Videokanál klubu

Pán podpredseda, je to skôr taký organizačný pokyn alebo návrh, chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili, že nebude možné z balkóna fotografovať naše stoly a zasahovať nám do súkromia. Novinári s fotoaparátmi nám fotia mobilné telefóny, fotia nám papiere, ktoré máme na stole, sledujú našu komunikáciu.
Žiadam vás, pán podpredseda, v záujme ochrany súkromia poslancov Národnej rady pri výkone poslaneckého mandátu, aby ste prijali opatrenia, že novinár nemôže používať fotoaparát na fotenie v budove, v priestore Národnej rady a nemôže fotiť súkromný priestor poslanca v jeho práci.
Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna. Potlesk.)

Ďakujem pekne všetkým za, za faktické pripomienky a chcel by som zareagovať len k jednej, a to k faktickej pripomienke pána poslanca Dostála, s ktorou nemôžem úplne súhlasiť, že si máme domýšľať, čo je v návrhu na skrátené legislatívne konanie.
No, my si nemáme čo domýšľať a hlavne si nemá domýšľať ani verejnosť, pretože tie predkladacie správy sú určené aj pre verejnosť, aby vedela, prečo vlastne prijímame takýto návrh zákona takýmto spôsobom v skrátenom legislatívnom konaní bez štandardných mechanizmov pripomienkového konania.
A takisto nemôžem súhlasiť s tým, že, že čo je to mimoriadna okolnosť. No ja si nemyslím, že mimoriadna okolnosť je to, že premiér tejto vlády si niečo vymyslí v rozpore s názormi odborníkov a potom, keď zistí, že to nedokáže zrealizovať, pretože nemá na to dostatočné personálne kapacity, tak tu predloží návrh na skrátené legislatívne konanie, aby doplnil tento nedostatočný personálny stav neodbornými personálnymi kapacitami, pretože v tomto návrhu, lebo nevieme tento návrh na skrátené legislatívne konanie posudzovať a vyjadrovať sa k nemu bez kontextu s konkrétnym celým návrhom zákona, čiže tam to musíme ísť do, do kontextu aj s tým konkrétnym návrhom zákona. A keď si pozriete ten návrh zákona, tak ide o doplnenie personálnych kapacít pre účely celoplošného testovania, iný účel toto nemá.
A tu v tomto návrhu zákona ideme vlastne odobrovať to, že odborne spôsobilou osobou sa stane aj úplne nekvalifikovaná osoba. A pre aké účely? To nie sú pre účely výkonov v zdravotníckych zariadeniach a v nemocniciach. Len pre účely celoplošného testovania je toto celé. Tak si to povedzme úplne otvorene.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister... (Zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte. Pani poslankyne, páni poslanci, trochu kľudu v sále. Ďakujem.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Milé kolegyne, kolegovia, rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré zákon o rokovacom poriadku vyžaduje striktné náležitosti, ktoré musí spĺňať, aby bol dodržaný zákonný postup pri prijímaní návrhu zákona, ktorý, ak dodržaný nie je a nebude, môže spôsobiť v konečnom dôsledku neplatnosť celého návrhu zákona, pretože Ústavný súd už judikoval, že ak nie je dodržaný procesný postup pri prijímaní jednotlivých návrhov zákonov, tak je to dôvod na vyhlásenie takéhoto zákona za prijatý v rozpore s ústavou, a teda ho vyhlási za neplatný. Čiže riskujeme, že takýto návrh zákona bude v konečnom dôsledku vyhlásený za neplatný.
A teraz poviem prečo. Bolo tu v doterajšej rozprave povedané pri jednotlivých vystúpeniach a faktických poznámkach, že sa tu nepovedal ani jeden dôvod, prečo nie je naplnené ustanovenie § 89 zákona o rokovacom poriadku. No ja sa teraz pokúsim vysvetliť, prečo naozaj nie je toto ustanovenie naplnené.
Toto ustanovenie odcitujem ešte raz, pretože je to dôležité. Je tu napísané, že: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády", a teraz to je dôležité, "na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Na návrh vlády.
No a teraz si poďme pozrieť, že čo je návrhom vlády. Keď si otvoríte návrh vlády na skrátené legislatívne konanie a prečítate si tú jednu stranu, tak zistíte, že v tom texte nie je ani jedna jediná zmienka o tom, že akým spôsobom môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo aké hrozia štátu značné hospodárske škody. Jediná veta, ktorá je v poslednom odstavci v tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie, je, že je to potrebné prijať čo najrýchlejšie.
No ale, páni kolegovia a kolegyne, toto nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. V návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie musí byť odôvodnené, prečo sa chce využiť § 89 zákona o rokovacom poriadku a akým spôsobom majú byť ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť alebo aké a akým spôsobom majú vzniknúť a aké veľké majú vzniknúť značné hospodárske škody štátu
No a teraz sa dostávame k meritu veci, o ktorom tu už bolo hovorené, že akú tu máme mimoriadnu situáciu, lebo zákon o rokovacom poriadku hovorí, že za mimoriadnych okolností. Ale my tu nemáme mimoriadne okolnosti, ktoré by vznikli z nejakej objektívnej skutočnosti. Tie mimoriadne okolnosti tu máme už od februára, resp. od marca. To nie sú mimoriadne okolnosti, ktoré by nastali včera. A sú to mimoriadne okolnosti, ktoré nenastali objektívne, nastali subjektívne rozhodnutím premiéra tejto krajiny v rozpore s odporúčaniami odborníkov, ktorí mali, zasadajú v pandemickej komisii, sú lekári, sú zdravotníci, sú predstavitelia zdravotníckych zväzov, ktorí neodporúčali celoplošné testovanie. A my tento návrh zákona, ktorý tu ideme prijať, nemáme na nič iné, len na to, aby nápad premiéra tejto krajiny v rozpore s odporúčaniami odborníkov sa mohol realizovať ďalej.
Čiže tu nie sú mimoriadne okolnosti, ktoré vznikli nejakou objektívnou skutočnosťou. Tu je potreba, ktorú vyvolal premiér svojím rozhodnutím v rozpore s názormi odborníkov, a preto nemáme dostatočný počet pracovníkov, zdravotníkov a dobrovoľníkov, ktorí môžu vykonávať toto testovanie, a preto tu je tento návrh zákona. Ale to nie je skutočnosť, ktorá odôvodňuje skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takže pôjdem rovno k veci.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Európska komisia svojím rozhodnutím z 11. decembra 2014 schválila operačný program pre potravinovú a základnú materiálnu pomoc na Slovensku pod názvom Operačný program FEAD. Tento program, ktorý sa realizoval prostredníctvom štyroch opatrení, slúžil ako poskytovanie potravinových a hygienických balíčkov vybraným skupinám, príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, poskytovaním teplého jedla osobám bez prístrešia a aj formou podpory distribúcie darovaných potravín. Opatrenia z Operačného programu FEAD na podporu zabezpečenia potravín, materiálnej pomoci a sociálneho začlenenia majú veľký význam pre tých najodkázanejších, vrátane tých, ktorých by systémová sociálna pomoc mohla prípadne vynechať, jednoducho aj tých, ktorí potrebujú okamžitú pomoc. V niektorých regiónoch Slovenska, kde je nedostatok pracovných príležitostí, je veľa rodín v núdzi odkázaných na akúkoľvek hmotnú pomoc.
Po relatívne zlých skúsenostiach, ktoré v aplikácii a hlavne v distribúcii tohto programu za vlády pani Radičovej boli, pretože veľa ton múky sa rozkradlo, ktorú mal distribuovať vtedy minister pôdohospodárstva pán Simon, som rád, že sa nám podarilo získať partnerské organizácie, ako je Slovenský Červený kríž, Charita svätej Alžbety a Slovenská katolícka charita, ktoré participovali na distribúcii pomoci, uviedli, že Operačný program FEAD sa s veľkou mierou spolupodieľal na plnení hlavného humanitného cieľa, to je chrániť životy, zdravie, dôstojnosť a znižovať utrpenie ľudí v núdzi. Program FEAD týmto podporuje aj sociálnu súdržnosť, posilňuje sociálne začlenenie, a teda v konečnom dôsledku prispieva k odstraňovaniu najhorších foriem chudoby v Európskej únii a samozrejme, že aj na Slovensku.
Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny pod mojím vedením sa podarilo vynegociovať na obdobie rokov ´16 až ´20 čiastku 54 mil. eur, z ktorej sa zabezpečovalo financovanie potravinových a hygienických balíčkov.
Otázka znie: Ako v súčasnosti ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje pokračovanie tohto úspešného Operačného programu potravinovej a základnej materiálnej pomoci, ktorá tu v uplynulých šiestich rokoch fungovala? Ako vytvára, prípadne znásobuje potreby riešenia týchto otázok práve v čase, keď tu vo veľkej miere jednoducho pandémia koronakrízy vytvára ďalšie sociálne problémy?
Pôvodný operačný program mal cieľovú skupinu občanov ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorí z populácie tvorili nie malý počet. Tu chcem povedať, že sa to nejedná len o osoby, ktoré žijú v osadách, ale to sa príliš zjednodušuje, ale v tomto prípade je to 1 069 980 osôb. Najviac ohrozené rizikom chudoby alebo sociálnym vylúčením sú celkom iste neúplné rodiny s deťmi, osamelé matky a podobne.
V súčasnosti k tejto populácii pribúda množstvo ľudí, ktorí sú buď priamo, alebo nepriamo zasiahnutí pandémiou COVID-19. Mnohí sú priamo zasiahnutí reštriktívnymi opatreniami vlády, takýchto ľudí je možné zaradiť medzi občanov ohrozených rizikom chudoby, ktorú im spôsobila pandémia koronavírusu a s tým súvisiace opatrenia prípadne vlády alebo iných orgánov. Ako im bude teraz ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pomáhať? To je základná otázka, ktorá smeruje v mojom prípade na pána ministra.
Krajiny Európskej únie z toho, čo mám informácie a možno aj nejakú komunikáciu s bývalými kolegami, reagujú. Napríklad Španielsko, sa naplno rozbiehajú programy prostredníctvom tzv. potravinovej banky. Je potrebné si uvedomiť, že rok 2020 je rokom, kedy sa od 1. januára dajú čerpať štrukturálne a iné fondy, ako napríklad Fond pomoci pre najodkázanejšie osoby, ktorý Európska komisia upravila aj z pohľadu súčasnej pandémie.
Vážený pán minister, ako sú zabezpečené rokovania s DG, to znamená s Generálnym riaditeľstvom Employment v tejto oblasti? Bude rozšírená cieľová skupina zasiahnutých koronavírusom, prípadne nejakými reštriktívnymi opatreniami? Bude mať táto skupina nárok na potravinové a hygienické balíčky či na teplú stravu raz za deň? Myslím si, že práve teraz by túto pomoc jednoducho potrebovali.
Samozrejme, pán minister, že interpeláciu vám zašlem aj písomne.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pokladám za veľmi dôležité otvoriť prostredníctvom interpelácie jednu tému, ktorá vzhľadom na situáciu, ktorú žijeme, je podľa môjho názoru veľmi dôležitá a chcem preto interpelovať pána ministra Krajniaka, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti zareagoval na predloženú novelu zákona. Myslím si, že táto novela zákona je nanajvýš aktuálna, nakoľko rieši odoberanie predovšetkým akademických titulov, ktoré boli získané neoprávnene použitím prác iných osôb bez toho, aby boli riadne citované, aby bolo s nimi naložené tak, ako predpokladá zákon.
Myslím si, že celá debata, ktorá prebiehala v druhom čítaní vo výbore, bola veľmi konštruktívna a hľadali sme všetky možné riešenia tak, aby sme sa po prvé vyhli retroaktivite, ktorá by mohla byť dôvodom na zrušenie tejto novely zákona. Hľadali sme všetky možné riešenia tak, aby sme postihli čo najviac prehreškov v tejto oblasti.
A tak ako povedal aj predkladateľ a tak ako hovoril aj v predchádzajúcom vystúpení pán kolega Habánik, chcem aj ja oceniť spoluprácu, ktorá bola vytvorená na výbore a v zásade o všetkých otázkach sme sa bavili vecne, argumentovali sme, hľadali sme riešenia a táto debata vôbec nebola politická, čo v tejto Národnej rade je skôr zvláštnosť ako pravidlo.
Takže ešte raz ďakujem za všetku túto konštruktívnosť. Chcem povedať, že z tých vecí, ktoré sú v spoločnej správe, sú dôležité dve veci, ktoré považujem za kľúčové preto, aby zákon bol vykonateľný.
Prvá je tá, že vypadlo vo všetkých prípadoch na základe pozmeňujúceho návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe, slovko „úmyselne“. To znamená, že nebude potrebné preukazovať úmysel pri poškodzovaní práv tretích osôb, a tým pádom podľa nášho názoru sa tento zákon stáva vykonateľný. Už som upozorňoval v prvom čítaní, že pokiaľ by sme zostali pri úmysle, teda preukazovania úmyslu pri porušovaní práv tretích osôb, tak by sme sa pravdepodobne dostali do roviny Českej republiky, kde trvalo takmer dvadsať rokov, kým sa podarilo odobrať prvý titul. A toto nie je cieľom tejto novely zákona a za túto zmenu a jej podporu chcem poďakovať.
Druhá vec, ktorá je veľmi dôležitá z nášho pohľadu, je tá, že sme nechali v pôvodnom znení ustanovenia, ktoré sa týkajú, ktoré sa týkajú možnosti vzdania sa titulu, nakoľko bol predložený iný pozmeňujúci návrh, ktorý toto precizoval spôsobom, aby bolo možné vzdať sa iba titulov, ktoré boli nadobudnuté po dni účinnosti tohto zákona. Myslím si, že pre upokojenie verejnej mienky, ale aj pre spravodlivosť v tejto krajine a pre príklad študentom, že sa oplatí študovať tak, ako to zákon vyžaduje, je potrebné, aby táto možnosť bola aj predtým.
A v tejto súvislosti vzhľadom na to, že ide o silne politickú vec, ktorá sa týka predovšetkým verejných funkcionárov, ktorých konanie je posudzované veľmi citlivo, dovoľte, aby som predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom žiadam potom hlasovať po schválení návrhu tohto zákona.
A návrh na uznesenie znie:
„Národná rada Slovenskej republiky vyzýva všetkých verejných funkcionárov, ktorí porušili ustanovenia § 108f zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pred nadobudnutím účinnosti § 108f, aby sa vzdali svojich akademických titulov.“
Toto uznesenie, toto, návrh na uznesenie Národnej rady odovzdávam pani spravodajkyni a poprosím o tomto návrhu hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem oceniť veľmi konštruktívny dialóg, ktorý sme viedli k novele zákona o vysokých školách, a to nielen na výbore pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ale aj v diskusiách so všetkými zainteresovanými subjektmi. A chcem oceniť, že aj tie návrhy k novele, teda k poslaneckej novele zo strany opozície boli v rámci výboru, ale v rámci aj spoločnej správy akceptované.
A musím povedať, že nielen tie, ale aj tie ostatné, ktoré sú vložené v tej spoločnej správe, vlastne precizujú predložený návrh zákona. A je dobré, že teda vysoké školy budú mať od 1. januára budúceho roka kompetenciu aj v tejto oblasti.
Čo sa týka toho samotného čl. II, on je vlastne novelou iného zákona, nie zákona 131 o vysokých školách, ale novelou zákona 269/2018 o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, hoc´ tieto dve právne normy sú navzájom previazané a vysoké školy a univerzity sa nimi riadia. Musím povedať, že s tým čl. II, tak aj ako bol zmenený, nemám v zásade problém. Je dobré, že sa to rozširuje aj na spoločné študijné programy, pretože by bolo čudné, keby sme nemohli vytvárať takéto spoločné študijné programy s inými univerzitami.
Možnože ten bod 5, kde skracujeme tú jednu lehotu, obávam sa, že to vytvorí nejaký v aplikačnej praxi trošičku chaos po tom alebo veľa práce pre akreditačnú agentúru. Uvidíme, ale verím, že ešte aj k tomuto vieme v najbližších dvoch rokoch prijať nejaké opatrenia, ak by sa nám vyskytlo, že akreditačná agentúra by vlastne, keď dostane dávku jednorazovú zo všetkých univerzít, nestíhala svoju prácu. Takže to vieme ešte potom v priebehu nasledujúcich rokov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, vážené dámy a páni, vážený pán podpredseda, pán minister, dovoľte len v krátkosti. V zásade uvedený návrh zákona vítam. Moje vystúpenie bude krátke. Chcem len upozorniť na niektoré možno nedostatky v tomto zákone, ktoré sa budeme snažiť riešiť potom v druhom čítaní, teraz je to skôr len pre takú informáciu.
Mne ako lekárovi troška vadí podľa mňa nevyvážený stav medzi dohľadom nad zdravotnou starostlivosťou a právami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a troška mi vadia vysoké pokuty, ktoré sa zvýšili niekoľkonásobne, ale snáď ešte o tom budeme niekedy hovoriť.
Ďalej by som chcel upozorniť, že, že, že finančné zúčtovanie, to je, myslím, že § 11, sa má dávať do 31. 12., čo je nereálne, možnože by to bolo dobré do druhého, druhého čítania upraviť.
A v zásade, v zásade možnože mi ešte tam vadí a treba sa nad tým zamyslieť, že má sa stanoviť, ministerstvo zdravotníctva zriadi pre účely stanovenia úhradových mechanizmov a regulácie cien riadiaci výbor a zástupcovia zdravotnej starostlivosti sú tam len traja, podobne ako traja z ministerstva a tak ďalej, čo považujem za zdravotnú starostlivosť málo vzhľadom na to, koľko je poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nehnevajte sa, že som vám pokazil deň.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, v podstate to, čo ste začali, presne hovorí o tom, aký je rozdiel medzi nami a vami. Vy hovoríte o tom, že chcete, aby boli zastropované výšky daní, alebo teda aby sa stále znižovali nejakým spôsobom. Na druhej strane vláda si zvyšuje enormne výdavky. Bude sa tu zvyšovať enormne zadlženie Slovenskej republiky. A ak si to celé takto spočítam, tak jednoznačne mi z toho musí vyjsť, že vy, a to aj hlásate, že chcete, aby bol veľmi malý štát.
Len práve táto koronakríza ukazuje to, že aký je štát dôležitý. A, viete, keď príde ku krízovým situáciám, tak každý príde za štátom: Pomôž nejako nám v tejto situácii tak, aby sme to dokázali prežiť.
Ak vy svojou politiku urobíte to, že ten štát bude taký malý, že nebude mať komu pomôcť, tak potom každý si bude musieť pomôcť sám. Tak som zvedavý, aký sociálny zmier budete mať na Slovensku.
Ešte krátko k tomu konceptu čistého bohatstva. Mne sa ten koncept celkovo páči, ale, poviem otvorene, realizovať je ho skoro v momentálnych podmienkach nemožné. Tie výpočty, ktoré by viedli k nejakému oceneniu čistého bohatstva, sú tak vágne a tak nepresné, že by z toho vznikli podľa mňa hausnumerá, ktoré by vám na konci dňa nič nepovedali. Ale máme tu veľa, veľa rôznych ekonómov, ktorí sa tým zaoberajú, a ja im to neberiem, nech dajú na stôl nejaký koncept, ktorý bude mať hlavu a pätu, a môžme sa potom o ňom pobaviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tento návrh zákona v podstate, tak ako povedal pán Viskupič, súvisí s tým, že my, bývalá vláda ešte sa dohodla s autodopravcami na nejakom modele a ten model je v podstate aj väčšinovým obsahom toho, čo predložila terajšia vláda. My sme už na to nemali vtedy čas, vzhľadom na to ale vláda tento návrh odsúhlasila a nechala to ďalšiemu parlamentu, to bolo tesne pred parlamentnými voľbami.
Za mňa, samozrejme, ja neviem, či je to nutné riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, tieto sme nepodporili, ale určite samotnú novelu podporíme, nakoľko vychádza z tých záverov, ktoré sme urobili ešte my ako stará, stará vláda.
Takisto súhlasím s tým, že malo by sa možno do budúcna pozrieť viac na prihliadanie na environmentálne vplyvy dopravcov a v podstate ich motivovať k tomu, aby ten vozový park bol prispôsobený tomu, aby na jednej strane nezaťažoval naše aj cesty a vozovky a na druhej strane aby aj tie emisie boli nižšie a takto nejako bonifikovať tých, ktorí majú novšie vozidlá a budú sa starať o to, aby bol menší vplyv na environmentálnu záťaž na Slovensku.
Ďakujem pekne.