Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dva články z tohto návrhu zákona, teda novely dvoch zákonov sa dotýkajú konaní, ktoré majú dosah na pomerne široký obsah, teda do, široké množstvo ľudí, a teda konkrétne ide o stavebný zákon a zákon, zákon o vyvlastňovaní. V týchto konaniach existuje aj možnosť ústnych pojednávaní, teda, teda že účastníci konania sa nielen oboznamujú s obsahom konania tým, že idú...
Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dva články z tohto návrhu zákona, teda novely dvoch zákonov sa dotýkajú konaní, ktoré majú dosah na pomerne široký obsah, teda do, široké množstvo ľudí, a teda konkrétne ide o stavebný zákon a zákon, zákon o vyvlastňovaní. V týchto konaniach existuje aj možnosť ústnych pojednávaní, teda, teda že účastníci konania sa nielen oboznamujú s obsahom konania tým, že idú nazrieť do spisu alebo si vyžiadajú nejaké informácie, alebo písomne zašlú pripomienky, ale môžu, môžu priamo sa zúčastniť na mieste. Vysvetliť si to s, buď so stavebným, alebo vyvlastňovacím orgánom, pýtať sa, prípadne diskutovať s inými účastníkmi, účastníkmi konania. V stavebnom konaní alebo teda v územnom konaní býva ústne pojednávanie obvykle spojené aj s prehliadkou, prehliadkou miesta, kde sa má stavba realizovať, v prípade, v prípade vyvlastňovacieho konania ide iba o ústne prejednanie, prejednanie veci.
Teraz ministerstvo prišlo s návrhom, aby sa ústne pojednávania konali iba v nevyhnutnej miere. Tento návrh je úplne logický, lebo snažíme sa obmedziť fyzické kontakty medzi ľuďmi, medzi, medzi ľuďmi v situáciách, keď nie je nevyhnutný kontakt, tak, tak vo všetkých možných zákonoch posúvame lehoty, stanovujeme, že nie je mož; nie je nevyhnutné taký typ aktivity robiť, ktoré, ktorý vyžaduje fyzický kontakt, samozrejme, že ak to nemá nejaké neprimerané vážne dôsledky. V tomto prípade, pokiaľ ide o účastníkov konania, tak takéto opatrenie by mohlo mať aj vážne následky, a teda najmä pokiaľ ide o vyvlastňovací zákon, pretože tam sa rozhoduje nielen o nejakých formálnych procesných právach účastníkov konania, ale tam sa rozhoduje priamo o vlastníctve tých osôb, o vlastníctve nejakého pozemku alebo stavby, ktorého majú byť vo vyvlastňovacom konaní v nejakom verejnom záujme na základe zákona za primeranú náhradu – teda tak ako to predpokladá ústava – zbavení, ale mali by mať možnosť, možnosť brániť sa a uplatňovať svoje práva. Jednou z tých možností je práve, práve ústne pojednávanie, kde sa môžu dozvedieť viac, kde si to môžu, môžu, môžu vydiskutovať.
Je ale pravda, že nie všetci účastníci konania uplatňujú toto svoje právo, a teda podľa mojich informácií sa často stáva, že prebehne nejaké vyvlastňovacie konanie a nepríde tam nikto, čiže to pre, predstavuje záťaž pre pracovníkov príslušných úradov, že povedzme musia cestovať niekam bez toho, aby, aby to malo reálny efekt. Preto by som chcel predložiť pozmeňujúcim ná; pozmeňujúci návrh, ktorým by som doplnil to vládne ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že ústne pojednávanie v, vo vyvlastňovacom konaní sa koná iba v nevyhnutnej miere, o ustanovenie, že ale, že bude sa konať aj v prípade, že na uskutočnení ústneho pojednávania bude trvať niektorý z účastníkov konania.
Tá situácia v stavebnom zákone a vo vyvlastňovacom zákone je rozličná; ja som pôvodne uvažoval, že by som navrhol podobné ustanovenie aj do stavebného zákona. Rozdiel, základný rozdiel je ale v tom, že v zákone o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva je ústne pojednávanie povinné, zo zákona povinné, a teraz ideme týmto zákonom dať v podstate výnimku, že to, že to konanie nebude musieť byť povinné. Tak tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý, ktorý chcem predložiť aj spolu s pánmi poslancami Milanom Vetrákom, Jurajom Šeligom a Radovanom Kazdom, chceme doplniť, že v prípade, že, že si niektorý z účastníkov konania požiada o to a bude trvať na tom, že sa má uskutočniť aj ústne pojednávanie, tak sa to ústne pojednávanie uskutoční.
V konaniach podľa stavebného zákona je tá situácia trochu odlišná, pretože tam už dnes môže stavebný úrad upustiť od ústneho pojednávania a od miestnej obhliadky v situácii, keď sú mu známe pomery v území, a teda domnieva sa, že nie je nevyhnutné ústne pojednávanie. Čiže ani dnes v zásade, aj keby sme ten zákon, zákon nemenili, nemá stavebný úrad zásadné prekážky, aby, aby upustil od ústneho pojednávania tým, že tam dá, doplníme do zákona, že sa má konať iba v nevyhnutnej miere, tak v podstate iba nejako pritvrdíme tú možnosť alebo, alebo legitimizujeme, ak sa bude upúšťať, upúšťať od ústnych pojednávaní.
Ja si dovolím vyjadriť názor, že stavebné úrady v tých situáciách a v tých konaniach, ktoré sú predmetom nejakého širšieho záujmu verejnosti alebo kde je dôležité prebrať, prebrať detaily na nejakom rokovaní, tak nebudú vždy upúšťať od ústneho pojednávania a že budú, budú postupovať tak, aby, aby túto možnosť uplatňovali aj naďalej primerane a prihliadali aj na oprávnené záujmy účastníkov konania. Ale teda vo vzťahu, vo vzťahu k vyvlastňovaciemu zákonu aby sme ošetrili to, že dnes má byť povinné po tom, čo schválime túto novelu, ak sa to bude mať konať, ústne pojednávanie iba v nevyhnutnej miere, tak v podstate chceme tam doplniť možnosť, že keď si účastníci, účastníci požiadajú, tak sa bude konať ústne pojednávanie, pretože je to zásah do práv, do práv účastníkov, do práv vlastníckych.
A samozrejme, že aj do týchto práv možno zasahovať v nejakom verejnom záujme, čo v tomto prípade predstavuje ochrana zdravia, ale ten zásah by mal byť primeraný a urobený len v nevyhnutnej miere. A myslíme si, že ak bude táto zmena schválená, tak pôjde o primeraný zásah a zásah, ktorý bude iba v nevyhnutnej miere, lebo dá aj účastníkom konania právo trvať na tom, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo.
To by v praxi malo znamenať, že vyvlastňovací orgán, správny orgán v takejto situácii informuje účastníkov konania o tom, že má v úmysle neuskutočniť ústne pojednávanie, lebo naďalej môže z vlastnej vôle uskutočniť ústne pojednávanie, keď sa mu to zdá dôležité, ale využije možnosť, ktorú mu dnes zrejme schválený zákon dá, aby ho neuskutočnil. A zároveň s tou informáciou, že má v úmysle upustiť od ústneho pojednávania, informuje účastníkov konania predpísaným spôsobom, že majú možnosť voči tomu namietať a keď budú namietať, tak sa to ústne pojednávanie uskutoční, resp. môžu povedať, že na tom, že na tom trvajú, aby bolo ústne pojednávanie.
A samozrejme, že informuje ich aj o spôsobe, akým to majú urobiť, teda či majú niekde poslať list, alebo, alebo e-mail na nejakú konkrétnu e-mailovú adresu a v akej lehote to majú urobiť, aby to mohli efektívne, efektívne urobiť. A samozrejme, že ich poučí o tom, že ak v tej lehote to predpísaným spôsobom neurobia, tak prebehne konanie, vyvlastňovacie konanie, v tomto prípade bez ústneho pojednávania.
O tomto návrhu sme hovorili na pôde ústavnoprávneho výboru. Je, myslím, na ňom zhoda v rámci poslaneckých klubov vládnej koalície, a teda prerokovaný pozmeňujúci návrh je aj s ministerstvom, takže ja si ho na záver dovolím už iba prečítať a požiadať vás o jeho podporu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Milana Vetráka, Juraja Šeligu a Radovana Kazdu k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (tlač 55).
V čl. XIII v § 19a písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo v prípade, že na uskutočnení ústneho pojednávania trvá niektorý z účastníkov konania,".
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
