Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 659. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 689 zo 6. septembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, prekvapili ste ma teraz obaja, aj pán Urban, aj pán Kočiš, lebo mnohokrát veľmi vehementne presadzujete návrhy a mnohokrát dobré, ale mnohokrát aj z kategórie fantazmagórie a kritizujete vládnych predstaviteľov, že proste nerobia veci lepšie, ako robia. Teraz to je také zvláštne, lebo viete, ja sa držím v živote takého pravidla, že kto niečo nechce urobiť, hľadá dôvody, ale kto chce niečo urobiť, hľadá spôsoby. Vy ste povedali, že toto je dobrá vec, mať zdravotný personál v škole je určite dobrá pozitívna vec, ale zároveň hneď v bode B ste povedali ix dôvodov, že prečo to nespraviť. No, nehľadajme, prosím vás, dôvody. Poďme hľadať spôsoby, ako dobrú vec v prospech našich detí urobiť, ako nájsť ten zdravotnícky personál, ktorý, plne súhlasím s pánom kolegom Urbanom, jednoznačne chýba. Ale tá problematika je široká. Možno práve aj týmto zámerom odhalíme mnoho problémov, v ktorých v konečnom dôsledku nájdeme riešenie, ktoré bude fungovať širokospektrálnejšie, bude fungovať v nemocniciach, bude fungovať v školách a tak ďalej. Čiže, čiže možno sa budeme musieť vrátiť o krok späť a zlepšiť pracovné podmienky zdravotníkom a podporiť viacej školstvo, aby sme jednoducho pediatrov mali a zlepšiť ich platové podmienky, aby nám neodchádzali do zahraničia. A možno práve aj takouto cestou, síce trošku tak cez hlavu sa škrabeme, sa k takémuto niečomu dopracujeme. Na každý pád ale tento návrh je, je podľa mňa vynikajúci a plne ho podporujem, hovorím. A poďme hľadať spôsoby, ako to spraviť, páni, nie dôvody, ako to nespraviť.

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážený pán kolega, kolegyne, kolegovia, keď človek rozmýšľa nad návrhom tohto zákona a teda nad návrhom zákona, ktorý umožní mať zdravotný personál a priamo v nemocniciach, tak sa človeku vlastne až rozum zastavuje, že takéto niečo v 21. storočí neni automatické, že v školách, v ktorých sú mnohokrát stovky žiakov, samozrejme, sú aj menšie zariadenia, ale máme školy, v ktorých sú až stovky žiakov, tak neexistuje alebo nie je prítomný trvalo zdravotný personál, ktorý by zabezpečoval to, že jednoducho žiaci nebudú vylučovaní, napríklad cukrovkári, z procesu výučby len preto, že potrebujú v podstate jednoduchý a zdravotnícky zákrok.
Ja veľmi podporujem a som veľmi rád takémuto návrhu zákona a naozaj zopakujem to ešte raz, že som až prekvapený, že v 21. storočí neni niečo takéto automatické. A okrem toho, že pomôžeme práve žiakom, ktorí majú takéto zdravotné problémy, ktorí v podstate vedia úplne bez problémov absolvovať výučbu a nemusia ísť na špeciálne, špeciálne školy, tak my sa aj ešte viac staráme o to, aby naše deti, a ja som otcom 9-ročného syna a 6-ročnej dcéry, tak sa ešte viacej staráme o to, aby naše deti študovali v bezpečí, lebo predsa keď príde k nejakému úrazu alebo k nejakému nešťastiu, alebo k nejakému zdravotnému zlyhaniu toho dieťaťa v škole, tak práve tento zdravotnícky personál, ktorý bude v tej škole prítomný, a vie zabezpečiť tú základnú prvú pomoc ešte možno pred príchodom sanitky. A keď takýmto spôsobom zachránime hoci jeden jediný život dieťaťa v škole, tak sme urobili jednu úžasnú vec, ktorá sa nedá nijakým spôsobom nejak ohodnotiť, ohodnotiť peniazmi.
Ja zopakujem ešte raz. Veľmi podporujem tento návrh zákona. Dúfam, že v pilotnej fáze ho uvidíme čo najskorej a následne že sa rozšíri do maximálneho počtu škôl a naše deti budú vyrastať a študovať v bezpečnejších prostrediach, plus deti, ktoré nemusia byť vylúčené zo štandardného vyučovacieho procesu, ani vylučované nebudú. Zároveň aj ohromne uľahčíme pôsobenie rodičov, ktorí mnohokrát nechodia do zamestnania práve preto, lebo ten jednoduchý úkon, pichnutie napríklad toho inzulínu, tak oni suplujú túto zdravotnú starostlivosť.
Pani kolegyne, veľmi pekne vám ďakujem za predložený zákon a vyslovujem mu plnú podporu.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že už veľa vecí odznelo, ale, pani kolegyňa, presne tak ako si povedala, ale aj ako povedal Jarko Karahuta, tak je, myslím si, že je potrebné sa zamerať, aby sme rozumnými opatreniami, nie kontraproduktívnymi, ktoré častokrát teraz počúvame, sa zamerali na podporu takisto domáceho cestovného ruchu, domácej produkcie, sebestačnosti. Pokiaľ my sme sa s Jarkom rozprávali posledných päť-šesť rokov, tá potravinová sebestačnosť za posledných dvadsaťpäť rokov klesla z nejakých 70, 60-70 % na nejakých 37 %, to znamená, my sme absolútne nie v potravinách sebestační a čo teraz vidíme, aj čo sa týka priemyslu a hospodárstva, tak tá budúcnosť je taká, že my z tej výrobnej ekonomiky, čo sú tie haly a produkcie, ktoré máme, bude tá ekonomika potrebovať nejakú zmenu, a tí ľudia, ktorí z toho systému vďaka, ja neviem, priemyselnej revolúcii 4.0, alebo vďaka COVID-krízam a iným krízam vypadnú z toho pracovného trhu, budú musieť nájsť nejaké uplatnenie v inej oblasti, a túto vidím, myslím v poľnohospodárstve a v cestovnom ruchu, agro, agroturizme veľkú šancu. Takže dúfam, že toto využijeme.

Ja jednu poznámku k týmto podporám, ktoré si spomínala, podpora vidieka a podpora poľnohospodárstva by mala byť nastavená tak, aby vidiek nebol závislý na štáte. To by malo byť naším cieľom. Čiže mali by sme zmeniť ponímanie a zmysel týchto dotácií, ktoré mali by slúžiť ako poistenie rizika a nie ako sa často teraz používa uspávací prostriedok na to, aby sa nič nerobilo, pretože takto bezhlavo, bezhlavo rozdávané peniaze vlastne spôsobili to, že sa nám úplne zdeformoval, zdeformoval trh s poľnohospodárskymi a potravinárskymi produktami. Čiže ešte raz, cieľom podpory by nemala byť závislosť vidieka, ale nezávislosť vidieka na podpore štátu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem poďakovať všetkým za podporu tohto návrhu zákona, pokiaľ budem stíhať.
Čo sa týka pána poslanca Suju, stačí k tomu jedno, mňa strašne mrzí, mrzí, že sa nevie dohodnúť ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo životného prostredia, aj keď sú z jednej strany. Je to smutné, ale vidíme, že aké tie dopady sú.
Čo sa týka pána poslanca Kuffu, zvyšovanie podpory živočíšnej výroby, áno, bude. My sme mali minulý týždeň pred výborom predstavený, predstavený model, model podpory od roku 2023 do roku 2027. U oviec je to až 90 % zvýšenie podpory. Ovce budú najviac, budú zvýšené zo všetkých oblastí živočíšnej výroby, budú zvýšené dojnice, bude zvýšená welfare zvierat, čiže to, tam, kam tie peniaze majú ísť, a tlačíme dole platby na plochu.
Čo sa týka uhlíkovej stopy, bola tu spomenutá, treba si uvedomiť jednu vec. Uhlíková stopa sa netýka len potravín dovezených k nám, ale potravín vyvezených od nás. Čiže keď sa zavedie uhlíková stopa, kľudne sa tento inštrument môže zaviesť aj na budúci rok, tak naše obilie bude nepredajné. A dostaneme sa do problémov vôbec s financovaním, s existenciou vidieka.
Pánu Mičovskému tak isto ďakujem za ten príspevok k jahňatám a tie jahňatá sú príkladom toho, že keď človek urobí maximum pre to, aby dosiahol svoj cieľ, tak ho dosiahne. Na tých jahňatách to je typický príklad a to, čo sme spravili s jahňatami, vieme spraviť aj v iných oblastiach poľnohospodárstva alebo živočíšnej výroby.
Pánovi Borguľovi ďakujem za podporu. Je to v našich rukách, ako to nastavíme. Nerobí nám to, ani Nemci, ani Portugalsko, ani Belgicko, je to v našich rukách, pokiaľ budeme rozumieť, tak to nastavíme správne.
A čo sa týka pána Kazdu, áno, zvyšujú sa stavy, lebo sa zvyšuje produkcia, čo je logické, len je tu jeden problém a už sa ním zaoberá Európska komisia, znižujeme produkciu maštaľného hnoja. A je to vážny problém ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Karahuta, vy ste tak exaktne popísali devastáciu vidieka a zdevastovaný vidiek, že človeku sa až chlpy ježili na tele. Naozaj je to presne tak, ako ste to povedali. My sme agrárne boli silná krajina, dneska chodíme pracovať radšej za výrobný pás do automobiliek, nič proti nim, a následne sa ideme pozerať na kozičky a kravičky do rakúskych Álp.
To, ako to tu funguje, je choré. Ja som mal takú skúsenosť, kedy som sa zastavil u jedného výrobcu alebo spracovateľa zemiakov, ktorý mi povedal, že či viem, že on 95 % zemiakov, ktoré spracováva následne na hranolky, na kvantum výrobkov, kupuje z Nemecka, lebo jednoducho tá cena nemeckého zemiaku je nižšia pri rovnakej kvalite ako slovenského, a to len kvôli chorej dotačnej politike. Však to predsa nie je normálne, aby on vedel z Nemecka kúpiť aj s dopravou kilo zemiakov za 15 centov a Slovák mu, žiaľ, dokáže tie isté zemiaky poskytnúť za 60 centov kilo a tam možno ani výrobné náklady nemá, nemá kompletne zohľadnené.
Ja vás považujem za jedného veľkého odborníka. Som šťastný, že ste členom strany SME RODINA a že práve za stranu SME RODINA bojujete. Bodaj by takých ľudí, ako ste vy, bolo viacej, so zdravým sedliackym rozumom, ktorých v poľnohospodárstve a v tejto krajine ohromne chýba. Aj tento návrh zákona, ktorý predkladáte, síce bude len čiastočnou, nie veľkou pomocou farmárom, ale možno práve toto je cesta, takýmito čiastkovými krokmi sa dostať k nejakej reorganizácii vidieku tak, aby sme nemuseli byť odkázaní len na to, že sme nejakou výrobnou dielňou automobiliek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, návrh zákona o veterinárnej starostlivosti zavádza nový pojem, legislatívne nový pojem a tým je farmársky bitúnok a vypĺňa tak vlastne veľkú legislatívnu dieru, ktorú sme mali v Slovenskej republike, a to je možnosť majiteľov, majiteľov alebo užívateľov farmový chov, aby mohli svoje zvieratá porážať na bitúnkoch a následne ich predať, predať konečnému spotrebiteľovi do reštaurácií, do obchodov, poslať po celom území Slovenskej republiky. Doterajšia prax bola taká, že majiteľ farmového chovu mohol svoje zvieratá predať kamarátom, rodine alebo jednoducho načierno. Prax bola taká.
Na Slovensku máme 680 registrovaných farmových chovov a ten predaj načierno vlastne deformoval aj tie štatistiky, ktoré sme vykazovali o potravinovej sebestačnosti. Nemyslím politicky potravinová sebestačnosť, ale o množstve vyprodukovaných potravín, pretože tú čiernu produkciu neevidoval vlastne nikto. A tu je jeden z dôvodov, kvôli čomu aj predkladám tento zákon, pretože, a to je realita a budete možno prekvapení, sami títo, títo ľudia alebo občania, ktorí takto načierno porážajú, už oni sami volajú po takejto legislatívnej zmene. Už oni, už nechcú predávať načierno. On keď to robí desať - pätnásť rokov, tak jednoducho chce, aby ten jeho výrobok mal nejaký marketing, aby mal nejakú podporu, aby mohol získať, povedzme, úver, urobiť nejaké investície. Ale on v podstate nemôže, pretože robí to, robí to po nociach, cez soboty, cez nedele, bez papierov. A ozaj, že títo chovatelia, a nie je to len v živočíšnej výrobe, je to aj v produkcii hlavne výrobkov z ovčieho mlieka u syra, u bryndze.
Slovenská republika je dlhodobo závislá na dovoze mäsa. Avšak príčinou tejto našej závislosti nie je to, že nemáme schopných chovateľov mäsa, pretože pokiaľ zoberieme surovinovú sebestačnosť, čiže množstvo vychovaného hovädzieho dobytka, tá je takmer 90 %. Ale potravinovú sebestačnosť, to znamená množstvo vyprodukovaných potravín z týchto zvierat, je menej ako 30 %. A tá príčina je v tom, že aj keď vieme, vieme vychovať, máme ideálne klimatické podmienky na chov zvierat, tak nevieme tieto zvieratá poraziť, následne obchodne alebo reštauračne zabaliť a pripraviť a zrealizovať tento tovar s vysokou pridanou hodnotou u nás doma. Čiže bežne to funguje takto.
Naši chovatelia zvieratá vychovajú a potom ho predajú, či už je to až na Balkán, do Turecka, alebo jednoducho do Maďarska, do Poľska, hocikde inde, len nie doma. Pretože doma sa im to oplatí, predať neoplatí. Predajú to východnejšie v zahraničí. A pritom vieme, že naše klimatické podmienky dajú predpoklad ozaj na skutočne kvalitný, kvalitné, na kvalitnú produkciu. A je tam, samozrejme, viac faktorov. Je tam oblasť spracovania, hej, je to otázka legislatívy. Legislatíva následne podporí dotácie, atď., ale je to v našich rukách, v nijakých iných, aby sme to zmenili. To znamená, je to jeden z prvkov, jeden z prvkov zavedenia týchto farmárskych bitúnkov, aby s vyššou pridanou hodnotou, čiže nie euro za kilo, ale päť eur za kilo, šesť eur za kilo, aby to mäso sa mohlo predať z bitúnku, ktorý bude schválený Štátnou veterinou a potravinovou správou na celom území Slovenskej republiky.
Čiže, kolegyne, kolegovia, čo nám chýba? Chýba nám zdravý rozum? Možno zdravý rozum, ale chýba nám aj legislatíva, chýba nám nastavenie podporných mechanizmov, aby sme tento doslova nezmyselný kolotoč, ktorý panuje na slovenskom vidieku, zastavili. Pretože na potravinách zarábajú všetci, ozaj že všetci, okrem tých, ktorí tie potraviny vyprodukujú a či už je to rastlinná alebo živočíšna výroba, uvedú na trh. Tí sú poslední. Poslední v príjmoch, poslední v rozvoji, poslední v ekonomike. V podstate oni sú obete toho potravinového reťazca.
To isté je v oblasti diviny. V divine je veľký záujem o divinu na území Slovenska, kde mäso z diviny je populárne. Avšak to mäso nie je naše, ale je dovezené. Pritom máme Slovensko, ako všetci vieme, je horská krajina, máme ideálne podmienky, máme 680 farmových chovov. A pokiaľ chcete kúpiť kvalitnú divinu, tak si pôjdete kúpiť do niektorého z obchodných centier, a tá je určite zo zahraničia. Väčšinou to asi je z Českej republiky.
Podobne tomu bolo v prípade jahniat. Dobre si pamätám na 30. marca, keď som dostal jeden z prvých mailov do poslaneckej schránky, kde ma Zväz chovateľov oviec a kôz Slovenska poprosilo o pomoc, lebo nevedia si pomôcť s 80-tisíc jahňatami, ktoré im ostali tým, že sa zastavil vývoz do Talianska. Keď sme sa začali baviť o tom, že ich budeme umiestňovať na slovenských predajniach, tak väčšinou sa mi dostalo výsmechu, poznámok, že toto sa na Slovensku predať nedá, to nemá tradíciu, proste je to nezmysel, nech na to zabudnem a nech radšej to dáme niekde, hocikde inde, dokonca zadarmo, len aby sme sa toho zbavili. A aká je skutočnosť? Po mesiaci rokovaní s obchodnými sieťami sa podarilo minulý rok predať 8-tisíc. Tento rok to bude 20-tisíc, budúci rok to vyzerá na 40-tisíc. Asi je iba, asi neuveríte tomu, ale keď sa spustil predaj jahniat, tak som dostával desiatky správ, že zase to je, jak za komunistov. Zase to mäso je len pre vyvolených. Proste nestíhali, neboli pripravení na to, aby tie jahňatá dodali do obchodnej siete. Písali mi ľudia, ktorí ozaj chodili z obchodu do obchodu, aby tie jahňatá si kúpili. Keď sa nám podarí budúci rok predať 40-tisíc, sme pomaly na polovici momentálnej produkcii jahniat na Slovensku a pokiaľ neurobíme opatrenia z hľadiska podpory tohto veľmi dôležitého sektora, a že pokiaľ sa zvýši vývoz hlavne do Talianska, tak tým pádom, tým pádom tých jahniat bude málo. A presne ten trh urobil to, čo urobiť mal, čiže keď v roku 2020 boli vyhrážky, že cena jahňaťa bude euro šesťdesiat, euro päťdesiat, čo je ekonomický nezmysel, toho roku bola cena viac ako 2,50 dokonca platili aj 2,80. Trh sám vygeneroval cenu a tým pádom pre tých chovateľov je to veľmi zaujímavé.
Kolegyne, chcem, mám takú otázku, že kde sú tie naše lúky plné pasúcich sa oviec a kráv, ktoré hlavne my starší si pamätáme z minulosti? Ubúdajú nám. A pribúdajú nám zarastené, zarastené oblasti okolo lesov, prípadne vidíme tam mulčovacie zariadenia, aby zobrali dotáciu za mulčovanie, ktoré je mimochodom nelegálne, a získali tam nejaké peniaze. Pretože to, toto, čo nám robí slovenské lúky lúkami a čo nám urobí krajinotvorbu krajinotvorbami a najlepším krajinotvorným prvkom, je človek, ale bez tých živých kosačiek, bez tých oviec, bez tých kôz, bez toho dobytka asi tú krajinotvorbu neudržíme. A dopad toho všetkého je strašne jednoduchý: povodne, zlá štruktúra pôdy, a čo je paradoxné, utekajúci ľudia z regiónov do automobiliek, aby si zarobili peniaze a potom cez víkend aby išli do toho Rakúska a pozreli sa na lúky plné oviec a kôz. Čiže zničili sme si ovce a kozy, zničili sme si pasúci dobytok, zarobíme peniaze, ideme do Rakúska a tam v bufete si kúpime za 100 eur nejaký obed, pozrieme sa na tie kozičky, ovce a kravy a vrátime sa naspäť domov. Toto je realita Slovenskej republiky na vidieku.
Preto sa pýtam, či nie je to zvrátené. Je to totálna zvrátenosť. A je to dopad rokmi a rokmi zlého, nezodpovedného prístupu štátu k tomuto dôležitému odvetviu a k ľuďom žijúcim na vidieku.
Ďalšia zvrátenosť. Všetci, všetci, ktorí chodíme po zahraničí, nám povedia: "Slovensko, to sa rovná bryndza." Bryndza, národné jedlo. Otázka. Z čoho je tá bryndza vyrobená? Je z ovčieho mlieka? Alebo je z kravského mlieka? Alebo je z ovčieho mlieka dovezeného z Francúzska? Taká dôležitá potravina, ako je bryndza, ktorá ozaj je takým identickým prvkom, taká vlajková loď slovenskej štátnosti, by mala byť vyrobená z ovčieho mlieka, z našich oviec vychovaných v našich horských a podhorských oblastiach. Ak takéto opatrenia vrátane možno jednoduchých, ale účinných nástrojov, ako tie farmárske bitúnky, neurobíme, tak potom, potom sa nečudujme, že keď robíme ročné štatistiky, tak na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy máme na Slovensku 2,2 človeka. Priemer Európskej únie je 5,5, v Poľsku nám pracuje 12 ľudí na 100 hektárov. A to budeme stále dookola počúvať, že na vine je Únia. Na vine nie je Únia, na vine sme my a možno, možno ten chýbajúci zdravý rozum a ten obyčajný sedliacky prístup.
U nás, u nás sa stalo také populárne teraz, mediálne populárne, tak som myslel, mediálne populárne každý deň čítať nejaké články a pozerať televízne relácie o klimatických zmenách, o zvyšovaní tvorby emisných plynov. A objavujú sa veľmi často zaujímavé informácie, že 15 % emisných plynov produkujú prežúvavce, hlavne, hlavne kravy a hovädzí dobytok. A na druhej strane tí istí aktivisti potom v televízii vystupujú: Zachráňme antilopy! Zachráňme zebry! A zebra je taký istý prežúvavec, ako je krava. Produkuje také isté emisné plyny, ako aj krava. Čiže, čiže je tu tá ďalšia veľká zvrátenosť a ten dopad je strašne jednoduchý.
Tí, čo máte trošku vzťah k vidieku a k pôde, si všimnite, aká je slovenská pôda. Je sivá. Je sivá, je demineralizovaná, je jedna hluchá minerálna hmota bez organiky a bez organiky z pôdy sa robí polopúšť a z polopúšte sa robia púšte. Aj Sahara bola niekedy úrodná. Aj kopu iných oblastí, aj Haná bola ďaleko úrodnejšia ako dnes a dnes časti Moravy sú vyhlásené už za polopúšte. Z jednoduchého dôvodu. Znížil sa tam stav dobytka a vôbec zvierat živočíšnej výroby o 80 % a výsledok je taký, že okrem tých plynov, nenávidených plynov, tie zvieratá produkujú aj hnoj, maštaľný hnoj a čo je, to je základ, základ organického, organického hnojenia pôdy. Čiže pokiaľ vymeníme tie ťažké minerálne hnojivá za jednoduchý, pre niekoho možno smradľavý, pre mňa voňavý kravský alebo maštaľný hnoj, tým pádom aj tie naše polia budú vyzerať ináč. A verte mi, že aj v tých záplavách to bude vyzerať ináč, pretože ten základ tej sorpčnej vlastnosti, že vlastnosti, schopnosti pôdu viazať vodu je, je pôdny humus a ten pôdny humus bez tých organických hnojív, bez toho organického uhlíka nám neustále klesá a dnes ho máme o 60 % menej, ako sme ho mali pred dvadsiatimi rokmi.
A pokiaľ sa vykašleme na pôdu, tak potom berieme priamo zodpovednosť aj za vodu. Pretože asi je nám všetkým jasné, že voda nie je nad pôdou, ale pod pôdou. A od kvality pôdy záleží aj kvalita vody. A chcem upozorniť, že voda má štyri skupenstvá. Tuhé, kvapalné, plynné a ešte to jedno, ktoré, ktoré si nikto neuvedomuje, a to je voda, ktorá sa nachádza v nás. Človek keď sa narodí, má 97 % vody. Ja mám 60, čiže ja mám niekde okolo 65 % vody, možno trochu viac. Čím sme starší, tej vody je menej, ale bez vody život na Zemi nebude a bez kvality pôdy, aj bez tej živočíšnej produkcie, bez toho organického hnojenia atď. si ohrozujeme aj zdroje našej kvalitnej vody.
A na záver vás ešte chcem poprosiť. Podporme tú slovenskú produkciu nie deklaratívne, že budeme písať letáky, že podporujeme slovenskú potravinovú sebestačnosť, ale podporujme aj zodpovedným nákupným správaním. Asi si neuvedomujete, že keď budete stáť vonku na ulici a budete súčasťou nejakého hnutia za záchranu, za zastavenie klimatických zmien a kúpite si výrobok vyrobený niekde v Južnej Amerike, ktorý vznikol vďaka tomu, že sa vyklčovali stovky hektárov dažďových pralesov, že sa vyklčovalo spústu takých, ozaj že tých hlavných, hlavných bodov na klimatickú stabilitu sveta, vlastne sami k tej klimatickej zmene prispievate. Nie tie zvieratá, ktoré produkujú emisné plyny, ale vy tým, že kupujete zvieratá, mäso zo zvierat vyrobených niekde v Južnej Amerike a že kupujete výrobky, ktoré sú kŕmené sójou, ktorá sa pestuje vďaka tomu, že denne desiatky futbalových štadiónov dažďových pralesov sa zničí preto, aby sa vyrobila, aby vyrobila tá surovina, ktorá sa donesie k nám.
Preto najlepším klimatickým opatrením, najlepším environmentálnym opatrením vôbec na svete je lokálna produkcia. To je úplne jednoducho. Máme globálny svet v technológiách, v IT systéme, v bankovníctve, atď. Aj z hľadiska potravín je to najrozumnejšie pre nás, pre svet, pre krajinu je tá lokálna produkcia.
Preto som predložil tento, tento návrh zákona, kde výsledok nemá byť iba bohatý jednotlivec na úkor pôdy a vody, ale bohatý región, bohatá obec a bohatá sebestačná rodina, pretože ak budeme mať bohaté a sebestačné rodiny, bude mať aj bohatú a sebestačnú spoločnosť.
A na záver, kolegovia, ešte jednu mám takú prosbu, takú malú možno výzvu. O pár dní sa bude schvaľovať štátny rozpočet. Chcel by som poprosiť Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a ministra financií Slovenskej republiky, aby pri príprave štátneho rozpočtu, ktoré budeme schvaľovať o pár týždňov, zohľadnili veľmi zlú rozpočtovú situáciu v orgánoch Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Slovenskí veterinári sú garantom kvality a bezpečnosti potravín, čo sa týka vyrábaných alebo predávaných na území Slovenskej republiky.
V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali, že zvýšime potravinovú sebestačnosť a podporíme rozvoj vidieka. Toto bez podpory živočíšnej výroby jednoducho nepôjde. Momentálne mzdové ocenenie pracovníkov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je také, že človek, ktorý má dvadsať rokov praxe, vysokoškolské vzdelanie, má 800 až 900 eur v hrubom. Čiže toto je nič iné, ako dehonestácia veterinárneho stavu a ja chcem z tohto miesta poprosiť oboch ministrov, aby nám predložili štátny rozpočet, ktorý túto dehonestáciu veterinárneho stavu zastaví, pretože nielen to, že budú mať veterinári viac peňazí, ale aj to, že ohrozíme naše, naše úlohy a naše povinnosti vyplývajúce z nášho členstva v Európskej únii. Pokiaľ to neurobíme, tak si myslím, že je ohrozená v skutočnosti aj tá bezpečnosť a kontrola kvality potravín.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja by som chcel zareagovať na pána poslanca Mičovského v tejto časti, čo sa týka porážky. Je pravdou, že táto vyhláška je na svete v pracovnej verzii. Ja si myslím, že je urobená veľmi dobre a zodpovedne. Ja som veľmi rád, že tá vyhláška, pracovná verzia tej vyhlášky je jednoduchá. Je pochopiteľná a netreba k tomu špeciálne vysokoškolské vzdelanie, aby človek, ktorý zriadi si takúto prevádzku, takýto farmársky bitúnok, aby mohol ju vykonávať. Tam sú presne stanovené pravidlá, jednoduché, čo tam má byť a nemá byť.
Čo sa týka streľby alebo porážky pod šírim nebom, tak tú môže robiť iba, bude môcť robiť iba oprávnená osoba. Zbraň musí byť kontrolovaná príslušným, príslušnými úradmi, čiže musí byť povolená na takýto odstrel. Maximálna vzdialenosť bude 40 metrov. A tu je akurát to ozaj, že to musí robiť kvalifikovaný človek. Je tam podmienka uzatvorenia toho otvoru po porážke, pretože v tej hlave vznikne nejaká diera, treba to uzatvoriť do hodiny. Do hodiny vykrviť a hodinu po vykrvení vykoliť a samozrejme musí prísť veterinárny lekár, ktorý skontroluje orgány toho zvieraťa a následne to zviera potom môže ísť na porážku.
Takže ja si myslím, že tá vyhláška bude zrozumiteľná.
Ďakujem pekne aj tak pánovi Mičovskému za podporu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, navrhovaným zákonom, ktorý dnes predkladám na rokovanie Národnej rady, sa dopĺňa zákon 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti s cieľom zavedenia novej kategórie tzv. farmárskeho bitúnka. Predložený návrh zákona dáva možnosť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, čiže farmárom, zabiť zvieratá a získať z nich mäso z domácich kopytníkov a zveri z farmových chovov, ako aj mäso zo zveri z farmových chovov a z hovädzieho dobytka zabitých pod šírym nebom v zmysle § 41 zákona o veterinárnej starostlivosti. A to mäso potom vo svojich schválených prevádzkarňach, tzv. farmárskych bitúnkoch, a v ich integrovaných rozrábkach, ktoré budú schválené po splnení stanovených podmienok a hygienických požiadaviek ministerstvom, ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na základe podmienok, ktoré stanoví všeobecne záväzný právny predpis.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Predložený návrh zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na rozvoj vidieka, stabilitu poľnohospodárstva a hlavne živočíšnej produkcie.
Zákon, ktorý predkladám, je v súlade s programovým vyhlásením vlády a výrazným spôsobom prispeje k zvýšeniu potravinovej sebestačnosti, ekonomickej a sociálnej stability málo rozvinutých regiónov Slovenskej republiky. A súčasne tento zákon bude mať aj pozitívny vplyv na udržanie a rozvoj vidieckych tradícií, na podporu rodinnej formy podnikania na vidieku a priblíženie slovenského vidieka k tomu úspešnejšiemu vidieku vyspelých štátov Európskej únie.
A preto vás chcem poprosiť o jeho podporu pri hlasovaní v jeho schvaľovaní.
Ďakujem veľmi pekne.