Videokanál klubu

Je to logické, o dve minúty začíname hokejový zápas, takže držíme si palce. Teda zápas, ktorý my nehráme, ale ide aj o nás.
Takže vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Petra Kremského a Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1635. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajca, spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbor predmetný návrh zákona prerokoval do 30 dní a v gestorskom výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Spravodajcom je Peter Vons, ktorý by tu mal byť niekde. Skúste pozrieť. Tu je áno.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Dobre, spravodajca je tu, čiže Peter Vons.
Nech sa páči.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
Prosím ho, že nech sa pripraví.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som povedať pár slov k tomuto zákonu, ktorým možno ste trošku prekvapení, že sme sa spojili poslanci z takých dvoch rôznych poslaneckých klubov OĽANO a SaS, ale v podstate to, čo nás spája, je záujem pomôcť rozvoju obnoviteľných zdrojov. Iste vnímate energetickú krízu, ktorá prehrmela Európou v minulom roku, pozostatky cítime aj dnes. V podstate dnes až alebo v tomto roku vlastne štát pociťuje vo svojom deficite tie dopady tejto energetickej krízy, pretože tá elektrina a ten plyn, ktorý sa dodáva mnohým podnikom, inštitúciám, samosprávam ale aj domácnostiam, sa nakupoval už vlani práve za tie veľmi vysoké ceny a čím menej tohto plynu a čím menej tejto elektriny z fosílnych zdrojov Slovensko nakupuje a dodáva, tým vlastne lepšie, pretože tým menej je závislé od týchto zdrojov, ktoré sú mimo územia Slovenskej republiky a dneska do veľkej miery v Rusku ale aj v iných totalitných režimoch a to, aby toho bolo čo najmenej, v tom môžu práve pomôcť obnoviteľné zdroje.
Slovensko podporuje rozvoj obnoviteľných zdrojov v podstate už dlhé roky. Veľmi dlhé roky to bolo len v oblasti alebo v hlavne oblasti rečí. Prvá takáto veľká vlna bola v rokoch 2008, 2009, 2010 keď sa stavali prvé veľké solárne elektrárne, žiaľ, ten proces udeľovania povolení a prideľovania kapacít bol taký netransparentný, že v podstate tam uspeli hlavne rôzne oligarchické štruktúry a, a investori s prepojením na vtedajšiu prvú vládu Roberta Fica. V dôsledku toho v podstate aj tieto obnoviteľné zdroje boli pomerne drahé, štát stálo veľmi veľa ich dotovanie po dlhé roky, ktoré pokračuje až dodnes. A vlastne spolu s tým, vlastne sa aj sa objavilo blokovanie ďalších takýchto kapacít, takže vlastne tieto obnoviteľné zdroje sa na Slovensku dlhé roky nerozvíjali. V posledných rokoch najmä po nástupe novej vlády po roku 2020 sa to znovu o niečo zlepšilo, ale v podstate ten praktický dopad a praktický rozvoj obnoviteľných zdrojov stále nedostatočný.
Od 1. 4. 2022 bol napríklad do právneho poriadku zavedený inštitút voľnej kapacity pripojenia, ktorú prevádzkovateľ prenosovej sústavy rozvrhuje medzi prevádzkovateľov distribučných sústav podľa zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby. To bol zákon, ktorý sme my tu odhlasovali v tejto Národnej rade a ide o inštitút, ktorého účelom nie je obmedzovanie voľnej kapacity na pripojenie, ale práve naopak, na základe transparentného a nediskriminačného postupu prideľovať okamžite disponibilnú voľnú kapacitu pripojenia a prispieť tak k rozvoju sústavy a tak, aby to vlastne prenosová distribučná sústava zvládla. Napriek tomu tento systém nefunguje úplne dobre, pretože vidíme tam, že veľký záujemcovia o kapacitu obsadzujú pomerne veľkú časť tejto, tejto pridelenej kapacity blokujú ju a napriek tomu, že si vlastne takúto kapacitu objednajú, tak nestavajú tieto obnoviteľné zdroje, ale vlastne si ju ako keby stále predlžujú, obnovujú a blokujú v podstate túto kapacitu prenosovej a distribučnej sústavy. Preto sme pripravili takýto, taký, takúto novelu zákona, ktorou to zjednodušujeme, zavádzame jasné, transparentné pravidlá a umožňu... umožníme tým, aby skutoční záujemcovia o výstavbu obnoviteľných zdrojov naozaj mohli tieto zdroje stavať. Pokiaľ ich nepostavia, vlastne prídu o, o takú kauciu alebo poplatok a tak aby si to nemohli vlastne donekonečna predlžovať, ale aby sa znovu museli niekde zaradiť na koniec radu a ísť odznova, ak naozaj reálne majú záujem o výstavbu takéto obnoviteľného zdroja.
Takže zatiaľ toľko k tomu, nebudem vysvetľovať jednotlivé paragrafy. Pokiaľ niekto má záujem, v rozprave veľmi rád potom zareagujem ku konkrétnym otázkam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Nechcel som ísť do ústnej rozpravy, tak len takto krátko. Ja som rád, že ten zákon je predložený. Nakoniec viem, že sa na tom spolupracovali s ministerstvom kultúry s pani bývalou ministerkou som sa ešte rozprával aj o tom, že si myslím, že niektoré veci aj v tomto konkrét... v tejto konkrétnej právnej úprave by sa zišlo ešte vychytať, ako sa povie a rád by som sa s predkladateľmi porozprával aj o nejakých skúsenostiach s uplatňovaním už teda tohto nového mediálneho zákona, tak len avizujem, že bez toho, aby som to teraz išiel zdržiavať do rozpravy, nakoniec si to vyžaduje aj tak takú kľudnú a skôr viac odbornú diskusiu, lebo toto sú dosť pomerne náročné témy. Takže len avizujem, že sa keď to prejde do druhého čítania, čo ja určite podporím, sa budem chcieť stretnúť a porozprávať sa aj o tých ďalších veciach.

Ďakujem. Jedna faktická.
Pán poslanec Vetrák.

Ďakujem. Ten návrh, aby to prerokoval aj výbor pre kultúru a médiá, ten mám povedať teraz? Alebo stačí takto... (Rečník sa obrátil na predsedajúceho. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Nie, vy len termín hlasovania máte oznámiť.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem. Čiže termín hlasovania zajtra o jedenástej, tak ako... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Keďže je pokročilý čas, tak nebudem tu veľa rozprávať, ale nadviažem na svoju kolegyňu z výboru pre kultúru a médiá Moniku Kozelovú. Tak ako to spomínala aj ona, sektor kultúry a kreatívneho priemyslu je po cestovnom ruchu a gastre jeden z najviac zasiahnutých sektorov pandémiou. Preto vás chcem podporiť o tento zákon, aby ste ho podporili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ale nie som predsedom finančného výboru, stačí mi jeden, takže tam som iba... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Hospodárskeho.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
... členom. To je v poriadku. Jasné. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a tiež navyše navrhujem, aby tento zákon prerokoval aj výbor pre kultúru a médiá, ktorý nebol navrhnutý, keďže ide o zníženie dane z pridanej hodnoty práve pre kultúru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Hlavný cieľom návrhu zákona je finančná podpora pre fyzické osoby a právnické osoby podnikajúce v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu prostredníctvom aplikácie zníženej sadzby DPH na vybrané tovary a služby zo sektora kultúrneho a kreatívneho priemyslu.
Sektor kultúrneho a kreatívneho priemyslu patril medzi najviac ekonomicky zasiahnutý opatreniami v dôsledku pandémie covid-19, dopyt po kultúrnych službách a produktoch v dobe súčasnej náročnej ekonomickej situácie sa vracia do normálu iba veľmi pomaly. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH, ktorá sa aktuálne v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu uplatňuje iba pri predaji tlačených kníh a periodických publikácií, by priniesla doplnkovú ekonomickú podporu podnikateľom v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Účinnosť zmeny právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2024.
Zníženie sadzby DPH na vybrané produkty v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu je bežnou praxou aj v iných členských štátoch Európskej únie. Využíva sa ako jeden z relevantných nástrojov ekonomickej podpory. Návrh produktov – tovarov a služieb - pre zaradenie do zníženej sadzby DPH 10 % je v súlade so smernicou o spoločnom systéme DPH.
Uplatňovanie zníženej sadzby DPH navrhujeme rozšíriť o: e-knihy a zvukové nahrávky kníh (audioknihy), periodické publikácie s nižšou frekvenciou vydania (týždenník, mesačník), služba predplatného pre online periodiká a spravodajské portály, služba oprávnenia na vstup, vstupné na predstavenia a vstupy vrátane sezónneho lístku, pravidelného poplatku. Týka sa to divadiel múzeí, galérií, výstav, koncertov, festivalov vrátane ich streamingu. Služba vstupu na premietanie filmu, teda do kina, služby poskytované spisovateľmi, skladateľmi, výkonnými umelcami a ich autorské odmeny a vlastná a pôvodná umelecká tvorba.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem upozorniť, lebo pán kolega povedal, že výška 850-tisíc eur dotácia je v maximálnej, áno, na to chcem upozorniť, v maximálnej výške 850-tisíc eur. Môže to byť aj menej. V podstate mesto Vysoké Tatry požiada ministerstvo financií, a to sa rozhodne, o akú sumu ide. Prvýkrát bude môcť mesto Vysoké Tatry požiadať o túto dotáciu 1. januára 2024. Ministerstvo financi, teda uvedie ministerstvu financií účel a potom na nasledujúci do 30. apríla je mesto Vysoké Tatry povinné predložiť ministerstvu správu o hospodárení s dotáciou v elektronickej podobe. Tú potom ministerstvo financií zverejní na svojom webovom sídle. Samozrejme, že štát je oprávnený vykonávať kontrolu hospodárenia. Takže toľko len, aby nedošlo k nejakej mylnej informácii.
A v závere by som vás všetkých chcela poprosiť, aj tých, ktorí tu nie sú, všetkých poslancov 150 by som chcela poprosiť o podporu tohto zákona. Pretože ako tu bolo veľmi dobre mojim kolegom povedané, toto nie je náš zákon, toto je zákon všetkých ľudí, pretože Vysoké Tatry sú symbolom, sú klenotom a patria všetkým občanom na našom Slovensku. Takže prosím o túto podporu pre nás všetkých.
Ďakujem veľmi pekne.

Milí kolegovia, chcem sa vám poďakovať veľmi pekne za vaše faktické poznámky. Ja som Kežmarčanka, ale vždy, keď sa ma niekto pýta, odkiaľ som, tak poviem, že som Podtatranka. Naše hory milujem. Vidím celú panorámu z okna. Máme to šťastie oproti možno mnohým z vás. Verím, že tento návrh zákona bude podporený. Vysoké Tatry sú naozaj symbolom Slovenska a zaslúžia si špeciálnu starostlivosť. Nielen hory ale hlavne, nielen hory ako samotné Vysoké Tatry, ale aj to podhorie, mesto Vysoké Tatry, pretože podľa môjho názoru je v mnohých oblastiach zanedbané. Roky sa možno neinvestovalo do niektorých vecí, ktoré možno týmto zákonom sa nám podarí nejakým spôsobom zrekonštruovať, obnoviť a pomoc rozvoju samotnému mestu. Pretože tí turisti, keď skončia svoju turistiku, tak večer sa idú prejsť aj po samotných tých tatranských osadách. A myslím si, že je potrebná väčšia investícia práve do mesta Vysoké Tatry. Ako tu už Peťo Vons povedal, Tatry sú špecifické napríklad tým, že v zime potrebujú špeciálny posypový materiál tzv. inertný, ktorý je dosť finančne náročný. Čiže je to mesto, ktoré, ktoré možno má vyššie výdavky v iných oblastiach, ako, ako ostatné mestá na Slovensku.
Keď už mám slovo možno dnes prešiel aj zákon o Horskej službe, kde sme zvýšili vek povinnosť nosiť prilbu do 18 rokov. Čiže sú to veci, ktoré fakt pre mňa dôležité a ja budem veľmi rada, ak tieto zákony podhorské, horské vy nám taktiež pomôžete podporiť, aby, aby boli úspešné, aby sa realizovali.
Ďakujem pekne za slovo.