Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že tak začať tým, že tak a máme to tu. Už vieme, prečo vládna koalícia alebo bývalé trosky vládnej koalície si schválili časť B2 uznesenia o skrátení volebného obdobia. Krátko zacitujem: "Časť B2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. B1 určuje, že voľby sa vykonajú 30. septembra 2023 a B2 hovorí, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní pred dňom ich konania."
Prečo spomínam toto uznesenie práve v súvislosti s týmto návrhom zákona? No preto, že toto, táto časť B2 uznesenia má svoj kľúčový, kľúčový význam. Totižto ak by tam toto obmedzenie najskôr 130 dní pred dňom konania volieb nebolo, tak predseda Národnej rady by mohol vyhlásiť termín volieb 30. septembra 2023 už dnes, resp. na druhý deň po schválení tohoto uznesenia, teda 1. februára. V takom prípade by voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, predčasné voľby 30. septembra sa riadili podmienkami volebnými, teda podmienkami výkonu volebného práva podľa právneho stavu v čase vyhlásenia volieb, teda 1. februára alebo dnešným dňom. Keďže však nad rámec zákonného zmocnenia a nad rámec ústavných oprávnení Národná rada si schválila aj toto horné obmedzenie, že predseda Národnej rady môže vyhlásiť voľby do Národnej rady najskôr 130 dní, pardon, áno, najskôr 130 dní pred dňom ich konania, čo keď si vypočítame, vychádza, ak sa nemýlim, na nejakého 23. mája, tak to vytvára priestor tejto vládnej koalície na to, aby ešte mohla zmeniť volebné podmienky. A to už teda počas hry, kedy boli schválené predčasné voľby, čo je teda absolútnym obídením a porušením všetkých demokratických princípov, keď sa už po termíne, kedy boli vyhlásené predčasné voľby, idú meniť podmienky, idú meniť podmienky volieb.
Čiže dnes môžme vidieť a tu môžme krásne vidieť, ako bolo účelovo prijaté toto uznesenie, kedy už v čase, keď sa schvaľovalo uznesenie o predčasných voľbách, táto koalícia vedela, že chce meniť ešte volebné podmienky, pretože hneď na nasledujúcu schôdzu potom predložila návrh zákona, ktorým sa menia podmienky volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Teda dnes je stav taký, že predčasné voľby 30. septembra sa budú riadiť právnym stavom v čase, kedy budú tieto vyhlásené. A tieto budú vyhlásené medzi 23. májom plus 20 dní, to znamená medzi nejakým začiatkom júna. Čiže dovtedy táto, tieto zbytky koalície tu ešte sa budú snažiť zmeniť podmienky, akým sa bude voliť vo voľbách, v predčasných voľbách do Národnej rady.
Musím povedať, že pri prijímaní tohto uznesenia bolo predložené, bola predložená zmena tohto uznesenia s tým, že tá horná hranica sa posúvala na 242 dní, myslím, alebo 245, avšak tento návrh bol tesne pred hlasovaním stiahnutý, takže sa o ňom nedalo hlasovať, čo my by sme ako celá opozícia, samozrejme, podporili, avšak keďže bol tento návrh stiahnutý, tak sa o ňom už nedalo hlasovať.
Keď si zoberieme Ústavu Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2, tak čl. 2 ods. 2 hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Obmedzenie možnosti vyhlásenia volieb v rámci dňa, ktorý ustanovuje najskoršiu možnosť termínu volieb, je podľa môjho názoru prekročením právomoci Národnej rady Slovenskej republiky, keďže zákon č. 180/2014, myslím, alebo 2004?, to je jedno, takúto možnosť neustanovuje, je teda podľa môjho názoru aj porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré som pred chvíľou citoval. Podľa judikatúry Ústavného súdu, princíp legality, alebo princípu legality podlieha i samotná Národná rada. Ak si dáme do hovorovej ľudovej reči, toto ustanovenie v Ústave Slovenskej republiky na rozdiel od občanov, ktorí môžu všetko, čo nie je zakázané, tak štátne orgány môžu konať tak, že čo nie je dovolené, je zakázané. Keďže zákon o podmienkach výkonu volebného práva ustanovuje len lehotu najneskôr sto dní, 110 dní pred dňom konania volieb, ale hornú hranicu neoznačuje alebo neurčuje, mám za to, že takéto, takáto časť uznesenia je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože tuná štátny orgán, Národná rada Slovenskej republiky, konal niečo, na čo nemá zmocnenie ani v ústave, ani v zákone. Čiže je tu porušený princíp právnej istoty a princíp, že štátne orgány majú konať bez zbytočných prieťahov a len tým spôsobom, ktorý im umožňuje ústava alebo príslušné zákony. No a keďže Národná rada prekročila túto svoju právomoc, tak si myslím, že aj menenie týchto podmienok volieb, ktoré sa snaží teraz tento zvyšok vládnej koalície tuná predložiť, je v rozpore s ústavou a v rozpore s porušením princípu právnej istoty a princípu konať bez zbytočných prieťahov.
Teda ešte raz, táto vládna koalícia sa tu snaží zmeniť podmienky volieb už po vyhlásených predčasných voľbách alebo po schválení uznesení o predčasných voľbách, ktoré majú byť 30. septembra a ktoré ešte neboli vyhlásené len preto, lebo Národná rada prijala uznesenie, ktorým stanovila hornú lehotu 130 dní pred vyhlásením volieb v rozpore s ústavou a v rozpore s volebným zákonom, podľa môjho názoru. No aká náhodička, tipnite si, kedy má nastavenú účinnosť tento návrh zákona, o ktorom tu teraz rokujeme. Nastavenú účinnosť má 1. mája 2023 práve preto, aby tieto zmenené podmienky sa vzťahovali už na prebiehajúce alebo prebiehajúci proces smerujúci k predčasným voľbám, ktoré sa majú konať 30. septembra 2023, čo je podľa mňa absolútne nelegitímne pre vládu v demisii alebo pre koalíciu, ktorá, ktorá vládne v demisii, a myslím si, že to je, že to je neetické a v rozpore so všetkými zásadnými princípmi demokracie a právneho štátu.
No a teraz k samotnému, k samotnému návrhu zákona. Čo je základným cieľom tohto návrhu zákona, nebudem hovoriť o všetkých tých veciach, ktoré sú jeho súčasťou, a vyberiem si len, len dva základné ciele. Prvým cieľom návrhu zákona je zaviesť odmenu za účasť na parlamentných voľbách vo výške 10 % zo všetkých poplatkov štátu. Čo to znamená? Znamená to čistú volebnú korupciu, čistú volebnú korupciu, keď sa tu chce niekto odmeňovať za to, že príde do volebnej miestnosti a vhodí tam hlasovací lístok. Na rozdiel od krajín, kde účasť vo voľbách je povinná, lebo v niektorých krajinách máme aj povinnú účasť vo voľbách, podľa Ústavy Slovenskej republiky v čl. 30, dovolím si krátko zacitovať z čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky: "Občania majú právo", opakujem "majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov". Čiže majú právo, nie povinnosť. Toto právo volebné, aktívne právo volebné, jeho vyjadrením je aj neúčasť vo voľbách, nielen samotná účasť. Určitým vyjadrením svojho volebného práva je aj právo nezúčastniť sa na voľbách. To znamená, že pokiaľ tu niekto sa snaží zaviesť nejakú odmenu za to, že niekto príde voliť, tak si myslím, že je to absolútne diskriminačný prvok a je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože nemožno niekoho trestať alebo zvýhodňovať za to, že využije, alebo nevyužije nejaké svoje právo. No a takéto odmeňovanie je nič iné, len čistá volebná korupcia.
Ďalej je tu, cieľom je znížiť započítanie prednostných hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu z 3 % na 1 %. Ide o preferenčné hlasy, kde súčasná právna úprava hovorí, že niekto sa môže prekrúžkovať, to znamená, posunúť v poradí na kandidátnej listine vo voľbách vtedy, ak získa 3 % z celkového počtu hlasov, ktoré získala príslušná politická strana. V tomto návrhu zákona sa navrhuje znížiť toto percento z 3 % na 1 %. No komu to zase vyhovuje? Vieme o tom, že niektoré politické strany, nebudem menovať, je to strana, ktorej sa práve tento návrh zákona navrhuje, má princíp, že jej predseda kandiduje zo 150. miesta na kandidátke, no a zjavne na základe toho, aké sú volebné prieskumy, tak je tu obava z toho, že by sa nakoniec aj nemusel prekrúžkovať do parlamentu, tak sa zrazu mení tento princíp alebo sa navrhuje tento princíp zmeniť z 3 % na 1 %, aby bolo potrebných menej preferenčných hlasov na to, aby sa mohol prekrúžkovať zo 150. miesta na prvé a podobne. Čiže zase ide o zmenu v rozohratej hre, zmena podmienok počas hry.
To je, ako som to už viackrát spomínal, ako keby niekto v športovom zápase počas, počas tohto športového zápasu išiel meniť podmienky tejto hry tak, aby v konečnom dôsledku to bolo preňho priaznivejšie, aby v konečnom dôsledku ten zápas mohol vyhrať. Čiže považujeme to za absolútne nelegitímne v čase, keď je vláda v demisii a hlavne v čase, keď Národná rada Slovenskej republiky uznesením schválila predčasné voľby, meniť podmienky, podmienky volieb.
Čiže veľmi to skrátim, už len na záver, ešte raz. Meniť podmienky volieb v čase rozohranej hry, to znamená v čase, keď už je známy a schválený termín predčasných volieb, je absolútne nelegitímne. Nehovorím, že nelegálne, pretože Národná rada Slovenskej republiky, samozrejme, má legálne právo zmeniť zákony počas svojho pôsobenia, ale vzhľadom k tomu, že vláda je v demisii, tak tu chýba legitimita na to, aby sa menili takto podmienky, volebné, počas už stanoveného termínu predčasných volieb. To si myslím, že je absolútne nelegitímne.
Takže ako som povedal v úvode, máme to tu, vieme, prečo bolo prijaté uznesenie v časti B2 a prečo sa v rozpore s ústavou, podľa môjho názoru, stanovil najskorší termín vyhlásenia volieb 130 dní pred dňom konania volieb, a je to práve preto, aby tieto zvyšky koalície mohli meniť volebné pravidlá ešte pred tým, ako sa vyhlásia voľby do Národnej rady Slovenskej republiky predsedom Národnej rady, čo si myslím, že je absurdné a je v rozpore so všetkými základnými princípmi demokracie a právneho štátu.
Ďakujem pekne.
