Videokanál klubu

Chcel by som (rečník si odkašľal), prepáčte, chcel by som veľmi oceniť prácu pani verejnej ochrankyne práv na poli ochrany základných práv (rečník si odkašľal), ospravedlňujem sa ešte raz, na poli ochrany základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. Ja tu prácu veľmi oceňujem. Táto podrobná a vecná správa to jednoznačne dokumentuje podľa mňa.
Pán poslanec Kotleba, ak vnímate nejaké nezrovnalosti, tak môžte využiť korektné nástroje, celý rok môžte pátrať v registri zmlúv na portáli verejného obstarávania. Máme veľmi veľa dobrých, kvalitných nástrojov, kde to môžme, kde môžte preverovať, a nie prísť sem teraz a začať vykrikovať, že možno existujú nejaké podozrenia. To mi príde naozaj veľmi, veľmi nefér.
Tretia vec, pýtali ste sa, že za čo platia 80-tisíc eur mesačne. Tak chcel som vás, by som vás upozorniť na stranu 68, ak mám ešte čas, by som zacitoval: "V roku 2019 pracovala Kancelária verejného ochrancu práv celkovo s 2 825 agendovými písomnosťami a riešila 10 konaní z vlastnej iniciatívy. Z tohto podnetu bolo, agendových písomností bolo 2 102 podnetov, ktoré boli doručené buď osobne" a tak ďalej, a tak ďalej; 2 825 agendových písomností. Toto sú bežné písomnosti, to sú podnety ľudí, ktorí sú aj vašimi voličmi. Sú to obyčajní ľudia, ktorí sa potrebujú domôcť svojich práv a vnímajú túto, túto, tento inštitút verejného ochrancu práv ako veľmi dôležitý.
Takže pokiaľ chcete ísť proti svojim voličom a považujete toto, že toto tých 80-tisíc nestálo, tak nech sa páči, ale neviem, akým spôsobom to uveria bežní ľudia vám a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kotleba, povedali ste, že pani verejná ochrankyňa postupovala v rozpore s § 3 ods. 2 zákona o verejnom ochrancovi práv, ktorý hovorí, že pôsobnosť verejného ochranu práv sa nevzťahuje na Národnú radu, a teda ďalšie orgány. No možno by bolo dobré, keby ste dokázali po štyroch rokoch, čo ste v parlamente, čítať zákony s porozumením. Pretože verejný ochranca práv je podľa ústavy nezávislý orgán, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci. To hovorí ústava. V § 3 ods. 1 je potom vymedzené, že pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na orgány štátnej správy, územnej samosprávy a právnické a fyzické osoby, ktoré rozhodujú o právach a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb. § 3 ods. 2 potom hovorí o tom, na ktoré orgány sa jeho pôsobnosť nevzťahuje. Ale pôsobnosť znamená konanie, keď sa na, na verejného ochrancu práv obráti fyzická osoba alebo právnická osoba, že jej práva sú porušované, alebo aj z vlastnej iniciatívy verejný ochrana práv koná, ak zistí porušenie, porušenie práv, tak na to upozorní ten orgán verejnej správy.
Ale okrem toho tu máme ešte § 23, ku ktorému ste sa zrejme nedostali, a ten § 23 hovorí o tom, že verejný ochranca práv predkladá Národnej rade správu o svojej činnosti a súčasťou tej správy sú návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Tak čo asi by mohli byť návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov určené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Záborská, cítiť z vás skutočne európsku vyspelosť politika, aj ste veľmi kultivovane dokázali predniesť svoju reč, aj svoje v podstate výhrady, resp. názor, ktorý ste odprezentovali, a v podstate je to každého, každého právo mať nejaký názor.
Pani verejná ochrankyňa práv tu ale nie je zato, aby ona prezentovala svoj názor, ona v podstate má hájiť záujmy ľudí, ktoré im dáva naša ústava a náš právny poriadok bez ohľadu na to, či sa jej to páči, alebo nepáči. A myslím si, že nehovoriť o problémoch ľudí, ktorí možno sú menšinovou skupinou, ale práve preto sa často stávajú útokom, terčom rôznych útokov, ktoré počúvame aj my tu.
Ja práve naopak oceňujem, že pani ombudsmanka veľmi citlivo reaguje na tieto veci, pomenuváva ich a v žiadnom prípade neprikazuje Národnej rade ani neukladá nám nejaké povinnosti. Ona len pomenuváva situáciu a odporúča, aby sa príslušné orgány, ktorým je aj Národná rada ako legislatívny orgán, zaoberali tým, aby aj práva aj týmto možno menšinovým skupinám, o ktorých sa tu eminentne stále rozpráva, ako keby iné problémy neboli, tak práve, vy poslanci, v Národnej rade, polovica diskusie je práve o týchto tabuizovaných témach. A práve to je úloha ombudsmanky, ochrankyne ľudských práv, aby poukazovala na problémy, aby aj keď vie a keď má riešenie, mohla navrhnúť, či si už ho osvojíme, alebo nie, môže ona len potom následne vo svojej správe skonštatovať, že ako sme ju počúvli alebo nepočúvli. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Záborská, no ja si dovolím upresniť ten prípad partnera z Nového Zélandu. Jednak nesmeroval k tomu, že by sa malo, mali uznať ten vzťah na účely rovnocenného vzťahu povedzme manželstva párov rovnakého pohlavia aj, aj v Slovenskej republike. Tam išlo iba o udeľovanie pobytu a samozrejme, že to mohlo byť riešené možno aj v rámci daného právneho stavu alebo zmenou právneho stavu, napríklad zmenou zákona o pobyte cudzincov alebo zmenou zákona o matrikách bez toho, aby sa zaviedol do slovenského právneho poriadku, ja neviem, buď manželstva párov rovnakého pohlavia alebo, alebo registrované partnerstvá. To je normálne reálny problém, s ktorým sa niektoré páry stretávajú, že nemajú ho, pokiaľ ten druhý, druhý je z krajiny Európskej únie, ale pokiaľ, pokiaľ je z krajiny mimo Európskej únie, tak má problém. Dokonca keby to bol občan iného členského štátu Európskej únie, ktorý u nás žije a má partnera z Nového Zélandu, tak nemá ten problém. U nás, u nás ten problém má.
Čiže to je anomália, na ktorú upozornila pani verejná ochrankyňa, ochrankyňa práv. My sme navrhli aj zákon, ktorý bol veľmi zdržanlivý. Samozrejme, že neprešiel. Takže ja si myslím, že je úlohou verejnej ochrankyne práv poukazovať na prípady, keď dochádza k porušovaniu základných práv aj v situácii, keď uplatňovaniu tých práv bráni legislatíva, a v tej správe je niekoľko odporúčaní, ako zmeniť legislatívu, čo môžme urobiť my, aby k tomu porušovaniu práv nedochádzalo.

Pán poslanec Kuffa, áno, transrodoví ľudia si často siahnu na život, ale nie preto, že sú transrodoví ľudia, ale najmä kvôli reakciám svojho okolia, kvôli reakciám ľudí, ako ste vy alebo váš kolega Mazurek, alebo ďalší vaši kolegovia. Ja teraz už naozaj neviem, ale ne, nerozlíšiť, ako sa muž má normálne, slušne a citlivo správať voči žene, notabene citlivej žene, teda tehotnej žene, to je, to je tiež príznak, príznak čohosi veľmi, veľmi zvláštneho. A môžte sa aj vy, aj vaši kolegovia tváriť, že ste to mysleli nejako inak, všetci vieme, že nie. A mali by ste si byť vedomý toho, akým spôsobom, spôsobom sa správate.
Spomenuli ste tu, že parlament trikrát odmietol Istanbulský dohovor, no trikrát musel parlament hlasovať o Istanbulskom dohovore, lebo vaši ideoví predchodcovia na čele s Andrejom Dankom v tomto parlamente nevedeli naformulovať na prvýkrát to uznesenie tak, aby to znamenalo odmietnutie Istanbulského dohovoru, tak sa im to podarilo konečne až na tretíkrát.
Ja pevne verím, že raz tu budeme mať parlament, ktorý vysloví súhlas s Istanbulským dohovorom a s jeho ratifikáciou napriek tomu, že v minulom volebnom období bol odmietnutý.
Posledná vec, musím vás upozorniť, že svoj pozmeňujúci návrh ste nepredložili v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. A keďže nejde o schvaľovanie zákona v prvom alebo druhom čítaní, ide o pozmeňujúci návrh v zmysle § 29 zákona o rokovacom poriadku, ktorý je potrebné predložiť písomne a ešte pred jeho prednesením v rozprave, takže o ňom nedáme hlasovať.
Ďakujem.

Pán Kuffa, to zas čo bolo toto? To, to akože prekonali ste sa sám. Vám môžu kresťania, slušní kresťania poďakovať za pojem bigotný fanatik, lebo presne takto si to my, my teda, nie kresťania, presne takto si to predstavujeme. Vy keď rozprávate, ja mám pocit, že som v jaskyni v 18. storočí. Akože úplne, že, že cesta späť, úplne zabudnutý človek aj so zabudnutými názormi.
Vy celú dobu rozprávate o presne, o takých veciach, úplne, úplne dehonestujete postavenie žien, najviac sa obávate Istanbulského dohovoru, lebo väčšie problémy nemáme, ženy majú pekne doma pri hrncoch, pri deťoch sedieť a nič viac, lebo to takto má predsa byť. Rozprávate o pároch rovnakého pohlavia, ako keby to bol koniec sveta, teraz nám tu príde Sodoma, Gomora. A hovoríte ešte, že vám to nechýba. No vám to chýba, pán Kuffa. Vy nemáte absolútne pochopenie. Vám to veľmi chýba. Možno keby ste vyrastali v takej rodine miesto v detskom domove, ktorá by vás ľúbila, miesto toho, aby ste boli vyhodený na ulici, možno by ste mal lepší rozhľad a nežil by ste ako v 18. storočí a nemal také názory.
A čo sa týka tej potratovosti. Prosím vás pekne, v 1960 bolo 30 000 potratov a z toho umelých prerušení tehotenstiev, umelo prerušených tehotenstiev bolo 20 700. Teraz, v minulom roku bolo 13 500 interrupcií a z toho 7 153 umelých prerušení, preruš..., umelo prerušených tehotenstiev. Prepáčte.
Tak keď chcete kritizovať pani ombudsmanku, tak asi nie za toto, lebo tam je tá, tá potratovosť klesá, čiže ja si myslím, že toto naozaj nie je správne, správna téma.
A naozaj si myslím, že toto vaše vystúpenie, hlavne s ohľadom na kolegyňu, bolo úplne mimo, ale zas bolo pre vás typické.

Asi mi to ne... Už to funguje.
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Kuffa, ja vás tu počúvam, snažím sa vás počúvať, ale nedarí sa mi vám nejak celkom rozumieť. Ja sa nemôžem ubrániť dojmu, že vy máte našliapnuté na prekonanie velikána slovenského politického neba exkapitána Danka. Rozprávate často, rozprávate dlho, málo zrozumiteľne a častokrát že úplne od veci. Na rozdiel od kapitána Danka nemáte v tej reči ale vtip. Na jeho prejavoch sa dalo aspoň zabávať.
Ja by som vás chcel poprosiť, keby ste možno na tomto rozmere ešte skúsil popracovať, a ešte by som vám teda ponúkol taký odkaz legendárneho českého polyhistora Járy Cimrmana, ktorý znie, že vyfukovaním cigaretového domu, á, dymu do vody zlato nevzniká.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie, a teda kde sú všetci poslanci. No, ako boli tu, keď hovorila pani verejná ochrankyňa práv, ale ja sa ani teda nečudujem poslancom, niektorým, že keď pozerám, že polovica zvyšných prihlásených sú, sú poslanci fašistickej strany, že nemajú až takú veľkú potrebu sedieť v sále. Niektorí tu možno sedia len z úcty k pani verejnej ochrankyni práv, nie že by ich až tak zaujímalo, že na aké ďalšie hejky využijete, využijete tú správu.
A pán poslanec Taraba povedal, teda spochybnil, spochybnil prístup pani ombudsmanky. Povedal, že pani prezidentka Čaputová to nevydržala, zdvihla sa a odišla. No tak aspoň by ste nemuseli klamať a zavádzať. Pani prezidentka si vypočula celé vystúpenie pani verejnej ochrankyne práv a pani prezidentka sem neprišla, aby počúvala naše vzájomné prekáračky. Ona si sem prišla vypočuť pani verejnú ochrankyňu práv.
Ja keď som hovoril o zdržanlivom prístupe pani verejnej ochrankyne práv, tak som myslel súčasnú situáciu a myslel som to, že keď verejne upozorní na nejaký problém, tak to nie je, že zistí ten problém a ide na bubon hneď do médií, ale že sa snaží najprv komunikovať s dotknutými inštitúciami, upozorniť na to, že tam je problém, zjednať nápravu, nesnaží sa vyhrocovať veci, a myslím, že je to veľmi správny prístup špeciálne v tejto dobe a špeciálne v tejto situácii.
A myslím si, že je aj teda nezmysel obviňovať ju z lenivosti, na ten problém s miestnosťami a so zadržiavaním ľudí upozornila už pani poslankyňa Dubovcová. Ja som s kolegami dal návrh zákona, ktorý to riešil a, samozrejme, bol odmietnutý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcem povedať iba tri veci, nevyužijem tých tridsať minút, ktoré mám k dispozícii ako zástupca klubu.
Chcem sa v prvom rade poďakovať pani verejnej ochrankyni práv za tú robotu, ktorú robí, ktorú odzrkadľuje aj správa za predchádzajúci kalendárny rok, o ktorej dnes rokujeme. Ale dáva o sebe vedieť aj priebežne. Čiže myslím si, že je veľmi dôstojnou nástupkyňou svojej predchodkyne pani verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej a pokračuje v tej, v tej práci, ktorú začala.
Možno taký rozdiel je v tom, že teraz asi prvýkrát v histórii bola plná rokovacia sála parlamentu v čase, keď verejná ochrankyňa práv vystupovala so svojou správou. Doteraz boli také ako veľmi populárne zábery hore z balkóna, ako nás tu sedí možno desať, možno, možno pätnásť počúva, čo hovorí verejná ochrankyňa práv, lebo ľudské práva sú také akože vo všeobecnosti poslancami nezaujímavé. Alebo keď sú zaujímavé, tak sú zaujímavé na to, aby vzbudzovali nenávisť a emócie voči Rómom, voči homosexuálne orientovaným ľuďom, voči transrodových ľuďom, voči väzňom, voči komukoľvek.
Veľmi dobre, a teda vrátim sa k tomu vystúpeniu pani podpredsedníčky výboru Marcinkovej, veľmi dobre tam ukázala tie dva aspekty, cez ktoré sa možno pozrieť na, na ľudské práva a, áno, ľudské práva sú dôležité pre demokraciu, dôležité z hľadiska politického, sú dôležité pre liberálnu demokraciu ako systém, ktorý je založený nielen na rozhodovaní väčšiny, ale aj na ochrane práv jednotlivcov a práv menšín. Ale ľudské práva majú aj rozmer každodennosti, rozmer, rozmer problémov, do ktorých sa ľudia dostávajú, pokiaľ tie ľudské práva nie sú rešpektované. A, áno, máme hovoriť o oboch týchto, týchto aspektoch.
A kto si prečítal alebo aspoň prelistoval správu verejnej ochrankyne práv nie s úmyslom hejtovať a ťažiť z toho, z toho argumenty pre svoju nenávistnú politickú agendu, tak vie, že takých reálnych praktických problémov ľudí, na ktoré pani verejná ochrankyňa práv upozorňuje prostredníctvom toho, že upozorňuje na porušovanie ich základných práv, je tam dosť.
Druhá vec, o ktorej by som chcel stratiť pár slov, je dlh, ktorý si myslím, že parlament má voči verejnej ochrankyni práv, a nehovorím teraz iba o tých prázdnych sálach a o tom nezáujme o činnosť verejnej ochrankyne práv, o ostentatívnom odmietnutí zobrať jej správy, správy na vedomie z časti, veľkej časti poslancov, ale hovorím aj o odporúčaniach verejnej ochrankyne práv, ktoré sú dlhodobo ignorované. Časť tých odporúčaní smeruje pre orgány výkonnej moci a veľká časť tých odporúčaní smeruje pre parlament. Každoročne v tých správach, s ktorými sa máme možnosť ako poslanci oboznamovať, aj v tých mimoriadnych správach, sú obsiahnuté aj odporúčania na zmenu legislatívy. A čo s nimi robí parlament? Obvykle nič.
Ja som sa s kolegyňami a kolegami v predchádzajúcom volebnom období pokúsil pár odporúčaní pani verejnej ochrankyne práv a jej predchodkyne pretaviť do nejakých legislatívnych iniciatív, ale samozrejme, že, že opozičné návrhy zákonov nemali šancu. Takže verím, že nová vládna koalícia zmení prístup a zmení prístup aj v tejto veci, že nebude ignorovať odporúčania verejnej ochrankyne práv, čo neznamená, že musí do bodky naplniť úplne všetko, čo nám odporúča. My môžme mať na niektoré veci iný názor, niečo, čo pani verejná ochrankyňa práv považuje za problém, tak väčšina parlamentu môže vidieť, vidieť inak. Niečo, niečo môže považovať za problém, ale povie si, že nemáme reálne nástroje na to, aby sme ten problém riešili, alebo ho budeme, budeme riešiť inak.
Ale nie tie odporúčania ignorovať. Je potrebné sa nimi zaoberať, je potrebné prebrať ich, prebrať ich aj s orgánmi výkonnej moci a vyhodnotiť, čo z toho vieme v akom čase zmeniť vo forme zmeny legislatívy, čo, čo môžme dať ako odporúčania alebo podnety výkonnej moci a čo, bohužiaľ, zmeniť, zmeniť nevieme.
Tretia, posledná vec, o ktorej by som chcel hovoriť, sa týka činnosti verejnej ochrankyne práv nie počas predchádzajúceho roku, o ktorom hovorí správa, ale v súčasnosti, lebo v súčasnosti sme v mimoriadnej situácii a v rámci tejto mimoriadnej situácie dochádza aj k viacerým zásahom do základných práv a slobôd. To, že k tým zásahom dochádza, je v tejto situácii zdôvodniteľné, pretože sme v mimoriadnej situácii, sú ohrozené životy a zdravie obyvateľstva, čo je práve legitímny dôvod pre to, aby sa zasahovalo aj do základných práv a slobôd. Ale tie zásahy sa musia robiť spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou a zákonmi, ktorý je primeraný, robiť tak, aby boli tie zásahy iba v nevyhnutnej miere, v miere, ktorá je potrebná na to, aby sa nimi dosiahol sledovaný účel, v tomto prípade ochrana zdravia, ochrana, ochrana života.
A, samozrejme, tá mimoriadna situácia vyvoláva aj rozhorčené reakcie, pretože nie vždy sa tie zásahy robia spôsobom, o ktorom som hovoril. Niekedy k tým zásahom dochádza nad mieru, ktorá je nevyhnutná, robia sa spôsobom, ktorý je neprimeraný, robia sa spôsobom, ktorý, ktorý, kde sú pochybnosti, nazvem to tak, pochybnosti o tom, že všetky tie opatrenia, ktoré sa robili, sú v súlade s ústavou a zákonmi, lebo tak sa tie opatrenia musia robiť.
A pani verejná ochrankyňa práv na to upozorňuje. A keď dochádza k takýmto zásahom, tak myslím si, že nikto nemá podozrenie, že k nim dochádza v nejakej zlej viere, v snahe úmyselne obmedzovať, obmedzovať základné práva. Čelíme situácii, akej sme ešte nikdy nečelili. Niečo je to také, s čím nemáme reálnu skúsenosť, s čím dokonca ani naše zákony úplne nepočítajú. A keď táto kríza pominie, tak sa budeme musieť vrátiť aj k zákonnej úprave a možno niektoré veci nastaviť, nastaviť inak. Ale napriek tomu treba hovoriť nielen o opatreniach na boj s pandémiou, ale treba hovoriť aj o tom, aké problémy vznikajú, keď sa tie opatrenia realizujú, a akým spôsobom dochádza k zásahom do základných práv a slobôd a to pani verejná ochrankyňa práv robí.
My sme ju včera navštívili aj teda s pani podpredsedníčkou ľudskoprávneho výboru Marcinkovou, aj s kolegom Radovanom Kazdom a hovorili sme o veciach, ktoré rieši práve, práve v tejto dobe. A je to naozaj veľmi široké spektrum problémov, ktoré sa dotýka mnohých oblastí tých opatrení, ktoré sa dotýka situácie v rómskych osadách a karantény celých rómskych osád, ktoré sa dotýka zariadení sociálnych služieb, v ktorých sú, v ktorých sú dôchodcovia, ktoré sa, ktoré sa týkajú opatrení na obmedzenie mobility v čase Veľkej noci, ktoré sa týkajú situácie na hraniciach, pendlerov, ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia na Slovensko, ktoré sa týkajú povinnej štátnej karantény, podmienok, v akých ľudia v tých štátnych karanténach fungujú, ako sa tam dostávajú, ako čakajú, čakajú na hraniciach, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, pretože žijeme v priestore Európskej únie, kde voľný pohyb osôb nie je možné obmedziť len tak. Problémov, ktoré sa týkajú informovanosti občanov o opatreniach, ktoré sa realizujú, a o konkrétnych, konkrétnych podmienkach.
A ja chcem v tomto - teda tým budem pomaly končiť - oceniť prístup pani verejnej ochrankyne práv, niekedy, keď sa na verejnosti objavia tie upozornenia, tak reakcie bývajú také podráždené, že však musíme riešiť pandémiu a samozrejme, že nejaké ľudské práva majú ísť bokom. Ale to, čo sa objaví v médiách, je iba vrcholček ľadovca, pretože pani verejná ochrankyňa práv sa tie problémy snaží riešiť konkrétne s tými inštitúciami, ktoré sú za ne zodpovedné, a snaží sa zjednať nápravu. A myslím si, že jej prístup je veľmi zdržanlivý. To nie je nejaké, nejaká snaha spochybniť to, čo robí vláda, čo robí Úrad verejného zdravotníctva, čo robí ústredný krízový štáb. Nie, to je snaha upozorniť na problémy, ktoré sú s tým spojené, ktoré nie sú spôsobené akýmkoľvek zlým úmyslom, ale napriek tomu je potrebné dbať na to, aby zásahy do ľudských práv boli primerané.
A keď my z pozície vládnej koalície na to reagujeme, tak by sme mali byť radi, že tu máme inštitúciu, že tu máme verejnú ochrankyňu práv, ktorá nás na to upozorňuje a umožní nám všetky tie opatrenia robiť lepšie. Robiť spôsobom, ktorý bude do základných práv a slobôd zasahovať menej, iba v nevyhnutnej miere a primeraným spôsobom. Nie sa urážať, pohoršovať a hovoriť, že tie veci nie sú dôležité, pretože ony dôležité nepochybne sú a som presvedčený, zo strany verejnej ochrankyne práv sú komunikované takým spôsobom, ako majú byť, a v úmysle pomôcť.
Takže ešte raz ďakujem, pani verejná ochrankyňa práv. (Potlesk.)

Ja by som sa chcel ospravedlniť transrodovým ľuďom za to, čo si tu museli vypočuť od pána poslanca Mazureka. Oni si vo svojom živote tej necitlivosti a hrubosti užívajú vrchovatou mierou, a teda pán poslanec Mazurek im ešte naložil s kadenciou sebe vlastnou.
Chcem sa ospravedlniť aj ľuďom, ktorí žijú v láskyplných vzťahoch s osobami rovnakého pohlavia, čo je pre pána poslanca Mazureka nepochopiteľné, ale je to úplne normálne a ľudské.
A môžme mať rôzny názor na to, či majú byť registrované partnerstvá, alebo nemajú byť registrované partnerstvá, či majú byť adopcie, alebo nemajú byť adopcie, ale základnú slušnosť a základnú citlivosť vo vyjadrovaní by sme si mali všetci zachovať.
Chcem sa ospravedlniť ľuďom z rómskej osady pri Moldave nad Bodvou za to, že najprv im naložili policajti a teraz im tu ešte nakladal poslanec fašistickej strany.
A chcem sa, chcem sa ospravedlniť pani ombudsmanke za to, čo si tu musela vypočuť a, žiaľ, ešte nejakú dobu bude musieť vypočuť, vypočúvať od kolegov pána poslanca Mazureka.