Videokanál klubu

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, táto novela je veľmi jednoduchá. Jednoducho upresňujeme, za akých podmienok je možné a neni možné zmeniť si rodné číslo ako identifikátor, ktorý je pridelený každému človekovi pri narodení. Viac a podrobnejšie k tomuto návrhu vám uvedie pani kolegyňa Andrejuvová ako spolupredkladateľka.
Za mňa zatiaľ toľko, ďakujem.

Musím mať kartičku? Nemusím mať. Nemusím mať kartičku. Nie.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ja krátko uvediem navrho... navrhovaný zákon.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť zdravotnej poisťovni, ktorej jediným akcionárom je Slovenská republika, jedná sa o Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, samostatné vymáhanie pohľadávok, rovnako ako ho už realizuje Sociálna poisťovňa, a tak urýchliť proces vymáhania a zvýšiť jeho úspešnosť.
Navrhovaným zavedením inštitútu priameho vymáhania pohľadávok, ktorý má za cieľ urýchliť proces vymáhania pohľadávok a zlacniť celý proces, má vykonávať poisťovňa vo vlastnej réžii bez externých subjektov, pričom samotná rýchlosť vymáhania má výrazný vplyv na úspešnosť; úspešnosť vymáhania sa s plynúcim časom výrazne znižuje.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Áno, ďakujem pekne za vystúpenie. Áno, v § 88a sa mení suma maximálnej výšky rizikového príplatku z pôvodných 232 eur 50 centov na 500 eur, ale týmto bude vhodnejším spôsobom, a to aj uvádzam v dôvodovej správe zohľadnená rizikovosť povolania určitých príslušníkov aj v súvislosti s ich finančným ohodnotením a ich odlíšenie reflektujúce odlišné podmienky výkonu služby jednotlivcov.
Ja som aj hovoril v rámci toho úvodného slova, že čo je predmetom tohto návrhu, že v prípade napríklad rizikového príplatku, osobného príplatku, príspevku na bývanie ide presne o tú fakultatívnu možnosť ich individuálneho priznávania bez vzniku automatického právneho nároku z toho dôvodu, že tu máme niektoré regióny, kde jednoducho ten záujem je o ten vstup a sú tu regióny, kde nie je ten záujem o ten vstup, a jednoducho musia to riešiť personálnymi rozhodnutiami samotní tí predstavitelia v rámci týchto bezpečnostných zborov. Vedia, že s tým je problém.
A na druhej strane, čo sa týka toho celoplošného zriadenia napríklad nejakou právnou normou, zákonom, toto určite budete súhlasiť, pán kolega, že poslaneckým návrhom by sa to nemalo riešiť, ale skôr vládnym nejakým návrhom. Samozrejme, tam by bol aj výrazný dopad na verejné financie. Čiže ja môžem ísť len do tej roviny, ak je to odsúhlasené aj ministerstvom financií, ak je minimálny dopad na štátny rozpočet v súčasnej dobe, keďže máme šesť mesiacov pred voľbami. A skôr sa tu jedná, ak chceme aj do budúcna zabezpečiť nejakú personálnu stabilizáciu v rámci bezpečnostných zborov, že tu musia byť určite kryté finančné prostriedky, ale určite vo väčšom množstve. Čo sa týka prípadných zmien, pán kolega, kľudne sa môžeme stretnúť, sadnúť si a pripraviť pozmeňujúci návrh, aby to vyhovovalo aj vašej predstave.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, obsahom návrhu zákona je v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády v rokoch 2020 až 2024 prijatie zmien smerujúcich k zatraktívneniu štátnej služby príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Obsahom návrhu zákona je vytvorenie možnosti pre zlepšenie motivačných prvkov v systéme odmeňovania, ktoré prispievajú alebo prispejú k potrebnému zlepšeniu personálnej situácie v týchto bezpečnostných zboroch.
Cieľom návrhu zákona je najmä zlepšenie nepriaznivej situácie, týkajúcej sa náboru a stabilizácie personálu v rámci bezpečnostných zborov, a to aj realizáciou úpravy fakultatívnej výšky rizikového príplatku, osobného príplatku, príspevku na bývanie ako stabilizačného nástroja, najmä v regiónoch s vysokými nákladmi na bývanie a odstránenie 20-percentného zníženia funkčného platu počas doby denného štúdia.
Samozrejme, že uvedený návrh bol aj prekonzultovaný s rezortom spravodlivosti, so Zborom väzenskej a justičnej stráže. Sedel som aj s jednotlivými predstaviteľmi odborov v rámci Policajného zboru. Reálne je teraz problém napríklad aj v rámci Zboru väzenskej a justičnej stáže s náborom nových príslušníkov tohto bezpečnostného zboru. Viete dobre, že sa otvára aj Detenčný ústav v Hronovniach, kde bolo, tuším, do tých 80 funkčných miest pripravených na to, aby sa obsadili. Ale majú reálne problém naplniť tieto kapacity.
Takže prichádzam s takýmto návrhom zákona, aby sa nejak reálne pomohlo pri nábore týchto príslušníkov a aby aj videli nejakú možnosť, že sa... že sa, Milan, že sa môže tento zbor posunúť aj niekam ďalej, aj čo sa týka príplatkov, aj čo sa týka napríklad aj príspevkov na bývanie. Pretože sú regióny, v ktorých jednoducho nie je takýto záujem o vstup do, napríklad do ZVJS, a týmito možnosťami im umožňujeme, aby sa prihlásili do zboru, aj napríklad v regiónoch západného Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Áno, je to pravda. Zhodneme sa na tom, že postupom času rastie ten podiel platieb, ktoré sa vykonávajú bezhotovostne. Prispievajú k tomu aj tie alternatívne metódy platenia napríklad mobilom. V súlade s rozvojom bezhotovostných platieb začínajú postupne aj obchodné prevádzky fungovať výlučne bezhotovostne. To má však mnohé následky. No a práve aj preto sme prišli s takýmto návrhom ústavného zákona, lebo vznikajú tu najmä obavy zo sociálneho dopadu takýchto trendov. Toto právo znamená, že predávajúci nesmie odmietnuť prijať hotovosť ponúknutú zákazníkom platcom, keď sú takéto prevádzky. Je to napríklad prevádzka, ktorá má, v angličtine je to upravené ´right to you cash´. Čiže fakt že áno.
Chcem aj podotknúť, že tiež som si prečítal túto analýzu, ktorú spravil parlamentný inštitút. On tam dokonca má uvádzané aj údaje k výskumu alebo prieskumu, ktorý sa uskutočnil na Slovensku. A ja napríklad si dovolím citovať niektoré údaje. V Slovenskej republike malo podľa tohto prieskumu Svetovej banky v roku 2017 bankový účet zriadený 84 % ľudí starších ako 15 rokov. No z údajov Svetovej banky možno konštatovať, že osoby staršie ako 25 rokov majú zriadený bankový účet vo vyššej miere. Je to 90 %. A práve tento prieskum sa zameral aj na dôvody nevlastnenia účtu v banke a medzi tie najväčšie percentá patril dôvod to, že majú nedostatok vlastných peňažných prostriedkov. Ďalej, napríklad niekto iný v rámci rodiny mal zriadený iný účet v banke, v rodine. Taktiež nemajú zriadený účet, lebo je drahý. Čiže máme tu sociálne skupiny obyvateľstva, ktoré si jednoducho nemôžu dovoliť zriadiť takýto bankový účet, čo môže spôsobiť výrazné sociálne dopady. Takže je to jeden tiež z argumentov, prečo sme prišli s takouto právnou úpravou.
Čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Cieľom tohto návrhu ústavného zákona je zakotviť v Ústave Slovenskej republiky právo vykonávať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom zákon ustanoví podmienky a obmedzenia tohto práva, čím bude na úrovni Ústavy Slovenskej republiky predpokladaná bližšia zákonná úprava, aktuálne jej zodpovedá najmä zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Taktiež pri platbách za nákup tovarov a poskytovanie služieb sa tak zabezpečí, že platba v hotovosti ostane aj v budúcnosti ako jedna z dostupných možností. Zároveň navrhujem tiež, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch.
Na základe existujúcej legislatívy a poznatkov daňovej správy je možné konštatovať, že ako krok, takýto krok, ako zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku, je možné vnímať ako opatrenie nielen na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu.
Podľa môjho názoru, ako aj podľa názoru spolupredkladateľov však právo na to, aby sa sám na základe svojej vôle rozhodol, že chce platiť v hotovosti, by malo byť zakotvené aj ako ústavné právo. Ako navrhovatelia sme presvedčení, že právo na hotovosť je jedným z kľúčových práv, ktorým môžu občania napĺňať svoju slobodu v obchodno–právnych vzťahoch. V poslednej dobe sme zároveň aj svedkami rôznych iniciatívnych krokov, vedúcich k postupnému obmedzeniu predmetného práva formou všeobecne záväzných právnych noriem. I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti vrátane súvisiaceho práva na súkromie.
Cieľom uvedeného návrhu je zaviesť pre právo na hotovosť ústavný rámec s ohľadom na právo na súkromie. Pri kreovaní a tvorbe a schválení Ústavy Slovenskej republiky pred viac ako tridsiatimi rokmi nemohol nikto z tvorcov predpokladať a predvídať zahrnutie tejto základnej témy do ustanovení Ústavy Slovenskej republiky. Ide však rozhodne o mimoriadne závažnú tému, keďže v prípade odklonu od hotovosti by došlo ešte k väčšiemu ohrozeniu práva na súkromie a k väčšiemu rozvoju kryptomien. Je to určite veľká téma, ktorá rezonuje v spoločnosti, aj bude rezonovať v spoločnosti.
Ide o prvé čítanie, takže predpokladám, že diskusia k tomu prebehne aj vo výboroch, prebehne aj určite v druhom čítaní. Takže v úvodnom slove za mňa zatiaľ všetko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ide o jednoduchú novelu, ktorá prišla na žiadosť samospráv, cieľom ktorej je, cieľom predkladaného návrhu zákona je dodatočne upresniť ustanovenie zákona o určení ročnej sadzby dane zo stavieb, presnejšie upresniť povinnosť správcu dane, upraviť rozdiel medzi sadzbami tejto dane na desaťnásobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane. Uvedené riešenie ochráni najmä menej ekonomicky a sociálne slabších občanov, u ktorých splnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia by spôsobilo značný nárast tejto daňovej povinnosti. Zároveň navrhujem posunúť splnenie povinnosti zavedenia, upraviť rozdiel medzi ročnými sadzbami tejto dane na desaťnásobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo zdaňovacieho obdobia 2024 na zdaňovacie obdobie 2027. Toto prechodné obdobie pomôže samosprávam, aby sa na túto zmenu lepšie pripravili.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Touto legislatívnou úpravou navrhujem vypustiť ustanovenie, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky nariadením vlády zvýši raz ročne k 1. marcu o mieru inflácie dosiahnutú v predchádzajúcom kalendárnom roku potvrdenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Táto zmena sa navrhuje z dôvodu, že pravidlá výpočtu a aplikácie maximálnej výšky nájomného podľa § 9 ods. 1 zákona berú do úvahy priemernú ročnú nominálnu mzdu v jednotlivom kraji Slovenskej republiky, ktorá je zverejňovaná Štatistickým úradom na základe údajov za predchádzajúci kalendárny rok. Ide o nariadenie vlády z 2002 č. 327 o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania. Vzhľadom na túto skutočnosť je ustanovenie § 9 ods. 2 zákona nadbytočné. Je to veľmi krátka novela, ktorá rieši legislatívno-technickú úpravu. Návrh zákona je v súlade aj s ústavou, ústavnými zákonmi a nemá vplyv ani na podnikateľské prostredie a predpokladá sa aj nulový vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem pekne, za mňa všetko.