Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi zareagovať na poslanecký návrh kolegov z hnutia OĽANO k predmetnej novele zákona o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov, ako aj zákona o ochrane nefajčiarov, ktorými sa zavádza regulácia nikotínových vrecúšok.
Rada by som poďakovala kolegom z OĽANO za túto poslaneckú iniciatívu. Osobne ju podporujem a pozitívne vnímam hlavne to, že v dnešnej dobe, kedy z objektívnych príčin dominujú v spoločnosti úplne iné témy, nezabúdame na tak kľúčovú oblasť, akou je verejné zdravie a prevencia. Hovorím to preto, že tému nikotínových vrecúšok registrujem už dlhšiu dobu a vnímam tu dva kľúčové momenty. Prvým a zároveň najdôležitejším je ochrana mladistvých, pokiaľ ide o prístup k nikotínovým vrecúškam.
Súčasná právna úprava neobsahuje žiadnu reguláciu týchto výrobkov a hoci sa predpokladá, že sú menej škodlivé, zároveň je potrebné si na rovinu povedať, že sú dostupné takmer všade a teoreticky by ich mohli predávať rovno v školských bufetoch. Sú teda široko dostupné a takmer úplne pre všetkých bez ohľadu na vek, keďže v súčasnosti sa na tieto výrobky nevzťahuje ani zákaz predaja osobám mladším ako 18 rokov. Doslova ma šokovalo, keď mi moji priatelia rozprávali o tom, ako viacerí rodičia našli v školských taškách svojich detí tieto výrobky a dokonca išlo o deti na prvom stupni základných škôl. Bohužiaľ, tento výrobok je veľmi populárny aj medzi mladými športovcami, kedy tréneri tieto výrobky nachádzajú pohodené len tak v šatniach. Pred pár týždňami o tomto probléme informovala aj televízia Markíza a preto je súčasný právny stav pre mňa do budúcna nepredstaviteľný.
Poslanecký návrh ďalej zavádza definíciu týchto výrobkov, spôsob uvádzania na trh, reguláciu zloženia, ako aj stanovenie maximálneho množstva nikotínu, zdravotné varovania, kontroly a sankcie. Páči sa mi, že nová právna úprava sa zavádza podľa vzoru legislatívy, legislatívnej úpravy elektronických cigariet. Nikotínové vrecúška sú už regulované vo viacerých krajinách, napríklad, napríklad aj v Českej republike a mne sa veľmi páči, že v tejto oblasti držíme krok s tými najzodpovednejšími.
Teraz by som prešla k druhému kľúčovému momentu, a to je fakt, že svet sa dynamicky mení vo všetkých sférach, vrátane v oblasti fajčenia. Zatiaľ čo napríklad pred desiatimi rokmi existovali iba cigarety a možno cigary, dnes je situácia dramaticky odlišná. A okrem už spomínaných nikotínových vrecúšok existujú elektronické cigarety s nikotínom, ale aj bez nikotínu, zahrievaný tabak a podobné nové výrobky. Myslím si, že potrebujeme poctivú diskusiu o tom, že zatiaľ čo mladistvých musíme od všetkých týchto výrobkov držať čo najďalej, pre dospelých ľudí, ktorí fajčia, môžu tieto produkty predstavovať šancu, ako prestať fajčiť alebo ako sa vzdialiť od cigariet.
Preto som toho názoru, že v 21. storočí by mal byť prístup k fajčiarom, ale aj k iným závislostiam komplexný a viac holistický. Moderný prístup, pokiaľ ide o závislosti ako fajčenie, si predstavujem tak, že budeme schvaľovať rozumné a pragmatické zákony, ktoré umožnia maximálnemu množstvu súčasných fajčiarov úplne prestať s fajčením. A ak prestať nevedia alebo nechcú, mali by mať prístup k novým moderným produktom, pri ktorých existuje predpoklad, že sú menej škodlivé, čo je aj prípad výrobku, o ktorom tu dnes hovoríme. Čiže áno, všetky tieto moderné výrobky musíme regulovať.
Nalejme si čistého vína, prohibícia nikdy nefungovala, história nám to jasne ukazuje, a práve preto je oveľa racionálnejšie schvaľovať rozumné zákony, ktoré rešpektujú realitu, neignorujú vedecké poznatky a ponúkajú existujúcim fajčiarom pomocnú ruku. Navrhovaná regulácia nikotínových vrecúšok podľa mňa spĺňa všetky tieto kritériá a preto ju podporujem.
Na záver chcem ale povedať, že túto novelu vnímam ako prvý krok, pretože jednoznačne ide správnym smerom a riešime ňou problém existujúcich závislostí, a to je hodné podpory. Stále sa však na trhu objavujú aj nové výrobky, ktoré nemajú žiadnu reguláciu a zneužívajú túto situáciu masívnou reklamou, ktorá je pre regulované výrobky, o ktorých som už dnes hovorila, eliminovaná.
Práve tieto neregulované výrobky vnímam ako veľmi nebezpečné, a to hlavne pre mladých, pretože tu vidím veľmi veľké riziko vzniku nových typov závislostí. A budem veľmi konkrétna. V médiách som v posledných dňoch zachytila prípad beznikotínových elektronických cigariet, tzv. VitaVape, ktoré práve pre absenciu akejkoľvek regulácie boli dokonca propagované počas súťaže Miss Universe Slovakia, ale rovnako je ich plný instagram, pričom vrcholom bolo instangramové promo, kde na fotke s týmto výrobkom je muž s pravdepodobne tehotnou ženou. To je niečo, na čo sa chcem ešte pozrieť detailne, a budem sa veľmi vážne zaoberať legislatívnym riešením tejto situácie.
Ďakujem vám pekne za pozornosť, kolegovia.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom predloženého návrhu zákona sú nasledovné zmeny v zákone o cestnej premávke. Cestná premávka a jej pravidlá, povinnosti účastníkov cestnej premávky a oprávnenia orgánov vykonávajúcich svoju pôsobnosť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú oblasťami, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do života spoločnosti. V súčasnej dobe túto oblasť upravuje zákon o premávke na pozemných komunikáciách 8/2009 a problematika dopravných nehôd je upravená v § 64 a 68 citovaného zákona.
V zmysle § 64 ods. 2 písm. b) zákona o premávke je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie. Táto právna úprava deleguje orgán policajného zboru, ktorý je oprávnený objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, predmetné priestupky, pri ktorých sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, kvalifikovať ako dopravnú nehodu. V praxi to znamená stav, že napriek nízkej spoločenskej nebezpečnosti pri poškodení napríklad zvodidiel, ktoré sú podľa zákona o pozemných komunikáciách, tzv. cestného zákona, súčasťou cesty v súvislosti s premávkou vozidla, tieto aj napriek poškodeniu stále plnia svoju funkciu a naďalej zabezpečujú ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a zaisťujú bezpečnú, rýchlu, plynulú a hospodárnu premávku na týchto cestách, je zákonom stanovená povinnosť uvedený priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu a nie ako škodovú udalosť. Ľudia z praxe majú za to, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, čiže z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť.
Preto sa týmto legislatívnym návrhom spolu so spolupredkladateľmi chceme snažiť, aby sa navrhlo to, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné: "sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, prípadne sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia".
Ďalej týmto návrhom chceme zmeniť spôsob vykonávania štatistických údajov. Štatistické údaje o dopravných nehodách a ich následkov hodnotia štáty úplne rozdielne. Autonómne neexistuje nejaký medzinárodný právny predpis, ani právny predpis Európskej únie, ktorý by definoval údaje za jednotlivé štatistické údaje. Preto navrhujeme zmenu práve týchto ustanovení. Napríklad aj to, že aby bolo znenie ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona o premávke nasledovné: "usmrtenú osobu definujeme ako osobu, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 30 dní po dopravnej nehode".
Takže týmito, týmito ustanoveniami chceme prijať takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasť jej úpravy tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám a legislatíve Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú, a touto úpravou bude zabezpečovať korektnosť týchto údajov vo vzťahu k porovnávaniu s ukazovateľmi jednotlivých štátov.
Za mňa všetko. Ďakujem pekne v úvodnom slove.

Áno, ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o štátnych sviatkoch, predkladám spoločne s kolegami pánom poslancom Gogom, pani poslankyňou Kozelovou a pani poslankyňou Žitňanskou. V krátkosti.
Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní a je to nový deň - 22. septembra ako Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch.
Význam zavedenia tohto pamätného dňa Boja proti nenávistným prejavom na deťoch je ten, že v podstate násilie sa nedotýka iba tých, na ktorých je páchané. Týka sa všetkých a musíme si aj uvedomiť, že v dnešnej spoločnosti nenávistné prejavy rozširujú, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť, xenofóbiu, rasizmus, antisemitizmus či iné formy nenávisti založené na diskriminačnom a stereotypnom vnímaní.
Nakoľko prevencia nielen v školskom prostredí je veľmi dôležitým systémom opatrení predchádzania rizikového správania sa žiakov a študentov, ustanovením pamätného dňa chceme docieliť, aby sa venoval adekvátny priestor tejto problematike naprieč základnými a strednými školami na Slovensku. Zároveň tým chceme upriamiť pozornosť verejnosti, médií, neziskových organizácií a mienkotvorných osobností na Slovensku, aby sa vytvoril celospoločenský diškurz, kde by sa vymedzili hranice voči narastajúcim prejavom agresie, šikany a netolerantného správania s cieľom aktívne vplývať na mládež a ukazovať im pozitívne vzory správania.
Navrhovaný dátum 22. septembra súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, kedy by bolo vhodné venovať priestor práve tejto problematike. Zároveň je však potrebné podotknúť, že vedenie škôl je prvé týždne nadmieru zaťažené agendou spojenou so zberom dát, evidenciou žiakov a študentov a podobne. Preto je termín 22. septembra vhodný práve na to, aby tieto tematické debaty a edukatívne podujatia prebiehali aj v exteriéri, čím sa vytvorí priaznivejšie prostredie na otvorenú diskusiu a zapojenie všetkých aktérov v rámci edukatívy.
Za mňa zatiaľ všetko v úvodnom slove.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Súčasťou reformy justície schválenej parlamentom koncom roka 2020 je aj presun agendy súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy. Táto agenda patrila do 31. júla 2021 do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky a od 1. augusta 2021 prešla do právomoci Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky avšak bez toho, aby mal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k dispozícii potrebné nástroje a mechanizmy na efektívne rozhodovanie v tejto agende bez prieťahov.
Keďže voľby do orgánov územnej samosprávy sú vyhlásené na 29. októbra 2022, je nevyhnutné upraviť Správny súdny poriadok spôsobom, akým bolo v minulosti upravené konanie v tejto agende pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Riadne fungovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je aj prioritou z pohľadu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na 2021 až 2024.
V tomto návrhu detailnejšie riešime spôsob použitia Správneho poriadku. Zákon č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pozná vyhlásenie výsledkov volieb len pri voľbe prezidenta. Inak zákon dôsledne hovorí o zverejnení výsledkov v § 33. Navyše pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov a samosprávy obcí zákon rozlišuje medzi zverejnením výsledku volieb v príslušnom územnom celku v samosprávnom kraji a zverejnením celkových výsledkov volieb Štátnou volebnou komisiou. Je prakticky ťažké zisťovať, kedy konkrétne boli uverejnené výsledky volieb v jednotlivých obciach. Preto by praktickejšie bolo viazať lehotu na okamih, keď Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán zverejní celkové výsledky volieb.
Keďže žalovaným je na rozdiel od správneho orgánu pri všeobecnej správnej žalobe súkromnoprávny subjekt - politická strana, hnutie, koalícia, nezávislý kandidát -, je len na jeho voľbe, či sa k žalobe vyjadrí. Terajšie znenie zákona by mohlo viesť k sporom, či správny súd môže bez vyjadrenia konať alebo sa má vyjadrenie žalovaného vynucovať poriadkovými pokutami. Pri ustanoveniach týkajúcich sa doručovania treba zohľadniť, že žalovaným nie je správny orgán, ale jednotlivé strany, hnutia, koalície, nezávislí kandidáti, a tieto subjekty si musia pri podaní kandidátnej listiny ustanoviť splnomocnenca vo volebných veciach.
Predmetným zákonom riešime aj tú skutočnosť, že v príslušnej procesnej úprave naposledy obsiahnutej v zákone o Ústavnom súde v znení do 31. decembra 2020 mal Ústavný súd Slovenskej republiky k dispozícii nástroje na efektívne zvládnutie vybavovania volebnej agendy. Išlo o možnosť odmietnuť návrh vo volebných veciach už pri predbežnom prerokovaní a ´limine´ bez ústneho konania a bez ďalšej participácie účastníkov konania pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona. Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej vo volebných veciach nemusel vykonávať ústne pojednávanie a dokazovanie vypočutím svedkov mohol vykonávať prostredníctvom sudcu spravodajcu.
V súčasnej úprave Správneho súdneho poriadku Najvyššieho správneho súdu vyššie opísané nástroje na efektívne zvládnutie volebnej agendy nemá. Ustanovenia jednotlivých paragrafov Správneho súdneho poriadku navyše neobsahujú osobitné pravidlá o odmietnutí žaloby, preto je potrebné použiť všeobecnú úpravu uvedenú buď v § 59 ods. 3 alebo § 98 Správneho súdneho poriadku, ktorá však ako dôvod odmietnutia nepozná dôvod obdobný zjavnej neopodstatnenosti. Kým absencia tohto dôvodu je prijateľná pre konanie o rôznych správnych žalobách, to isté neplatí pre volebnú agendu, a to vzhľadom aj na skúsenosť Ústavného súdu Slovenskej republiky s nárazovým nápadom veľkého počtu vecí.
Takže, dámy a páni, v tomto návrhu riešime už tú skutočnosť, že aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je taktiež povinný vo volebných veciach vždy vykonávať aj pojednávanie s ohľadom na jednotlivé ustanovenia Správneho súdneho poriadku, pričom uvedené riešenie nie je možné považovať za efektívne, a to vzhľadom na predpokladaný počet vecí, regionálnu rôznorodosť, účastníkov konania a krátke lehoty pre rozhodovanie. Ak je účelom pojednávania bezprostredný kontakt s účastníkmi konania, tento je možné zabezpečiť aj prostredníctvom člena senátu povereného senátom, ako je to už teraz predpokladané v Správnom súdnom poriadku v jednotlivých príslušných právnych normách.
Podobné riešenie bolo zvolené aj v prípade Ústavného súdu Slovenskej republiky v minulosti, ktorý nebol povinný vo volebných veciach konať ústne pojednávanie. Participácia účastníkov konania na dokazovaní aj mimo dokazovania a pojednávania sa zabezpečuje s odkazom na terajší štandard ustanovený Správnym poriadkom. Týmto návrhom chceme zabezpečiť to, aby bola zabezpečená potreba urýchleného pojednávania a rozhodovania vo volebných veciach. Keďže je táto potreba zjavná, avšak základná lehota 30 dní je príliš krátka a bolo by ju vhodné a potrebné nastaviť na pôvodných 90 dní. Takže práve aj popri tejto kasačnej agende musí Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vybavovať aj disciplinárnu agendu, ktorá má tiež stanovené pomerne krátke lehoty s poukazom na § 31 zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu. Príliš krátka lehota na vybavenie jednorazového značného množstva volebných vecí môže ohroziť až paralyzovať vybavovanie iných agend v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu zefektívňujeme použitie Správneho disciplinárneho poriadku Najvyššieho správneho súdu, ako aj ďalšej agendy. Takže za mňa v úvodnom slove všetko.
Ďakujem.

Ja by som za mňa chcela povedať, že ja som žila štyri roky v New Yorku, rok v Anglicku a je veľmi dôležité, aby sme šírili slovenské tradície aj v zahraničí, takže ja určite tento zákon podporím. A Slováci žijúci v zahraničí sú veľmi dôležití a týmto ich aj pozdravujem.
Hlasovať o tomto zákone budeme o jedenástej hodine.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Gratulujem k vašej novej funkcii. Príjemný dobrý deň všetkým ľuďom dobrej vôle.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Národná rada uznesením z 21. septembra 2022 č. 1613 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením zo 14. októbra 2022 č. 598 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 19. októbra 2022 č. 99. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy uvedené v bode IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: samostatne o bode č. 1 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť, a samostatne o bode 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením zahraničného výboru č. 101 z 19. októbra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo veku 67 rokov nás minulý piatok opustil skvelý slovenský basketbalista, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky legendárny Stanislav Kropilák. Svojimi schopnosťami predbehol dobu. Obdivovali ho aj v zahraničí. V spoločnosti bol vnímaný s priateľskou povahou, spoluhráči ho mali radi, súperi ho rešpektovali. Bol to mimoriadny človek. Česť jeho pamiatke!

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia gestorského výboru mi dovoľte podať informáciu o prerokovaní predmetného návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady vo výbore.
Gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval návrh uznesenia Národnej rady týkajúceho sa ochrany slobody vierovyznania alebo presvedčenia na svojej 59. schôdzi. Svojím uznesením č. 118 odporúčal Národnej rade tento návrh schváliť. K textu návrhu uznesenia neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani kolegyňa, ja do istej miery s vami súhlasím a myslím si, že je správne, že dnes je tu tá diskusia o tom partnerskom spolužití. A s mnohými som diskutoval o tom predtým, ako ste to dali do pléna, lebo teda, samozrejme, my sme zástancovia nie manželstvo, ale poďme sa baviť o tom partnerskom spolužití. A veľmi si vážim u vás to, že ste nedávnu tragédiu vypustili z vášho prejavu a ste povedali, že to nebudete zneužívať. Čo ma ale veľmi mrzí, je to, že niektorí kolegovia z inej politickej strany, lebo ja som na tom sprievode proti nenávisti bol a uvedomil som si tam, že to zneužívajú na svoj politický prospech a je to veľmi, veľmi nefér aj voči spoločnosti, nakoľko bol to sprievod nenávisti a oni tam tú nenávisť šírili voči iným občanom, ktorí s nimi nejakým spôsobom nezdieľajú ich hodnoty. A to nie je veľmi správne, lebo my sme tu dnes názoru toho, že, áno, nech tu má každý priestor, nech tu majú konzervatívci, nech tu majú liberáli, nech tu majú kresťania, nech tu majú ľudia z LGBTI+ komunity, ale do istej miery, aby sme sa tu navzájom nejakým spôsobom neobmedzovali a aby sa nediali také nenávistné prejavy, ako sa dejú.
Takže ja by som chcel cez vás, pani kolegyňa, vyzvať aj týchto kolegov, nech naozaj neznevažujú túto tému a nešíria ďalej nenávisť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v roku 2022 sa navrhuje špeciálna právna úprava 13. dôchodku, a to tak, aby v roku 2022 vznikol poberateľom dôchodku nárok na 13. dôchodok nielen v júli, ale aj v decembri. Súčasne sa navrhuje, aby sa v decembri 2022 suma 13. dôchodku určila tak ako doteraz podľa vzorca v zákone, čiže v závislosti od sumy už poberaného dôchodku, resp. úhrnu súm a poberaných dôchodkov, tak ako tomu bolo doteraz, a následne krátila koeficientom 0,7.
V prípade dôchodkov vyplácaných z cudziny a dávky vyplácanej z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku sa navrhuje, aby jeho poberateľ mesačnú sumu naposledy vyplateného dôchodku a dávky oznámil najneskôr do 4. novembra 2022 príslušného orgánu spôsobom ním určeným. V nadväznosti aj na túto úpravu predkladám pozmeňujúci návrh a jedným aj z dôvodov, prečo predkladám tento návrh, je ten, že v súvislosti s prepočtom dôchodkov vyplácaných z cudziny a dávkou vyplácanou z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku potrebných na určenie sumy 13. dôchodku v decembri 2022, ktoré sa poberateľovi dôchodku vyplácajú v cudzej mene, sa aj v tomto pozmeňujúcom návrhu navrhuje použiť referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska.
Navrhujeme aj aby 13. dôchodok bol vyplatený poberateľom dôchodkov v deň splatnosti dôchodku v decembri 2022.
Pričom sa súčasne navrhuje, aby sa na 13. dôchodok, na ktorý vznikne nárok v decembri 2022, v zásade vzťahovala aj štandardná právna úprava poskytovania 13. dôchodku, ktorá je v súčasnosti platná a účinná.
Teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2022, ktorý znie nasledovne:
V čl. I § 13 vrátane nadpisu znie:
"§ 13
Prechodné ustanovenia účinné dňom vyhlásenia
(1) Nárok na 13. dôchodok v decembri 2022 má poberateľ dôchodku, ktorý má v decembri 2022 nárok na výplatu dôchodku podľa § 2.
(2) Suma 13. dôchodku podľa odseku 1 sa určí ako súčin sumy 13. dôchodku podľa § 3 ods. 1 a čísla 0,7. Suma 13. dôchodku určená podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(3) Na účel určenia sumy 13. dôchodku podľa odseku 1 sa na prepočet dôchodku podľa § 3 ods. 3 písm. a) a dávky podľa § 3 ods. 3 písm. e), ktoré sa poberateľovi dôchodku vyplácajú v cudzej mene, použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,⁵⁾ ktorý je platný k 1. októbru 2022. Dôchodok a dávka prepočítané podľa prvej vety sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
(4) 13. dôchodok podľa odseku 1 sa vyplatí poberateľovi dôchodku v deň splatnosti dôchodku podľa § 2 v decembri 2022.
(5) Poberateľ dôchodku podľa § 2 je povinný na účely odseku 1 oznámiť do 4. novembra 2022 príslušnému orgánu verejnej správy spôsobom ním určeným mesačnú sumu naposledy vyplateného dôchodku podľa § 3 ods. 3 písm. a) a dávky podľa § 3 ods. 3 písm. e).
(6) Na 13. dôchodok podľa odseku 1 sa § 3 ods. 3, § 4, § 5, § 6 ods. 2 a 3, § 7, § 8 a 10 vzťahujú rovnako."
Toľko znenie doplňujúceho a pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.