Videokanál klubu

Karol, ty si mi tou svojou tenisovou terminológiou, to poviem, trochu nahral aj na smeč a podľa toho, čo som tu aj počul, by som sa možno nebál v druhom čítaní rozprúdiť debatu aj o tom, aby to neboli len tri hodiny telesnej výchovy na základných školách, ale aj na stredných školách, tak ako sme to mali aj my niekedy, keď nás bolo dva až trikrát viac a dalo sa to zvládnuť. A veľmi dobre si pamätáš, keď sme začali, keď sme mali prvé zasadnutia nášho výboru, tak aj tá moja prvá veta bola vždy, že musíme zaviesť tri hodiny telesnej výchovy na stredných a základných školách. Bohužiaľ, tejto iniciatívy sa ministerstvo neuchopilo, tak sme sa jej museli uchopiť my, za čo aj tebe patrí teda veľká vďaka, ale je to smutné, že tí, ktorí mali za to najviac bojovať, tak tí bojovali proti tomu. A možno je to spôsobené trochu aj tým, že v tých iných štátoch a v okolitých štátoch, kde je tri, štyri, päť hodín telesnej výchovy, majú samostatné ministerstvo, samostatné ministerstvo športu alebo ministerstvo športu a cestovného ruchu a myslím si, že vtedy by sa nám to určite oveľa ľahšie presadzovalo, takže to je tiež taká otvorená otázka do budúcna.
Mne tiež obidve deti športujú po mojom vzore a sám vidím doma, aký to má vplyv na ich psychický, ale aj fyzické zdravie a sami si pamätáme ešte aj z tých škôl tie jednotlivé súťaže, ktoré sa nám vždy rátali, a na tie sme sa tešili, či medzi školami, alebo medzi okresmi, či vo futbale, či vo vybíjanej, ešte volejbale, basketbale, v atletike, a to sa ako keby trošku teraz strácalo aj tým, že ten počet hodín je taký, ako je.
Opakujem znova, že to nebude stáť štát ani jedno jediné euro, paradoxne to bude mať len dobrý vplyv na zdravotníctvo, odbremeníme trošku, myslím si, aj ten zdravotný systém a naozaj po tom vzore tých iných krajín, kde tie hodiny sú väčšie, kde majú štyri, päť hodín a tie výsledky sú oveľa lepšie ako u nás, tak by sme si mali brať pozitívny príklad.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Karol, ďakujem za tvoje vystúpenie. Zhrnul si tie výhody a pozitíva, ktoré prináša táto právna úprava. Ty si sa dotkol telocviční. Mňa zaujala presne táto časť tvojej rozpravy, že v niektorých regiónoch majú problém s telocvičňami, ale práve túto nevýhodu vedia využiť vo svoj prospech. Ja viem napríklad o jednej obci, však asi aj ty o nej vieš, Ždiar v popradskom okrese, a oni tú nevýhodu využívali v tom, že napríklad jednu tú hodinu, alebo časť tých hodín do týždňa vedeli využiť namiesto v tých interných vyučovaní na exteriér a majú napríklad lyžovanie, korčuľovanie, učia sa na bežkách a keď som videl aj ten rozhovor s tými deťmi a s tými žiakmi, tak si pochvaľovali presne takýto aktívny spôsob a takú lepšiu efektívnu výučbu, a preto akože toto mi je také divné, že tuto na Slovensku je taký paradox, že namiesto toho, aby sme hľadali možnosti, že ako využiť tieto hodiny na výučbu telesnej výchovy, tak stále tu niekto vystupuje, že ako sa to nedá. Tuto je živý príklad, ako sa to dá.
A čo sa týka aj tej európskej rezolúcie, toto je ďalší slovenský paradox, že v 2007, keď sa zaviedla táto rezolúcia, my sme to rok zrušili, tak my sa de facto vraciame o 15 rokov naspäť a stále tu niekto vystupuje, že prečo sa to nedá, že toto mi je absolútne nepochopiteľné. Čiže toto je vyslovene len taký malý krôčik k tomu, aby sme sa dostali do normálnosti, a potom možno v ďalšom volebnom období, keď tu prídu ďalší poslanci, tak už nech sú naštartovaní a nech idú ďalej, nech sme aktívnejší a možno aby sme sa dostali na tú európsku úroveň v tejto oblasti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj, pán poslanec, za tvoje vystúpenie a určite sa zhodneme aj na tom, že nedostatok detí, nedostatok pohybu detí a zhoršujúca sa motorika pohybu je určite problém a v súčasnosti a zase navýšenie z dvoch hodín na tri hodiny je určite tým pozitívnym smerom, ale ja si myslím, že možno je to aj málo tých, tie tri hodiny, že možno by sme mali ísť potom aj do budúcna na štyri a päť hodín a už aj kolega Kašper tu spomenul tiež tú možnosť trénerov v škole. Ja som bol na jednej takejto škole pri takejto hodine a tréner mi osobne povedal, že, pán Svrček, ja normálne na tých deťoch vidím, keď z hodiny na hodinu sa tie deti zlepšujú, že keď majú čím viac tej telesnej, tak aj sa tešia na tú telesnú výchovu, aj vidno na tej motorike tých detí, že im to pomáha.
A nie je to len výmysel nás navrhovateľov. Ja hlavne chcem poďakovať pánovi Kučerovi aj pánovi Kašperovi, že bojovali za túto myšlienku ešte na výbore minulý rok, lebo zaviazali toho ministra, bývalého, aby sa tomu venoval, aj keď, bohužiaľ, s takou odpoveďou, ako prišla, ale máme tu aj rezolúciu Európskeho parlamentu z 2007, ktorá stanovila pre každú členskú krajinu Európskej únie, aby mala minimálne tie tri hodiny. Bohužiaľ, Slovensko rok, tuším, ak sa nemýlim, znížila ako jediná krajina v Európskej únii z troch na dve hodiny, čo je úplne trestuhodné a absolútne toto nepochopím.
Čiže ja tiež chcem poprosiť kolegov, poďme aspoň podporiť tento návrh, aby sme išli na ten minimálny počet troch hodín a potom do budúcna ešte ďalšie nejaké aktivity cez zmenu legislatívy riešiť v tejto oblasti.
Ďakujem pekne ešte raz.

Ďakujem za slovo. Nechcem, aby sa tu strhla teraz debata len o, o probléme, ktorý zbytočne možno tu otvoril pán bývalý minister, lebo si, nemyslím si, že je to problém. A nikto nechce ani nebude cirkevným školám brať predsa hodinu náboženstva, dá sa to vyriešiť úplne elegantne aj v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom a hovoríme možno ani nie o 1 % hodín a detí, ktorých sa to vôbec týka. Takže radšej sa bavme o iných pozitívnych veciach, ktoré tento zákon prináša, a hľadajme teda spôsoby, ako sa to dá, ako sa to dá urobiť, aby sme motivovali deti tak, ako napríklad skvelým projektom Tréneri v škole, ako s tými podujatiami, ktoré sa organizujú či už s tým nespomenutým EYOF-om minuloročným, Európskym olympijským festivalom v Bystrici, kde bolo tritisíc športovcov zo všetkých krajín Európy, kde naozaj pre deti to bola obrovská motivácia. Ja som to videl nielen v Bystrici a v okolí, ale aj na svojich deťoch, ktoré športujú, a pre nich to bola naozaj obrovská motivácia vidieť tie plné hľadiská. Takže venujme sa skôr takýmto pozitívnym veciam, aby sme vedeli tie deti motivovať.
A tak ako už bolo povedané, pre 30 % detí je pohyb na telesnej a športovej výchove prakticky jediný pohyb, ktorý majú v rámci týždňa, a o to je to dôležitejšie, aby sme to, aby sme to v rámci tých základných a stredných škôl urobili.
Takže vidím, že tá debata už sa uberá takým lepším smerom. Kolegovia, ktorí sú jediní proti tomu, tu nie sú, takže verím, že to bude o to pozitívnejšie v najbližších minútach ešte.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja budem hlasovať za zákon môjho tenisového kolegu Karola Kučeru, veľmi mu ďakujem za tento, za tú iniciatívu. Pravda je taká, 12 % detí na Slovensku je obéznych. My akútne potrebujeme vybudovať novú telocvičňovú infraštruktúru, aby každá základná škola mala svoju telocvičňu a hlavne do budúcna aby naše deti mohli chodiť na telesnú výchovu aj päťkrát do týždňa. Ja som za to, aby naše deti chodili na telesnú výchovu aj päťkrát do týždňa.
Tento zákon hovorí o tom, že telesná výchova bude povinná trikrát do týždňa, takže ja budem hlasovať za a musíme na toto myslieť do budúcna, lebo šport je zdravie a naše deti sa potrebujú hýbať na školách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj tebe, pán poslanec Vons, že si vystúpil v rozprave. S tebou absolútne súhlasím a tiež som zástancom toho, aby telesná a športová výchova bol povinný predmet v rozsahu minimálne troch hodín týždenne. A zaujala ma aj tá časť rozpravy, keď si spomínal, že aj napríklad v silových zložkách je problém. Áno, s tým plne súhlasím, lebo ja aj keď sa bavím s ľuďmi, ktorí pôsobia buď v policajnom zbore alebo v ozbrojených silách, v armáde, tak mi hovoria, že keď naberajú nových ľudí, tak majú zásadný problém s tým, aby vôbec prešli cez nejaké limity a majú problém s tým, aby vôbec nabrali tie kapacity nových mladých ľudí, ktorí by pracovali v silových zložkách. A toto je zásadný problém aj do budúcna.
Ja osobne, aj čo sa týka tej argumentácie SaS-ky, že to bude mať nejaký zásadný vplyv na verejné financie, no tak tu absolútne postrádame nejakú logiku, pretože na druhej strane, keď nebudeme mať zdravé deti a, samozrejme, pôjde to do tej obezity, pretože si spomínal, že dva milióny ľudí na Slovensku trpí obezitou, tak potom vieme si predstaviť, aké sú náklady na verejné zdravotníctvo, keď tu máme vysokú mieru rakoviny, vysokú mieru kardiovaskulárnych ochorení, pretože sme na vrchole, čo sa týka týchto ochorení v Európe. A myslím si, že práveže zavedenie aj tretej hodiny, to také malé zrniečko do tejto celej skladačky určite pomôže tomuto, tomuto problému.
Takže ja osobne si myslím, že hľadajme spôsob na to, ako zaviesť tretiu hodinu. Možno aj do budúcna nejak ďalší, väčší počet týchto hodín telesnej výchovy. A ja som osobne za. A čo sa týka aj tej podpory. Rozprával som s viacerými aj s riaditeľmi škôl, rozprával som s učiteľmi, oni určite vítajú tento návrh zákona. A rozprával som aj s rodičmi. A rodičia sami hovoria, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi dobre si to povedal, pán kolega. Škoda, že ťa naozaj nepočúva pán Gröhlig, ktorý je taký samozvaný najväčší odborník na školstvo, lebo on je práve ten, ktorý vo všetkom hľadal vždy problém. A napadla mi taká jedna z minulého roku, možno si pamätáte, keď sa organizoval v Banskej Bystrici Európsky olympijský festival mládeže EOYF, ktorý bol najväčším športovým podujatím, kde bolo tritisíc mladých športovcov, a paradoxne aj vtedy, kedy mali byť prví na tých barikádach, tak oni boli, oni boli proti tomu. Takže ak na takýchto ľudí budeme "dávať a spoliehať sa", tak čakám, že už od nich príde za chvíľku návrh, aby neboli dve hodiny, tri, ale aby bola len jedna hodina telesnej výchovy. Ale poďme ešte pozitívne trochu.
Čo sa týka napríklad detí tých štatistik, tak všetci sú za túto zmenu. Sú deti, rodičia, samosprávy, s ktorými som sa ja rozprával, športové zväzy, olympijský výbor, najväčšie federácie, či sú to futbal a hokejová a mnoho, mnoho ďalších, a zväzy, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra. Čiže naozaj všetci tí, ktorí, dovolím si povedať, majú do toho čo povedať, tak sú za to. Samozrejmé, že nájdeme možno pár škôl, pár učiteľov, ktorí sa budú s tým musieť vysporiadať, ale opakujem, nič nie je viac ako život a zdravie našich detí. Takže verím, že spoločnými silami to naozaj všetci dotiahneme. A týmto chcem aj vyzvať všetkých, či už koaličných, alebo aj opozičných, ktorí si myslím, že na výbore a na našich stretnutiach bojovali spolu s nami za to, aby sme dokázali, že niečo nás vie naozaj spojiť. A myslím si, že šport je naozaj fenomén, ktorý dokáže spájať, a keď je to ešte spojenie aj s našimi deťmi, tak si myslím, že to môže naozaj dopadnúť veľmi dobre.
Ďakujem.

Pán bývalý minister, pán bývalý minister školstva hovoril, že chceme zobrať jednu hodinu inú, ale najhoršie je na tom to, že vy, ty teda so svojimi kolegami chceš zobrať pohyb a zdravie detí, aby mali o sto percent viac času pohybovej a telesnej výchovy na školách bez toho, vravím, aby to štát stálo čo i len jedno jediné euro. Naopak, ten vplyv na zdravotníctvo a na iné veci má vlastne pozitívny vplyv a veľmi dobre vieš, že v iných krajinách, či je to Maďarsko, či je to Nórsko alebo Francúzsko, že je päť hodín telesnej výchovy na základných školách a tam to ide. A nehovorím o Slovinsku a iných, iných štátoch. Ty úmyselne vyberieš jeden príklad z tisíc príkladov, ktorý sa týka možno 0,001 % tých hodín alebo žiakov a rozprávaš tu desať minút o tom, ako cirkevné školy, im ideme zobrať jednu hodinu týždenne a v štvrtom ročníku. A veľmi dobre vieš, a tak ako som ťa vyzval teda, ak dáme riešenie, že či to podporíš, tak som zvedavý, či áno, že sa to dá úplne jednoducho vyriešiť aj v druhom čítaní aj pozmeňujúcim návrhom. Keď už to inak nepôjde, tak tak, že sa zo zákona vyjme tento štvrtý ročník cirkevnej školy, ak to už inak nepôjde, aby mohli mať tie svoje dve hodiny, ktoré im patria. Nikto im ich nechce zobrať, tak prosím ťa, tu teraz nešír takéto bludy, že teraz kvôli tomuto je ten zákon zlý, keď veľmi dobre vieš, že sa to dá takýmto spôsobom aj inými spôsobmi vyriešiť tak, aby sme ani cirkevným školám o nič neprišli a aby mohli vyučovať počet hodín cirkevných tak, ako to mali doteraz.
Najväčšia absurdita tohto celého je to, že vlastne ty si (povedané so smiechom) mal byť ten prvý na tých barikádach, ktorý by mal bojovať o to, aby život a zdravie detí boli na prvom mieste, a ty si prvý, ktorý bojuje proti tomu. Tak tomuto ja naozaj asi nikdy nepochopím. (Potlesk.)

Ja by som chcel nadviazať na tvoje príbehy, Milan, čo si tu spomínal, a ja poviem krátky môj príbeh. Keď ja som bol prvák na základnej škole, tak som bol 1.N. Ešte bola 1.O a 1.P. Mali sme 16 prvých tried na základnej škole, takmer 500 prvákov a mohli sme mať tri hodiny telesnej výchovy a dalo sa to. A keď bola telocvičňa plná, tak sme šli buď hrať futbal alebo sme išli na prechádzku alebo v zime na korčule. Tak nech mi nikto nerozpráva, že v tejto dobe sa to nedá, pretože na to nemáme vytvorené podmienky, lebo to je všetko len o ľuďoch a o tom riaditeľovi, o tom telocvikárovi a o tých ľudí, ktorí sú tam v tej škole. Tak neprijímam žiadny argument typu, že sa to nedá, že nemáme vytvorené podmienky, že nemáme telocvičňu, že máme málo detí, či veľa detí, pardon. Lebo v tej dobe, keď som bol aj ja prvák, tak nás bolo 2 až 3-krát menej detí, ako je dnes na tých základných školách. Takže tento argument absolútne neberiem.
A ešte jedna taká drobnosť, a to som aj ja veľkým zástancom toho, keď tento zákon prijmeme a verím, že prijmeme, tak také moje alebo naše odporučenie, aby tie tri hodiny telesnej výchovy, pokiaľ sa to dá, aby sme nedávali povedzme v pondelok, v stredu a v piatok, ale aby bola jedna z toho dvojhodinovka, tak ako sme to mali niekedy, lebo keď to takýmto spôsobom urobia školy, pán bývalý minister sa už smeje, čo je veľmi smutné a hanbím sa za, lebo on by mal byť prvý na tých barikádach, keď bol on minister školstva, že by mal za to bojovať, za život a zdravie detí, ktoré nestojí štát ani jedno jediné euro a teraz sa tu smeje, to je na tom najsmutnejšie. Takže keď to spravíme tak, že by sme spravili jednu dvojhodinovku, tak zdvojnásobíme počet minút telesnej a športovej výchovy na školách oproti súčasnému stavu a opakujem, bez toho, aby to štát stálo jedno jediné euro, keby sme to dali povedzme z disponibilných hodín.
Takže my sme to, je to naša povinnosť to urobiť a je to paradox, že musíme ísť s takouto iniciatívou, keďže ministerstvo nenašlo v tomto zhodu.

Pohyb detí má, samozrejme, oveľa lepší vplyv na študijné výsledky. To nikto nemôže spochybniť a preto je to dôležité zaviesť. Kedy inokedy zaviesť tie tri hodiny telesnej výchovy ako v tejto dobe, v pocovidovej dobe, kedy každé jedno dieťa malo nejakým spôsobom obmedzený prístup možno k pohybu. A najkrajšie na tomto celom zákone je to, že napríklad, keby sme tie tri hodiny telesnej výchovy zaviedli napríklad z disponibilných hodín, tak toto opatrenie nestojí štát ani jedno jediné euro. Opakujem, ani jedno jediné euro, a môžeme pomôcť životu a zdraviu detí. Tak ja nepochopím a bude mi to veľkou záhadou, kto si "nedovolí" tento zákon podporiť, lebo ak ho nepodporí, tak či sa mu to páči, alebo nie, ide proti zdraviu našich detí. Ďakujem.