Videokanál klubu

Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda Národnej rady, pôvodne som chcel trošku dlhšie k tejto veci hovoriť, ale myslím, že aj tých desať minút bude postačujúcich.
Je na škodu veci, že sa to trošku v takej zložitej dobe tu v Národnej rade prerokováva, pretože mal som informáciu, že dôchodcovia chcú byť prítomní pri prerokovávaní tohto bodu, ale vzhľadom na posúvanie tých materiálov to asi ani nie je možné zadefinovať kedy presne, aby sa vedeli podľa toho jednoducho pripraviť.
Treba povedať, je to ojedinelý akt, ktorý si tu ešte história nepamätá, že by seniori organizovali petičnú akciu, kde by sa domáhali svojich ústavných, zákonných práv. Pretože Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí, ako má vyzerať jeseň života. Hovorí o dôstojnosti života v starobe, no a táto úloha, ústavná úloha zatiaľ nie je zabezpečená. Pretože môžeme sa baviť o tom, do akej miery áno alebo nie, ale samotný fakt, ako sa zvyšuje počet dôchodcov na hranici, dokonca pod hranicou chudoby, je svedkom toho, že tu je nejaký, nejaká veľká podlžnosť tejto sociálnej skupine, nehovoriac o tom, že sa absolútne neobjavili ani v tzv. prorodinnom balíčku, ktorý bol predmetom rokovania tohto pléna. Tam sa ako na dôchodcov absolútne zabudlo, akoby neboli súčasťou tej našej veľkej rodiny, pretože ja vnímam rodinu, že to môže byť aj trojgeneračná rodina vrátane tých starých rodičov, ktorí, si myslím, že sú najviac odkázaní v takýchto situáciách a v dobe, akú žijeme, v dobe zdražovania, samozrejme, nárastu cien energie, aby sa na nich jednoducho pamätalo.
Baviť sa o tom, či a koľko sa v tomto roku dôchodcom dalo. Treba vidieť, akým spôsobom sa robila istá korekcia dopadov na dôchodcov, a nie o tom, či sme ich stimulovali nejakými 300 miliónmi, aby sa dali zaočkovať, ktorí sa dali a nedali, to vnímam ako úplne iný problém, a preto v tomto prípade pokladám za alibistické, že vláda sa oháňa doslova prostriedkami, ktoré obdržali niektorí, opakujem ešte raz, niektorí dôchodcovia v čase, keď ešte bežala pandémia a bol záujem ich motivovať, aby sa dali, dali zaočkovať.
Predložili šesť konkrétnych požiadaviek. Možnože tu treba postaviť aj otázku smerom k Národnej rade: Prečo až po dvoch mesiacoch? Už viac jak dva mesiace je, uplynula doba, kedy to predložili do parlamentu, sa tým zaoberáme. Za tie dva mesiace sa veľa vecí zmenilo. Možno z tých, ktorí to podpísali, veľa už nie sú medzi nami tí dôchodcovia, pretože ten život je taký a vzhľadom na posun času už možno niektorí z nich mrznú, pretože nemajú na to, aby si vedeli zaplatiť teplo v tom svojom domove, kde žijú. Nerozumiem, prečo až teraz sa to prerokovalo. Podľa mňa vzhľadom na naliehavosť a prioritu týchto riešení to malo byť dávno prerokované, na začiatku tejto schôdze, a samozrejme, že aj za ich účasti.
Hovorím to preto, lebo z tých šiestich požiadaviek, ktoré sú tam, niektoré sa javia už ako neaktuálne vzhľadom na čas a dobu, ktorá prešla, ale podstatné je to, že tie opatrenia, ktoré sa prijali doteraz, a už trošku môžem kalkulovať aj s ďalšími opatreniami, pretože ministerstvo práce predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh ďalšieho, ďalšej novely zákona o sociálnom poistení, kde nejaké veci ďalšie iným spôsobom, valorizáciu a ďalšie veci má záujem riešiť, len pozde. Pozde, na toto sme poukazovali aj zo strany opozície. V konečnej miere boli tu aj nejaké návrhy aj odo mňa v parlamente a ideme sa toho dotknúť až teraz na konci roka, keď inflácia sa blíži k 15 % a podľa údajov Národnej banky Slovenska pre budúci rok nič lepšie. Niekde možno 22-, 23-percentná inflácia; na to je potrebné túto sociálnu skupinu pripraviť. Pripraviť tým, že kompenzácie. To nemusia byť len priame prostriedky, ktoré sa týkajú, samozrejmá vec, že dôchodkov ako takých. To sú všetky ďalšie kompenzačné opatrenia. A veľmi očakávam, aké prídu kompenzačné opatrenia napríklad na energetickú chudobu, ktorá by v značnej miere mohla riešiť domácnosti, kde dôchodcovia alebo kde len dôchodca žije, aby doslova tú zimu prežil a mal by vytvorené aspoň tie najzákladnejšie podmienky pre to, že teplo cez zimu bude zabezpečené.
180-tisíc ľudí podpísalo túto petíciu. V drvivej väčšine sú to hlavne, hlavne seniori, a preto ešte raz hovorím, bolo, by som povedal, veľkou zodpovednosťou aj Národnej rady čím skôr takúto petíciu predložiť, aby sa s ňou plénum mohlo zaoberať a prijímať ďaleko skôr opatrenia ako teraz, keď už máme mesiac, mesiac november.
Tu treba vidieť možno genézu témy valorizácie od roku 2020. Na veľkú škodu, že pán minister Krajniak nepredĺžil to obdobie, ktoré predtým bolo na štyri roky, že minimálne 2 % valorizácia, i keď ten vývoj a inflácia ukázali, že dneska sa už bavíme o úplne iných číslach, ale to bola v tom začiatku hneď jedna z možností, o ktorej by sme sa boli bavili, pretože treba si uvedomiť jednu vec. Pre rok 2022 sa riadi valorizácia všetkých dôchodkov – starobných, invalidných a tak ďalej – výškou 1,3 %, ktorá bola aktuálna v závere minulého roku a ostala platná od 1. januára 2022. To znamená už 11. mesiac. Opakujem 1,3 % a valorizácia je niekde 14, 15, kde sme, kde sú tie zvyšné percentá. Jednoducho tí seniori to nemajú akýmkoľvek iným spôsobom šancu si zabezpečiť tie prostriedky, aby sa minimálne držali tej životnej úrovne, ktorú majú, resp. mali. Dnes je to už niekde úplne inde, a preto je nevyhnutné, aby sa valorizácia pripravila tak, aby sme nebrali štatistické čísla rok a pol dozadu, ale aby sme nabehli na, v úvodzovkách, český model, ktorý hovorí o tom, že ideme pol roka dopredu, až následne sa vyrovnáva potom tá predpokladaná inflácia podľa skutočnej, ale dôchodca má dopredu finančné prostriedky, ktoré by mali zabezpečiť udržanie životnej úrovne. To znamená, aj v tomto prípade sa máme od Čechov čo učiť, pretože ďaleko skôr ako my zareagovali na túto skutočnosť a veľmi operatívne tento problém v priebehu, v priebehu roka rieši.
Tá valorizácia, tak ako je nastavená teraz, bola nastavovaná v úplne iných časoch, relatívne v dobrej ekonomickej situácii, kde viackrát som to už spomínal, ja som musel riešiť iné problémy a ten problém sa volal deflácia, aby sme nemuseli dôchodcom znižovať dôchodky vzhľadom na kritériá, ktoré v tom zákone boli nastavené. Ale to bolo vybavené operatívne, počas 24 hodín prestala dôchodcov strašiť deflácia, a práve preto bolo treba aj v tomto období za 24 hodín riešiť aktuálny stav inflácie a z toho potrebnej, potrebnej valorizácie.
To, čo je treba si pripomenúť, je aj otázka minimálneho dôchodku. My sme aj z časti opozície, minimálne SME RODINA, v tom uplynulom období veľmi veľa prosociálnych oblastí schválili, ale prišlo nejaké obdobie hlavne roku 2020 a všetko sme zmrazovali, zmrazovali, zmrazovali. Zmrazovali sme aj minimálny dôchodok. Ten návrh, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, hovorí o tom, že by sa mal rozmraziť ten minimálny dôchodok až od 1. januára ´24. Pýtam sa, čo budú aj títo ľudia robiť v tom budúcom roku.
Treba si uvedomiť jednu vec. Keď som v tom ´15. roku zavádzal minimálny dôchodok, vychádzal som hlavne z toho, že je nevhodné, aby ľudia, ktorý odrobili minimálne 30 rokov, stáli na úradoch práce v jednom rade na sociálne dávky s tými, čo celý život vôbec nerobili. To bola aj morálna satisfakcia voči týmto. No ale my sme to s týmto zmrazením jednoducho znova zatlačili niekde úplne inde a dávame ich na rovnakú úroveň s tými, čo vôbec nepracovali. Preto si myslím, že ak to príde, ten návrh zákona, sem, v žiadnom prípade nie 1. 1. ´24, ale 1. 1. ´23. Je nevyhnutné vrátiť sa k tomu a rozmraziť to, aby aj títo dôchodcovia, je ich okolo 75-tisíc, alebo aspoň v čase, keď som tento návrh zavádzal, ich bolo, možno dnes ich už je viac, ktorých sa to bezprostredne dotýka, lebo, lebo to je skutočne malý dôchodok. A sú tam aj takí, čo odrobili aj 40 rokov, ale robili za minimálnu mzdu. To znamená, že adekvátne k tomu ten výpočet toho dôchodku zodpovedal, zodpovedal tej minimálnej čiastke toho dôchodku. To znamená, to nie sú ľudia, ktorí sa vyhýbali robote. Naopak, pracovali a boli ochotní aj za tú minimálnu mzdu pracovať adekvátne k tomu možno na príslušnej profesii. Nie je ich málo to, tých, takýchto profesií, kde minimálna mzda je relatívne veľmi veľa. Práve preto je treba na nich treba pamätať, a nie 1. 1. ´24, ale každopádne 1. 1. ´23.
Každopádne podporujem túto iniciatívu a možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, že mimo toho uznesenia, kde konštatujeme, či by sme nemali zaviazať vládu, nech informuje, čo s tým bude robiť. Nech najskôr rokuje s Jednotou dôchodcov Slovenska, nech im dá nejaké odpovede a nám nech dá odpoveď, že ako bude s tými šiestimi požiadavkami, ktoré sú tam, narábať, myslím z hľadiska nejakého legislatívneho postupu ďalšieho.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja som bol tak nepriamo vyzvaný, že som bol štátnym tajomníkom na ministerstve obrany a že ministerstvo obrany bolo podvyživené.
No viete, je veľký rozdiel rozdeľovať 18-miliardový koláč výdavkov štátneho rozpočtu, ako bolo v roku 2019 napríklad, a ako bude teraz 35. Čiže aj toto sú nejaké objektívne dôvody. A na rozdiel od toho, že počas kríz za našej vlády, kedy bola hospodárska a ekonomická kríza, tak sme museli škrtať. A áno, škrtali sme v štátnom rozpočte ministerstva obrany, lebo nechceli sme škrtať ľuďom. Áno, je to pravda. Lenže v čase tejto krízy sa ministerstvo obrany, naopak, štátny rozpočet navyšuje. Viete, však aj vy ste boli súčasťou pôsobenia na ministerstve obrany aj v našich časoch. Aj pán minister obrany bol riaditeľom kancelárie nášho štátneho tajomníka tri a pol roka. Aj pán štátny tajomník súčasný bol riaditeľom kancelárie súčasného veľvyslanca vo Veľkej Británii Roba Ondrejcsáka, ktorý bol v tom čase štátnym tajomníkom ako ja a v tom čase presne, kedy sa hovorilo o F-16.
Vy ste povedali, že by ste preferovali Gripeny. Ale to nie ja som preferoval F-16. Veď to predsa ozbrojené sily si dali požiadavku, čo chcú. Vzdušné sily.
A takisto ja som sedel pri tom rozhodovaní, samozrejme, sa nedá baviť o konkrétnostiach, ako aj Robo Ondrejcsák. A ekonomicky najvýhodnejšia bola F-16 voči Gripenu. Ale ozbrojené sily si to vybrali. Nebudeme sa teraz baviť o tom, že to, čo sa obstaráva technika pre ministerstvo obrany, resp. pre ozbrojené sily, sú rozhodnutím vedenia ministerstva obrany, nie? Nie. Sú rozhodnutím ozbrojených síl, ktoré si dali požiadavky, že čo chcú, a ministerstvo obrany im vytvorí servis.
No a spomeniem nakoniec tú S-300. Čiže tvrdíme, že tá S-300 nebola funkčná a vedome, sme vedeli o tom, že nebol chránený vzdušný priestor, keď sme dali nefunkčnú S-300 na Ukrajinu? Alebo ako to vlastne je?

Pán poslanec, oceňujem, že ste zostali a vystúpili k tejto téme, ale musím skonštatovať, že vy ste nečítali, čo je v obsahu tohto uznesenia. Tu sa nikto nebaví o tom, čo bolo do dnešného dňa, čo od dnešného dňa. My vám kladieme jednoduché otázky. A tá otázka znie: Ako bude zabezpečená ochrana vzdušného priestoru a protivzdušná ochrana, keď budú Patrioty stiahnuté, pretože o tom hovoril minister zahraničných vecí Káčer spoločne s novým americkým veľvyslancom. Rovnako sa vás pýtam veľmi jednoducho, nakoľko, keď už ste takmer tri roky vo vláde, je pre vás udržateľná situácia, že naše nebo po tom, čo ste politicky uzemnili, politicky uzemnili MiG-29, máme byť odkázaní na Varšavu a na Prahu? A kladieme ďalšiu otázku, čo všetko ste, preboha, okrem tej S-300 poslali na Ukrajinu. Čo je na tom zvláštne? Kto tu čo spochybňuje? O čom sa vlastne tu rozprávame? Chceme od vás ako predstaviteľov vládnej moci, aby ste opozícii na neverejnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky povedali, čo ste všetko z Ozbrojených síl Slovenskej republiky poslali na Ukrajinu, objemy, množstvá, druhy. Na to máme právo, na takúto informáciu, na neverejnom zasadnutí. A rovnako chceme ubezpečenie, že tak ochrana vzdušného priestoru, ako aj protivzdušná ochrana bude tak zabezpečená, ako bola minimálne predtým, ako vznikol vojnový konflikt.
Pán poslanec, nevyťahujte otázky, ktoré sa týkajú nejakých súkromných firiem. Povedali ste, že profity nie sú v správnych vreckách. Čiže teraz už sú v správnych vreckách tie profity? Načo to je dobré, pán poslanec? My sme postavili konštruktívne uznesenie s konštruktívnymi otázkami. To je naša opozičná práca, budeme to robiť ďalej. A ja to poviem veľmi jasne. Ja mám veľké obavy o bojaschopnosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky po tom, čo ste predviedli na Ukrajine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám ako spravodajca predniesol správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ohrozeniu bojaschopnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky (tlač 1277). Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu (tlač 1277) podáva Národnej rade túto spravodajskú správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1331 zo 17. októbra 2022 pridelil návrh poslanca Roberta Fica (tlač 1277) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť aj ako gestorskému výboru.
Výbor prerokoval návrh poslanca Roberta Fica (tlač 1277) v určenej lehote a neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu hlasov poslancov. Prílohou tejto spravodajskej správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslanca.
Ďakujem, skončil som, otvorte, pán predsedajúci, rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem za nejakú mieru korektnosti, lebo naozaj tu čakáme od rána na poradie, kým v iných prípadoch jednoducho odišli predkladatelia a nechali prepadnúť body.
Dovoľte mi, aby som predložil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ohrozeniu bojaschopnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, keďže návrh je predložený v písomnej forme, nemusím ho predkladať, ale predsa len, keďže ste tu, ktorí máte záujem na túto tému hovoriť a diskutovať, ja túto tému otvorím jednou udalosťou, ktorá sa stala.
Došlo k stretnutiu medzi novým veľvyslancom Spojených štátov amerických pánom Ranom a ministrom zahraničných vecí pánom Káčerom krátko po tom, čo prevzal potrebné doklady novonastupujúci veľvyslanec od slovenskej prezidentky. Na tomto vystúpení alebo na tomto stretnutí, prepáčte, slovenská strana dostala informáciu, že budú stiahnuté batérie Patriot z územia Slovenska. Na to sa pýta minister zahraničných vecí Káčer amerického veľvyslanca, aká bude alternatíva týchto Patriotov. Odpoveď bola, spojenci nájdu nejaké riešenie a spomínalo sa Taliansko.
Takže dámy a páni, návrh uznesenia, ktorý som predložil, chce predovšetkým odpovedať na praktické otázky.
Pán poslanec Šeliga, ste veľmi konštruktívny, obrátim sa teda na vás. Keď nebola vojna na Ukrajine, mali sme aspoň niekoľko lietadiel vo vlastníctve, ktoré boli schopné plniť úlohy ochrany vzdušného priestoru. Môže vzniknúť situácia, že vám letí civilný cieľ, ktorý nekomunikuje s vežou, na atómovú elektráreň a je potrebné zasiahnuť. Keď vojna nebola, tak sme mali takúto možnosť. Rovnako sme mali funkčný systém, môže pán Naď klamať, koľko chce, to bol funkčný systém S-300, ktorý nám chránil jadrové elektrárne a súčasne tento systém je veľmi efektívny v porovnaní s Patriotmi, podstatne väčší počet cieľov, ktoré môže zasiahnuť, je to presnejšie a, samozrejme, na väčšiu diaľku. Toto všetko sme mali v čase, keď vojna nebola. A dnes vojna je, pán poslanec, a my nemáme nič. Musíme volať do Prahy alebo do Varšavy, ak to mám takto obrazne povedať, aby boli takí láskaví a poslali nám nejaké lietadla z Českej republiky alebo z Poľska chrániť náš vzdušný priestor, a len z politických dôvodov ste uzemnili MiG-29, žiadne dôvody na to neboli. A rovnako sme odkázaní na požičané a nami neriadené a nekontrolované batérie Patriotov, ktoré jednoducho nemáme vôbec pod žiadnou kontrolou, lebo náš systém S-300 išiel na Ukrajinu. Samozrejme s tým, že pokiaľ ide o klamstvá pána Naďa, nebudem to radšej ani komentovať. Je fakt, ja nemám informácie detailné, že odišlo zo Sliaču 80 nákladných vozidiel, tie Patrioty sa začali sťahovať z územia Slovenskej republiky, niečo zostalo pravdepodobne len v Kuchyni. Tak čo budeme robiť? Budeme volať do Prahy a do Varšavy kvôli lietadlám? Patrioti tu nebudú pravdepodobne, lebo vďaka iným národným záujmom ich sťahujú, a budeme čakať na nejaké riešenie do budúcnosti. Takto nevyzerá suverénna a zvrchovaná krajina. A mne nestačí odpoveď, ktorú stále dostávame: Spojenci sa o vás postarajú. Ako sa postarali?
Takže navrhujem, vážené dámy a páni, prijať uznesenie, ktoré celkom pochopiteľne kladie základné otázky. Aké máme riešenie po odchode Patriotov z územia Slovenskej republiky? Ak to vás nezaujíma, mňa to ako desaťročného funkčného predsedu vlády Slovenskej republiky zaujíma. Mňa zaujíma, kto bude garantovať bezpečnosť v tomto priestore.
Po druhé sa chceme pýtať veľmi jasne, čo to bola za dohoda, že vymeniť 30 transportérov BVP za 15 nejakých nemeckých tankov? Pán Naď povedal, že tanky sú v perfektnom stave. V takom perfektnom stave, že majú ísť do generálnej opravy. Tak čo tu vlastne ideme meniť a za čo to ideme meniť?
Chcem sa pýtať na húfnice, ktoré boli poslané na Ukrajinu. Boli poslané zo zásob ozbrojených síl alebo sú priamo poslané z fabriky? Obávam sa, že boli poslané húfnice priamo zo zásob ozbrojených síl.
Pýtame sa na to, koľko munície, koľko inej výstroje a výzbroje odišlo zo zásob Ozbrojených síl Slovenskej republiky smerom na Ukrajinu a v akom stave sa dnes vlastne nachádza pripravenosť slovenskej armády. Len nám neodpovedajte, že ideme kupovať. To aj ja viem, že sa ide kupovať. Pýtam sa na dnešný deň, na zajtrajší deň, na nasledujúce mesiace. Pán poslanec, F-16 má prísť niekedy v roku 2024, sa hovorí o prvej dodávke. Sme bez lietadiel. Ak sa stiahnu Patrioty, sme bez systému protivzdušnej ochrany. Poslali sme BVP-čka preč, poslali sme húfnice, poslali sme obrovské množstvo munície a bohviečoho všetkého. Však Naď je klamár! Od rána do večera vás všetkých klame. My na tú pravdu prídeme, nebojte sa, je to iba otázka času.
No a samozrejme, chceme vedieť, aký je vecný a časový harmonogram zaobstarania novej alebo používanej výzbroje a výstroje pre ozbrojené sily, pretože chápem, že idú sa teraz riešiť osemkolky, štvorkolky, lietadlá, a to sú roky. A pýtam sa teraz, my máme vojnu za humnami a naša armáda, obávam sa, je v takom hrôzostrašnom stave, v akom nikdy doteraz nebola. Preto navrhujem, aby sme toto uznesenie prijali a požiadali tých, ktorým sú uložené úlohy v tomto materiáli, aby informovali Národnú radu.
Pán poslanec, ja vôbec z toho nechcem robiť cirkus. Urobme neverejné zasadnutie Národnej rady. Som za to, ak sa máme baviť o veciach, ktoré sú predmetom vojenského tajomstva alebo iného tajomstva, hovorme o tom na neverejnom zasadnutí. Toto je najvyšší orgán štátu a zaslúži si odpovede na otázky, ktoré sa týkajú bezpečnosti Slovenska, bojaschopnosti a obranyschopnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec, za výzvu. Viete, že výzvy ja rád prijímam. O chvíľku budeme predkladať ďalší návrh uznesenia a možno nebudete veriť, do akého stavu súčasná vláda dostala slovenské ozbrojené sily. To je čistá katastrofa. Je to dôsledok politiky, ktorá škodí predovšetkým Slovenskej republike.
Ale k tej prvej otázke. Pán poslanec, ešte raz. Je všeobecná zhoda v Európskej únii, že najväčšou chybou európskej zahraničnej politiky bolo odovzdať komplet všetky bezpečnostné otázky do rúk Spojených štátov amerických. Samotní lídri v Európskej únii si uvedomujú, a teraz idem do zákulisia toho, na čo sa pýtate, že postupom času je treba vymaniť sa spod tohto vplyvu Spojených štátov v bezpečnostných otázkach. A preto prvým krokom by mohlo byť, keby konečne Európska únia mala vlastný názor na konflikt na Ukrajine. On nemusí byť na 100 % totožný s tým, čo dnes hovoria predstavitelia Spojených štátov, lebo dnes vojna Spojeným štátom americkým na Ukrajine totálne vyhovuje. Uvedomte si, aký obrovský objem skvapalneného plynu sa valí do Európy a za akú cenu. Uvedomte si, koľko zbraní, koľko pôžičiek. Nič nie je zadarmo. Tu nehovorme, to sú nejaké dary alebo niečo podobné. Aktivovali zákon o pôžičke. Preto z tohto titulu máme právo aj povinnosť apelovať, pretože sme v Európskej únii. Spamätajme sa a poďme o tom hovoriť samostatným, vlastným jazykom. A prvým jazykom, a to nie je teraz žiadna fráza, ktorý by mal byť, by mal byť jazyk mieru, lebo tá Európska únia vznikla na mierových základoch.
Pán poslanec, je predsa nemožné, aby sme začali hovoriť o ľuďoch, ktorí hovoria o mieri, že sú protivojnoví štváči. To tu nikdy nebolo. Sú vojnoví štváči. Ale my chceme, nech to prestane, nech sa Európska únia angažuje. A ja tu teraz počúvam, že dobreže nejdeme spáchať nejakú vlastizradu proti tomuto štátu. Mier je jediné východisko na Ukrajine a o to sa treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, nechcel som, ale potrebujete školenie z histórie, pretože máte zjavné nedostatky. Predovšetkým ste poukázali na paralelu s tým, čo sa dialo v roku 1941 v prvých mesiacoch druhej svetovej vojny, a povedali ste, že sa vlastne mohli dohodnúť Nemci s vtedajším Sovietskym zväzom. Pravda je taká, pán poslanec, že ak vojna začala v júni 1941, tak protiofenzíva pri Moskve bola 6. decembra 1941 s minimálnymi dodávkami akýchkoľvek zbraní a zásob zo Západu.
A postavte si jednu rečnícku otázku, pán poslanec, a postavte si ju veľmi úprimne. Od roku 1942 boli na stole požiadavky na otvorenie druhého frontu. Prečo bol druhý front otvorený až v roku 1944? Lebo bolo jasné, že Sovietsky zväz druhú svetovú vojnu vyhrá. Takže poprosím, ak hovoríte o tom, že ste expert na históriu, tak zdá sa, že máte veľa nedostatkov a nejaké malé školenie by vám neuškodilo.
Ďakujem pekne.

Pán predseda príslušného výboru, pán poslanec, toto je pravdepodobne nejaké nedorozumenie. Pretože v uznesení, ktoré je predmetom rokovania Národnej rady, my vôbec nehodnotíme stav demokracie v Rusku ani stav demokracie v Spojených štátoch, ani v iných krajinách. Toto uznesenie výlučne a výhradne reaguje na úlohu, ktorú Európska únia by mala zohrávať a nezohráva.
Určite ste z pozície predsedu výboru zachytili stanovisko najvyššieho predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú politiku pána Borrella, ktorý povedal, že je chyba, ak bezpečnostné otázky zostali v rukách Spojených štátov amerických a Európa odovzdala komplet celú svoju bezpečnosť do rúk tejto veľmoci.
My len apelujeme týmto uznesením bez toho, aby sme hodnotili vojenskú situáciu na Ukrajine alebo to, čo sa deje v Moskve, alebo čo sa deje vo Washingtone, aby využila celú svoju legitimitu, silu, pretože stále tu je 500 mil. obyvateľov, a predložila svoj pohľad, ako vyriešiť tento problém na Ukrajine, pretože dobre vieme, že vojenské riešenie v žiadnom prípade nie je riešením toho, čo sa na Ukrajine deje.
Súčasne toto uznesenie veľmi správne žiada pani prezidentku, aby bola zdržanlivá. Pani prezidentka nemôže bez konzultácií a súhlasu len tak hovoriť o vstupe nejakej krajiny alebo o podpore nejakej krajiny do Severoatlantickej aliancie. Naviac dobre viete, pán predseda, že neutralita, prísna neutralita Ukrajiny je jedným zo základných predpokladov akéhokoľvek riešenia konfliktu na Ukrajine.
Takže je to asi nedorozumenie. My apelujeme na Európsku úniu, neapelujeme ani na Moskvu, ani na Washington, lebo to je vojna týchto dvoch veľmocí na Ukrajine do posledného ukrajinského vojaka a občana. A apelujeme na prezidentku, aby bola zdržanlivá v zásadných zahraničnopolitických otázkach. Nič iné, nič viac.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára a Ladislava Kamenického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu (tlač 1275).
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1330 zo 17. októbra 2022 pridelil návrh (tlač 1275) na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady.
Zahraničný výbor uznesením č. 100 z 19. októbra 2022 odporučil Národnej rade schváliť uznesenie (tlač 1275). Výbor pre obranu a bezpečnosť neprijal uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas poslancov podľa zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady.
Návrh správy o výsledku prerokovania návrhu poslancov (tlač 1275) prerokoval výbor pre obranu a bezpečnosť na 86. schôdzi 20. októbra 2022. Správa výboru nebola schválená, keďže návrh správy nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu (tlač 1275). Tiež, aby som plnil úlohu spravodajcu.
Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, Chcem aj poďakovať za túto iniciatívu, ja som sa k nej pripojil, a za to, že v podstate príprava tohoto uznesenia bola hlavne teda v tvojej réžii, a myslím si, že je absolútne presne definovaná v danom uznesení, a preto sa budem snažiť ho prečítať, aby ste vedeli, o čom ideme hovoriť.
Na druhej strane máme tu aj, vidím, že záujem, záujem poslancov o nejaké mierové iniciatívy je veľmi nízky, takže budem sa snažiť byť stručný.
Takže predkladám uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu, kde teda Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje vážne znepokojenie nad eskaláciou napätia vo vojnovom konflikte medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou a reálnou hrozbou premeny tohto konfliktu na dlhodobú vojnovú konfrontáciu s tragickými dopadmi na civilné obyvateľstvo Ukrajiny.
Uvedomujúc si, že tento konflikt nemá reálne vojenské riešenie a že pokračujúce masívne dodávky zbraní ukrajinskej armáde budú viesť len k predlžovaniu vojny bez perspektívy jej ukončenia, žiadame Európsku komisiu, aby vypracovala a vynaložila maximálne úsilie na presadenie mierovej stratégie ukončenia vojny na Ukrajine, využívajúc pritom plnú autoritu Európskej únie a jej dôležitých inštitúcií, predovšetkým Európskej rady a Európskeho parlamentu.
Vyjadruje hlboké presvedčenie, že len takáto mierová stratégia Európskej únie môže priviesť bojujúce strany ku kompromisnému mierovému riešeniu garantujúce územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny a bezpečnostné záruky pre Ruskú federáciu.
Považuje prísnu vojenskú neutralitu Ukrajiny za jeden z podstatných aspektov mierovej stratégie Európskej únie.
Očakáva od Európskej únie podstatne väčšiu mieru nezávislosti pri formulovaní zásadných zahraničnopolitických stanovísk a definitívne akceptovanie skutočnosti, že vojna na Ukrajine nie je a nemôže byť v záujme Európskej únie, ale že ju, naopak, výrazne ohrozuje.
V tomto kontexte s plnou vážnosťou upozorňuje na obrovské riziko podpísania spoločného vyhlásenia prezidentov stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov NATO prezidentkou Slovenskej republiky dňa 2. októbra 2022, v ktorom podporila budúce členstvo Ukrajiny v NATO. Pripomíname prezidentke Slovenskej republiky, že závery samitu Severoatlantickej aliancie v Bukurešti v roku 2008, o ktoré sa vyhlásenie z 2. októbra 2022 opiera, sa prijímali v diametrálne odlišnej bezpečnostnej situácii.
Konštatujeme, že vstup Ukrajiny do NATO musia schváliť členské štáty jednomyseľne, a zdôrazňujeme, že zmluva o NATO obsahuje ustanovenia obmedzujúce prijatie kandidáta, ktorý je vo vojne alebo má sporné územia, čím vyhlásenie zo dňa 2. októbra 2022, podpísané aj prezidentkou Slovenskej republiky, bezdôvodne vytvára zbytočné napätie a neuskutočniteľné očakávania na strane Ukrajiny.
Upozorňujeme prezidentku Slovenskej republiky, že obídenie podmienok vstupu do NATO čisto z politických dôvodov by v praxi znamenalo priame zatiahnutie Slovenskej republiky do vojnového konfliktu na Ukrajine, čo nie je v súlade so žiadnymi medzi... nadnárodným záujmom Slovenska.
Ďalej dôrazne odmietame časť vyhlásenia z 2. októbra 2022, ktoré znie: "Pevne stojíme za rozhodnutím zo samitu Severoatlantickej aliancie v Bukurešti v roku 2008 týkajúce sa budúceho členstva Ukrajiny v Aliancii."
S plnou vážnosťou žiadame prezidentku Slovenskej republiky o zdržanlivosť pri jednostranných vyjadreniach o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie a rešpektovanie kľúčovej úlohy Národnej rady Slovenskej republiky pri formulovaní zásadných zahraničnopolitických stanovísk, medzi ktoré patrí aj vyslovenie súhlasu s protokolmi o vstupe nových členov do NATO.
Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, kde Národná rada Slovenskej republiky je najvyšší zákonodarný orgán. Ani prezidentka, ani vláda nemajú samostatnú kompetenciu pri medzinárodných záväzkoch, ktoré môžu mať zásadný vplyv na bezpečnosť Slovenska v súčasnosti či v budúcnosti, a to môže zhoršovať situáciu pri presadzovaní a obhajovaní záujmov občanov Slovenskej republiky. Ak títo ústavní predstavitelia takto konajú, je potrebné, aby prevzal iniciatívu parlament.
Ústava Slovenskej republiky vo svojej preambule hovorí o trvalej mierovej spolupráci s demokratickými štátmi. V súčasnosti po vojenskom napadnutí Ukrajiny Ruskou federáciou, čo je jednoznačne akt porušenia medzinárodného práva, sa významne zmenila bezpečnostná situácia s dopadom na Európsku úniu, ako aj na našu vlasť. Berúc do úvahy súčasnú situáciu, Slovenská republika prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky by mala podporovať mierové riešenie konfliktu, apelujúc v zmysle ústavy aj na Európsku komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na vytvorenie a presadzovanie mierovej stratégie urovnania tohto konfliktu. Je to bytostne dôležité pre Európsku úniu, pretože dôsledky, dôsledky majú a budú mať výrazný dopad na jej budúcnosť.
Musí to byť aj prvoradý záujem Európskej únie. Európska únia postupne vznikala ako mierový projekt po druhej svetovej vojne, a preto by mala predovšetkým a nepodmienečne presadzovať tento princíp aj v súčasnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.