden minister školstva a jeden podpredseda vlády?...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážený pán, ja v prvom rade nerozumiem tomu, prečo, keď tu ideme riešiť predlžovanie núdzového stavu, ktorý sa zásadným spôsobom dotýka života každého jedného občana Slovenskej republiky, prečo tu dnes nesedí samotný predseda vlády Igor Matovič a prečo tu nesedia všetci ostatní ministri? Prečo je tu len jeden minister školstva a jeden podpredseda vlády? Tých ostatných sa to nijakým spôsobom netýka? Ale nebudem tu rozoberať to.
Nebudem tu ani rozoberať to, čo konkrétne núdzový stav znamená, pretože to som rozoberal v mojich predošlých vystúpeniach na túto tému, aké je to obmedzenie základných ľudských práv a slobôd, akú diktatúru a totalitu ste tu vlastne zaviedli na Slovensku.
Nebudem ani dopodrobna rozoberať to, čo všetko to pre Slovensko a slovenských občanov znamená, ale dneska sa chcem venovať výlučne, výlučne faktom, a teda tomu, či je v zmysle zákona o bezpečnosti štátu opodstatnené, aby sme tu núdzový stav mali a naďalej predlžovali, alebo to jednoducho opodstatnené nie je.
Pretože moja predrečníčka pani poslankyňa Zemanová, tá tu predviedla v podstate len taký propagandistický, propagandistický prejav, ktorý žiadnym spôsobom neriešil nejaké argumenty, prečo by sme tu tento núdzový stav mali mať. Žiadne čísla, žiadne analýzy, proste nič. Iba, iba také, také propagandistické frázy, ktoré tu už omieľate prakticky od samého začiatku.
Ak ale chceme, aby nás ľudia brali vážne, a ak to myslíme so Slovenskom a jeho občanmi skutočne dobre, tak našou povinnosťou je v prvom rade rozhodovať sa nie podľa nejakých subjektívnych a častokrát politicky zaťažených kritérií, ale výlučne podľa skutočných objektívnych faktov. A keďže dnes rozhodujeme o tom, či je opodstatnené predĺženie núdzového stavu, tak si musíme v prvom rade pozrieť fakty o takzvanej epidémii COVID-19.
Ja som to tu ešte nehovoril, ale, a nehovorili to aj možno niektorí moji kolegovia, ale treba to tu povedať. Asi nikomu z vás netreba pripomínať, že akékoľvek ďalšie trvanie, resp. predlžovanie núdzového stavu znamená predlžovanie nielen obrovských hospodárskych škôd, ale predovšetkým predlžovanie a zväčšovanie obrovských sociálnych škôd na občanoch Slovenskej republiky a predlžovanie ich vlastného utrpenia. To, že mnohí Slováci prišli o prácu a živobytie a stali sa z nich žobráci bojujúci o prežitie seba a svojich rodín, to je jednoducho holý fakt. Ale príčinou tohto stavu nie je samotné ochorenie COVID-19. To, že sú mnohé firmy zavreté alebo že museli začať prepúšťať, nie je preto, že by väčšina ich zamestnancov bola mŕtva alebo že by ležala s COVID-om-19 v nemocniciach, doma alebo niekde inde, že by nebola schopná riadne pracovať, vykonávať svoje zamestnanie či podnikateľskú činnosť. Keby to tak naozaj bolo, tak potom naozaj môžme smelo povedať, že za to všetko, čo sa tu na Slovensku dnes deje, môže ochorenie COVID-19. Lenže problém je v tom, že to tak nie je.
Firmy nezatvorili svoje prevádzky pre nedostatok práceschopných zamestnancov, ale výlučne preto, že ich k tomu priamo či nepriamo donútila Matovičova vláda. To je jednoducho fakt, pred ktorým si nemôžme zatvárať oči a ktorý nemôžme len tak jednoducho ignorovať.
Hovorím to preto, aby sme si všetci uvedomili, že o tom, v akom stave sa dnes nachádza Slovensko aj občania a kam sa posunieme ďalej, nerozhoduje vyššia moc v podobe ochorenia COVID-19, ale rozhoduje o tom výlučne vláda a dnes aj my tu v tomto parlamente. Len od nás závisí, či budeme v tejto agónii Slovenska pokračovať, alebo sa otočíme a zastavíme túto obrovskú tragédiu a neprávosť, ktorá sa pácha na našich občanoch.
Preto sa teda poďme pozrieť na opodstatnenosť núdzového stavu, ktorý, ak sa pozrieme na faktické dôsledky z neho vyplývajúce, nemôžme nazvať inak ako diktatúrou či totalitou. Pretože presne to núdzový stav je, či sa nám to páči, alebo nie. Aj keď sa to tak priamo v zákone nenazýva.
Zákon o bezpečnosti štátu hovorí jasne, a to, že „núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie“. Z toho teda jasne vyplýva, že základnou podmienkou na vyhlásenie núdzového stavu, a teda následne aj na jeho predlžovanie, ak sa odvolávame na ochorenie COVID-19, je to, či tu máme pandémiu tohto ochorenia, alebo ju tu nemáme. A na to, aby tu bola na Slovensku pandémia, musí tu byť najskôr epidémia.
Samozrejme, nikto nespochybňuje, nikto nespochybňuje fakt, že toto ochorenie existuje, aj keď o príčinách jeho vzniku existuje množstvo nezodpovedaných otázok, ktoré si nekladieme len my, ale aj mnohí svetoví vedci, odborníci či štátnici. Nikto nespochybňuje fakt, že toto ochorenie zasiahlo aj naše územie a že mnohí ľudia ho znášajú ťažko a niektorí ľudia dokonca na toto ochorenie musia byť hospitalizovaní či dokonca umierajú. Áno, to sú proste fakty, to nikto nespochybňuje, ani ja z tohto miesta toto nespochybňujem.
Čo však ale vyvoláva množstvo otázok, je niekoľko iných faktov. Tak za prvé. Ak sa všetky opatrenia točia okolo počtu pozitívne testovaných osôb, musíme vedieť, do akej miery sú osoby pozitívne testované na ochorenie COVID-19 skutočne choré práve na ochorenie COVID-19. Vieme, že pri všetkých ostatných infekčných chorobách sa za choré osoby označujú tie osoby, ktoré majú príznaky danej choroby a testovanie sa v zásade buď nevykonáva, alebo sa vykonáva, ale len na potvrdenie daného ochorenia. Zjednodušene povedané, na chrípku je chorý ten, čo má príznaky chrípky, a nikto neskúma, či človek bez príznakov chrípky náhodou nemá tento vírus v tele.
S COVID-om je to ale celkom iné, tu je úplne iný prístup. Pri COVID-e sa testujú a označujú za chorých aj celkom zdraví ľudia bez akýchkoľvek príznakov tohto ochorenia alebo s príznakmi tak miernymi, že ich možno ľahko zameniť či už s obyčajným prechladnutím alebo množstvom iných respiračných ochorení. Stačí, že sú pozitívne testovaní na toto ochorenie a automaticky ich označíme, že sú aj chorí. Aj to častokrát sú pozitívne testovaní testami, ktoré vykazujú veľkú mieru chybovosti. Napríklad spoľahlivosť tzv. antigénových testov, ktoré sa nám tu vnucovali pri plošnom testovaní a ktoré sa nám budú vnucovať ešte aj do budúcna, ako bolo už avizované, sa pohybuje na úrovni pod 70 %. Čo sme mali možnosť vidieť aj na Slovensku, kde sa vyskytlo množstvo aj medializovaných prípadov, ktorí boli ľudí pozitívne testovaní na antigénovými testami, no boli negatívne testovaní neskôr presnejšími PCR testami. Výsledkom tohto prístupu je potom to, že počet chorých na COVID-19, ktorý je rozhodujúcim argumentom pri všetkých vládnych opatreniach, je umelo navyšovaný, nakoľko zahŕňa aj ľudí bez príznakov alebo len s miernymi príznakmi tohto ochorenia, ktorých v skutočnosti nemôžme označovať za chorých, tak ako to nerobíme ani pri iných chorobách, ak chceme používať rovnaké metódy a rovnaký prístup ako pri týchto ostatných infekčných chorobách. A to, že počet takýchto prípadov nie je malý, je dokázanou skutočnosťou.
Napríklad podľa štúdie zverejnenej na vedeckom portáli British Medical Journal, z ktorej citoval dokonca aj mainstreamový web TV Markízy, citujem, „sa až u 78 % nakazených neprejavujú žiadne symptómy ochorenia COVID-19“, 78 % nakazených. A podľa Aleny Foltínovej, vedúcej oddelenia epidemiológie na Regionálnom úrade verejnom zdravotníctva priamo tu v hlavnom meste v Bratislave, ktorá poskytla rozhovor opäť pre mainstreamový web Aktuality.sk, dokonca až 90 % pozitívnych ľudí nemalo žiadne príznaky ochorenia, 90 % ľudí.
A o tom, aký je rozdiel medzi pozitívne testovaným a chorým, dobre vypovedá aj nasledovný výrok profesora doktora Ladislava Dušeka, ktorý nie je len tak nejaký šarlatán, akoby možno niekto z vás povedal, keby to na prvé počutie počul jeho meno, ale je to riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky a zároveň vedúci Inštitútu bioštatistiky a analýz na Masarykovej univerzite v Brne a ten povedal ešte minulý rok: „V živote som nezažil, že by sa okolo chrípok, ktoré vedia byť tiež celkom veľmi nebezpečné, odohrávala taká veľká mediálna šou, takmer reality šou. Denne sa prezentujú dáta a každý zverejnený počet pozitívnych diagnostikovaných je reportovaný snáď tisíckrát. Pritom je to ten menej podstatný údaj, pretože vlastne ani nejde o pacientov. Sú to ľudia, ktorí z väčšej časti nemajú kvôli svojej nákaze žiadne ťažkosti.“
Opierať teda vládne opatrenia vrátane predlžovania núdzového stavu o počet pozitívne testovaných je teda, jemne povedané, nielen skresľujúce, ale nič to nevypovedá o skutočnej chorobnosti obyvateľstva na ochorenie COVID-19.
Ale ak by to aj tak bolo, ak by aj každý pozitívne testovaný človek bol skutočne aj chorým človekom, ak by sme aj z týchto čísiel mohli spoľahlivo vychádzať, tak ďalšou otázkou, ktorú si musíme zodpovedať, je to, či je chorobnosť na Slovensku skutočne tak veľká, aby sme mohli hovoriť o tom, že máme na Slovensku aspoň epidémiu COVID-u-19. Pretože ani v mainstreamových médiách, ani tu v parlamente ešte nikto nerozoberal to, čo vlastne znamená epidémia. Koľko ľudí musí byť chorých, koľko ľudí musí zomierať na to, aby sme tu mohli mať nejakú epidémiu. Nielen COVID-u, ale akýchkoľvek iných chorôb.
Tak si to poďme rozobrať teraz. Existujú dva spôsoby, ako určiť, či ide o epidémiu. Prvý používa Úrad verejného zdravotníctva napríklad pri chrípke, keď epidémiu vyhlasuje vtedy, keď počet chorých dvojnásobne vzrastie v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov. Podľa tohto kritéria sme tu naozaj mali epidémiu COVID-u, ale len od 6. marca do 13. apríla 2020 a potom v rámci tej druhej vlny od 30. septembra 2020 do 25. októbra. To znamená, že v období po 25. októbri sa u nás ani raz nezdvojnásobil počet chorých v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov. To sú jednoducho oficiálne čísla, ktoré si môžete pozrieť aj na vládnom webe corona.gov, kde sú presné štatistiky. Čiže už viac ako dva mesiace podľa tohto kritéria nemožno hovoriť o epidémii COVID-u na Slovensku.
A potom je tu druhý spôsob, ako určiť, či ide o epidémiu, a to je ten, ktorý používajú v Čechách pri chrípke, a to počet chorých na 100-tisíc obyvateľov. Ak tento počet dosiahne číslo 1 600 až 1 800 prípadov, tak v Čechách vyhlasujú epidémiu. Na Slovensku sme ale zaznamenali podľa oficiálnej štatistiky najväčšiu chorobnosť od začiatku výskytu COVID-u-19 9. januára tohto roku, keď dosiahlo toto číslo 1 063 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. To je menej ako tých 1 600 alebo 1 800. Čiže podľa tohto spôsobu určovania sme tu epidémiu COVID-u nemali ani v minulosti a nemáme ju ani teraz.
A napokon je tu ešte jedna vec, ktorú pri posudzovaní toho, či tu máme epidémiu COVID-u, musíme zohľadniť, a to skutočnosť, ktorú priznáva oficiálny pandemický plán Českej republiky, teda vládny plán, podľa ktorého je štandardné, že pri epidémii chrípky, sezónnej chrípky, ochorie 5 až 10 % obyvateľov daného štátu a pri pandémii, ktorá bola vyhlásená teda oficiálne Svetovou zdravotníckou organizáciou, pri tej, pri chrípke ochorie aj dokonca 30 až 50 % obyvateľov daného štátu.
A viete, panie poslankyne, páni poslanci, koľko ľudí dodnes ochorelo na COVID-19 na Slovensku? Od začiatku tejto choroby je to presne spolu 3,83 % obyvateľov. Toľko ochorelo celkovej populácie obyvateľov Slovenskej republiky na COVID-19 a podotýkam znovu, že aj to nemuseli byť chorí, ale len pozitívne testovaní.
O akej epidémii alebo v nadväznosti na to v akej pandémii COVID-u tu potom teda ideme rozprávať a na základe toho robiť núdzový stav? Ako je možné, že celkom inak pristupujeme ku chrípke a celkom inak ku COVID-u? To, že to je ochorenie, ktoré sa tu u nás dovtedy nevyskytovalo, ešte neznamená, že by sme mali k nemu pristupovať inak. Prečo nepoužívame rovnaké kritériá na určovanie epidémie a rovnaké opatrenia pri oboch týchto ochoreniach?
Samozrejme, môžete mi oponovať, že COVID-19 je omnoho nebezpečnejšie ochorenie ako chrípka, a preto si vyžaduje celkom iný prístup. Ale keď si porovnáme tieto ochorenia, tak sa dopracujeme celkom k iným záverom. Niečo už naznačil infektológ Pavol Jarčuška, ktorý je dokonca členom Pandemickej komisie Slovenskej republiky, ktorý pre mainstreamový denník Nový Čas povedal, citujem: „Chrípka je ochorenie, ktoré ma vždy ťažký priebeh, u koronavírusu máme veľa asymptomatických nosičov. U chrípky to tak nebýva.“ Čiže inými slovami povedal, že chrípka býva vždy nebezpečná, koronavírus býva niekedy nebezpečný.
Ak si pozrieme oficiálne štatistické porovnanie chrípky a COVID-u z hľadiska chorobnosti, teda z hľadiska toho, ako veľmi sú schopné zasiahnuť tieto choroby obyvateľstvo, tak zistíme, že pri bežnej chrípke je vrcholová chorobnosť priemerne cca 2 600 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Pri COVID-e, ako som to už uvádzal predtým, je táto chorobnosť zatiaľ, vrcholná chorobnosť dosiahla 1 063 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, čo je ďaleko menej, ako býva chorobnosť pri bežnej sezónnej chrípke. To znamená, že z hľadiska schopnosti rozširovať sa je chrípka nebezpečnejšia ako COVID.
A ak si porovnáme úmrtnosť na chrípku s úmrtnosťou na COVID, zistíme, že ani toto sa veľmi neodlišuje, čo dokazuje napríklad metaštúdia, už viackrát spomínaná metaštúdia lekára a vedca a profesora medicíny a epidemiológie na Stanfordskej univerzite Johna Joannidesa, ktorý k takémuto záveru dospel na základe 61 štúdií z celého sveta a podľa ktorého je úmrtnosť na COVID priemerne na úrovni 0,23 %, zvlášť ak sa zohľadní aj veľký počet nezachytených prípadov.
A napokon nepotrebujeme ani riešiť štúdie zahraničných lekárov a vedcov, stačí si pozrieť údaje z oficiálnej štatistiky Úradu verejného zdravotníctva aj u nás. Kým za 7 mesiacov trvania chrípkovej sezóny 2016 – 2017 zomrelo na Slovensku 3 703 ľudí, na COVID-19 zomrelo za dlhšie obdobie viac ako 10 mesiacov do dnešného dňa menej ľudí spolu 3 102. Aj to je otázka, koľko z nich zomrelo skutočne na COVID a koľko s COVID-om, teda v dôsledku nejakých pridružených ochorení, na ktoré by zomreli rovnako predčasne, aj keby sa nenakazili COVID-om.
Z týchto čísiel a faktov vychádzajúcich z oficiálnych údajov inštitúcií, ktoré asi nikto z vás nechce spochybňovať, vyplýva jednoznačný záver. Môžte si z toho myslieť, čo chcete, ale každý normálne uvažujúci človek v tom nemôže nič iné vidieť, a to, že epidémia COVID-u na Slovensku jednoducho podľa týchto kritérií nie je. Ak by aj bola, tak nie je nebezpečnejšia ako epidémia bežnej sezónnej chrípky. Vyplýva to jednoznačne zo štatistík, čísiel o chorobnosti, o úmrtnosti a zo všetkých týchto ostatných faktorov.
Ja uznávam, že možno inak to subjektívne pociťujú tí ľudia, ktorí s týmto ochorením bojujú, ktorí ho prekonali alebo ktorí sa stretávajú s ich ťažkým priebehom na oddeleniach, kde sa tie ťažké priebehy sústreďujú v nemocniciach, a chápem, že títo ľudia to môžu pociťovať subjektívne inak. Ale my ako poslanci sa musíme pozrieť na toto, na celý tento priebeh a na toto ochorenie s nadhľadom. Musíme sa na to pozrieť s ohľadom na objektívne faktory a nemôžme vidieť v tom iba príbehy jednotlivých konkrétnych ľudí. Lebo tie príbehy sú aj tragické, ale sú aj menej tragické a sú aj také, že jednoducho niektorí ľudia tie príznaky nemajú.
Ak sme ale teda ani v minulosti nevyhlasovali kvôli chrípke núdzový stav a nerobili žiadne ďalekosiahle opatrenia likvidujúce živobytia, základné ľudské práva a slobody našich občanov, nie je najmenší dôvod na to, aby sme to robili ani teraz.
Preto, panie poslankyne, páni poslanci, kto z vás súhlasí s predĺžením núdzového stavu, súhlasí s tým buď len preto, že mu núdzový stav vyhovuje, alebo podľahol panike bez toho, aby sa zoznámil so skutočným stavom veci. S tým stavom, čo, opäť zdôrazňujem, nevychádza z nejakých hoaxov, pretože toto sú všetko podložené veci, ale z oficiálnych dokumentov oficiálnych inštitúcií a odborníkov.
Nech teda nerozhoduje politika, nech nerozhoduje paranoja ani panika, žiadne pokútne úmysly a pofidérne záujmy tých, ktorým tento tragický stav a predlžovanie núdzového stavu na Slovensku vyhovuje. Nech rozhoduje výlučne pravda a záujem slovenského národa a našich slovenských občanov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
