Videokanál klubu

Chcem sa vyjadriť, neviem, či tu (rečník sa obzrel za seba), škoda, že tu už nie je ten predstaviteľ tej strany zdravého rozumu, ako si hovoria, ale v podstate sú to profesionálni povaľači každej demokratickej protikorupčnej vlády, hovorím teda o Mariánovi Viskupičovi zo strany Sloboda a Solidarita. Je naozaj príznačné, že týmto ľuďom ochrana demokracie v skutočnosti nič nehovorí. Keď si pozriete, čo vlastne oni dnes, aké majú svoje ciele vo voľbách, tak ich cieľ je, aby si ich zobrala mafia spolu do vlády a aby mafia zo SMER-u, ktorá síce teraz je premaľovaná na ružovo či na dúhovo z HLAS-u, tak tá je pre nich v poriadku mafia. Hoci sú to tí najskorumpovanejší zo SMER-u, ktorých oddelili, založili si akože novú stranu, ale to je bez problémov. Jasne, že oni nevylučujú, aby išli so SMER-om alebo teda s mafiou po voľbách.
Čiže očakávať od kolaborantov s mafiou, že oni budú vymýšľať niečo, aby mafia sa nedostala k moci, je, je úplne zbytočné a práve toto je to najväčšie riziko v našich voľbách, že keď tu budú strany ako SaS, ktorí hovoria, že s mafiou v pohode pôjdu po voľbách, keď tu bude strana ako Progresívne Slovensko, ktorí hovoria, že s mafiou v pohode zradia svojich voličov, keď tu budú strany ako KDH, ktoré hovorí, že nemá problém s tým, aby predalo svojich voličov HLAS-u, to znamená SMER-u, to znamená mafii. Keď tieto strany tu majú ako teda rozhodovať a na ne sa máme spoliehať, že ony pôjdu zviesť teraz štyria... štvormesačný zápas o demokraciu, tak ony žiaden zápas nezvedú. Ony sa budú len večer modlikať, aj keď sa možno modliť nevedia, len aby si ich ten Pelle zobral do tej budúcej vlády, len aby sa ony nejako pretlačili do toho parlamentu, len aby mohli pekne kolaborovať a podieľať sa potom na zločinoch, lebo ak si teda myslia, že Pelle, Žiga, Saková, Tomáš a podobní vagabundi, že oni potom zrazu budú demokrati, oni budú protikorupční bojovníci, aktivisti, tak teda to sú na veľkom omyle. Ale títo páni vôbec si to nemyslia. Oni jednoducho chcú byť kolaborantami. Chcú zradiť odkaz Jána a Martiny na hulváta napľuť pozostalým po Jánovi a Martine do očí a bez problémov ísť s mafiou, ktorá spôsobila smrť Jána a Martiny, do jedného spolku, kolaborovať so zlom a takýmto spôsobom priviesť Slovensko do nešťastia.
Čiže od týchto ľudí od Mariána Viskupiča alebo strany SaS neočakávam, že teda oni by to cítili, že oni by rozumeli vlastne o čo naozaj tu dnes ide, oni to necítili vtedy, keď povalili Radičovej vládu, lebo pre nich bol dôležitejší boj proti slamenému panákovi eurovalu, o ktorom vedeli, že za dva dni bude schválený. A jednoducho bolo treba povaliť tú Radičovej vládu. Lebo jednoducho ja som dnes, potom čo som zbadal, že ako povalili Radičovej, Matovičovu a Hegerovu vládu, presvedčený, že keď som to dodnes nepochopil alebo pred pár mesiacmi, keď som to nechápal, tak už som to pochopil. Jednoducho oligarchovia dobre platili a sluhovia z SaS vykonali, čo oligarchovia zaplatili. Inak to nemôže byť. Inak by nemohli predsa povaliť tri demokratické protikorupčné vlády a nikto nechápe, prečo to spravili. Ale keď sa v skutočnosti pozrieme do minulosti, že ich predseda nemal problém trinásťkrát raňajkovať s mafiánom Kočnerom, ktorý teda je podozrivý z toho, že si objednal vraždu Jána a Martiny a keď tomuto človeku vynášal informácie v čase, keď sa volil generálny prokurátor napriek tomu, že vedel, že jeho premiérka Radičová si veľmi teda nepraje, aby, aby takéto niečo sa dialo. Tak jednoducho, keď má niekto raz chybu charakteru, tak bez najmenších problémov zradí aj ďalší krát a predá svojich voličov mafii, ktorá zaplatí za to, že niekto povalí vládu. Takže mrzí ma to, predpokladám aj zo stanoviska Mariána Viskupiča z SaS, že si vôbec neuvedomuje, čoho je súčasťou, komu slúži, že oligarchovia platia, šéfinko sa s oligarchami veľmi dobre pozná, veľmi často sa s nimi stretá a nechápe, že naozaj Slovensku 30. septembra ide o život, že demokracii ide o život a je našou psou povinnosťou zahlasovať za takýto návrh, ktorý tú demokraciu má šancu, šancu zachrániť. Dnes títo páni a dámy bez najmenších problémov, bez akéhokoľvek krytia, bez akejkoľvek zodpovednosti voči verejným financiám hlasovali za valorizáciu dôchodkov, päťsto miliónov len tak v pohode, bez toho, aby niekde skladali účty, kde hovorili, že teda kde na to zoberieme. Ale keď máme zachrániť demokraciu, to už vám nevyhovuje, hoci je to len trojnásobok tej sumy. A úplne všetci by to dostali, všetci ľudia, ktorí by prišli voliť a tie peniaze by sa nestratili. Čiže vtedy kedy vy chcete rozdávať žiadna zodpovednosť na mieste nie je, ale keď chceme zachrániť demokraciu, vtedy vám zrazu vadí, že by sme nejaké financie na to použili a použili hlavne zo svojho. Tak ako povedala aj pani spravodajkyňa počas svojej faktickej poznámky, veľmi dobrú otázku dala. Koľko stojí demokracia? Ak by Nemci po druhej svetovej vojne si dali spätne otázku, že ak by pomohlo veci, že by nabudili ľudí a zahojili tie rany, ktoré v tridsiatych rokoch minulého storočia nemecký národ zažil počas veľkej hospodárskej krízy, ak by tou možno tisícmarkovkou alebo neviem koľko vtedy to malo hodnotu, ak by zahojili rany ľudí a na konci by takto možno zobrali vietor plachiet tomu malému fúzkatému zlu, tak verte tomu, že všetci by povedali, že nie tisíc, aj desaťtisíc, aj stotisíc, keby že sme tým ľuďom dali, len aby sa nám to zlo nepredralo k moci, tak to stálo za to. Len už bolo neskoro plakať nad rozliatym mliekom, neskoro si uvedomiť, čo znamená v správnej chvíli neurobiť správny krok, v tomto prípade na ochranu demokracie. Ešte raz použijem ten príklad alebo obraz. Tak ako predo mňou tu pani predkladateľka Šofranko predkladala návrh, ktorý môže zachrániť život človeku, ktorý má problém so svojím srdiečkom, ten defibrilátor, takisto tento návrh je defibrilátor pre záchranu našej demokracie. Ak nič neurobíme, ak naďalej sa budeme správať tak nezodpovedne, ako sa správame, ak sa tu budeme tváriť na to iba a viesť reči o spájaní a v skutočnosti nič sa nepospája a pôjdu štyri-päť strán v priemere možno získajú po dve, dve a pol percentách a tieto hlasy prepadnú, mafia bude mať ústavnú väčšinu a zo Slovenska sa stane v horizonte dvadsať-tridsať rokov len skanzen. Zostanú tu žiť naši rodičia a starí rodičia, ktorí už nebudú mať tú silu a energiu zo Slovenska odísť a zostanú tu žiť kolaboranti mafie. Normálny človek tu nebude chcieť žiť. Prosím vás, zachráňme Slovensko, urobme krok, ktorý tomu môže zásadným spôsobom pomôcť. Neberme do úvahy hlúposti, ktoré, samozrejme, že oligarchovia v pozadí, ktorí chcú, aby mafia vyhrala, aby znova tu mali svoj raj, ktoré tu podsúvajú svojim sluhom v parlamente, ale zahlasujme za opatrenie, ktoré demokracii dá šancu. Je to posledná šanca na to, aby sme tu nejaký zákon v tomto duchu mohli prijať. Už žiaden nový zákon sa tu neobjaví, lebo už to neprejde cez dvoje čítania. A žiadne nejaké holuby na streche a medové motúzy a sľuby o neviem čom po voľbách, raj na zemi, keď vás budú voliť, už nezabere. My buď tých ľudí, ktorí sú systematicky tri roky frustrovaní získame k tomu, aby k voľbám prišli a oni nám pomôžu demokraciu zachrániť, alebo na to rezignujeme a vopred sme tie voľby prehrali všetci. Ale nie my, ale demokracia, naše deti, naše vnúčatá, lebo zo Slovenska urobíme peklo na zemi.
Prosím vás, majme zdravý rozum. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Tento návrh zákona vítam a plne ho podporujem, verím tomu, že ho aj podporí väčšina poslancov v tomto pléne. Najviac sa vyššej účasti vo voľbách obávajú práve tí, ktorí, ktorí najviac korumpujú voľby. V našom šaškocity, v našom meste, kde máme už takmer 40 rokov primátora, aj vrabce na stromoch čvirikajú o volebných podvodoch a práve takýto už profesionálni podvodníci pri voľbách, ktorí to majú veľmi dobre zmáknuté, veľmi dobre vedia, ako si získať členov okrskových komisií aj za rôzne strany. Neraz som bol svedkom toho, že člen okrskovej komisie za KDH, za SMER, za ĽSNS, oni si to ešte celkom ustrážili, ale za mnohé iné strany a všetko to boli ľudia človeka dlhoročného primátora v našom šaškocity, zámerne som sa nanominoval do okrskovej komisie, bol som raz aj predsedom a videl som, ako to funguje. Na ráno skladačka na alkohol, zarazil som im to, nervy mali, v našom, v našom meste sa dokrúžkovali voliči, tam mali taký prehľad títo profesionáli, lebo tam boli niektorí členovia stabilní, že kým nezomreli, naozaj že sa dožili napríklad vďakabohu aj osemdesiatky, a do vtedy tam boli na tej istej stoličke, takže to bol vysokoprofesionálny tím, čo sa týka podvodov vo voľbách. Dokonca ja mám jednu, to je na dlhšie, to by bolo možno aj do rozpravy, ja mám jednu aj osobnú skúsenosť, ako dokázali zmanipulovať voľby, keď som o tri hlasy vyhral nad šaškavým kandidátom, lebo do jeho puzzlí z 13 poslancov som bol jediný, ktorý hovoril o rozkrádačkách, o podvodoch a dokázal urobiť volebný podvod aj po voľbách, aj po voľbách, ale o tomto dlhšia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Milý navrhovateľ, ktorý si vlastne zdôvodnil návrh zákona plénu, ja si tiež mnohokrát kladiem takú otázku, akú cenu má demokracia. Tri roky tvrdých kríz, pandémia, vojna na Ukrajine, energetická kríza a s nimi súvisiace hoaxy, ktorým veľa ľudí uverilo, evokuje v ľuďoch obavy hlavne o svoje rodiny, o seba, preto môžu v deň volieb rezignovať a neísť voliť. V roku tridsiateho výročia vzniku Slovenskej republiky môžem ľudí inšpirovať, že im na Slovensku záleží, preto prídu k volebným urnám a vyberú si stranu, ktorej dôverujú, a politikov, ktorých chcú vidieť vo vedení štátu. Slovenská republika mala už historické prvenstvo najnižšej účasti vo voľbách napríklad do Európskeho parlamentu v rámci celej Európskej únie a tak sme si zvolili svojich reprezentantov, ktorých sme nechceli a ktorých nechceme vidieť na pôde Európskeho parlamentu. Snahou navrhovateľa je priniesť obyvateľov, primäť ich k voľ... volebným urnám, aby výsledok volieb bol odrazom veľkej väčšiny obyvateľov. Ak si kladieme otázku, akú cenu má demokracia, demokracia má nevyčísle.. nevyčísliteľnú hodnotu, pretože tak ako sme ju získali, môžeme ju aj ľahko stratiť. Preto vyzývam, aby sme tento návrh zákona podporili.

Ďakujem veľmi pekne. Takže skúsim rozobrať tento návrh, no nie úplne dopodrobna, nechcem vás zdržovať, ale teda aby sme si uvedomili, o čo v podstate ide. Lebo som presvedčený, že ak tento návrh neschválime, tak v deň, možno tak 1. októbra budeme veľmi banovať, že sme sa snažili politikárčiť, že snažili sme sa možno niektorí tak falošne bojovať za zdravie verejných financií a neurobili sme odvážne rozhodnutie, ktoré mohlo nám všetkým, ktorí to so Slovenskom myslíme dobre, zásadným spôsobom pomôcť.
Prvá otázka pri návrhu, že či odmeňovať ľudí za to, že prídu voliť, ktorú si možno ľudia vtedy, keď sme s týmto návrhom prišli niekedy v polovičke februára, dali, tak bola otázky, že či to nie je volebná korupcia, či to nie je v podstate podplácanie voličov za to, aby, aby volili. Chcem teda upozorniť alebo teda parafrázovať Trestný zákon, ktorý hovorí jednoznačne v paragrafe o volebnej korupcii, že volebnej korupcii sa dopustí ten v písm. a) kto motivuje niekoho voliť určitým spôsobom. To znamená, napríklad budeš voliť SMER a dostaneš 500 eur, dones mi ostatné hlasovacie lístky napríklad. Písmeno b) kto motivuje volebnej korupcie sa dopustí ten, kto motivuje niekoho nevoliť určitým spôsobom. Čiže presný opak, nevoľ SMER, dones mi hlasovací lístok SMER-u, dostaneš 500 eur. Písmeno c) hovorí, volebnej korupcii sa dopustí ten, kto motivuje niekoho nevoliť vôbec. To znamená, že keď chcete odradiť niekoho od účasti, či už na voľbách, alebo referende a za to mu sľúbite odmenu, aby sa teda nezúčastnil, tak v tom prípade je to volebná korupcia.
Týmto návrhom my v podstate robíme presný opak v písm. c) v paragrafe o volebnej korupcii v Trestnom zákone, kedy motivuje ľudí, aby volili bez ohľadu na to koho, ale hlavne aby volili. Úplne logicky, nikde v zákone nenájdete, že pri každej plente musí stáť kontrolór z hnutia OĽANO, ktorý bude kontrolovať, koho kto volil a podľa toho vlastne iba, keď budú voliť naše hnutie, tak budeme vyplácať 500 eur. Jednoducho žiaden, žiadna cenzúra, žiaden príkaz niekoho konkrétne voliť, len výzva k tomu ľudia, poďte voliť, ukážte po 30 rokoch existencie republiky, že vám o tú republiku záleží, že vám o osud republiky záleží.
Po troch rokoch veľmi ťažkých kríz, ktoré sme spoločne prežili ako spoločenstvo 5,4 mil. ľudí s názvom Slovenská republike, je veľmi veľký predpoklad, že účasť, ak nebudeme bičovať na účasť akýmikoľvek prostriedkami a nebudem biť na poplach, tak že účasť nedosiahne ani 50 % oprávnených voličov. V tých bežných pokojných rokoch tá účasť bývala v pohode okolo 55 %. Áno, v posledných voľbách sa nám podarila účasť zvýšiť na 65,8 %, ale tá atmosféra k tomu priala. Jednoducho demokratický volič cítil potrebu sa vzbúriť voči mafiánskemu štátu, ktorý tu zakorenil svoje chápadlá, a tým pádom tá účasť dosiahla približne 2/3 všetkých oprávnených voličov. Stále 1/3 ľudí zostala doma. Čiže prišlo voliť približne 2,9 mil. ľudí, neprišli voliť približne 1,5 mil. ľudí v minulých voľbách. Stále 1,5 mil. ľudí jednoducho boli medzi nevoličmi.
Obavám sa a myslím si, že tá obava je reálna, že po tomm čo tie tri roky ľudia prežívali všetky tie krízy, traumy a zároveň po trojročnej doslova propagande, zlomyseľnej propagande zo strany opozície, kde čokoľvek, čo len náznakom mohlo byť nejakým nedostatkom, tak obrovsky zveličovali, absolútne žiadnu veci nepochválili. A, bohužiaľ, toto isté robili aj najmä progresívni novinári alebo teda fanúšikovia Progresívneho Slovenska v červenom denníku Denník N alebo v Aktualitách, alebo v SME, alebo v iných médiách, ktorí si povedali, že najdôležitejšie v čase krízy je trestať Matoviča za to, že sa ich Progresívne Slovensko nedostalo do parlamentu, tak tá propaganda zo strany médií, propaganda a zlomyseľnosť zo strany opozície spôsobila to, že ľudia naozaj dosiahli mimoriadny stupeň frustrácie. A najmä mimoriadny stupeň frustrácie dosiahli demokraticky cítiaci, poviem, voliči, alebo teda z tej, z toho spektra demokratických strán. Bol to cieľ zo strany opozície, aby takýmto spôsobom si nabudili v podstate to svoje publikom alebo svoje voličstvo. A bol zároveň cieľ, aby demoralizovali alebo aby dosiahli dostatočný stupeň frustrácie medzi demokratickým, demokratickom tábore voličov, aby títo ľudia v deň volieb jednoducho rezignovali a našli akúkoľvek inú, inú činnosť, len neísť do volebných miestností. Toto dokopy tá, hovorím to obdobie troch rokov kríz, frustrácie, zvady v koalícii doslova psychopatického správania sa koaličného partnera SaS, kedy vlastne podrážali nohy svojim vlastným koaličným poslancom alebo koaličným partnerom, kedy veľakrát doslova počas covidu pohŕdali ochranou života a zdravia najmä starých ľudí a prepočítavali to na to, koľko ušetríme na dôchodkoch a podobne. Dokopy všetko, keď to vyskladáme, si myslím, že naozaj máme založené na obrovský problém, ak si budeme študovať výsledky 1. októbra.
Ak teda takýmto mimoriadnym spôsobom sa vychýlila, by som povedal, rovnováha vo verejnej mienke kvôli tomu, že tu niekto viedol ako systematickú propagandu a klamal ľudí vulgárnym spôsobom, rôznymi hoaxami a tri roky systematicky to robí, tak si myslím, že by sme, že je takou našou povinnosťou vyrovnať alebo odstrániť rôzne tieto také krivé, krivé vplyvy na formovanie verejnej mienky ľudí, ktorí prídu voliť. A je správne, aby sme ľudí primäli k tomu, aby voliť prišli bez ohľadu na to, že tu predtým bola vedená možno taká tá trojročná propaganda a snaha zmanipulovať názor ľudí a zmanipulovať podstate tou propagandou finálny výsledok volieb. Preto si myslím, že je našou psou povinnosťou vymyslieť čokoľvek na to, aby ľudia voliť prišli, aby sme sa náhodu 1. októbra nezobudili do dňa, kde zistíme, že demokracia to je niečo, čo už v podstate bolo a už budeme len odpočítavať dni, ako vo Veľkej Británii svojho času odpočítali dni k Brexitu a k tomu, kým Veľká Británia odíde z Európskej únie.
Čiže obávam sa, ak nič neurobíme, len si založíme na prúser a neskoro potom bude plakať nad rozliatym mliekom, že sme vtedy predsa mali toho Matoviča poslúchnuť a mali sme sa buchnúť po vrecku, mali sme ľudí motivovať, lebo jednoducho to bolo lepšie riešenie, ako nechať, aby zvíťazilo klamstvo, lož, nenávisť, propaganda a následky týchto skutkov, ktoré som práve spomenul.
Čiže návrh, ktorý predkladám, 500 eur každému, ktorý príde voliť bez ohľadu na to, koho voliť bude, je návrh, ktorý dáva šancu demokracii. Lebo som presvedčený, že keď neurobíme nič, tak demokracia na Slovensku zomrela. Je finále, je koniec. Príde totalita, diktatúra. Ten režim, ktorý tu nakoniec budeme mať, bude niekde podobný Bielorusku. A ľudia, ktorí tu moc získajú, tak urobia všetko preto, aby v nasledujúcich možno 20, 30, 40, ktoviekoľko rokov sa ani náznakom niečo demokratické pri moci na Slovensku nevyskytlo. Fico s Pellegrinim veľmi dobre vedia, čo spáchali so svojimi prisluhovačmi s desiatkami ľudí, s ktorými Slovensko rozkrádali a vedia, že za demokracie nemôžu za svoje zločiny zostať na slobode. Jednoducho, že za tie zločiny ich tá spravodlivosť počká a nedokážu udržať sa mimo, mimo spravodlivosti alebo gilotíny spravodlivosti ďalšie štyri roky po voľbách. Preto tá frenetická a doslova až aktivita, ako by to bola nejaká motorová myš, tu vidíme Fica tri roky systematicky tlačovka za tlačovkou, vystúpenie za vystúpením a bojuje de facto naozaj o život, ale nie o holý život, ale o život alebo svoj pobyt na slobode.
Čiže on sa snaží, aby účasť bola čo najmenšia, lebo vie, že vtedy má tú šancu. Snaží sa zdeptať demokratických voličov a takto si zabezpečiť pre seba akýmkoľvek podlým klamstvom a habaďúrou pre seba hlasy, aby sa vrátil späť k moci. Povinnosťou každého, kto po takýchto ťažkých troch rokoch mimoriadne silných kríz, komu záleží na Slovensku, povinnosťou každého je, aby sme mu túto snahu prekazili a pokúsili sa aspoň o plus-mínus vyrovnaný zápas. Som presvedčený, že ak by sme túto odmenu nasadili a tento zákon schválili, tak ten zápas vo voľbách bude, ako som povedal, plus-mínus aspoň vyrovnaný, lebo jednoducho všetky tie dôsledky propagandy odsunieme bokom, ľudia si povedia, však 500 eur na chodníku nenájdeš, prídu voliť vo veľkom, dosiahneme historicky najvyššiu účasť a ja pevne verím, že každého demokrata účasť 90 a podobných, 90 % a nejaké podobné čísla by určite len a len potešila a nebol by z toho smutný, že ľudia masívne prišli a bola by to historická účasť od vzniku Slovenskej republiky.
Ak sa pýtate, z čoho to zaplatíme, tak medzičasom sme už tu aj schválili jeden návrh zákona, ktorý sme predložili práve preto, aby sme dokázali financovať túto podľa niekoho „rozšafnosť" z verejných financií, a to bol návrh, aby sme zdanili mimoriadny zisk zo spracovania ruskej ropy, ten návrh sme schválili, je to zdanenie 70 % tohto mimoriadneho zisku, napriek tomu, že tu nikto z SaS za to nehlasoval alebo od sociálnych demokratov zo SMER-u či z HLAS-u, ale z tých, čo sa hrdia a skrývajú za REPUBLIKU. Napriek tomu sme tento návrh dokázali v parlamente presadiť, čo je veľmi dobré, tým pádom sme zabezpečili prvých približne 500 miliónov eur na krytie týchto výdavkov. Dokopy vlastne na pokrytie výdavkov v súvislosti s týmto návrhom zákona potrebujeme, aby sme zdanili Slovnaft približne tri roky, takýmto spôsobom si zabezpečíme do štátneho rozpočtu dostatok finančných prostriedkov na to, aby sme všetkým ľuďom, ktorí prídu voliť, vedeli vyplatiť odmenu tých 500 eur. Keď budeme počítať spolu, ak by prišli voliť štyri milióny, vysnené štyri milióny ľudí, čo by bolo 90-percentná účasť, tak by to stálo dve miliardy eur, ale vzhľadom na dynamické efekty, to znamená, že keď ľudia dostanú do peňaženiek dve miliardy eur, približne 20 % z toho sa dostane späť do štátneho rozpočtu formou rôznych daní, odvodov, ktoré ľudia zaplatia na základe toho, že tie prostriedky, väčšinu z nich minú a vložia späť do ekonomiky, či už na nákup služieb alebo tovarov. Čiže výdavok pri 85-, 90-percentnej účasti ten čistý dopad na verejné financie je okolo jeden a pol miliardy eur, to znamená tri roky zdaniť Slovnaft pri spracovaní ruskej ropy vzhľadom na to, že aj keby tam skončila, bodaj by skončila vojna na Ukrajine aj zajtra, sankcie voči Rusku kvôli vojne potrvajú dlhé, dlhé roky, takže ten rozdiel pri nákupe ruskej ropy potrvá ešte dlhé roky a tým pádom by sme za tri roky vedeli zarobiť na to, aby sme si, aby sme demokracii na Slovensku dali šancu prežiť.
Ešte raz hovorím, hovorím vám to so všetkou vážnosťou, zástupkyniam demokratov to hovorím aj v súvislosti s tým, že bolo by dobré využiť obdobie, ktoré dal Boris Kollár ako predseda Národnej rady na spájanie sa do 9. júna, lebo teda povedal, že až 9. júna vyhlási voľby, že každý jeden hlas, ktorý by prepadol vo voľbách, je, iba zvyšuje riziko, že mafia sa vráti k moci a naozaj by som sa obával, keby sa ešte vrátila k moci s ústavnou väčšinou, lebo to by bola doslova zmena režimu. Takže bol by som veľmi rád, aby sme spoločne zabojovali o demokraciu, tento návrh je v duchu predošlého návrhu, ktorý zachraňuje životy ľudí, ktorí, ktorí dostanú infarkt alebo jednoducho sú v takej zdravotnej situácii v obci, a teda keď sa im tam namontuje defibrilátor, tak im ten, ten život môže zachrániť a symbolicky tento návrh zákona je ako keby taký defib... defibrilátor na demokraciu, ktorá, ak nič neurobíme, zažíva posledné štyri-päť mesiacov existencie. Fico, Kaliňák, Výboh, Brhel a všetci tí zlodeji, s ktorými Slovensko vo veľkom rozkrádali, urobia všetko preto, aby sa im taká chyba už v živote nestala, že oni budú vystavení spravodlivosti a že oni bohovia na zemi, ktorým bolo dovolené absolútne všetko, strávia nejaké obdobie vo vyšetrovacej väzbe a božechráň niekde, niekde naozaj vo výkone trestu.
Takže skúsme sa, prosím vás, zobudiť, demokracii naozaj zvoní umieračik na Slovensku, Fico robil všetko preto a zlé sily, temné sily na Slovensku s pomocou kamaráta tuto od SaS pána Haščáka, ktorý vlastní gro slovenských médií, urobia ešte všetko preto, aby, aby nadstavili podmienky pre výsledok vo voľbách tak, aby sa mafia vo veľkom mohla vrátiť k moci. Skúsme zobrať zdravý rozum do hrsti a prekaziť to mafii po každej jednej stránke.
Dnes ponúkam jedno z riešení, som otvorený akémukoľvek inému, ak vás niekoho napadne, ako by sme dokázali vybičovať volebnú účasť, ale mňa nič nenapadá, nezaregistroval som žiaden iný, iný nápad. Áno, tento nápad niečo stojí, na druhej strane tie peniaze dáme len ľuďom, ktorí ich, ktorým tie peniaze v skutočnosti patria, a keď to zobereme naozaj do dôsledkov, tak v tomto prípade zdanenie Slovnaftu, ak tie peniaze by sme nezískali do našeho štátneho rozpočtu, skončili by v maďarskom štátnom rozpočte a medzi, v peňaženkách pár maďarských oligarchov, ktorí vlastnia Slovnaft. Čiže v podstate sú to cudzie peniaze, za ktoré si vieme tým, že spravodlivo zdaníme tento zisk zachrániť demokraciu na Slovensku. Ak sme múdri ľudia, tak tento krok urobíme a demokracii dáme šancu prežiť. Ak budeme politikárčiť a budeme silou mocou si hľadať argumenty prečo nie, na konci 1. októbra s veľmi veľkou pravdepodobnosťou všetci budeme banovať, že sme tento krok neurobili. Ale potom už bude naozaj neskoro. Budem veľmi rád, ak tento návrh zákona podporíte.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán navrhovateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil na spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1534. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skočila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Tento návrh zákona, áno, musím povedať, že predkladám opakovane. Keďže som ho predložil do podateľne Národnej rady ešte predtým, jako bol odmietnutý prvý pokus. A urobil som to ciele, lebo som predpokladal, že možno keď sa poslanci pri hlasovaní pomýlia pri tom prvom predložení, tak keď sa im to potom rozloží v hlave alebo uleží nejako v hlave v priebehu nasledujúceho mesiaca do ďalšej schôdze, tak nakoniec pri tom reparáte tú skúšku z boja za demokraciu zvládnu.
Keď hovorím, že z boja za demokraciu, hovorím to preto lebo návrh aby každý kto príde voliť vo voľbách 30. septembra tento rok dostal 500 eur bez ohľadu na to, samozrejme, koho volí, považujem za záchranné opatrenie pre demokraciu na Slovensku. A každý, kto voči tomuto návrhu bojuje, tak každého, kto proti tomuto návrhu bojuje zo strany toho demokratické tábora, považujem za človeka, ktorý si nedokáže vidieť ďalej od nosa a neuvedomuje si, v akej situácii sa Slovensko nachádza, v akej situácii kráčame v ústrety katastrofe vo voľbách. A neuvedomujú si to, že cieľom mafie, ktorá sa chce silou mocou predrať k moci, je dosiahnuť čo najnižšiu volebnú účasť, lebo vtedy sa spoliehajú, že na veľkom bielom ústavnom koni ten západ volebný vyhrajú.
Keď mafia má cieľ znížiť účasť, ja mám cieľ bojovať proti mafii a proti jej záujmom. To znamená, maximalizovať volebnú účasť lebo si myslím, že to je správne. Neviem, samozrejme, predpokladať, aký bude výsledok, ale som presvedčený o tom, že legitimita tohto rozhodnutia bude omnoho, omnoho väčšia, ak príde k voľbám možno 70, 80, 90 % ľudí, ako keď príde Ficom vytúžených 40 alebo 50 % ľudí. Možno viac v rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ešte predtým ako prečítam list od človeka, ktorému defibrilátor zachránil život, chcela by som povedať, že našou prvoradou úlohou je nájsť tie finančné prostriedky, aby sme naše obce už viac nezaťažovali. Takže ak dovolíte, veľmi rýchlo. To, čo teraz prečítam, myslím si, že nikto z nás by nechcel zažiť.
"Deň 28. 4. 2022 sa stal pre mňa, ale v tom okamihu viac pre moju rodinu, nočnou morou. V popoludňajších hodinách som sa pripravoval ako každý štvrtok na priateľské futbalové stretnutie u nás v obci. Pár minút po začatí zápasu som pocítil veľkú slabosť v nohách a pamätám si ešte, ako som padal na zem. Následne si už na nič nespomínam, až na príchod lekárky. Za to, čo sa stalo medzitým, kým ja som hlboko spal, vďačím chlapcom, ktorí boli pri mne a hlavne defibrilátoru AED, ktorý bol chlapcom k dispozícii. Vďačím chlapcom, ktorí boli duchaprítomní a zavolali záchrannú službu a dopravili defibrilátor z obecného úradu. Pamätám si už potom každú sekundu, ako prišiel vrtuľník, ako ma do neho nakladali. Tam som sa pilota pýtal, či šťastne dôjdeme do cieľa, lebo sa mi zdalo, že v ňom strašne rachotí. Pamätám si celú cestu vrtuľníkom do Košíc aj následne všetky vyšetrenia, ktoré potom nasledovali. Za môj život vďačím chlapcom z mojej obce, ktorí mi pomohli, ale hlavne prístroju, ktorý mi zachránil život. Bolo by super, keby takéto prístroje boli umiestnené na viacerých miestach našej obce, aby boli nápomocné, keď ich budeme potrebovať.
Tieto život zachraňujúce prístroje by mali byť samozrejmosťou v každej aj tej najmenšej obci. Žijeme veľmi stresujúcu dobu a je stále viac prípadov, kedy by tieto prístroje pomáhali zachrániť to najcennejšie, a tým najcennejším je život. Viem, že nebyť defibrilátora AED u nás v obci a chlapcov, čo mi pomohli, už by som asi nebol na tomto svete a tieto riadky nenapísal.
Vďačný zachránený."
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že všetko podstatné povedala už samotná pani navrhovateľka a som veľmi rád spolupredkladateľ tohto návrhu. Niekedy mám pocit, že tento parlament spal ako Šípová Ruženka od svojho možno vzniku, od vzniku republiky a že zrazu sa objaví tu návrh zákona, ktorý už dávno mal byť prijatý a rozmýšľam, že ako je možné, že také niečo už prijaté nebolo dávno. Tak ako pri 200 eurách na dieťa, že keď tu máme plné ústa tridsať rokov od vzniku republiky, že ako si veľmi vážime rodinu s deťmi a potom, až keď sem s tým prídeme, tak mnohí sme si kládli otázku, že ako je možné, že sme takýto dobrý návrh zákona neprijali skôr, takisto ako keď som tu pred týždňom stál a navrhoval som a prosil som ctené plénum, aby schválilo, aby sme vyrovnali platy matiek s mužmi alebo žien, ktoré sa rozhodli stať matkami, aby sme vyrovnali platy s mužmi, a potom áno, bohužiaľ, okrem SME RODINA nikto za ten návrh nezahlasoval, a teda, samozrejme, naše hnutie OĽANO alebo poslanci nášho hnutia, tak v tomto prípade mám opäť taký istý pocit, že nechápem, ako je možné, že Slovenská republika funguje desiatky rokov bez toho, aby takto základná vec, že v obci musí byť defibrilátor k dispozícii, sme dávno nemali schválené. Možno to niekomu vyhovovalo, neviem, čo presne komu vyhovovalo, ale o to viac som rád, že zadosťučiňujeme zdravému rozumu a takto do obcí nasadíme život zachraňujúcu pomôcku, ktorá preukázateľne zachraňuje životy v tých obciach, v ktorých na Slovensku už defibrilátory fungujú, vedeli by rozprávať, koľkým ľuďom život zachránili a naozaj, keď si dáme do pomeru cenu a výkon, keď si dáme do pomeru to, čo ten defibrilátor relatívne málinko stojí, že dokopy toto opatrenie v podstate zaviesť ho do všetkých obcí po celom Slovensku, do obcí teda nad 500 obyvateľov, že to bude stáť niečo vyše 4 mil. eur, tak nesrandujme, prosím, že by sme opäť sa postavili k tomuto návrhu tak nejako politicky, populisticky alebo nie populisticky, politikárčením a že by sme povýšili politikárčenie nad zdravý rozum, nad ochranu životov a zdravia. Takže ja pevne verím, že tento návrh zákona po dlhej dobe bude mať pri tom hlasovaní také čisté skóre, prítomných ix, za ix, zdržal sa nikto a proti nikto.
Ďakujem veľmi pekne za predloženie návrhu, pani predkladateľka.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko chcem zareagovať na veľmi dobrú faktickú poznámku pani poslankyne Pleštinskej a chcem povedať, že čo sa týka, samozrejme, výborné, keď práve tie združenia, o ktorých ste spomínali, vedia zaškoliť ľudí nejakým spôsobom, to znamená vytvoriť nejaké možnosti aj v rámci, by som povedal, výcviku resuscitácie, pretože každý z nás by to mal vedieť, každý vodič by to mal vedieť, zároveň aj obsluhu týchto AED defibrilátorov.
Na druhej strane ak by sa stala aj situácia, že niekto nám skolabuje, volá sa záchranka, volá sa na 112-ku, vyškolený operátor vie povedať hocijakému laikovi, čo má urobiť, aby ten defibrilátor použil a zachránil ten ľudský život, čo je veľmi dobrá správa. Teda optimálne je, aby to boli vycvičení laici. Na druhej strane aj keď sa stane, že ten dotyčný človek bude prvýkrát ten prístroj vidieť, kvalitný operátor na 112-ke mu dokáže vysvetliť, kde ho nájde, ako rýchlo k nemu zbehne, ako rýchlo sa vráti naspäť k tomu pacientovi, ktorý skolaboval a zachránil ľudský život.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja tiež by som chcela oceniť tento návrh zákona, pretože tak ako všetci tu hovoríme, ľudský život má nevyčísliteľnú hodnotu, v prípade zástavy srdca rozhodujú sekundy, nikto z nás nevie, kedy budeme teda my potrebovať prvú pomoc alebo naši blízki. Defibrilátor pomáha poskytnúť bezodkladnú prvú pomoc pri zástave srdca ešte pred príchodom záchranárov, možno niektoré obce majú problém, že kto bude pracovať vlastne s týmto defibrilátorom, ale myslím si, že sú rôzne združenia na obciach, či to je Červený kríž alebo, alebo sú dobrovoľní hasiči, ktorí si vedia osvojiť prácu s týmto defibrilátorom.
Samozrejme, tie sumy nie sú až také vysoké, že by si obec nevedela zabezpečiť takýto defibrilátor a určite sa nájdu finančné prostriedky, niektoré obce šetria, čo ja viem na Silvestra nemajú ohňostroj a za tie financie kúpia vlastne defibrilátor do svojej obce. Samozrejme, možno treba hľadať tie finančné prostriedky, ktoré vlastne pomôžu, aby každá obec potom mohla vlastne zabezpečiť. Sú už rôzne obdivuhodné iniciatívy napríklad je to Iniciatíva AED do každej obce, vznikla pod Tatrami pred piatimi rokmi. Stoja za ňou tamojší záchranári z Občianskeho združenia Záchrana, ktorí neúnavne bojujú za záchranu ľudských životov a umiestnenie AED defibrilátorov na verejných priestranstvách, a preto im patrí vďaka. A takisto tento návrh zákona podporím a budeme hľadať možnosti financovania defibrilátorov pre obce z rozpočtu, či už táto, alebo z európskych peňazí.