Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť postoj poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia k predloženému zákonu alebo návrhu, alebo novele zákona. A asi vás neprekvapím, rovnako ako pred mesiacom strana SMER - sociálna demokracia bude hlasovať proti tomuto zákonu a máme na to vážne dôvody.
Ten prvý dôvod je, že nechceme kriminalizovať históriu. Nechceme kriminalizovať iné názory a verte, že keby sme to...
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť postoj poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia k predloženému zákonu alebo návrhu, alebo novele zákona. A asi vás neprekvapím, rovnako ako pred mesiacom strana SMER - sociálna demokracia bude hlasovať proti tomuto zákonu a máme na to vážne dôvody.
Ten prvý dôvod je, že nechceme kriminalizovať históriu. Nechceme kriminalizovať iné názory a verte, že keby sme to zobrali z druhej strany, tak nie je nič ľahšie, ako keby sme aj my, kým sme vládli, prijali nejaký zákon, kde povieme, že je nemorálny a zlý kapitalizmus a budeme sankcionovať, trestať a kriminalizovať toho, kto bude obhajovať kapitalistické zločiny. Si to predstavte. Predstavte si, že sa vrátime k moci a verte tomu, že navždy vládnuť nebudete, aj keď možno máte v tejto chvíli tú predstavu. O pár rokov sa vráti k moci ľavica a povie, že bude sankcionovať, kriminalizovať a stíhať každého, kto obhajuje zločiny kapitalizmu. A povieme teda, tie zločiny kapitalizmu, už som ich minule hovoril, nemusím teraz vysvetľovať, všetky tie americké vojny, všetky tie veci, ktoré páchali v Latinskej Amerike, napokon aj Mníchovská zrada a všetky tie veci, ktoré páchajú v Iraku, v Afganistane, v Líbyi a tak ďalej. A že pokiaľ to niekto bude obhajovať, tak ho budeme kriminalizovať, lebo podporuje hnutia, ktoré vedú k porušovaniu ľudských práv. A vojna, asi uznáte, je porušovaním ľudských práv. Predstavte si to.
Viete, keby sme prijali tento moralizujúci pátos voči dejinám a histórii; ja, áno, počas bývalého režimu sa diali aj zlé veci. To nikto nespochybňuje. Keby sme takýto prístup prijali, tak tu vlastne nemôžeme sedieť nikto, pretože pravičiari budú hovoriť o kriminalizácii ľavice, ľavičiari o kriminalizácii pravice a skončila demokracia. Toto chceme? Toto je čierno-biely totalitný spôsob uvažovania o dejinách. Prestaňme s tým.
Tu hovorí kolega, že to ja hovorím. Viete, ja som nebol na rozdiel od pána Dostála alebo pána Kisku predstaviteľom bývalého režimu. Nebol. A myslím si, že pokiaľ bývalý režim takto pristupoval k iným názorom, bola to chyba. Bolo to zlyhanie a bolo to zlé. Ale to neznamená, že vy teraz máte právo týmto istým totalitným spôsobom, ktorý kritizujete na bývalom režime, konať v neprospech ľudí, ktorí majú iný názor. V čom ste potom iní? V čom ste iní, len že nie ste červení boľševici, ale ste modrí boľševici. To je jediný rozdiel. V čom ste iní, keď nedokážete akceptovať iný názor? A osobitne ma to mrzí v prípade ľudí, ktorí tento názor sami zastávali.
A opäť spomeniem predkladateľa Ondreja Dostála, ktorý bol v Socialistickom zväze mládeže a písal. Nemusel, nikto ho nenútil so zbraňou nad hlavou, že napíš ten článok do Nového slova. On ho napísal a hovoril o tom, aký je úžasný Socialistický zväz mládeže, ako chce budovať svetlejšie zajtrajšky. A tento človek dneska ide kriminalizovať ľudí z bývalého režimu, čiže aj sám seba de facto. To je niečo neuveriteľné.
Jedna teória od autora, nebudete ho poznať, volá sa Bruno Bosteels, hovorí o tom, že viete, kto je najväčší antikomunista alebo kto je najväčším nepriateľom bývalého režimu? Tí, ktorí prezliekli kabáty. On hovorí o talianskom kontexte, hovorí pentiti - kajúcnici. Oni v minulosti, keď boli mladí, tak aj v Taliansku boli častokrát súčasťou rôznych červených brigád a teroristických ultra ľavicových skupín a potom sa kajali a stali sa z nich tí najväčší antikomunisti, tí najväčší odporcovia ľavice. Tí, ktorí by najradšej tých ľavičiarov všetkých pozatvárali do basy - pentiti. Aj my tu máme takých - pán Dostál, pán Kiska, pani Vášáryová, spomeňte si, ktorá podpísala Antichartu, ale potom bola najväčšou bojovníčkou proti komunizmu. A ďalší zaslúžilí umelci. Spomeňme si na Kňažka, spomeňme si na ďalších, ktorí takým spôsobom sa podlizovali a takéto boli rozmaznané deti bývalého režimu a potom sa stali zrazu veľkí antikomunisti.
A dneska títo istí prevracači kabátov, títo istí prevracači kabátov idú moralizovať nad bývalým režimom. Veď to je neuveriteľné. Viete, ja rozumiem disidentom, rozumiem. Rozumiem ľuďom, možno Kusý, ktorý v roku ´68 ako marxistický filozof, Miroslav Kusý, sa sklamal, pretože potom prenasledoval režim ´68, sklamal sa v tom režime a mal nejaký názor, v poriadku. Bol za to prenasledovaný a cítil roztrpčenie. Úplne tomu rozumiem. Ale, preboha, Kiska, ktorý bol komunista, hlásil do Komunistickej strany, len ho nezobrali? Človek, ktorý bol funkcionárom v Poprade Komunistickej strany? Tento človek bude nadávať komunistom? Pán Dostál, ktorý písal pre Nové slovo marxisticko-leninský týždenník. Tento?
Viete, keď niečo povie Ján Čarnogurský ako disident o bývalom režime, tak poviem v poriadku. Asi si zažil svoje a má právo to vyjadriť. Ale bývalí komunisti idú dneska nadávať komunistom? Eduard Kukan napríklad? Tá faloš je neuveriteľná, páni kolegovia. Ja som nebol funkcionár bývalého režimu. Ja som mal počas bývalého režimu 8-9 rokov, ale tuto bývalý funkcionár alebo bývalý zväzák mňa bude trestať za moje názory. Veď to je absurdné. Toto je absurdné.
Vážim si stokrát viac ako týchto prezliekačov kabátov ľudí, ktorí niečomu verili a možno že sa tiež sklamali v mnohých veciach ohľadom bývalého režimu, ale verili tomu, že sa buduje niečo dobré, niečo nové, sociálne spravodlivý svet, lebo o tom bola idea socializmu, že tu bude rovnosť, že tu nebudú vojny, že nebude chudoby, že nebudú triedy. Spoločnosť nebude rozdelená na ultra bohatých a ultra chudobných, že bude viac spravodlivosti. Toto chceli ľudia. A tento ideál nie je kriminálny, nie je zločinecký. To, že sa to zvrátilo v realite je, samozrejme, veľkým zlyhaním. A hovorme o tom historicky. A že to bolo podmienené aj studenou vojnou, aj rôznymi historickými okolnosťami.
Ale, prosím, neberte ľuďom ideály. Ten ideál je pekný. A ten ideál je večný, nech ho nazvete akýmkoľvek izmom. Aby tu bolo viac spravodlivosti, viac rovnosti, aby bol svet bez chudoby a bez vojen. O toto nám verím tomu, ide všetkým, nech to nazveme akýmkoľvek izmom. Vy chcete tento názor kriminalizovať?
Nikto neobhajuje žiadne zločiny žiadneho režimu. A vždy som sa staval proti 50-tym rokom. To boli tie najväčšie zločiny. A viete kto bol obeťou týchto zločinov? Sami komunisti, ako bol Vladimír Clementis, ale aj Gustáv Husák, ktorý skončil na deväť rokov v base a odsúdený bol na doživotie. Čiže darmo dneska hovoriť a vyberať si iba tie správne ideologicky ladené obete. Napokon aj Milada Horáková bola ľavičiarka, národná socialistka, nie liberálka, nie pravičiarka. Socialista a ona bola jedna z tých obetí.
Čiže skúsme prestať s tým čierno-bielym videním sveta. Aj ľavičiari máme nárok na to, aby sme povedali, že v tom režime bolo veľa vecí dobrých a, áno, veľa vecí zlých. To je to triezve a korektné čítanie histórie. A nie toto, že vám inkvizičný tribunál na čele s Dostálom a Šeligom povedia, že toto si myslieť nemôžeš, lebo skončíš v base. Takýmto spôsobom nemôže fungovať demokracia. Ak tomu hovoríte demokracia, tak potom bola demokracia aj počas bývalého režimu, lebo je to to isté. To isté.
Veľmi ma mrzí, že sa teraz takýmto spôsobom ideme mstiť aj na veľkých národných osobnostiach slovenskej kultúry. Lebo takí velikáni ducha, ako bol Ladislav Novomeský, takí velikáni ducha, ako bol Válek, ako bol aj ten Ján Smrek a ďalší, ktorí písali a nejakým spôsobom sú považovaní za to alebo znevažovaní za to, že pôsobili aj v čase, keď tu boli autoritárske režimy. Tak takíto velikáni ducha odrazu nebudú môcť mať pomenovanú po sebe ulicu, sochu, pamätník. Ale hocijaký nímand, ktorý im nesiaha ani po členky to môže mať, lebo počas toho režimu nežil. Takýmto spôsobom, neúctivým spôsobom sa preboha nesprávajú k svojim veľkým osobnostiam ani západné krajiny. Kde ste to videli, preboha?
Však komunistom v tom čase, kedy to bolo veľmi populárne, a o tom bolo 20. storočie, bol aj Pablo Picasso, máte pocit, že by v Španielsku nedávajú pamätníky? Komunistom alebo veľmi radikálnym radikálom bol Charlie Chaplin. A máte pocit, že by ho niekto neoslavoval dneska? A teraz môžte ísť takto postupne a baviť sa o tom, či Jean-Paul Sartre si zaslúži naše uznanie? Jean-Paul Sartre bol ku sklonku svojho života nielenže komunista, on bol maoista, obdivoval Mao Ce-Tunga, Jean-Paul Sartre. Máte pocit, že vo Francúzsku mu odmietajú vzdávať úctu? Takto by som mohol pokračovať. Veľké osobnosti svetových dejín, veľké osobnosti svetovej kultúry a my ich teraz budeme krágľovať. A na Slovensku vlastne nemôžu mať postavené ani pamätníky, lebo boli zástancami komunistického zločineckého režimu. Veď toto je absurdné. Toto je absolútne neprijateľné.
Aj ten naozaj veľmi nešikovný spôsob ako je tento zákon naformulovaný nerozlišuje medzitým, že tu boli nejaké 60. roky. Kedy naozaj chcete tých ľudí, ktorí chceli priniesť demokraciu znevažovať, lebo to boli komunisti. No a kto vtedy tu bol a mal možnosť iný ako reformní komunisti niečo meniť. Kto? Áno, boli to dubčekovci. Boli to ľudia, ktorí si zaslúžia našu úctu a vy ich hádžete do jedného kotla. To všetko boli tí zlí komunisti. Tí zločinci, tí kriminálnici. Ešte aj Alexander Dubček. Ešte aj tohto nášho národného velikána ideme vystavovať na pranier. A nejaká komisia bude rozhodovať, či naozaj bojoval proti tomu bývalému režimu, lebo keď zistíme, že nebojoval, tak ako si to predstavujú, tak mu nemôžeme postaviť sochu ani námestie po ňom pomenovať. Dokonca naše námestie, na ktorom sídlime ako parlament, Námestie Alexandra Dubčeka spochybní nejaký historik. Povie, však Alexander Dubček, preboha, nebojoval. Možno zrazu nebudete môcť ani zrekonštruovať sochu. Už to bude nová socha, už to raz budeme musieť búrať. Toto je absurdné, páni kolegovia.
Vážme si naše národné osobnosti. A vážne si aj tú etapu ich dejín a ich vlastných životov, ktorú vieme jednoznačne posúdiť ako pozitívnu. A teraz napríklad hovorím o Gustávovi Husákovi. Áno, je to symbol normalizácie, to znamená, že cítim tú kontroverziu pri tomto mene. Ale zároveň to bol hrdina Slovenského národného povstania a to sa nedá odškriepiť. Zároveň jeho boj za slovenské záujmy a aj vybojovanie federácie československej to je niečo, čo je naozaj úctyhodné. Ja nehovorme, zároveň spomeňme aj to, že v roku ´68 patril medzi tých reformátorov. Len pochopil ten realistický tlak geopolitiky, že po nástupe sovietskych vojsk nebolo možné urobiť niečo iné a realisticky sa snažil uchrániť aspoň časť toho, čo bolo vybojované. Ale teraz tohto človeka znevažovať, kopať doňho a pľuť naňho. A nie je možné mu postaviť ani len pamätník, kde napíšeme, ďakujeme za SNP. Takýmto spôsobom sa nesprávali, no správali sa v 50. rokoch takisto boli hrdinovia SNP, ktorí si to schytali. Pamätáte si na partizánskeho lídra, ktorého potom odsúdili na smrť. Tí stalinisti, ktorých odmietate a robíte dneska to isté. Toto isté robíte s hrdinami SNP ako oni. V čom ste iní? Povedzte mi. Takýmto spôsobom k slovenským dejinám jednoducho nemôžme pristupovať. A vôbec zvrhlá je tá logika, že ideme nejakú ideológiu označiť za zločineckú.
Ja vám poviem, aká ideológia je zločinecká. Keď chcete vykántriť celé národy a celé rasy, to je ideológia fašizmu, a preto ju odmietame, lebo je ideologicky podstatou svojho zla, chce kántriť, chce ničiť. Ale viete takto odsúdiť ideológiu kresťanstva? Ja vám poviem dejiny stredoveku, dejiny novoveku, upaľovanie bosoriek, nesloboda, totalita, ľudia zomierali v plameňoch inkvizície. A teraz čo poviete, že to je zločinecká ideológia? Alebo poviete, že nie, to náboženstvo je pekné, je to o láske k blížnemu, len bolo zneužité. A ja sa vás pýtam a nie je to tak isto s komunizmom a socializmom? Pekná myšlienka, aby sme žili všetci bez chudoby, aby sme žili rovnostársky v tom zmysle, aby každý mal naplnené svoje základné životné potreby. To je definícia komunizmu. Každému podľa jeho potrieb. Čo je na tom preboha kriminálne a zločinecké, že sa to zvrátilo v niektorých krajinách a v niektorých etapách historických? Samozrejme, a to je zlé, to treba odsúdiť. Ale vyhlásiť kvôli tomu ideológiu za kriminálnu? Tak potom, keď chcete takto postupovať, tak musíte aj to kresťanstvo vyhlásiť za kriminálne. A to je predsa absurdné, to cítite hádam aj vy. Ale robili sa zlé veci v mene kríža a v mene kresťanstva? Robili. Ale to ešte neznamená, že tá myšlienka je zlá.
Takže, páni kolegovia, prestaňme, prestaňme súdiť, prestaňme odovzdávať veľmi vážne historické, vedecké a filozofické diskusie do rúk poslancov Národnej rady, ktorí, prepáčte, s výnimkou možno zopár, ktorých vás tu je, nemáte historické vzdelanie. Nie ste ani politológovia, nie ste ani filozofi, nie ste nič. A ja si vážim iné profesie, máme tu spomínaného pána telocvikára, nech sa páči, nech sa vyjadruje k tomu čomu sa rozumie, možno si niečo aj prečítal. Pani tu spomínala, že na základnej škole ju niečo učili naposledy o dejepise. To je fantastické, ja jej k tomu gratulujem, ale ona sa nemôže teraz tváriť, že bude poučovať profesorov, docentov a ľudí, ktorí majú doktorát z filozofie, politológie a histórie o slovenských dejinách. To jednoducho nejde. Ako ja cítim veľkú neúctu k vzdelaniu a cítim to aj od celej tejto vlády, keď počúvam pána premiéra Matoviča, ktorý dokonca poučuje profesora zo Stanfordu a vysvetľuje mu, že jeho štúdia je kotlebovský hoax a že to je bludár. Profesor medicíny zo Stanfordu - jeden z najslávnejších profesorov v oblasti epidemiológie - je preňho bludár. A on, chlapík, ktorý ešte aj svoj magisterský titul získal podvodom, lebo plagioval cudziu diplomovú prácu, tak tento chlapík na základe príbalového letáčiku sa pasuje do roly veľkého odborníka na medicínu a poučuje tu svetových vedcov zo Stanfordu. To naozaj chceme takto zosmiešňovať Slovensko vo svete, že tu budú telocvikári rozhodovať o tom, čo si smieme myslieť o národných dejinách, že tu budú plagiátori poučovať profesorov zo Stanfordu? Veď to je smiešne, je to absurdné, je to iracionálne. Ako pri všetkej úcte, došli ste z ulice a máte pocit, že ste zjedli rozum sveta. (Reakcie z pléna.) To je jednoducho neuveriteľné. Majte trošku cti, majte trošku zmyslu pre realitu a nemyslite si, že ste tu tí najmúdrejší a že môžte prikazovať ľuďom, čo si majú myslieť, len, preboha, to nie. To tu už raz bolo a sami to odmietate, tak s tým, prosím, prestaňte.
Kriminalizácia za iné názory je jednoducho nesprávna. Je nesprávna v prípade pokiaľ ten, ktorý zastáva nejaký názor, verí v ideály humanizmu a verí v to, že chce lepší, spravodlivejší svet, nikomu nechce ubližovať. Takýmto ľuďom, keď chcete brať ideály a robiť z nich kriminálne monštrá, sami sa na tie monštrá premieňate.
Páni kolegovia, tento zákon nemôžeme podporiť pretože je totalitný, autoritársky, kriminálny a zlý. A pevne verím, že aj vy sa nad tým zamyslíte, že pokiaľ dneska ten zákon prijmete, tak verte tomu, že nám dáte tým pádom morálne právo o pár rokov, keď sa vrátime k moci, prijať taký istý zákon proti vám. A budete mať zákon o nemorálnosti kapitalizmu, zákon o nemorálnosti liberalizmu a budeme vás takisto kriminalizovať ako vy nás. Nech sa páči, ak chcete vojnu, budete ju mať.
Ďakujem.
Skryt prepis
