Videokanál klubu

Ďakujem všetkým, ktorí reagovali, čiastočne si vystavili svedectvo, ale budem sa venovať len v rámci časových možností niečomu.
Tí vojaci naši ani iní nie sú odpísaní. Tam sú vojaci 23 krajín, sú tam okrem iného aj tí americkí vojaci a musím vás ubezpečiť, že ak by boli títo vojaci napadnutí, tak bude masovo odpísaná druhá strana. A tá to vie, a preto ich nenapadne. Tej je to presne jasné, tak ako je jasné Kim Čong-unovi, že útok na Južnú Kóreu je jeho zánik. A preto si to netrúfne. Tak ako si iránski ajatolláhovia vo snoch mokrých predstavujú zánik štátu Izrael, ale vedia, že ich útok na štát Izrael napriek tomu, čo hovoria, by pre nich znamenal vymazávanie, a preto ho neurobia. A je to, s čím som začal, si vis pacem para bellum.
A pokiaľ ide o to, že sa tu reagovalo i o poslancovi Mazurekovi, samozrejme, pán predsedajúci nemusí všetky tie pindy počúvať, ale ja som sa o ňom ani slovíčkom nezmienil. Takže keď ste tu tak minule vychovávali predsedu, ako má rovnako merať, tak toto bola ukážka blbosti, kde ste prešli čiaru a hovorili ste o niečom, čoho som sa ani zmienkou nedotkol.
A, samozrejme, ak tu ešte vytiahneme starého Hallsteina a Hirošimu, tak sem môžme vložiť všetko. Ale nie o tom bola reč. A akokoľvek sme na opačných brehoch, akokoľvek mi budete poukazovať na to, ako Spojené štáty boli spojencom Sovietskeho zväzu. Boli. Ako povedal sir Winston, proti čertovi sa spojím aj s diablom. Ale presne vedeli, s kým sa museli spojiť.

Ďakujem pekne za slovo. Ako protislovenský zapredanecký agent, ktorý je vojnový štváč a ktorého platia Sorosove doláre, ba dokonca občas, ako som sa dočítal, aj krvavé petrošekely. S stále nedokážem pochopiť, kde tí mudrci na to došli, že sú petrošekely, lebo v Izraeli dostaneš diesel iba ak na pumpe. Ale dobre, keď petrošekely, tak petrošekely.
Začnem starým vtipom, ktorý, žiaľbohu, žiaľbohu pre Ukrajincov, pre Gruzíncov a, chvalabohu, zatiaľ nie pre Lotyšov, Litevcov a Estóncov platí už desaťročia. Ten smutný vtip je otázkou. S kým hraničí Rusko? Odpoveď. S kým chce. Toto platilo od čias, keď Ribbentrop s Molotovom podelili Poľsko a presunuli hranice, potom po ťažko vybojovanej hrdinskej vojne Červenej armády proti Fínsku, primeranému súperovi, a potom ďalej cez Abcházsko, Osetsko a tak ďalej a tak ďalej.
No, keď som riadením osudu sa stal lekárom prvosledového tankového pluku v Písku, tak sme na sústredení lekárov divízie boli konfrontovaní s otázkami prežitia našich útvarov v bojovom nasadení a spýtal sa ma náčelník lekárskej služby divízie: Pane kolego alebo soudruhu kolego, možno aj pane, či zdali víte, jakou životnost má váš útvar? A ja hovorím: To teda neviem. On mi povedal: Jednu hodinu a čtyřicet pět minut. Inými slovami, keby sme sa boli ako Varšavská zmluva šialene odhodlali napadnúť krajinu NATO, tak toto bola životnosť môjho útvaru.
V tejto pravde je zhrnuté to, čo vlastne garantuje čl. 5 dohody o NATO, že napadnúť štát NATO, ktorýkoľvek, znamená napadnúť NATO ako celok. A v tom je garancia, v tom bola naša méta, keď sme v roku ´94, ´5, v čase, keď národ miloval Mečiara, ako potom miloval aj iných úchylov, sme sa vzďaľovali od NATO, tak vtedy sme my ten boj s Mečiarom zvádzali okrem iného preto, aby sme naplnili to, že sa tým členom NATO staneme. Chvalabohu, stali sme sa. Stali sme sa a aj keď sme roky rokúce nikdy neplnili náš záväzok o staraní sa o vlastnú obranyschopnosť, čo nám pri všetkých výhradách k jeho osobe nie tak dávno a nielen nám obil o hlavu Donald Trump.
Tak každopádne to, že posielame našich vojakov, ako to tu zaznelo, symbolickú pomoc a dôkaz našej spoluúčasti v našom obrannom spoločenstve, je veľmi dobrý čin. Želám im tam dobré časy a želám, aby zanechali čo najlepší dojem.
Samozrejme, začal by som niečím ešte iným, čo nie je také, ako bol Martinov Lutherov Kingov I have a dream, ale začnem snom Júliusa Satinského. Július Satinský, Bratislavčan ako ja, zažil na námestí SNP tanky s bielymi pásmi. Ale Julo Satinský naformuloval jeden krásny sen a ten sen hovoril: Chcel by som raz ráno prísť na námestie SNP, na ktorom by boli tanky s bielymi pásmi a s bielymi hviezdami. Presne k tomu sme smerovali; tí, čo možno túto reáliu nepoznajú, tak vyzerali tanky Spojených štátov.
Samozrejme, nebolo to treba, vstúpili sme, chvalabohu, do organizácie, ktorá našu bezpečnosť zaručuje. A je dobré, že v nej sme, a máme si plniť, čo nám z toho vyplýva. Ale v rámci tých hraníc, kde chcem, si treba stále držať na pamäti, že sluha komunistickej totality, dôstojník KGB Vladimír Vladimirovič Putin verejne deklaroval, že zánik sovietskeho impéria bol najväčšou tragédiou 20. storočia. Teda to, že nie sme v tábore mieru a socializmu, kde sú na hraniciach mínové pásy, vlčiaci, strelecké veže, je tragédia. Ako hovorím vždy a znova, žiaden nemecký kancelár nepovedal, že zánik tretej ríše bola najväčšia tragédia 20. storočia. A tiež sa žiaden dôstojník ani gestapa, ani z Sicherheitsdienstu nestal prezidentom Spolkovej republiky. To len tak na okraj.
Mnohé krajiny v priebehu stáročí prichádzali o svoje impériá. Španieli už dávno, Nemci po prehratej prvej svetovej vojne, Francúzi stratou postavenia bývalej veľmoci a postupne aj Briti. Pravdou je, že to nemá radostné dohry. Nechcel by som byť obyvateľom Hongkongu a keď, tak rozhodne rád ako britským protektorátom. Chcem teda povedať, že keď som v tejto debate počul, aká je NATO zločinecká organizácia, tak musím znova povedať: Je dobré byť na strane tých, ktorých nenapadnú. Je primerané, aby tak mohlo byť, že platí staré si vis pacem para bellum, musíš byť pripravený na vojnu, aby agresor vedel, že útok na teba bude jeho zničením.
V tomto zmysle si myslím, že i symbolická účasť vojsk rôznych krajín členských krajín NATO v Pobaltí dáva tým občanom Pobaltia, ktorí zažili hrozné veci, keď sa Ribbentrop s Molotovom dohodol, že sa stanú zónou záujmu imperializmu sovietskeho. Podotýkam, že ten imperializmus je inherentný a je úplne jedno, či to bol imperializmus samoderžavia a báťušku cára, ten ale bol slabší, pretože občas dostal do rypáka, ako napríklad od Japoncov pri Cušimi, ale v zásade to bol vždy imperializmus. Briti pustili Indiu, Rusi nepustili nikdy nič. A ak niekto hovorí, že to bol Sovietsky zväz, tak ja vás ubezpečujem, že to nebol kazašský imperializmus, to nebol arménsky imperializmus, to nebol turkménsky ani azerbajdžanský. To bol ruský.
A v tomto zmysle, keď niekoho počúvam hovoriť o DNA Slovanov, tak nech sa spýtajú na DNA Slovanov pozostalých po Katyni. Nech sa spýtajú na DNA Slovanov tých, ktorých strieľali z Igmanu nad Sarajevom, ale i ostreľovačov ako zajace. Slovania. Nech sa spýtajú na DNA Ratka Mladiča v Srebrenici. Nech sa spýtajú obyvateľov Dubrovníka, ako na nich strieľali ako na strelnici. A nech sa spýtajú iks ďalších prípadov, keď DNA Slovanov sa rovnalo vraždeniu Slovanov Slovanmi.
Chcem teda povedať, že sa nedá spoliehať v žiadnu mierumilovnosť, ale na silu a, chvalabohu, že sa môžme tešiť z toho, že sme jej súčasťou. A ešte raz hovorím, musíme naplniť naše záväzky, pretože tá vyčítavá veta Donalda Trumpa, že ak má obyvateľom Minnesoty a Texasu záležať viacej na našej obrane ako nám, je dlhodobo neúnosná. A preto vítam tento materiál a ešte raz hovorím, ľuďom, ktorých tam posielam, posielame, želám dobré pôsobenie a Slovensku, aby tí, ktorých tam posielame, presvedčili svojou kvalifikáciou, schopnosťou a aj vybavením.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Cigániková, no je to presne tak, ako si povedala, čo sa týka účasti pána poslanca Mazureka, lebo vtedy ešte nebol poslancom, vtedy bol len bežným extrémistom, na tej vlakovej stanici. Že áno, to nezľahčuje jeho vinu, že teda sám nehádzal kamene. Ty vravíš, že nezabránil tomu, ale tak to je veľmi eufemicky povedané, lebo on v podstate verbálne útočil a to, čo tam jeho, jeho kamaráti robili, robili s kameňmi, on robil slovami, a teda vyzeralo to dosť nebezpečne, a teda nechcel by som byť v tej chvíli v jeho blízkosti, keď tam hovoril o tom Alahovi, čo by s ním robil.
Pán poslanec Marek Kotleba, povedali ste veľmi zaujímavú vec, aj mňa to teda fascinuje, že ako, ako sa vy dokážete identifikovať aj teraz s fašistami a nacistami, aj, aj s Ruskom, ktoré v druhej svetovej vojne najprv sa síce s nimi kamarátilo a spoločne, spoločne si rozdelili Poľsko a východnú Európu, ale potom, potom s nimi bojovalo. No je to naozaj fascinujúce, lebo vy máte vo svojich radoch obdivovateľov Tisa, máte stále niečo s tou číslovkou 1 488, ale zároveň sa vám páči Putin a Noční vlci. Dúfam, že budeme pokračovať v tejto rozprave, že, akože na prvý pohľad je to paradoxné, ale, ale je to, je to niečo, čo vás, čo vás charakterizuje, rád sa k tomu aj s vami v nejakej ďalšej rozprave vrátim.
Pán poslanec Šimko, no vy ma môžete ubezpečovať, že nie ste extrémista, ale keď ste kandidovali na kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko, tak extrémista v mojich očiach ste. A to nie je žiadny argument, lebo pán poslanec Mazurek si tiež myslí, že nie je extrémista a má na to rozhodnutie súdu, že je extrémista. To, že si niekto niečo myslí, neznamená, že to tak je. (Potlesk.)

Ondro, ja sa ti chcem ospravedlniť, že som ti vykríkla do toho, ale teda poviem to vo faktickej, čo som chcela povedať, lebo tu sa hovorí o tom, akoby Miňo Mazurek vlastne nič nespravil, ale ja chcem pripomenúť, že on ani ničomu nezabránil. On tam jak jedno hovado vykrikoval na tú ženu s tými deťmi a načo je mu ten, tá melónová postava, keď ju nevyužije na to, aby tým ďalším opiciam tam zabránil, aby do tej ženy hádzali kamene? Akože on tam stál a podporoval ich! Čiže to neni, že chudáčik, my mu krivdíme, lebo nič neurobil, ale nezachoval sa vôbec galantne, vôbec slušne, už vôbec nie ako chlap.
A musím povedať, že bola by som zvedavá, čo by s ním narobili takí vojaci, ktorí sú ochotní ísť svojimi telami a svojím zdravím, zdravie a životy nasadzovať na obranu dokonca inej krajiny, len preto, že je to správne. A tento tu, čo nám tu vykrikuje, tak nedokáže obrániť ani jednu úbohú ženu s malými deťmi a ešte to podporuje a správa sa ako opica.
Takže len toľko som chcela. Ďakujem.

Vážený pán minister, dovoľ, aby som ti na úvod zagratuloval k tomu označeniu za protislovenského agenta, myslím, že to bolo v pléne premiéra, vitaj v klube! Veľmi rýchlo si sa prepracoval do našich radov, ja som to tu počúval štyri roky, ale myslím, že to neprišlo tak rýchlo. A ešte aby som teda nadviazal na pána poslanca, poslanca Mazureka, lebo teda on ťa tak označil, tak naozaj nemali by sme byť nespravodliví voči nemu, lebo jeho to vždycky tak rozclivie a rozcitliví, keď mu niekto vyčíta, že hádzal kamene na tú arabskú rodinu, a pritom naozaj fakt, že on tie kamene nehádzal, on na ňu len hulákal a nadával im tam a správal sa vulgárne, ale teda nemali by sme, nemali by sme mu hovoriť, že hádzal, lebo teda nehádzal a vždycky ho to tak zamrzí, keď mu to niekto, niekto pripomína.
A pán poslanec Mazurek tu teraz nie je, ale ja by som niečo teda zase aj jemu chcel povedať, že na také existuje niečo, že obrazné vyjadrovanie, že keď pán minister hovoril o tom, že ak by ste vy a teraz neviem, či myslel iba pána poslanca Mazureka alebo kotlebovci, zahlasovali za tento návrh, tak on ho radšej stiahne, lebo by mal pocit, že niečo, niečo urobil zle. No, obraz, reč je niekedy nielen doslovná, ale, ale obsahuje aj metafory a obrazné vyjadrovanie, tak týmto chcel pán minister dať najavo, že si nevie predstaviť, že by ste vy za niečo takéto zahlasovali. A keby ste vy podporovali niečo z toho, čo on navrhuje, napríklad ohľadom NATO, tak by sa nad sebou zamyslel. Nemyslel to, samozrejme, že doslovne, že by ten materiál stiahol, takže pán poslanec Mazurek môže pokojne hlasovať proti, tak sa to očakáva. Nemusí tu robiť experimenty, že zahlasuje za, že čo spraví potom pán, pán minister.
No keďže videl som, že do písomnej rozpravy boli predo mnou prihlásení iba dvaja poslanci fašistickej strany, a teda najväčší experti páni poslanci Mizík a Mazurek, tak som považoval za svoju povinnosť prihlásiť sa, aby rozprava o veci, ktorá sa týka nášho medzinárodno-politického ukotvenia nebola vedená iba v duchu, aký je očakávateľný od poslancov fašistickej strany. A, samozrejme, že páni poslanci nesklamali a úplne dostáli svojej povesti.
Chcel by som teda z tohto miesta povedať, že podporujem návrh na zmenu mandátu a na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky, budem za tento návrh hlasovať, tak ako zaň bude hlasovať celý poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita, ako zaň budú hlasovať všetci, verím tomu, že všetci poslanci vládnej koalície, a dúfam teda, že aj neextrémistickej časti opozície za toto zahlasujú, pretože v čase, keď poslanci SMER-u boli, boli vo vláde, tak takéto materiály nám tu predkladali a hlasovali zaň. Verím, že sa to nezmení len z dôvodu, že sú teraz, že sú teraz v opozícii.
Pán minister vo svojom úvodnom vstupe veľmi správne zdôraznil, o čom to celé je. Je to o kolektívnej obrane, o kolektívnej bezpečnosti, o tom, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie sú si navzájom oporou a snažia sa zabezpečiť si bezpečnosť, ktorú si väčšina z nich vzhľadom na to medzinárodné prostredie, v ktorom sa nachádzajú, nedokáže zabezpečiť sama. V tomto prípade je tá podpora skôr symbolická, nemožno hovoriť o tom, že by sa tých 5-tisíc vojakov, ktorých zhruba je tam dohromady vyslaných zo strany spojencov do krajín pobaltských a do Poľska, že by tých 5-tisíc vojakov predstavovalo nejakú reálnu vojenskú silu. Ani obrannú nie, nieto ešte útočnú, ako tu blúznia niektorí poslanci, ale aj tá symbolická prítomnosť ozbrojených síl spojencov zo Severoatlantickej aliancie má význam, lebo demonštruje ochotu brániť sa, demonštruje vôľu postaviť sa na obranu svojich spojencov v rámci spoločenstva slobodných demokratických krajín, ktoré si ctia individuálnu slobodu, demokraciu, ľudské práva a vládu zákona alebo vládu práva.
Je smutné, že až do roku 2016 tu existoval konsenzus vo veci smerovania Slovenskej republiky a ukotvenia Slovenskej republiky v západných integračných spoločenstvách, či už je to Severoatlantická aliancia, alebo Európska únia, že tento konsenzus na parlamentnej pôde sa skončil v roku 2016 príchodom poslancov Kotlebovej strany do Národnej rady Slovenskej republiky a tento konsenzus bol nahradený folklórom, aký sme tu mali možnosť pred chvíľou vidieť a aký, obávam sa, ešte, ešte zažijeme v rámci ústnej rozpravy, keď sa tu šíria nezmysly a hoaxy o obkolesovaní Ruska, o snahe siahnuť na jeho nerastné bohatstvo, o tom, že Rusko nie je hrozba, že Slovania nemajú v DNA agresiu. No, myslím, že pán podpredseda Šeliga tu vo svojej reakcii vymenoval štáty, ktoré mali možnosť zakúsiť, ako je to s tou mierumilovnosťou Ruska; a teraz je to jedno, či to Rusko má podobu komunistickej totality Sovietskeho zväzu, alebo dnešné Putinovo Rusko, ktoré sa teda tiež nespráva celkom mierovo voči svojim, voči svojim susedom.
Predpokladám, že takýchto diskusií tu aj v rámci tohto volebného obdobia zažijeme mnoho, podobne ako sme ich zažili v predchádzajúcom volebnom období; niektoré budú možno, možno stručnejšie, ale dúfam, že prinajmenšom demokratická časť parlamentu si zachová ten konsenzus, ktorý hovorí, že Slovensko má byť súčasťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a má sa podľa toho aj správať. A podľa toho sa správať v prípade bodu, o ktorom teraz rokujeme, znamená správať sa lojálne voči svojim spojencom. A to spravíme tým, že zahlasujeme za návrh, ktorý tu pán minister za vládu predkladá.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Šeliga, spomenul si tie invektívy alebo útoky pána poslanca Mazureka na pána ministra obrany Naďa. No tak ja len chcem poznamenať, neviem, či si to zachytil, že nebolo to celkom nevyprovokované, aj pán minister označil pána poslanca Mazureka za extrémistu, ale teda pán minister sa v tomto prípade môže oprieť o právoplatné rozhodnutie súdu, ktorý odsúdil pána poslanca Mazureka za extrémistický trestný čin. Zo strana pána poslanca Mazureka to naozaj boli len čisto invektívy.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k Programu stability Slovenskej republiky na roky 2020 – 2023. Súčasťou programu stability sú aj tri revízie výdavkov a súhrnná implementačná správa. Keďže uvedené dokumenty sú obšírne, budem len reagovať vecne a stručne a poukážem najmä na vývoj ekonomiky v spojení so zamestnanosťou a finančnými zdrojmi štátu.
Začal by som globálnou pandémiou, ktorá stiahne v roku 2020 slovenskú ekonomiku do recesie a HDP sa prepadne minimálne o 7,2 %, čo v novodobej histórii Slovenska nemá obdobu. Nielen Národná banka Slovenska, Medzinárodný menový fond, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa zhodujú v dramatickom prepade slovenskej ekonomiky ako dôsledok vyvolaný koronakrízou. Tento odhad stojí na predpoklade, že slovenská ekonomika a jej zahraniční obchodní partneri zostanú výrazne zasiahnutí pandémiou počas dvoch mesiacov. Samozrejme, nevieme, ako sa bude vyvíjať šíriaci sa koronavírus a či vôbec príde druhá vlna a v akej intenzite. Z trhu práce bude vylúčených 88-tisíc pracovných miest. Ľudia prichádzajú o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb, ako je napríklad turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle či stavebníctve.
Vládne opatrenia a aktívna politika trhu práce ochránila 20-tisíc pracovných miest a v súčasnosti sa pripravujú výzvy pre podnikateľov, aby boli motivovaní vytvárať pracovné miesta. Samozrejme, nevieme, ako sa bude vyvíjať šíriaci sa koronavírus a či vôbec príde druhá vlna, ako som spomínal, ak by však koronakríza pretrvala dlhší čas, tak by uvedené prognózy boli oveľa negatívnejšie a zasiahli by našu otvorenú ekonomiku výraznejším spôsobom. Dokonca aktuálna recesia môže byť oveľa väčšia, keďže bežia aj výpovedné lehoty zamestnancov, ktoré zatiaľ neboli štatisticky podchytené.
Slovenská ekonomika je aj v budúcnosti bude negatívne poznačená koronakrízou. Vláda deklaruje, že posilní úlohu ministerstva financií a Útvaru hodnoty za peniaze pri riadení investícií a investičného rozpočtu. Považujem za dôležité prehodnocovať každý investičný projekt z pohľadu efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti, aby každé jedno euro vynaložené na projekty produkovalo pridanú hodnotu a predstavovalo najlepšie možné riešenie.
Vážené poslankyne, poslanci, ako poukazujem, program stability a rastu, deklarovaný cieľ dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu verejnej správy v roku 2019 nebol dosiahnutý, čo nám v tomto období sčasti skomplikovalo manévrovací priestor. Podhodnotenie výdavkov rozpočtu, prebytku hospodárenia samospráv a podobne spôsobilo deficit 1,2 mld. eur. V roku 2020 sa v programe stability odhaduje nárast deficitu verejných financií na 8,4 % a hrubý verejný dlh na úrovni 61 %. Preto bude dôležité urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme túto zlú situáciu spoločne aj s opozíciou zvládli s čo najmenšími sociálno-ekonomickými dopadmi.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, kolega, to, že ste odborník na všetko, sme si tu už ako-tak v tej, v tomto pléne zvykli, ale chcem sa vás spýtať, tvrdíte, že 750 mld. je strašne veľa peňazí, ktoré si ideme požičať, ale čo v prípade, že, a v podstate my aj vieme, že Spojené štáty americké, Čína si tiež požičajú obrovské prostriedky a budú ich investovať na podporu svojej ekonomiky, či si vy ako odborník na všetko myslíte, že by sme ustáli tento konkurenčný boj s týmito veľmocami a že či by, je podľa vás správne, aby sme teda nenatlačili, ako ste to vy povedal, tieto bankovky, a či to ustojíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, vy tak, v takom zaujímavom mixe miešate pravdy, polopravdy s úplnými klamstvami. Ja si tak len z každého jedno vyberiem.
Áno, povedali ste a tu súhlasím, vyššia transparentnosť, efektívnosť, a teda menej kradnutia musí priniesť úspory, a aj prinesie, to, to som presvedčený.
Potom ste hovorili, že EÚ teda bude tlačiť, tlačiť peniaze. No, Únia si tie peniaze požičia a bude ich treba vrátiť, hej? Takže takto.
A potom, že veľa autorov ten, ten dokument robilo. No áno, veď práve z rozličných pohľadov vznikajú najlepšie riešenia. Nikto nemá patent na rozum, takže áno, veľa autorov je, je dobré, že bolo, a práve o to je ten dokument lepší a kvalitnejší.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja začnem asi od konca.
Pán kolega Valášek, veľmi pekne ďakujem za tvoje slová. Áno, je jasné, slovenská ekonomika bude musieť diverzifikovať, tá závislosť, silná závislosť na priemyselnej produkcii a špeciálne tej automobilovej sa ukazuje ako veľká slabina, takže úplný súhlas. A každá kríza je teda, tak ako si povedal, nielen hrozba, ale aj príležitosť. Zároveň presne tie, teda pomoc, ktorá vie prísť z EÚ, bude viazaná na reformy. Takže v podstate tá príležitosť je, že Slovensko má možno historickú šancu diverzifikovať našu ekonomiku a posunúť sa skutočne dopredu.
Kolegyňa, kolegynka Zitka Pleštinská, ďakujem pekne za slová. Aj ja som, bol som rád, že som teda bol na rokovaní aj európskeho výboru včera a myslím si, že takto nejak by to malo byť, tak sme aj s kolegom Valáškom dohodnutí, že to sú témy, ktoré sa veľmi prelínajú a je dobré spolupracovať na nich z oboch pohľadov – aj z toho európskeho, aj z toho finančného. A ja ešte stále dodávam, že aj ekonomického, samozrejme.
Pán poslanec Mazurek, veľmi pekne ďakujem za upozornenie. Áno, samozrejme, ešte raz to chcem, aby to jasne zaznelo. Dlh na každého jedného Slováka je 9-tisíc euro. Pardon, ak som povedal miliónov, bol to omyl a ospravedlňujem sa. No áno, samozrejme, súhlasím aj s tým a hovoril som to aj v prejave, musíme otvárať ekonomiku, my sa musíme pridať ku ostatným krajinám, ktoré už štartujú, my sa nemôžme stať ostrovom nejakého, nejakej izolácie, ale myslím, že sa to deje a musí sa to diať ešte aj rýchlejšie. Takže áno, v tomto súhlas.
Pán poslanec Ferenčák, no, máme nejakú históriu, my máme nejaké, na základe niečoho proste sme začali pracovať a fakt je ten a možno som na začiatku plakal, ale áno, tých 10 mld. eur za posledných osem rokov vlády SMER-u, to bolo to zvýšenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)