Videokanál klubu

Bude to trocha dlhšie ako faktická, tak som sa prihlásil do rozpravy, ale nebude to dlhé. Ja som si uvedomil pri rozprave pána poslanca Kuffu jednu vec, že tieto tlaky sú tu naozaj, že to nie je nejaké, že nejaká, na neviem, ustráchaná mamička, ktorá to myslí dobre, ale všade vidí bubáka, ako to niektorí liberáli alebo skôr progresívci vykresľujú, nie. Toto je úplne vážne celospoločenské, aj ako tu zaznelo v niektorých faktických poznámkach, aj v rozprave, to sú vážne reálne veci. Včera jeden pán poslanec navrhoval, aby sme sa ako Národná rada vyjadrili k výroku šéfa eurokomisie na Slovensku pána Šuchu, ale teda nebolo to procedurálne nejak dané správne, takže sme o tom nehlasovali. Ale ja to využijem práve ako príklad toho, možno niektorí nevedia, že o čo ide, ale poukazuje to práve na túto oblasť formácie sexuálnej výchovy. Ja si dovoľujem len pár vied z jedného článku, nadpis je: "Šéf eurokomisie na Slovensku: Slováci majú pri rodovej rovnosti pokazenú DNA. Pomôže tlak aj kultúrna zmena." A potom tento pán, teda oficiálne vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha tvrdí: "Máme v našej DNA chromozómy, ktoré sú pokazené, a mali by sme ich napraviť." A predstavte si, že toto nehovorí nejaký, nejaký človek v nejakej mimovládky exotickej, ktorý úplne extrémne niekde vytlačený na okraj, ale vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. A on tvrdí, že chce naprávať našu DNA a že my sme pokazení ako Slováci. A viete, v čom sme pokazení? Lebo máme kritický postoj k téme rodovej rovnosti. A toto je presne, s čím my bojujeme, že tu je niekto, nejaký človek, nejde o to, že je to vedúci zastúpenia Európskej komisie, to je človek, ktorý kandidoval na vysokom mieste na kandidátke strany Progresívne Slovensko, teda slovenský politik, tak to poviem, ktorý chce vyvinúť tlač, ktorí nás chce donútiť, ktorí chce zmeniť našu DNA, ktorý chce zmeniť náš kritický postoj k rodovej rovnosti.
Ďakujem veľmi, pán Šucha, neprosím si to. A neprosím si to ani pre seba, ani pre naše deti. Ak niekto sa nejakým spôsobom z takej vašej partičky a z ľudí podobného zmýšľania dostane do školy, chcem o tom vedieť a chcem mať právo sa k tomu vyjadriť. Súhlasiť alebo nesúhlasiť. V tomto prípade, ak by to bolo v takomto, a to si dovolím povedať úplne otvorene, hlúpom duchu, no tak jednoznačne budem nesúhlasiť, pretože tam nejde o nejaké objektívne informácie, ale o šialené veci, o sociálne inžinierstvo.
Máme pokazené chromozómy a mali by sme ich napraviť, toto tvrdí vedúci zastúpenia Európskej komisie pán Šucha. A hovorí, že: "Tá zmena myslenia tu musí nastať. A ona musí prísť tak, že do toho budú tí v riadiacich a politických funkciách dotlačení." Normálne poučenie z krízového vývoja po ´68., ako keby som citoval. A skutočne medzi takýmito ľuďmi, medzi progresívcami, Progresívnym Slovenskom a marxistami nie je veľký rozdiel. A to je to, čo my nechceme, neprosíme si, to ďakujeme pekne. Ak sú nejakí ľudia, ktorí si to ako voliči, ako rodičia prajú, nech sa páči, má to nejaký výtlak možno 10 % spoločnosti, okej. Ale nie že niekto, kto má výtlak 10 %, tu bude prikazovať nielenže spoločnosti, dospelým ľuďom, ktorí sa k tomu vedia postaviť už zodpovedne, zhodnotiť či chcem, nechcem, volím, nevolím, ale už deťom na školách budú meniť ich DNA, ich myslenie. A nás, to je priamo útok na nás volených, volených zástupcov, že musia byť dotlačení do toho v tých riadiacich a politických funkciách. Ďakujem veľmi pekne, ja sa nedám, nenechám do toho dotlačiť. Naopak, vidím dôvod, aby sme politicky pôsobili, my ako Kresťanská únia sme jednoznačne v opozícii a v opozičnom postavení voči stranám ako Progresívne Slovensko. Odmietame to a budeme robiť všetko, na čo nám zverili moc naši voliči. A to je napríklad aj návrhmi týchto zákonov, aby sa to nestalo a aby zvlášť deti boli uchránené od takýchto vecí.
Ešte na záver docitujem. Mňa tu na Slovensku šokuje, že úplne bežne sa tieto veci dejú, ten kritický postoj napríklad k transgenderu. Ale tým tlakom, hovorí pán Šucha, ale tým tlakom a kultúrnou zmenou sa to postupne dostane do DNA každého človeka a postupne sa to mení. No ja pevne dúfam, že títo progresívci alebo možno sa nazývajú liberálmi, budú rešpektovať slobodu a v prvom rade slobodu a právo rodičov, aby nikto nerobil tlak na ich deti, indoktrinoval ich ideologicky, ale aby tu bolo naozaj tak, ako hovorí aj Charta Európskej únie, bolo práve rešpektované právo rodičov vychovávať svoje deti v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením. Ak si pán Šucha praje, neviem či má rodinu, deti, ak áno, prajem mu aby sa im celej rodine darilo. Ak on chce svoje deti takto vychovávať je to jeho možnosť to tak robiť. Ale nech ruky dá preč od našich detí, od mojich detí a od rodičov, ktorí si to neprajú. A to, čo on nazýva, že to máme pokazené v DNA, to je prirodzená starostlivosť rodičov o deti ochrana pred zvrátenosťami a to našťastie úplne prirodzene zastávať nielen na Slovensku, ale aj na celom svete.
Drvivá väčšina rodičov my chceme chrániť naše deti, my im nechceme brániť prístup k informáciám, my ich nechceme držať v nejakej nevedomosti. Ale uvedomujeme si, že to je veľmi citlivá vec a, bohužiaľ, mnoho zvrátenosti na extrémnych póloch sa dejú a pred týmto ich chceme chrániť. A preto aj ten informovaný súhlas, informácia a súhlas. A to si myslím, že je niečo, čo by sme mali podporiť. A to že to pán Šucha povedal, tak to je len dôkaz toho, že je to potrebné. Pán Šucha, ako nápravu tohto stavu navrhujem zaviesť kvóty, bez ktorých to vraj nepôjde. Podľa Šuchu je totiž potrebné, aby pomer mužov a žien bol na všetkých úrovniach rovnaký. Ja si nesmierne vážim všetky ženy. Vážim si v prvom rade našu maminu, moju manželku, naše dcéry, kolegyne, kohokoľvek, sestry, ale robiť niečo na základe kvót je vlastne neúcta voči ženám, lebo ich nebereme ako rovnocenných partnerov. A to je to, čo my nechceme.
My chceme hovoriť, áno, chcem hovoriť o úcte a láske. O rovnosti medzi mužom a ženou. Ale nie o tom, že niekto bude blúzniť o nejakých kvótach, ktoré budú úplne choro použité alebo o nejakých veciach, že musíme, my musíme to prijať. Nie, nemusíme, lebo my to nepokladáme za správne, za zdravé a za dobré pre naše deti. A preto tento nástroj týmto zákonom chcem dať v konkrétne v oblasti školstva, školskom zákone našim rodičom. Len toľko.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec, aj za to, že vlastne poznáte to veľmi dobre z praxe, práve na prax reagoval tento zákon. Nechceli sme na to reagovať nejak, nazvem to, že splašene alebo niekto by to nazval, že hystericky, veľmi dôkladne sme si to preskúmali túto oblasť a povedali sme si, že bude dobré, ak rodičom, ktorí sú prví zodpovední za výchovu, dáme takýto, takúto možnosť do rúk presne právne stanovenú aj s nejakým návrhom pre školy. To znamená, že snažili sme sa maximálne to zjednodušiť aj spomenutý náhradný program, ktorý má škola zabezpečiť, bol prerokovaný, preskúmaný aj v spolupráci s ministerstvom školstva, aj s pánom ministrom, ktorý dlhé roky bol riaditeľom školy a veľmi dôkladne pozná teda tie okolnosti, ako, ako je potrebné zabezpečiť organizáciu vyučovacieho procesu a tak ďalej. A ja som odpovedal aj novinárom potom, ako bol zverejnený návrh tohto, tohto zákona, že tu naozaj nejde o to, aby sme kládli nejaké prekážky, aby sme sa snažili niečo zatajiť pred deťmi, ale aby sa to naozaj dialo v poriadku, v pokoji, vo všetkej počestnosti, aby rodičia sa nedozvedali spätne, možno aj o mesiac, že ich deti vlastne mali takéto niečo, oni o tom ani netušili. Takže je to reakcia na prax, ale vychádza to z veci, ktorú už máme dávno v slovenskom, ale napríklad aj v európskom a medzinárodnom merítku stanovené, je to preto, aby deti boli vychovávané, vzdelávané v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením svojich rodičov. Toto sa vo všetkých tých slovenských aj európskych, aj medzinárodných dokumentoch opakuje, a preto z toho vychádzame aj my, pokladáme to za prirodzené, správne a veľmi dôležité popísať aj v oblasti školstva, teda priamo v školskom zákone.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som na úvod zacitoval niekoľko takých poviem že filozofických alebo principiálnych predpokladov tohto zákona, ktoré sa týkajú aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané. Navrhovaná úprava zaraďuje medzi princípy výchovy a vzdelávania aj rešpektovanie práv rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a stanovuje minimálny rámec, ako môžu rodičia toto právo vo vzťahu k škole uplatniť. Napĺňa sa tým napríklad ustanovenie čl. 14 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie. A to je, citujem, právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Čiže tento zákon napríklad napĺňa Chartu základných práv Európskej únie. Taktiež sa tým napĺňa ustanovenie čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: "Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcii v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením." Rovnako sa tento návrh opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: "Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona." Úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: "Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením."
Ako ste si možno všimli, tak v týchto dokumentoch medzinárodných, aj v Ústave Slovenskej republiky, aj v zákone o rodine sa opakuje výraz v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením a že je to právo rodičov. To znamená, štát musí toto právo rešpektovať. Ja by som možno namiesto slova, takého právneho slova, právo, použil aj slovo dôvera, že rodičia ako vlastní rodičia svojich detí, ako ich prví vychovávatelia majú jednoznačne požívať najväčšiu dôveru vo vzťahu k deťom. Mne sa niekedy zdá, že rôzni aj politici, rôzni komentátori, akoby vyjadrujú nedôveru smerom k ľuďom, smerom k rodine a majú pocit, že najlepšie by bolo deti akosi zveriť do nejakej ústavnej výchovy a tam im vštepiť, čo je "správne", samozrejme, pre tých komentátorov, pre tých rôznych progresívnych politikov, toto pokladám za také arogantné a veľmi nebezpečné, aby sme dávali nejakú nedôveru alebo dokonca upodozrievanie smerom k rodine. Ak niekto namietne, že áno, aj v rodinách sa objavujú patologické javy, samozrejme, a na to máme rôzne systémy, rôzne mechanizmy ako tieto patologické javy, ako im predchádzať, ako sa k nim postaviť. Ale vo všeobecnosti je rodina, otec, mama, deti, to najsilnejšie, to najzákladnejšie, to najpozitívnejšie, na čom celá spoločnosť stojí. A všetky ostatné veci vlastne pochádzajú z toho. Nakoniec slovo rodina má spoločný koreň so slovom rod, národ a ono to z toho vychádza, celá spoločnosť je základe, postavená na základe rodiny, otec, mama, deti. Je to tak, samozrejme, aj biologicky, to je nespochybniteľné, ale je to tak aj psychologicky, spoločensky, duchovne, nábožensky, filozoficky. Tento návrh zákona sa o toto opiera a opakujem znova, vychádza to z medzinárodných dokumentov, aj dokumentov európskych, aj dokumentov slovenských, že rodičia majú právo vychovávať svoje deti v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením.
Tak ako som povedal v úvodnej reči, samozrejme, veľká časť rodičov veľkú časť tohto vzdelávania, tejto výchovy deleguje na školu. Škola tiež požíva veľkú dôveru. A tak je to správne, ja som učiteľ podobne ako moja manželka, vieme čosi o tej zodpovednosti, lebo jedna vec je dôvera a právo, druhá vec je vlastne zodpovednosť z toho vyplývajúca a naozaj mnohé tie veci zvlášť, ak sú nejaké citlivé, chúlostivé, problematické, sa musia uskutočňovať v úzkom kontakte, v úzkej komunikácii s rodičmi.
Tento návrh zákona reaguje na prax, kedy sa rôzne organizácie, ale aj učitelia snažia na školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať mnohí rodičia problém. V dôvodovej správe sú uvádzané aj konkrétne príklady takých publikácii, pričom niektoré z nich boli autormi svojvoľne nazvané a prezentované ako "učebnice", hoci v skutočnosti učebnicami podľa ministerstva školstva nie sú a nebola im udelená doložka, teda autorizácia. Tieto publikácie idú mimo rámec výchovy k manželstvu a rodičovstvu a svojou povahou môžu zásadne zasiahnuť do práv rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením. Tu by som si dovolil poznámku, že tento návrh zákona sme vpracovávali v spolupráci so zástupcami rodičov, ktorí dlhodobo pracujú na tomto rešpektovaní a posilňovaní práv rodičov a rovnako bol tento návrh zákona pripomienkovaný a boli zapracované pripomienky ministerstva školstva. Jednak aj čo sa týka základného úmyslu, ale aj čo sa týka praktického spôsobu, ako to urobiť, pretože jedna vec je nejaký filozofický zámer zákona, druhá vec je uvedenie do praxe. Takže snažili sme sa aj v spolupráci s ministerstvom školstva pripraviť tento návrh zákona tak, aby zodpovedal praxi, aby bol uskutočniteľný, aby bol realizovateľný.
Hoci právny poriadok platný na území Slovenskej republiky garantuje právo rodičov na výchovu detí v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, predsa nie je dosiaľ v školskom zákone konkretizované, ako majú rodičia toto právo uplatniť vo vzťahu k škole, ktorú ich dieťa navštevuje. Zakomponovanie tohto mechanizmu výrazne posilní právne postavenie rodičov a vnesie aj viac právnej istoty v otázke, ako môžu rodičia toto svoje právo prakticky naplniť. Základom novej úpravy je povinnosť školy rešpektovať práva rodičov na výchovu a vzdelávanie v súlade s ich presvedčením a to v tej najvšeobecnejšej rovine. Osobitne sa zavádza povinnosť školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu skúsenosť a pobúrenie časti rodičov s novými publikáciami javí ako najpáčivejšia oblasť. V tejto oblasti teda škola bude mať povinnosť vopred informovať rodičov o zamýšľanej výchove a pred jej realizáciou si vyžiadať informovaný súhlas rodiča. To je ten režim 1, o ktorom som hovoril.
Teraz prichádza vysvetlenie toho režimu 2. Rodič však bude mať právo na informácie aj v iných témach a tiež bude mať právo podmieniť účasť svojho dieťaťa na výchove predchádzajúcim informovaným súhlasom aj v iných oblastiach, ktoré považuje za dôležité s ohľadom na zachovanie jeho práva na výchovu dieťaťa v súlade s jeho presvedčením. Čiže ten prvý režim je povinnosť a notifikačná povinnosť na strane školy, v tej druhej je povinnosť rodičov sa o to zaujímať a prípadne si vyžiadať aj nejakú inú oblasť kde by bol vyžadovaný jeho informovaný súhlas.
Popri navrhovanej právnej úprave môžu rodičia uplatniť aj iné formy ako svoje rodičovské práva uplatňovať, a tak navrhovanú právnu úpravu treba vnímať ako základ, o ktorý sa môžu rodičia oprieť. Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školou a rodičmi. Primárnu úlohu vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto svoju povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove. Ide pritom o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením. A škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplneniu úlohy pre ich vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktoré majú deti v tej istej triede či škole. Vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám, napríklad na účasti na výchove nevhodným externistom alebo výuke z nevhodnej publikácie. A naopak môžu si tiež vymeniť skúsenosti a odporúčania. ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, ale bude mať pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Samotný mechanizmus, ako je tento zákon, školský zákon, novelizovaný, je taký, že na úvod sa v § 3 dopĺňa teda ten princíp výchovy a vzdelávania v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením rodičov, aby to tam bolo jasne napísané a potom v druhej časti sa doplňuje nový § 15a, kde sa uvádza mechanizmus, ako môžu rodičia uplatniť právo na výchovu dieťaťa v súlade so svojím presvedčením, teda je vlastne popísané, že ako má škola komunikovať, ako bude vyzerať ten vzor toho informovaného súhlasu a tie dva režimy, teda jeden, kde je povinnosť školy vopred informovať rodičov, dať im prístup k tým materiálom a vyžiadať si informovaný súhlas a potom ten druhý režim, kde rodičia získavajú právo zaujímať sa iniciatívne a zistiť, že ak je napríklad v ich škole nejaká prednáška, ktorá sa týka aj inej pre nich zaujímavej a citlivej oblasti a nielen sexuálneho správania, vyžiadať si, aké tam budú materiály použité, kto bude prednášať a prípadne vyjadriť aj svoj súhlas alebo nesúhlas.
Možno chcem povedať jednu vec. Niekedy keď sa hovorí o takýchto veciach, tak sa to postaví do takého veľmi zvláštneho, zvláštneho rozmeru, akoby sme boli proti sexuálnej výchove. Ja to poviem takto. Oblasť výchovy jednoznačne zasahuje aj sexuálne správanie, sexualitu človeka a nie je žiaden dôvod, aby sme v tejto oblasti vytvárali nejakú hmlu alebo nejakú nejasnosť alebo čosi zatajovali. Nakoniec, ako sme si povedali, v dnešnej dobe to ani nie je možné. Pri dnešnom prístupe mladých ľudí k internetu a ku všelijakým informáciám, ktoré sa veľmi často, a to sa teda dialo aj v minulosti, prenášajú cez spolužiakov alebo cez nejakých iných starších alebo aj mladších kamarátov, tak, samozrejme, tie deti s tými informáciami konfrontovaní sú. Bolo by naivné myslieť si, že chceme teda akoby zabrániť deťom, aby mali takéto informácie. A je to tiež oblasť, v ktorej je potrebná výchova.
Zároveň a to si všetci uvedomujeme aj sami na sebe, je to oblasť, ktorá je osobne veľmi taká citlivá, intímna. A preto je zároveň aj veľmi náchylná k tomu, že môže prísť k nejakému zneužitiu, ublíženiu, zraneniu a tí, ktorí majú najsilnejší záujem, tí, ktorí najviac poznajú svoje dieťa, sú jeho rodičia. To znamená, že treba zachovať ich prím v tejto oblasti a zachovať túto citlivosť. A ak preberá bremeno alebo časť zodpovednosti v tejto oblasti škola, tak to má byť v úzkej spolupráci s rodičmi a v zhode s rodičmi. Ak som hovoril o sexuálnej výchove, tak chcem tým povedať, že samotný fakt sexuálnej výchovy je dobrý, správny, podporujem ho, samozrejme, ako rodič, aj ako učiteľ v tejto oblasti vzdelávam, vychovávam aj naše vlastné deti, ale aj svojich študentov, keď som teda učil a do dnes na prednáškach pre mladých alebo aj pre dospelých takéto niečo ponúkame.
Druhá vec je nejaký predmet, ktorý by sa nazýval sexuálna výchova, chcem povedať, že s takým niečím nesúhlasím z viacerých dôvodov. Jedna z vecí je taká úplne pragmatická, že keby sme reagovali na všetky nejaké spoločenské potreby zavedením nového predmetu, tak asi sme za chvíľu už nemali čas ani učiť matematiku, slovenčinu, angličtinu, informatiku, pretože by sme mali rôzne ekologické, mediálne a nevieme aké výchovy. Ja si myslím, že je veľmi dôležité integrovať tieto časti do predmetov a oni aj naozaj majú veľmi dobrú príležitosť. V prípade výchovy v oblasti sexuálneho správania si myslím, že také vhodné predmety, v ktorých sú integrované tieto témy, je biológia, náuka o spoločnosti, etická výchova, náboženská výchova. Okrem iného máme aj predmet alebo tému, ktorá sa môže použiť ako prierezová téma, a to je výchova k manželstvu a rodičovstvu, už od deväťdesiatych rokov a to si myslím, že aj vhodný názov, aj vhodný kontext. Výchova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudská sexualita je zameraná práve týmto smerom. Neznamená to, že ľudia neprežívajú sexualitu aj mimo manželstva a rodičovstva, ale aj biologicky, prirodzene je sexualita zameraná na manželstvo a rodičovstvo aj aj podľa ústavy, aj podľa skúseností, toto je prístup, to je kontext, v ktorom to spoločnosti pomáha, neškodí a spoločnosť na tom môže stáť. Teda ešte raz to na záver zhrniem, nejde o to, aby sme zakazovali výchovu v tejto oblasti, nejde o to, aby rodičia mohli nechať svoje deti doma, aby sa nemuseli zúčastňovať na prednáškach, alebo hodinách v tejto oblasti, alebo v nejakej inej. Ide hlavne o informovaných rodičov a o komunikáciu medzi rodičmi a školou, ale vlastne aj medzi rodičmi a rodičmi. Napríklad ja som osobne vždy veľmi komunikoval aj komunikujem s rodičmi detí, teda spolužiakov našich detí, a tak, samozrejme, komunikácie medzi rodičmi a deťmi. Lebo viete, také klasické najmä v určitom veku, odpoveď na otázku, čo bolo v škole? Aká je odpoveď, nič. A tie deti častokrát proste už len z tej ich detskosti alebo mladíckosti nepovedia sami od seba, niekedy sa aj hanbia, ale takto rodič bude informovaný, aha dneska, náš mal, náš syn, naša dcéra mali prednášku na takúto tému, dopredu sa na to môžu pripraviť a hodiť napríklad pri večeri reč na takúto tému.
Čiže je to veľmi dobré pre posilnenie komunikácie medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Ja by som nazval tento zákon absolútne neideologickým, keby, keby som chcel byť taký ideologický, tak by som nazval liberálny v tom najlepšom slova zmysle, pretože je to od slova sloboda. A tá sloboda, tú slobodu majú rodiča, lebo majú aj najväčšiu zodpovednosť byť informovaný a rozhodnúť, či to pokladajú za vhodné pre svoje dieťa alebo nie. Samozrejme, tento zákon je aj konzervatívny v tom slova zmysle, že rodina ako taká bola, bola vždy prirodzene konzervatívnou inštitúciou v tom najlepšom slova zmysle konzervatívnou, to znamená, že zachováva a prenáša z generácie na generáciu tie overené hodnoty, ktoré nie sú len vyčítané z nejakej knižky, ale prežívame generáciami starých rodičov, rodičov, a potom tými mladšími generáciami. Takže nejde tu o nejaký súboj, ide tu o to dobro a ochranu detí a mládeže v tejto oblasti a posilnenie rodiny a úlohy rodičov.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1598. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, sme tu teraz len mužská zostava, včera sme odsúhlasili presun, presun programu, presun tohto bodu programu veľkou väčšinou hlasov, to znamená, že predpokladám, že kolegovia poslanci a poslankyne považujú tento, tento návrh za dôležitý. Ja ho, samozrejme, považujem za dôležitý tiež, aj preto predkladám v úvodnom slove azda len krátko, že objavujú sa situácie, keď sú rodičia znepokojení tým, že v školách sa ich deťom dostáva indoktrinácie, ktorá teda nielenže nie je v zhode s presvedčením rodičov, ale je vlastne aj neočakávaná, rodičia nie sú informovaní, je to často praktizované nejakými externistami, ktorý vlastne na rozdiel od učiteľov nemusia mať ani kvalifikáciu, ale na nejaké pozvanie nejakého učiteľa alebo školy títo ľudia prichádzajú a s rôznymi materiálmi indoktrinujú deti v oblasti sexuálneho správania. Samozrejme, dnešná doba je veľmi silno informovaná, otvorená, to znamená, že deti sa stretávajú, či chceme, či nechceme s rôznymi informáciami.
Na druhej strane treba povedať, že ten hlavný, hlavnú zodpovednosť za svoje deti, aj právo vychovávať a vzdelávať svoje deti majú rodičia. Oni ju vo veľkej miere delegujú na školy a niektorí rodičia praktizujú tzv. homeschooling, ale to je veľmi malé percento rodičov, možno ani nie pol percenta, čiže 99,5 % rodičov zveruje svoje deti školskému systému do štátnych alebo neštátnych škôl. Aj preto, samozrejme, že je to veľký akt dôvery a rodičia majú právo byť informovaní a právo súhlasiť alebo nesúhlasiť v prípade, v prípade tak citlivej oblasti, ako je sexuálne správanie.
Tento návrh zákona výrazne zlepšuje komunikáciu medzi školou a rodičmi, čo je tiež jedna z vecí, ktorá, na ktorú si častokrát ťažkajú aj samotné školy, a, samozrejme, dáva do rúk vyslovene právo rodičom o týchto veciach rozhodnúť. Má tam v podstate také dva režimy. Jeden z nich je, že ak škola plánuje nejakú výchovu alebo vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania, či už internú alebo externú, má rodičov informovať na základe priloženej prílohy, kde má informovať nielen, že kedy sa bude diať takéto podujatie, takáto prednáška alebo takáto hodina, ale aj kto bude ten prednášajúci, kto budú tí lektori, aké materiály sú tam a dostatočne včas o tom rodičov informovať, dať im k nahliadnutiu tieto materiály a zároveň vyjadriť súhlas alebo nesúhlas. Ja ako rodič toto veľmi vítam, pretože nejde o to, že by deti o sexuálnom správaní nemali vedieť, oni majú o ňom vedieť, aj o ňom vedia, ale je veľmi dobré, aby o tom vedeli rodičia a mohli napríklad vopred sa so svojimi deťmi o tom porozprávať alebo spätne, aj keby to bolo niečo, s čím z celého srdca súhlasia, tak je dobré, že rodičia vedia, že ich dieťa takúto tému preberalo v škole, môžu sa s ním o tom porozprávať, prípadne dopredu ho na to pripraviť. Toto je režim jedna, to znamená, škola má povinnosť, zo zákona bude mať povinnosť o tejto veci informovať rodičov a vyžiadať si ich informovaný súhlas.
Druhý režim je opačne zo strany rodičov. V prípade, že rodičia aktívne budú chcieť, aby aj iné citlivé témy, ktoré sa dotýkajú, ja neviem, nejakého osobného alebo spoločenského života, chcú, aby o nich boli informovaní, keď sa v škole budú preberať, tak, samozrejme, môžu, môžu si toto vyžiadať. To je režim dva, kde teda už vtedy proaktivita je na strane rodičov. V prípade oblasti sexuálneho správania proaktivita a notifikačná povinnosť je na strane školy.
Ja by som zatiaľ v úvodnom slove toľko a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Milý Richard, no ja by som rád zareagoval na toto tvoje vystúpenie. Vieš, že v tejto téme sa naše názory do veľkej miery zhodujú, pokiaľ ide o zákaz predaja spaľovacích motorov, ale ja by som chcel zareagovať na tento tvoj plamenný prejav v jednej veci, že kde si bol doteraz? Bol si vyše dva roky minister hospodárstva a v živote som od teba nepočul, že by si bojoval proti zákazu predaja áut so spaľovacími motormi. Toto je čisté pokrytectvo. Zrazu si pol roka pred voľbami objavil tému, ktorá, keď ti horí pod zadkom a bojíš sa, že sa nedostaneš do parlamentu, tak sa ti zdá, že ňou ohúriš voličov a ideš bojovať proti zákazu spaľovacích motorov. Pokiaľ sa pamätám, viackrát aj na hospodárskom výbore sme sa ťa pýtali, čo s tým zákazom spaľovacích motorov, ohrozuje to automobilový priemysel. A hovoril si nám, že s tým sa nedá nič robiť, to už je rozhodnuté, to už je vybavené. V živote si sa proti tomu neozval a ja by som bol veľmi rád v tom Bruseli, že či si sa ty vôbec niekedy na to ozval.
Skúsim ti prečítať len jeden citát z jesene 2021, keď si bol na konferencii „Priemysel na odchode?", a vtedy Andrej Babiš, bývalý český premiér, sa vyjadril, že odmieta akékoľvek zakazovanie áut so spaľovacími motormi, ktoré sa vtedy veľmi výrazne rokovalo, vtedy si sa vyjadril, že odkazuješ podnikateľom zmieriť sa s pripravovanou klimatickou agendou. Žijeme v dobe absurdít, sú to síce nezmysly, ale sú vytesané do kameňa. Čiže toto bol tvoj prístup k zákazu predaja áut so spaľovacími motormi do nejakého takého januára, februára tohto roka, keď sa to stalo témou, keď sa Nemecko ozvalo. A teraz zrazu ty si najväčší plamenný bojovník, to je čisté pok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja, ja sa za tie tri, tri roky aj paru mesiacov snažím držať v tomto pléne toho racia, zdravého sedliackeho rozumu a, samozrejme, aj načúvam odborníkom, ale naozaj tým skutočne odborníkom. Podľa mňa všetko musí mať svoju mieru, na zákazy a príkazy musíme byť pripravení.
Čo sa týka zákazu spaľovacích motorov, podľa mňa a nielen podľa mňa, ale aj podľa mnohých odborníkov, podľa mňa do roku 2035 nie je pripravené nielen Slovensko, nie ani spomínané štáty, ktoré sú v uznesení, ale určite aj mnohé ďalšie, ďalšie krajiny Európy. Podľa mňa z toho najväčší osoh by mala, mala Čína, ktorá je, ktorá je najviac pripravená na alternatívu, čo sa týka áut.
Veľa už bolo na túto tému povedané aj v médiách, ale aj túto tému sme otvorili aj na hospodárskom výbore, bola spomínaná aj na finančnom výbore, ktorých výborov som členom, a naozaj skôr z toho vypočutého od fundovaných ľudí mi vychádza, že naozaj nie sme na to pripravení a treba aj pozerať, aké škody by platnosť tohto, tohto termínu spôsobila aj v automobilovom priemysle. Samozrejme, týkalo by sa to zamestnanosti, zamestnanosti ľudí hlavne, hlavne možno na vidieku alebo v tých regiónoch, kde je menej pracovných príležitostí, že treba, treba pozerať aj pri nariadeniach Európskej komisie nie iba na á, ale aj na bé, že vždy treba pozerať aj na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ako sa hovorí, dobrá rada nad zlato, tak uvidíme, že či si ju kolegovia zoberú k srdcu, aj keď, samozrejme, táto téma je určite dôležitá.
Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie stanoviska k zákazu spaľovacích motorov na úrovni Európskej únie od roku 2035.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1780 z 2. mája 2023 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie výboru pre hospodárske záležitosti s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre hospodárske záležitosti návrh prerokoval na svojej 146. schôdzi dňa 9. mája 2023 a uznesením č. 438 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady na schválenie stanoviska k zákazu spaľovacích motorov na úrovni Európskej únie od roku 2035 (tlač 1712) schváliť.
Týmto uznesením má výbor zároveň poveril na schôdzi Národnej rady podať informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade. Súčasťou informácie je návrh z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Chcem sa iba informovať, pán predseda, ako bude prebiehať vlastne schôdza. Či budeme rokovať aj budúci týždeň, aby som vedel termínovať potom aj môj návrh zákona, ktorý je v prvom čítaní, alebo teda bude v prvom čítaní, aby sme rokovali o tom bode návrhu, ktorý hovorí o odškodnení sterilizovaných žien.

Ďakujem, pán predseda. Z poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na uznesenie a informáciu Národnej rady Slovenskej republiky.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. mája 2023 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní a zániku mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie
1. že prezidentka Slovenskej republiky vymenovala vládu Slovenskej republiky 15. mája 2023, čím zaniklo dočasné poverenie vláde Slovenskej republiky udelené prezidentkou Slovenskej republiky 16. decembra 2022;
2. že po zániku dočasného poverenia vláde Slovenskej republiky si uplatňuje mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti: Ján Budaj, Eduard Heger, Roman Mikulec, Jaroslav Naď; za hnutie SME RODINA: Štefan Holý a Milan Krajniak; a za stranu ZA ĽUDÍ: Veronika Remišová počnúc dňom 16. mája 2023;
3. že dočasne poverená vláda Slovenskej republiky odvolala dňom 15. mája 2023 z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Andreja Stančíka. Odvolaním z funkcie štátneho tajomníka si Andrej Stančík uplatňuje mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky počnúc dňom 16. mája 2023;
4. že uplatnením mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zaniká mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti: Vojtechovi Tóthovi, Sebastiánovi Kozarecovi, Vladimírovi Zajačikovi, Györgyimu Gyimesimu, Petrovi Csehovi a za hnutie SME RODINA: Eve Hudecovej, Jozefovi Hlinkovi a za stranu ZA ĽUDÍ: Miriam Šutekovej, ktorí boli náhradníkmi na neuplatňované mandáty v bodoch 2 a 3 uvedených poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, dňom 15. mája 2023;
5. že podľa § 71 ods. 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov po zániku mandátu náhradníka zostáva náhradník na tej istej kandidátnej listine, a to v pôvodnom poradí;
6. informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní a zániku mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia. Ďakujem.