Videokanál klubu

Kolega Viskupič, ty to bagatelizuješ iba na to, že sa tu vyrobí nejaká analýza pre analýzu a že sa to založí niekde, ale ja chcem upozorniť na jedno, však tu je zákon o cenách, ktorý je v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, kde dalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky nejaký príkaz Slovenskej obchodnej inšpekcii, aby vykonávala svoju kontrolnú činnosť? Slovenská obchodná inšpekcia povedala, že žiadny takýto pokyn z ministerstva financií nedostala. A ver mi, že keď sa štát začne zaujímať o to, nie Národná banka, ale štátne orgány o to, aké sú cenové vývoje, všetci si dajú pozor. A bolo mi to aj potvrdené, že zrazu, keď sa kontrolovali cenové vývoje, zrazu však tie reťazce si dávali oveľa menšie marže. A kto, kto zabezpečil to, aby sa tie cenové vývoje nemohli kontrolovať? No strana SaS, pán Viskupič.
Vy v prvom kilečku ste zrušili tzv. opatrenie, ktoré hovorilo o tom, že tri roky dozadu tie, tie reťazce musia evidovať svoje ceny. Ony síce evidujú ďalej, ale nemajú žiadne, žiadnu povinnosť voči žiadnemu štátnemu orgánu ich predkladať a my to vraciame naspäť a chceme, aby štát sa o to viac začal starať a hlavne s cieľom, samozrejme, aby potom aj klesli ceny potravín na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja dovolím si zareagovať na to, čo tu povedal pán Viskupič. Myslím, že je to dôležité v rámci toho súboja, ktorý tu prebieha v Národnej rade.
Pán poslanec Viskupič, na úvod by som chcel povedať k tomu vyhláseniu tých sociálnych partnerov. Považujem to od vás absolútne za nekorektné, že ste to pri tomto prerokovávaní týchto zákonov vôbec vytiahli. Tu je vyše dvesto zákonov na tejto, na tejto schôdzi Národnej rady a ja vás poprosím, urobte to pri tých stopäťdesiatich, ktoré sú úplne zbytočné. Postavte sa sem a môžete tu zakaždým 150-krát opakovať, ale toto sú zákony, ktoré do tejto kategórie absolútne nepatria. Preto to považujem za absolútne nekorektné, že ste vôbec začali s týmto celé toto vystúpenie.
Druhá vec, sťažujete sa teda, že je tu nejaká legislatívna smršť, tak ja sa pýtam, prečo strana SaS tak vehementne obhajovala termín predčasných volieb 30. 9? Ja sledujem každú jednu politickú diskusiu, kde pán Sulík rozpráva, ako keby strana SMER bola tá, ktorá si želala nejaké predčasné voľby až 30. 9. Strana SMER hovorila, že majú byť predčasné voľby možno už v marci, keby to bolo možné, nie 30. 9. Však toto je ten chaos, ktorý tu je. Jedenásť mesiacov absolútneho bezvládia a robí sa tu, sa tu predkladajú veci a každý sa tvári, že je opozícia, a stojí to stovky miliónov Slovenskú republiku. To je fakt. Ale vy ste jedným z tých vinníkov, prečo sa to tak stalo. Mali ste trvať na tom, aby predčasné voľby boli oveľa skorej.
Čo sa týka samotnej tej, toho cenového vývoja, bolo to tu povedané. No Slovenská republika dáva na pomoc poľnohospodárom o osemkrát menej ako okolité krajiny. A máte pravdu, slovenské tovary sú drahšie ako tie dovozové, lebo sme oveľa menší trh a keby sme pomohli dostatočne poľnohospodárom, ten benchmark tých cien tvoria slovenské potraviny. Čiže tam treba pomôcť, aby sa znížila cena slovenských potravín a takto dokážeme znížiť celkovú cenovú úroveň. A o tom sme sa odborne bavili na tých troch stretnutiach, o ktorých sa tu bavíme.
Ale to nepomôže. My musíme urobiť jednu vec. Trh je veľmi malý. To je ten trh, o ktorom vy hovoríte, jak úžasne funguje. No nefunguje, lebo by sme nemali dvakrát také vysoké ceny potravín. Čiže čo treba urobiť? Treba kontrovať cenové vývoje. A my tiež hovoríme, že k regulácii príďme až potom, keď urobíme analýzu a uvidíme, že tie cenové vývoje sú proste zlé, že sa zle vyvíjajú. Ja keď som sa rozprával s pani Machútovou, čo je šéfka Slovenskej obchodnej inšpekcie, tak vám môžem povedať, ona mi povedala, keby dostala pokyn z ministerstva financií, a to chcem kritizovať ministerstvo financií, ktoré v tom nič neurobilo, tak Slovenská obchodná inšpekcia by robila analýzu cenových vývojov. A ona mi hovorila, akonáhle by sa to začalo robiť, všetky reťazce by si veľký pozor dávali, čo aké ceny si budú určovať na malom slovenskom trhu, ktorý, bohužiaľ, je malý a nie je taký konkurencieschopný, ako sú okolité trhy.
Keď sa tu bavíme, jak vy hovoríte, o tom, že mali by prísť iné, iné reťazce na Slovensku, no tie reťazce, bohužiaľ, sú tu, je tu zopár reťazcov, ktoré majú dominantné postavenie na slovenskom trhu. Ak si pozriete čísla, sú to štyri veľké reťazce, ktoré určujú cenový vývoj, a keď sem dôjde nejaký ten piaty, kde sa teda nádejate, že to klesne, tak on príde hlavne vďaka tomu, že si pozrie, aké obrovské marže sú na Slovensku a prispôsobí svoje, svoje zisky tomuto trendu. Čiže preto my hovoríme, že štát musí sledovať cenové vývoje a ak sa nebude nič diať, tak to musí byť cenová regulácia. To sú základné opatrenia.
Čo sa týka ďalšieho podporného opatrenia, ktoré tu budeme za chvíľu predkladať, alebo ktoré sa už možno aj predkladali, je znižovanie nákladov na, na mzdy alebo teda mzdových výdavkov tých jednotlivých prvovýrobcov, hlavne od, od, odpustením sociálnych odvodov, tak to je jeden z prvkov. Ale ja považujem za najdôležitejšie práve to, čo som teraz povedal, kontrola cenových vývojov, posilnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie a treba ukázať, že štát sa o tie ceny v podstate stará. Ak to nemá pána, ak štát nesleduje, ako sa tie cenové vývoje dejú, tak tie reťazce si robia, čo chcú a zvyšujú si marže, ako sa im zachce.
Viete, ja som nedávno bol na jednom stretnutí krajín OECD a tam ja som s prekvapením teda čumel, kde sa teda hovorilo hlavne teda, že inflácia, zdražovanie a všetko, a z analýz OECD viete, čo vyplynulo? Že najviac narástli korporátne zisky tých firiem, ktorí tú infláciu zneužili a zvyšovali si ceny, ako sa im zapáčilo. A to je prípad aj na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Chcel by som doplniť pána podpredsedu Blanára. Iste máme v pamäti, že v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii tvoriacej Lisabonskú zmluvu sa dáva udržateľný rozvoj z hľadiska hospodárskeho rastu a cenovej stability za rovnaké prvky.
Čo sa týka hospodárskeho rastu, pán Viskupič, tam určite nemáme žiadne problémy ohľadne toho, aby sme teda vedeli povedať, že z čoho sa odvíja prosperita a že čo teda to musí byť. Ale Európska únia hovorí aj o cenovej stabilite ako rovnocenného prvku, pretože hospodársky rast a cenová nestabilita, nevyvážené zvyšovanie cien, znižovanie životnej úrovne, chudoba a všetko, čo z toho pramení, hovoria o tom, ako keby sme teda jeden pilier držali, všetci ho podporovali, zdôvodňovali a vytvárali aj ekonomické nástroje, ale ten druhý neberieme do úvahy, pretože narážame na ideologickú floskulu regulácie.
Len k tomu zákonu, ktorý som ja predkladal, a to by som do vašej pozornosti, pánovi Viskupičovi, ak si môžem dovoliť, nehovorí o regulácii, hovorí o posilnení kompetencií ministerstva financií. Nevytvára nič iné, len chce, aby ministerstvo financií uskutočňovalo analytickú kontrolnú činnosť a všetko, čo s tým súvisí, predkladali vec na vládu, ktorú zase nevytvárame, ale ju máme. A, samozrejmé, čo sa týka verejných politík, aby predkladala takúto správu aj do Národnej rady, ako, ako najvyššieho orgánu štátu. V tom, prosím vás, ja nevidím reguláciu, ale len efektívne využitie štátnych orgánov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, to, čo ste hovorili ohľadne alebo čo ste čítali to stanovisko a hovorili o tom, že sa pripravujú a predkladajú v zásade zákony písané od zeleného stola, je, žiaľbohu, pravda, ale pravda v tom, že sa vzťahuje na väčšinu koaličných návrhov. Pokiaľ ide o tieto tri návrhy, ktoré tu teraz predkladáme, dva návrhy zákona o cenách a jeden návrh zákona o sociálnom poistení, má presne opačný charakter. My sme sedeli na troch okrúhlych stoloch so zamestnávateľmi, teda zástupcami tých subjektov, ktorých ste citovali to stanovisko, či už je to Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, či už je to Zväz obchodu, Slovenská aliancia moderného obchodu, Potravinárska komora Slovenska, Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora, Slovenská obchodná inšpekcia a ďalšie subjekty, s ktorými sme mali tieto okrúhle stoly a s ktorými sa na konci na ostatnom stretnutí dohodli na riešení, aké bude pre všetkých akceptovateľné. A s týmto riešením v rámci aj pozmeňujúcich návrhov tu teraz prichádzame. Takže myslím si, že táto kritika bola priamo do vašich radov, ale určite nie k týmto zákonom, ktoré tu teraz prerokovávame.
A pokiaľ ide o to, čo ste hovorili z hľadiska novej byrokracie a nových analytikov na ministerstvách a podobne, to vôbec nie je pravda. Tieto ministerstvá, či už je to ministerstvo financií alebo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré majú už dnes kompetencie v rámci zákona o cenách vykonávať cenovú a vecnú reguláciu, tieto odbory majú vytvorené. Akurát, že tie odbory nič nerobia v tejto oblasti.
No a pokiaľ ide o samotnú filozofiu trhového hospodárstva, tak naozaj na konci celej tej reťaze by mal byť spotrebiteľ. A práve keď trh zlyhá či už z hľadiska vstupov, cien energií, atď., tak jediný, kto to môže riešiť, tak je naozaj štát. Iné riešenie a trh sám to nevyrieši, ako sme mali možnosť vidieť aj pri cenách energií.
Viac potom poviem v ústnej rozprave, lebo toho už viac nestihnem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, ja sa trošku pridám k svojim predchádzajúcim kolegom, pretože osem rokov ako minister práce som mal eminentný záujem, aby dobre fungovala Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, pretože si uvedomujem, že dobrý sociálny dialóg je garancia, záruka sociálneho zmieru. A ja, čo sa týka toho stanoviska, ktoré ste čítali, ja sa pod neho podpíšem, ja ho beriem. Áno, je tu veľmi veliký problém, že prečo teraz, keď skončilo všetko, prestane rokovanie parlamentu, vyšli teraz s takýmto. Pretože tie problémy tu pretrvávali skoro štyri roky v tom sociálnom dialógu.
No ale je paradoxom veci to, a to tu už bolo povedané, tu treba rátať všetky tie tri zákony, aj ten, čo ja budem predkladať, v istej súčinnosti, lebo oni smerujú za jedným cieľom. No ale k tomu boli tri okrúhle stoly. To znamená, ani hospodárska rada tak často nesedáva k zákonom, ako sme sedeli my. Viete, čo je paradoxom? Paradoxom je možno to, že za tým okrúhlym stolom nesedeli odborári. Ale oni nesedeli preto, že hlavný cieľ, ktorý sme si dali, bol o tom, že nesmú byť dotknuté ich práva aj následné, čo sa týka dôchodkových v tom riešení, ktoré my predložíme, a to sme v plnej miere zabezpečili. Naopak zamestnávatelia vítajú. Veď my znižujeme celkovú cenu práce. Tým vytvárame pre nich lepšie podmienky na tom trhu aj konkurencie so zahraničnými potravinármi, pretože sú do istej miery, i keď na isté časové obdobie, jednoducho zvýhodnení. To znamená, v žiadnom prípade.
A už keď som pri tom, na túto schôdzu sú predložené tri alebo štyri zákony, ktoré novelizujú Zákonník práce, bibliu, ktorá hovorí o právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa. Ani jeden z nich nebol na hospodárskej rade. To by som skôr pokladal za jeden veľmi veľký problém.
Ďakujem.

Pán poslanec, trochu som sklamaný, ale navrhnem, navrhujem vám jednu vec. Poďme my dvaja a ešte zoberte niekoho z bývalej koalície, ideme porovnať ceny v Bille v Rakúsku, tu v Hainburgu, a v Bille na Slovensku. Lebo keď sme to porovnávali, tak v Bille na Slovensku boli drahšie, ako boli v Rakúsku v Bille. Takže aby, to je akademická diskusia, to, o čom hovoríte teraz.
Druhá vec, samozrejmá vec, vyzývali sme vás ix-krát počas tých troch rokov, že treba proste, príde zvýšenie energie, príde k ďalším veciam, vôbec ste na to nereagovali. Z toho vznikli, proste tá inflácia, ktorá je u nás, je ďaleko vyššia, ako je v susedných krajinách, to je prvá vec, a druhá vec, máme najnižšie, máme najnižšiu z tých krajín, ktoré sú, priemernú mzdu, nehovoriac o dôchodkoch, ktoré sú takisto minimálne alebo priemerné dôchodky, ktoré sú u nás. Takže tí naši ľudia sú dvakrát postihnutí.
A ešte čo je, ešte čo je väčšia tragédia, keď sme robili ten prieskum, tak sú ešte vyššie ceny na, tam, kde je to, kde je naše stredné Slovensko a východné Slovensko, boli ceny ešte vyššie ako v Bratislave, páni. Čiže tí ľudia ešte sú na tom horšie ako tu my v Bratislave. Takže to je zbytočné hovoriť. Pokiaľ bude ministerstvo financií dôsledne vykonávať tú kontrolu, ktorú má, tak vám garantujem, že ceny klesnú a potom zbytočné je o tom hovoriť, keď Lidl má najvyššie, najvyššie zisky vôbec v histórii a má ich na Slovensku.

Ďakujem za slovo. Nebudem vo svojej faktickej poznámke sa snažiť presviedčať pána Viskupiča, že nemá správne názory, pretože to by som si nikdy nedovolil. Zo svojho pohľadu asi je presvedčený o tom, že má pravdu on.
K tomu listu, ktorý ste čítali, pán poslanec, no asi by bolo treba povedať, že počas celých troch rokov a celého legislatívneho procesu a to, čo sa tu dialo v tomto parlamente, by pravdepodobne ten list bol sedel. Teraz pár mesiacov pred koncom volebného obdobia a ešte to postaviť tak, že to je ako keby na tieto tri naše návrhy zákonov, to, to nesedí. K tomu, aby sa tak nedialo, aby ten legislatívny proces bol iný, ako bol počas troch rokov, ste možno mohli, mohli oveľa silnejšie búchať do stola, aby to tak nebolo.
No treba povedať aj toľko, že vývoj cien a ich nekontrolované, neodôvodnené zvyšovanie má priamy vplyv na životnú úroveň občanov, priamy vplyv na rast chudoby a prehlbovania nerovností. Ak je toto tak a ak fungujú alebo sú ustanovené orgány štátnej správy a jednotlivé ministerstvá, tak my z nášho pohľadu sociálnej demokracie hľadáme nástroje, ktoré by boli nielen regulačné, ale aj kontrolné vo vzťahu k cenovému vývoju a aby kompetencie jednotlivých ministerstiev, jednotlivých orgánov mali naozaj zákonnú oporu a mali aj nástroje k tomu, aby tento stav zmenili. A to, že v Slovenskej republike prebiehajú tie, tie súboje a spory o úlohu hospodárstva a o samoregulačných mechanizmoch, asi netreba hovoriť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Viskupič, tak vážim si tú korektnosť toho, že pomenuje sa tu, aký má postoj strana SMER - slovenská sociálna demokracia z hľadiska úlohy štátu pri takýchto situáciách a je, samozrejme, aj legitímny aj váš postoj liberálnej SaS-ky, ktorá hovorí o tom, že všetko trh vyrieši, že slobodne to tu bude všetko nejakým spôsobom fungovať. Asi si si chcel nejako vyčerpať dvadsať minút, preto si tu čítal ten list, ktorý ale fakt akože vôbec nebol smerovaný na naše zákony. Ja som po predmetnej tlačovej konferencii, z ktorej vznikol aj tento list, z hľadiska určitej kritiky niektorých návrhov zákonov v tomto pléne telefonoval s dotknutými pánmi, ktorí boli na tej tlačovej konferencii, a každý mi z nich povedal, že to nebolo na naše zákony, že tie naše zákony, ktoré tu predkladáme, sú svetlou výnimkou v tej smršti týchto zákonov, ktoré sa tu nachádzajú, a že sú to dobré zákony.
Hovoril si o tom, že, že napríklad reťazce v iných krajinách tak ľahšie fungujú, že nemajú takú reguláciu alebo také povinnosti z hľadiska možno niektorých úloh ako napríklad reťazce na Slovensku. No ja ti chcem len povedať, že ja vidím veľký rozdiel medzi zahraničnými reťazcami niekde v Nemecku a Francúzsku a tými slovenskými so zahraničnými majiteľmi. No v tom Francúzsku a Nemecku majú trikrát nižšie zisky tie obchodné reťazce, ako majú na Slovensku. Na Slovensku majú reťazce klondajk, majú osem až deväťpercentné zisky.
To znamená, že táto novelizácia zákona hovorí o tom, že dávame povinnosťou, povinnosť ministerstvu financií, aby robilo tieto analýzy, keď nastane takáto výnimočná situácia, a to nielen v tomto prípade teraz do 30 dní po schválení zákona, ale potom aj dlhodobo a bude aj predkladať správu. Toto sú veci, ktoré sú veľmi potrebné, aby vedel, vedel, vedela vláda, štát vyhodnotiť takúto situáciu, keď nastane, a navrhnúť kroky a rieše... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Viskupič, plačete na nesprávnom hrobe. Ja neviem, prečo ste nám tu čítali to vyhlásenie sociálnych partnerov. Myslím si, že patrilo úplne niekomu inému a nie strane SMER. Strana SMER v Národnej rade rieši podstatné veci, ktoré trápia ľudí, a to je zdražovanie potravín a vy ste tomu tiež prispeli, si myslím, tým, že vy ste v prvom kilečku zaviedli to, že sa vlastne cenové vývoje prestali nejakým spôsobom sledovať. Ja keď som sa rozprával so šéfkou Slovenskej obchodnej inšpekcie, tá mi jednoznačne potvrdila, akonáhle štát začne kontrolovať cenové vývoje, tak všetky reťazce, všetci tí, ktorí sa zúčastňujú toho, že aké sú vysoké ceny na Slovensku, potravín, tak začnú sa veľmi ináč správať a zrazu tie ceny zázračne začínajú klesať, a to je návrh nášho zákona, ktorý tu predkladáme. Slovenský trh je relatívne veľmi malý a keď sa tu budeme baviť o konkurencii, tak potom musíme sa baviť o tom, ako prilákať tie ďalšie reťazce na slovenský trh. Je tu dominantná úloha niektorých reťazcov, a to určuje aj to, že realitou je to, že na Slovensku sú v podstate mnohé, mnohé potraviny oveľa drahšie ako v okolitých krajinách. A pravdou je taj to, že štátna pomoc v ostatných krajinách je osemkrát vyššia pre slovenských výrobcov, ako na Slovensku, a pravdou je aj to, čo ste povedali, že tie slovenské výrobky sú drahšie a preto musí byť tá štátna pomoc, aby sa potom ceny na základe tohto potom znižovali, lebo ten benchmark sú slovenské potraviny. Však nemôžu, keby sa predávali potraviny za ceny, ja neviem, poľského masla, no tak slovenské maslo sa vôbec nepredá. Štát musí pomáhať a tým, že pomôže výrobcom, bude znižovať cenu potravín. Toto je proste realita.
Takže ja hovorím, a čo sa týka sociálneho dialógu, nám nič nevyčítajte. My sme robili aj odborné diskusie, ktoré ste tu kritizovali, nie je pravda to, čo ste tu hovorili.

Pán poslanec, veľmi dobre si podrobne rozobral cenovú otázku u nás. Keď sme porovnávali spotrebný kôš Poľska, tak ceny na pätnástich týchto v spotrebnom koši boli o 12 %, v Českej republike boli o 8 % lacnejšie a v rakúskej, pokiaľ sa týkalo, niektoré boli drahšie, ale pohybovalo sa tam tiež okolo 2 % a u Maďarska to bolo asi na 50 %. Samozrejmá vec, že tým, že neboli, nebola energia, nám ušla prakticky z hľadiska tým, že sme nedotovali, tak ako dotovali Česi, ako dotovali aj iné štáty, ktoré sa na to pripravili, nakoniec celý, celé vyvolanie to bolo v Nemecku z hľadiska jadrovej energetiky, pričom to celé vybehlo na burze v Lipsku, to, čo vybehlo, tie ceny, ktoré sú, no a samozrejmá vec naši, výrobcovia z hľadiska toho, tí zvýšili ceny.
A ešte ďalšia vec, ktorá negatívne tiež dopadla, že prakticky poklesli domáci, domáce produkty, resp. domáce výrobky v jednotlivých reťazcoch. Tu sa tiež bude musieť obchodná inšpekcia zamerať, aby prakticky znova sme sa dostali na tú úroveň, kde sme niekedy boli. A hlavne to, čo si presne povedal, aby minister, nová vláda, čiže úradnícka vláda, hlavne ministerstvo financií začalo kontrolovať po 30 dňoch prakticky vývoj cien, ktoré sú na trhu.