Ďakujem veľmi pekne. Je to návrh, alebo návrh o zavedení hmotnej zodpovednosti je jeden z takých kľúčových návrhov, ktoré by hnutie OĽANO chcelo presadiť. Ideálne ešte v tomto volebnom období. Ale v každom prípade sa budeme o to snažiť aj v ďalších volebných obdobiach, keď budeme mať zastúpenie v parlamente. Nakoniec, ak by sa to podarilo, tak nebudeme prví, lebo všetci tí, ktorí svojho času hlasovali za novelu zákona o verejnom obstarávaní,...
Ďakujem veľmi pekne. Je to návrh, alebo návrh o zavedení hmotnej zodpovednosti je jeden z takých kľúčových návrhov, ktoré by hnutie OĽANO chcelo presadiť. Ideálne ešte v tomto volebnom období. Ale v každom prípade sa budeme o to snažiť aj v ďalších volebných obdobiach, keď budeme mať zastúpenie v parlamente. Nakoniec, ak by sa to podarilo, tak nebudeme prví, lebo všetci tí, ktorí svojho času hlasovali za novelu zákona o verejnom obstarávaní, mám pocit, že to bolo rok dozadu, ktorá bola v gescii podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Holého, tak si pamätáte, že tam sme už istú formu hmotnej zodpovednosti zaviedli. Tam vo verejnom obstarávaní sú, zákon priniesol teda inštitút takých expertov, ktorých štátne úrady si musia najímať na verejné obstarávanie, ja to budem zjednodušovať. A títo experti, pokiaľ spravia chybu a sú zamestnaní na základe alebo ako externá spolupráca, externisti, ak ju spravia opakovane, tak aj hmotne zodpovedajú za svoje pochybenia. Čiže my už istú formu hmotnej zodpovednosti v slovenskom právnom poriadku zavedenú máte. Tak ak by teda niekto začal tvrdiť, že, že to je úplná hlúposť a to nikde neexistuje, tak áno, už to existuje. Dokonca v slovenskom právnom poriadku to existuje. A existuje to aj v iných právnych poriadkoch. Takže neboli by sme, nebol by to prvý prípad, keby sa nám to podarilo, ale toto by bol prvý prípad, kedy by sa to podarilo zaviesť všeobecne a v takom rozsahu, v akom to navrhujeme.
My sme už toto volebné obdobie sa pokúšali zaviesť hmotnú zodpovednosť v takej forme zjednodušeného návrhu, ktorý predložil naposledy pán poslanec Pročko. A som rád, že sa prihlásil do diskusie, pretože naozaj sa tejto téme venoval počas celého volebného obdobia, robil všetko preto, najmä na úrovni tých rokovaní, lebo my sme tak troška naivne verili, že keď budeme rokovať, rokovať a ešte raz rokovať a potom zase rokovať a dolaďovať to a snažiť sa dohodnúť, tak nakoniec nám to tí poslanci aj podporia. Ale uvidíme, či to bude aj pravda, či nám podporia ten návrh, hoci sme ho upravili spôsobom, ktorý, ktorý zohľadňuje aj ich pripomienky. No a preto to tak aj dlho trvalo, že je to až ku koncu volebného obdobia, bolo to aj pred šiestimi mesiacmi. Teda aký bol rozdiel medzi tým, čo priniesol pán poslanec Pročko pred šiestimi mesiacmi, a medzi týmto návrhom.
Ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Pročko, bol návrh, ktorý svojho času predkladalo či už OĽANO alebo aj, myslím, že vtedy to bolo strana SIEŤ a Rado Procházka, čiže nie celkom som rozumel tomu, by som povedal, takému znevažovaniu toho návrhu, ktorý predkladal Jožo Pročko, lebo to bol návrh, ktorý v zásade bol vypracovaný ústavnými právnikmi. To bol návrh, ktorý by obstál aj vo svojej podobe s nejakými vylepšeniami a mohol byť podporený už aj ten. Čiže to nebol návrh, ktorý si Jozef napísal niekde na kolene. To bol návrh, ktorý tuná bol opakovane v parlamente predkladaný. Bol, samozrejme, aktualizovaný, a ktorý teda upravoval výlučne len hmotnú zodpovednosť. Lebo to, čo my dnes upravujeme, je nielen hmotná zodpovednosť, ale je aj to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, že zavedieme žalobu vo verejnom záujme po vzore, po vzore, ktorý existuje už dnes v Spojených štátoch amerických. Je to tá tzv. antikorupčná žaloba actio popularis alebo qui tam. Je to podrobnejšie uvedené v dôvodovej správe.
Čiže tento návrh rieši dve veci. Jednak hmotnú zodpovednosť a jednak antikorupčnú žalobu, ktorú môže podať človek, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní nie sú aktívne alebo vyhodnotí napríklad prokuratúra, že určitý prípad s nejakým množstvom dôkazov jej nestojí za to, aby išla vymáhať škodu, ktorá bola spôsobená štátu. A keď si človek povie, že ale ja si myslím, že ten prípad môže byť úspešný, tak budem môcť na základe tohto návrhu podať žalobu v civilnom konaní s tým, že ak vymôže pre štát nejaké peniaze a bude úspešný, tak dostane aj podielovú odmenu z tých peňazí, ktoré sa navrátia štátu. To nie je výmysel, ktorý neexistuje nikde na Slovensku. Je to urobené podľa vzoru, ktorý funguje dlhé roky v Spojených štátoch a na základe ktoré sa do rozpočtu Spojených štátov amerických každoročne prinášajú milióny eur na základe toho, že títo ľudia sú úspešní pri žalobách, hoci si na to netrúfla ani teda americká prokuratúra alebo teda obdobný orgán, ktorý zodpovedá prokuratúre na Slovensku.
Pokiaľ ide o tie výhrady, ktoré boli doteraz vznesené voči návrhom týkajúcim sa hmotnej zodpovednosti, tak by som rád teraz ešte prezentoval spôsob, akým sme sa s nimi vysporiadali. Pamätám si, že napríklad pán poslanec Baránik hovoril, že pokiaľ pôjde o úmyselné trestné činy, tak veľakrát tie konania budú aj tak predmetom trestného konania, pretože pôjde o trestné činy. A s tým sa skutočne dá súhlasiť, preto aj v § 14 ods. 4 tohto zákona hovoríme, že ustanovenia tohto zákona o hmotnej zodpovednosti sa nepoužijú, ak je voči verejnému činiteľovi vedené v súvislosti so škodou spôsobenou štátu konanie podľa Trestného poriadku. Iným spôsobom sme akceptovali aj tú pripomienku pána poslanca Baránika, že dobre, keď je vedené trestné konanie, tak bude vedené trestné konanie, ale keď nie je, tak sa bude postupovať podľa tohto zákona. Lebo už v tom trestnom konaní sa bude riešiť aj tá zodpovednosť toho verejného funkcionára. Bude mu môcť byť uložená pokuta prepadnutia veci, prepadnutia majetku, aj nejaké finančná pokuta a tak ďalej. Čiže toto je prvá z pripomienok, ktorú sme akceptovali.
Potom by sa mohol niekto spýtať, no dobre, ale však keď vylúčite úmysel a pôjde všetko cez trestné konanie, tak čo vlastne chce riešiť týmto zákonom. No bude sa riešiť primárne hrubá nedbanlivosť. Lebo tento zákon bude, za porušenie bude verejný funkcionár zodpovedný nielen vtedy, ak úmyselne niečo spraví, ale ak niečo spraví aj teda spôsobom, ktorý je možné označiť za hrubú nedbanlivosť. A my tu aj definujeme presne, čo sa pod hrubou nedbanlivosťou myslí. To je rozdiel oproti tomu, čo bolo v návrhu pána poslanca Pročka. Tam sme to týmto spôsobom nedefinovali. A pokiaľ by tento zákon prešiel do druhého čítania, tak by sme sa ešte viacej, ako sa povie, hrali s tou definíciou pojmu hrubej nedbanlivosti, pretože medzitým s hrubou nedbanlivosť prišiel aj minister spravodlivosti Karas v novele Trestného zákona. Pretože minister spravodlivosti s tým musel prísť, keďže na európskej úrovni, znova to ide cez oblasť životného prostredia, sa zavádza zodpovednosť za hrubú nedbanlivosť. Je to svojím spôsobom novinka. Ale keby sme aj nezavádzali zákon alebo nechceli presadiť zákon o hmotnej zodpovednosti, tak aj tak už hrubú nedbanlivosť musíme vniesť do právneho poriadku najmä kvôli európskej legislatíve. A preto sme otvorení v druhom čítaní, samozrejme, doriešiť ešte definíciu hrubej nedbanlivosti tak, že nejakým spôsobom sa budeme snažiť ju upraviť buď rovnako alebo veľmi podobne ako je v návrhu Trestného zákona alebo v novele Trestného zákona, ktorý, ktorý predložil pán minister Karas. Pretože bolo by, samozrejme, lepšie, keby sme tú hrubú nedbanlivosť mali v celkom právnom poriadku zadefinovanú rovnakým spôsobom, aby ten pojem sa aj zaviedol dobre do praxe, aby, aby aj mohli orgány, ktoré aplikujú právo, tieto veci uplatňovať jednotne a neboli medzi nimi nejaké zásadné rozdiely. Čiže to je druhá vec, ktorá bola vytýkaná a odstránili sme ju. Je tu definovaná hrubá nedbanlivosť.
Ďalšia vec, ktorá nám bola vytýkaná, veď dajte nejaké výnimky. Nikto nebude chcieť robiť verejného funkcionára proste, keď to takto zavediete, ako to sme zavádzali naozaj tou zjednodušenou formou ešte v tom návrhu, ktorý gestoroval Jožo Pročko. A keď sme sa pýtali, tak a ktoré to majú byť výnimky, tak tí ľudia, ktorí hovorili, že dajte výnimky, tak nám nevedeli povedať poriadne, že ktoré výnimky. Tak my sme tu zatiaľ dali dve výnimky, ale nebránime sa tomu, aby sa ten počet výnimiek rozšíril, pokiaľ by to, by tento návrh prešiel do druhého čítania.
Čiže prvá výnimka je, že ak verejný činiteľ sa, teda verejný činiteľ sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, tej hmotnej zodpovednosti, ak preukáže, že bol pri nakladaní s verejnými, verejným majetkom a prostriedkami verejnými, v súvislosti s ktorým vznikla škoda štátu, všeobecne záväzným predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe viazaný konať spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody spôsobenej štátu a tak ďalej. To znamená, že jednoducho ak naozaj on postupuje v zmysle zákona a napriek tomu dôjde ku škode na strane štátu, lebo to sa môže takisto stať, a niektorí ste to možno už zažili v praxi, hlavne tí, čo ste robili v exekutíve. A tam je to a tam je to to najťažšie, lebo my poslanci v zásade, nám sa tu ľahko rozpráva, lebo my svojím podpisom jednoducho za nič neručíme, čiže nás ohľadne hmotnej zodpovednosti možno len ťažko naháňať. Možno, neviem, možno predsedu parlamentu maximálne. Ale mám pocit, že asi všetko kancelár podpisuje. Takže tiež to nebude až také, by som povedal, rizikové povolanie. Ale je to výnimka, ktorú treba zohľadniť, lebo sa to môže stať, že konáte v súlade so zákonom, aj tak vznikne škoda štátu. Tak to by bolo naozaj nefér, že voči verejnému funkcionárovi takýmto spôsobom aj za takéto prípady vyvodzovať hmotnú zodpovednosť.
No a potom tu máme druhú výnimku, že verejný činiteľ sa zodpovednosti zbaví tiež vtedy, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou alebo v dobrej viere podľa poskytnutého odborného podkladu. A to je to, čo sme dlhšie hovorili, že pokiaľ máte nejaký reťazec, napríklad ste na čele ministerstva, na čele štátneho úradu a máte nejaký reťazec pod sebou nejakých úradníkov, ktorý jeden dá poklad, podpis, druhý dá poklad, podpis, tretí dá poklad, podpis, neviem, vedúci oddelenia, riaditeľ odboru, šéf sekcie a potom to príde k vám na podpis. A pokiaľ vy sa neodchýlite od toho, čo vám v tých odborných podkladoch radia tí ľudia, tak tiež nebudete zodpovedný, lebo by sa nám to nezdalo fér. Lebo jednoducho objektívne, človek, ktorý, ktorý je na čele nejakého veľkého rezortu alebo na čele teda nejakého štátneho úradu, tak nemáte šancu pri stovkách, tisícoch zamestnancov všetko podrobne čítať. To by sa bál každý niečo podpísať. To je podľa mňa tiež rozumná výnimka. A nebránime sa ďalším. Lebo niekto hovoril, teda myslím, že to bol tiež poslanec Baránik alebo pán poslanec Dostál, že mali by byť potom aj také špeciálne výnimky, že, povedzme, keď zasadá vláda, tak by členovia vlády nemali byť zodpovední, okrem toho jedného, za to, že čo tá vláda prijme ako kolektívny orgán. Však áno, rozprávame sa o tom. Vieme si aj takéto výnimky predstaviť. Len čakali sme teda, že tí, ktorí budú hovoriť výnimky, nám ich nejakým spôsobom pomôžu dodefinovať alebo nám poskytnú teda tie výnimky a my ich zapracujeme, ale neposkytli. Ale v druhom čítaní je určite na toto priestor.
Ja ešte uvediem k tomuto jednu vec. Len my to neupravujeme v tomto návrhu zákona, a to je, že teda keď niekto iný má poskytovať odborný podklad, teda ak ten úradník má poskytovať odborný podklad verejnému funkcionárovi, tak prečo tu nemáme novelu zákona o štátnej službe, novelu zákona o výkone prác vo verejnom záujme. Jednoducho preto, že som sledoval legislatívny proces a vedel som, že na túto schôdzu parlamentu má prísť do prvého čítania aj novela zákona o štátnej službe. A nemalo zmysel robiť tuná novelu zákona o štátnej službe, keď ju viem spraviť v druhom čítaní pozmeňovákom potom k tej novele zákona o štátnej službe, ktorá prišla z úrovne vlády. Čiže v prípade, že by tento zákon prešiel do druhého čítania, tak určite by sme tú zodpovednosť štátnych funkcionárov riešili aj v novele zákona o štátnej službe. A poviem aj spôsob, lebo to nebudeme vymýšľať za pochodu. My sme mali o tom dlhé diskusie. Jednoducho už dnes máme u úradníkov zodpovednosť za úmysel a máme tam nejaké regresné náhrady. A jednoducho by sme zaviedli aj do týchto statusových zákonov, či už pri štátnych zamestnancoch alebo zamestnancoch, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme, by sme zaviedli aj niekoľko, aj pokutu vo výške niekoľkonásobku ich mesačného zárobku v prípade, že by sa dopustili hrubej nedbanlivosti. Dneska oni majú už pokutu vo výške niekoľkomesačného zárobku, ak úmyselne sa dopustia určitého konania a potom sa to od nich regresne vymáha. Čiže nič iné by sa v zásade do týchto statusových zamestnaneckých zákonov nezaviedlo iba to, že by sa o niečo navýšila tá pokuta pri úmysle. A niekde pod ten úmysel by sa dala hrubá nedbanlivosť a bola by to tiež nejaká, nejaký násobok výšky toho platu.
No a potom, samozrejme, by ste sa mohli pýtať, no však dobre a teraz to bude asi tak, keď to takto zavedieme, že ten verejný funkcionár donúti toho úradníka, aby, aby proste to zobral na seba, lebo on nebude musieť platiť teda celú hmotnú zodpovednosť a ten úradník bude platiť ten niekoľkonásobný mesačný plat. No tak áno, tomuto už úplne nevieme zabrániť, lebo ten systém štátnej správy je postavený na nejakej podriadenosti, nadriadenosti. Čiže áno, toto sa potenciálne môže stať. Ale pokiaľ je štátna služba budovaná na základe nezávislosti, odbornosti, lojality a tak ďalej, tak jednoducho by sa to stávať nemalo a ten úradník by mal odmietnuť upravovať svoje podklady pre, pre teda toho verejného funkcionára spôsobom, akým, aby to, aby to nebolo odborné, hej, že jednoducho to ten úradník musí zvládnuť, lebo potom asi nemá robiť úradníka, keď nevie povedať nie a na všetko hovorí áno. A to vždy závisí čiastočne od samotných ľudí, ako vykonávajú svoju funkciu, či sú to úradníci alebo verejní funkcionári.
Čiže áno, v tomto systéme nezabránime tomu, aby boli vyvíjané nejaké tlaky, ak by sa to tak presadilo na tých úradníkov, ale zase si myslíme, že nie je možné preniesť celú zodpovednosť na verejného funkcionára, pretože on nemá objektívne možnosť kontrolovať všetko, čo podpisuje. To sa jednoducho nedá a potom by sme jednoducho nevedeli dostať aj do verejných funkcií kvalitných ľudí, lebo by sa báli ísť do verejných funkcií, lebo by museli niesť hmotnú zodpovednosť.
Ja ešte k takým určitým špecifikám, aha, a ešte k tým úradníkom dopoviem, že pokiaľ by sme išli touto cestou, pokiaľ by sme išli touto cestou, tak by sme museli naozaj zrušiť to, čo sme tu zaviedli asi dva roky dozadu, že sme, že sa umožnilo, že sa umožnilo odvolávanie tých úradníkov bez udania dôvodu. To ak budem, ak by sme sa dostali do druhého čítania s týmto návrhom a zaviedli aj pre úradníkov hmotnú zodpovednosť, tak musíme zrušiť ich odvolávanie bez udania dôvodu, lebo to jednoducho by nefungovalo dokopy. Čiže k tomu by sme sa museli vrátiť a tam potom, samozrejme, je otvorená dohoda, že po akú úroveň to budú úradníci, môžu byť odvolávaní, či generálni riaditelia sekcií budú tí, ktorí ešte môžu byť napríklad na ministerstvách, alebo nikto. Čiže k tomuto by sme sa museli takisto vrátiť a museli sme to nejakým spôsobom v tej novele zákona o štátnej službe upraviť.
Navyše, keď som si zisťoval na rade pre štátu službu, aké majú štatistiky ohľadne uplatňovania tohto zákona, ktorý bol teda mohutne kritizovaný, keď sme ho zavádzali pred dvomi rokmi, že odvolanie bez udania dôvodu, tak prvý rok, keď to platilo, tak tam bolo, tuším, nejakých päť prípadov v celej štátnej správe, kde sú desiatky tisíc zamestnancov a mám pocit, že za posledný rok to bolo v nejakých päťdesiatich prípadoch, že je to strašné minimum, čiže v zásade ten zákon, ako sme ho zaviedli, aj tak neplní svoj účel, pretože nedochádza k nejakým čistkám ani k nejakému mohutnému vyhadzovu, že máme v štátnej správe nejakých 45-tisíc zamestnancov a pokiaľ zo 45-tisíc zamestnancov je nejakých päť odvolaných kvôli neodbornosti, nekompetentnosti, lebo takto sú také väčšinou prípady a povedzme sa to ustálilo na nejakých 50, tak to aj tak nedáva veľmi zmysel, čiže treba, bolo by to treba preskúmať aj bez toho, aby sme, aby sme zavádzali hmotnú zodpovednosť, či to, či teda sa v praxi ukázalo, že tá zmena bola alebo je využiteľná, lebo síce boli požiadavky zo strany úradov na takúto zmenu zákona o štátnej službe, ktorú sme spravili, ale v praxi sa ukazuje, že tie očakávania alebo tie požiadavky boli podľa všetkého nereálne.
A ešte k jednej veci, ktorá je tu upravená, lebo takisto k nej bola výhrada, že prečo zapracúvame do tohto návrhu zákona aj nejaký systém teda poistenia sa toho verejného funkcionára. Ak by, teda aby sa poistil predtým, že ak by bol hmotne zodpovedný, teda aby to vedela, ako sa povie, zatiahnuť poisťovňa. No zavádzame to preto, že ten model sa javí ako vhodný pre prípady najmä tej hrubej nedbanlivosti, lebo podľa všetkého nevedeli by sme asi, a rokovali sme o tom aj s kanceláriou poisťovateľov, nevedeli by sme asi zaviesť produkt, ktorý by, ktorý by, teda taký poistný produkt, ktorý pokrýval aj úmyselné konanie, pretože tuná ide o, mnohokrát o veľmi vysoké sumy, za ktoré by bol ten verejný funkcionár zodpovedný, ale táto otázka je otvorená pri hrubej nedbanlivosti.
Čiže vo vzťahu k tomu ustanoveniu o poistení, ak by sa tento zákon dostal do druhého čítania, tak ešte sa jedenkrát stretneme s kanceláriou poisťovateľov a rozprávali sme sa v zásade, alebo dohodli by sme sa podľa toho, ako by sme sa dohodli. Pokiaľ by vedeli oni vymyslieť na to poistný produkt, tak by toto ustanovenie zostalo v zákone. Pokiaľ nebudú vedieť vymyslieť poistný produkt, tak to nemá zmysel, lebo to zostane takým prázdnym ustanovením.
Ja len poviem jeden príklad takisto z minulosti a týka sa to toho verejného obstarávania. Keď sa zavádzalo verejné, keď sme presadili alebo keď sa schválila novela verejného obstarávania a bola tam tá hmotná zodpovednosť pri tých externých expertoch na verejné obstarávanie, tak nám kancelária poisťovateľov hovorila, že vtedy s nimi o tom nikto nerokoval. Napriek tomu sa to do zákona dalo, ale ony nemajú na to produkt. Čiže jednoducho nemá zmysel presadzovať také zákony, ktoré v praxi potom nenájdu uplatnenie, lebo jednoducho keď tie poisťovne nebudú vedieť si ufinancovať ten poistný produkt, tak ony ho nebudú ponúkať. Čiže preto nemá zmysel, aby sme aj my potom nechali toto ustanovenie v tomto zákone, hoci je podľa môjho názoru vhodné, ale asi ho potom v druhom čítaní vypustíme a podľa toho, ako sa dohodneme s kanceláriou poisťovateľov, lebo u tých verejných funkcionárov to bude veľmi problematické, lebo tam pôjde o astronomické sumy, častokrát miliardové, napríklad pri diaľniciach, ale myslím si, že pri tých štátnych úradníkoch, kde pôjde len o niekoľkonásobok mesačného platu, povedzme trojnásobok, tak tam si myslím, že sa vie spraviť poistný produkt, aby vedeli byť títo štátni zamestnanci krytí, ak by, ak by teda niekedy sa v budúcnosti dopustili chyby hrubej nedbanlivosti, za ktorú by mali niesť hmotnú zodpovednosť, pretože verejný funkcionár, ak postupoval v zmysle ich podkladu, odborného, a ten odborný podklad sa ukáže, že bol spracovaný spôsobom, ktorý je možné označiť za hrubú nedbanlivosť. Čiže v takom prípade by ten verejný funkcionár zodpovedný nebol, to je tá výnimka, čo sme hovorili, ale bol by zodpovedný ten úradník v podobe niekoľkomesačného platu, a to si myslím, že je poistiteľné, to by sa dalo poistiť, ale, samozrejme, by si to jednoducho museli tí zamestnanci platiť sami, lebo to už by nedávalo žiadny zmysel, aby úrad za nich platil poistné.
Čiže tieto veci, ktoré, a tak to zhrniem, že všetky výhrady, ktoré sme tu počuli za posledné roky a mesiace najmä zo strany koaličných partnerov, sme zapracovali do tohto návrhu zákona. Navyše sme pridali aj tú actio popularis, tú antikorupčnú žalobu po vzore ako funguje v Spojených štátoch amerických, ale, samozrejme, prispôsobenú na slovenské právo. A je to, samotný návrh zákona považujeme za dosť významný príspevok aj k boju proti korupcii, minimálne pokiaľ ide o tú antikorupčnú žalobu, ale určite aj pokiaľ ide o hmotnú zodpovednosť.
A teda už si vás len na záver tohto môjho vstupu dovoľujem požiadať, aby ste sa zamysleli nad tým všetkým, čo som povedal, osobitne stranu SaS, pretože jej pripomienky sme takmer v plnej miere akceptovali a dajú sa prípadne ešte doladiť v druhom čítaní, a uvediem ako príklad, že my dolaďujeme zákony v druhom čítaní. Zoberme si súkromnoprávnu žalobu pána poslanca Baránika, ktorú takisto dolaďujeme v druhom čítaní. Čiže to nie je niečo, že musíme mať perfektný zákon hneď v prvom čítaní. Takže by som apeloval na mená kolegov zo strany SaS, ale aj na všetkých ostatných, že snažili sme sa urobiť maximum aj v duchu vašich pripomienok a teda ukáže sa aj pri hlasovaní v prvom čítaní o tomto návrhu zákona, kto to myslí s hmotnou zodpovednosťou a jej zavedením na Slovensku vážne. To bude naozaj hlasovanie o tom, kto chce zaviesť na Slovensku hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov, poťažmo aj tých úradníkov, a kto o tom len rozpráva a naozaj to nechce.
Takže o tom bude hlasovanie, o tomto návrhu zákona v prvom čítaní, a preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona aj týmto spôsobom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis