Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som povedal desať vecí, ktoré v súvislosti s novou vládou a jej programovým vyhlásením a rokovaním o dôvere k nej považujem za dôležité. Tie prvé tri veci, ktoré chcem povedať, sú úplne kľúčové a myslím si, že sú kľúčové v celom vládnom programe.
Prvá. Vymožiteľnosť práva. Zásadné zlepšenie vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike je snáď...
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som povedal desať vecí, ktoré v súvislosti s novou vládou a jej programovým vyhlásením a rokovaním o dôvere k nej považujem za dôležité. Tie prvé tri veci, ktoré chcem povedať, sú úplne kľúčové a myslím si, že sú kľúčové v celom vládnom programe.
Prvá. Vymožiteľnosť práva. Zásadné zlepšenie vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike je snáď najdôležitejšou vecou a najdôležitejšou výzvou, ktorá stojí pred nami. Týka sa to samozrejme justície, týka sa to prokuratúry, polície, ale týka sa to aj fungovania verejných inštitúcií vôbec. Ak sa zásadným spôsobom nezlepší vymožiteľnosť práva, tak sa nepohneme v žiadnej z iných oblastí. Darmo bude polícia stíhať páchateľov trestnej činnosti, vrátane korupcie, keď prokuratúra bude jej konanie sabotovať a darmo bude prokuratúra žalovať korupčníkov a iných kriminálnikov, keď súdy budú fungovať tak, ako sme sa dozvedeli z Kočnerovej komunikácie. Ale netýka sa to, samozrejme, iba trestného konania, týka sa to uplatňovania zákonov, týka sa to toho, že zákony nemôžu ostať iba na papieri.
Druhý bod. Boj proti korupcii. Boj proti korupcii sa tiahne celým programovým vyhlásením a je zjavné, že nastupujúca vládna garnitúra myslí boj proti korupcii vážne. Doteraz sme tu mali dva typy vládnych garnitúr. Jeden typ sa snažil priestor pre korupciu obmedzovať, zavádzať pravidlá, zvyšovať transparentnosť, nastavovať politickú kultúru. Ten druhý postupoval skôr opačne, korupcia bola pre niektorých vládnucich politikov podstatnou črtou ich vládnutia, častokrát to vyzeralo, akoby to bol skutočný zmysel, prečo sa uchádzajú o moc. Ale v jednom aj v druhom prípade sa však korupcia diala. To sa bude zrejme diať vždy, nebudeme žiť v dokonalej spoločnosti, kde ľudia nezlyhávajú, ale čo je problém, že sa diala s vedomím a v podstate aj s tichou alebo hlasnou toleranciou časti tých vládnych garnitúr. To skončilo. Verím, že teraz to bude iné, verím, že nastavenie novej vládnej garnitúry je také, že korupciu považuje za zlo, ktoré treba vykoreniť, s ktorým treba bojovať, ktoré nemožno tolerovať. To vidím ako jeden z najdôležitejších spoločných menovateľov celej nastupujúcej vládnej garnitúry a verím, že aj keď sa objavia problémy, keď, keď príde k nejakým zlyhaniam, to nastavenie ostane zachované a budeme sa podľa toho všetci aj správať.
Tretia vec. Západ. Európska únia a NATO. Sme v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, sme súčasťou demokratického západu, uvedomujeme si to a považujeme to za dôležité. Je dôležité to povedať, aj keď časť parlamentnej opozície s tým má opakovane problém. Sme v Európskej únii preto, lebo je to pre nás ekonomicky výhodné, ale nielen preto. Sme v Európskej únii preto, lebo tam civilizačne a hodnotovo patríme, lebo nás Európska únia a členstvo v nej ukotvuje ako súčasť západných demokracií. Sme v NATO, lebo je garanciou našej bezpečnosti, ale nie sme tam len preto. V NATO sme aj preto, lebo sme súčasťou západu, súčasťou slobodného sveta a chceme sa podieľať na jeho obrane v spolupráci so štátmi, ktoré sú založené na podobnom hodnotovom základe.
A teraz by som prešiel k ďalším siedmim veciam, o ktorých chcem hovoriť a ktoré možno nie sú také kľúčové, majú v mnohom menšinový rozmer, ale myslím si, že sú tiež dôležité a budú dôležité v tom, čo budeme ďalej robiť.
A keď hovoríme o menšinových témach, tak na Slovensku často ide práve o národnostné menšiny a prvýkrát v novodobej histórii Slovenska po novembri ´89 sme v situácii, že v slovenskom parlamente chýba politická sila, ktorá by zastupovala a reprezentovala maďarskú menšinu. Považujem to za škodu, ale už sa stalo a o to dôležitejšie je teraz, ako sa my, ktorí nesieme zodpovednosť za činy budúcej vlády a budúcej parlamentnej väčšiny, budeme správať voči menšinám, voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín, či vo svojej činnosti budeme si uvedomovať, že sú prirodzenou súčasťou a dôležitou súčasťou slovenskej spoločnosti, že budeme citliví voči ich právam a potrebám. Mám nádej, že naša vládna koalícia si toho vedomá je a vidím to aj v texte programového vyhlásenia vlády. Vo vzťahu k národnostným menšinám je pomerne ambiciózny, obsahuje zmienku o zákone o postavení národnostných menšín, obsahuje zmienku o možnosti vytvorenia úradu pre národnostné menšiny, ktorý nemá byť len nejakým ďalším úradom, nejakou pobočkou vlády, ale malo by ísť o prejav napĺňania ústavou garantovaného práva príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín podieľať sa na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú. Toto máme zakotvené v ústave od samého začiatku, ale zatiaľ je to riešené iba veľmi parciálne.
Zákon o, alebo programové vyhlásenie vlády obsahuje zámer novelizovať zákon o štátnom občianstve. Tu sa domnievam, a keď hovoríme o národnostných menšinách a ľudských právach, že by sme mohli a mali byť ambicióznejší, pretože zákon, ktorý v roku 2010 za prvej Ficovej vlády schválila parlamentná väčšina, spôsobil to, že občania Slovenskej republiky prichádzajú o vlastné občianstvo proti svojej vôli, hoci ústava hovorí, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. A môžeme sa na to pozrieť optikou, že naozaj je to praktický problém, keď niekto v zahraničí príde o občianstvo slovenské, lebo nadobudne občianstvo štátu, v ktorom žije, a toto zrejme, zrejme bude vôľa riešiť, ale z hľadiska ústavy, či to občianstvo proti svojej vôli stratí niekto, kto žije na južnom Slovensku ako príslušník maďarskej menšiny alebo Slovák žijúci v Spojenom kráľovstve, z hľadiska ústavy to nie je rozdiel. Verím, že na túto tému budeme ešte diskutovať, keď sa ten zákon bude pripravovať a meniť.
A v rámci národnostných menšín a etnických skupín veľmi dôležitá vec - postavenie Rómov, najmä Rómov žijúcich v segregovaných osadách. Je to veľká téma, je to možno jedna z najdôležitejších tém, ktoré stoja pred našou krajinou a mám nádej, že vláda, vládna väčšina si to uvedomuje a je pripravená robiť rozhodné a razantné kroky na zlepšenie postavenia ľudí žijúcich v podmienkach častokrát nehodných 21. storočia.
Piata vec. Okrem národnostných menšín tu máme aj iné menšiny. Spomenul by som sexuálne menšiny. Menšiny ľudí s inou sexuálnou orientáciou. Už tu na to upozorňovali niektorí poslanci z fašistickej strany, ktorí mali problém s vetou "Vláda Slovenskej republiky zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.". Táto veta môže mať rôzne interpretácie. Za seba môžem povedať, že by som bol rád, keby sme mali v programovom vyhlásení vlády zmienku o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, ale máme širokospektrálnu koalíciu, musíme, musíme hľadať kompromisy, musíme hľadať prieniky a aj čiastkové zmeny k lepšiemu, čiastkové kroky k lepšiemu sú lepšie ako žiadne. A mám jednu prosbu, s ktorou sa obraciam teda na poslancov vládnej koalície, ale možno aj demokratickej opozície. Môžu mať, samozrejme, na tieto témy že úplne odlišné názory. Nie je nikoho povinnosť byť za registrované partnerstvá, každý sa môže rozhodnúť slobodne, ale veďme tú debatu, keď na ňu príde, kultivovane, vecne, s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti tých ľudí, ktorých sa to týka, neurážajme, nedehonestujme, bavme sa normálne. Ako ste si všimli, neobrátil som sa na poslancov fašistickej strany, lebo tam, tam to neočakávam.
Šiesta vec. Ľudské práva. Verím, že táto vládna koalícia si je dobre vedomá dôležitosti ľudských práv, toho, že ľudské práva sú jednou z podstatných čŕt liberálnej demokracie a v tejto súvislosti by som ale spomenul vetu, ktorá paradoxne pôsobí ako, akoby to bolo skôr naopak a ktorá sa tam objavila v programovom vyhlásení v súvislosti so zámerom zriadiť úrad pre národnostné menšiny a tá veta znie: "Zriadenie tohto úradu by viedlo k zrušeniu Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny ako aj Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť.". Tak toto by som považoval za nejakého tlačiarenského škriatka, lebo teda predpokladám, že takto to úplne nebolo myslené, keďže Rada vlády pre ľudské práva, národnostne menšiny a rodovú rovnosť sa nezaoberá iba národnostnými menšinami, zaoberá sa ľudskými právami, ktoré sa netýkajú iba národnostných menšín, zaoberá sa aj rodovou rovnosťou. Takže ak sa podarí ten zámer a vznikne Úrad pre národnostné menšiny, tak by to nemalo viesť k likvidácii alebo k zrušeniu Rady pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ale maximálne k nejakej transformácii jej pôsobnosti. V tomto, v tomto smere sme prijali na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesenie, v ktorom sme toto odporučili vláde, ale tu sa ukazuje, ako dôležité bolo, že konečne máme funkčný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Siedma vec. Rodová rovnosť a boj proti násiliu páchanému na ženách. Som rád, že vláda si uvedomuje dôležitosť týchto problémov. Zacitujem: "Vláda Slovenskej republiky bude s najväčšou prioritou pokračovať v budovaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí domáceho násilia, sexuálneho násilia a násilia páchaného na ženách, a to v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou. Vláda Slovenskej republiky bude realizovať politiky zamerané na znižovanie nerovnosti medzi mužmi a ženami a odstraňovanie diskriminácie žien.". V minulom volebnom období tu, žiaľ, parlamentná väčšina mala potrebu hodiť do koša Istanbulský dohovor, na tretíkrát sa jej to podarilo, ale táto téma nezmizne a vláda, verím tomu, bude pokračovať v tom, že bude venovať téme násilia páchaného na ženách a ochrane jeho obetí rovnakú pozornosť, ako keby sme ten Istanbulský dohovor ratifikovali.
Ôsma vec. Občianska spoločnosť. Opäť zareagujem na, na rozpravu a faktické poznámky niektorých opozičných poslancov, ktorí majú pocit, že je tam občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií príliš veľa. Ja si to nemyslím. Občianska spoločnosť je dôležitý prvok fungovania demokratickej spoločnosti, poskytuje dôležitú spätnú väzbu politikom, poskytuje užitočné služby občanom a občiankam žijúcim v krajine a ďalším obyvateľom žijúcim, žijúcim v krajine. Zastupiteľská demokracia samozrejme znamená, že rozhodujú tí, ktorí majú na to mandát získaný vo voľbách, ale to neznamená, že nikto iný sa nemá právo vyjadriť.
Deviata vec. Samospráva. Nádejou ma napĺňajú formulácie o otvorenejšej samospráve, o tom, že samospráva bude zverejňovať viac informácií a verím, že tak ako doteraz v tých predchádzajúcich vládnych garnitúrach bola často samospráva alebo hlas samosprávy redukovaný nahlas Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý reprezentuje predovšetkým názory starostov a primátorov, a je v poriadku, že tento hlas je aj vypočúvaný, tak nová vláda bude otvorenejšia aj v tom, že bude počúvať názory, podnety a pripomienky aj od iných zložiek samosprávy, komunálnych poslancov, od kontrolórov, aj od občianskej spoločnosti, ktorá sa, ktorá je aktívna na miestnej úrovni, v tomto konkrétnom prípade myslím samozrejme Združenie občanov miest a obcí Slovenska ZMOS.
Je fakt, že programové vyhlásenie vlády by mohlo byť ambicióznejšie, pokiaľ ide o nejaké reformné zámery, ale hovorí sa v programovom vyhlásení o vytvorení komisie na analýzu možností úpravy miestneho regionálneho usporiadania samosprávy, čiže priestor pre debatu tu bude a bude tu aj priestor pre to, aby sme viac decentralizovali krajinu, lebo decentralizácia a územné samosprávy sú kľúčové v tom, ako bude Slovensko reálne vyzerať v budúcnosti a či bude alebo nebude úspešné.
Posledná, desiata vec, názorové a politické menšiny. Demokracia nie je len vláda väčšiny, demokracia je aj rešpektovanie menšín, najrôznejších menšín, názorových, napríklad v tej občianskej spoločnosti, v parlamente, parlamentnej opozície, budeme tu mať určite veľmi ostré výmeny, ale dúfam, že budeme mať aj vecný, vecný dialóg a konkrétne, konkrétne debaty o konkrétnych problémoch, kde sa budeme aj navzájom rešpektovať. No okrem parlamentnej opozície tu máme aj mimoparlamentnú opozíciu, prepad vo voľbách, nebývalé veľké množstvo hlasov, snáď prvýkrát sa nedostalo do parlamentu politické zoskupenie alebo politický subjekt, ktorý získal viac ako 5 %, myslím na koalíciu PS - SPOLU. Nedostali sa do parlamentu zástupcovia maďarskej menšiny, alebo teda politických strán, ktoré reprezentujú maďarskú menšinu. Nedostalo sa do parlamentu KDH, voliči rozhodli, ale myslím si, že mali by sme byť otvorení, mali by sme komunikovať, mali by sme počúvať aj ich hlas, lebo aj oni reprezentujú nemalú časť voličov.
Záver. Nepristupujem nekriticky k programovému vyhláseniu vlády, mám výhrady, niektoré veci mi tam chýbajú, niektoré veci sa mi tam zdajú navyše, niektoré by som formuloval inak, ale toto nebude hlasovanie o jednotlivostiach. Bude to hlasovanie o tom, či dôverujeme alebo nedôverujeme tejto vláde, a ja jej dôverujem, takže budem hlasovať za.
Skryt prepis
