Videokanál klubu

Pán poslanec, otvorili ste dve otázky, na ktoré by som chcel zareagovať, ktoré ste označili nejakým spôsobom za sporné alebo diskutabilné.
Prvá vec je, prečo tam nie sú živnostníci. Živnostníci tam nie sú z toho dôvodu, že my sme od začiatku chceli, aby boli súčasťou tohto systému. Akurát sa ukázalo, že 80 % živnostníkov platí iba minimálne odvody. A keď sme prepočítali z minimálnych odvodov tých 80 % živnostníkov alebo teda SZČO vo všeobecnosti, aká by im vychádzala podpora z toho istého fondu, ako zamestnávatelia môžu dostávať pomoc na svojich zamestnancov, tak by to bolo strašne málo. Preto sme sa rozhodli po dohode nakoniec, všetci akceptovali aj vrátane sociálnych partnerov, že na to urobíme zvláštnu schému.
Predpokladá sa, zatiaľ je teda taký predpoklad, že od toho 1. 1. by zostala nejakým spôsobom nastavená tá schéma z Prvej pomoci tak, ako sú tí živnostníci alebo SZČO v dvoch kategóriách podporovaní doteraz, že toto by zostalo v platnosti alebo, alebo veľmi obdobná schéma ako vlastne trvale zapnuteľná vždy, keď by prišla kedykoľvek takáto kríza.
A druhá vec, to, čo ste spomínali, že ako to financovať. Boli dve možnosti, odkladať 150 mil. ročne a za desať rokov by tam bolo dostatok peňazí, teraz by som to povedal, na takúto krízu, alebo tých 150 mil. každý rok používať na sociálnu pomoc ľuďom a v prípade, ak takáto kríza o 10 rokov príde, zobrať, tak ako teraz, predať štátne dlhopisy a financovať to z pôžičky v tom momente.
Zvolili sme si to, že chceme, aby každoročne tých 150 mil. eur bolo používaných v prospech ľudí a v prospech sociálnej pomoci pre ľudí.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 455. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 450 z 1. marca 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám vám návrh zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Cieľom uvedeného predloženého návrhu zákona sú nasledovné zmeny v zákone o cestnej premávke, ako aj v zákone o správnych poplatkoch a v zákone o odpadoch
Viazanie evidenčného čísla vozidla na vozidlo. Ide o zavedenie možnosti prenositeľnosti tabuľky s evidenčným číslom vozidla, v skratke EČV, resp. ako poznáme z minulosti, ŠPZ-iek, z pôvodného majiteľa motorového vozidla na nového majiteľa motorového vozidlo, pričom pôvodnú tabuľku bude môcť použiť bez ohľadu na to, či má v danom okrese naďalej trvalý pobyt. Viazanosť EČV na okres trvalého pobytu vlastníka vozidla sa vypúšťa úplne a zároveň sa navrhuje možnosť ponechania EČV pre predávajúceho pri zmene držby vozidla na inú osobu. A takéto EČV si bude môcť predávajúci prideliť na svoje ďalšie vozidlo.
Navrhnutá zmena jednak ušetrí značné finančné prostriedky štátu (náklady na nákup nových EČV) a jednak jednotlivcom-vlastníkom motorových vozidiel v situácii, kedy majiteľ predá staré motorové vozidlo a kúpi nové. Znovupoužitie pôvodnej EČV však okrem finančnej úspory pre majiteľa vozidla prináša aj ekologický efekt pre spoločnosť, pretože pri súčasnom systéme sa už dá hovoriť o plytvaní. Pri dnešnom počte áut sa v úhrne jedná o značný objem kovu potrebného na výrobu evidenčných čísel vozidiel.
Takým ďalším zásadným krokom, ktorý chceme týmto poslaneckým návrhom zmeniť, je zrušenie tzv. dvojkomorového oznamovania prevodu držby vozidla na inú osobu. Novela zákona zároveň ustanovuje zrušenie tzv. dvojkrokového oznamovania na inú osobu, kedy sa na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte vykoná kompletná zmena držby vozidla na kupujúceho s vydaním nového osvedčenia o evidencii, časť 2.
Ak by sa vykonala zmena držby vozidla na dopravnom inšpektoráte, kedy by bolo potrebné vydávať nové evidenčné číslo vozidla, ktoré nemá tento dopravný inšpektorát na svojom sklade, bude zabezpečené zasielanie nových dokladov s EČV kupujúcemu prostredníctvom kuriérnej služby.
Kolegyne, kolegovia, chcel by som vás týmto zároveň poprosiť jednak ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona, a aj ako navrhovateľ si myslím, že efektívneho a účinného nástroja pomoci ľuďom na podporu v rámci hlasovania.
Ďakujem pekne, za mňa toľko.

Ďakujem za slovo. Takisto ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa, že si podrobne rozobrala túto problematiku, a v úvode rozpravy si tiež poukázala aj na to, na čo chcem ja chvíľočku poukázať, že napriek tomu, že je predkladaná novela zákona, táto novela prinesie aj niekoľko aplikačných komplikácií, ktoré budeme musieť ešte rozoberať, tak na druhej strane veľmi pozitívne hodnotím tie tri body, ktoré, o ktorých hovorí najmä táto výnimka pri získavaní štátneho občianstva Slovenskej republiky pre ľudí, ktorí majú dokázateľný pobyt v inej krajine viac ako päť rokov.
Zaujímavá je aj výnimka pre občanov Českej republiky, u ktorých na základe príbuznosti jazyka sa má uplatniť aj výnimka z požiadavky slovenského jazyka, a tretia, napríklad umožnenie nadobudnutia štátneho občianstva bývalým občanom Slovenskej republiky, ktorí ho stratili na vlastnú žiadosť. Tento, táto novela zákona je aj v programovom vyhlásení vlády, ako aj bol to aj programový zámer nášho hnutia SME RODINA, takže aj úlohy, aj úlohou tejto vlády, ktorej sme súčasťou, a odhlasovaním v prípade, že bude táto novela odhlasovaná, nadobudne aj účinnosť zákon, ktorým uľahčíme život našim občanom.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, ja len v krátkosti na margo tejto diskusie, ktorá tu bola.
Tak, samozrejme, že je to citlivá téma, otváranie národného cintorína je určite vec, ktorá sa neotvára každý deň. Ale ja som minimálne rád v tom význame, že pri národnom alebo návrhu zákona o národnom cintoríne v Bratislave sa otvorili aj ďalšie veci, ozvali sa Martinčania, ktorí povedali, že, vážení, haló, vzniká nám tu dlhodobý centralizmus v Bratislave, zabúdate na Martin. Martin nedostáva finančné prostriedky v takej výške, ako by mal dostávať na rozvoj martinského cintorína. A ja si myslím, že to je aj pozitívum, že sa otvorila táto téma, pretože zisťujeme, že to nie je len o jednom probléme, je to o viacerých problémoch, ktoré treba riešiť, na ktoré sa zabúdalo, resp. opomenulo. A jednoducho Martinčania určite majú právom aj trošku také výčitky, že prečo, prečo národná taká identita v Martine nie je podporovaná zo strany štátu, ako by mala. Ja som zachytil sumu okolo 30-tisíc tuším eur, 50-tisíc, pardon, 50-, že sa poskytuje zo strany štátu mestu Martin. Samozrejme, tá otázka, ktorá aj bola tu otvorená v dôvodovej správe, že je nedostatok tých miest, že sa to nedá rozšíriť. Samozrejme, že všetko sa dá rozšíriť, ale myslím si, že to je najmenší problém, ktorý by mal v podstate stáť proti tomu, aby sme riešili a otvárali túto otázku.
Aby som nenaťahoval čas, tak len chcem povedať, že to gro najbližších, najbližších dní alebo týždňov ohľadne tohto návrhu je ten, že určite chceme otvoriť diskusiu s jednotlivými predstaviteľmi či už územnej samosprávy, resp. ústredných orgánov štátnej správy, mesto Martin, mesto Bratislava, ministerstvo kultúry, štát, chceme to jednoducho riešiť tak, aby sme sa dohodli na stretnutí, na jednotlivých rokovaniach a otvorili všetky otázky. Nielen otázku ohľadne hlavného mesta Bratislavy alebo zriadenia Národného cintorína v Bratislave, ale aj otázku postavenia Národného cintorína v Martine, prečo je v takomto stave, prečo nie je podporovaný vo výraznejšej miere, prečo Matica slovenská je v takom postavení, ako je dnes.
Čiže ja som len rád, že otvárajú sa tieto témy aj budú, a chcem to otvárať. A práve aj táto rozprava, respektíve všetky veci, ktoré ideme v tejto súvislosti riešiť, tak je podľa môjho názoru pozitívum, že sa to otvorilo.
Na margo niektorých tých vecí, že máme, samozrejme, covidové obdobie, máme mimoriadne ťažkú situáciu v našom štáte a prečo otvárame také, nechcem povedať, nepodstatné veci. Ja som len zaznamenal, určite aj vy, páni kolegovia, že v dnešnej spoločnosti je obrovská apatia, depresia, únava. Ľudia sú už vyčerpaní z toho všetkého a všade počúvajú len COVID, COVID, COVID. Nemôžeme otvárať ďalšie témy? Toto je národná identita. Budovanie. Budovanie našej, našej národnej identity aj týmito inštitútmi.
Takže ja len z toho dôvodu chcem ako argumentovať voči vášmu argumentu, pán poslanec Beluský, že prečo otvárame túto tému. No preto, aby sme ukázali, že sú aj ďalšie veci, ktoré určite by sa mali otvárať a riešiť.
Myslím si, že vyvstanú ďalšie, viaceré otázky v rámci rozpravy aj v ďalších kolách jednotlivých čítaní, takže sme pripravení a myslím si, že po rokovaniach s jednotlivými predstaviteľmi samosprávy a stretnutiach aj s odborníkmi, s akademickou obcou budeme určite mať viaceré ďalšie veci. A, samozrejme, nebránime sa tomu, aby sa otvorila diskusia aj k prípadným doplneniam, zmenám tohto legislatívneho návrhu. Samozrejme, že je to obrovská oblasť a určite téma, ktorá je do budúcna určite potrebná, je riešiteľná.
Takže z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Uvedeným cieľom návrhu zákona je, aby popri Národnom cintoríne v Martine z 19. storočia mohol vzniknúť aj Národný cintorín v meste Bratislava, ktoré sa na konci 20. storočia stalo hlavným mestom Slovenskej republiky.
Ako iste viete, najstarším cintorínom v Bratislave je Ondrejský cintorín, ktorý bol založený v roku 1784 ako cintorín svätého Ondreja, ktorý je už od 8. decembra 1988 vyhlásený aj za národnú kultúrnu pamiatku. Hoci na tomto cintoríne od päťdesiatych rokov 20. storočia boli pochovávaní iba výnimočne osobnosti, počet týchto významných osobností je v porovnaní s ostatnými cintorínmi obdivuhodný, veľký, aj s významnými osobnosťami pochovanými na Národnom cintoríne v Martine.
Chcem uviesť za skupinu poslancov, že návrh na vytvorenie bratislavského národného cintorína nie je návrhom, to podotýkam a podčiarkujem, ktorý by išiel proti poslaniu Národného cintorína v Martine, ale je jeho logickým vyústením. Národný cintorín v Martine má svoje špecifické a významné postavenie a nikto mu ho ani neberie a nikto mu ho ani brať nebude.
Či už bude hodnotiacim kritériom počet obyvateľov, ekonomická sila, sídlo štátnych a iných verejných inštitúcií alebo kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní, je to práve aj hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, ktoré má zo súčasných slovenských miest určite najvýznamnejšie postavenie. Je preto určite legitímne otvoriť aj otázku zriadenia ďalšieho národného cintorína.
Návrhom zákona sa nenavrhuje žiadne oslabenie ani iná zmena zákona o meste Martin. Nemá s tým súvis. Tento návrh však umožní občanom Slovenskej republiky, ako aj zahraničným návštevníkom hlavného mesta nájsť a vzdať hold dejateľom a osobnostiam národného, kultúrneho a politického života Slovenska, ktorých životná púť sa skončila po vzniku slovenskej samostatnej republiky. Nie je bez významu, že už v tejto chvíli sú na Ondrejskom cintoríne hroby osobností, ako je prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, osobností slovenskej kultúry ako Július Satinský, alebo aj osobností demokratického exilu, akými sú manželia Kalinovci.
Dnes je Ondrejský cintorín štátnou chránenou pamiatkou, ale súčasne tento pietny priestor ponúka dostatok voľnej plochy pre posledný odpočinok osobností slovenskej vedy, kultúry a politiky a, podotýkam, hlavne osobností, ktorých ostatky spočívajú alebo budú spočívať po 1. 1. 1993.
Ondrejskému cintorínu môžeme dať nové poslanie – stať sa miestom posledného odpočinku pre pamätihodných predstaviteľov mesta, štátu, cirkvi, kultúry, aký nám v hlavnom meste, vlastne aj na Slovensku chýba.
Chcem podotknúť, že Slovensko nadobudlo štátnu zvrchovanosť, ktorej výrazom je aj hlavné mesto Bratislava. A práve preto podotýkam a dopĺňam, že je legitímne určite otvoriť túto otázku a v rámci rozpravy a poprípade aj v ďalších rokovaniach a diskusiách premietnuť prípadné návrhy aj zo strany ďalších klubov alebo poslancov. V prípade, ak z toho vyvstanú tieto otázky, že by sme zapracovali prípadné návrhy a zmeny do ďalšieho textu.
Ďakujem, zatiaľ za mňa toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. K uvedenému návrhu zákona by som chcel uviesť, že tým hlavným dôvodom alebo tým základným signifikantným nástrojom podpory rozvoja bývania je v súčasnej dobe Štátny fond rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto nástroja, ako vieme, štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Ja by som chcel uviesť, že hlavným cieľom tohto návrhu zákona je navrhnúť úpravu možností pre podporu obstarávania zariadení sociálnych služieb tak, aby došlo k zvýšeniu kvality života obyvateľov miest a obcí v dôchodkovom veku odkázaných na pomoc inej osoby a sociálnej služby. Zároveň by malo dôjsť k zabezpečeniu ich návratu a začlenenia do bežného života komunity, ktorá umožní ich plnohodnotný život.
Vzhľadom na to, že podiel zariadení sociálnych služieb na Slovensku je nízky, navrhujeme zaviesť nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov z verejného, ale aj súkromného sektora k obstarávaniu bývania v zariadeniach sociálnych služieb. Slovenská republika sa podľa nášho názoru musí v čo najvýraznejšej miere pripojiť k celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov modelu izolácie a segregácie ľudí vyžadujúcich dlhodobú starostlivosť a pomoc v špecializovaných zariadeniach.
Dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov sa v súčasnosti stáva stále naliehavejšou výzvou najmä v súvislosti s demografickými vývojmi populácie. Na zlepšenie súčasnej situácie by sa mali prijímať také strategické opatrenia zo strany vlády, zo strany tejto exekutívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kapacít zariadení sociálnych služieb pre seniorov a zároveň povedú k lepšiemu finančnému ohodnoteniu práce opatrovateľov.
Výzvou pre všetkých je tiež určité hľadanie možností na investovanie verejných zdrojov do modernizácie už existujúcich zariadení, ale aj do výstavby a obstarania nových. Práve preto my týmto poslaneckým návrhom chceme v snahe zvýšiť záujem žiadateľov o realizáciu zariadení sociálnych služieb a navrhujeme rozšíriť formu obstarania zariadenia sociálnych služieb o kúpu zariadenia týchto služieb, pričom od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na toto kupované zariadenie neuplynulo viac ako tri roky.
Záverom by som chcel uviesť ako navrhovateľ, že zámerom novely zákona je aj vytvorenie podmienok pre zvýšenie počtu zariadení sociálnych služieb, ako aj hlavne v tejto dobe, čo je veľmi potrebné, zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb.
Návrh zákona súčasne obsahuje, pochopiteľne, aj úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.
Pán predsedajúci, za mňa zatiaľ toľko. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 3. mája 2021.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.