Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán expert na ústavné právo, pán poslanec Baránik, na úvod sa ospravedlňujem, že ja nie som odborník na ústavné právo, ale dovolil som si reagovať na vás, pretože mňa to osobne urazilo a dotklo sa ma, že ste nazval nás poslancov SMER-u, že sme gangstri a že sme grázli alebo gauneri. A tak isto sa ma dotklo, že urážate pána poslanca Borisa Suska, pretože si myslím, že aj vaši kolegovia, okolo vás čo sedia, tak mi uznajú a dajú mi za pravdu, že jeho vystúpenia sú v drvivej väčšine – a keď nie, tak všetky – vecné, takže si to vyprosím, aby ste takýmto štýlom hovorili o niekom, že tu sedí z donútenia alebo na pokyn alebo neviem čo.
A máte asi krátku pamäť a ja vám pripomeniem a dovolím si citovať rozhovor dvoch kamarátov, ktorí boli na súkromnej návšteve v jednom dome a tam sa bavia o tom, že ako by bolo veľmi dobré, ak by sa premiérom stal pán Ivan Mikloš a určite by získal podporu SaS. Ako sa tam bavia o dáme, ktorá bola vtedy predsedníčka vlády, a ako mení názory, ako je neschopná premiérka, ako nedrží slovo, že ako by bolo super, ak by bol premiérom Mikloš. A to nebudem hovoriť o tom, že ako sa títo dvaja kamaráti medzi sebou bavia o tom, že ako ovplyvniť voľbu generálneho prokurátora, ako jeden z poslancov SaS mal sľúbených 300-tisíc, a dokonca sa priznal tomu dotyčnému predsedovi a jednému z tých kamarátov, ktorí sa medzi sebou zhovárajú, že týchto 300-tisíc mu bolo ponúkaných.
Viete, o kom hovorím, pán kolega Baránik? Keď ste tu spomínali Threemy, Kočnerov a gaunerov, gangstrov? Hovorím o vašom predsedovi strany. Váš predseda strany sa stretol s týmto gaunerom, s týmto gangstrom, s týmto človekom, s ktorým riešili voľbu generálneho prokuráto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baránik, musím povedať, že v úvode svojho príspevku v rozprave ste sám si charakterizovali celý vlastný príspevok, a to je slovom demagógia. Povedali ste, že stav justície spôsobenej tajnou voľbou, že to je, že terajší stav justície je spôsobený tajnou voľbou. No tak prepáčte, ale to je ako absolútna demagógia. Pokiaľ ide o verejnú aj tajnú voľbu, môžem vám dokladovať množstvo odborných článkov, ktoré sa zaoberajú touto témou a zaoberajú sa proporcionalitou transparentnosti a verejnej kontroly a na druhej strane práv osôb, ktoré sú volené a ktorí sú voliteľní, z hľadiska toho, či môžu byť následne postihovaní za to, ako volili, respektíve či môžu si žiadať nejakú výhodu za to, ako a koho volili. A tu je treba nájsť tú rovnováhu a vyváženosť a zaoberať sa tým, ktorá z týchto volieb – či verejná, alebo tajná – má tú väčšiu váhu z hľadiska práve týchto princípov, ktoré som hovoril. A z hľadiska demokratických princípov a demokratického zriadenia väčšina odborných článkov sa prikláňa práve k tomu, že tajnosť voľby v otázkach personálnych je lepšia a je demokratickejšia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Poprosil by som, pán predsedajúci, aby ste upozornili pána Baránika, aby nepoužíval vulgarizmy aspoň, ak sa to trošku dá ho upozorniť. Myslím, že trošku sa to dá.
Ale keby som bol taký; späť k tomu pánovi Baránikovi, keby som bol, pán Baránik, taký ako vy, tak by som v tejto chvíli povedal asi toľko, že ste táradlo. A pretože nie som taký ako vy, tak to, samozrejme, nepoviem. Nuž ale čo povedať z toho nenávistného prejavu plnej, plnej, plnej pomstychtivosti. Vy nemáte červené oči, vy máte fialové oči, a takto sa nedá robiť politika. Však ani ten váš predseda vás nepochváli, ale možnože aj on, možno on aj áno, ale myslím si, že skutočne to, čo ste vy predviedli teraz v parlamente, tak to je absolútne, to je neprípustné jednoducho. Vy ste z tej všetkej znôšky viet nenávistných, ktoré ste povedali, s ktorými sa absolútne nedá súhlasiť, povedali len jednu jedinú múdru vetu a s tým som aj plne súhlasil. Viete, ktorá veta to je? Že Baránik je blázon.

Ťažko sa mi hľadajú slová po tomto vystúpení, lebo v zásade žiadne slušné mi ako na myseľ neprichádzajú, pán Baránik, musím povedať. Ale neznížim sa, neznížim sa na to, aby som išiel do nejakých invektív. Pán Baránik, slušní ľudia väčšinou nie sú tí, ktorí to o sebe vyhlasujú, lebo sebachvála vždy smrdela, smrdí a smrdieť bude a hovorí len o duševnej úbohosti toho, kto ju robí. To je prvá poznámka, ktorú si neodpustím.
A poďme k tým ďalším veciam. Nepoľavíme, budeme pritvrdzovať. Pán Baránik, ja rozumiem tomu, čo vládna koalícia hovorí, že všade musia byť "naši ľudia". Ale všade musia byť naši ľudia boli aj päťdesiate roky. Všade musia byť naši ľudia boli päťdesiate roky. Aj heslá z toho obdobia, že kto stojí na chodníku, nemiluje republiku, sa veľmi blížime k tomuto stavu a musíme byť veľmi ostražití. A ja byť vami, ktorí útočíte na zločineckú organizáciu, podľa vašich slov, SMER a ľudí, ktorí majú iný názor, sú nepriatelia krajiny, tak v každom prípade by som bol veľmi ostražitý a bol by som si vedomý stavu, že tak ako v našom prípade vládnutia je deň po, aj vo vašom prípade vládnutia bude deň po. Ak niekto sa vyhráža, tak do rovnakej situácie sa môžte dostať aj vy, lebo aj po vašom vládnutí príde nejaký Matovič s ľuďmi v poslaneckých laviciach ako vy, ktorí stratia akúkoľvek súdnosť a budú robiť politické čistky. A toto čaká vás, či chcete, alebo nechcete.

Pán podpredseda, budem veľmi stručný a trochu to odľahčím, pretože sa výborne zabávam na vašich kolegoch. Nedávno tu bola nejaká diskusia, sme sa bavili o poľnohospodárstve a nejaký poslanec povedal, že to ja zodpovedám za to, že Slovensko nie je sebestačné, pokiaľ ide o potraviny. Potom tu bola nejaká diskusia o životnom prostredí a niekto z vás povedal, že to ja zodpovedám za to, že v životnom prostredí musíme riešiť nejaké projekty. Teraz som počul, že ja zodpovedám, samozrejme, za všetky javy, ktoré dnes vnímame v súdnictve. A dnes sme dokonca počuli od pána ministra Krajniaka, že my v SMER-e zodpovedáme za COVID. Povedal to veľmi presne, tu stál a povedal to, že ľudia takí ako vy, vy ste ten COVID jednoducho spôsobili, lebo ho zatajujete, ja neviem, čo všetko porozprával pán minister, pretože už tiež mal podľa všetkého toho dosť a nevedel argumentovať a odpovedať na naše otázky.
Ja to uľahčím každému, pán podpredseda. V tomto okamihu robím verejné prehlásenie a, prosím, môžte ho použiť, môžte ho použiť kedykoľvek, keď budete na mňa útočiť. Zodpovedám za všetko, úplne za všetko v tejto krajine. Takže ani sa nemusíte už unúvať nabudúce kritizovať stranu SMER – sociálnu demokraciu alebo mňa, rovno povedzte Fico zodpovedá, ja to v plnej miere akceptujem. Naozaj ma to baví a veľmi sa zabávam na tom, ako strácate argumenty a keď už neviete argumentovať, idete do týchto smiešnych osobných a trápnych útokov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som veľmi vďačný pánovi predsedovi Ficovi, že povedal konečne iný názor ako ten váš obľúbený. Lebo ten váš obľúbený nám už všetkým ide krkom, aby som vám pravdu povedal. Lebo tá jednofarebnosť príznačná, neúprimná, často falošne nostalgická, to je čosi už neuveriteľne smiešne a komické.
Ale chcem sa pristaviť pri inej veci, ktorej teda rozumiem, na rozdiel od, samozrejme, tých odborných záležitostí, ktoré vám neberiem, chcem sa pristaviť pri tom, pri tej verejnej voľbe a tajnej voľbe. Toto je tuná diskutované skutočne od roku ´89, no a tie argumenty z toho ´89. roku trvajú dodnes. Viete, prečo tajná voľba a nie verejná? No preto, aby ste nemohli byť vydieraní, respektíve preto, aby vás nemohol nikto vydierať a aby ste ani vy nemohli vydierať. Preto je tá tajná voľba strašne dôležitá a platí to teraz viacej ako v tom roku ´89, lebo ten blbý, pitomý, primitívny strach, ktorý vy zavádzate do tejto spoločnosti, je čosi nehorázne, pani ministerka, čosi nehorázne. A v reakcii na pána poslanca hovorím toto dvojnásobne preto, lebo v tej spoločnosti sa ten strach tak šíri a to vám vyhovuje a myslíte si, že to vám pomôže udržať sa vo vládnutí. No nepomôže. Každý stalinista skončil a tak skončíte aj vy s vašou filozofiou, ktorú tuná práve predkladáte, a týka sa to aj tej verejnej a neverejnej voľby.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fico, chcel by som zdôrazniť jednu vec, čo ste povedali ohľadom presunu kompetencie riešiť disciplinárne konania na Najvyššom správnom súde. Doteraz túto kompetenciu nominovať členov disciplinárnych senátov má Súdna rada, pričom je paradoxné, že keď si prečítame dôvodovú správu k tomuto návrhu novely ústavy, tak sa tu hovorí, že vláda Slovenskej republiky vníma Súdnu radu ako dôležitý ústavný orgán verejnej kontroly súdnictva a sudcovskej legitimity zodpovedajúci za transparentnosť a dôveryhodnosť súdnictva, ktorý by mal disponovať právomocami, opakujem, ktorý by mal disponovať právomocami smerujúcimi k výkonu dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti a nad riadnym výkonom sudcovskej funkcie. Napriek tomuto konštatovaniu, čo je, myslím si, úplne jasné v dôvodovej správe, sa odoberajú kompetencie Súdnej rade a presúvajú sa na Najvyšší správny súd. A myslím si, že tá motivácia je úplne jasná a úplne presne ste ju pomenovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, opäť, poviem to vážne, želám vám zdravie, viem, že máte nejaký zákrok v najbližšom čase, tak nech vám to dobre dopadne, aj preto nikto nenamietal predbehnutie týchto bodov programu, ktoré mali byť neskôr.
Začnem, pán podpredseda, otázkou na vás, ak dovolíte. Je v tejto Národnej rade dovolený iný názor, ako má vládna koalícia? (Reakcia predsedajúceho.) Ďakujem pekne. Pretože zistili sme, že akonáhle má niekto iný názor, ako má vládna koalícia, je gauner alebo gangster.
Pán kolega, ktorý to povedal, ja vás nepoznám, ani neviem, ako sa voláte, pretože ja si pamätám ľudí v Národnej rade podľa toho, čo hovoria, a vy ste ešte nepovedali nič také, čo by stálo za zapamätanie, preto sa ani nemienim týmto štýlom zaoberať, pretože ak toto má byť vecná diskusia o reforme súdnictva, tak Pán Boh ochraňuj túto krajinu!
Pani ministerka, vy viete najlepšie, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. A všetci dobre vieme, v akom stave je súdnictvo, v akom stave sú aj iné orgány činné v trestnom konaní, ak máme teda oddeliť orgány činné v trestnom konaní od súdov. Dovolím si v tejto prvej časti, pretože rokujeme v komornej atmosfére, nemá žiadny význam ísť do detailov, pretože médiá to nesledujú, nemáme ako posunúť tie naše posolstvá verejnosti, pretože dnes dominuje – z pochopiteľných dôvodov – pandémia. A budeme v druhom a treťom čítaní podávať pozmeňujúce návrhy, ale predsa len niekoľko politických a právnych poznámok k tomu, čo ste predložili, je potrebné.
My môžme dnes rozdeliť, pani ministerka, orgány činné v trestnom konaní a súdy na tri skupiny. Prvá skupina sú prokurátori, vyšetrovatelia a sudcovia, ktorí sú v absolútnej menšine a ktorí rozhodujú odvážne, spravodlivo, zákonne, ale tých je strašne málo. Potom je to skupina prokurátorov, vyšetrovateľov a sudcov, ktorí urobia čokoľvek na svete, len aby dosiahli svoju kariéru. Čokoľvek na svete. A vy veľmi dobre viete, keď čítate odôvodnenia niektorých rozsudkov, vyhlásenia sudcov, tak vám musia stáť vlasy na hlave, pretože to sú často prejavy 50. rokov. A potom je tu veľká masa prokurátorov, vyšetrovateľov a sudcov, s ktorými keď priamo hovoríte, tak vám povedia, dajte mi svätý pokoj, ja mám plat a rodinu. Ja budem robiť tak, ako chcú médiá, ja už chcem mať svätý pokoj. Ja nechcem dopadnúť ako Truban alebo niekto iný.
Dámy a páni, to, čo idete urobiť teraz, tým, čo nazývate, že to je reforma, to nie je žiadna reforma, ja sa k tomu vrátim, len prehlbujete tento strach a spôsobíte, že to bude ešte väčšia časť sudcov, prokurátorov a orgánov činných v trestnom konaní, ktorí budú rozhodovať presne tak, ako chcete vy. O ničom inom to nie je.
Čo je reforma? Pani ministerka, keby som teraz zobral niektoré slovníky výkladové, tak pod reformou nenájdete výsledok, ktorý je v podstate návrh zmeny ústavy a nejaký návrh zákona, kde ste popísali to, čo vás tam napadlo na ministerstve spravodlivosti. Viete, čo je reforma? Keby ste napríklad prišli s tým, že budeme úplne inak voliť sudcov všeobecných súdov. Napríklad. Alebo keby ste trebárs povedali, že poďme zaviesť na Slovensku porotný systém, alebo, a môžem pokračovať, pokračovať a pokračovať. Toto, čo ste predstavili v návrhu zmeny ústavy a v príslušnom zákone, je len súhrn rôznych drobných opatrení, ktoré vôbec nevytvárajú reformu a ktorých cieľom je ešte prehĺbiť väčší strach medzi sudcami, to je po prvé. A po druhé, nemá to dohromady ani nič spoločné s tým, že súdy budú po tomto viac nezávislé, ako to tvrdíte v tomto okamihu vy.
Naozaj si vyhradzujeme právo, pani ministerka, ako ľudia, prepáčte, ktorí aj niečo vedia, aj niečo dosiahli, aby sme mali k vašim návrhom aj pozmeňujúce návrhy a vystúpenia, a bol by som rád, keby ste poučili svojich kolegov, poslancov vládnych, že ak sa mienia s nami baviť na úrovni "gangster" a "gauner", tak túto diskusiu nemôžme posunúť nikdy, nikdy ďalej.
Pokiaľ ide o samotný návrh Ústavy Slovenskej republiky, len pár drobností. Povedzte mi napríklad, pani ministerka, čo sa zmení na nezávislosti súdnictva, keď budeme takto komplikovane voliť sudcov Ústavného súdu napríklad alebo že ich ideme voliť verejne. Ja vás vnímam ako človeka, ktorá je výlučne proamerická, ako človeka, ktorá by určite, keby dnes bol november ´89 stála v prvom rade na všetkých námestiach. Tak prečo zrazu máme zavádzať do ústavy inštitúty verejnej voľby v personálnych otázkach, keď sme všetci kričali v tom novembri ´89/´90 "tajná voľba", to je demokratické a to je správne. Čo to zmení na závislosti alebo nezávislosti súdnictva, takáto voľba?
Pani ministerka, povedal som o vás, že ste čisto proamerická, a to je vaša orientácia a za to, samozrejme, vás ani nebudem kritizovať, ale hovoríte, že sudca Ústavného súdu musí skončiť, keď má 72 rokov. A vy nesledujete súťaž dvoch kandidátov na amerického prezidenta? Jeden 74 a druhý 78. A keď vyhrá ten, čo má 78, bude mať 82 alebo 83. Tak teda, ak si berieme vzory z týchto vašich krajín, ktoré tak milujete, tak potom berte tieto vzory poriadne, pretože človek, ktorý má 72 rokov, je v plnej fyzickej kondícii, je určite schopný mentálne poskytnúť pre Ústavný súd veľmi, veľmi veľa a je chyba, že takto týchto ľudí začíname týmto spôsobom deklasovať.
Čo zmení na nezávislosti súdnictva, že môžete radového sudcu kedykoľvek preložiť na iný súd? Čo zmení na nezávislosti súdnictva, pani predsedníčka, že môžte predsedu, podpredsedu a členov Súdnej rady kedykoľvek od-vo-lať? Potom načo sa s tým hráte v tej ústave? Popísali ste tam sto článkov o tom, ako budete tvoriť Súdnu radu, ako tam všetci budú a kto môže, kto nemôže. Naviac, samozrejme, tam budete nominovať nesudcov, čo je veľmi nebezpečné v prípade Súdnej rady, a potom tam napíšete, po tom všetkom komplikovanom, demokratickom, nezávislom, po tom všetkom napíšete, že ich môžete kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov odvolať. Tak to pred tým ani nepíšte, rovno napíšte iba toto ustanovenie, aby to bolo jasné.
Čo zmení na nezávislosti súdnictva, ak poviete sudcovi: No, no, no, neopováž sa mať iný právny názor, ako si sa dočítal v Denníku N alebo v denníku SME, pretože minimálne ťa disciplinárne pokefujeme. A viete, čo znamená disciplinárne pokefovanie. Znamená, že vás môžme zbaviť talára. No tak teda budú všelijako uvažovať tí sudcovia, len nebudú uvažovať tak, že by boli čisto nezávislí.
A mohol by som ísť rad za radom, pretože čo vás napadlo, to ste si tam dali. Prečo vznikol Najvyšší správny súd? No preto, aby ste mali pod kontrolou disciplinárne stíhanie sudcov. Pre nič iné. Inú logiku zriadenia Najvyššieho správneho súdu v tomto okamihu nemám.
Nuž a sú tam, samozrejme, aj ďalšie veci, ktoré budú predmetom, podľa môjho názoru, ústavného posúdenia, ale ak dopredu vylúčite možnosť, aby Ústavný súd sa zaoberal ústavným zákonom, že či rešpektuje, alebo nerešpektuje materiálne jadro, ktoré som nevymyslel ja, ale ktoré je v koncepte Európskeho práva veľmi blízke, tak to už bude definitívne cesta do pekla.
Pani ministerka, potom ste predložili súvisiaci zákon, ktorý ste nazvali, že zákon o reforme súdnictva. Tento zákon by ste mali nazvať zákon o zmene 28 zákonov. Veď tam nič neni! Vy iba v podstate tam detaily, drobnosti tam popisujete, reagujete na ústavu. To je, to je taký mišmaš. V poriadku, na to máte právo, hoci nie je veľmi pekné, ak zákon o reforme súdnictva predstavíte tak, že obsahuje 28 článkov samostatných, ktoré novelizujú 28 konkrétnych zákonov. Sama dobre viete, že nikto to nemá rád, keď sa jedným zákonom novelizuje takýto obrovský počet právnych predpisov, ale touto cestou ste sa teda vybrali.
Pani ministerka, zosumarizujem to, dámy a páni, v tejto komornej atmosfére, kedy tomu médiá nechcú – ani nikto iný – venovať pozornosť, vidíte, že ani záujem nás poslancov Národnej rady o tieto normy nie je veľký, pretože žijeme úplne inou témou. Žijeme tým, či budeme doma v karanténe, alebo že či premiér sa rozhodne zatvoriť túto krajinu. Mám už pocit, že sme v rukách človeka, ktorý môže prakticky všetko na svete, tak už len čakáme netrpezlivo, aký ortieľ bude nad nami vynesený v najbližších hodinách a v najbližších dňoch.
Garantujem vám, pani ministerka, že bez toho, aby som niekoho nazýval gaunerom alebo gangstrom, alebo mafiánom, alebo neviem čím, predložíme v druhom a treťom čítaní, lebo tam to môžeme robiť, tu to nemôžeme robiť, naše pohľady na to, čo by bolo treba alebo nebolo treba urobiť, keď ste už túto tému otvorili. Ale v tomto okamihu, v prvom čítaní, kde sa hodnotí celkový charakter právnej normy, musím konštatovať, toto, čo ste predložili, nemá s reformou súdnictva nič spoločné. Sú to len kozmetické účely; kozmetické ciele, ktorých cieľom je posilniť si pozíciu vládnej koalície a vlády v súdnictve a vyvolať medzi sudcami ešte väčší strach, ako tam je teraz.
Ďakujem pekne, to je náš pohľad.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, jako, Dostál, nespochybňujem to, že by bolo možno lepšie, aby Ústavný súd nemal rovnako volených sudcov, respektíve na rovnaký čas, v rovnakom časovom, v časovej osi. S týmto sa, s tým sa dá súhlasiť. Ale nesúhlasím s tým modelom, ktorým sa to má zabezpečiť. Ako vedel by som si predstaviť, ak by v nejakom čase sa volili sudcovia nie na dvanásťročné, ale šesťročné obdobie. Ale pri jednej voľbe, tak ako je nastavený ten mechanizmus, voliť sudcov aj na dvanásť, aj na šesť rokov podľa toho, koľko získajú počtu hlasov, resp. žrebom, tak považujem za rozpor so základným ústavným princípom na rovnaký prístup k volenej funkcie. Takže to sme sa trošku asi nepochopili.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
No, pán poslanec Baránik, ťažko na toto nejakým spôsobom reagovať, lebo neviem, či teda ste mali pocit, že nejakým spôsobom bojujem. Ja som povedal, že chcem poukázať na niektoré pochybnosti, ktoré máme a ktoré sú, sa stotožňujeme so stanoviskom sudcov Slovenska, a to nielen jedného samosprávneho združenia, ale vo veľa tých veciach, ktoré som povedal, aj s druhým združením sudcov Slovenska, čiže s obidvomi samosprávnymi organizáciami, pokiaľ teda mám správne informácie. A nebol to boj, ale bolo to vyjadrenie pochybností a v prvom čítaní návrh na to, aby sme o týchto veciach mohli v druhom čítaní diskutovať.
Ja som nespochybnil to, že je potrebné tu nejakým spôsobom reformu justície zaviesť, ale spochybnil som niektoré konkrétne návrhy, ktoré v tomto návrhu ústavy sú, ktoré si myslím, že sú na diskusiu a sú také, ktoré si vyžadujú naozaj odbornú diskusiu a posúdenie, že či nie sú v rozpore so základnými princípmi demokratického štátu.
A pokiaľ ide o materiálne jadro ústavy, ak teda ste ma dobre počúvali, ja som sa neodvolával na žiaden konkrétny, konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu, ale odvolával som sa najmä na rozhodnutia či už ústavných súdov iných krajín, a najmä na názory právnych odborníkov z právnej teórie a praxe, ktorí takýmto spôsobom materiálne jadro ústavy uznávajú, najmä pokiaľ sa týka základných ľudských práv a slobôd. A to je, myslím si, nespochybniteľné.
Ďakujem.