Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Tak ako aj v úvodnom slove, aj teraz by som sa chcel venovať tomu, čo je primárnym cieľom a prečo vlastne prichádzame teraz takouto formou s poslaneckým návrhom na zmenu viacerých zákonov. Cieľom tohto návrhu zákona, tejto novely, je vo všeobecnosti zosúladiť súvisiace predpisy v oblasti mimo ochrany životného prostredia s novými stavebnými kódexmi. Pri podrobnejšom pohľade ide o štyri základné...
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Tak ako aj v úvodnom slove, aj teraz by som sa chcel venovať tomu, čo je primárnym cieľom a prečo vlastne prichádzame teraz takouto formou s poslaneckým návrhom na zmenu viacerých zákonov. Cieľom tohto návrhu zákona, tejto novely, je vo všeobecnosti zosúladiť súvisiace predpisy v oblasti mimo ochrany životného prostredia s novými stavebnými kódexmi. Pri podrobnejšom pohľade ide o štyri základné skupiny zmien.
Prvou skupinou sú zákony, ktoré, ktorými sa navrhuje upraviť len po formálnej stránke viacero ustanovení vo viacerých právnych predpisoch. Ide o nahradenie zmenených pojmov, odkazov na poznámky pod čiarou či reakcia za zrušenie niektorých inštitútov, ako napríklad územné rozhodnutie. Táto skupina zmien teda odstraňuje nesúlad, ktorý by snáď bolo možné odstrániť aj výkladom, avšak pre lepšiu orientáciu v právnej úprave a prehľadnosť pre jej adresáta sa aj túto oblasť zmien navrhuje vykonať priamo zmenou predpisov. Čiže ide väčšinou o tie legislatívno-technické úpravy vo viacerých právnych normách.
Druhú skupinu predstavujú zmeny, ktoré nepredstavujú len formálne zosúladenie, ale menia aj samotnú reguláciu v rôznych oblastiach. Ide najmä o zmeny vyvolané procesnou úpravou konania vo výstavbe, ktorá je v novom zákone typická najmä inštitútom záväzných stanovísk dotknutých orgánov a osôb a ich prostredníctvom koncentráciou všetkých výhrad a podmienok výstavby do prvých štádií konania. Keďže v súvisiacich právnych predpisoch bola táto oblasť upravovaná rôzne a častokrát tak, že rôzne súhlasy, vyjadrenia a povolenia súvisiace so stavbou boli vydávané v osobitných typoch konaní, bolo treba tieto predpisy upraviť a všetky takéto inštitúty nastaviť na režim záväzných stanovísk podľa konania vo výstavbe. Do tejto kategórie zmien patria však aj úpravy na úseku správy majetky, majetku štátu, miestnych daní či vlastníctva bytov a nebytových priestorov. V nadväznosti na zmeny v stavebnej legislatíve totiž je v týchto oblastiach potrebné prehodnotiť niektoré inštitúty a zaviesť častokrát aj osobitnú úpravu najmä v oblasti pojmov, ktorá viac vyhovuje tejto oblasti vzťahov.
Tretiu skupinu predstavujú vyvolané systémové zmeny, najmä v oblasti regulácie slobodných povolaní architektov a stavebných inžinierov a v oblasti spoplatnenia konania vo výstavbe. Nová právna úprava najmä v oblasti činnosti vo výstavbe vyvoláva potrebu upraviť statusový zákon architektov a stavebných inžinierov vo viacerých oblastiach. Upravujú sa nielen nové podmienky na výkon týchto činností ako živnosti, ale upravuje sa aj rozdelenie medzi tým, čo je slobodným povolaním regulovaným profesijnou komorou a čo naďalej živnostenským podnikaním.
Zavádzajú sa nové profesie ako napríklad územný plánovač či hlavný stavbyvedúci a stavebný dozor pre vyhradené stavby. Kompletne sa reviduje úprava uznávania vzdelávania a dokladov, nastavuje sa zodpovednostný a sankčný mechanizmus, ako aj dochádza k úprave činnosti profesijných komôr. V oblasti spoplatnenia sa navrhuje avizovaná úprava správnych poplatkov smerom nahor, avšak so zavedením mechanizmu zohľadňovania miestneho poplatku za rozvoj, ktorý, ak bude uhradený, bude znižovať poplatkovú povinnosť voči štátu. Nanovo sa upravujú nielen jednotlivé spoplatnené úkony a konania, ale aj samotný mechanizmus rozloženia poplatkovej povinnosti viac smerom ku štádiu kolaudácie. Zavádza sa tiež mechanizmus kvázi vyúčtovania poplatku, čo povedie k tomu, že poplatky v jednotlivých štádiách konania pre jednu stavbu budú považované za jeden celok a budú aj spätne reagovať napríklad na zmenu rozpočtu v stavbe.
Poslednú skupinu týchto právnych noriem, s ktorými prichádzame, predstavujú zmeny v samotných stavebných kódexoch, ktoré možno rozdeliť do dvoch takých podskupín. Jednak ide o úpravy tých konaní a tých ustanovení, ktoré boli vyhodnotené ako nejasné či nevhodne formulované. Prijímanie stavebných kódexov bol robustný legislatívny počin, ktorý aj v parlamente sprevádzali desiatky strán pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Niektoré z takto schválených zmien jednoducho je nevyhnutné revidovať v prospech jasnej aplikácie nových stavebných kódexov a stavebných predpisov.
Druhá skupina zmien predstavuje úpravu ustanovení o informačnom systéme pre územné plánovanie a výstavbu na pie... na, najmä pokiaľ ide o budovanie dátovej základne tohto systému. Navrhuje sa explicitne upraviť to, čo sa od tohto systému očakáva a bolo aj komunikované počas schvaľovania stavebných kódexov, teda vytvorenie digitálnej dvojičky Slovenskej republiky a údajovej základne obsahujúcej údaje o všetkých veciach, čiže o infraštruktúre, stavbách, sieťach a podobne, ktoré je na účely územného plánovania a výstavby potrebné poznať a zohľadniť.
Základné a zásadné navrhované zmeny boli, samozrejme, aj vopred diskutované aj s vecnými gestormi na úrovni exekutívy a v nie malej miere sú ich pripomienky v návrhu zákona už premietnuté. Ja chcem aj na doplnenie vysvetliť, ešte predtým ako sa predložila uvedená právna norma do parlamentu, tak prebiehali aj rokovanie na úrovni expertíznej pracovnej skupiny na úrode, na úro... úrovni úradu podpredsedu vlády pána Štefana Holého. V rámci tejto pracovnej skupiny sme mali aj rokovanie so zástupcami samosprávy, to znamená ZMOS-u, ako aj únie miest, kde sme si poriešili viaceré otázky, ktoré sa dotýkajú aj samosprávy s tým, že sme dohodnutí aj medzi prvým a druhým čítaním mať ďalšie rokovania s predstaviteľmi samosprávy, pretože určite aj táto právna norma aj návrh, ktorý predkladá kolega Karahuta, sa dotýkajú samosprávy. Ja chcem aj samospráve uľahčiť ich činnosť v rámci stavebného konania alebo stavebnej legislatívy. Takže sme dohodnutí, to chcem povedať na vo... navonok a taktiež nahlas, že komunikujeme s predstaviteľmi samosprávy v tejto oblasti.
Samozrejme, tento návrh sa dotýka aj ďalších profesijných organizácií a združení, takže určite nemienime niekoho opomenúť a niektorí sa dokonca vyjadrili ako zväz stavebných staviteľov združení, že táto úprava je potrebná, pretože sa jednoducho rieši celý tento stavebný proces tak, aby bol čistý a stavebné konanie bolo čo najefektívnejšie a najrýchlejšie.
Takže v rámci prvého čítania v rámci rozpravy som považoval za nutné a potrebné, aby som uviedol aspoň takýto základ, že s čím prichádzame, čo je cieľom. A, samozrejme, som pripravený aj v rámci medzi, teda v období medzi prvým a druhým čítaním aj v rámci rokovaní výborov, aj v druhom čítaní zásadnejšie odpovedať na otázky. Chcem sa potom následne zamerať aj na jednotlivé ustanovenia ako zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky, zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, zákona o vlastníctve bytov, nebytových priestorov, zákon o miestnych daniach, miestnom poplatku za komunálne odpady a, samozrejme, že táto úprava sa dotýka aj nového zákona o územnom plánovaní 200 z minulého roka. Takže určite si myslím, že to bude zaujímavá, ale hlavne požadujem vecnú diskusiu.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis