Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán bývalý minister, poslanec Gröhling mal rozsiahle vystúpenie a chcem teda na neho zareagovať, faktická mi nestačila, lebo tam zaznelo veľmi, veľmi veľa vecí a priznám sa, že vyvolalo to vo mne aj emócie z niekoľkých dôvodov. Ale tie najsilnejšie to vyvolalo pre mňa, vo mne preto, lebo som rodič a učiteľ. A ja som nevidel nič škodlivejšie pri výchove a vzdelávaní detí, ako stavať učiteľov a rodičov do protikladu, do rozporu proti sebe. Dokonca aj keď mi deti prišli a niečo frflali, že v škole bolo také a také, vždy som sa to snažil tak, že vypočujem naše deti, samozrejme, a môže sa stať, že objektívne im nejak bolo uškodené, že nejaká krivda sa stala väčšinou asi nechtiac, ale v každom prípade som sa vždy snažil podržať učiteľu... učiteľovi stranu, autoritu učiteľa, autoritu školy. Ale viete, pán minister Gröhling nie je ani učiteľ, ani rodič. Jediný pán poslanec, ktorý ho vo faktickej podporil, nie je ani učiteľ, ani rodič. A čo to znamená? Že chceme nejak odsudzovať alebo povyšovať sa. Nie, nie, nie, len chcem povedať to, že toto je veľmi citlivé.
A teraz by som sa chcel pozrieť na, na deti. Predstavte si dieťa navštevujúce povedzme štátnu školu, rodič je bez vyznania, teda povedzme, že ateista. Ďalší rodič liberál, ktorý si myslí, že by, že registrované partnerstvá sú dobrý nápad, ktorý si myslí, že manželstvo je prekonaná inštitúcia, resp. iba taká alternatíva. Povedzte mi jednu vec, po prijatí tohto zákona, keď ho odhlasuje plénum Národnej rady, keď ho pani prezidentka vráti pravdepodobne už asi išiel lobing tým smerom a my prelomíme to veto, povedzte mi, aká škoda, aký problém sa spôsobí tomuto rodičovi ateistovi alebo rodičovi liberálovi, alebo jeho dieťaťu. O čo príde? Nič, má absolútnu slobodu tak ako doteraz, absolútnu. A ja sa pýtam, aké, o akú slobodu príde učiteľ. Nebude môcť vyučovať, keby sme to rovno prehnali do extrému, že niektorí rodičia sú tak, ja neviem, prudérni, že by, že by zobrali dieťa zo školy, aj keď bude v siedmom ročníku na biológii o rozmnožovacej sústave. Povedzte mi, ako bude obmedzený učiteľ? No bude vyučovať povedzme nie 25 detí o tom, ale 23. A to hovoríme o extrémnom prípade. Nikto, v žiadnom prípade mu títo rodičia nebudú môcť na základe tohto zákona hovoriť, že čo nesmie učiť, alebo čo má učiť. Absolútne.
To znamená, tento zákon slobodu dáva a dáva ju tým, ktorí majú najväčšiu zodpovednosť, a to sú rodičia. A toto je podľa mňa hlavný filozofický spor pri tomto zákone. Nie o tom, a dostanem sa k tomu, či dieťa bude s mobilom na chodbe počas biológie, ale o tom, že či dôverujeme rodine a rodičom vo všeobecnosti viac, ako štátu, ako úradníkom, ale aj ako učiteľom. Ja vám poviem tak, že ja som učiteľ, a to aj keď som neučil už dlhšie obdobie, sa nedá vymazať. Mám veľmi rád vyučovanie a mám veľmi rád mladých ľudí. Ja som teda učil skôr na strednej škole, takže to skôr boli mladí ľudia ako deti, ale keďže som aj rodič, tak asi nie je prekvapením, že svoje mám radšej ako svojich študentov. A to je podľa mňa úplne normálne a úplne bežné. Tvrdiť opak, že učiteľom viac záleží na deťoch, na študentoch, na žiakoch, ako ich rodičom, je podľa mňa neuveriteľné, že vôbec niekto také niečo môže čo len naznačiť, a nieto ešte otvorene tvrdiť.
A znova ak povieme, že áno, ale v rodinách sú aj patologické javy. No áno, Gaussova krivka nepustí a aj v rodinách sú patologické javy, aj rodičia niektorí sú patologickí. Ale prečo tá istá Gaussova krivka myslíte, že neplatí aj v školstve? Len nedávno sme mali napríklad, keď to teda chce niekto rozoberať práve z tejto strany, hovoriť, kde práve organizovali v rámci, neviem, či to bol dejepis, nejaké prednášky, ktoré boli práve zamerané povedzme antisemicky alebo rasisticky. Nebolo by dobré, keby tento zákon bol prijatý, že rodičia sa môžu takto brániť? A robil to učiteľ. A čo teraz? Ja na základe toho poviem, že učitelia sú zlí? V žiadnom prípade. Všetká česť učiteľom, určite školstvu a učiteľom ako-takým patrí dôvera. Ale tá dôvera sa vôbec nijak nenarúša týmto návrhom zákona, ktorý zlepšuje komunikáciu, dáva viac informácií rodičom a ktorý dáva možnosť zatiahnuť ručnú brzdu.
Ja vám poviem, že ja cestujem vlakom rád a dlho. Celý život. Ešte nikdy v živote som nezažil, že by niekto zatiahol ručnú brzdu. Ale v každom kupé je. Na chodbičke je. Čo to znamená? Že tá ručná brzda znamená, že vlaky vôbec nebudú chodiť, to sa vôbec nebude dať, však to bude hocikto zaťahovať. Prečo si myslíme, že rodičia sú na hlavu padnutí a ak bude tento zákon fungovať, tak oni úplne rozbijú vyučovanie, všetci nechajú deti doma, budú chcieť, aby sa všetci učili o plochej Zemi. Áno, je možné, že na každej desiatej škole sa vyskytne jeden prípad, že nejaký rodič toto urobí. Ale ja vám poviem, čo sa stane. Ten rodič na seba upozorní, že je nejaký problém. A môže sa to začať riešiť. Samozrejme, znova nie nejakým progresivistickým spôsobom, že nariadime tomu rodičovi, ale napríklad že normálne povie aha, stretnem sa, triedna učiteľka, s tým rodičom a spýtam sa: pán, pani, prečo, kde je problém, ako sa na to pozeráte? Väčšina vecí v školstve sa vyrieši komunikáciou.
Toto nie je žiadne vytváranie nejakých problémov, ale naozaj riešenie ad hoc toho, čo tu už je a zároveň je to takou záchrannou brzdou do budúcnosti. Len nedávno sme tu rokovali a hlasovali o výrokoch vedúceho zastúpenia Európskej komisie pána Šuchu, ktorý povedal hádam nešťastne, možno sa aj ospravedlnil, ale povedal, že naozaj on a niektorí podobní, a nie je ich málo, majú chuť zmeniť DNA, natlačiť, donútiť. Prepáčte, ja ako rodič, ako vlastný rodič svojich vlastných detí chcem mať právo vedieť o tom, keď niekto, a môže to byť aj učiteľ, ale veľmi často práve nejaký externista chce natláčať môjmu dieťaťu niečo, čo je ideologické.
Keď pán Gröhling začal hovoriť o tom, že Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo a ideológiu. Kde v tomto zákone viažeme Slovenskú republiku na nejaké náboženstvo alebo ideológiu? Nie, my hovoríme o individuálnych právach rodičov, ktoré sú priamo aj v slovenskej ústave spomenuté, že majú právo o tomto vedieť a k tomuto sa vyjadriť. A ja nevidím najmenší dôvod, prečo by sme mali rodičov podozrievať viac ako učiteľov. Ja si myslím, že by sme nemali podozrievať ani jedných, ani druhých, ale preto, že vieme, že sa to deje reálne, rôzne programy, o ktorých rodičia nevedeli, kto niekto povedal vo faktickej poznámke, že Slovensko nie je len Bratislava, ale napríklad v jednej obci alebo v malom meste je len jedna štátna škola, nemôžu si vybrať cirkevnú. A pozor, ja vôbec nemám nič proti štátnym školám. Ale také veci sa môžu udiať, dokonca sa môžu udiať aj na cirkevnej škole, aj na súkromnej. Toto nie je škola alebo zákon, ktorý je náboženský alebo cirkevný. Toto nie je pre katolíkov, pre kresťanov, toto je zákon pre rodičov. Toto je liberálny zákon pre rodičov v tom najlepšom slova zmysle liberality, slobody. Lebo kto má najväčšiu zodpovednosť, ten má mať aj najväčšiu slobodu. Kto má najväčšiu zodpovednosť za dieťa? Rodič. A preto má mať aj najväčšiu slobodu.
Jedna z dôležitých vecí. Pán Gröhling hovoril o tom, že školský vzdelávací program kurikulum pripravuje skupina odborníkov. A? Niekto mení niečo na štátnom vzdelávacom programe? Viete čo? Keď niekto straší tým, že on zoberie dieťa, keď napríklad sa bude učiť o holokauste, ale ten, to je stále v programe, to je stále v učebnici a to dieťa z toho bude skúšané. Čo sa stane, keď napríklad dieťa ide k zubárovi a nie je na tej hodine? No musí sa to doučiť a bude z toho vyskúšané. A keď nejaký rodič, keby naozaj si vykreslíme nejakého nezodpovedného, zlého rodiča, ktorý chce škodiť svojim deťom a ešte stále mu neodobrali, neodobrali dieťa, lebo v ústave je aj toto napísané, že ak by bola, je tam taká poistka, ak by bola taká situácia, že rodič úmyselne škodí svojmu dieťaťu, tak existujú zákony, ktoré majú právo odobrať dieťa takémuto rodičovi. A hovoriť to o ostatných rodičoch je vysoko urážlivé, že by chceli škodiť svojmu dieťaťu. Ale keby taký rodič aj bol, tak jeho dieťa má príliš veľa vymeškaných hodín, musí robiť komisionálne skúšky a musí ich zložiť z toho štátneho vzdelávacieho programu, ktorý je daný. A moja otázka znie: prečo by taký rodič, teda keď to už tak strašne chce, si nezaložil domáce vzdelávanie, nezobral dieťa z tej školy? Taká možnosť tu je. To znamená, že je absolútne zbytočné strašiť tým, že niekto bude celoplošne zneužívať tento zákon.
Dieťa na chodbe namiesto toho, aby sa učilo o rozmnožovacej sústave, bude sedieť na chodbe a pozerať si porno na mobile, citujem pána poslanca Gröhlinga. Toto je skoro, preženiem to trochu, na trestné stíhanie. Ak by vedel o takej situácii, že toto robí škola, to sme sa naozaj už zbláznili?! To ideme obviňovať školy, že takto riešia náhradný program pre deti?!
Znova opakujem, mnohí, ktorí sa k tomuto zákonu vyjadrujú, nie sú ani rodičia, ani učitelia. Nikdy v živote neučili a nemajú deti. Takéto veci sa riešia úplne bežne a školy na to majú know-how, ako to spraviť. Takže žiadne dieťa na chodbe. Dieťa musí byť stále pod pedagogickým dozorom a má svoj program. V prípade, že sa dohodnú s rodičmi, áno, rodič ho môže zobrať domov alebo niekde na exkurziu, zostane doma. Toto sú absolútne bežné, každodenné veci v školstve, ktoré sa vyriešia bez nejakých komplikácií.
Mail riaditeľov, ktorý spomínal pán poslanec Gröhling. Ja by som chcel začať s tým, že rodičia, pre ktorých je tento zákon určený, si dali toľko námahy a spravili petíciu, ktorá splnila zákonné požiadavky, aby musela byť prerokovaná na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A títo zástupcovia rodičov boli na výbore a jednoznačne podporili tento návrh zákona. Rodičia, pre ktorých je tento zákon určený, ho podporujú a podporujú ho veľmi aktívne, veľmi intenzívne so všetkými faktami, so všetko lásku ku svojim deťom, lebo to je ich jediný motív. Ešte raz opakujem, ako ja poslanec Richard Vašečka nariaďujem týmto zákonom nejakému rodičovi, ktorý je bez vyznania alebo je liberálneho zamerania, alebo nejakému učiteľovi? Ako mu ja nariaďujem niečo? Vôbec nijak. Ale dávame možnosť tým rodičom, ktorí sa naozaj obávajú s láskou o dobro svojich detí, pretože videli ste mnohé tie tzv. učebnice. A to sú reálne veci. To nie je problém školstva, to je problém niektorých ľudí, ako napríklad naznačil pán Šucha, že chcú vtlačiť túto ideológiu. A to my nechceme. Nesiahajte na naše deti! Keď chcete toto robiť s vašimi deťmi, ak nejaké náhodou máte, lebo mnohí aktivisti práve nemajú, ak si to robte! Ak je to v súlade s vaším svedomím a so zákonmi, tak si to robte. Ale ruky preč od našich detí. My si to neprosíme, nechceme. Nedovoľujte si to! A tento zákon chráni naše deti. Veľmi kultivovane, zákonne.
A preto keď písali riaditelia o tom, aký je tento zákon hrozný, tak Peťo Vons mal takú poznámku, že čo je to demagógia. Bohužiaľ, tí páni riaditelia majú veľa práce a nepredpokladám, že si čítali návrh zákona, tlač 1598. Ale pán poslanec Gröhling si ho mal poriadne prečítať a nie klamať a nešíriť takéto veci! A oni v skutočnosti reagujú na toho čerta, o ktorom hovoril pán poslanec Marcinčin, že namaľoval si čerta na stenu, vymysleného čerta, imaginárneho čerta a s ním bojuje. A straší tým potom aj riaditeľov, ktorí, samozrejme, si hovoria: čo to bude, čo to bude? No, milí riaditelia, nič to nebude, vôbec sa neobávajte. Normálne komuni... tak ako doteraz komunikujete s rodičmi, tak budete s nimi komunikovať ďalej a vaša komunikácia sa zlepší.
Pán poslanec Gröhling povedal, že áno, tak teraz to povedal pán Vašečka, že bude v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením, vzdelávanie, tak to teraz zrazu musí byť. Prepáčte, ale to nehovorím ja, to je Charta práv Európskej únie, to je základný dohovor o ľudských právach Organizácie Spojených národov, to je Ústava Slovenskej republiky, to je zákon Slovenskej republiky o rodine, ktorý hovorí o tom, že majú rodičia právo žiadať výchovu a vzdelávanie v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením. Ja uznávam, že by bol celkom poprask, keby nič také neexistovalo medzinárodne ani slovensky a zrazu nejaký Vašečka príde a ide to zaviesť. Tak to by som povedal, že to by skutočne bol poprask. My to len aplikujeme, aby tieto veci, ktoré dávno sú medzinárodne aj slovensky, aby sme ho uplatnili v školskom zákone, lebo je to potrebné, lebo sa ukázala potreba toho.
Pán poslanec povedal viackrát, že on nerozumie tomu. Súhlasím. On tomu nerozumie a tvrdiť, že tento návrh zákona je protiústavný, tak potom sú, je protiústavná aj tá Charta Európskej únie, aj OSN, aj zákon o rodine je protiústavný, lebo tam to je, je to doslovne citované z týchto dokumentov.
Pani poslankyňa Kavecká hovorila o zdravotníctve. A tu znova vidieť, ako to bolo prekrútené. Pán poslanec Gröhling začal hovoriť o tom, že predstavte si, že lekár by začal postupovať podľa akejsi ideológie. No ale veď my tu hovoríme o tom, že učiteľ, lebo ekvivalent lekára v prípade zdravotnej starostlivosti je učiteľ, že učiteľ začne alebo nejaký externista začne postupovať podľa nejakej ideológie. To nesmie. Viete, ako to platí. Občan môže robiť všetko to, čo mu zákon nezakazuje, ale štát môže robiť len to, čo mu zákon dovoľuje. A preto učiteľ nesmie robiť nič iné, než čo je v tom štátnom vzdelávacom programe, ani žiadni externisti. Ale rodič môže žiadať všetko to, čo mu zákon nezakazuje. A viete o tom, že aj v tom zdravotníctve má rodič právo odmietnuť isté formy liečby, tiež podpisuje informovaný súhlas. Áno. Nesmie ohroziť život a nesmie vážne ohroziť zdravie dieťaťa. Vtedy by toto právo stratil. A naozaj ak by nejakí rodičia tento návrh zákona zneužívali, tak konajú v rozpore s inými zákonmi a v tom prípade by mohla byť na nich podaná žaloba a mohli byť súdení pre porušovanie iných zákonov. To znamená, to, že mu tu vytvára nejaký priestor tento zákon, neznamená, že môže konať protizákonne. Popieranie holokaustu je trestný čin. On nemôže povedať: ja si myslím, že to si všetko vymysleli sionisti a preto nechcem, aby sa moje dieťa o tom učilo. No toto by v žiadnom prípade som mu neodporúčal hovoriť, pretože tým by konal už trestný čin sám o sebe. A my nechceme niekomu, niekoho podporovať v trestných činoch, ale v ochrane dobra svojich detí. A to očakávame od 99 % rodičov, že takto budú postupovať.
A musím povedať, že ako konšpirátor, bohužiaľ, sa skôr predviedol pán poslanec Gröhling v tomto prípade, viacerí ste mu to aj vyčítali, že taká znôška rôznych poloprávd a zavádzaní, to som teda už dávno nevidel. Ja sa nad tým zamýšľam, že prečo. Lebo o čo tu bojujeme? My nikoho nejdeme obmedzovať, naozaj nikoho. Liberáli sa nemusia obávať, ľudia bez vyznania sa nemusia obávať, učitelia sa nemusia obávať. Jedine kto by sa mohol obávať, je, nejakí progresívci, ktorí dúfajú, že po voľbách dostanú ministerstvo školstva alebo že získajú vládnu väčšinu a budú chcieť nanútiť všetkým svoju ideológiu. Vôbec ich nebude zaujímať, že Slovensko sa neviaže na žiadnu náboženskú ideológiu. Oni to urobia veľmi jednoducho. To je veda. Presne ako komunisti. Vedecký svetonázor. Veď si to pamätáme. My nechceme, aby to bolo tak ako za komunistov, nechceme, aby to bolo za progresívcov takto, nechceme ich vládu a ak bude, tak chceme, aby rodič mal právo povedať okej, keď to iní si prajú, my si to neprajeme, lebo to pokladáme úprimne, s najväčšou láskou k našim deťom za škodlivé pre nich. Ja si myslím, že pán poslanec Gröhling by sa mal ospravedlniť rodičom za toto vystúpenie, pretože bolo vysoko podozrievavé, urážlivé voči rodičom ako takým. Jeho názor mu neberiem, to, že nepodporí tento zákon chápem, ale nemal by urážať rodičov a vytvárať nejaké podozrenia voči nim ako by rodičia chceli ublížiť svojim deťom, zatajiť pred nimi nejaké informácie. Viete, keď povie niekto, že a keď nebude mať v škole to vyučovanie, tak bude formovaný len pornom. Ale my si to to dovedieme do konca. To znamená, že rodič je hlúpy, on nevie, že jeho dieťa potrebuje výchovu a vzdelávanie, zabráni mu to, vôbec to nebude riešiť a nechá svoje dieťa napospas pornografii. Pán poslanec, čo si to dovoľujete? Čo si to myslíte a čo to šírite o rodičoch? Drvivá väčšina rodičov si povie super, výborne, budú sa učiť o tom, aké sú nástrahy na internete, o nebezpečenstve zneužívania. Super, viem to, jasné, súhlasím a ešte sa doma o tom s ním porozprávam a môžem použiť nejaké materiály. Ja sám sa vzdelám a budem vedieť, ako to ešte doma lepšie využiť. Toto je zmysel tohto zákona, nič iné.
Ďakujem pekne.
