Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ľuboš, fajn, ďakujem pekne za túto rozpravu. Takisto sa prikláňam k tejto legislatíve, ale dovolím si povedať jednu vec. Cestujem po svete, všimol som si, že sú krajiny, kde je absolútne zakázaná vizuálna reklama, ako napríklad Nórsko alebo severské krajiny, a chcel by som sa vrátiť teraz k tomu, čo tu už odznelo viackrát, a to bola, to bol problém hlavného mesta Bratislavy.
Viem, že ten vizuálny smog je všade, ale Bratislava ako taká je naj, najviac postihnutá touto problematikou. A neviem, či ste si všimli, vždycky vlastne, keď sú kampane, nielen tie, tie, tie reklamné kampane tovaru, ale však sú aj politické kampane, tak vždycky pred voľbami tam vidíme veľa politikov a vidíme tam aj mestských politikov. Takže dva roky dozadu sme tam stále mohli vidieť primátora a ten tím jeho, tím Vallo, a ten pán primátor je tam dneska už druhý rok, ale ja nemám pocit, že by sa nejakým spôsobom znižoval počet tých bilbordov a reklamných plôch v rámci, v rámci nášho hlavného mesta. Takže aj keď my pripravujeme aj novú legislatívu, tak je to, vždycky to bude aj o kompetentných ľuďoch a ich záujme meniť vlastne alebo meniť tú problematiku. Tak v podstate aj keď im dáme do ruky ten nástroj, ten legislatívny, tam kde bude vôľa, tak tam bude aj cesta.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovensko je naozaj, žiaľ, kráľovstvom bilbordov. Ulice, fasády, prírodu pri diaľniciach nám zasiahla naozaj reklama, ktorá púta pozornosť a zarába na našich pohľadoch. Myslím si, že táto absolútne tvrdá regulácia, za čo ďakujem kolegom, je absolútne nevyhnutná. Častokrát momentálne kritizované hlavné mesto prejdeme, má plus-mínus 2 000 legálnych bilbordov a okolo 500 nelegálnych. Tie, samozrejme, sa nedajú úplne presne identifikovať a tam sa samospráva potýka s tým najväčším problémom, a to je ich odstraňovanie. Samozrejme, aj tých nelegálnych.
Ja som tiež predstaviteľ samosprávy, som aj mestským poslancom v hlavnom meste a vnímam to ako absolútny problém už aj z toho hľadiska, že bilbordy ako reklamný smog je naozaj za hranou. Na každom rohu narážame na reklamu, či už ideme peši, v dopravnom prostriedku alebo automobilom.
Vizuálny smog nie iba ničí a znižuje hodnotu nášho verejného priestoru, ale aj častokrát aj ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky. Dlhé rady bilbordov, megabordov, city lighty, nelegálne, pololegálne bilbordy, naozaj je toho množstvo. Bratislava je tým veľkým príkladom. Útočia na naše zmysly, naozaj častokrát zakrývajú výhľad na kultúrne pamiatky a históriu. Mnohokrát som si povedal, v čom je iné, keď ideme do iných miest, ako je Viedeň, alebo do Holandska, alebo kdekoľvek do západných krajín, ako to na nás pôsobí, že tam naozaj také množstvo tej reklamy z každej strany na nás neskáče a naozaj veľmi je to príjemné psychologicky.
Nenechajme si privatizovať náš verejný priestor, naozaj vzhľad námestí v hlavnom meste Bratislavy alebo kľúčových dopravných tepien by mal byť pre nás jednou z priorít, hlavne predstaviteľov samospráv.
Tak ako sa nám podarilo regulovať hazard, verím tomu, že sa nám bude, podarí aj regulovať tieto bilbordy, a naozaj myslím si, že nielen hlavné mesto Bratislava, ale aj všetky obce a mestá na Slovensku si zaslúžia, aby ten vizuál bol trošku pre tých občanov a nie, aby naozaj na nás z každej strany tá reklama vyskakovala. Žiaľ, bežným koloritom našich miest naozaj sú neni tie historické pamiatky, ale reklama.
Tak ako tu aj podpredseda pán Šeliga spomínal, som rád, treba posilniť tie samosprávy, samosprávy nemajú byť žiadnym podriadeným štátu alebo vlády, samospráva má byť partner, s ktorým sa bude diskutovať. Dnes tie samosprávy majú absolútne zviazané ruky na odstraňovanie aj tých nelegálnych bilbordov. Ten schvaľovací proces, naozaj, keď sa dnes rozhodol niekto alebo v minulosti mať ten bilbord, žiaľbohu, mal, či legálny, alebo nelegálny. Dnes je nástroj na to, a plne ho podporujem, aby sme posilnili tie samosprávy a aby sme spravili tú tvrdú reguláciu s bilbordmi.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, svojím spôsobom chápem vašu kritiku na adresu Štefana Holého, že na poslednú chvíľu niekedy prinesie zákon, na ktorý máme naozaj iba krátky čas na naštudovanie. Ale nezatvárajte oči pred tým, akú dobu žijeme, absolútne bezprecedentnú, a na takúto dobu treba niekedy rýchle, akčné riešenia. A to sa pán Holý snaží. Vedzte však, že pri stavebnom zákone, ktorý sa už snažil pod Počiatkom pán František Palko presadiť, neskôr sa to snažil pán Peter Ďurček za minulej vlády presadiť, mali na to štyri roky a im sa to nepodarilo, tak pri takejto téme pán Štefan Holý pracuje veľmi koncepčne, rovnako ako pracuje koncepčne politická strana SME RODINA.
Musím vám povedať, že keď sa skontaktujete napríklad s profesnými združeniami, napríklad s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení, tak sa dozviete, že minulý týždeň im už bolo doručené prvé znenie stavebného zákona na pripomienkovanie. Čiže áno, stavebný zákon, jeho príprava je v procese. Ten proces je koncepčný, profesionálny. Ja som presvedčený, že výsledkom bude kvalitný, dobrý a profesionálny stavebný zákon.

Ďakujem za slovo. Veľkú šancu v boji proti vizuálnemu smogu budeme mať aj pri chystanej zmene stavebného zákona, tak jak ju, ako ju ohlasuje Štefan Holý. Ako poslanci by sme sa mali všetcia pričiniť o to, a teda špeciálne tí, ktorí pôsobia aj v komunálnej politike, aby naozaj nový stavebný zákon dbal na to, aby sme urobili poriadok s vizuálnym smogom. Ja si jednoducho myslím, že vizuálny smog je prežitok 90. rokov, kedy na všetko, čo prichádzalo, bolo jednoducho treba urobiť, urobiť reklamu. Toto nám tu vyrástlo a, žiaľ, to dedičstvo nám ostalo dodnes. Osobne si myslím ale, že je vôľa v spoločnosti, aby vizuálny smog bol do veľkej miery regulovaný.
Samozrejme, my musíme dať patričným orgánom nástroje a tie nástroje môžme dať prostredníctvom aj nového, prichádzajúceho stavebného zákona, ale aj prostredníctvom týchto opatrení, ktoré ste, pán kolega, predložil. Za túto snahu vám ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, tá situácia s pozemkami je taká, aká je. Vieme, že máme sto miliónov vlastníckych vzťahov. Je to, je to nie dedičstvo nejakej dávnej minulosti, ale dedičstvo posledných 30 rokov a tá príčina je strašne jednoduchá. Pôdohospodárstvo ako také sa stalo rezortom tretej kategórie. Toto je príčina a ten dôsledok je dnešný stav. Sto miliónov vlastníckych vzťahov, potravinová sebestačnosť, najhoršie, najhoršie výsledky produkčných a ekonomických ukazovateľov.
Dokonca sme tu rozoberali teraz stav o klimatickej núdzi. Európska únia nás upozorňuje, robte opatrenia na sekvestráciu uhlíka, lebo toto, čo sa deje u nás, je úplne šialené, od nás uhlík odchádza do atmosféry potom a potom tu robíme všelijaké drahé ekonomické opatrenia na to, aby sme ho zachytili, pritom stačí použiť obyčajný zdravý gazdovský rozum. V tom je to poľnohospodárstvo nádherné.
Určite, určite ten zákon ešte prebehne, prebehne rokovaniami, ozývajú sa nám od poľnohospodárskej komory cez malých farmárov. Ja budem rád, keď sa zapojí aj väčšia skupina poslancov. Proste mal by to byť začiatok niečoho, čo na konci bude skutočné a férové usporiadanie vlastníckych vzťahov. Pretože tieto vzťahy dnes, keď je užívateľ povýšený nad nájomcu, sú minimálne, slušne povedané, nenormálne, a keď nie, protiústavné, pretože my bránime, my bránime výkonu ústavy v oblasti užívania vlastníckych práv vlastníka pozemku. Takže dúfam, že sa zapojí čo najširšia skupina poslancov do toho.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem aj kolegom za vyslovenie dôvery tomuto návrhu. Ja by som išiel od začiatku.
Pán poslanec Kotleba, vy ste spomínal, že ako to funguje v Anglicku, áno, s tým súhlasím, presne aj v Holandsku majú taký systém, že keď sa vygeneruje nové evidenčné číslo vozidla z toho registra, tak je tam zaznamenaný dátum registrácie. V niektorých iných štátoch to majú inak, ja som aj v rámci diskusie, keď som sa bavil s ľuďmi, ktorí sa pohybujú v tejto oblasti, mi dokonca povedali takú informáciu, že v afrických štátoch to funguje, čiže (povedané so smiechom) ja som sa tak zasmial, že týmto návrhom nieže prídeme do 21. storočia, aspoň sa posuňme na úroveň afrických štátov, pretože sme úplne pozadu v tejto veci, a ohľadne, ohľadne tej, tých údajov, čo povedal pán poslanec Suja, že sa platia aj 33-eurové poplatky, 66-eurové, áno, samozrejme, len v prípade, ak by tento vodič alebo kupujúci, ktorý si kúpi to motorové vozidlo od predávajúceho, nechce zobrať tú ŠPZ-ku a nechá si ju pôvodný ich majiteľ, tak, samozrejme, že štát prichádza o tieto finančné prostriedky, čiže nepovedal by som, že len tento, ako, že motorista ušetrí, ale štát svojím spôsobom aj stratí.
Ale myslím si, že sme v tej dobe, keď občanom treba už ukázať také aj svetielko na konci tunela, že chceme pomáhať. A chceme ísť aj touto cestou, že chceme vám pomôcť v tejto forme, že nemusíte platiť zbytočné poplatky, keď sa to nemusí platiť. Poďme cestou západnej Európy a 21. storočia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako už iste viete, ale nebudem tu ísť do ďalších detailov, pretože veľa tu už bolo povedané, hej, samozrejme, je aj neskorý večer ohľadne rokovania.
Predkladáme tento zákon pre motoristov hlavne z toho dôvodu, že si myslíme, že motoristi sú významnou skupinou obyvateľstva, ktorí vo veľkej miere prispievajú do štátneho rozpočtu. Jedná sa o rádovo stovky mil. eur, až prichádzame do výšky pomaly 2 mld. eur, ale všetci vieme, že akým spôsobom tieto finančné prostriedky končia na konci dňa v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry alebo rozvoja spoločnosti a štátu. Z tých 2 mld. ide na cesty necelých 400 mil. a navyše zažívame ďalšie problémy, čo sa týka kvality ciest, čo sa týka registrácie vozidiel, čo sa týka čakacích lehôt pri registráciách a tak ďalej a tak ďalej, nehovoriac o tom, v akých podmienkach dnes podnikajú slovenskí podnikatelia, ale to, samozrejme, na iné témy.
Ako už kolegovia povedali, jasným účelom tohto návrhu zákona je pomôcť jednak ľuďom, pomôcť de facto aj štátu a navrhnutá zmena zákona ušetrí jednak finančné prostriedky štátu, či už nákladu na nový nákup evidenčných čísiel vozidiel, a jednak jednotlivcom, vlastníkom motorových vozidiel v situácii, kedy majiteľ predá staré motorové vozidlo a kúpi nové. Znovuvy..., znovupoužitie použitie pôvodného EVČ však okrem finančnej úspory pre majiteľa vozidla prináša aj ekologický efekt pre spoločnosť, pretože pri súčasnom systéme sa dá už hovoriť doslova o plytvaní. Pri dnešnom počte áut sa v úhrne jedná o značný objem kovu potrebného na výrobu evidenčného čísla vozidla.
Ja by som teraz prešiel tak v rýchlosti aj do štatistík. Na Slovensku máme evidovaný počet vozidiel v celkovej, v celkovom čísle 3 357-tisíc vozidiel. Počet zmien držby vozidiel je ročne na úrovni 414-tisíc. To je rok 2020. Počet novoevidovaných vozidiel je 116-tisíc, počet individuálne dovezených vozidiel je 80-tisíc, počet vozidiel vyradených z evidencie je 74-tisíc, počet vozidiel vyradených z cestnej premávky je 59-tisíc, čiže medziročný nárast evidovaných vozidiel na Slovensku je 70-tisíc vozidiel a to je rozdiel medzi rokom 2019, kedy bolo evidovaných 3 287-tisíc, a rokom 2020, teda 3 000 357 vozidiel. Tak ako som už spomínal, ministerstvo vnútra objednáva každý rok niečo cez milión nových evidenčných čísiel vozidiel v celkovej hodnote 8 eur 50 centov, teda ročne dávame cca 9 mil. eur na nové evidenčné čísla vozidla.
A tu prichádza práve tento nový návrh zákona, ktorým my chceme určite zjednodušiť celý systém, ušetriť peniaze štátu, ušetriť peniaze motoristom a nakoniec chrániť aj životné prostredie.
Takže to, čo navrhujeme, je, aby sme nemuseli likvidovať viac ako 500-tisíc plechových tabuliek ročne, pretože pri každom prepise, pri ktorom nastáva zmena okresu, sa staré plechové tabuľky EČV strihajú a hádžu do kovového šrotu. V prípade, že by náš návrh prešiel, tak by si pôvodný majiteľ z vozidla, ktoré odhlásil, napríklad že ho predal, mohol svoje EČV ponechať a namontovať si ho na svoje nové vozidlo.
Životnosť evidenčného čísla vozidla, pre vašu informáciu, je okolo 7 až 8 rokov, avšak časté zmeny vlastníctva motorových vozidiel zapríčiňujú, že mnohé ešte vo veľmi dobrom stave tieto tabuľky končia nakoniec v kovovom šrote a v odpade. Namiesto 1 mil. plechových tabuliek by sme kľudne teda mohli objednávať cez ministerstvo vnútra alebo štát, ministerstvo vnútra by mohol objednávať cca okolo 500-tisíc evidenčných čísiel vozidiel.
V našom návrhu zákona alebo zmene zákona navrhujeme tiež, aby už nebolo potrebné meniť a prihlasovať sa, resp. so svojím vozidlom v okrese svojho trvalého pobytu alebo v okrese sídla firmy. Preto, samozrejme, je tu ten návrh, pretože už dávno stratilo význam pri centrálnej evidencii vozidiel, tak ako aj kolega Viskupič spomínal, je tu tá viazanosť z minulosti, taká historická genéza na jednotlivé okresy, ja si myslím, že to je už prekonané, a motorista tak, ktorý kúpi motorové vozidlo hocikde na Slovensku, by mohol ísť zaregistrovať svoje vozidlo na najbližší dopravný inšpektorát, kde by mu dali EČV také, ktoré majú momentálne na sklade, a vyhli by sme sa tak ďalším administratívnym problémom, ktoré dnes títo motoristi majú. To znamená, že by nemuseli ísť od predajcu zobrať prenosnú značku, ktorú by potom zase po registrácii vo svojom okrese na druhom konci Slovenska musel potom posielať poštou alebo nejakým iným spôsobom, napr. kuriérom predajcovi automobilu. Jednoducho v jeden deň by si mohol svoje vozidlo lokálne na najbližšom dopravnom inšpektoráte zaregistrovať a v ten deň aj svoju prenosnú EČV vrátiť predajcovi vozidiel.
Nedá mi nespomenúť ani jednu maličkosť. Takéto značky by totiž už neidentifikovali, odkiaľ tento motorista pochádza, hoci aj toto je častokrát celkom klamlivý údaj, keďže mnohé autá napríklad sú služobné autá a človek reálne fyzicky žije v inom okrese. Ale máme na Slovensku, bohužiaľ, aj také smutné skúsenosti, že sa značky určitých okresov stávajú predmetom vulgárnych rôznych nadávok alebo sa prípadne stavajú predmetom poškodzovania, obzvlášť na futbalových zápasoch by o tom niektorí vedeli určite rozprávať. Takže aj takáto malá maličkosť môže byť nápomocná možno z hľadiska tak trošku aj psychologického. Súhlasím s tým, že skutočne to, ako sú označované dnes automobily cez okresy, po prvé to nie je ani potrebné a po druhé skutočne to vytvára aj konflikty, aké som zmienil. A ďalšia vec je, že naším návrhom, ktorý predkladáme, určite vytvárame aj predpoklad k tomu, aby sme v budúcnosti vôbec nepoužívali to, čo už nepotrebujeme. To znamená označovanie okresov na jednotlivých EČV v tabuľkách. Bolo by oveľa lepšie, keby sme používali anonymné označovanie, napríklad ako je to v Maďarsku, ako je to v Holandsku, keďže z EČV tam nevedia usúdiť, aké je to mesto, a navyše z algoritmu, ktorý by to umožnil tým, že tie číselné rady nám narastú v matematickom vyjadrení násobne oproti tomu, ako sme dnes prakticky limitovaní tými abecednými označovaniami okresu.
To znamená, že v prípade, že by sme prešli na iný systém, čo je teoreticky možné v budúcnosti, uvidíme to v závislosti od toho, ako sa ujme tento návrh zákona, tak by sme nemuseli napríklad toľko rozmýšľať, ako označovať autá do budúcna v Bratislave, keď sa už minie BA, BL, BT a tak ďalej. Tento problém by sme už tak v budúcnosti nemali.
Záverom by som chcel povedať, že nejde len o ušetrenie finančných prostriedkov štátu, ale aj jednotlivcov, motoristov. Ušetrili by sme určite státisíce ŠPZ-iek do budúcna a pevne verím, že zvážite tieto argumenty a podporíte to, sčasti už aj zástupcovia opozície konštatovali, že áno, čo som rád, a pošleme tento návrh zákona do druhého čítania.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja iba tiež v rýchlosti by som sa chcel takisto poďakovať predkladateľom za tento logický návrh zákona, a ak sa mám, ak mám reagovať na rozpravu pána poslanca Slobodu, tak mne sa páčilo alebo pozdávalo sa mi práve to posledné, čo povedal, lebo jednou z tých posledných myšlienok, čo tu aj odznelo, že by sme mohli preniesť vydávanie a registráciu ŠPZ-iek aj na súkromné sek..., súkromný sektor, na eseročky alebo na firmy, ktoré by boli napojené na políciu a na dopravný inšpektorát, a bolo by to výhodné práve pre obyvateľstvo, kedy by sa dali tieto pobočky umiestniť hustejšie v rámci celej Slovenskej republiky a uľahčilo alebo zrýchlilo by to celý proces pre obyvateľov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, pán poslanec, za komparáciu z jednotlivých štátov. Ja by som ešte uviedol také porovnanie napr. z Holandska alebo z Belgicka.
V Holandsku je napríklad národná agentúra pre cestnú dopravu, ktorá je v podstate civilnou organizáciou, ktorá má pod sebou práve z organizačného aj právneho, registračného hľadiska presne túto oblasť, čiže registrovanie ŠPZ-iek, a v Belgicku je to federálna služba pre verejnú správu, ktorá tiež je vyslovene špecifikovaná na túto oblasť, a preto hovorím, ako kľudne poďme, nemôžem reagovať na ďalších kolegov, ale takto nepriamo poviem, že určite do budúcna by mala byť diskusia, ja sa tejto diskusii absolútne nebránim, ale poďme aj komunikovať so zodpovednými orgánmi, ako s Prezídiom Policajného zboru, s ministerstvom vnútra, s ministerstvom dopravy, pretože, samozrejme, bude to mať vplyv na, na aj jednotlivé systémy na mýto, ŠPZ-ky, čiže je to obrovská oblasť, preto aj tak chcem vysvetliť nepriamo, že prečo nejdeme teraz do všetkého.
Poďme postupne, poďme salámovou metódou, aby sme videli, že či funguje to, čoho sa dotýkame, tak ako má. Potom keď uvidíme, že je to dobré, tak poďme ďalej, ďalej, tak, aby to bolo v prospech ľudí. Čiže určite týmto návrhom nekončíme, ale ideme ďalej.
Ďakujem.

Vymazať rámček!!!