Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Edo, súhlasím s tebou a nemusíš napríklad ani na hnutie SME RODINA apelovať, aby sme hlasovali za májový alebo júnový termín, pretože sme sa viackrát vyjadrili, že čisto z pragmatického hľadiska, aby bol zachovaný efektívny chod ústavných orgánov a taktiež aby bol zachovaný princíp právnej istoty, o ktorom sa tu dnes aj hovorilo, budeme hlasovať za tieto termíny.
Ale mňa napríklad zaujala aj tá tvoja rozprava, čo sa týka rozloženia parlamentu. Áno, ja si osobne myslím, že ak ideme meniť volebný systém alebo celkovo otázky týkajúce, týkajúcich sa volieb, tak by k tomu mala byť podľa môjho názoru taká odbornejšia a dlhotrvajúcejšia odborná diskusia aj s ústavnými právnikmi, možno so štatistickým úradom, so samosprávami, s odborníkmi zo všetkých oblastí, pretože toto je veľmi relevantná otázka. My sa tu môžeme baviť o tom, že či bude parlament zložený z dvoch komôr, či tu budeme mať poslaneckú snemovňu a potom senát, kde zasadnú senátori za každý okres na Slovensku, máme, vieme, že ako máme rozloženú administratívne územné členenie na Slovensku. Takže môžeme sa o tom baviť, že čo efektívne nám to prinesie, že by sme tu mali napríklad senát a senátorov, či to zabezpečí stabilitu systému na Slovensku, alebo či zostaneme pri systéme, ktorý už máme dnes aj v zákone a aj v ústave zakotvený. Takže určite ako súhlasím s tebou, že je to veľmi dôležitá otázka, ale predtým by mala predchádzať aj dôležitá odborná diskusia a možno, ja by som prijal aj to, že keby tá diskusia prebiehala naprieč viacerými volebnými obdobiami, aby sa v jednom volebnom období neriešila takto dôležitá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán predseda výboru Kéry, ty si spomenul aj tie tri roky, keď v ´94, 2006 a 2011 došlo k skráteniu volebného obdobia. Čiže z tých doterajších 8 volieb sme mali tri predčasné voľby. A ono by sa to mohlo zdať, že to taká bežnejšia prax v rámci týchto podmienok tuto na Slovensku, ale nie je to tak. A riešilo sa v minulosti tento postup osobitným ústavným zákonom. Ten text bol veľmi krátky. Bol tam presný dátum, kedy by malo dôjsť k predčasným voľbám. Ale týmto dochádzalo v podstate k obchádzaniu ústavy a určite to nebolo ústavne komfortné. Preto aj došlo k rozhodnutiu Ústavného súdu z júla 2021, kde nám dalo jasne popis a inštrukcie, že akým spôsobom to máme riešiť a v ktorých, v ktorých situáciách.
A čo sa týka referenda, že my sme odobrali možnosť formou referenda riešiť túto otázku, teda možnosť skrátenia volebného obdobia okrem uznesenia. Ja sa chcem opýtať, že či sme vypustili aj čl. 93 Ústavy Slovenskej republiky, že tam nemáme vôbec možnosť referenda. Otázka na vás, že dnes v prípade, ak by ste vyzbierali 350-tisíc podpisov a išli by ste požiadal pani prezidentku, pri splnení, samozrejme, všetkých povinností v zmysle ústavy o vypísaní ústavodarného referenda, dnes by vám to nevypísala, to ústavodarné referendum, ktoré bolo minulú sobotu?
Čo sa týka do budúcna, tak priamo do textu sa malo rozhodnúť o skrátení volebného obdobia, teda priamo do textu ústavy, to nám jasne Ústavný súd povedal, a práve z toho dôvodu prišla aj táto zmena ústavy, kde sme to riešili týmto spôsobom. A čo sa týka ešte toho referenda, veľmi dobre viete, že aj hnutie SME RODINA prišlo na februárovú schôdzu s ďalším návrhom, kde otvárame túto otázku. A je len na predstaviteľoch všetkých politi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Tak, samozrejme, môžeme sa tu doťahovať o termíne, ale ja som presne aj v rozprave v krátkosti vysvetlil, že prečo je dôležitý ten máj, resp. jún, pretože máme tu potom rad ďalších krokov v súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu a poviem otvorene, že ak, určite by nebolo šťastné pre túto republiku, keby sme novej vláde pripravili darček v podobe rozpočtového provízia na 2024. Takže len z toho dôvodu si myslím, že minimálne je dôležité sa zamyslieť nad tým, že prečo je dôležité, aby sa riešil čo najskorší termín konania predčasných volieb.
A ako si aj spomenul, že napríklad vaše rezorty riešia ešte prípravu nejakých reforiem alebo reformných krokov a že naše ministerstva asi nie. O tom by sa dalo polemizovať. Však len Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky má rad ďalších vecí, ktoré potrebuje dotiahnuť, sú tam veľké infraštruktúrne projekty a rad záväzkov z medzinárodných zmlúv od výstavby diaľnic, rýchlostných ciest a železničných infraštruktúrnych projektov. Takže o tom by sme sa mohli baviť v tejto oblasti na hodiny.
Takže záverom, myslím si, že v rámci rozpravy som povedal, presne prečo je dôležité rozprávať o čo najskoršom termíne konania predčasných volieb s tým, že som sám zvedavý, že ako sa zachovajú jednotlivé politické strany. Tie, ktoré budú hlasovať za skorší termín, určite nebudú za to, aby tu bola úradnícka vláda, ale aby sme mali čo najskôr plne legitímnu vládu po predčasných parlamentných voľbách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
A už aj v diskusii v rámci zmeny ústavy, ktorú sme tu mali tento týždeň, bolo veľa povedané, aj v rámci rozpravy, ale určite by som sa chcel venovať aspoň v krátkosti tomu procesu, ktorý sme tu mali od decembra minulého roka. V polovici decembra bola vyslovená nedôvera súčasnej vlády alebo vláde s tým, že, samozrejme, potom došlo k situácii, že táto vláda má obmedzené kompetencie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a nemôže pracovať plnohodnotne tak, ako by sa očakávalo v rámci silnej zastupiteľskej demokracie. Pretože ak má zastupiteľská demokracia plnohodnotne fungovať a existovať, tak musí mať aj chod ústavných orgánov plne zabezpečený. My ste teraz v situácii, keď fakt dochádza k riziku, že tú pomoc ľuďom vláda nemusí dodať úplne na sto percent a práve preto je aj z dôvodu na stole teraz návrh uznesenia s konkrétnym termínom konania predčasných parlamentných volieb s tým, že aj niektoré opozičné strany, buď SMER prišiel s pozmeňujúcim návrhom, ktorý hovorí o 24. máji tohto roku alebo 27., pardon, máji, resp. od strany HLAS o 24. júni a návrh uznesenia hovorí konkrétne o 30. septembri 2023.
Osobne si myslím, že najlepšie by bolo schváliť čo najskôr termín predčasných volieb a to z čisto pragmatického hľadiska, pretože, keď si predstavíme, že 30. septembra sa bude konať deň predčasných parlamentných volieb a 1. októbra tu budeme mať deň, kedy alebo resp. druhého v pondelok, kedy si prezidentka zoberie predstaviteľov politických strán a hnutí, ktoré prejdú do parlamentu do nového 9. volebného obdobia, tak im dá termín na to, aby začali rokovania o zostavení novej vlády, pričom tam máme rad tých ústavných procesov s jednotlivými limitmi, kedy jednoducho ten víťaz príde do prezidentského paláca a povie, že mám pravdepodobne tú 76-tku a začínam rokovania o novej vláde. Avšak potom, keď už dostane poverenie nová vláda, tak prejdú ďalšie týždne a začiatkom novembra môže dostať poverenie a príde do parlamentu a po ďalších tridsiatich dňoch s pripraveným programovým vyhlásením vlády. Takže my sa dostávame niekedy na začiatok decembra 2023, teda do obdobia, kedy už nová vláda by mala riešiť prípravu štátneho rozpočtu na rok 2024, na ktorý je nadviazaný ďalší rad nejakých krokov, ktoré sú mimoriadne dôležité pre chod celého štátu, ekonomiky, republiky a taktiež na to nadviazané aj rozpočty samospráv buď VÚC-iek, alebo obcí a miest. A preto si osobne myslím a aj to sme aj verejne povedali, že je dôležité čo najskôr schváliť termín predčasných volieb. Preto sme aj sa viackrát vyjadrili, že budeme súhlasiť jednak s májom, jednak aj s júnom.
A musím sa aj vrátiť k tomu, keď tu v rámci dnešnej rozpravy bolo povedané, že SME RODINA súhlasí s 30. septembrom. No áno, v prípade ak neprejde ani máj a neprejde ani jún, tak 30. september je tá tretia možnosť, kedy by sme si to odsúhlasili. Pretože ak neprejde ani táto možnosť, že si to neodsúhlasíme do 31. januára, tak bude výsledok ten, že 1. februára tu pani prezidentka vymenuje úradnícku vládu, ktorá bude mať plné kompetencie 30 dní do predloženia programového vyhlásenia vlády. Ale predpokladám, že tak ako aj kolega Susko povedal, nezíska táto úradnícka vláda menovaná prezidentkou súhlas s programovým vyhlásením vlády, nezíska dôveru, a tým následne tu bude buď niekoľko týždňov, alebo niekoľko mesiacov v demisii a potom pravdepodobne príde druhej Čaputovej vláda a bude sa to donekonečna opakovať až do toho riadneho termínu konania parlamentných volieb koncom februára 2024.
Osobne si myslím, že z ústavnoprávneho hľadiska je vláda úradníckej vlády alebo pôsobenie úradníckej vlády to najhoršie v zastupiteľskej demokracii, pretože nemá ten mandát od zdroja moci, t. j. od ľudu, od občanov a práve preto si myslím, že je dôležité sa dohodnúť aspoň na jednom z tých troch termínov konania predčasných parlamentných volieb. Hovorím zase verejne, že ideálne keby to bolo v máji tohto roku.
Ďalej je utópia si myslieť, že keby SME RODINA nesúhlasila napríklad s konaním volieb v septembri, že by sa predstavitelia ostatných politických strán nezhodli na septembri a že by súhlasili napríklad s májom alebo s júnom. Jednoducho každý tuto pôsobiaci a parlamentný politický subjekt v parlamente, keď sa zmyslí, že to bude v septembri, my ich nemôžeme donútiť. A my ich nevieme nejak prinútiť, že by zmenili to svoje rozhodnutie zo septembra napríklad na jún alebo na máj. My však hovoríme, že určite je najzodpovednejšie a najdôležitejšie, aby došlo k okamžitému resetu a ten reset v rámci tejto situácii sú určite predčasné parlamentné voľby.
V tejto súvislosti v rámci otvorenej rozpravy však chcem ešte predložiť jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh mení lehotu pre vyhlásenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky nadväzujúc na skrátenie volebného obdobia tak, aby voľby mohli byť vyhlásené už 242 dní predo dňom ich vykonania. Touto navrhovanou krátkou zmenou, tak bude možné v nadväznosti na rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia vyhlásiť už tieto voľby od 1. februára 2023. Zmena sa týka iba lehoty, kedy možno vyhlásiť voľby najskôr predo dňom ich konania a nie zákonnej lehoty, ktorej dodržiavanie vyplýva z osobitného predpisu.
Toľko v krátkosti odôvodnenie predloženia pozmeňujúceho návrhu a teraz by som prečítal ten text pozmeňujúceho návrhu k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady, tlač 1429.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky sa mení takto:
1. V bode B.2. návrhu uznesenia sa slová "130 dní" nahrádzajú slovami citujem "242 dní".
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Susko, súhlasím s tebou. Presne, na zabezpečenie riadneho chodu ústavných orgánov je dôležité mať plne legitímnu vládu, teda vládu, ktorá nemá obmedzené kompetencie, aby bola doručovaná aj pomoc ľuďom. A áno, aj v minulosti sme tu mali rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré boli dosť diskutabilné. Veď máme tu nález z 2001 z júla ohľadne možnosti skrátenia volebného obdobia, že bolo potrebné si zmeniť ústavu a pritom v ´94, 2006, 2011 si Národná rada bezproblémovo vedela schváliť skrátenie volebného obdobia. Ale čo sa týka tej zmeny, tak Ústavný súd jasne aj povedal, že zmenu ústavy je možné vykonať len, teda účinnej a otvorenej ústavy je možné vykonať len v prípadoch, ak ide o posilnenie zastupiteľskej demokracie, pričom túto úpravu je potrebné ad hoc špecifikovať.
Ale čo sa týka toho 30. septembra 2023, že je tu nejaká dohoda na termíne predčasných volieb. Keď neprejde vami navrhovaný termín v máji, keď neprejde termín navrhovaný HLAS-om na jún a neprejde ani ten septembrový termín, tak tu budeme mať riadny termín konania volieb vo februári 2024 aj s plne fungujúcou úradníckou vládou a ja si myslím, že by to bolo to najväčšie nešťastie pre túto krajinu ešte v tejto situácii, keď potrebujeme spraviť veľký reset novými predčasnými parlamentnými voľbami. Takže ja si myslím, teda aj očakávam a dúfam, verím, že prejde buď májový, alebo júnový termín, aby nová vláda nastúpila čo najskôr, aby mohla sa plnohodnotne venovať príprave štátneho rozpočtu na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, mňa zaujala tá časť ohľadne nájomných bytov, ako ste tak trošku zosmiešňoval náš program ohľadne výstavby k štátom podporovaného nájomného bývania. Ste sám poslanec, máte zákonodarnú iniciatívu a veľmi dobre viete, že začať s nejakou veľkou výstavbou nájomných bytov nie je jednoduché a musíte najprv prísť do toho parlamentu s pripraveným návrhom zákona. Tá príprava netrvá mesiac, dva, ale niekedy trvá možno aj rok. A práve aj pri tomto zákone vznikla medzirezortná pracovná skupina, ktorá bola zložená z ix ľudí, ktorí pripravovali tento návrh zákona.
A momentálne, keď už máme účinný tento zákon a máme už aj podpísanú prvú investorskú zmluvu za jeden a pol miliardy a pripravujú sa ďalšie investorské zmluvy za štyri miliardy.
Poviem otvorene, napríklad v Nitre sa začínajú stavať tieto štátom podporované nájomné byty. Tak, samozrejme, že tieto byty ešte nemáte ho postavené. Že nemáte tam kľúče od dverí, ale budú tieto kľúče.
A jednoducho ja sa chcem aj opýtať, že mali ste jednofarebnú vládu. Boli ste tu dvanásť rokov. Prečo sa nevytvoril napríklad tento segment nájomného bývania. Prečo sa všetko riešilo len cez Štátny fond rozvoja a bývania?
A čo sa týka tých bilboardov, sedemtisíc bytov, že sme, teda bilboardov, že tu SME RODINA mala namiesto nájomných bytov. Veľmi dobre viete, že vy ste boli víťazom parlamentných volieb 2020 a máte najväčší štátny príspevok na činnosť politickej strany, takže keď si pozrieme aj záverečné správy z jednotlivých rokov, tak myslím si, že tam by vyšlo, že kto mal najviac bilboardov v rámci jednotlivých rokov po Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Pellegrini, otvorili ste aj otázku, že ako sa zachová hnutie SME RODINA pri hlasovaní o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. My sme to už aj viackrát verejne deklarovali a zahlasujeme určite aj za ten májový termín, aj za júnový termín v zmysle pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli alebo budú predložené, a fakt treba si aj otvoriť otvorene otázku, že čo v prípade, že ak by došlo k schváleniu termínu na 30. september. 1. 10. by začali rokovania o novej vláde a pričom by mohlo dôjsť aj k situácii, že nová vláda nebude zostavená a dôjde k patovej situácii, ale dajme tomu v tom pozitívnom zmysle, keby 1. 11. bola vymenovaná vláda, tak tá by mala 30 dní na to, aby pripravila programové vyhlásenie vlády a 1.12. by prišla do parlamentu, kde by požiadala o dôveru a my sa už pohybujeme v tom období, kedy už mal byť aj schválený štátny rozpočet na 2024. Ja si neviem predstaviť, že v prípade, ak by došlo fakt k patovej situácii, že by nedošlo k schváleniu štátneho rozpočtu, na ktoré sú potom naviazané aj rozpočty obcí, samosprávnych krajov. Takže aj toto je jeden podstatný a relevantný fakt, prečo hnutie SME RODINA bude určite hlasovať aj za ten májový termín, aj za ten júnový termín, pretože treba si aj otvorene povedať, že pre správne fungovanie štátnych orgánov je dôležité mať aj nastavené finančné rozpočty na ďalšie obdobia a zároveň máme, samozrejme, stanovené aj míľniky, ktoré vyplývajú z plánu obnovy. Máme tu medzinárodný rating, pozerá na nás medzinárodné prostredie alebo, samozrejme, sme pod drobnohľadom ďalších relevantných inštitúcií, takže hnutie SME RODINA bude postupovať tak, ako som aj teraz povedal.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Matovič, ja som vám tak držala palce, ja som bola ochotná ísť do politiky v ôsmom mesiaci tehotenstva. Ja si pamätám v minulom, minulé leto, keď som vám písala, Igor, poď do parlamentu, múdrejší ustúpi. Dnes ste v parlamente tak či tak. Vláda padla, tak ako ste Fica porazili, tak ste mu dovolili aj opäť vyrásť. Vďaka vašim hádkam so Sulíkom.
Som za najskorší termín predčasných volieb. Ľudia nech sa rozhodnú na základe výsledkov. Naši občania si zaslúžia pokoj, stabilitu a výsledky.
Na záver by som chcela popriať všetko najlepšie k narodeninám nášmu legendárnemu poslancovi Jozefovi Lukáčovi. Prajem ti veľa zdravia a máme ťa všetci radi! Tiež nezabúdajme na slovenské príslovie ´po daždi zas slnko svieti, po daždi zas slnko svieti.´

Ďakujem za slovo.
Áno, samozrejme, Milan, tá diskusia je potrebná a, samozrejme, máme aj my ďalšie návrhy alebo otázky, ktorých, ktorým my sa určite chceme venovať, presne ako aj ty si otvoril v rámci svojej rozpravy otázku zníženia kvóra, že ju máme v súčasnosti na úrovni 50 %, a baviť sa o tejto otázke, presne ako si aj spomenul, riešenia zmeny kompetencií medzi vládou Slovenskej republiky alebo presunutia na výbory Národnej rady, tak ako sme otvorili posledný týždeň túto otázku. Potom možnosť volebného systému, taktiež ďalšie, ďalšie otázky, takže je ich, samozrejme, viacero, a práve preto som aj hovoril, že určite je dôležité venovať sa týmto otázkam, aby, samozrejme, tá ústava bola čo najlepšie orientovaná pre ľudí.
Samozrejme, že na 100 % nevieš úplne vyladiť ten text ústavy tak, aby na sto percent fungoval stále. Aj Ústavný súd v rámci svojich nálezov dáva stanoviská, akým spôsobom by sme to mali riešiť, ale tak ako som povedal aj v rámci posledného svojho vystúpenia, že materiálne jadro ústavy nám dáva tú možnosť, aby sme riešili zmeny ústavy v prípade, ak sú orientované na posilnenie zastupiteľskej demokracie na Slovensku, ale, samozrejme, že tieto zmeny musia byť presne zakotvené v tej ústave, takže máme na to možnosť.
A ja som zástancom odbornej diskusie a veľmi kvitujem aj to, že na ústavnoprávnom výbore bola zriadená komisia pre tvorbu práva, ktorú si ty zriadil, pretože toto je určite jeden veľmi dôležitý fakt, ktorý pomáha tejto odbornej diskusii.
Ďakujem.

V rozprave, áno. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Áno, bolo tu povedané toho všetko, ale nebudem dopodrobna zase otvárať celú túto diskusiu. Ja som toho názoru, že v prípade, ak by sa mali robiť nejaké zmeny ústavy, tak odborná diskusia by mala začať hneď na začiatku volebného obdobia, pretože tá diskusia trvá niekoľko mesiacov, niekedy aj rokov a tých návrhov by sme tu mohli predkladať desiatky, ktoré by boli na stovky strán. Ale teraz máme situáciu, ktorú potrebujeme riešiť aj v zmysle nálezu Ústavného súdu z 2021., a Ústavný súd jasne povedal, že v prípade, teda máme materiálne jadro ústavy a v zmysle tohto materiálneho jadra ústavy my na posilnenie demokracie môžeme zmeniť účinnú a platnú ústavu. Samozrejme, že tá zmena musí byť expressis verbis presne upravená aj v texte ústavy. A práve preto sme aj prišli s takýmto návrhom, ako som aj spomenul vo faktických poznámkach. Pred rokom nám neprešiel tento prvý poslanecký návrh, preto sme prišli aj s kolegyňou Hajšelovou v auguste s druhým poslaneckým návrhom. Prešli sme si všetkými čítaniami aj ústavnoprávnym výborom a ja kvitujem aj ďakujem za odbornú diskusiu v rámci ústavnoprávneho výboru, kde sme riešili túto otázku.
A áno, môže byť riešená aj otázka ľudového hlasovania, otázka volebných systémov, otázka ďalších, ktorých, ktoré sa týkajú ustanovení ústavy, ale som toho názoru, že malo by to byť predmetom ďalšej dlhšej odbornej diskusie, a my potrebujeme riešiť teraz otázku, ktorá sa týka nás všetkých, ale aj ľudí. Potrebujeme zakotviť do ústavy možnosť skrátiť si volebné obdobie, práve preto sme prišli aj s týmto návrhom, ale z dôvodu, že neviem, ako dopadne hlasovanie, neviem, ako dopadne, aké budú počty pri hlasovaní ohľadne pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol spoločne predložený aj s pani Kolíkovou, teda na portfóliu bývalých koaličných strán. A aj z uvedeného dôvodu, že v prípade, keď by náhodou neprešiel takýto pozmeňujúci návrh, a chceme, aby bola možnosť riešenia skrátenia volebného obdobia formou uznesenia a taktiež aj otázka účinnosti tohto návrhu ústavného zákona, pretože v pôvodnom návrhu je dátum navrhovaný na 1. januára 2023, takže aby tam bola možnosť riešenia účinnosti tohto zákona dňom vyhlásenia, tak predkladám ešte pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým v prípade, ak neprejde ten prvý podaný návrh pani poslankyne Kolíkovej, že by sa riešil aj tento pozmeňujúci návrh.
Z dôvodu krátkosti času ja by som tu vedel rozprávať dlhšie k tejto téme, ale prečítam tento pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1163).
1. V čl. I bode 1 v čl. 73 ods. 3 sa slová „ústavným zákonom“ nahrádzajú slovami „uznesením Národnej rady Slovenskej republiky“ a na konci sa pripája táto veta: „Uznesenie podľa prvej vety sa zverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V čl. 84 ods. 4 sa za slová „podľa čl. 7 ods. 2“ vkladá čiarka a slová „na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky“.
3. Čl. 86 sa dopÍňa písmenom n), ktoré znie:
„n) uznášať sa o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, volebné obdobie sa skončí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.“."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 3 sa slová „dňom v ňom uvedeným“ nahrádzajú slovami „dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky“.
4. V čl. I bode 4 v čl. 154h sa za slová „Čl. 73“ vkladá čiarka a slová „84, 86“.
5. V čl. II sa slová „1. januára 2023" nahrádzajú slovami „dňom vyhlásenia“.
V tejto súvislosti sa v čl. I bode 4 v čl. 154h slová „od 1.januára 2023“ nahrádzajú slovami „odo dňa vyhlásenia tohto ústavného zákona“.
Toľko v krátkosti tento krátky pozmeňujúci návrh, ale hovorím, že sú dve možnosti, alebo ideme do zmeny ústavy, aby bola možnosť pre poslancov Národnej rady vo forme uznesenia, nie ústavného zákona, ako som to mal v pôvodnom návrhu, ale formou uznesenia, skrátiť si volebné obdobie, pretože v prípade, ak to nespravíme, ak si neodsúhlasíme zajtra o jedenástej túto zmenu ústavy a neprejde táto zmena, tak budúci týždeň v stredu tu máme vymenovanú úradnícku vládu. Ja si osobne myslím, že to by bolo doslova nešťastie pre demokraciu na Slovensku, pretože táto vláda nevzišla zo žiadnych volieb, a preto je potrebné, aby sme si takto zmenu ústavy prijali, schválili, pretože my ako ústavodarcovia na to máme právo, takže táto možnosť by tu mala byť.
Ďakujem, za mňa všetko.