Videokanál klubu

Vážená pani generálna riaditeľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pozorne som si preštudoval výročnú správu. V minulosti som sa pomerne intenzívne venoval práve Slovenskému pozemkovému fondu ako analytik. Dokonca som vydal asi pred dvanástimi rokmi takú analýzu rizík korupcie a klientelizmu v správe štátnych pôd a v nakladaní s pôdami neznámych vlastníkov. Dovoľte mi preto jednu poznámku, bude to viac-menej otázka, ku ktorej bude smerovať moja poznámka, ktorá sa týka práve tejto problematiky. Tentoraz, teda nebude sa týkať prevodov vlastníctva, čo je samostatná kapitola, veľmi, veľmi, by som povedal, že práve z hľadiska tej transparentnosti veľmi taká riziková. Bude sa týkať nájomného za poľnohospodársku pôdu aj za prenajaté plochy.
Na strane 33 výročnej správy sa uvádza, že ročné nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu sa vypočíta ročnou sadzbou v percentách z hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky. To je taký mechanizmus vlastne, ktorý zohľadňuje isté charakteristiky pôdy, ktorý vypracoval ešte niekedy v 70. rokoch, myslím, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva. A v čom je problém práve týchto BPEJ-čiek, na základe ktorých sa stanovuje nájom? Problém je v tom, že ony vlastne zohľadňujú iba nejaký produkčný potenciál pôd. V podstate ony nemajú vôbec nič s trhovou hodnotou pôdy. A týmto spôsobom sa vlastne oceňovali aj prevody vlastníctva, aj nájmy sa oceňovali na základe týchto BPEJ-čiek. Takže výsledkom vlastne toho celého v súčasnosti je, že vlastne farmári dostávajú, dostávajú prenajatú pôdu, resp. dostávali veľmi veľa rokov, dostávali prenajatú pôdu oveľa lacnejšiu ako farmári, ktorí si ju museli prenajímať od súkromných vlastníkov, čo, samozrejme, bolo nespravodlivé. Dá sa to chápať, tento model tu bol taký zaužívaný, že budeme týmto spôsobom nejako ticho poľnohospodárov podporovať, že budú dostávať viac-menej takú skrytú dotáciu za to, že vlastne tým spôsobom, tým mechanizmom, že budú dostávať prenajatú lacnejšiu pôdu.
Je to, samozrejme, odôvodniteľné z hľadiska nejakých sociálnych, sociálnej politiky, ale je to naprosto nespravodlivé, je to nefér, lebo to znevýhodňuje práve tých, ktorí musia si prenajímať pôdu od súkromných vlastníkov.
Z výročnej správy vyplýva, že od 1. januára 2020 tohto roku sa bude nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu pre jednotlivé katastrálne územia vyrubovať podľa vzorca, ktorého hlavným parametrom by mala byť obvyklá výška nájomného pre príslušné katastrálne územie. Tá by mala byť zverejnená príslušným okresným úradom v danom kalendárnom roku. Tento postup vyzerá rozumnejšie. Zdá sa teda, že po tridsaťročnom formálnom skončení štátneho, resp. kolektívneho monopolu na pôdu dochádza aspoň v tomto smere k nejakému pozitívnemu kroku, že bude sa asi, pravdepodobne zohľadňovať nejaká trhová cena, ale k tomu práve smeruje táto, táto moja otázka, pretože vlastne z tejto formulácie nie je jasné, že ako bude v praxi stanovovaná obvyklá výška nájomného.
My si musíme uvedomiť, že nikdy v živote štátny úradník nebude vedieť stanoviť trhovú cenu, hej? Nebude vedieť stanoviť trhovú cenu. Tú vie stanoviť ten, ktorý je naozaj vlastníkom, ktorý si naozaj stráži to, aby prenajímal a predával pôdu s najväčším ziskom. Ale v každom prípade, pokiaľ by sme išli týmto mechanizmom, tak vidím tam teda možnosť aspoň, že by došlo k nejakému, k nejakému nárastu teda tej, toho nájomného.
Takže moja otázka vlastne smeruje k tomu, akým spôsobom vlastne bude stanovovaná táto výška nájomného, či to bude z nejakých máp, ktoré budú zohľadňovať aj povedzme blízkosť infraštruktúry, trhovú cenu pôdy. Vieme, aké, k akým problémom nastávalo, keď sa vymieňali pozemky niekde úplne, úplne zďaleka na východnom Slovensku za lukratívne pozemky niekde, ktoré boli blízko, v nejakej veľmi dobrej turistickej destinácii napríklad.
Takže toto vás poprosím, keby ste mohli aspoň možno krátko okomentovať. A takisto, takisto by som rád vyzval poslancov, aby nás bolo čo najviac, ktorí si budeme uvedomovať, uvedomovať práve ten problém, že najlepší vlastník pôdy je neštátny vlastník. Takže verím, že aj v prípade Slovenského pozemkového fondu v budúcnosti nastane nejaký proces postupného prevodu vlastníctva do súkromných rúk tých pôd, ktoré nebude treba držať pre nejaký verejný záujem napríklad.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, pani generálna riaditeľka, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadrila k správe o činnosti Slovenského pozemkového fondu.
Úvodom chcem zopakovať slová, ktoré odzneli z úst pani riaditeľky, generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu, novej, ktorá predkladá túto správu, hoci, lebo takto je to zo zákona dané, hoci ju nepísala. Ale tie jej slová, ktoré povedala, že aj v roku 2019 bol cítiť na Slovenskom pozemkovom fonde negatívny vplyv istých osôb a skupín, klientelizmus, prednostné vybavovanie bolo bežnou praxou, absencia zodpovednosti za svoje rozhodnutia a konania. Ja som rada za tieto odvážne slová a snahu odstrániť nedostatky a zhubné konania na fonde. Páči sa mi, že veríte v ľudí, ktorí dostanú šancu, ale odporúčam dôverovať, ale aj kontrolovať a preverovať.
Zmena organizačnej štruktúry je asi nevyhnutným krokom, aby došlo k zákonným zmenám na pozíciách ľudí, a teda dúfam a verím, že nás naozaj budete aj na výbore o týchto krokoch informovať, prípadne možno aj odkonzultovať, aby sme vám vedeli možno dať nejaké odporúčania. Faktom je, že na Slovensku každý každého takmer pozná a hlavne v tej brandži, ktorá sa týka napríklad pozemkov, hospodárenia na pôde, hospodárenia a hospodárenia v lesoch.
Tiež poznámka, ktorá už v pléne odznela a ktorá opakovane sa v týchto výročných správach vyskytuje a už som na ňu roky dozadu upozorňovala, tiež nezdieľam názor, že činnosť Slovenského pozemkového fondu by nemala vplyv, negatívny vplyv na životné prostredie. Domnievam sa, že má výrazný vplyv na životné prostredie a vyplýva to aj potom z tých ďalších častí, pasáží, ktoré sú v správe uvedené, napríklad o tých odvodňovacích kanáloch, ale, samozrejme, aj samotné hospodárenie na pôde, rôzne podivné aj zámeny pozemkov, či je to napríklad aj pri reštitúciách, kedy sa k pozemkom po takmer 30 rokoch nevybavených reštitúcií dostali aj rôzne podnikateľské subjekty a z môjho pohľadu nie asi zá... teda asi zákonným spôsobom, ale rozhodne nie slušným alebo korektným, pretože to naťahovanie týchto konaní, si myslím, že má výhodu len, len pre špekulantov a, žiaľ, mnohí ľudia sa nedožili toho, aby im boli vydané naspäť ich majetok, ktorý im bol zobratý.
Dotknem sa aj tej kontroly NKÚ. Sme sa dohodli s pánom predsedom výboru, že prednesie v pléne ten podnet na vykonanie kontroly, ja som to spomínala aj pánu riaditeľovi Mitríkovi, ktorý predkladal pred vami správu NKÚ, sme o tom tu v pléne rozprávali a on teda uvítal a povzbudil nás, aby sme predkladali ako plénum takéto kontroly, že je to pre NKÚ prioritou.
Tak verím, že takáto kontrola začne veľmi rýchlo, aby bola užitočná aj pre vás a tie zistenia, ktoré možno ani vy by ste si nevšimli, tak vám pomôžu pri reorganizácii, reorganizácii Slovenského pozemkového fondu tak, aby naozaj také veci, že budú opakované nevydobyté pohľadávky v obrovskej sume viac ako 6 mil. eur, to sú pohľadávky po lehote splatnosti. Súdne spory, kde sú v miliónoch eur, žalovaná je aj SPF. To znamená, je povinnosťou štátu vyplatiť právnickými spoločnosťami, o ktoré teda v minulosti sme tiež zapochybovali, akým spôsobom boli, boli vybraté. A nejde ani o výber, skôr o to, ako konajú, akým spôsobom sú vyplácané za, z môjho pohľadu, aj nečinnosť vo vzťahu, v snahe ukončiť tieto, tieto súdne spory.
Tam smerovali aj tie doplňujúce otázky, o ktorých tu už bolo povedané, že sme vás oslovili, aby sme sa k týmto informáciám dostali. Lebo v minulosti sme mali prezentáciu, ako Slovenský pozemkový fond funguje ako dobre namazaný stroj, citujem pani ministerku, exministerku Matečnú, ktorá bola predtým riaditeľkou Slovenského pozemkového fondu. No, ten namazaný stroj teda fungoval aj pri poľovných revíroch, kde štát, Slovenský pozemkový fond zastupovali rôzne splnomocnené osoby. A bude ma veľmi zaujímať, keď nám dodáte tieto informácie, kto zastupoval a kde štát pri uzatváraní nájomných zmlúv na poľovné, poľovné revíry, pretože ten prepočet, keď si ho človek hodí len jednoducho do kalkulačky, kde vychádza, že priemerne jedno euro za hektár poľovného revíru, tak to je naozaj suma, ktorá pri, stále hovorím o tom, že, pánskom huncútstve, pretože poľovníctvo sa nevykonáva vo verejnom záujme a skôr naozaj ide o poľovníctvo za trofejou, ale nie za udržiavaním nejakého legitímneho vyrovnaného stavu v prírode. Takže aj v tomto má výrazný vplyv na životné prostredie rozhodovanie Slovenského pozemkového fondu.
O tých reštitúciách som už hovorila. Je neuveriteľné, že od, za takmer 30 rokov je ešte 2 866 rozhodnutí neuzavretých, nevybavené reštitúcie. To sú, to je 30 rokov, to je proste už ako život dospelého človeka. Žiaľ, mnohí ľudia nežijú a tí, čo už aj zomreli a ich dedičia následne ani netušia, že niekde mali pozemky. A keď sa ich dozvedia, tak ich predajú ako reštitút ako tým rôznym špekulantom, ktorí skupujú tieto reštitučné nároky a potom s nimi obchodujú, prichádzajú k nim, k takémuto majetku, ale rozhodne nie za tým alebo väčšinou nie, aby pestovali na nich pšenicu, ale aby ich developovali na rôzne iné činnosti.
Ešte som teda spomínala o tom, že o tých pozemkových, pozemkové úpravy, kde sa uvádza, že boli, nielen pri pozemkových úpravách, ale že štát odovzdal po vyše 600 hektárov nejakým ďalším oprávneným subjektom, lesom, vodohospodárom a podobne. Neviem teda, v akom podiele došlo k usporiadaniu majetkov pre obce, samosprávy, kde stále je ešte množstvo neusporiadaného majetku, či pod sociálnymi zariadeniami, školami, ale aj pod komunikáciami, kde, aj úmyselne, aj keď bol pozemok, keď vlastnil štát, Slovenský pozemkový fond v okolí takýchto stavieb pozemky, tak nebola ochota, nebola vôľa k zámenám až do takej miery, že nakoniec tie pozemky sa vyparili, rozplynuli sa tým, že boli, že boli vydané práve takýmto nejakým reštitučným skupinám. A tento stav, ktorý udržuje neusporiadané vlastníctvo pod stavbami, ktoré boli v minulosti realizované a realizoval ich tento štát, i keď za bývalého režimu, dochádza k obrovským škodám, pretože tam vzniká ten investičný dlh, o ktorom sme hovorili, modernizačný, kde nie je možné zásadným spôsobom rekonštruovať komunikáciu, lebo nie sú usporiadané majetky.
A dochádza, žiaľ, aj k ďalším novým pochybeniam. Chcem to nazvať pochybením, i keď úprimne poviem, si myslím, že je to úmysel, kedy pri pozemkových úpravách, ktoré boli realizované v ostatných dvoch-troch rokoch, štyroch dochádza k usporiadaniu majetkov tak, že súkromné osoby dostali pozemky pridelené pod vodnými tokmi, ktoré nie sú umelé, ale sú prirodzené pod riekami, kde následne takéto osoby si vyžadujú nájomnú zmluvu od Slovenského vodohospodárskeho podniku za prenájom pozemkov, na ktorom tečie rieka, i keď vieme, že zo zákona o vodách toto by malo byť majetkom štátu. Môžu takéto prípady byť z minulosti na E parcelách, kedy pri registrovanej evidencii pozemkov tok niekde tiekol a následne bol možno presmerovaný, ale nie po pozemkových úpravách. Predsa pozemkové úpravy sú práve na to, aby sa takéto neporiadky odstránili a nie, aby špekulanti si teraz nechali doživotnú rentu vyplácať od štátu, že štát im tam pridelil pozemky pod tokom.
Možno to bol aj na vine Slovenský pozemkový fond, ktorý si nedostatočne plnil svoje povinnosti. Uvediem príklad len konkrétne katastrálne územie Matiašovce na východe. Týchto území, zistení je viacej, ale toto je jeden z takých aj medializovaných prípadov. Možno si neplnili povinnosti správca toku, ktorý tiež možno mal možnosti namietať zápis týchto pozemkových úprav, aby sa urobila náprava. Ale rozhodne by som vás chcela poprosiť, aby ste sa tomuto venovali a ak sa takéto prípady vyskytli, aby bola vydaná námietka a aby boli tieto pozemkové úpravy rozporované, lebo sú, podľa mňa, v rozpore s princípom tvorby pozemkových úprav a ďalších zákonov, napríklad zákona o vodách.
Na záver. Otázky, ktoré som vám poslala aj písomne v rámci tých päťdesiatich, ako som sa dozvedela, že ich dohromady bolo, budete mať čo robiť. A určite bude dlhý výbor, keď nám budete o nich rozprávať. Je, sú podnety od občanov, napríklad k obštrukciám pri vydávaní stanovísk, kde teda sa hovorí, že Slovenský pozemkový fond, keď vydáva stanovisko, sa neviaže k správnemu konaniu. Možno je to tak, ale keď je súčasťou správneho konania a nevyhnutné je stanovisko Slovenského pozemkového fondu a zdržuje sa tým, vytvára sa obštrukcia pri vydaní povolenia alebo nejakého stanoviska v správnom konaní, tak si myslím, že toto je vec, ktorá naozaj by sa mali na ňu pozrieť právnici, či je to ozaj tak a že ak SPF nevydá stanovisko, či sa nemôže považovať za súhlas, pretože je to naozaj komplikácia pre mnohých nielen pri veľkých stavbách, ale aj pri obyčajných rekonštrukciách možno alebo stavbách rodinných domov, alebo súkromných osôb.
Webstránka, tá, už tu moja predrečníčka pani Halgašová spomínala, že teda tá, na to, že boli veľké peniaze použité na výpočtovú techniku, neviem, či teda je tento web, bol hradený z tých peňazí, ale rozhodne nemyslím si, že by poskytoval aktuálne a transparentné informácie. Jednu z transparentných takých krokov, ktoré by zvýšili dôveryhodnosť aj pri nájomných zmluvách alebo aj pri hospodárení v rámci vyplácania nenávratného príspevku zo sloven... z... teda z platobnej agentúry, tak dochádzalo v minulosti, že si ľudia vlastne nechali vyplácať na pozemky niekoho iného alebo na aj Slovenský pozemkový fond, pretože neexistovala evidencia majetku. Evidencia, či naozaj všetok ten majetok, pôda, ktorú spravuje SPF, či má nejakého obhospodarovateľa, či niekto neužíva neoprávnene len nejakým zvykovým právom, pretože vieme, že najmä v roku 2018 boli zverejnené zmluvy, kde bolo, sa upratovali ako keby tieto neoprávnene obhospodarované pôdy a vlastne sa dodatočne uzatvárali nájomné zmluvy. Neviem, či to je aj naďalej praxou, ale je faktom, že nevieme evidenciu, evidenciu, ako kto hospodári a či všetka pôda alebo do akej miery je zazmluvnená, jej hospodárenie, tak vydáva to podozrenie, že doteraz môžu hospodáriť aj na štátnej pôde ľudia, ktorí nemajú k nej žiaden vzťah a ešte nebodaj si možno aj berú finančné príspevky.
Takže to je tak zhruba všetko. Čo sa týka, ešte sa vrátim k tej kontrole NKÚ od toho roku 2014. Áno, bol to môj návrh, aby sme to dali ako za ostatných päť rokov. Je to taká nejaká prax, lebo prechádza jedno volebné obdobie aj do druhého. Ale myslím si, že nič nebráni tomu, aj po debate tuná s pánom riaditeľom Mitríkom, že oni tú kontrolu môžu kľudne realizovať od roku 2011. Ja som ho požiadala, aby aj skontrolovali plnenie opatrení z tej kontroly z roku 2011. Je to už potom na ňom, som naozaj veľmi zvedavá na výsledky.
Držím vám palce, aby sa vám to podarilo, pretože naozaj je to organizácia, ktorá stratila a nemala dôveru. Dôverovali jej asi len tie vybrané osoby, ktoré, ktoré sa na nej parazitovali. Ale je veľmi dôležité, aby sa vrátila dôvera k fungovaniu Slovenského pozemkového fondu, aby sa nakladalo spravodlivo, čestne a transparentne s našou pôdou a aby tí, ktorí majú nárok alebo majú oprávnené požiadavky na, či na prenajatie, alebo usporiadanie majetkov, alebo možno aj odkúpenie pozemku Slovenského pozemkového fondu, aby sa s ich žiadosťami nakladalo spravodlivo, transparentne a aby dostali správnu a úplnú odpoveď.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani generálna riaditeľka, vážení, vážené poslankyne, vážení poslanci, výročná správa Slovenského pozemkového fondu za predchádzajúci rok sa naozaj v ničom nevymyká z predchádzajúcich rokov. Je uhladená, pekne zabalená ako bonboniéra. A mohla by som hovoriť o detailoch, podľa mňa to však veľký význam nemá, pretože táto správa vyznieva formálne a bez sebareflexie. Už to tu bolo niekoľkokrát zmienené. A stačí si pozrieť záver, kde sú uvedené krásne ambície: "V zlepšovaní plánujeme aj naďalej pokračovať. Čakajú nás totiž ďalšie zmeny, ktoré značne zlepšia fungovanie fondu." No to asi nie je pravda.
Jedna vec je vízia bývalého vedenia fondu, druhou je formálna stránka správy, v ktorej mi chýba napríklad odôvodnenie zvyšovania počtu zamestnancov. Aj, už to tu bolo tiež niekoľkokrát zmienené, že spomenutá je v správe kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa uskutočnila v roku 2011; vážení, pred deviatimi rokmi (!), v správe však nie je uvedené, či uložené opatrenia boli alebo neboli splnené a ako.
Ja som si to dohľadala v správe z NKÚ a bolo uvedené, že tieto opatrenia, uložené opatrenia splnené neboli. Pýtam sa: Ako je možné, že na takejto kritickej inštitúcii bola kontrola až pred deviatimi rokmi?! Ja mám za to, že Najvyšší kontrolný úrad a finančný audit vlády by sa na takto exponovanej inštitúcii mal robiť, vykonávať minimálne jedenkrát za päť rokov.
Pri riešení zvlášť zložitých právnych otázok a pri obzvlášť náročných súdnych sporoch fond využíva služby advokátskych kancelárií vybratých na základe výsledkov verejného obstarávania. Áno, chýba menovitý zoznam advokátskych kancelárií, im vyplatená odmena za rok 2019 a rok výberu advokátskych kancelárií výberovým obstarávaním; verejným obstarávaním. Fond v súdnych sporoch v 62 prípadoch vystupoval na strane žalobcu a v 3 344 prípadoch na strane žalovaného. Z uvedeného počtu bolo v roku 2019 právoplatne uložených 550, ukončených 551 súdnych sporov. Chýba údaj úspešnosti a o výške žalovanej čiastky. Takto by som mohla pokračovať v menovaní nedostatkov a pokračovať ďalej.
Dámy, páni, výrazne mi však chýbajú údaje o tom, aké opatrenia by mal Najvyšší kontrolný úrad vykonať na odstránenie netransparentnosti a podozrení z korupcie, ktoré by urobilo predchádzajúce vedenie. Ak by preinvestovali na takéto opatrenia aj desaťtisíce eur, nemala by som s tým najmenší problém, ak by som vedela, že sa tým ukončia všetky praktiky, na ktoré som roky poukazovala, ako napríklad že sa pozemky prideľujú niekde za plentou, kde sa dohadovali pravdepodobne kšefty a úplatky, ale aj podozrivé reštitúcie, pri ktorých boli pôvodní majitelia cez sprostredkovateľov vyplatení drobnými, ale následne boli ich pôvodné pozemky s obrovskou hodnotou pridelené vybraným ľuďom, ktorí na týchto pozemkoch reálne zbohatli. Ale to z bývalého vedenia fondu evidentne nikto nechcel. Mnohým aj tým, ktorí tu práve teraz sedia, práve takýto systém vyhovoval.
Minulý týždeň som informovala, ako fond fungoval, že to nebolo vedenie fondu, ktoré o veciach rozhodovalo, ale že sa rozhodovalo v advokátskej kancelárii tu neďaleko, kúsok od parlamentu, na Palisádach a človek z tejto kancelárie bol pred pár dňami zadržaný v súvislosti s takmer 10-miliónovou korupčnou kauzou na ministerstve pôdohospodárstva v akcii Dobytkár. Zamestnanci si tam podávali kľučky a viem, že niektorí zamestnanci si práve teraz podávajú kľučky na Národnej kriminálnej agentúre a rozprávajú o tom, ako museli spolupracovať.
Vrátim sa k správe teraz, ak dovolíte. Táto správa nie je postačujúca. Len taká maličkosť ako nové logo a nová webstránka, už tiež zmienená. A aj som si myslela, že v správe budú uvedené detaily a informácia o tom, že pár mesiacov pred koncom minulého roka Slovenský pozemkový fond zmenil logo a webstránku za takmer 60-tisíc eur. Túto správu, túto informáciu v správe nenájdeme a zrejme preto, že nie je čím sa chváliť, pretože webstránka poskytuje ešte menej informácií ako predchádzajúca a na počudovanie ani len zo zákona povinnú informáciu o podávaní žiadostí podľa zákona 211 o slobodnom prístupe k informáciám ja som na tejto webovej stránke nenašla.
Dámy a páni, aj teraz tu medzi nami sedia ľudia, ktorí na pozemkoch zo Slovenského pozemkového fondu profitovali a ďalší tu sedeli pred pár týždňami. Dnes možno pestujú paradajky, pokiaľ mám informácie. Verím, že aj medzi opozičnými poslancami, politikmi sa nájdu čestní ľudia, hoci, čo si tu budeme nahovárať, pravdepodobne museli vedieť, čo sa na Slovenskom pozemkovom fonde dialo. A aj preto nemôžte byť spokojní so správou, ktorá len ťahá medové motúzy popod fúzy.
Nechcem správu dehonestovať, je to skutočne veľa popísaných stránok bez nejakej výpovednej hodnoty a aj samotná pani generálna riaditeľka sa vyjadrila, že táto správa nie je postačujúca a nemá výpovednú hodnotu, za čo jej ďakujem, pretože je to naozaj, sú to úprimné slová.
Žiaľ, teda to, čo sa malo urobiť v uplynulých rokoch, budeme musieť naprávať my, bude musieť naprávať táto vláda. Samozrejme, že sa budeme musieť vysporiadať s kauzami, ale najmä budeme musieť zaviesť transparentné procesy a budeme sa musieť vysporiadať aj s korupciou. V tomto novej generálnej riaditeľke veľmi držím palce a pokiaľ budem môcť, veľmi rada jej budem nápomocná. A veľmi verím, že aj kontrola z Najvyššieho kontrolného úradu a náš podnet pomôže napraviť systém v Slovenskom pozemkovom fonde.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za také doplnenie tej časti ohľadom pamiatok. Myslím si, že táto diskusia, ktorá sa v rámci správy otvorila, o ochrane pamiatkového kultúrneho dedičstva je dôležitá a možno by to mohol byť aj takýto podnet pre výbor pre kultúru, aby sa venoval viacej podmienkam aj vôbec nejakým dopadom starostlivosti, resp. nestarostlivosti o pamiatky, ktoré vďaka tej nestarostlivosti mnohé sú likvidované, že sa, proste zaniknú z dôvodu toho, že naozaj neboli finančné prostriedky alebo účelovo nebodaj zhoria. No ale potom druhý zánik je takýto, ako si spomínala, že sa takým necitlivým spôsobom realizujú rôzne, rôzne rekonštrukcie, ako bol napríklad tento Bratislavský hrad. Realizovala to Kancelária Národnej rady, a teda neviem, či vôbec v minulosti bola nejaká robená kontrola činnosti nakladania hospodárnosti s majetkom, teda s financiami Kancelárie Národnej rady, ale určite by bolo zaujímavé minimálne túto investíciu preveriť a pozrieť sa na to, ako hospodárne boli vynakladané prostriedky.
Vieme o tom, že boli tu ozaj veľké námietky, hoci aj tým, tým procesom, ktoré pamiatkový úrad tuná zastával, a trošku sa tu aj; nie trošku, ale dosť sa aj lámali, lámali zákony na realizácii týchto, týchto priestorov. A keďže tu sídlime a sedíme a pohybujeme sa, tak bolo by naozaj dobré urobiť si aj jasno v týchto a poriadok v týchto veciach, čo sa týka Bratislavského hradu a jeho rekonštrukcie, a najmä tých keltských pamiatok či... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ešte som, by som chcela doplniť svoje vystúpenie o pár postrehov. Ešte jeden naviac, reakcia, čo sme sa bavili tuná aj vo faktických o pamiatkach, pani Pleštinská aj pani bývalá ministerka kultúry čo spomínala. Mňa by ale napa, v tejto súvislosti napadla ešte jedna vec ohľadom Bratislavského hradu, rekonštrukcii a v podstate tých okolností, ktoré sa tu udiali v súvislosti s keltskými pamiatkami, že či teda tomuto ste sa problému nejako špeciálne nevenovali, lebo asi by tiež bolo dobré sa povenovať vybraným rekonštrukciám pamiatok, že ako boli realizované, a nielen konkrétnych národných kultúrnych pamiatok, ale aj obnove a starostlivosti o pamiatkové zóny.
Dobre, ale chcela by som sa v prvom rade ešte vrátiť k správe, oblasti na, vojenských lesov. Vojenské lesy spravujú obrovský lesný pôdny fond, teda vrátane aj nejakej poľnohospodárskej, poľnohospodárskej pôdy a musím povedať, že, že prvýkrát som teraz takto čítala takúto nejakú komplexnú, komplexný pohľad na hospodárenie vojenských lesov, pretože čo sme ľudia, čo sa pohybujeme v ochrane prírody, tak vnímame, že hospodárenie vojenských lesov aj ten pohľad na vojenské lesy je akosi ako keby tak bokom oproti ostro sledovaným, ostro sledovanému hospodáreniu v štátnych lesoch, a teda štátnych lesoch, myslím v lesoch v správe Lesov Slovenskej republiky, resp. lesohospodárskeho podniku Ulič a súkromných vlastníkov. Ale tieto vojenské lesy tým, že majú, samozrejme, obmedzený prístup ľudí, tak sú ako keby v inom režime hospodárenia. A podľa toho, čo teda čítam, naozaj aj som dosť prekvapená. Táto forma a taká arogancia mi vychádza zo, teda z vedenia tejto organizácie, nedodržiavanie verejného obstarávania, zákazky, ktoré naozaj behom 24 hodín a takým spoločnostiam, napríklad ohľadom tej chémie, kde sa prísne v tých iných lesoch aj verejnosť vyjadrovala k používaniu chémie.
No tuná, tuná tá chémia tiež na základe podivných zmlúv, aspoň tak sa domnievam z toho, čo čítam, sa spoločnosť Agrofert, ako aj úprava alebo spracovanie dreva spoločnosťami, ktoré boli na základe veľmi v skrátených konaniach a v objemoch státisíc až miliónov eur uzavreté zmluvy.
Tiež som teda naozaj, toto je podnet pre nielen ministra pôdohospodárstva, ktorý má na starosť nejakú, zákon o lesoch, pod ktorý vojenské lesy patria, ale v prvom rade pre ministra obrany a určite sa ho na výbore budeme pýtať na detaily hospodárenia z činnosti vojenských lesov, pretože konštatovať, že nemajú žiadne vnútorné predpisy, že dochádza tam vlastne aj z môjho pohľadu čudným hospodáreniam aj v samotných lesníckych činnostiach, tak to, že 63-tisíc hektárov Slovenska, ktoré, lesného a takého toho prírodného fondu naozaj nie je málo a vyžadovali by si bližší pohľad naozaj aj orgánov, ktoré majú na starosť životné prostredie, resp. pozemkové a iné úrady, ktoré, a kontrolné inštitúty, inštitúcie, pretože tie činnosti vo vojenských lesoch, som mala možnosť malým lietadlom preletieť ponad vojenský, vojenský útvar na Záhorí a ten pohľad naozaj na tie pozemky v tom vojenskom lese bol, bol žalostný. Na druhej strane niektoré lokality zase majú tú výhodu, že tam ten pohyb ľudí je, je obmedzený.
Na záver by som chcela povedať vám tú informáciu, ktorá bola spomenutá v rozprave, čo sa týka Slovenského pozemkového fondu. Tá správa, ktorá je predložená, je v podstate veľmi slohovou prácou. Tú keby ste si prečítali, asi vás, z nej nevzíde nejaký podnet na základe nejakej konkrétnej textácie, že treba tam urobiť účelovú kontrolu z nakladania s majetkom. Avšak to množstvo pripomienok, ktoré sme mali na výbore k tejto správe a ktoré určite odznejú vzápätí po ukončení rozpravy k vášmu bodu, tak odporúčam, keby ste si možno aj vypočuli rozpravu a na základe toho aj akceptovali tú našu žiadosť o vykonanie bezodkladnej kontroly, ak sa teda bude dať zaradiť, čím skôr. V návrhu uznesenia je to do roku dvetisíc-, od roku 2014, avšak z diskusie, keďže bola kontrola, ostatná kontrola v roku 2011, nemáme informácie o tom, že aké boli opatrenia, resp. či bola vôbec kontrola plnenia opatrení z toho roku 2011, tak by bolo asi zadosť, keby tá kontrola bola už od roku, teda nadväzovala na kontrolu od roku 2011.
V podstate to je v tejto chvíli, čo som chcela, všetko. Ďakujem pekne za tú správu. To, čo by som uvítala ešte ako nejaké doplnenie, je naozaj to štatistické vykázanie, že vy ste povedali, že ste dali množstvo podnetov, že koľko z nich vlastne bolo rozpracovaných, koľko z nich, prípadne či boli podané aj nejaké ozaj trestné, trestné, prijaté tie trestné oznámenia a či teda sa dokonali až do nejakého výsledného uzavretia alebo všetko bolo odložené, zamietnuté, uzavreté ako nedôvodné, pretože, žiaľ, ja mám množstvo skúseností s trestnými oznámeniami, podaniami v tomto, v tomto duchu. Takže ak by sa dalo v nejakej doplňujúcej informácii nám povedať takúto štatistiku týchto podaní, že ako vlastne úspešní ste boli pri podávaniach týchto podozrení na trestnú činnosť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi krátko budem reagovať.
Áno, pán Linhart pripomenul Slovenský pozemkový fond, pán riaditeľ NKÚ, naozaj nasledovať bude správa o činnosti SPF, kde teda bude doplňujúce uznesenie, kde vás chceme požiadať, aby bola zaradená mimoriadna kontrola hospodárenia a nakladania s majetkom štátu, ktorý je v majetku a zverený Slovenskému pozemkovému fondu od, v uznesení od roku 2014, ale verím, že teda naozaj, keďže ostatná kontrola bola v dvetisícjedenástom, že vlastne sa urobí to celé obdobie, lebo je tam podozrenie naozaj na závažné porušenia.
Čo sa týka pani poslankyne Pleštinskej, reforma verejnej správy. Už predchádzajúca vláda prijala nejaké uznesenie, že bude vykonaný komplexný audit prenosu kompetencií. Toto sa neudialo a myslím si, že naozaj bez toho, aby sa neurobil dôsledný audit kompetencií samosprávy, tak akákoľvek reforma bude nedôsledná. A treba aby predchádzal reforme verejnej správy naozaj komplexný audit nielen preneseného výkonu štátnej správy, ale aj samotnej, výkonu originálnych kompetencií.
Čo sa týka pamiatok, zaujímavé poznatky, ďakujem pekne aj pani poslankyni Laššákovej, aj Pleštinskej. Pamiatky sú dôležitá vec a myslím si, že keď štát obmedzuje vlastníka, tak naozaj tie kompenzácie by mal dostať, podobne ako je to pri ochrane prírody. Takúto nejakú kontrolu a revíziu by som vítala a zo strany NKÚ, keby sa venoval aj národným prírodným rezerváciám, kde teda tiež je obmedzené súkromné vlastníctvo.
Čo sa týka pani Halgašovej, áno, bolo by zaujímavé vedieť, akým spôsobom, koľko bolo úspešných podaní, tých trestných podaní, resp. podaní na prokuratúru zo strany NKÚ, že ako boli doriešené, aspoň štatisticky by to bolo veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať pani poslankyni, kolegyni Zemanovej za vystúpenie a chcem zdôrazniť, že Najvyšší kontrolný úrad robí naozaj veľmi dôležité činnosti, len mňa skôr zaujímajú následne riešenia týchto zistení. Pokiaľ som si sama mohla na vlastnej koži preveriť, tak Najvyšší kontrolný úrad dal na podnet na Generálnu prokuratúru v súvislosti so zisteniami na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, avšak Generálna prokuratúra na moju otázku podľa infozákona nekonala, a to výlučne len z dôvodu, že nemala jasné a presné informácie z Najvyššieho kontrolného úradu. A keď som sa opýtala, že prečo si nedožiadala tieto doplňujúce informácie, tak Generálna prokuratúra sa vyjadrila, že ona na toto nemá oprávnenie, nie je to povinná. Čiže to je ako z môjho pohľadu absurdné, čiže toto by som chcela dať do pozornosti.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila tiež k správe NKÚ za činnosti za rok 2019. Vždy som sa, každoročne, keď bola v parlamente, som sa k týmto správam vyjadrovala a vyberám si v podstate agendu tej kontroly, ktoré sa prioritne zaoberajú aktivitami, ktorým sa ja venujem. To znamená oblasti životného prostredia, resp. pôdohospodárstva, pretože naozaj tých zistení aj v tejto agende je veľmi veľa. Chcem ich aj porovnať trošičku so zisteniami, resp. informáciami, ktoré som mala v minulosti, napr. pri projekte elektronických služieb katastra nehnuteľností ako príklad zlej praxe, ako uvádzate vo vašej správe.
V minulých rokoch, v podstate každoročne, keď nám predkladá pani riaditeľka úradu geodézie a katastra správu o činnosti, tak práve o týchto informačných službách sme sa opakovane rozprávali aj o tých zisteniach, ktoré malo ÚVO, aj o pokute, ktorú úrad musel zaplatiť. Zo strany úradu geodézie a katastra boli vždy námietky, ako to nie je pravdivé, v podstate si obhajujú svoju prácu. A musím povedať, že to, čo čítam vo vašej správe, tak je pre mňa pomerne, akože dosť šokujúce a určite to budú aj moje otázky smerovať potom na pani riaditeľku, keď nám bude predkladať tento, svoju správu o činnosti.
Touto kontrolou ste sa teda začali zaoberať bez nejakého podnetu. To, že ide o projekt v podstate približne 33 mil. eur, ktorý sa začal ešte realizovať v roku 2009 s tým, že všetko malo byť ukončené v roku 2012, a treba konštatovať, že do dnešného dňa ešte to nie je funkčné a pri preverovaní prevádzky ste zistili, že systém funguje na ôsmich katastrálnych odboroch a zvyšných 64 v podstate nefunguje tak ako, ako to má. Pre mňa sú toto naozaj šokujúce informácie, pretože kataster Poltár a správa, úrad katastra je jedno z dôsledkov, jeden zo základných organizácií, kde sa zapisujú majetkové práva občanov, a považujem to za vážne, vážne zlyhania. Uvádzate, že protokol a výsledky kontrol boli odstúpené orgánom činným v trestnom konaní. Zrejme nás nebudete vedieť informovať, či vôbec začali nejaké konania alebo či tieto boli, boli založené, že či naozaj to dochádzalo aj k trestnej činnosti.
Ďalšou skupinou, ktorá, kontroly, ktorou ste sa zaoberali a tiež pre mňa naozaj veľmi závažné zistenia, sú kontroly štátnych podnikov v rezorte ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstva životného prostredia, konkrétne teda v tom druhom ministerstve Slovenský vodohospodársky podnik. Zistenia, ktoré poukazujete na činnosť podnikov v, ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia, štátny podnik Agroinštitút, Agrokomplex, Národný žrebčín Topoľčianky, Plemenárske služby a Závodisko a samotný, ministerstvo pôdohospodárstva ako zakladateľa sú pre mňa, to, čo sa týka po finančnej stránke veľmi, veľmi šokujúce. Pretože z toho, ako píšete, tak vyplýva, že tieto štátne podniky naozaj nefungujú ako štátne podniky, a celkom zdieľam váš názor, že by malo dôjsť k zásadnej transformácii a reorganizácii ich činnosti. Odporučím pánu ministrovi Mičovskému, aby si, sa podrobne oboznámil s vašou kontrolou a zvážil, že vaše návrhy by, či by naozaj nemali dozrieť svetlo sveta.
Najväčšie nedostatky s nehospodárnym nakladaním, poukazujete na podnik Závodisko, ale aj Agrokomplex, ktorý, sú tiež organizáciou, ktorá pohlcuje obrovské, obrovské množstvo peňazí. A celkom ma zaujala aj informácia o teda nesprávnej, zaúčtovania alebo teda okolností po požiari, ktorý, tam vyhorela hala a tieto peniaze teda neboli asi, ako tak, ako aj iné veľmi efektívne použité.
To, čo považujem za problematické, sú aj veľké finančné transfery alebo, teda nenazývate ich ako transfery, ale finančné dotácie pre tieto štátne podniky. Neviem, či vôbec je možné, aby štátny podnik dostával dotácie na svoju činnosť. Môže ísť o nejakú zmluvu, kde pre výkon vo verejnom, zabezpečovaní činností vo verejnom záujme, ale tak ako mi to vyplýva z vašej správy, zdá sa, že žiadna koncepcia nejaká, ako by tieto podniky mali plniť, čo vlastne majú tú verejnú službu vo verejnom záujme realizovať, aby takéto zmluvy boli podpisované. Skôr mi to vyplýva naozaj, stotožňujem sa s tým, čo aj vy uvádzate v správe, že sa menia priority v hospodárskych aktivitách podnikov. Chýba aj stratégia nejaká, strednodobá stratégia, ale taktiež aj nejaká koncepcia riadenia zo strany štátu.
Súhlasím s tým, že naozaj tá transformácia, ako aj vy odporúčate, je, že či naozaj iná forma, napr. forma príspevkovej organizácie, by nebola vhodnejšia pre zabezpečovanie týchto činností.
Samotný Agroinštitút, si myslím, že by si vyžadoval samostatnú kontrolu, pretože si myslím, že je to skôr také naozaj trhovisko ako nejaký inštitút, ktorý, ktorý poskytuje, poskytuje, alebo vrátane činností Agrokomplexu teda, ktorý je tam takým tým trhoviskom, že či ozaj je to niečo, čo by mal zabezpečovať štát. Ako treba rozhodnúť o nejakom ďalšom strategickom, rozhodnutia o ďalšej existencii aj týchto organizácií.
Ďalším štátnym podnikom, ktorým ste sa zaoberali, je kontrola Slovenského vodohospodárskeho podniku. V minulosti ste sa touto kontrolou zapodievali, a nielen vy, ale bola to aj, aj ministerstvo, životné prostredie, odbor Útvaru hodnoty za peniaze, kde tie zistenia alebo tie odporúčania z tých predchádzajúcich kontrol mi trošku vychádzali inak, ako ste, ako ste poukázali vo svojej kontrole vy teraz. Priznám sa, že tie predchádzajúce závery mi nie celkom sedeli s tým, ako som ja poznala Slovenský vodohospodársky podnik. Odhliadnuc od tých vecí, ktoré poukázal aj kolega poslanec vo faktickej ohľadom prenajímania pozemkov a niektorých činností, ktoré teda naozaj vykazujú, vykazujú netransparentné konanie a bude ich potrebné riešiť rôznymi inými úkonmi. Avšak to, čo vy teraz poukazujete pri kontrole na činnosť Slovenského vodohospodárskeho podniku, v tejto veci sa s vami veľmi stotožňujem.
Správne poukazujete na poddimenzovanie, finančné poddimenzovanie dlhodobé, v podstate od roku 2009, myslím, že ste to tam uviedli, kde sa dochádza k obrovskej finančnej strate, takže v podstate za celú činnosť, za dlhé obdobie desiatich rokov len jedenkrát sa Slovenský vodohospodársky podnik dostal do plusových čísel. Dlhodobá strata je, je, z, je dôsledkom aj nezákonných – z môjho pohľadu – objednávok štátu vo vzťahu k činnosti slovenského, SVP a za požiadaviek na zabezpečovanie tzv. neregulovaných služieb, to znamená zabezpečenie splavnosti hlavne Dunaja, kde v objeme miliónov eur dochádza k týmto, aby bola zabezpečená plne, medzinárodné záväzky, ale štát si tieto služby objednáva, ale neplatí. A týmto dlhodobo vlastne dochádza k prehlbovaniu straty, k nezabezpečeniu, k dôslednému nezabezpečeniu funkčnosti majetku, zastaralá technika, toto úplne všetko naozaj sedí.
A k tomu obrovskému investičnému dlhu, ktorý, tak ako sme už tu rozprávali o Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, respektíve vodárenských zariadeniach ako takých, tak konkrétne aj pri vodných stavbách, ktoré, ktoré má v majetku SVP a ktoré, o ktoré sa nestará, lebo nemá na to peniaze, nezabezpečuje ani základnú starostlivosť. Asi pred dvoma rokmi bol na vtedajšiu vládu predložený materiál o havarijnej situácii na niektorých vodárenských zariadeniach, ktoré naozaj sa môžu stať. A verím, že, nechcem byť zlým prorokom, ako sa ale v realite aj v živote stáva aj v iných krajinách, že dochádza k pretrhnutiu napríklad hrádzí, to šlo, došlo k poškodeniu, poškodeniu a zaliatiu následne obrovských území vrátane obcí a stratách na životoch. Tieto niektoré naše vodárenské nádrže naozaj sú v kritickom stave a v kritickej infraštruktúre, kde ak sa nezačne nejaké zásadné rozhodnutie, neprijme, môže, nie je vylúčené, že aj takéto veci sa môžu stať. Tuto možno by som uvítala trošku hlbšiu tú správu, možno ich aj tu máte, len nie je to, nie je to, nie je to uvedené.
Áno. Píšete, že v rámci hospodárenia máte najzávažnejšie zistenia, čo sa týkajú stavu majetku; to je to, o čom som hovorila; ktorý štátny podnik nedokáže spravovať tak, aby všetky jeho súčasti boli v požadovanom technickom a prevádzkovoschopnom stave. Toto považujem za veľmi dôležité. Uvádzate aj tú výšku straty, 166 mil. od roku 2010 je, je obrovská suma. Navrhujete, že či nezvážiť, aby príjmy za odber podzemných a povrchových vôd, ako aj vypúšťanie vôd do recipientov, ktoré sú príjmom environmentálneho fondu, aby nešli, a teda aby sa, aby sa stali príjmom Slovenského vodohospodárskeho podniku. Ja si nemyslím, že toto je tá správna cesta. Súhlasím ale s tým, že treba absolútne rekonštruovať a transformovať environmentálny fond ako taký. Tu by sa naozaj zišla aj veľká kontrola. Myslím si, že ja som vám aj dávala nejaké podnety; neviem teda, či boli zaradené do vašeho plánu činnosti; ohľadom environmentálneho fondu, ale, samozrejme, je to legitímny návrh a viem, že ministerstvo životného prostredia uvažuje o zásadnej, zásadnej zmene fungovania environmentálneho fondu, avšak nemyslím si, že s tým cieľom, aby príjmy, ktoré teraz má, boli príjmami nejaké iné subjekty, skôr si myslím, že naozaj tuto, keď si štát raz objedná službu vo verejnom záujme, mal by mu, tej organizácii zaplatiť a tak, aby organizácia mohla, mala, mohla fungovať a zabezpečovať zodpovedným spôsobom služby vo verejnom záujme.
Trošku odbočím, ale musím sa to, veľmi by som sa chcela vyjadriť k vašemu zisťovaniu, zisteniu ohľadom ochrany kultúrneho dedičstva, pretože kultúrne dedičstvá a ochrana prírody idú ruka v ruke a naozaj som bola tiež veľmi šokovaná z tej informácie, ktorú, ktorú dávate, ktorú tak všetci nejako vieme, že tie naše pamiatky veľmi chátrajú a zanikajú z nedostatku aj finančných zdrojov, niekedy je to aj kalkulácia, že necháme to padnúť, pretože pamiatkari nám nedovolia niečo zrekonštruovať, tak keď to padne, tak už potom sa rekonštruuje ľahšie. Súhlasím s vami, že teda neexistuje ucelený prehľad o financovaní obnovy a stave pamiatok, či už prostredníctvom súkromných osôb, ktoré rekonštruujú nejaké svoje objekty v pamiatkových zónach alebo chránených pamiatkových zónach, alebo samosta... samotné, samotné pamiatky. Postupne, samozrejme, tým, že to financovanie je náročné, aj samosprávy majú trend obmedzovať rozsah pamiatkových zón. Napríklad v Bratislave sú pamiatkové zóny dve, je to centrálna pamiatková zóna Staré Mesto a potom pamiatková zóna vo Vajnoroch, kde práve je taký na jednej strane veľmi prísne striktný postoj pamiatkarov a na druhej strane laxný postoj k nejakým ďalším pamiatkam, tak tie obce a samosprávy majú trend proste sa vyhnúť takýmto komplikáciám pri stavebných povo... povoleniach a majú trend neobnovovať toto naše kultúrne dedičstvo.
Ešte mám čas a chcela by som ešte sa vyjadriť k vašim zisteniam ohľadom životného prostredia, ktoré tu máte. A čo považujem za teda veľmi, veľmi vážne, je prúd odpadov zo zahraničia a tie vaše zistenia, že sa veľmi zle evidujú odpady, ktoré prúdia či cez, cez naše územie alebo sú teda aj, aj cieľom ako na ďalšie zhodnotenie, či už je to železo pre košické oceliarne, alebo je to aj iný odpad. A tu vidím naozaj obrovské riziko, nakoniec sme boli svedkami pred pár dňami, ako sa zachytil nezákonný odpad medzi Slovenskom a Rakúskom. Tu treba naozaj asi aj s tými colnými úradmi, ako píšete, sú zrejme aj oni nedostatočne zaškolení, nedostatočná evidencia je problémom asi aj špekulácie, že keď raz odpad je povedaný, že to je tovar, tak sa nedosleduje jeho, jeho prúd. A tu vidím naozaj vážne upozornenia, ktoré, ktorým sa budem venovať aj ja osobne, aj či konzultovať aj s kolegom Radom Kazdom, aj na ministerstve životného prostredia, že tieto veci sa naozaj nesmú, nesmú diať.
Taktiež vaše upozornenia pri plnení strategických doku... záväzkov medzinárodných, konkrétne teda sa venujete, venujete klimatickým cieľom, ktoré Slovensko by malo dosiahnuť. Áno. Nie je to len pri týchto klimatických strategických dokumentoch, v minulosti ste takúto kontrolu realizovali, že ste sa zamerali na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo strategických dokumentov. Žiaľ, myslím si, že doteraz nenastala žiadna náprava, a pevne verím, že, že proste naša vláda sa bude snažiť tieto záväzky napĺňať a nie obchádzať, nie aby sme stáli v čele podpisovania záväzkov, ktoré následne potom nevieme plniť, to je, to je nanič a neprináša to žiadnu, žiaden efekt.
O tej Bratislavskej vodárenskej spoločnosti mám viacero poznámok, ale veľmi sa tomu podrobne venoval môj kolega Peter Cmorej.
To, čo vidím ja, naozaj dve veci ako kľúčové a chcela by som na ne upozorniť, je tá majetková štruktúra, o ktorej aj vy hovoríte, že je to vlastne naozaj riziko snahy privatizácie cez rôzne kľučky právne, pretože náš právny poriadok nezabezpečuje garanciu, že vlastne teda tieto, táto strategická činnosť, poskytovanie pitnej vody pre verejnosť, aby bola naozaj v rukách, v rukách verejnej, verejnej správy, v súčasnosti teda v rukách samospráv. A tie kľučky, ktoré tam sú, či už cez nejaké záruky, alebo cez nejaké poskytovanie v mandátnych zmluvách činností, kde sesterské alebo iné spoločnosti dosahujú obrovské zisky a samotná vodárenská spoločnosť nemá dostatok prostriedkov na obnovu infraštruktúry ani ďalších, je, je veľmi vážnou. A vaše odporúčania sú dôležité a budeme sa tiež naozaj snažiť, aby, aby sa o tomto diskutovalo aj u nás v rámci legislatívy a urobila sa, urobili sa opatrenia. Ozaj, voda je naše biele zlato a bez pitnej vody by sme nemohli pokračovať ďalej.
Mám ešte tuná poznámky k vojenským lesom, ale prihlásim sa do ústnej rozpravy, pretože to považujem tiež za veľmi dôležité, aby som o tom mohla informovať. Ďakujem pekne zatiaľ.

Ďakujem. Rád by som zareagoval na kolegu Joža Pročka. Ja by som si tiež želal, aby to nedopadlo tak ako, tak ako vždy, že skutok sa nestal, resp. nebol preukázaný. Ale treba si uvedomiť, že pokiaľ zistíme nejakú zlodejinu takto po rokoch, tak skoro vždy je tam dôkazná núdza a je veľký problém preukázať úmysel, že ten, kto, ten, kto o tom rozhodoval, naozaj konal s úmyslom poškodiť. Preto som skeptik aj ja aj naďalej a chcel by som sa zamerať na to, aby sa to už nestávalo. To je to hlavné, lebo tie minulé hriechy už niekedy, už je veľmi ťažko niekedy napraviť, ale, samozrejme, bol by som rád, keby sa to stalo.
A ešte by som spomenul jednu vec, ktorú som zabudol. Napríklad, a to by ma možno zaujímal názor pána, pána, pána predsedu Mitríka, napr. podľa, či by náhodou nebolo, či by nebolo fajn, keby existovala určitá podriadenosť alebo keby, keby podliehali NKÚ hlavní kontrolóri obcí a miest, či by toto náhodou nebolo prínosné, keby predseda NKÚ by si mohol cez hlavného kontrolóra vyžiadať niečo, keby im niečo bolo divné. Alebo naopak, hlavní kontrolóri mesta by boli povinní niektorý typ zistení odstupovať na ďalšiu kontrolu NKÚ. Toto by možno bola jednoduchá zmena, ktorá by mohla napomôcť ku efektívnejšej kontrole samospráv.

Ďakujem pekne za slovo.
Peter, veľmi dobre si zhodnotil správu a vlastne veľmi ma zaujalo aj tvoje poznámky ku kontrole Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ako samotnej organizácie, ale aj v podstate príklad, že takéto obdobné správanie sa môže byť aj v iných spoločnostiach vodárenských. Treba si uvedomiť, že naozaj pitná voda je čosi, čo je absolútne ne, kľúčové pre našu spoločnosť. Je to naozaj naše biele zlato a tieto snahy o privatizáciu tohto nerastného bohatstva, ktoré proste je potrebné pre každého jedného človeka, sú tu.
A ďakujem za tie podnety, ktoré ste dali naozaj na, boli dané aj v správe, na legislatívne opatrenia, aby sme zabránili nekalej privatizácii a potom vlastne nejakého vydierania štátu. To, čo považujem za veľmi dôležité, je tam poukázanie na ten obrovský investičný dlh modernizačný, ktorý vodárenské spoločnosti majú. Nesúvisí to len s neusporiadaním majetkov, pozemkov, kde tie potrubia sú uložené. Samozrejme, aj to je komplikácia, ale toto je čosi, čo nás do budúcna dobehne a presne, ako povedal aj môj predrečník vo faktickej, netýka sa to len vodárenských zariadení ako pre rozvod pitnej vody, ale aj ďalších zariadení, ktoré štát zanedbáva, ako napr. pri tom Slovenskom vodohospodárskom podniku. Tomu sa ešte budem venovať samostatne v svojom vystúpení v rozprave.
Ďakujem ti za tvoje vystúpenie.